Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 21, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200029
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3022200029.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Aleny Radičovej, členov JUDr. Rastislava
Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: V., spol. s r.o., so sídlom E. XX, XXX XX
E., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Mgr. Peter Rybánsky, advokát so sídlom Farská 46, 949 01
Nitra, IČO: 44 036 213, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.11.2021, takto

r o z h o d o l :

Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica
č. 102430375/2021 zo dňa 30.11.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101013614/2021 zo
dňa 09.06.2021 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 01.02.2021 bola Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) doručená správna žaloba,
ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX
zo dňa 30.11.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu
Trenčín (ďalej aj „správca dane“), č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.06.2021 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správne daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov žalobcovi vyrubený rozdiel v sume 59.380,32 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“)
za zdaňovacie obdobie apríl 2014 z dôvodu, že nebolo preukázané, že deklarovaní dodávatelia tovaru
- spoločnosti G. s.r.o. a S. s.r.o. - sú subjektmi, ktoré spornými faktúrami deklarovaný tovar - motorovú
naftu - reálne žalobcovi dodali. Žalobca sa petitom správnej žaloby domáhal zrušenia napadnutého
rozhodnutia z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci správnym orgánom na
ďalšie konanie, za súčasného uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu trovy konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný po zrušení pôvodných správnych rozhodnutí rozsudkom
tunajšieho súdu sp.zn. 11S/9/2018 zo dňa 30.04.2019 doplnil dokazovanie výsluchom svedka (dňa
12.01.2021) - Y. V., ktorý sa mal osobne, alebo prostredníctvom spoločnosti, v ktorej pôsobil, podieľať na
preprave pohonných hmôt. Podľa žalobcu výsluch svedka jasne potvrdil väzbu prepravnej spoločnosti
U. s.r.o. k spoločnostiam S. s.r.o. a V., spol. s r.o., ako osobu vykonávajúcu prepravu pohonných

hmôt od S. s.r.o. pre V., spol. s r.o. Podľa názoru žalobcu, časový aspekt - odstup takmer 7 rokov
od čias výkonu prác osobou svedka stále dostatočne dobre dokumentuje a potvrdzuje doterajšie
tvrdenia žalobcu V.. Nemožnosť zabezpečiť listinné dôkazy alebo iné skutočnosti prostredníctvom tohtodokazovania je spôsobené práve časovým oneskorením dokazovania, čo je možné pripísať len na vrub
správcu dane, ktorý doposiaľ dokazovanie nevykonal riadne a včas. Žalobca nesúhlasil s hodnotením
výpovede svedka p. Y. správcom dane ako ani s jeho záverom, že si mal overiť skutočnosti ohľadne

zániku konateľstva uvedeného svedka. Žalobca poukázal na závery rozsudku sp. zn. 11S/9/2018,
v ktorom bolo konštatované, že zmena konateľa spoločnosti S. s.r.o. sa vo výpise z obchodného
registra prejavila až na konci mesiaca apríl, 2014. Žalobca teda nemohol nadobudnúť vedomosť o
zmene konateľa. Preto tvrdenie správcu dane, že žalobca si neoveril nemožnosť konať za spoločnosť
S. s.r.o. zo strany pána Y., je nesprávne. Účasť pána Y. na výsluchu bola zabezpečená žalobcom,

ktorý má zrejmý záujem objasniť všetky dostupné skutočnosti smerujúce k preukázaniu dôveryhodnosti
obchodov, ako aj konania žalobcu v súlade s právnymi predpismi. Skutočnosť, že pán Y. neposkytol
(nedisponoval) listinné dokumenty k spolupráci so žalobcom, je nutné označiť za irelevantnú vo vzťahu k
rozsahu dokazovania na zistenie skutkového stavu. Správca dane podľa žalobcu nesprávne spochybnil
svedeckú výpoveď pána Y., pričom však svedok potvrdil spoluprácu spoločnosti S. s.r.o. so žalobcom
a potvrdil aj vzájomnú komunikáciu. Žalobca poukázal na to, že ak by vedel, že výpoveď U. Y. nebude

postačujúca, žiadal by vykonať výsluchy vodičov, ktorí realizovali prepravu. Žalobca rozporoval závery
správcu dane, že výpoveď svedka Y. V. je účelová, všeobecná, a na skutočnosti - konkrétnosti si
spomenúť nevedel. Podľa žalobcu po uplynutí tak dlhého časového obdobia nebolo možné spravodlivo
očakávať presné informácie, prípadne listiny, od osoby, ktorá mala status vodiča a súčasne konateľa
prepravnej spoločnosti, ku ktorej pravdepodobne nemal riadny dosah. Žalobca nemohol v čase

spolupráce so spoločnosťou S. s.r.o., ani neskôr, mať vedomosť o tom, v akom právnom vzťahu a v
akých medziľudských alebo obchodných vzťahoch vystupujú predstavitelia prepravnej spoločnosti, ktorá
mala pre žalobcu dovážať PHM. Žalobca ďalej uviedol, že si riadne preveril spoločnosť S. s.r.o., ktorá
mala oprávnenie distribuovať PHM, táto skutočnosť musela byť nepochybne v zmysle platnej legislatívy
postačujúca.

3. K vedomostnej zložke u žalobcu o zmene konateľa S. s.r.o. uviedol, že táto nemohla byť do 30.4.2014
odhalená. Mohlo sa tak stať až v momente, keď sa zmena údajov zapísaných v ORSR objavila vo výpise.
Žalobca tak nemohol, a ani objektívne nemal možnosť dozvedieť sa o zmene konateľa v spoločnosti
S. s.r.o. Žalobca rozporoval záver správnych orgánov, že „zo všetkých získaných dôkazov je zrejmé,

že o podvodnom konaní žalobca mohol vedieť, nakoľko nebol dostatočne obozretný pri výbere svojho
nového obchodného partnera S. s.r.o. a s pánom Y. komunikoval žalobca ešte aj v máji 2014". Podľa
žalobcu správca dane a žalovaný neuvádza, z ktorých „všetkých dôkazov" je zrejmá vedomostná zložka
žalobcu o podvodnom konaní. Žalobca vyslovil názor, že ani z jedného dôkazu nevyplýva vedomosť
žalobcu o podvodnom konaní jeho dodávateľa (ktoré navyše do dnešného dňa nebolo preukázané,

keďže ide iba o tvrdenia správcu dane a žalovaného). Z dôkazov, ktoré vykonané boli, bol preukázaný
úplný opak toho, čo tvrdí žalovaný. Žalobca nemohol vedieť o podvodnom konaní - ani čo sa týka zmeny
konateľa, ani ekonomickej aktivity spoločnosti S. s.r.o. (nízka marža - o tejto skutočnosti mohla mať
vedomosť len finančná správa/žalobca, a to už pravdepodobne v druhej polovici mája za
mesiac 4/2014, keď mohla uvedené evidovať z výkazov k DPH. Podľa žalobcu skutočnosť, že pán Y.

sa nepreukázal plnou mocou a zrejme mal zamlčať zmenu v osobe štatutára v spoločnosti S. s.r.o., bola
vylúčená vedomosť žalobcu o zmene štatutára vo S. s.r.o. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že
plynulou komunikáciou s predstaviteľom spoločnosti S. s.r.o. a zastretím zmien v ORSR až do 30.4.2014
bola spoločnosť úplne transparentná a spoľahlivá, a musela sa tak aj objektívne javiť. Dokonca aj
žalovanému, resp. jeho nižšie inštancie sa musela javiť predmetná spoločnosť ako spoľahlivá, nakoľko

nie je známe, že by orgány žalovaného alebo polície robili v tej dobe úkony voči S. s.r.o.

4. Žalobca k spolupráci so spoločnosťami L. Z. spol. s r.o. a G. s.r.o., uviedol, že výsluch svedka -
štatutára L. Z. spol. s r.o., pán M., potvrdil spoluprácu so žalobcom. Uvedený výsluch svedka zo dňa
15.1.2020 preukázal transparentnú a legitímnu spoluprácu žalobcu a L. Z. spol. s r.o., a to v tom, že

L. Z. spol. s r.o. zabezpečovala prepravu tovaru, pohonných hmôt, pre spoločnosť G. s.r.o., ktorá ich
dodávala žalobcovi. Žalobca k záverom správcu dane, že doklady, ktorými žalobca preukázal predmet
kúpy, miesto odoslania i dodania pohonných hmôt, platbu za tovar, i identifikáciu dopravcu tovaru, sú
nedostatočné, uviedol že si splnil svoju dôkaznú povinnosť v najvyššej možnej i zákonnej miere, pričom
žiadne iné doklady k dispozícii ani reálne nedokáže mať. Žalovaný nemožnosťou vykonania výsluchu

štatutára spoločnosti G. s.r.o. spochybnil zdaniteľné plnenia, ktoré žalobca riadne zdokumentoval a
preukázal. Skutočnosť, že zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou G. s.r.o. a L. Z. spol. s r.o. uzavrel za
spoločnosť G. s.r.o. pán M., ktorý v čase 4/2014 nebol konateľom spoločnosti G. s.r.o., nie je relevantná
pre zistenie, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, alebo nie. Zmluvný vzťah založený pôvodnýmkonateľom za spoločnosť G. s.r.o. nemôže byť ovplyvnený zmenou konateľa, nezaniká, zároveň musíme
poukázať na skutočnosť, že žalobca nemôže a nemohol mať dosah na zmluvný vzťah medzi
G.s.r.o.aL.Z.spol.sr.o.Žalobcariadnezdokumentovalzdaniteľnéplneniasúvisiaceajsospoločnosťou

