Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/74/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716200694
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1716200694.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej vo veci žalobcu: Y. Č., W.. X.XX.XXXX, M. F.: Š. X, F.,
v zast. SODOMA VULGAN, spol. s r.o., so sídlom: Kominárska 2,4, Bratislava, proti žalovanému: T. Č.,
W.. XX.X.XXXX, M. F.: N. W. XX, T., v zast. advokátom Mgr. Ivan Košťál, so sídlom: Štúrova 11, Nitra,
o vrátenie daru, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 06.08.2019, č.k.

4C/27/2016-320, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobcu zamietol. Súd priznal žalovanému nárok na
plnú náhradu trov konania, o ktorej výške nároku rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 34, § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníkaavecnetým,žeŽalobuskutkovoodôvodniltvrdením,ževrozpätírokov2009až2010poskytol
žalovanému, svojmu synovi, finančný dar vo výške 33 000,- eur, ktorý následne žalovaný použil na kúpu
osobného automobilu. Toto vyplývalo jednak z toho, že vzťahy v rodine a medzi nimi boli korektné a
jednak z toho, že samu podarilo vyhrať finančné prostriedky, ktoré nutne nepotreboval pre svoju potrebu.

Následne však došlo k zmene správania žalovaného k nemu tak, že s ním prerušil úplne komunikáciu a
snažil sa ho odstrihnúť od jeho rodiny. Prejavilo sa to najmä v tom, že mu neoznámil narodenie druhého
vnuka a rovnako mu začal brániť v stretávaní sa s ďalším vnukom Samuelom, na ktoré konanie nemal
žiaden logický dôvod, prestal s ním úplne komunikovať, nenavštevuje ho, ani pri príležitosti sviatku,
nepozýva ho na žiadne oslavy, pričom jeho partnerku bez problémov na spoločensko-rodinnú udalosť
pozve. Tiež zakázal iným členom rodiny poskytovať mu informácie o mozgovo cievnej príhode jeho

exmanželky /a súčasne matky žalovaného/. Takéto vyčleňovanie jeho osoby z rodinného života je podľa
jeho názoru neprípustné a vníma ho za cieľavedomé a presne mierené strániť sa od akéhokoľvek
citového zblíženia s ním. Vrátenia daru sa teda od žalovaného domáha z dôvodu hrubého porušenia
dobrých mravov žalovaným, spočívajúceho o. i. aj: 1/ v bránení styku s vnukom, 2/ neinformovaní ho
ani základným spôsobom o podstatných skutočnostiach, ktoré sa udejú v jeho rodine, pričom ostatných
členov rodiny o tom informuje, 3/ zabraňovaní rodine v kontakte so žalobcom, pričom jeho partnerku

akceptuje, 3/ nezaujímanie sa o jeho život, 4/ neprejavovanie mu ani najmenšiu úcty napr. tým, že by
mu zaprial k jubileu, k iným sviatkom. V žalobe žalobca príkladmo uviedol niektoré súdne rozhodnutia
NS SR, NS ČR a NSD Rakúska k problematike definície dobrých mravov.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu, vymedzenom stranami sporu: výsluchom strán sporu,
označených svedkov, listinnými dôkazmi, predloženými stranami sporu ako sú uvedené vyššie a

predloženými aj za konania /vrátane písomnej výzvy žalobcu zo dňa 17.12.2015 na vrátenie daru s
doručenkou/, vyžiadanými súdom na návrh žalobcu /informácie a dokumentácia ku kúpe osobnéhomotorového vozidla zn. V. L./ a obsahom súdnych spisov s vecou súvisiacich /OS Bratislava V. sp. zn.
7C 29/2017, sp. zn. 56C 843/2015, OS Pezinok sp. zn. 12P 119/2017/ a zistil nasledovný skutkový stav
v rozsahu, potrebnom pre rozhodnutie vo veci:

