Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 29Cb/166/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118274585
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:6118274585.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Denisou Cvikovou v sporovej veci

žalobcu: Ing. Andrej Gerec, miesto podnikania Slovenskej jednoty 48, 040 01 Košice - mestská časť
Staré mesto, IČO: 14 348 698, právne zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova
26, 040 01 Košice, proti žalovanému KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát,
Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava o zaplatenie 276,72 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 276,72 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní domáhal žalobca, aby
súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 276,72 eur s príslušenstvom. Žalobca svoj
nárok odôvodnil tak, že dňa 19.09.2017 prišlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda
na motorovom vozidle zn. R. B., ečv :R GK , ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému
Q.. L. Y.. Škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktorého zodpovednosť za škodu
bola poistená u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému ohlásená a zaregistrovaná ako poistná

udalosť č. 9564838117. Poškodený si dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu.
Náklady na opravu predstavovali sumu vo výške 640,- eur s DPH, ktorá suma bola následne uplatnená
u žalovaného faktúrou č. 2017076. Oznámením o poistnom plnení z 08.11.2017 žalovaný oznámil
ukončenie šetrenia poistnej udalosti a z fakturovanej sumy za opravu vozidla poškodeného vo výške
640,- eur s DPH bolo poškodenému priznaná suma vo výške 442,70 eur a nepriznaná suma 90,63 eur.
Táto pohľadávka poškodeného bola následne postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky
z 20.11.2017.

Dňa 28.10.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn.
X. X. , H.: R ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: Y. Z.. Predmetnú škodovú udalosť
spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené
na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, Škodová
udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č.9526907724.
Poškodený si nechal svoje motorové vozidlo opraviť v servise u žalobcu. Náklady na opravu tohto
motorového vozidla boli vo výške 2048,- eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou

2017099. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 02.01.2018 oznámil žalovaný ukončenie šetrenie
poistnejudalosti.Sumapriznanáauhradenážalovanýmpredstavovala1797,29eur.Celkovánepriznaná
suma predstavuje 250,71 eur. Táto pohľadávka poškodeného bola postúpená zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 10.01.2018 na žalobcu.Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná
škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v
dôsledku škodovej udalosti. Žalovaný v prípade poistnej udalosti č. 9564838117 krátil poistné plnenie

za neprimerane účtovanú cenu práce za 1NH mechanických a lakovníckych prác a to neoprávnene.
Žalobca postupoval pri oprave vozidla v súlade s technologickými normami výrobcu vozidla, pričom si
určil cenu, ktorá je v porovnaní a inými servismi v danom regióne výhodnejšia. Žalobca si fakturoval
za 1NH mechanických a lakovníckych prác sumu vo výške 25,- eur bez DPH. Pre porovnanie ceny
lakovacích a mechanických prác pre rovnaké alebo obdobné motorové vozidlá vybraných servisov v

danom regióne predstavujú :
Auto Gabriel, s.r.o. Košice- Osloboditeľov č.70 Košice - 34,-eur /29,-eur (bez DPH)

Moris Slovakia s.r.o.- Alejová 4, Košice - 34,- EUR/ 25,- eur (bez DPH).

Cenu určenú žalovaný vo výške 16,67 eur bez DPH považuje žalobca za neprimeranú. Žalovaný krátil

poistné plnenie za údajné nepreukázanú originalitu sady ochrannej lišty. Žalobca použil pri oprave
vozidla originálne náhradné diely, čo preukazujú aj čísla jednotlivých náhradných dielov, čo by žalovaný
zistil porovnaním čísla náhradného dielu , ak by vykonal riadne šetrenie škodovej udalosti. Žalovaný
krátil náhradu za žalobcom určené časové jednotky za lakovacie práce. Časové jednotky v rozsahu 2,9
hod. určené žalobcom sú primerané vzhľadom na rozsah opráv, ktoré bolo nutné vynaložiť na uvedenie

vozidla do pôvodného stavu a súladné s technologickými normami výrobcu vozidla. Žalovaným bola
krátenánáhradazalakovacímateriál,podľažalobcunedôvodne,atovzhľadomnatechnológiulakovania
a použitý lak - metalíza.