G. s.r.o. Žalovaný sa snažil zadovážiť najväčšie dostupné množstvo dôkazov, preto, ako to vyplýva aj z
dožiadania 100473764/2020 bolo zistené, že spoločnosti L. Z. spol. s r.o. i G. s.r.o. nadobudli minerálny
olej, teda mohli ním disponovať. Skutočnosť, či G. s.r.o. mohol nadobúdať minerálny olej zo zahraničia,
nemá žiadny vplyv na posúdenie zdaniteľného plnenia medzi žalobcom a G. s.r.o. Colné a daňové
orgány majú v kompetencii kontrolu dovozu a zdaňovania pohonných hmôt. V tejto súvislosti naozaj

nemôže žalobca niesť zodpovednosť aj za to, či G. s.r.o. mal oprávnenie doviezť pohonné hmoty zo
zahraničia.Tvrdenie,žeštatutárnemalživnostenskéoprávnenie,apretosospoločnosťouG.s.r.o.nemal
žalobca spolupracovať, označil žalobca za absurdné, keďže konateľ spoločnosti nemusí disponovať
živnostenským oprávnením, živnostenským oprávnením disponuje spoločnosť. Nekontaktnosť svedka
- obchodného partnera kontrolovaného subjektu ani podľa dostupnej judikatúry nemôže ísť na vrub
kontrolovaného subjektu. Zároveň uvádzam, že v čase spolupráce bol konateľ kontaktný. Predstavitelia

spoločnosti nemali vedomosť o tom, že konateľ dodávateľa by mal byť „bezdomovec". Toto
tvrdenie žalovaného tiež nie je opodstatnené, nakoľko evidencia pobytu konateľa na adrese mestského
úradu nezakladá pravidlo, že konateľ má byť reálne bezdomovcom. Okrem toho, túto skutočnosť riadne
nedokázal overiť ani sám žalovaný, rovnako to v danom čase nemohol overiť ani žalobca. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že na začiatku spolupráce sa pán V. zúčastnil stretnutia s konateľom žalobcu,

nevykazovalznámkynedôveryhodnosti.Skutočnosť,ževzačiatkuspoluprácekomunikovalsožalobcom
v českom jazyku, a následne v slovenskom jazyku, nemôže byť pripísané na ťarchu
žalobcu. V bežnom obchodnom styku za spoločnosti komunikujú aj tretie osoby, ako napr. obchodní
zástupcovia, účtovné oddelenia, etc. v jazyku krajiny, kde sa spolupráca uskutočňuje. Vo veci svedeckej
výpovede pána M. mal žalobca za to, že tento riadne zdokumentoval odberateľsko - dodávateľský vzťah.

S prihliadnutím na zákonné - colné - regulácie pri nakladaní s PHM, nemohla vzniknúť pochybnosť
ohľadne identity dodávateľa, spôsobu dodania PHM pre žalobcu. Svedok L. M. len potvrdil uskutočnenie
plnení, v rámci jeho vedomostí a informácií, ktorými spoločnosť L. Z., spol. s r.o. mohla
a bola oprávnená disponovať.

X.Žalobcavyslovilzáver,ževnajvyššejmožnejazákonnejmierezistilapreverildaňový aprávny
status svojich dodávateľov. Preto tvrdenie žalovaného, že žalobca mohol byť neobozretný pri výbere
svojho obchodného partnera, označil za nesprávne a účelové (smerujúce k preneseniu zodpovednosti
iných subjektov za nesplnenie ich povinností vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, na žalobcu). Žalobca,
rovnako ako to platí pre každý iný subjekt súkromného práva, nemal možnosť sa oboznamovať s

daňovými povinnosťami svojich dodávateľov, ich plnením, a prípadne ich dodávateľov v ďalšom rade,
nakoľko to zákonnou cestou ani možné nie je. Preto žalobca sa nemohol oboznámiť s obsahom
kontrolných výkazov, ani s tým, či si dodávatelia riadne a včas plnia svoje povinnosti evidenčného
a peňažného charakteru vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Jedine žalovaný sa mohol oboznamovať s
transakciami všetkých daňových subjektov Skutočnosť, že dodávateľ žalobcu pracoval s nízkou maržou

a žalovaný tieto údaje vyhodnocuje ako obchod bez reálneho ekonomického opodstatnenia, nemajú ani
vnajmenšejmierevplyvnariadneavčasnédokladovaniezdaniteľnéhoplneniažalobcusospoločnosťou
S. s.r.o. a G. s.r.o. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v danej oblasti podnikania sú obchodné
marže blízke tej marži, ktorú dosahovali subjekty podieľajúce sa na kontrolovaných transakciách.
Žalovaný sa snaží bez preukázania akéhokoľvek porušenia právneho predpisu preniesť zodpovednosť

na žalobcu za prípadný daňový delikt jeho dodávateľov, o ktorom, alebo o jeho úmysle, ani v čase
zdaniteľného plnenia (apríl 2014) ale ani neskôr, objektívne nemohol nadobudnúť vedomosť. Vedomosť
mohol mať len správca dane, a to z podaných KV, alebo nepodaných KV. Podľa žalobcu žalovaný
porušuje ustanovenia § 3 daňového poriadku, keď všetky vykonané dôkazy používa v neprospech
žalobcu, aj napriek tomu, že všetky vykonané dôkazy svedčia o tvrdeniach žalobcu a oprávnenosti

jeho postupu pri uplatnení odpočtu dane. V konaní po vydaní rozsudku KS TN sp. zn. 11S/9/2018 sa
ďalším dokazovaním len potvrdili tvrdenia žalobcu o oprávnenosti odpočítania dane. S prihliadnutím na
rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Sžf/4/2009 je nepochybné, že žalobca nielen faktúrami, ale aj
stáčacími lístkami - teda potvrdením o dodaní PHM, preukázal nárok na odpočítanie dane. Následným
dokazovaním sa len potvrdili skutočnosti potvrdzujúce legitimitu odpočtu DPH.

6. Podľa žalobcu neboli splnené štyri predpoklady pre prijatie záveru o podvodnom konaní (vedomosti)
žalobcu (o ňom). K podvodnému konaniu malo podľa záverov žalovaného dôjsť tak, že spoločnosť G.
s.r.o. v spolupráci so spoločnosťou J. s.r.o. si ponížila daňovú povinnosť, v zmluvnom vzťahu spoločnostiS. s.r.o., o čom žalobca nemal, a ani nemohol nikdy nadobudnúť vedomosť. Žalobca taktiež nikdy
nemohol vedieť o tom, či a akým spôsobom malo dôjsť k poškodeniu štátneho rozpočtu. Podvodné
konanie žalobcovi nielenže doposiaľ nebolo preukázané, ale žalobca ani nikdy nemal vedomosť o tom,

že by sa ktorýkoľvek z dodávateľov sa mohol dopustiť daňového deliktu a ani objektívne sa nemohol
dozvedieť o podvodnom konaní. Uvedené potvrdzuje aj fakt, že dodávatelia žalobcu, spoločnosti S.
s.r.o. a G. s.r.o. boli distribútormi PHM. Teda, žalobca musel mať objektívne vedomosť o tom, že
ak jej dodávateľ dodá PHM s cenou s príslušnou sadzbou DPH, tento distribútor/dodávateľ, mohol
v zmysle príslušných právnych predpisov PHM nadobudnúť len na území SR, a to tak, že tento

dodávateľ (S. s.r.o. a G. s.r.o.) zaplatil svojmu dodávateľovi cenu PHM s príslušnou sadzbou DPH.
Preto tvrdenie správcu dane o vedomosti žalobcu o účasti na daňovom podvode, alebo o neobozretnosti
pri obchodnej transakcii, aj s prihliadnutím na druh tovaru, ako mylné a účelové neobstojí. Počas
konania sa nepreukázalo podvodné konanie žalobcu, ani získanie daňovej výhody alebo zneužitia práva
EÚ. Mám za to, že žalobca preukázal dodanie tovaru (PHM), preukázala sa obozretnosť žalobcu ako
daňového subjektu. Podvodné konanie alebo účasť žalobcu na ňom, vedomé, alebo nevedomé, alebo

z neobozretnosti, sa nepotvrdilo- súčasne žalovaný zmenil dôvody, na základe, ktorých daňovému
subjektu odmietol odpočítanie dane. Záverom žalobca namietal nedodržanie lehôt zo strany správcu
dane v daňovom konaní a nerešpektovanie záverov vyslovených v rozhodnutí tunajšieho súdu sp.zn.
11S/9/2018.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť a v plnom rozsahu zotrval na
skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný uviedol, že žalobca
nebol pri výbere dodávateľa W s.r.o. dostatočne obozretný a spoľahol sa na to, že sa s konateľom tejto
spoločnosti do 03.04.2014 U. Y. dlhodobo cca 7 rokov poznal. Ako dlhoročný obchodník s pohonnými
hmotami si však pred začatím obchodovania dôkladne partnera nepreveril, resp. si nepreveril, kto bol

v čase uskutočnenia obchodov (vystavenia faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX
a č. XXXXXXXXXX a deklarovaného dodania PHM v dňoch 09.04.2014, 16.04.2014 a 25.04.2014)
konateľom spoločnosti. Spoločnosť S. s.r.o. získala povolenie ako distribútor pohonných hmôt len dňa
24.02.2014, pričom už 03.04.2014 Marek Y. prestal byť konateľom spoločnosti W s.r.o. (čo sa javí ako
účelové). Aj keď táto zmena bola zapísaná v Obchodnom registri SR až dňa 29.04.2014, vzhľadom na