4. Predovšetkým vo vzťahu k ustáleniu, či išlo o dar peňažný a v akej výške, alebo dar vecný /
motorové vozidlo/ súd z listinných dôkazov, poskytnutých súdu spoločnosťou Slovakia Auto s.r.o. zistil,
že záväzným objednávateľom osobného motorového vozidla zn. V. L. U.: G., L. S., C. U. XXXX, bol
žalovaný /písomná objednávka č. XXXXXXX zo dňa 26.4.2009/ a preberateľom /na základe písomného

preberacieho protokolu zo dňa 23.6.2009/ bol taktiež žalovaný, tam označený aj ako kupujúci. Rovnako
tak faktúry /zálohová na sumu 3 000,- eur a vyúčtovacia na sumu 25 420,- eur/ boli vystavené
na odberateľa - žalovaného. Podľa výpisov z účtu tejto spoločnosti bola suma 3 000,- eur uhradená
bezhotovostne žalovaným dňa 27.4.2009 a suma 25 420,- eur dňa 23.6.2009 bezhotovostne, ktorému
prevodu zodpovedá výpis z účtu žalobcu, vedeného v Mbank zo dňa 22.6.2009 pod poradovým číslom
XX, ktorý žalobca pripojil k žalobe. Z uvedeného potom vyplynul záver, že predmetom daru žalobcu

žalovanému zo dňa 22.6.2009 boli peňažné prostriedky, použité žalovaným na kúpu vozidla. V opačnom
prípade by zo strany žalovaného išlo o prijatie plnenia bez právneho dôvodu, ak sa stal vlastníkom
vozidla /vozidlo si fyzicky prevzal do svojho vlastníctva/ bez poskytnutia protiplnenia /zaplatenia kúpnej
ceny vo vzťahu k predajcovi; prijatia plnenia bez právneho dôvodu vo vzťahu k žalobcovi/.

5. Pokiaľ išlo o prevody súm vo výške 2 500,- eur dňa 17.6.2009 a vo výške 5 000,- eur dňa 2.6.2009 /
prevody pod poradovým číslom 40 a 32/, bolo preukázané, že išlo o jeho číslo účtu, vedeného taktiež
v Mbank /čl. 53 spisu/.

6. Písomnou výzvou zo dňa 17.12.2015, spísanou advokátom, doručenou žalovanému dňa 4.1.2016,

žalobca vyzval žalovaného na vrátenie daru - sumy 33 000,- eur do 5 dní od doručenia výzvy, ktoré
mu mal poskytnúť v rokoch 2009 až 2010 a ktoré mal žalovaný použiť na kúpu osobného automobilu,
z dôvodu, že konanie žalovaného naplnilo intenzitu hrubého porušovania dobrých mravov, ktoré
malo spočívať v následnej zmene správania sa žalovaného voči žalobcovi prerušením úplne všetkej
komunikácie, snahou ho úplne odstrihnúť od jeho rodiny, neoznámením narodenia druhého vnuka,

bránení mu v stretávaní sa s ďalším vnukom Samuelom. Vo výzve v bode 10. zopakoval, že konkrétne
hrubé porušenie dobrých mravov žalovaným spočíva v: 1/ v bránení kontaktu starého otca s vnukom, 2/
neinformovaní žalobcu, ako svojho otca, ani základným spôsobom o podstatných skutočnostiach, ktoré
sa udejú v jeho rodine, pričom ostatných členov rodiny informuje, 3/ zabraňovaní rodine v kontakte so
žalobcom, pričom jeho partnerku akceptuje, 3/ nezaujímanie sa o život žalobcu, 4/ v neprejavovaní mu

ani najmenšej úcty napr. tým, že by mu zaprial k jubileu, k iným sviatkom.

7. V tomto ustanovení je upravený osobitný spôsob zániku darovacieho vzťahu, ku ktorému dochádza
na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré
mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Za členov rodiny darcu treba považovať

predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade ako aj
súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu
dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu /R 88/1998/. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi
okamihom správania obdarovaného, ktoré naplňuje znaky uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ darca toto právo realizuje, zaniká darovací vzťah momentom, keď prejav vôle darcu /výzva na

vrátenie daru/ došiel obdarovanému.

8. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi.
Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom
porušení dobrých mravov obdarovaným /R 31/1999/. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne

správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno
hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia
dobrých mravov spôsobom, vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou /opakovanosťou/,
pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej
pomoci, hrubý nezáujem a pod. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné

považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci
subjektívny pocit a úsudok darcu /R 61/1997/. Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať
do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je
príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu /princíp vzájomnosti/. Uplatnenie princípuvzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky
hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či
on sám sa nespráva, alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho

správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu, alebo členom jeho rodiny. V
kladnom prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú /darcom vyvolanú/
reakciuobdarovaného/ikebybolanevhodná/bynebolomožnékvalifikovaťakohrubéporušeniedobrých
mravov. Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere
k správaniu sa samotného darcu /rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo

108/2007/.

9. Na platnosť právneho úkonu darcu, smerujúceho na vrátenie daru z hľadiska jeho určitosti je
nevyhnutné, aby v ňom uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých
mravov obdarovaným voči nemu alebo členom jeho rodiny. Len tak, pri súčasnom splnení zákonných
predpokladov, nastanú právne účinky jednostranného hmotnoprávneho úkonu darcu, t.j. zrušenie

darovacej zmluvy a obnovenie jeho vlastníctva ex nunc, t. j. okamihom, kedy jeho prejav vôle došiel
obdarovanému.

10. V predmetnej veci žalobca /darca/ predložil súdu písomnú výzvu na vrátenie daru /čl.58 spisu/,
adresovanú obdarovanému /žalovanému/, majúcu spočívať v poskytnutí finančných prostriedkoch vo

výške 33 000,- eur; výzva na vrátenie daru bola spísaná právnym zástupcom žalobcu dňa 17.12.2015
a preukázateľne doručená žalovanému 4.1.2016. I keď nebola v konaní vznesená námietka neplatnosti
tohto právneho úkonu, vzhľadom na nižšie uvedené bol súd povinný ex offo jej platnosť preskúmať
a v prípade zistenia jej absolútnej neplatnosti na túto prihliadať. Pokiaľ žalobca pristúpil k výzve na
vrátenie daru v písomnej forme /hoci predmetom daru bola hnuteľná vec a zákonom nie je v tomto

prípade vyžadovaná písomná forma/, ako jednostrannému právnemu úkonu, aby nastali právne účinky
toto úkonu, musel spĺňať najmä zákonnú požiadavku určitosti skutkového a časového vymedzenia /
konkretizáciu/ nevhodného správania sa obdarovaného /žalovaného/ voči žalobcovi /darcovi alebo
členom jeho rodiny/ a to nezameniteľným /v súdnom konaní preskúmateľným/ spôsobom, vrátane
časovej konkretizácie toho ktorého vytýkaného nevhodného správania sa žalovaného, majúceho

napĺňať znaky hrubého porušovania dobrých mravov, ktoré náležitosti podľa názoru súdu výzva žalobcu
zo dňa 17.12.2015 nespĺňala, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo aj v samotnom konaní. Požiadavku
určitosti /konkrétnosti/ rozhodne nespĺňalo žalobcom vytýkané nevhodné správanie sa žalovaného,
vecne vymedzené ako: „ bránenie v styku s vnukom Samuelom, neinformovaní žalobcu o podstatných
skutočnostiach, ktoré sa udejú v jeho rodine, zabraňovaní rodine v kontakte so žalobcom, nezaujímanie

sa o život žalobcu a neprejavovanie mu úcty“, rovnako tak aj požiadavku určitosti čo do časového
vymedzenia, kedy malo k tomu ktorému vytýkanému závadnému správaniu sa žalovaného dôjsť /z
hľadiska jeho preskúmateľnosti v súdnom konaní, vrátane posúdenia dôvodnosti vznesenej námietky
premlčania, uvedením časového údaju iba „následne ...“, zrejme v kontexte vyššie uvedených rokov
2009, 2010.

