Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 23, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417206226
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1417206226.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v spore žalobcov: 1. B. F., nar.

XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, L., 2. H.. H.. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, Bratislava,
obidvajazastúpeníMgr.LadislavHrubčín,advokát,Wolkrova2,Bratislava,protižalovaným:1.H.X.,nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XB, L., zastúpený JUDr. Ľubomír Hnát, advokát, Guothova 20, Bratislava,
2. Mgr. H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XB, L., o určenie, že vecné bremeno neexistuje, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému v 1. rade sa proti žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100%.

III. Žalovanej v 2. rade sa proti žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 05.06.2017 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým
by súd určil, že zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 19.11.2009 registrovaná na katastrálnom
odbore Okresného úradu v Bratislave rozhodnutím o povolení vkladu vecného bremena do katastra
nehnuteľností zo dňa 23.11.2009 pod č. vkladu V 26219/2009 je neplatná.

Žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese
Bratislava IV, obec Bratislava -mestská časť Z., zapísanej na LV č. XX, pozemok parcely registra ,,C“
č. XXXX/X, druh pozemku - záhrady o výmere 377 m2, v podiele 1. Žalovaný je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Bratislava IV, obec Bratislava -mestská časť
Z., zapísaných na LV č. XX, pozemok parcely registra ,,C“ č. 1526/2, druh pozemku - záhrady o výmere
562 m2, pozemok parcely registra ,,C“ č. XXXX, druh pozemku - vinice o výmere 116 m2, pozemok
parcely registra ,,C“ č. XXXX, druh pozemku - záhrady o výmere 598 m2 v celosti. Dňa 20.11.2009 podal

žalovaný 1 na vtedajšiu Správu katastra pre hl. mesto SR Bratislavu návrh na vklad vecného bremena: ,,
právo prechodu a prejazdu cez pozemky parc. č. XXXX, a parc. č. XXXX/X v rozsahu vyznačenom v
geometrickom pláne č. 90/2009 úradne overenom pod č. 2520/09 v prospech vlastníka pozemkov parc.
č. XXXX/X, parc. č. XXXX, parc. č. 1528“.
(pozemok parc. č. XXXX zanikol na základe GP č. 20/2016) na základe zmluvy o zriadení vecného
bremenauzavretejdňa19.11.2009medziúčastníkmiZuzanaKinčíkováakopovinnýzvecnéhobremena
na základe plnomocenstva a Ivan Kinčík ako povinný z vecného bremena a Michal Nahálka ako

oprávnený z vecného bremena). Vklad bol povolený pod č. V 26219/09 dňa 23.11.2009 a týmto
dňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že preverením dokladov
predložených žalovaným k návrhu na vklad vecného bremena na katastrálnom odbore Okresného
úradu Bratislava bola zistená skutočnosť, že predmetnú zmluvu o zriadení vecného bremena uzatvorilžalobcav2.radenazákladeplnomocenstvazodňa19.06.2009.Totoplnomocenstvobolovyhotovenéza
účelom predpokladanej zámeny pozemkov. K zámene nedošlo, takže plnomocenstvo sa stalo v rozsahu
splnomocnencovho oprávnenia nepoužiteľným. Rozsah vecného oprávnenia je v ňom v zmysle § 31

ods. 1 C.s.p. zrozumiteľne a jednoznačne zadefinovaný ako ,, právne úkony spojené s prevodom výmery
m2 a zámenou výmery m2 predmetných nehnuteľností parc. čísla...“ Z uvedeného vyplýva, že žalobca
v 2. rade ako splnomocnenec žalobkyne v 1. rade nebol o zriadení vecného bremena oprávnený konať
a žiadne takéto oprávnenie mu splnomocnením udelené nebolo. Vzhľadom k tomu, že žalobca v 2. rade
pri podpise predmetnej zmluvy prekročil plnomocenstvo udelené mu žalobkyňou 1 a na uzatvorenie

zmluvy o zriadení vecného bremena v mene žalobkyne v 1. rade nebol oprávnený, takto uzatvorená
zmluva je neplatným právnym úkonom.

2. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že z
plnomocenstva z 19.06.2009 z prvej časti prvej vety jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa 1 udelila
žalobcovi 2 tzv. generálnu plnú moc, keďže ho splnomocnila: ,,aby ma v plnom rozsahu zastupoval pred

všetkými štátnymi inštitúciami v SR, ako aj pred všetkými tretími osobami,...“ Z uvedeného je zrejmé,
že žalobca 2 bol splnomocnený zastupovať ju tak vo vzťahu ku žalovanému (pri uzavretí zmluvy o
zriadení vecného bremena), ako aj katastrálnemu odboru Okresného úradu Bratislava (v rámci konania
o povolení vkladu). Danému svedčí aj skutočnosť, že katastrálny odbor Okresného úradu Bratislava
po preverení potrebných dokladov (vrátane plnomocenstva z 19.062009 a zmluvy o zriadení vecného

bremena z 19.11.2009) dňa 23.11.2009 povolil vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností (č. V
26219/09). Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa 1 udelila žalobcovi 2 tzv. generálnu plnú moc, domnieva sa,
že zmluva o zriadení vecného bremena nepredstavuje relatívne neplatný právny úkon a už vonkoncom
nie absolútne neplatný právny úkon. Ak by aj žalobca prekročil pri podpise zmluvy o zriadení vecného
bremena plnomocenstvo udelené mu žalobkyňou 1, bol by v súlade s § 33 Občianskeho zákonníka z

predmetného právneho úkonu sám zaviazaný. Takto uzavretá zmluva by preto aj naďalej predstavovala
platný právny úkon. Tiež, vzhľadom na to, že zmluva o zriadení vecného bremena bola uzatvorená
dňa 19.11.2009 domnieva sa, že právo žalobcov dovolávať sa neplatnosti zmluvy je premlčané. Ďalej
žalovaný 1 uviedol, že si dovoľuje uviesť, že podľa jeho názoru je žaloba vykonštruovaná a predstavuje
snahu o obštrukcie zo strany žalobcov. Žalobcov totiž opakovane žiadal, aby mu umožnili vykonávať

jeho právo prechodu a prejazdu, vyplývajúce z vecného bremena in rem na pozemku parc. č. XXXX druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2 a pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku
- záhrady o výmere 347 m2, vedeného Okresným úradom, katastrálnym odborom Bratislava, okres
Bratislava IV, obec BA - m.č. Z., katastrálne územie Z.. Žalobcovia mu dlhodobo a opakovane (od
roku 2009 do súčasnosti) neumožňujú resp. znemožňujú výkon jeho práv zodpovedajúcich vecnému

bremenu in rem, t.j. neumožňujú mu realizáciu práva prechodu (peší vstup) a prejazdu (motorovými a
nemotorovými vozidlami) cez povinné nehnuteľnosti. Na povinných nehnuteľnostiach sa okrem zátarás,
stromov, násypov a žumpy po suchom záchode nachádza aj uzamykateľná brána, ku ktorej nemá kľúč.
Brána je pritom situovaná v mieste trasy, ktorú musí prejsť, pokiaľ chce vykonať právo, vyplývajúce
z vecného bremena. Neochota zo strany žalobcov ho prinútila k tomu, aby na tunajšom súde proti

žalobcom podal žalobu o strpenie výkonu práv zodpovedajúcich vecnému bremenu, ktorú podpísal
14.03.2017.

3. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 28.12.2017 uviedli, že tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa 1
udelila žalobcovi 2 tzv. generálnu plnú moc je zavádzajúce v celom rozsahu. K uvedenému citátu z

plnomocenstva ,, aby ma v plnom rozsahu zastupoval pred všetkými štátnymi inštitúciami v SR, ako aj
pred všetkými tretími osobami“ je potrebné doplniť pokračovanie tak ako je v plnomocenstve uvedené ,,a
vykonával všetky potrebné právne úkony spojené s prevodom výmery m 2 a zámenou výmery m2
predmetných nehnuteľností“. Takže rozsah vecného oprávnenia udelený plnomocenstvom žalobkyňou
1 žalobcovi 2 je v zmysle § 31 ods. 1 Obč. zák. zrozumiteľne a jednoznačne zadefinovaný ako ,,

právne úkony spojené s prevodom výmery m2 a zámenou výmery m2 predmetných nehnuteľností“.
V plnomocenstve je to zdôraznené tiež v závere: Splnomocnenec je v rozsahu tohto plnomocenstva
oprávnený vykonať všetky potrebné právne úkony s vyššie uvedenou vecou súvisiace“. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že k zastupovaniu žalobkyne 1 vo veci zmluvy o zriadení vecného bremena
žiadne oprávnenie žalobcovi 2 nebolo udelené. Zmluva o zriadení vecného bremena je právne neúčinný

dokument, nakoľko nie je platne a účinne podpísaná oboma vlastníkmi. V súvislosti s premlčaním
dovolania sa neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena je domnienka žalovaného mylná.
Absolútne neplatný právny úkon nemôže byť nikdy premlčaný. K obštrukciám zo strany žalobcov
zameraných na marenie práv prechodu a prejazdu žalovaného cez pozemky parc. č. XXXX a parc. č.XXXX/X súdu dávajú do pozornosti písomnú korešpondenciu medzi žalobcami a žalovaným vedenú
splnomocneným zástupcom žalobcov ich otcom Ing. F.om I.om. Snaha žalobcov umožniť žalovanému
výkon jeho práv je zrejmá z jeho listu žalovanému zo dňa 14.12.2016. Snaha žalobcov umožniť