skutočnosť, že sa žalobca s U. Y. dlhodobo poznali, mohol o tejto zmene vedieť a mal prijať všetky
potrebné opatrenia, aby sa uistil, či U. Y. môže za spoločnosť S. s.r.o. vystupovať ako oprávnená
osoba.Hocižalobcapredložilsprávcovidanepredmetnéfaktúry,bankovévýpisyastáčacielístky,žiadnu
zmluvu na nákup PHM s týmto dodávateľom neuzavrel a ani nepredložil. Ďalej žalovaný neobozretnosť
žalobcu videl aj v skutočnosti, že za spoločnosť S. s.r.o. ohľadom obchodov komunikoval s p. Y. ešte

aj v máji 2014, kedy si od neho pýtal spúšťacie lístky (vyplýva to z mailovej komunikácie predloženej
žalobcom k predchádzajúcej žalobe na Krajský súd v Trenčíne). Žalovanému aj správcovi dane sa
spoločnosť S. s.r.o. sa javila ako nedôveryhodná, ktorá v čase daňovej kontroly na adrese sídla nesídlila,
U. Y. už od 03.04.2014 nebol konateľom spoločnosti, hoci naďalej za ňu konal, ale žiadne splnomocnenie
od novej konateľky (S.. M. E., ktorá je nekontaktná a bez domova), že môže za spoločnosť konať,

správcovi dane nepredložil. Odvolával sa na nedostupnosť daňových a účtovných dokladov, ktoré podľa
jeho vyjadrenia mal dňa 03.04.2014 odovzdať novej konateľke, ale preverované obchody podľa vyššie
uvedených faktúr sa uskutočnili až po tomto termíne, čiže týmito dokladmi, ako aj bankovými výpismi
a ďalšími dokladmi po tomto termíne by mal disponovať, preto sa jeho tvrdenie javí ako účelové. Nová
konateľka nikdy nemala dispozičné právo k účtu spoločnosti S. s.r.o. a ani oprávnenie na elektronickú

komunikáciu s colným úradom (odpoveď z Colného úradu Bratislava, ev. č. XXXXXX/XXXX zo dňa
21.12.2020). K svedkovi Y. V. uviedol, že v danom čase bol konateľom spoločnosti U. s.r.o. Svedok
síce ústne potvrdil prepravu PHM od S. s.r.o. pre žalobcu, ale funkciu konateľa spoločnosti vykonával
iba formálne, bol len „figúrkou“, o fungovaní spoločnosti nevedel nič uviesť, on vykonával len prepravu.
Z jeho výpovede sa javia neštandardné aj okolnosti toho, ako sa stal konateľom spoločnosti U. s.r.o.

(oslovil ho šofér L. X., ktorého nikto nevedel bližšie identifikovať) a aj okolnosti prepisu spoločnosti na
nového konateľa (k odovzdaniu dokladov bol „donútený“). Žalovaný poukázal
na rozpor vo výpovediach svedka Y. V. a svedka U. Y., keď podľa vyjadrenia Y. V. tovar spoločnosti S.
s.r.o. nakladal vo Zvolene, čo je 200 km od Stupavy a Závodu, kde podľa výpovede U. Y. mala mať
spoločnosť S. s.r.o. skladové priestory.

8. K dodávateľovi S., s.r.o. žalovaný uviedol, že správca dane na vyžiadanie žalobcu vykonal výsluch
svedka p. M., ktorý potvrdil spoluprácu medzi žalobcom a L. Z. spol. s r.o. a predložil správcovi dane
potrebné doklady preukazujúce túto obchodnú spoluprácu, ako aj dokument uskladnenie PHM G. s. r.o. Spolupráca medzi žalobcom a L. Z. spol. s r.o. nebola spochybnená. Svedok sa však k
obchodnej spolupráci so spoločnosťou G. s.r.o. vyjadroval vo všeobecnej rovine, nevedel uviesť, s kým
konkrétne za túto spoločnosť komunikoval, resp. podpisoval zmluvu a tak ani jeho výpoveď dostatočne

nepreukázala, kto konkrétne v mene G. s.r.o. v čase uskutočnenia obchodných transakcií v zdaňovacom
období 04/2014 so žalobcom, resp. so spoločnosťou L. Z. spol. s r.o. konal. Žalovaný mal za to, že
žalobca síce predložil doklady, ktoré mal k dispozícii, ale nepreukázal dostatočnú obozretnosť pri výbere
obchodného partnera, keď začal spoluprácu týkajúcu sa PHL so spoločnosťou G. s.r.o. len na základe
mailovej komunikácie zo dňa 09.03.2014, na konci ktorej bolo uvedené meno U. V., pričom s touto

spoločnosťou ani neuzatvoril žiadnu písomnú zmluvu, čím sa vystavil riziku, že môže byť zapojený
do obchodného reťazca s prvkami podvodného konania. Nezaujímal sa o históriu dodávateľa na trhu,
personálne a materiálne zázemie, nie je zrejmé, akým spôsobom a s kým konkrétne uzatváral obchodnú
spoluprácu okrem toho, že predložil mailovú komunikáciu v konaní pred Krajským súdom v Trenčíne.
Takéto konanie žalobcu vyvoláva oprávnené pochybnosti, že žalobca, ktorý podniká od roku 1994,
by pristúpil k takýmto obchodom bez toho, aby si nebol vedomý, že sa nejedná o bežné obchodné

transakcie. Ako nedôvodnú označil námietku žalobcu týkajúcu sa výsluchu svedka Martina V., nakoľko
uvedeného svedka sa opakovane pokúsil správca dane vypočuť, čo sa však nepodarilo aj napriek
medzinárodnému dožiadaniu do Českej republiky.

9. Žalovaný ďalej uviedol, že pri dodaní tovaru žalobcovi od dodávateľa G. s.r.o., došlo k podvodnému

konaniu u dodávateľa G. s. r. o., dôsledkom ktorého došlo v posudzovanom zdaniteľnom obchode k
daňovému úniku, keď daň vo výške 39 547,90 Eur, ktorú si žalobca odpočítal od dodávateľa G. s. r.
o., nebola do ŠR odvedená, čím došlo k narušeniu riadneho fungovania spoločného systému DPH
a k strate príjmov ŠR, čiže k daňovému úniku. Posudzovaný zdaniteľný obchod žalobcu bol s týmto
podvodným konaním dodávateľa G. s.r.o. spojený. Z kontrolných výkazov spoločnosti G. s. r. o. vyplýva,

že priznanú daň na výstupe za zdaňovacie obdobie 04/2014 si spoločnosť G. s.r.o. ponížila odpočítaním
DPH na vstupe od spoločnosti J. s.r.o. a tak pri vysokom obrate vykázala v daňovom priznaní výslednú
daňovú povinnosť len v sume 983,55 Eur. Spoločnosť J. s.r.o. nepodala daňové priznanie k DPH a ani
KV (naposledy podala daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie 08/2013) a tak DPH, ktorú si
uplatnil žalobca, nebola do štátneho rozpočtu odvedená. Rovnako aj v prípade, týkajúcom sa dodania

tovaru žalobcovi od dodávateľa S. s.r.o., došlo k podvodnému konaniu u dodávateľa S. s.r.o., dôsledkom
ktorého došlo v posudzovanom zdaniteľnom obchode k daňovému úniku, keď daň vo výške 19 832,42
Eur, ktorú si žalobca odpočítal od dodávateľa S. s.r.o., nebola do ŠR odvedená, čím došlo k narušeniu
riadneho fungovania spoločného systému DPH a k strate príjmov ŠR, čiže k daňovému
úniku. Posudzovaný zdaniteľný obchod žalobcu bol s týmto podvodným konaním dodávateľa S. s.r.o.,

spojený. Z kontrolných výkazov spoločnosti S. s.r.o. vyplýva, že priznanú daň na výstupe za zdaňovacie
obdobie 04/2014 si spoločnosť S. s.r.o. ponížila odpočítaním DPH na vstupe od spoločnosti T.P.T. s.r.o. a
tak pri vysokom obrate vykázala v daňovom priznaní výslednú daňovú povinnosť len v sume 588,38 Eur.
Aj subdodávateľská spoločnosť T.P.T. s.r.o. pri vysokých obratoch vykázala len nízku daňovú povinnosť
1 024,14 Eur, pričom doklady spoločností S. s.r.o. a T.P. T. s.r.o. sú nedostupné, pričom spoločnosti so

správcom dane nekomunikujú.