11.Zavýzvunavráteniedaruspoukazomnačl.2ods.2C.s.p.anapr.rozhodnutieNSČRsp.zn.22Cdo
1620/2001 by tak bolo možné považovať iba žalobu. Zamýšľané právne účinky tohto jednostranného
hmotnoprávneho úkonu tak mohli nastať okamihom doručenia žaloby žalovanému, teda dňa 7.2.2017 a
teda k zrušeniu darovacej zmluvy a obnoveniu žalobcovho vlastníckeho práva /resp. spoluvlastníckeho

práva aj s jeho exmanželkou, keďže išlo o finančné prostriedky, poskytnuté za trvania ich manželstva
a teda aj bezpodielového spoluvlastníctva a nešlo o prostriedky z výlučného majetku žalobcu/, za
splnenia aj ostatných zákonných podmienok,. Žaloba, rovnako ako písomná výzva na vrátenie daru zo
dňa 17.12.2015, vytýkané vecné a časové vymedzenie však neobsahovala. Z hľadiska vymedzenia
vytýkaného závadného správania sa žalovaného je s výzvou na vrátenie daru takmer identická.

12. V ďalšom sa preto súd zameral na posúdenie dôvodnosti žaloby z hľadiska vytýkaného správania sa
žalovaného v čase po podaní žaloby, resp. vymedzeného v zmene žaloby zo dňa 17.7.2017, časovo „po
7.6.2017“ a vecne: „neprejavenie ani len minimálne čiastočného záujmu o zdravotný stav otca /žalobcu/
v čase jeho hospitalizácie v NÚSCCH“ a „nečinnosťou prispenie k tomu, aby sa manželka žalobcu počas

jeho hospitalizácie nemohla dostať do žalobcovho bytu“.

13. Z výpovedí strán sporu, ani v konaní vypočutých svedkov nevyplynula skutočnosť, že by žalobca
o svojej hospitalizácii v NÚSCCH v Bratislave v júni 2016 a potrebe poskytnutia pomoci žalovanýmtohto informoval, teda len z uvedeného nemožno vyvodiť pre žalobcu priaznivý záver o neprejavení
dostatočného záujmu o jeho osobu a o neposkytnutí potrebnej pomoci žalovaným /obdarovaným/
žalobcovi /darcovi/.

14. Pokiaľ žalobca za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným v zmenenej žalobe označil
nečinnosť žalovaného v situácii, kedy bolo znemožnené počas jeho hospitalizácie vstup jeho manželky
dobytu,jepotrebnéskonštatovať,žeanitaktovytknutésprávaniežalovanéhoužzatrvaniatohtokonania
nemožno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov žalovaným, ako obdarovaným, nakoľko už

zo znenia samotného zákonného predpisu „...porušovať.. vyplýva, že sa vyžaduje aktívne /negatívna/
činnosť obdarovaného na to, aby boli splnené zákonné podmienky pre vrátenie daru v zmysle § 630 Obč.
zák.; samotné pasívne správanie sa, „pasívne tolerovanie“ závadného správania sa iných osôb, hoc aj
blízkych, za hrubé porušovanie dobrých mravov samotným obdarovaným považovať nemožno. Tu opäť
súd dáva do pozornosti aj to, že za relevantné ustanovenie § 630 Obč. zák. označuje len správanie
obdarovaného a nemožno ho rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky

správaniainýchosôbakoobdarovaného,hociijemublízkych/vtomtoprípadejehosúrodencovamatky/.

15. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil poukazovaním na princíp vzájomnosti, teda že jeho správanie
sa k žalobcovi bolo primerané správaniu sa samotného žalobcu k nemu a celej rodine, uvedenému za
danej dôkaznej situácie nasvedčuje množstvo súdnych podaní žalobcu /návrh, podaný dňa 8.4.2016

o úpravu styku starého otca s maloletým L.Y. R. Č. proti rodičom maloletého - žalovanému a N.
J., konanie vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 12P 119/2017; návrh zamietnutý s tým,
že úprava styku nie je v záujme maloletého z dôvodu dlhoročne narušených vzťahov v rodine;
konštatovaná komunikácia starého otca len v rovine neodkladných opatrení a trestných oznámení/; /
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zákazu vstupu do bytu v Bratislave, podaná dňa 28.6.2017