žalovanému výkon jeho práv je zrejmá z listu jeho právnemu zástupcovi JUDr. Hnátovi zo dňa
13.01.2017 ,,Stávajúci zámok si bude môcť výlučne osobne nahradiť vlastným visiacim zámkom, od
ktorého odovzdá jeden kľúč mne ako zástupcovi. V súvislosti so žalobou so strpenie výkonu práv
zodpovedajúcich vecnému bremenu, ktorú žalovaný podal 14.03.2017 na Okresný súd Bratislava IV a
je vedená pod sp. zn. 22C/14/2017 je potrebné uviesť, že okresný súd v tejto veci vydal uznesenie,

ktorým konanie prerušil.

4. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 04.03.2018 uviedol, že z plnomocenstva z 19.06.2009, z
prvej časti prvej vety jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa 1 udelila žalobcovi 2 tzv. generálnu plnú moc.
Žalovaný 1 ďalej uvádza, že v ďalšom texte plnomocenstva sa uvádza špecifikácia, za akým účelom
bolo plnomocenstvo udelené, t.j. ,, úkony spojené s prevodom výmery m2 a zámenou výmery m2

predmetných nehnuteľností“. V tejto súvislosti uvádza, že zriadenie vecného bremena založeného na
práve prechodu a prejazdu cez dotknuté pozemky bolo jedným a nie jediným úkonom uskutočnených v
rokoch 2009 a 2010 za účelom ,, spojených s prevodom výmery m2 a zámenou výmery m2 predmetných
nehnteľností“. Z uvedeného dôvodu Zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá medzi zmluvnými
stranami H.ou I.ovou a F.om I.om ako ,,povinní“ a X.om Xom ako ,,oprávnený“ je platný právny úkon,

aj keď bol zo strany povinných podpísaný iba jedným účastníkom konania, keďže udelením práva
prechodu a prejazdu sledoval iba jeden cieľ spočívajúci v prevode výmery m2 a zámeny výmery
m2 predmetných nehnuteľností. V nadväznosti na uvedené jednoznačne vyplýva, že oprávnenie k
zastupovaniu žalobkyne 1 vo veci zmluvy o zriadení vecného bremena bolo žalobcovi 2 udelené, preto
považuje zmluvu o zriadení vecného bremena za právne účinný dokument, nakoľko bol podpísaný

jedným z povinných, ktorý mal v čase podpisu plnomocenstvo od druhého povinného (žalobkyne 1).
Nesúhlasí ani s tvrdením žalobcov, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemôže byť
premlčaný. Naopak, ide o platný právny úkon, za účelom dosiahnutia vyššie uvedeného cieľa, ktorý
nespochybnil ani kataster nehnuteľností v rámci konania o povolení vkladu. Zároveň uviedol, že v zmysle
Zmluvy o uzavretí budúcej zámennej zmluvy zo dňa 19.06.2009 termín na uzavretie zámennej zmluvy

o vzájomnej zámene nehnuteľností po obštrukciách zo strany žalobcov márne uplynul koncom roku
2010. Preto podanie žaloby o neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena po viac ako šiestich
rokoch po márnom uplynutí termínu na uzavretie zámennej zmluvy o vzájomnej zámene nehnuteľností
a niekoľko mesiacov po podanej žalobe o strpenie výkonu práv zodpovedajúcich vecnému bremenu
považuje za účelové, umelo vykonštruované a predstavuje snahu o obštrukciu zo strany žalobcov.

Žalobcami predložené listinné dôkazy sú v príkrom rozpore s podanou žalobou. Na jednej strane
navodzujú dojem, že ,,umožňujú“ výkon práv vyplývajúcich z vecného bremena, na strane druhej
podali žalobu kvôli neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena. Žalovaný ďalej uviedol, že žaloba
o neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena je zmätočná, pretože je podložená protichodnými
dôkazmi - listinnými aj skutkovými. Po nadobudnutí inkriminovaných pozemkov, na ktoré žalobcovia

dlhodobo neumožňujú vstup a vjazd, bez jeho a manželkinho dovolenia začiatkom roku 2010 odstránili
časť ich plotu, vyrezali ich stromy a kríky a betónové stĺpiky pre vinič. Predpokladal, že tak urobili
za účelom pripravovanej zámeny pozemkov. Zároveň vymenili pôvodný visiaci zámok FAB, ktorý tam
bol daný v roku 2009 po ich kúpe predmetných pozemkov, za starý, od ktorého mu nedali kľúče. V
súčasnosti tam nie je už ani starý visiaci zámok. Žalobcovia v trase prechodu a prejazdu neupravili