10. V písomnej replike k vyjadreniu žalovaného žalobca zdôraznil, že vedomostná zložka u žalobcu o
zmene konateľa S. s.r.o. objektívne nemohla byť do 30.4.2014 daná. Mohlo sa tak stať až v momente,
keď boli zmeny údajov zapísaných v ORSR premietnuté vo výpise. Uvedený záver umocňuje i ten

fakt, že zo strany dodávateľa (S. s.r.o.) nebol žalobca ani len náznakom upozornení na akúkoľvek
zmenu v spoločnosti. Žalobca uviedol, že absenciu zmluvy medzi žalobcom a jeho dodávateľom nie
je možné pričítať nedostatočnej obozretnosti žalobcu - zmluva nie je obligatórnou súčasťou spolupráce
v obchodnoprávnych vzťahoch. Logickým vysvetlením je ten fakt, že žalobca neodoberal PHM od
dodávateľa S. s.r.o. pravidelne, ale iba v prípadoch, keď tento bol schopný ponúknuť lepšiu cenu,

ako pravidelný dodávateľ žalobcu. K argumentácii žalovaného, že spoločnosť S. s.r.o. sa mala stať
distribútorom PHM až dňom 24.2.2014, a preto mal byť žalobca v spolupráci s ním neobozretný, uviedol
žalobca, že uvedená úvaha je účelová a vykonštruovaná, nakoľko príslušná právna úprava vo vtedajšom
platnom znení (na základe novelizácie) až dňom 1.3.2014 založila povinnosť nadobudnúť oprávnenie
distribútora PHM. Závery žalovaného k výsluchom svedkov o preprave označil za zmätočné, nakoľko

s odstupom dlhého času nezrovnalosti týkajúce sa miesta pôvodu prepravy - Stupava, resp. Zvolen,
nie je možné pričítať žalobcovi. Žalobca vyslovil názor, že strata pamäťových stôp svedkov, rozpor vo
svedeckých výpovediach pána V. a Y. je možné vnímať ako výpoveď vodiča V., ktorý sa stal konateľom
spoločnosti U. s.r.o., a výpoveď svedka Y., ktorý neposkytoval riadnu súčinnosť, je nutné vnímať akopotvrdzujúcu skutočnosť o dodaní PHM, teda vyššiu mieru zabezpečenia dôkazov, pričom ani v čase
zdaniteľných plnení, nemohol zabezpečiť vyššiu mieru dôkazov nikto. To, či sa PHM mali nakladať
vo Zvolene, alebo v Stupave, je pre účely zistenia zdaniteľných plnení irelevantné. K spolupráci so

spoločnosťou G. s.r.o. poukázal žalobca na to, že spolupráca s touto spoločnosťou bola ukončená
predtým, ako sa táto v mesiaci 10/2014 zlúčila s inou spoločnosťou. Zánik spoločnosti G. s.r.o. nemožno
nijakýmspôsobomvykladaťnaťarchužalobcu;navyšeide ovzásadeirelevantnékonštatovanie.
Žalobca nemal a ani nemohol mať vedomosť, či spoločnosť G. s.r.o. v budúcnosti zanikne, a taktiež
nemoholpoznaťanispôsobzániku.Zároveňjevnadväznostinauvedenépotrebnéuviesť,žespolupráca

spoločnosti G. s.r.o. so spoločnosťou J. s.r.o. je pre žalobcu neznáma; s týmto obchodným vzťahom sa
mal vyporiadať výlučne žalovaný.

11. V písomnej duplike k replike žalobcu žalovaný uviedol, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať,
aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že
plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, pričom určenie opatrení, ktoré

možno v posudzovanom prípade požadovať od daňového subjektu uplatňujúceho si nárok na odpočet
DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho
subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej. Žalovaný uviedol, že
od žalobcu bolo možné spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch
a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným

predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán
obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa
jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak
činí. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si
byť vedomý následkov svojho konania. Žalovaný sa stotožnil s vyjadrením správcu dane,

že žalobca z dôvodu dlhoročnej známosti s p. Y. mohol vedieť o účelovosti konania svojho priameho
dodávateľa - spoločnosti S. s.r.o. („svedok Y. potvrdil dlhoročnú známosť s predstaviteľmi spoločnosti
V., spol. s r.o.“). Účelovým konaním p. Y. je skutočnosť, že hoci vo funkcii konateľa skončil ku dňu
03.04.2014 (pričom uvedená skutočnosť bola zapísaná v Obchodnom registri SR až dňa 29.04.2014),
uzatvoril so žalobcom obchody a vystavil pre neho sporné faktúry v dňoch 09.04.2014, 16.04.2014 a

25.04.2014, kedy už konateľom nebol, pričom nepredložil správcovi dane žiadne plnomocenstvo od
novej konateľky. Správcovi dane nepredložil ani doklady spoločnosti S. s.r.o. s tým, že ich už odovzdal
novejkonateľke(zahraničnáosobaT.M.E.,konateľkabezdomova,nekontaktná),pričomžiadnedôkazy
o tom nepredložil. Okrem toho obchody so žalobcom sa mali uskutočniť až po tomto dátume, čiže
súvisiacimi dokladmi ako aj bankovými výpismi mal disponovať on. Toto konanie U. Y. bolo neštandardné

a účelové a vzhľadom na dlhodobú známosť žalobcu s U. Y. mohol žalobca o tomto neštandardnom a
účelovom konaní dodávateľa S. s.r.o. vedieť. Žalobca okrem formálnej kontroly Obchodného registra
SR žiadnym iným spôsobom nepreukázal, ako si preveril spoľahlivosť predmetnej spoločnosti a kto
bol v danom čase oprávnený za spoločnosť S. s.r.o. konať. Aj keď zmluva medzi dodávateľom a
odberateľom nie je obligatórnou súčasťou spolupráce v obchodných vzťahoch, ale najmä v prípade

obchodovania s takouto komoditou (pohonnými hmotami) a najmä, keď ako tvrdí žalobca,
od dodávateľa S. s.r.o. neodoberal PHM pravidelne, ale len keď mu dodávateľ bol schopný ponúknuť
lepšiu cenu, by sa dalo očakávať, že pri zachovaní potrebnej miery opatrnosti by s takouto spoločnosťou
uzatvoril zmluvu o predmetných obchodoch. Žalobca sám vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť,
že U. Y. bol nedôveryhodná osoba. Žalovaný k výberu žalobcu pri spoločnosti G. s.r.o. ako obchodného

partnera, uviedol, že ako dlhoročný obchodník s pohonnými hmotami začal obchodovať so spoločnosťou
s českým konateľom, s ktorým sa nestretol a nevedel ho identifikovať. Žalobca nepreukázal, ako si
túto spoločnosť preveril, neoznačil osobu, s ktorou mal komunikovať pri objednávkach tovaru od tejto
spoločnosti. V danom čase bol konateľom G. s.r.o. U. V. (konateľom od 24.10.2013 do 06.06.2014),
podľa zistení ide o nekontaktnú osobu bez domova. Žalobca sa snažil preukázať obchodnú komunikáciu

emailmi (predložené k žalobe Krajskému súdu v Trenčíne), ale okrem prvotného mailu, ktorý je písaný
v českom jazyku a podpísaný osobou U. V., ostatné sú písané v slovenskom jazyku a bez uvedenia
mena osoby. Ani s touto spoločnosťou ohľadom dodávok tovaru ( PHL) neuzatvoril písomnú zmluvu
a nie je ani zrejmé, s kým konkrétne a akým spôsobom uzatváral obchodnú spoluprácu. Doklady
spoločnosti G. s.r.o. neboli správcovi dane predložené a spoločnosť J. s. r. o., ktorá bola uvedená v

kontrolných výkazoch spoločnosti G. s.r.o. ako dodávateľ, za zdaňovacie obdobie 04/2014 nepodala
daňové priznanie a ani kontrolný výkaz.12. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej
žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný

rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou
osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v
rámci správneho súdnictva, po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho doručení
žalobcovi nariadil na prejednanie veci pojednávania, nakoľko o to požiadal žalobca.

13. Žalobca na pojednávaní zotrval na skutočnostiach uvedených v žalobe a vo vyjadreniach. Ďalej
uviedol, že žalobca so spoločnosťou, v ktorej pôsobil p. Y., obchodoval napr. i v
rokoch 2012 a 2013. Skutočnosť, či uvedená osoba bola štatutárnym zástupcom spoločnosti v čase,
kedy vystavoval faktúry nie je podstatná, pretože nielen štatutárny orgán má právo vystavovať faktúry.
V konaní naviac nebolo spochybnené to, že predmetné faktúry boli vystavené danou organizáciou, ani
nebolo podrobnejšie skúmané, či mal právo vystaviť faktúry alebo nie. Poukázal na to, že čo sa týka

osobnýchvzťahovsp.Y.,takžiadneosobnévzťahysnímnemal.Obchodovaliodr.2012,ateda v
čase, kedy sa konal výsluch svedka, sa poznali už asi 7 rokov. V rámci súčinnosti so správnym orgánom
spravil všetko pre to, aby správca dane svedka Y. mohol vypočuť. V čase, kedy s ním obchodoval, nemal
žiadnu vedomosť o tom, že uvedený svedok už nie je štatutárnym zástupcom dodávateľskej spoločnosti,
faktúryriadnevystavil,tovarmubolriadnedodaný.Mázato,žekonaldostatočneobozretne,keďsioveril

všetky dostupné informácie o dodávateľskej spoločnosti a nezistil žiadne skutočnosti, ako napríklad, že
je dlžníkom, že má neuhradené pohľadávky, ktoré by ho viedli k tomu, že obchod s ním neuzavrie.

14. Žalovaný zotrval na vecnej správnosti záverov napadnutého rozhodnutia, ako aj písomného
vyjadrenia k žalobe a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že správcom dane boli

spochybnené jednotlivé transakcie žalobcu s dodávateľmi, v ktorých nebol priznaný
odpočet DPH, pričom toto konanie bolo posudzované i z hľadiska práva EÚ a bolo preukázané, že
došlo k podvodnému konaniu u dodávateľov žalobcu, keď daň nebola odvedená do štátneho rozpočtu
a zároveň bola posudzovaná i vedomosť žalobcu, keď dospeli k záveru, že žalobca nekonal s odbornou
starostlivosťou a neprijal dostatočné opatrenia k tomu, aby sa nestal súčasťou takéhoto podvodného

obchodovania.

15. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 102430375/2021 zo dňa
30.11.2021, potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101013614/2021
zo dňa 09.06.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel v sume

59.380,32 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014.