proti synom žalobcu Martinovi a žalovanému v tomto konaní, vedené pod sp. zn. 7C 29/2017, pričom
išlo a ide o byt, nadobudnutý za trvania manželstva žalobcu a matky žalovaného a Y. Č., v režime
bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré doteraz nie je vyporiadané, v ktorom po rozvode zostala bývať
matka žalovaného, žalobca a byt obýva aj aktuálna manželka žalobcu a súčasne svokra žalovaného,
pričom žalovanému a Y. Č. bolo uložené zdržať sa vstupovať do predmetného bytu iba v neprítomnosti

ich matky; aj v tomto prípade odvolací súd prihliadol na tvrdenia všetkých zúčastnených strán o
dlhodobomavážnomnarušenívzájomnýchvzťahovvrodine/,vneposlednomradeajtrestnéoznámenie
žalobcu na žalovaného zo dňa 19.3.2017 v súvislosti s prevodmi peňažných prostriedkov, ktoré žalobca
vyhral v roku 2009 v hre Lotto vo výške 566 000,- eur; uznesením vyšetrovateľa PZ SR zo dňa 22.6.2017
bolo trestné oznámenie odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania /nepreukázaný

úmysel žalovaného sa na úkor žalobcu obohatiť/.

16. S poukazom na vyššie uvedené potom súd uzavrel, že vytýkané správanie obdarovaného
žalovaného nemožno s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov z hľadiska jeho obsahu ani intenzity, prípadne za porušovanie dobrých mravov

sústavné, t. j. opakované a časovo súvisiace, naopak, plne zodpovedá a je recipročné správaniu
sa a konaniu žalobcu a v súhrne je výsledkom vzájomne hlboko narušených vzťahov nielen medzi
darcom a obdarovaným, ale v rámci celej rodiny a tomuto stavu v negatívnom slova zmysle len
napomohla skutočnosť, že žalobca nadviazal po svadbe žalovaného vážnu známosť s matkou manželky
žalovaného, oženil sa s ňou a dokonca spolu žijú v byte, majetkovo nevysporiadanom, spolu s bývalou

manželkou žalobcu a súčasne matkou žalovaného, ktorý spolu s ostatnými členmi rodiny aj túto situáciu
vníma veľmi citlivo a stavia sa do role ochrancu svojej matky. Žalobca si podľa názoru súdu mohol a
mal byť vedomý, že za daných okolností to môže viesť k ďalšej eskalácii napätia v rodinných vzťahoch,
čoho dôkazom bola aj situácia, ktorá nastala v dobe jeho hospitalizácie.

17. V súhrne vyššie uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú, nemajúcu oporu vo vykonanom
dokazovaní, zamietol, nezaoberajúc sa už vznesenou námietkou premlčania práva na vrátenie daru.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, vzhľadom na plný úspech žalovaného

v konaní proti žalobcovi.

19. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací
súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe žalobcu vyhovel, resp. rozsudokzrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil tým, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci , kedy sa odchýlil od rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Ďalej
žalobca odôvodnil svoje odvolanie tým, že súd posudzoval vo svojom rozhodnutí len obdobie od 07.
06. 2017, pričom v žalobca v písomnom podaní adresovanom súdu jasne označil obdobie od 01.
januára 2013 do 19.2017, a následne požiadal o rozšírenie na obdobie od 01. januára 2013 do 23.