potrebný terén ale kopcovito navozili odpadovú zeminu, zasadili nové stromy a kríky, ktoré je možné
prekonať iba ťažkým mechanizmom. Uvedenou činnosťou zámerne a účelovo zdevastovali predmet
vecného bremena. Žalobcovia vo svojej činnosti pokračujú v zamedzení práva prechodu a prejazdu
tak, ako znemožnili právo prechodu predchádzajúcej majiteľke, ktorej toto právo vyplývalo zo súdneho
rozhodnutia. Avšak súdne rozhodnutie v časti vecného bremena bolo zo strany manželov I.ových

odignorované a táto povinnosť nebola do listu vlastníctva zaznamenaná.

5. Podaním doručeným tunajšiemu súdu 29.08.2018 žalobcovia navrhli, aby súd pripustil pristúpenie
ďalšieho účastníka na strane žalovaného do konania a to, ako žalovanú v 2. rade I.u Xovú, nar. X.
Podaním, bytom XX.XX.XXXX, Bratislava.

6. Uznesením zo dňa 10.10.2018, č.k. 9C/37/2017-108 súd pristúpenie I.e Xovej do konania na strane
žalovaného, ako žalovanú v 2. rade pripustil.7. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedla, že predmetná žaloba je účelová, nepravdivá a zjavne
nedôvodná. Navrhla vyzvať žalobcov na jej späťvzatie.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpisom z listu vlastníctva č. 13 a XX, Zmluvou
o zriadení vecného bremena zo dňa 19.11.2009, Rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto
SR Bratislavu zo dňa 23.11.2009, plnomocenstvom zo dňa 19.06.2009, žalobou zo dňa 14.03.2017,
uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11.10.2017, č.k. 22C/14/2017-42, výzvou žalovaných
zo dňa 13.01.2017, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 19.11.2009 súd zistil, že v uvedený deň žalobca v 2.
rade na základe plnej moci udelenej mu žalobkyňou v 1. rade ako ,,povinný“ uzavrel so žalovaným
v 1. rade ako ,,oprávneným“ Zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorej predmetom bolo zriadenie
vecného bremena a to, právo prechodu a prejazdu cez pozemky parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X v
rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 90/2009, úradne overenom pod č. 2520/09 v prospech
vlastníka pozemkov parc. č. 1526/2, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX. Vklad do katastra nehnuteľností bol

povolený 23.11.2009 a týmto dňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastali
dňa 23.11.2009.
9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukazoval na skutočnosť, že žalobca v 2. rade nebol
oprávnený uzavrieť so žalovaným zmluvu o zriadení vecného bremena. Žalobkyňa 1 žije 15 rokov v
Taliansku, má dve deti. Potom, ako sa dozvedela, že žalobca 2 uzavrel so žalovaným 1 predmetnú

zmluvu o zriadení vecného bremena podala túto žalobu, ktorou sa domáha určenia neplatnosti tejto
zmluvy. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Jedná sa o stavebný
pozemok. Dispozícia s ním by bola iná v prípade, ak by tam to vecné bremeno nebolo.

10. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že žalobcovia nemajú naliehavý

právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena. Už len z tohto dôvodu je
potrebné predmetnú žalobu zamietnuť. Pokiaľ ide o hmotné právo, jedná sa o generálnu - všeobecnú
plnú moc. Akcentoval, že zriadené vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu je tam
proste nutné a je potrebné ho rešpektovať, iná možnosť tam neexistuje.

11. V priebehu konania podaním zo dňa 12.09.2019 žalobcovia navrhli, aby súd pripustil zmenu žaloby.
Uviedli, že sa aktuálne domáhajú vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že vecné bremeno spočívajúce
v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. CKN XXXX/X v rozsahu vyznačenom geometrickým
plánom č. 90/2009 v prospech vlastníkov pozemkov parc. č. CKN 1526/2 a CKN 1528 evidované v
katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XX, okres Bratislava IV, obec Bratislava - m.č. Z., k.ú. Z.,

v časti C: Ťarchy neexistuje.

12. Uznesením zo dňa 30.12.2019, č.k. 9C/37/2017-161 zmenu žaloby pripustil.

13. Žalovaný v 1. rade podaním doručeným súdu 10.02.2020 poukazoval na to, že petit určovacej žaloby

je nevykonateľný, nie je v súlade s obsahom ustanovenia § 137 C.s.p.

14. Žalovaná v 2. rade podaním doručeným súdu 13.08.2020 uviedla, že žalobu navrhuje zamietnuť ako
účelovú, nepravdivú a zjavne nedôvodnú.