16.Zadministratívnehospisuprepotrebysúdnehoprieskumusprávnysúdzistil,žeDaňovýúradTrenčín
vykonal ako správca dane u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014. O
výsledku kontroly vyhotovil protokol č. 21336583/2015, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 03.12.2015. V

kontrolovanom zdaňovacom období prevádzkoval žalobca dve čerpacie stanice - v E. a vo X. V..

17. Daňový úrad Trenčín (ďalej aj len „správca dane“) v poradí prvým rozhodnutím č.
101736902/2017 zo dňa 10.08.2017 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určený rozdiel
na dani z pridanej hodnoty v sume 59.380,32 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Voči

rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktoré žalovaný rozhodnutím č. 102386449/2017
zo dňa 15.11.2017 zamietol. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu. Krajský súd v
Trenčíne rozsudkom sp.zn. 11S/9/2018-158 zo dňa 30.09.2019 napadnuté rozhodnutie žalovaného a
prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne
zisteného skutkového stavu a pre nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatku dôvodov.

18. Následne, v poradí druhým rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 100761863/2020 zo dňa
8.4.2020 bol žalobcovi znovu podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume 59.380,32
eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet
DPH zo sporných faktúr. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol

žalovaný rozhodnutím č. 101492523/2020 zo dňa 28.9.2020 tak, že rozhodnutie správcu
dane č. 00761863/2020 zo dňa 8.4.2020 zrušil.19. Po doplnení dokazovania rozhodnutím č. 101013614/2021 zo dňa 09.06.2021 Daňový úrad Trenčín
podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 59.380,32
Eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Správca dane dospel k záveru, že kontrolovaný daňový

subjekt sa zúčastnil v dodávateľsko-odberateľskom reťazci, v ktorom došlo k neodvedeniu dane, t. j. k
porušeniu princípu neutrality DPH. Správca dane identifikoval podvodné konanie v reťazci dodávateľa
kontrolovaného daňového subjektu, a to konkrétne v spoločnosti G. s.r.o. Na tomto stupni reťazca došlo
k porušeniu princípu neutrality dane tým, že nebola odvedená DPH na jednej strane (J. s.r.o.) a na strane
druhej došlo k odpočítaniu dane spoločnosťou G. s.r.o. a následne kontrolovaným daňovým subjektom

V., spol. s r.o. Správca dane poukázal na skutočnosť, že daň, ktorú si na konci obchodného reťazca
odpočítal kontrolovaný daňový subjekt nebola odvedená, čím bol poškodený štátny rozpočet. Správca
dane mal za to, že konateľ V., spol. s r.o. si pred začatím obchodnej spolupráce s dodávateľom S. s.r.o.
v zdaňovacom období 04/2014 dostatočne nepreveril, či osoba U. Y. je oprávnená konať za spoločnosť
S. s.r.o. alebo nie. Podľa výpovede svedka U. Y. v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102618126/2019
zo dňa 14.11.2019 sa s konateľom daňového subjektu p. V. pozná dlhodobo cca 7 rokov. Pokiaľ by to

tak bolo, konateľ daňového subjektu V., spol. s r.o. by prinajmenšom musel vedieť o zmene konateľa v
spoločnosti S. s.r.o. a teda prijať všetky potrebné opatrenia aby sa uistil, že p. Y. môže za spoločnosť
vystupovať ako oprávnená osoba, nakoľko od 03.04.2014 už nebol konateľom spoločnosti. Ďalej mal
za to, že kontrolovaný daňový subjekt neprijal také opatrenia, a to nepreverením dodávateľa - či
osoba U. Y. je oprávnená v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení s daňovým subjektom V., spol. s

r.o. uzatvárať obchody za spoločnosť S. s.r.o., ako aj či osoba U. V. je v skutočnosti
tá osoba, ktorá vystupuje za spoločnosť G. s.r.o., nakoľko podľa zistení správcu dane je osoba U.
V. bezdomovec. Správca dane mal za to, že je na daňovom subjekte, za akých podmienok obchod
uzatvorí a aké riziká je ochotný podstúpiť, ak si chce následne nárokovať odpočítanie DPH vzťahujúcej
sa ku konkrétnej obchodnej transakcii. Takisto je na daňovom subjekte, aby si zaistil podklady, ktoré

mu umožnia takýto nárok riadne a zákonným spôsobom uplatniť a ktoré zároveň
preukážu, že jednal v dobrej viere, že sa nezúčastnil podvodného konania. Je nesporné, že pokiaľ by
si daňový subjekt vyžiadal záruky obchodu, to znamená obchodovanie za primeraných obozretných
podmienok, eliminovala by sa možnosť podvodný obchod vôbec uzatvoriť, alebo by prinajmenšom týmto
spôsobom osvedčil svoju dobrú vieru založenú na tom, že vykonal všetko, čo od neho bolo možné

rozumne požadovať, aby svojej účasti na podvode zabránil. Ak si však daňový subjekt počína bežne
a obvykle neobozretne, nie je to okolnosť, ktorá by mohla svedčiť v jeho prospech. Podľa správcu
dane akýkoľvek čo i len nedbanlivostný podiel pre platiteľa zakladá negatívne účinky. Je povinnosťou
daňového subjektu venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade
odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, či o podvode vedel, resp. či so zreteľom ku

všetkým okolnostiam vedieť mohol. Je v záujme podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie
podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dohodovaní
obchodnýchkontraktovsavrámcisvojichmožnostísnažildbaťnabezproblémovosťsvojichobchodných
partnerov. Štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať podľa správcu dane vedomosť nielen
o obsahu a rozsahu činností, ktorými napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o

subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu
chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 obchodného zákonníka
právnu ochranu a pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných kontrolovaným daňovým
subjektom sú oprávnené. Je na platiteľovi ako sa postará o preverenie dôveryhodnosti
svojho obchodného partnera. Ak si však jeho dôveryhodnosť dostatočne nepreverí, vystavuje sa riziku,

že nesplní zákonné podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Je právom platiteľa vybrať
si svojho obchodného partnera. Je však aj na jeho zodpovednosti, či si preverí spoľahlivosť zvoleného
obchodného partnera. Aj keď nezodpovedá za konanie svojich obchodných partnerov, on si ich vyberá
a ich prípadné rizikové správanie nemôže ísť na ťarchu štátneho rozpočtu. Sám daňový subjekt musí
k zdaniteľným obchodom pristupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby mu prípadná

daňová kontrola nespôsobila problémy s preukazovaním hodnovernosti predkladaných daňových
dokladov. Podľa správcu dane jedným z najjednoduchších a najpresvedčivejších dôkazov, že zdaniteľné
obchody boli reálne uskutočnené, je to, že dodávateľ prizná a odvedie štátu DPH. Pokiaľ správca dane
pri preverovaní dodávateľa/subdodávateľa zistí, že zo sporných faktúr neodviedol daň alebo to nebolo
možné v jeho účtovníctve preveriť, vznikajú u správcu dane dôvodné pochybnosti o samotnej existencii

reálneho uskutočnenia deklarovanej obchodnej transakcie, ktorej absentuje faktický podklad.

20. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom rozporoval zistenia správcu
dane. Mal za to, že výsluchy svedkov preukázali spoluprácu žalobcu s dodávateľmi. Uviedol, že vnajvyššej možnej a zákonnej miere zistil a preveril daňový a právny status svojich dodávateľov a tvrdenia
správcu dane označil za nesprávne Žalobca vyslovil názor, že v predmetnej veci nebol naplnený žiaden
zo štyroch dôvodov popisovaný v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sžf/31/2016 ako

predpokladov, ktoré musia byť splnené pre posúdenia konania ako podvodného. Žalobca mal za to, že
v jeho prípade sa nepreukázalo vedomé, nevedomé konanie, resp. konanie z neobozretnosti, ktoré by
pri ňom mohlo viesť k záveru o jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca zdôraznil, že obozretnosť pri
svojich obchodoch preukázal dostatočne a nemohol konať obozretnejšie.

21. Napadnutým rozhodnutím č. 102430375/2021 zo dňa 30.11.2021 žalovaný rozhodnutie správcu
dane potvrdil. Žalovaný sa stotožnil s argumentáciou a závermi správcu dane. Uviedol, že vyhodnotením
dôkazov získaných počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania ako aj ďalších konaní, správca
dane nespochybnil dodanie tovaru ako takého platiteľovi, ale má za preukázanú účasť platiteľa v
reťazci s prvkami podvodného konania. Súhlasil so záverom správcu dane o nedostatočnej obozretnosti
platiteľa pri výbere spoločnosti S. s.r.o. ako obchodného partnera, nakoľko ako dlhoročný obchodník s

pohonnými hmotami začal obchodovať s touto spoločnosťou bez toho, aby si ju dôkladne preveril, aby
mal dostatočné referencie o tejto spoločnosti, pričom si nepreveril, aké osoby sú oprávnené konať za
túto spoločnosť. Spoločnosť S. s.r.o. získala povolenie ako distribútor pohonných hmôt dňa 24.02.2014.
t. j. tesne pred začiatkom preverovaných zdaniteľných plnení, pričom už na začiatku kontrolovaného
zdaňovacieho obdobia (t. j. 03.04.2014) U. Y. prestal byť konateľom spoločnosti S. s.r.o. (zmena bola

zapísaná v Obchodnom registri SR dňa 29.04.2014 so spätnou platnosťou), pričom novou konateľkou
sa stala Eva M. E. z Maďarskej republiky, ktorá je pre správcu dane nekontaktná a podľa dostupných
informáciijetoosobabezdomova.U.Y.malajpo03.04.2014konaťzaspoločnosťS.s.r.o.,alesprávcovi
dane nepredložil žiadne splnomocnenie, na základe ktorého by bol oprávnený naďalej konať za túto
spoločnosť. Toto jeho konanie bolo vedomé, čo preukazuje aj odpoveď /Colného úradu Bratislava, že

za spoločnosť S. s.r.o. elektronicky komunikoval až do 29.04.2014. Nedostatočnú obozretnosť platiteľa
preukazovala podľa žalovaného aj skutočnosť, že za spoločnosť S. s.r.o. komunikoval s p. Y. ešte
aj v máji 2014 (ako to vyplýva z emailovej komunikácie predloženej platiteľom k žalobe na Krajský
súd v Trenčíne), kedy už táto zmena bola zapísaná aj v Obchodnom registri SR. Podľa žalovaného z
výpovede p. V. je zrejmé, že p. Y. riadil aj U. s. r. o., ktorá mala vykonávať prepravu pre spoločnosť