03. 2018. V tomto smere odvolateľ nesúhlasí s postupom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 20
napadnutéhorozsudkuTakýtopostupsúdujevšakabsolútnenepochopiteľnýanemajúcioporuvobsahu
spisu. Poukazujme najmä na Uznesenie súdu zo dňa 27. 11. 2018, ktoré vydal priamo na pojednávaní.
V tomto uznesení pripustil zmenu žaloby zo dňa 19. 10. 2018. Spomínaná zmena žaloby v bode 3.
daného podania zo dňa 19. 10. 2018 v poslednej vete uvádza: Obdobie v ktorom malo prísť k hrubému
porušeniu dobrých mravoch je teda časové obdobie od 01. januára 2013 do 19. 12. 2017. Rovnako

žalobca poukazuje aj na podanie zo dňa 16. 10. 2018, kedy žalobca v časti B požiadal o zmenu
žaloby, resp. o ďalšie rozšírenie žaloby aj o konanie žalovaného zo dňa 22. 03. 2018. O tomto návrhu
nevykonal súd dokonca žiadne rozhodnutie. Ak teda prvostupňový súd posudzoval len obdobie časovo
len po 07. 06. 2017 zaťažil tým konanie procesnou vadou, ktorá je takej intenzity, že porušuje právo
žalobcu na spravodlivý súdny proces. Nezaoberanie sa podstatným časovým obdobím (od 01. januára

2013 do 06. júna 2017), je zjavným porušením práva na spravodlivý súdny proces. Rozhodnutie je
preto z procesného hľadiska nepreskúmateľné, nakoľko odvolací súd nemôže posudzovať aplikáciu
práva zo strany prvostupňového súdu pre obdobie, ktoré síce bolo žalované ale súd na neho ako
sám uviedol neprihliadal, hoci uznesením pripustil zmenu žaloby. Ďalej žalobca namieta, že žalovaný
priamo neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a nevykonal účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu,

resp. dôkazy navrhnuté zo strany žalovaného nepotvrdzovali žiadne z jeho skutkových tvrdení, keďže
ich pred ich vykonaním neuviedol. Princíp vzájomnosti bol podľa súdu preukázaný súdnymi konaniami
medzi žalobcom a žalovaným (1 prípad) a inými členmi rodiny žalovaného, pričom nevzal do úvahy, že
tieto žaloby boli podané po podaní žaloby na vrátenie daru a boli výsledkom konania žalovaného, tzn.
súdne konania boli následkom konania žalovaného a nie konanie žalovaného bolo následkom súdnych

konaní zo strany žalobcu. Obrana akú zvolil žalovaný však nemôže byť považovaná za dostatočnú.
Len označenie dôkazov tak ako to uviedol žalovaný je neprípustný stav, kedy sa dôkazmi má zistiť
čo vlastne chce žalovaný povedať. Žalobca je toho názoru, že dôkazy majú podporovať skutkové
tvrdenia a nie naopak, tzn. nie je možné vytvárať skutkové tvrdenia samotným dôkazom, tak ako to
vykonal žalovaný. Keďže nie je možné ustáliť tvrdenie, že vykonané dôkazy potvrdili skutkové tvrdenia

žalovaného (žiadne konkrétne neuviedol), nemôže byť pri svojej obrane úspešný. Princíp vzájomnosti
bol podľa súdu preukázaný súdnymi konaniami medzi žalobcom a žalovaným (1 prípad) a inými členmi
rodinyžalovaného,pričomnevzaldoúvahynasledovné:žalobybolipodanépopodanížalobynavrátenie
daru, podanie žalôb bolo následkom konania žalovaného, tzn. žalovaný nemôže tvrdiť, že vytesnil
žalobcuzrodinynazákladepodanýchžalôb,podanímžalobyžalobcalenuplatňovalsvojeprávonakoľko

mu iný postup už neostával (ako je možné dosiahnuť styk s vnukom ak to jeden z rodičov blokuje?).
Okreminéhosúdtietosúdnekonaniavyhodnotilveľmisubjektívneavrozporesozásadouspravodlivosti.
Na jednej strane súd v bode 13 rozhodnutia predkladá konštrukciu, že žalovaný nie je zodpovedný za
konanie jeho členov rodiny (hoci ich ako sám uviedol inštruoval a dohodol sa s nimi) na druhej strane sú
však súdne konania aj voči iným osobám ako žalobcovi dôvodom pre uplatnenie princípu vzájomnosti. V