15. Predmetom konania tak bola žaloba o určenie, že vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a
prejazdu cez pozemok parc. č. CKN XXXX/X v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. 90/2009 v
prospech vlastníkov pozemkov parc. č. CKN XXXX/X a CKN 1528 evidované v katastri nehnuteľností na
liste vlastníctva č. XX, okres Bratislava IV, obec Bratislava - m.č. Z., k.ú. Z., v časti C: Ťarchy neexistuje.

16. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem
na aktuálne požadovanom určení keď, ak vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, ktorá je v
podielovom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve, zmluvu o zriadení vecného bremena musia uzavrieť
všetci spoluvlastníci. Nakoľko táto zmluva nebola uzavretá, momentálne je obmedzené vlastnícke právo
žalobcov, a práve v tom spočíva naliehavý právny záujem. Vzniknutú situáciu treba riešiť súdne. Žalobca

v 2. rade bol v roku 2009 študentom 2. ročníka vysokej školy. V roku 2017 mal záujem čerpať si
hypotekárny úver. Vtedy sa zistilo, že na pozemku je zriadené vecné bremeno, následkom čoho bola
jeho možnosť čerpania a využitia jeho ekonomického zámeru znížená a v tom spočíva naliehavý právnyzáujem na požadovanom určení, t.j. obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu. Žalobcovia majú záujem
s pozemkom, ktorý je zaťažený vecným bremenom disponovať.

17. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že poukazuje na ustanovenie §
137 C.s.p., ktorý vymedzuje, kedy, a akou žalobou je možné požadovať, aby súd rozhodol. Žalobcovia
neodôvodnili naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Poukazoval na článok V., bod 5.7.
zmluvy o zriadení vecného bremena, podľa ktorého zmluvné strany prehlasujú, že si zmluvu prečítali a
táto zodpovedá ich skutočnej vôli, ktorú si vzájomne, vážne, zrozumiteľne a úplne slobodne prejavili.

18. Žalobca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že žalovaní zriadené vecné bremeno nevyužívali. Nebol
oprávnený za sestru - žalobkyňu v 1. rade podpísať predmetnú zmluvu. So žalobkyňou 1 chcú teraz
dosiahnuť stav, že predmetné vecné bremeno neexistuje. Respektíve, má so sestrou vôľu zriadiť v
prospech žalovaných vecné bremeno, avšak v podstatne menšom rozsahu.

19. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že pozemok v susedstve žalobcov kupovali aby ich
zamenili a vytvorili dva hodnotnejšie pozemky, čo sa týka pôdorysov. Podmienkou ich kúpy bolo vecné
bremeno - právo prechodu a prejazdu. Aj banka im peniaze na kúpu pozemku uvoľnila až po zápise
vecnéhobremenadokatastranehnuteľností.Uvádzatoajpreto,lebojednaníbolaprítomnáajžalobkyňa
1, aj žalobca 2. Bolo to niekoľko stretnutí a mesiacov prípravy. Dňa 19.06.2009 sa podpisovala aj zmluva

o budúcej zmluve o zámene nehnuteľností. Teda, nie je pravdou, že sa žalobkyňa 1 údajne po 11.
rokoch dozvedela o tom, že bolo zriadené vecné bremeno. Nie je pravdou, že 11 rokov vecné bremeno
nevyužívali, ale, využívať ho nemohli. Na mieste, kde je zriadené vecné bremeno sa nedá prejsť ani
fyzickej osobe, nie to ešte motorovému vozidlu. Tam nie je možnosť prechodu cez tento priestor.

20. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla, že na uvedenom pozemku bolo zriadené vecné bremeno
aj v minulosti, keď pozemok od pani Adámkovej kupovali, a v roku 2009 sa rozširovalo aj na prejazd.
Žiaľ vecné bremeno nebolo zaznamenané v katastri nehnuteľností, preto sa muselo zriaďovať znovu.
Poukazovala na list z roku 20XX, adresovaný žalovanému 1, kde žalobca v 2. rade predmetné vecné
bremeno uznával. Napriek tomu voči nim bola podaná táto žaloba.