S. s.r.o. Ani činnosť U. s. r. o. sa nedala preveriť, nakoľko neboli správcovi dane predložené jej
doklady. Svedok V. vykonával funkciu konateľa iba formálne, ústne potvrdil len dodávky tovaru od
spoločnosti S. s.r.o. pre platiteľa. Žalovaný poukázal na to, že správca dane vo svojom rozhodnutí po
vyhodnotení všetkých získaných dôkazov prijal záver, že v preverovanom prípade došlo k podvodnému
konaniu u dodávateľa S. s.r.o. a subdodávateľa T.P. T. s.r.o., dôsledkom ktorého došlo v posudzovanom

zdaniteľnom obchode k daňovému úniku, pričom posudzovaný zdaniteľný obchod platiteľa bol s týmto
podvodným konaním dodávateľa S. s.r.o. spojený. Podľa žalovaného záver správcu dane o tom že
žalobca mohol o podvodnom konaní dodávateľa S. s.r.o. vedieť (v rozhodnutí správcu dane uvedené
na strane 9 -10 u 11) bol správny, nakoľko správca dane poukázal na objektívne skutočnosti, na
základe ktorých bolo možné dospieť k záveru, že platiteľ mohol vedieť, že sa stal súčasťou podvodného

konania. K rovnakému záveru dospel žalovaný aj vo vzťahu k zisteniam správcu dane o obchodoch
žalobcu vykonaných so spoločnosťou G. s.r.o. Správca dane a žalovaný mali za to, že k reálnemu
uskutočneniu obchodov síce došlo, avšak aj v tomto prípade boli obchody žalobcu spojené s podvodným
konaním. Podľa žalobcu správca dane správne poukázal na nedostatočnú obozretnosť platiteľa pri
výbere spoločnosti G. s.r.o. ako obchodného partnera, nakoľko ako dlhoročný obchodník s pohonnými

hmotami začal obchodovať so spoločnosťou s českým konateľom, s ktorým sa nestretol a nevedel ho
identifikovať. Platiteľ nepreukázal, ako si preveril spoločnosť G. s. r. o., neoznačil osobu, s ktorou mal
komunikovať pri objednávkach tovaru od tejto spoločnosti. V čase uskutočnenia zdaniteľných plnení s
platiteľom bol konateľom G. s.r.o. U. V., ktorý podľa zistení je nekontaktnou osobu bez domova. Platiteľ
sa snažil preukázať obchodnú komunikáciu emailmi (predložené k žalobe Krajskému súdu v

Trenčíne),aleokremprvotnéhomailu,ktorýjepísanývčeskomjazykuapodpísanýosobouU.V.,ostatné
maily sú písané v slovenskom jazyku a bez uvedenia mena osoby. Doklady spoločnosti G. s.r.o. neboli
správcovi dane predložené a spoločnosť J. s. r. o., ktorá bola uvedená v KV spoločnosti G.
s.r.o. ako dodávateľ, za zdaňovacie obdobie 04/2014 nepodala daňové priznanie a ani kontrolný výkaz.

22. Žalovaný mal za to, že od platiteľa bolo možné spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o
svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý
obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje
sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti,ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v
spolupráci s ktorý mi tak činí. Za stavu, že platiteľ podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom
obchodovať, musí si byť vedomý následkov svojho konania. Žalovaný aj správca dane poukázali na

vyjadreniesvedkaY..akoajplatiteľavodvolaní,žesvedokY.potvrdildlhoročnúznámosťspredstaviteľmi
spoločnosti V., spol. s.r.o., čo podporuje jeho závery, že platiteľ aj z dôvodu dlhoročnej známosti s
pánom Y. mohol vedieť o účelovosti konania svojho priameho dodávateľa - spoločnosti S. s.r.o. Zároveň
poukazuje na neštandardné správanie p. Y. a uvádza, že zmena konateľa spoločnosti S. s.r.o síce
bola zapísaná v Obchodnom registri SR až dňa 29.04.2014, ale p. Y. vo funkcii konateľa skončil ku

dňu 03.04.2014, 1. j. 6 dni pred začatím obchodnej spolupráce s platiteľom, a keďže sa so zástupcom
platiteľa dlhé roky poznal, dalo by sa očakávať, že v rámci korektných obchodných vzťahov mohol p.
Y. prinajmenšom spomenúť p. V., že už nie je konateľom spoločnosti S. s.r.o. Odo dňa 03.04.2014
sa konateľkou spoločnosti S. s.r.o. stala zahraničná osoba T. M. E.. ktorá podľa zistení správcu dane
je osoba bez domova, pričom pristúp k bankovému účtu spoločnosti S. s.r.o. v Z. banke. a. s. aj po
prepise spoločnosti mal stále len p. Y.. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane o nedostatočnej

obozretnosti platiteľa ako dlhoročného obchodníka v tejto oblasti pri začatí obchodnej spolupráce s
takýmto novým distribútorom PHM (spoločnosť S. s.r.o. sa stala distribútorom PH M až od 24.02.2014).
Platiteľ okrem formálnej kontroly Obchodného registra SR žiadnym iným spôsobom nepreukázal, ako
si preveril spoľahlivosť predmetnej spoločnosti a kto bol v danom čase oprávnený za spoločnosť S.
s.r.o. konať. Hoci p. Y. tvrdil, že konal na základe plnomocenstva od novej konateľky, správcovi dane

žiadne plnomocenstvo nepredložil. Vypočutie vodičov namietal platiteľ až v odvolaní voči Rozhodnutiu
č. 100761863/2020, ale ich identifikačné údaje neuviedol ani na základe Výzvy správcu dane č.
101761956/2020. Správca dane si vyhľadávacou činnosťou sám zaobstaral identifikačné údaje dvoch
vodičov, ktorých ako svedkov na vypočutie predvolal, pričom sa podarilo vypočuť iba Y. V. (Zápisnica
o ústnom pojednávaní č. 100040445/2021). Jeho výpoveď správca dane podrobne vyhodnotil vo svojom

rozhodnutí. K výsluchu svedka p. M., ktorý potvrdil spoluprácu medzi platiteľom a L. Z. spol. s r.o. a
predložil správcovi dane potrebné doklady preukazujúce túto obchodnú spoluprácu, ako aj dokumenty
uskladnenie PHM G. s.r.o. žalovaný konštatoval, že spoluprácu medzi platiteľom L. Z. spol. s r.o. správca
dane nespochybňoval. Svedok sa však k obchodnej spolupráci so spoločnosťou G. s. r. o. vyjadroval vo
všeobecnej rovine, nevedel uviesť, s kým za túto spoločnosť komunikoval, resp. podpisoval zmluvu a

tak ani výpoveď p. M. dostatočne nepreukázala skutočnosť, kto v mene G. s.r.o. v čase uskutočnenia
obchodných transakcií v zdaňovacom období 04/2014 s platiteľom, resp. so spoločnosťou L. Z. spol. s
r.o. konal. Podľa žalovaného žalobca správcovi dane predložil všetky doklady, ktoré mal k dispozícii, ale
správca dane vo svetle všetkých dôkazov a zistených okolností vyhodnotil, že platiteľ
nebol dostatočne obozretný pri výbere svojho obchodného partnera a začal obchodnú spoluprácu so

spoločnosťouG.s.r.o.nazáklademailovejkomunikáciezodňa09.03.2014,nakonciktorejbolouvedené
menoU.V..Novéhoobchodnéhopartnerasidostatočnenepreverilaanisnimneuzavrelžiadnupísomnú
zmluvu, čim sa vystavil riziku, že môže byť zapojený do obchodného reťazca s prvkami podvodného
konania. Nezaujímal sa o históriu dodávateľa na trhu. personálne a materiálne zázemie. Nie je zrejmé,
akým spôsobom a s kým konkrétne uzatváral obchodnú spoluprácu okrem toho, že predložil mailovú

komunikáciu v konaní pred Krajským súdom v Trenčíne.