skutočnosti boli voči žalobcovi (po podaní žaloby o vrátenie daru) iniciované len 2 konania. Ako prvé bolo
konanie na určenie práv a povinností k maloletému vnukovi, nakoľko žalobca bránil v kontakte starého
otca a vnuka. Druhé konanie, bolo podanie trestného oznámenia, keďže žalovaný odmietal poskytnúť
informácie o tom ako nakladal s finančnými prostriedkami na účte žalobcu. Po tom, čo bolo podanie
odmietnuté sa žalobca na základe odôvodnenia (obsahovalo informácie o vyjadrení žalovaného a jeho

nakladaní s prostriedkami) vzdal opravného prostriedku. Žalovaný sa sám vo svojej výpovedi zo dňa
27. 11. 2018 potvrdil, že žaloba je podaná dôvodne. A to najmä tým, že potvrdil, že vylučuje žalobcu
zo svojho rodinného života, zakázal ostatným súrodencom informovať žalobcu o stave jeho vtedajšej
manželky pri jej hospitalizácií v nemocnici, nenavštívil otca pri jeho vážnej hospitalizácií, nezaujímal sa v
tejto súvislosti o jeho zdravotný stav, aj to, že žalobcovi (starému otcovi) neoznámil narodenie vnuka X..

20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. V prvom rade žalovaný poukazuje na veľmi rozsiahlo
vypracované- odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom je úplne podrobne a systematickyzhrnuté súdom objektívne vykonané rozsiahle dokazovanie, ktorého závery pokladá za správne a s
týmito sa stotožňuje.

21. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý má za to, že Žalovaný podľa nášho názoru nijakým
spôsobom nevyvrátil odvolacie dôvody, resp. námietky, ktoré žalobca uviedol v samotnom odvolaní.
Poukazovanie na rozsiahlosť vypracovania rozsudku nie je dôvodné, nakoľko ak súd neposudzoval
celé relevantné obdobie, nie je možné hovoriť o preskúmateľnosti rozhodnutia v rámci odvolacieho
konania. Námietky žalovaného v bode 2 o tom, že nedošlo ani len k označeniu podania, považuje

žalobca za chybu z nepozornosti, keďže v bode 6 odvolania jasne identifikoval súdom pripustenú zmenu
žaloby zo dňa 27. 11. 2018, ktorou pripustil zmenu posudzovaného obdobia od 01. 01. 2013 do 19.
12. 2017. Napriek tomu sa daným obdobím nezaoberal, čo sám súd uviedol. K námietke žalovaného,
ktorá sa uvádza v bode 5 vyjadrenia, týkajúca sa náležitosti výzvy na vrátenie daru uvádza, že táto
nemôže obstáť. Poukazuje pri na §217 ods. 1 CSP, podľa ktorého je pre súd podstatný stav v čase
vyhlásenia rozsudku. Znamená to, že v čase rozhodovania majú byť splnené podmienky (i.) výzvy

na vrátenie daru (hoci ide o „zamlčané hmotnoprávne. Súčasťou spisu je okrem žalobcom uvádzanej
výzvy na vrátenie daru a žaloby aj „Doplnenie žaloby a výzvu na vrátenie daru“, ktorá obsahuje všetky
náležitosti požadované §630 , ktoré súd vytýkal (hoc podľa nášho názoru nedôvodne). Právna teória
pripúšťa aby bol hmotnoprávny úkon súčasťou procesných podaní. Tak je to napríklad v prípade žaloby
na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorá sa zároveň považuje aj za nesúhlas so

skončením pracovného pomeru a trvanie na ďalšom zamestnávaní. V čase rozhodovania súdu (§217
ods. 1 CSP) mal teda súd splnenú podmienku jasnej, určitej a zrozumiteľnej výzvy na vrátenie daru.
Zároveň žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že požiadavka na prílišný formalizmus právnych úkonov
nie je v súlade s koncepciou právneho štátu, keďže kladie formuláciu právneho úkonu nad samotný
účel tohto úkonu. Obzvlášť to platí v prípade vrátenia daru, kedy zákon ani len náznakom neuvádza