21. Dňa 11.11.2020 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobkyne v 1. rade. Uvádza v ňom, že
už viac ako 13 rokov žije v Taliansku so svojim manželom a dvomi deťmi v H., na predmestí mesta J.. V
súčasnej pandemickej situácií, ktorá pretrváva v Európe a zvlášť je vyostrená v V. nepredpokladá, že jej
bude umožnené bezpečne vycestovať na Slovensko a zúčastniť sa plánovaného pojednávania. Čo sa

týka samotnej veci niekedy v lete roku 2009 som splnomocnila brata MDDr. Mgr. F.a I.a - spoluvlastníka
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie Z., aby ju zastupoval vo
veci spojenej „s prevodom výmery m2 a zámenou výmery predmetných nehnuteľnosti" - pozemkov
zapísaných na liste vlastníctva č. XX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, k.
ú. Z.. Už nevie presne prečo, ale prevod a zámena predmetných nehnuteľností sa neuskutočnili. V roku

2016 ju jej brat F. I. požiadal o súhlas so zamýšľaným čerpaním hypotéky viazanej na nehnuteľnosti,
ktoré majú v podielovom spoluvlastníctve každý v 1/2. Pri tejto príležitosti sa dozvedela, že podľa
listu vlastníctva č. XX je pozemok pare. č. XXXX a XXXX/X zaťažený vecným bremenom právom
prechodu a prejazdu a to na základe zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech p. Xu a p. Xovej.
Brat ju informoval, že zmluvu o vecnom bremene skoncipoval a vybavoval v roku 2009 p. Xa. Ju ako

spoluvlastníčku nehnuteľnosti vôbec neoslovil. Dodnes nevie, akým spôsobom mohol byť urobený vklad
na katastrálnom odbore v Bratislave. V tejto veci oslovila kataster prostredníctvom ich otca F.a Kinčika
so žiadosťou o nápravu. Odpoveďou katastra bolo, že nemá zo zákona opravné prostriedky v tejto veci
a riešenie je možné len dohodou alebo súdnou cestou. Nakoľko komunikácia s p.Nahálom a p.Xovou
ohľadne dohody nebola z ich strany možná, k dohode nedošlo. V tejto situácii videla spolu s bratom len

jedno riešenie a to podať žalobu na Okresnom súde Bratislava IV.

22. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Z., okrem iných aj parc. reg. ,,C“ č. XXXX/X, druh pozemku -
záhrady o výmere 377 m2 v podiele každý v 1.

23.Zvýpisuzlistuvlastníctvač.14súdzistil,žežalovanív1.a2.radesúbezpodielovýmispoluvlastníkmi
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Z., a to parc. reg. ,,C“ č. XXXX/X, druh pozemku - záhrady ovýmere 562 m2, pozemku parc. reg. ,,C“ č. XXXX, druh pozemku - vinice o výmere 116 m2, a pozemku
parc. reg. ,,C“ č. XXXX, druh pozemku - záhrady o výmere 598 m2.

24. Zo Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 19.11.2009 súd zistil, že žalobcovia, ako ,,povinní“
uzavreli so žalovaným v 1. rade ako ,,oprávneným“ zmluvu, predmetom ktorej je zriadenie vecného
bremena na nehnuteľnostiach uvedených v článku II. bod 2.1 v prospech nehnuteľností uvedených v
článku II. bod 2.2 tejto zmluvy za podmienok uvedených v ďalšom texte zmluvy.

25. Z Rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 23.11.2009 súd zistil, že bol
povolený vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností . Vecné bremeno spočíva v práve prechodu
a prejazdu cez pozemky parc. č. XXXX a parc. XXXX/X v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne
č. 90/2009, úradne overenom pod č. 2520/09 v prospech vlastníka pozemkov parc. č. XXXX/X, parc. č.
XXXX , parc. č. XXXX. Vklad bol povolený pod č. V 26219/09.

26. Z plnomocenstva zo dňa 19.06.2009 súd zistil, že žalobkyňa v 1. rade splnomocnila žalobcu v 2.
rade, aby ju zastupoval pred všetkými štátnymi inštitúciami v SR, ako aj pred všetkými tretími osobami,
a vykonával všetky potrebné právne úkony spojené s prevodom výmery m2 a zámenou výmery m2
predmetných nehnuteľností a to pozemku parc. č. 1536, druh pozemku - záhrady, pozemku parc. č.
XXXX,, druh pozemku - vinice, pozemku parc. č.XXXX,, druh pozemku - záhrady, pozemku parc. č.

1539, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria a pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku - záhrady, zapísaných na liste vlastníctva
č. XX, vedeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava IV pre okres
Bratislava IV, obec 529 419 BA - m.č. Z., kat. úz. 806 005 Z..

27. Z výzvy žalovaných zo dňa XX.01.2017 súd zistil, že vyzývajú žalobcov umožniť im vykonávanie
predmetného vecného bremena.