23. Žalovaný záverom rozhodnutia uviedol, že správca dane v súlade s daňovým poriadkom, so
zákonom o DPH u v zmysle judikatúry Súdneho dvora FÚ požadoval, aby sa kontrolovaný platiteľ
ako odberateľ uistil o dôveryhodnosti svojich partnerov v tom zmysle, že zdaniteľné obchody, ktoré

uskutoční, nebudú súčasťou daňového podvodu. Platiteľ neprijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné
od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenia, ktoré uskutoční, nebudú viesť k jeho účasti
na daňovom podvode. Podľa žalovaného platiteľ bol tým článkom, ktorý si deklarovaním odpočítania
DPH od nedôveryhodných dodávateľov S. s.r.o. a G. s.r.o. neoprávnene uplatnil odpočítanie dane.
Žalovaný mal za to, že správca dane v súlade s princípom boja proti podvodom, daňovým únikom

a prípadným zneužitiam, zamietol priznanie práva na odpočítanie dane z dôvodu, že na základe
objektívnych skutočnosti preukázal, že platiteľ mohol vedieť, že tieto plnenia sú súčasťou daňového
podvodu zo strany dodávateľov S. s.r.o. a G. s. r. o., ktorých on bol súčasťou. Platiteľ sa v takomto
prípade musí na účely DPH smernice považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu
na to, či má, alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb, v rámci

ním uskutočňovaných zdaniteľných plnení na výstupe. Platiteľ sa nemôže dovolávať zásady daňovej
neutrality, nakoľko bolo na základe objektívnych dôkazov preukázané, že o podvodnom konaní mohol
vedieť.24. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

25. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služieb vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

26. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

28. Podľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona o DPH na účely tohto zákona je faktúrou každý doklad alebo
oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo

zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry.

29. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

30. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

31. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

32. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

33.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy

alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

34. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných vyjadrení účastníkov konania, po zohľadnení vyjadrení
účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel senát správneho
súdu k jednomyseľnému záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu

nedostatočne zisteného skutkového stavu (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP).

35. Správny súd tak ako v predchádzajúcom rozhodnutí zdôrazňuje, že boj proti podvodom, daňovým
únikom a pred prípadným zneužitím systému DPH je cieľom uznaným apodporovaným smernicou 2006/2012. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť
priznanie práva na odpočítanie DPH, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto
právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozsudok SD EÚ vo veci C-285/11 -

Bonik). Právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú
na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje
podľa ustálenej judikatúry SD EÚ základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou
úpravou Európskej únie. SD EÚ opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie DPH uvedené v článku
167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť

obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia
uskutočnené na vstupe. SD EÚ v tejto súvislosti rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa
nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Európskej únie. Prináleží
vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s
ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim
spôsobom (rozsudok C-285/11 - Bonik). Tak je to v prípade, ak daňový podvod spácha samotná

zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa svojou kúpou
zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Zdaniteľná osoba sa totiž musí na
účelysmernice2006/112považovaťzaúčastníkanatomtopodvode,bezohľadunato,čimáalebonemá
prospech zopätovnéhopredajatovaru,aleboposkytnutiaslužiebvrámcijejuskutočnených
zdaniteľných plnení na výstupe. Právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba

pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol
dodanýtovaraleboposkytnutáslužbazakladajúcaprávonaodpočítaniedane,vedelaalebomalavedieť,
že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej
daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na
vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb.

36. Správny súd okrem toho konštatuje, že koncept zneužitia práva používa SD EÚ v
rôznych oblastiach únijného práva, vrátane daňového. Spoločným znakom tohto konceptu je, že mieri
na tzv. umelé situácie, keď fyzické, či právnické osoby zámerne umelo vytvoria podmienky pre získanie
výhody plynúcej z únijného práva, bez toho, aby formálne porušili právne normy. Ide teda o prípady,

keď aj napriek formálnemu splneniu podmienok stanovených právom, nedôjde k dosiahnutiu cieľa
týchto noriem. Za zneužitie je považovaná situácia, keď zo všetkých objektívnych okolností vyplýva, že
hlavným účelom dotknutých plnení bolo získanie daňových zvýhodnení. Napriek splneniu formálnych
podmienok stanovených relevantnými ustanoveniami smernice o DPH a vnútroštátnych predpisov, ktoré
túto smernicu vykonávajú by bolo poskytnutie daňového zvýhodnenia v rozpore s cieľom sledovaným

týmito ustanoveniami. Je preto potrebné zistiť skutočný obsah a význam dotknutých plnení a pričom
je možné zobrať od úvahy čisto umelý charakter týchto plnení, ako aj právne, hospodárske alebo
personálne vzťahy medzi subjektmi zúčastnenými na pláne na znížení daňovej záťaže (Rozsudok SD
EÚ zo dňa 21.02.2006, Halifax, C-255/02, odst. 73-75 a 81). Za zneužitie práva je preto možné vo
všeobecnosti označiť obchádzanie zmyslu a účelu právnych noriem, bez toho, aby muselo dôjsť ku

konaniu v rozpore s ich znením.

37. Naopak podvodom na DPH dochádza k porušeniu právnych noriem. Podvody na DPH môžu
mať rôzne formy. Ako poznamenal generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo svojom stanovisku k
spojeným veciam Kittel a Recolta (C-439/04 a C-440/04, ods. 35), v skutočnosti existujú varianty tak

neobvyklé alebo spletité, ako je predstavivosť tých, ktorí ich pripravujú. Vo všetkých prípadoch však ide v
podstate o tom, že nie je určitá čiastka odvedená získaná ako DPH. Jedná sa teda o dva odlišné spôsoby
ako neoprávnené získať daňový prospech. Správny súd ďalej poukazuje na to, že zásada daňovej
neutrality bráni všeobecnej diferenciácii medzi legálnymi a protiprávnými plneniami. Preto subjekty, ktoré
príjmu všetky opatrenia, ktoré od nich môžu byť rozumne požadované za účelom uistenia sa, že ich

plnenia nie sú súčasťou podvodu, musia mať možnosť dôverovať legalite uvedených plnení, bez toho,
abyriskovalistratusvojhonárokunaodpočetDPHodvedenejnavstupe(viďrozsudokzodňa11.05.2006
Commissioners of Customs & Excise a Attorney General proti Federation of Technological Industries
a další, C-384/04).

38. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, je
povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, že skutočnosti
uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku sú splnené. Vnútroštátnym súdom napokon prináleží
overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu takýchto objektívnych skutočností. Správny súdkonštatuje, že je v prvom rade potrebné zistiť, či k došlo k podvodu, resp. zneužívajúcemu konaniu
a pokiaľ áno, tak je potrebné na základe objektívnych skutkových okolností posúdiť, či daný daňový
subjekt vedel alebo mal vedieť, že sa svojim nákupom zúčastňuje na plnené, ktoré je súčasťou podvodu

na DPH a či prijal všetky opatrenia, ktoré od neho mohli byť rozumne požadované, aby zaistil, že jeho
prijatie plnenia nepovedie k účasti na podvode. Je pritom potrebné pripomenúť, že všetky vnútroštátne
orgány sú pri uplatňovaní národného práva povinné toto práva vykladať čo najviac vo svetle znenia a
účelu únijného práva aby dosiahli výsledku, ktorý je ním zamýšľaný (v tomto zmysle napr. rozsudok SD
EÚ zo dňa 08.10.1987, Kolpinghuis Nijmegen, 80/86, Recueil).

39. Správny súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania správcu dane, ktoré možno považovať za
rozsiahle jednoznačne vyplynulo, že subjekty zúčastnené na predmetnom obchodnom reťazci (tak v
prípade G. s.r.o. ako aj S. s.r.o.,) potvrdili reálne dodanie predmetu zdaniteľného plnenia a subjekty
boli v tomto reťazci aktívne, teda vykonali konkrétnu činnosť, ktorou boli v rámci obchodného reťazca
poverené, pričom dodávky boli potvrdené aj ďalšími subjektami L. Z. spol. s r.o., resp. konateľom

prepravnej spoločnosti. Ani správca dane a žalovaný nemali pochybnosti o reálnej existencii predmetu
zdaniteľného plnenia, pričom v pôvodnom rozhodnutí, ktoré preskúmaval súd a bolo ním zrušené bol
nosným argumentom nerealizovanie dodávky. Napriek uvedenému však žalobcovi nebol priznaný nárok
na odpočet DPH z faktúr, ktoré mu vystavil jeho dodávatelia. Ako dôvod je uvedené, že spoločnosti
G. s.r.o. ako aj S. s.r.o. konali v rámci podvodného obchodného reťazca, ktorý nemal ekonomické

opodstatnenie (veľmi nízka marža), neodviedli vyfakturovanú daň z pridanej hodnoty a tým poškodili
záujmy štátu, pričom žalobca vzhľadom na všetky skutočnosti ak by konal obozretne o takomto konaní
vedieť mal, ak tak z nedbalosti nekonal (o podvode nevedel), tak sa zúčastnil takéhoto podvodného
konania, ktorého dôsledkom je dorubenie dane z pridanej hodnoty z takto vykonaných obchodov.

40. Správny súd opätovne uvádza, že pri tomto posúdení je potrebné vychádzať z ustálenej judikatúry
Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej aj len „SDES“). Z rozhodnutia SDES
vo veci účastníkov Axel Kittel, Recolta Recycling SPRL sp.zn. C-439/04 a C-440/04 zo dňa 06.07.2006
možno vyvodiť kritériá pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom
daňovom úniku) na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na právo na odpočítanie dane. Na to,

aby mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia
byť kladne zodpovedané nasledujúce štyri kumulatívne položené otázky : - Vznikol z posudzovaných
zdaniteľných obchodov daňový únik? - Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? -
Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového
subjektu s týmto konaním spojené? - Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným

konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

41. Správny súd konštatuje, že správca dane a žalovaný správne vyhodnotili splnenie prvých troch
podmienok. V správnom konaní bolo preukázané, že vznikol daňový únik, nakoľko dodávateľské
spoločnosti žalobcu daň z pridanej hodnoty vo vyfakturovaných dodávkach si svoju daňovú povinnosť

nesplnili, túto si ponížili účelovo o faktúry od iných dodávateľov, pričom uvedené subdodávky sa
nepreukázali. Správny súd má za to, že možno pripustiť kladnú odpoveď aj na druhú otázku, a to či
únik na dani z pridanej hodnoty bol dôsledkom podvodného konania. S ohľadom na už konštatované
nepreukázané (neoprávnené) zníženie vlastnej daňovej povinnosti dodávateľov prostredníctvom
nepreukázaných dodávok od tretích osôb (aj ich nekontaktnosť a nespoluprácu týchto dodávateľov zo

správcom dane), možno prijať záver, že išlo o podvodné konanie. Kladnú odpoveď možno dať aj na tretiu
otázku, a to či bolo uvedené únik na dani z pridanej hodnoty spôsobený podvodným konaním spojený
s dodávkami určenými žalobcovi, nakoľko dodávky tovaru, ktoré boli predmetom úniku na DPH boli
dodané žalobcovi.