podmienku výzvy na vrátenie daru ako podmienku úspechu žaloby (na rozdiel napr. od §140 druhá
veta Občianskeho zákonníka). Taký prístup zároveň vedie k obsoletnosti zákonného ustanovenia, keďže
prakticky znemožňuje uplatňovanie práva na vrátenie daru. Naviac súd v rozhodnutí ani neuvádzal
z akého dôvodu považoval výzvu za neplatnú, okrem konštatácie samotnej neurčitosti čo je zjavne
arbitrárny prístup k rozhodovaniu. Žaloba na vrátenie daru bola prvým zo súdnych konaní, ktoré súd vo

svojom rozhodnutí uvádzal a teda je z logiky veci vylúčené, aby konanie žalovaného, ktoré predchádzalo
podaniu žaloby o vrátenie daru bolo podmienené samotnými súdnymi konaniami, ktoré nasledovali až p
o tomto jeho správaní. Ďalej poukazujeme na to, že uplatňovanie práva prostredníctvom súdu nemôže
byť považované za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ide o civilizovaný spôsob riešenia sporov, kedy
sa namiesto osobných hádok vec predostrie nestrannému súdu. Ak žalobca pravdu nemá, nebude v

spore úspešný. Zároveň opakovane poukazuje, že voči žalobcovi bolo vedené de facto len 1 konanie a
to konanie o úprave práv a povinností k maloletému vnukovi (keďže žalobca bránil v styku s vnukom,
čo bolo aj dôvodom tejto žaloby). O trestnom oznámení a vzdaní sa opravného prostriedku zo strany
žalobcu sa vyjadril už v odvolaní.

22. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je opodstatnené.

23. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, sa darca môže domáhať

vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje
dobré mravy. Výzva na vrátenie daru v posudzovanom prípade je platný právny úkon, ktorý je nad rámec
zákonom vyžadovanej právnej úpravy vykonaný v písomnej forme. Žalobcom vykonaný právny úkon
(výzva na vrátenie daru) obsahuje vymedzenie dôvodov na základe ktorých sa žalobca domáha vrátenie
daru od žalovaného. Vymedzenie času v ktorom sa žalovaný mal dopustiť správania sa na základe

ktorého žalobca žiada vrátenie daru nie je podstatné nakoľko logicky ide o čas výzve na vrátenie daru
predchádzajúcom.

24 Teda automaticky posudzovaný čas hrubo porušujúci správanie sa proti dobrým mravom je čas
od posledného poskytnutia časti daru do výzvy na jeho vrátenie a vôbec nie čas po podaní návrhu.

Nelogickým je aj hodnotenie súdu prvej inštancie, že výzva na vrátenie daru je neplatný právny úkon,
ale za výzvu súd bude považovať doručenie návrhu totožného znenia.25. Úplne nesprávne je posudzovanie správania sa žalovaného v čase nasledujúcom po podaní návrhu
na vrátenie daru.

26. Súd prvej inštancie v zmysle uvedeného názoru odvolacieho súdu bude považovať výzvu na vrátenie
daru zo dňa 24.01.2016 za platnú a posudzovať čas hrubo porušujúceho správania sa od poskytnutia
poslednej časti daru do výzvy na vrátenie daru. Súd prvej inštancie taktiež vykoná dokazovanie
ohľadne zistenia proporcionality správania sa žalobcu ku správaniu žalovaného ohľadne správania sa
žalovaného hrubo porušujúcom dobré mravy. Nakoľko ak súd v spore o vrátenie daru v rámci hodnotenia

dôkazov nezohľadní výsledky vykonaného dokazovania svedčiace aj proti žalobcovi (darcovi), jeho
rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní.

27. Pretože súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, pričom nie je účelné doplniť dokazovanie
odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil /§ 389 ods. 1 písm. c) C.s.p./ a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie /§ 391 ods. 1 C.s.p./. zachovávajúc podmienku dvojinštančnosti
konania.

28. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne vec prejedná, v súlade s právnym názorom a
usmernením odvolacieho súdu.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).