28. Zo žaloby zo dňa 14.03.2017 súd zistil, že žalovaní sa na tunajšom súde domáhajú proti žalobcom
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť strpieť právo prechodu a prejazdu,

t.j. zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by žalobcom a nimi označeným osobám akýmkoľvek
spôsobom (bránkou, oplotením, zátarasami, násypmi, stromami, priekopami a pod.) znemožnil vstup
na nehnuteľnosti v okrese: Bratislava IV, obci: BA m.č. Z., katastrálnom území Z., ktoré sú zapísané
na liste vlastníctva č. XX ako pozemok parc. č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 17 m2
a pozemok parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 347 m2, a to v rozsahu vecného bremena určenom

v zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 19.11.2009, vyznačenom v geometrickom pláne č.
90/2009 zo dňa 23.11.2009 (vklad do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy bol povolený
katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava pod V - 2619/09 v prospech žalobcov. Žalovaní sú
povinní žalobcom odovzdať kľúč od uzamykateľnej brány, ktorá znemožňuje žalobcom výkon ich práv
(právo prechodu a prejazdu), vyplývajúcich z vecného bremena.

29. Z uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 11.10.2017, č.k. 22C/14/2017-42 súd zistil, že konanie bolo
prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.
9C/37/2017.

30. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o určovaciu žalobu, súd posudzoval žalobcami uplatnený návrh o
požadované určenie z hľadiska jeho procesnej prípustnosti.

31. Podľa § XX7 písm. c) a d) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
- určení, či tu právo je alebo nie je , ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,
- určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

32. Podľa dôvodovej správy, citované ustanovenie obsahuje úplne novú koncepciu, zakotvenú práve v
písmene c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba, a žaloba o určení inej právnej skutočnosti.

Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/
platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu
určovacej žaloby. Písmeno c) citovaného ustanovenia vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm.
c) O.s.p., avšak s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,ak vyplýva z osobitného predpisu. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník
práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.

33. V kontexte s novou zákonnou úpravou procesnej prípustnosti určovacej žaloby bolo nevyhnutné
posúdiť, či žalobcami uplatnený určovací návrh môže byť procesne prípustným prostriedkom žaloby, tj.
návrh o určenie, že vecné bremeno neexistuje.

34. Súd musí posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva

žalobcov a či snáď po takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať
iné konanie. Určovací návrh spravidla nie je opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky
neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak
požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či ti je alebo nie je právny vzťah
alebo právo. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o
samostatný a prvoradý dôvod na zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten-ktorý

určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal
meritom veci.

35. Inými slovami základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti

určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavosť
právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi, žalovaným je popieraná neexistencia práva,
či právneho pomeru u žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami konania
je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami), jestvuje ohrozenie
práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť

inak, len určovacím výrokom, jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo
právneho vzťahu.

36. Vzhľadom k tomu, že žalobcami uplatnený nárok je určovacou žalobou, súd sa v zmysle § XX7 písm.
c) C.s.p. ako otázkou predbežnou, zaoberal otázkou existencie procesnej podmienky žalovateľnosti

uplatneného nároku.

37. Naliehavý právny záujem na určení, že vecné bremeno neexistuje žalobcovia odôvodňovali tým,
že predmetná zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 19.11.2009 je neplatný právny úkon. Majú
naliehavý právny záujem na určení, že predmetné vecné bremeno neexistuje, keď stav právnej neistoty

môže byť odstránený jedine súdnym rozhodnutím a tým definitívne vyriešená sporná situácia medzi
stranami sporu. Jedná sa o stavebný pozemok. Dispozícia s ním by bola iná v prípade, ak by tam to
vecné bremeno nebolo.

38. Po posúdení nároku žalobcov súd dospel k záveru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem

na nich požadovanom určení, že predmetné vecné bremeno neexistuje.

39. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že katastrálny odbor Okresného úradu Bratislava
po preverení potrebných dokladov (vrátane plnomocenstva z 19.062009 a zmluvy o zriadení vecného
bremena z 19.11.2009) dňa 23.11.2009 povolil vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností (č.

V 26219/09). Ďalej mal súd preukázané, že žalobca 2 uzavrel v mene svojom i v mene žalovanej 1
predmetnú zmluvu o zriadení vecného bremena. Ako uviedol, vychádzal zo splnomocnenia zo dňa
19.06.2009, ktoré ho podľa neho oprávňovalo k uzavretiu uvedenej zmluvy. Zmluva o zriadení vecného
bremena bola uzavretá 19.11.2009. Súd zastáva názor, že v súčasnosti, po ôsmych rokoch od uzavretia
zmluvy o zriadení vecného bremena domáhať sa určenia, že predmetné vecné bremeno neexistuje,