42. Vo vzťahu k splneniu štvrtej podmienky, a to či žalobca vedel o tom alebo mohol a mal
vedieť, že predmetné dodávky boli predmetom podvodného konania má správny súd za to, že splnenie
tejto štvrtej podmienky nevyplýva z doposiaľ vykonaných dôkazov. Správny súd uvádza, že správne
orgányvideližalobcovuneobozretnosťvniekoľkýchaspektochjehokonania,zktorýchnáslednevyvodili,
že svojou nedbanlivosťou a neobozretnosťou sa podieľa na daňovom podvode. Prvou skutočnosťou

bola okolnosť, že žalobca nemal uzatvorenú s dodávateľmi G. s.r.o. ako aj S. s.r.o. písomnú zmluvu.
Správny súd má za to, že uvedený argument je nedostatočný k prijatiu záveru správnych orgánov.
Je dôležité si uvedomiť, že zmluvy v bežnom obchodnom styku sú často uzatvárané aj v ústnej, teda
nepísomnejforme,prípadnenazákladeemailovejkomunikácie,alebotelefonickéhodohovoru.Vzásadechráneným subjektom pri takomto obchode je odberateľ, nakoľko dodávateľ ide do rizika, že mu nebude
zaplatené. Neexistencia písomných zmlúv sama o sebe nespôsobuje neopatrnosť, alebo neobozretnosť
žalobcu. Takto by mohol byť posúdený uvedený postup žalobcu v prípade, ak by správne orgány mali

preukázané, že žalobca sa striktne do apríla 2014 v obchodovaní pridržiaval písomnej formy a len v
týchto prípadoch išlo o ústnu formu zmlúv. Ak však do času uvedených obchodov bežne vstupoval
na podklade ústnych zmlúv (aj v iných bežných obchodoch), nemožno mu na ťarchu pripísať takýto
postup. Súd poznamenáva, že prípadné následné opatrenia (smerujúce k písomným zmluvám) po
týchto obchodoch rovnako nemožno vykladať na ťarchu žalobcu. Správny súd konštatuje, že z obsahu

administratívnych spisov (zápisníc), rozhodnutí neplynie, že by sa správne orgány osobitne zamerali na
porovnanie bežnej obchodnej činnosti žalobcu a jej porovnanie s preverovanými obchodmi. Jednoduchý
poukaz na to, že v iných prípadoch mal uzavreté písomné zmluvy na takéto porovnanie nestačí. Dôležité
je preskúmať aj minulú obchodnú činnosť žalobcu (pred realizáciou dotknutých obchodov), či žalobca už
mal takúto negatívnu skúsenosť a teda, či od neho bolo možné rozumne očakávať, že príjme opatrenia,
aby sa takýmto kolíznym situáciám vyhol. Uvedené však neplynie z obsahu administratívneho spisu

a ani z obsahu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Uvedená okolnosť platí pre oboch dodávateľov
sporných obchodov.

43. Ďalej má správny súd za to, že vyhodnotenie skutočnosti, že žalobca obchodoval so spoločnosťou W
s.r.o., kde došlo k zmene konateľa (svedok Y.) už 03.04.2014 a zmena v obchodom registri zapísaná až

koncom mesiaca, rovnako boli predčasné. Správca dane aj žalovaný mali za to, že svedok aj žalobca sa
poznali, a preto žalobca mal vedieť o zmene konateľa v spoločnosti dodávateľa. Správny súd konštatuje,
že tento záver je opätovne predčasný. Skutočnosť, že žalobca poznal konateľa dodávateľa, neznamená,
že vedel o zmene jeho funkcie v rámci spoločnosti. Záver správnych orgánov je voľnou úvahou (v
rovine špekulácie) bez riadnych dôkazov. Konateľ žalobcu poprel, že by so svedkom Y. mal osobné

kontakty,pričomjebežnouskutočnosťou,žeosoby(ichzástupcovia),ktoréobchodujúsabežnepoznajú,
čo v prípade ak predchádzajúce obchody boli bez problémov môže svedčiť aj odôvodnenosti ústnej
zmluvy. To, že sa konatelia poznali z obchodného styku bez ďalšieho nezakladá osobitný vzťah, ktorý by
odôvodňoval prijatie záveru žalovaného a správcu dane. Súd poznamenáva, že aj pracovníci správnych
orgánov poznajú často pracovníkov kontrolovaných subjektov (napr. predajcu/majiteľa v obchode), čo

však nezakladá žiadny osobitný vzťah pracovníka k tejto osobe. Na prijatie záveru o osobitnom vzťahu
konateľov, by bolo potrebné získať bližšie informácie o vzťahu dotknutých osôb, či už ich výsluchom
alebo výsluchom tretích osôb. Ak by bol potvrdený priateľský vzťah (trávenie voľného času spoločne
a podobne) presahujúci rámec bežných obchodných vzťahov, potom by bolo možné posúdiť závery
žalovaného a správcu dane ako dôvodné v tejto časti. Avšak za stavu zisteného správcom dane

a žalovaným takéto zistenia z obsahu administratívneho spisu neplynú. Ani skutočnosť, že žalobca
zabezpečilúčasťsvedkanavýsluchuneznamenápreukázanieosobitnéhovzťahu,alenaterazlensnahu
žalobcu o poskytnutie maximálnej súčinnosti. Preto záver prijatý správnymi orgánmi o osobitnom vzťahu
konateľažalobcuakonateľadodávateľa,ktorýmalzaručovať,žežalobcaprináležitejobozretnostimohol
vedieť o podvodnom konaní, je predčasný a neodôvodnený (nepreskúmateľný). V tejto časti správny

súd poukazuje na tvrdenia žalobcu, ktorý uviedol, že dodávateľ ho na zmeny v spoločnosti neupozornil
a dozvedel sa o nich až neskôr z obchodného registra. Závery správnych orgánov, že žalobca v máji
emailom komunikoval so svedkom Y. (žiadal doklady), rovnako nesvedčia o neobozretnosti žalobcu, ale
naopak o snahe mať veci v poriadku. Súčasne časový úsek niekoľkých dní od zmeny v obchodnom
registri a následnou komunikáciou neznamená potvrdenie záverov správcu dane a žalovaného, ak k

nim nepristúpila ďalšia okolnosť, ktorá by uvedené preukazovala, ale svedčí nevedomosti žalobcu o
zmenách.
44. Podľa správneho súdu je napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zaťažené vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), nakoľko správca dane
nevyčerpal dostatočným spôsobom priestor na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní

boli zistené čo najúplnejšie, a to najmä pre nedostatočné zistenie dôkazov na prijatie záveru, že
žalobca bol nedostatočne obozretný, keď závery o konateľovi žalobcu a svedkovi Marekovi Y., nie sú
preukázané, rovnako ako závery o tom, že žalobca vzhľadom na okolnosti pri primeranej obozretnosti
by mohol vedieť, že ide o daňový podvod. Správny súd rozumie tomu, že dokazovanie úmyslu, resp.
neobozretnosti žalobcu je nárožné, ale až po náležitom zistení skutkového stavu možno vysloviť právny

záver o splnení aj štvrtej podmienky pre posúdenie zodpovednosti žalobcu (nedodržaní primeranej
obozretnosti). Uvedené je potrebné skúmať v časových súvislostiach uskutočňovania sporných
zdaniteľných obchodov, nie z pohľadu množiny informácií, ktoré sa stali dostupnými až dodatočne, a
ktoré vo svojej komplexnosti utvárali správcovi dane iný obraz o sporných otázkach, než aký si moholvytvoriť žalobca, limitovaný v čase uskutočňovania zdaniteľných plnení absenciou tých vyhľadávacích
oprávnení a kompetencií, akými disponuje správca dane. Povinnosťou daňových orgánov je na základe
výsledkov vykonaného dokazovania nielen učiniť záver ohľadne existencie zneužívajúceho konania,

resp. podvodu na DPH na niektorom stupni obchodného reťazca, ale súčasne aj záver o tom, či z
výsledkov takto vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že o tomto podvodnom, resp. zneužívajúcom
konaní kontrolovaný daňový subjekt vedel, resp. vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej veci vedieť
mal a mohol. Pre absenciu dôkazov, ktoré by riadne preukazovali takýto stav správny súd rozhodnutie
žalovaného ako aj správcu dane posúdil za postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok

dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP).

45. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

46. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že žalovaný a prvostupňový správny
orgán vo veci nedostatočne zistili skutkový stav na riadne posúdenie veci, čím následne zaťažili
rozhodnutie aj vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, a preto zrušil rozhodnutie
žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na

ďalšie konanie.

47. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

48. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP
a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaloženýchtrovkonania.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesprávnysúdpodľa§175ods.2SSP.

49. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo

zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti aleboj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.