je minimálne nenáležité. Ak by aj žalobca 2 prekročil pri podpise zmluvy o zriadení vecného bremena
plnomocenstvo udelené mu žalobkyňou 1, bol by v súlade s § 33 Občianskeho zákonníka z predmetného
právneho úkonu zaviazaný sám. Takto uzavretá zmluva by preto aj naďalej predstavovala platný právny
úkon.Akbysaajjednalooneplatnýprávnyúkon,keďžalobca2vedel,žežalobkyňa1honesplnomocnila
na uzavretie predmetnej zmluvy o zriadení vecného bremena, takýto právny úkon by bol relatívne

neplatný. Takejto neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil (žalobca v 2. rade). Právne
následky by bolo možné uplatniť iba vtedy, ak by neplatnosť vyvolal druhý účastník zmluvy, alebo toto
muselo byť druhému účastníkovi zmluvy známe. Muselo by ísť o účastníka, ktorý stojí na druhej strane
právneho úkonu než účastník, ktorý sa neplatnosti dovoláva. Zmluva o zriadení vecného bremena bolauzavretá 19.11.2009, nárok na dovolanie sa relatívnej neplatnosti by tak bol premlčaný, keď právo
dovolať sa relatívnej neplatnosti sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od
momentu uskutočnenia právneho úkonu. V kontexte vyššie uvedeného nemožno tiež nepoukázať na

článok V. bod 5.7 zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 19.11.2009, podľa ktorého zmluvné
strany prehlásili, že si túto zmluvu prečítali, a že táto tak, ako bola vyhotovená, zodpovedá ich skutočnej
vôli, ktorú si vzájomne vážne, zrozumiteľne a úplne slobodne prejavili, na dôkaz čoho pripájajú svoje
podpisy. V ďalšom súd uvádza, že aj napriek tomu, že plnomocenstvo zo dňa 19.06.2009 neobsahuje
jednoznačné splnomocnenie žalobkyne 1 žalobcovi 2 na uzavretie Zmluvy o zriadení vecného bremena

zo dňa 19.11.2009, vzhľadom na to, že za pomerne dlhé časové obdobie ani jedna zo zmluvných strán
nenapadla, resp. neriešila, aj bez ohľadu na to, že predmetné vecné bremeno nebolo využívané, bolo
by v rozpore so zásadou právnej istoty čl. 2 C.s.p. a aj čl. 5 C.s.p., aby sa súd v tomto konaní stotožnil
s argumentáciou žalobcov že sa jedná o neplatnú dohodu o zriadení vecného bremena. Napokon,
vo všeobecnosti platí, že možnosť žaloby na plnenie podľa § XX7 písm. a) C.s.p. vylučuje existenciu
právneho záujmu na určovacej žalobe podľa § XX7 písm. c) C.s.p. V tejto súvislosti súd poukazuje na

skutočnosť, že žalobou zo dňa 14.03.2017 sa v tomto konaní žalovaní na tunajšom súde domáhajú
proti v tomto konaní žalobcom vydania rozhodnutia ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť strpieť
právo prechodu a prejazdu, t.j. zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by žalobcom a nimi označeným
osobám akýmkoľvek spôsobom (bránkou, oplotením, zátarasami, násypmi, stromami, priekopami a
pod.) znemožnil vstup na nehnuteľnosti v okrese: Bratislava IV, obci: BA m.č. Z., katastrálnom území Z.,

ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XX ako pozemok parc. č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria vo
výmere17m2apozemokparc.č.XXXX/X-záhradyvovýmere347m2,atovrozsahuvecnéhobremena
určenom v zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 19.11.2009, vyznačenom v geometrickom pláne
č. 90/2009 zo dňa 23.11.2009 (vklad do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy bol povolený
katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava pod V - 2619/09 v prospech žalobcov. Žalovaní sú

povinní žalobcom odovzdať kľúč od uzamykateľnej brány, ktorá znemožňuje žalobcom výkon ich práv
(právo prechodu a prejazdu), vyplývajúcich z vecného bremena. Vec je vedená na tunajšom súde pod
sp. zn. 22C/14/2017-42. Konanie je t.č. prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného pod
sp. zn. 9C/37/2017. Napokon, naliehavý právny záujem ako už bolo vyššie uvedené nie je daný ani
spravidla tam, kde je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti podľa § XX7 písm. a) C.s.p.

40. S poukazom na uvedené, súd predmetnej žalobcov vyhovieť nemohol.

41. Súd zamietol návrh žalovanej v 2. rade zabezpečiť rozhodnutie v spore Ing. F. I. a manž. c/
aJC., rO.lová, vedenom na tunajšom súde, týkajúce sa nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X, kat. územie Z.,

keď zabezpečenie tohto dôkazného prostriedku vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval za právne
významné pre posúdenie predmetu sporu.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.
1 C.s.p. tak, že žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanej v 2. rade ako úspešným v spore priznal voči

žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.