Žalovaný taktiež krátil poistné plnenie pri poistnej udalosti č. 9564838117 za 1Nh lakovníckych prác, keď

cenu účtovanú vo výške 20,- eur, označil za neprimeranú. Túto cenu žalobca považuje v porovnaní s
inými servismi v regióne za porovnateľnú, a to s poukazom na cenníky :

Auto Gabriel, s.r.o. Košice- Osloboditeľov č.70 Košice - 36,-eur /32,-eur (bez DPH)

Moris Slovakia s.r.o.- Alejová 4, Košice - 36,- EUR/ 28,- eur (bez DPH).

Žalovaný krátil poistné plnenie za údajne žalobcom neprimerane účtované ceny náhradných dielov.
Žalobca uviedol, že na opravu vozidla použil výhradne originálne náhradné diely, čo preukázal aj
nadobúdacími dokladmi, v ktorom je položkovito uvedené, že ide o originálny diel, teda cenu kalkulácie

považuje za primeranú. Vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia žalovaným za lakovací materiál, uviedol
žalobca, že tieto náklady sa odvíjajú od použitia technológie lakovania a výška lakovacej konštanty
zohľadňuje materiál použitý pri lakovaní. V danom prípade bol použitý lak - metalíza, preto použitie
vyššej lakovacej konštanty žalobcom ako 100% je dôvodné. K namietanej absencii výmeny znaku a
nápisu modelu, uznal žalobca dôvodnosť obrany žalovaného a v časti zaplatenia 37,72 eur a 16,13 eur,

t.j. spolu v sume 53,86 eur na žalobe netrval. Zotrval však na nepriznaním nároku vo výške 186,09 eur
( 250,71 eur - 64,62 eur).

Žalobca si v súlade s § 517 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 797 ods. 3 Občianskeho
zákonníka uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 276,72 eur .

2. Žalovaný v obsahu svojho odporu doručeného upomínaciemu súdu dňa 14.06.2018 neuznal
žalobcom uplatnený nárok a ako nedôvodnú žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.
Žalovaný namietal nesplnenie zákonných kritérií požadovaných ust. § 132 CSP žalobcom, konkrétne
namietal absenciu opisu rozhodujúcich skutočnosti v obsahu žaloby žalobcu, pretože žalobca

nešpecifikoval priebeh škodových udalostí a ďalších realizovaných úkonov týkajúcich sa škodových
udalostí. Žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu poukazom na rozhodnutie
NS SR sp.zn. 3Cdo/192/2004, a to z dôvodu že obaja poškodení mali voči žalobcovi záväzok, ktorý
spočíval neuhradenej faktúre. Práve poškodení predstavovali subjekty, ktorí boli dlžníkmi žalobcu.
Uvedené potvrdzujú a preukazujú práve žalobcom predloženého faktúry, v zmysle ktorých subjektom

zaviazaným na plnenie boli práve poškodení. S poukazom na uvedené ako aj ust. § 524 Obč.z. nemohli
poškodení , ktorí predstavovali dlžníkov žalobcu, platne uzatvoriť zmluvy o postúpení pohľadávok. S
poukazom na uvedené , ako aj na znenie ustanovenia § 524 Obč.z. vyplýva, že nakoľko poškodení
predstavovali dlžníka žalobcu, nemohli so žalobcom platne uzatvoriť zmluvy o postúpení pohľadávok.Uzatvorením predmetných zmlúv o postúpení pohľadávok nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky
poškodených na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy poškodení neuhradili, a teda im nikdy
takáto pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k

postúpeniu záväzkov poškodených, ktorí v zmysle vystavených faktúr predstavuje
práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodenými ako
postupcomažalobcomakopostupníkomkpostúpeniupohľadávkyžalobcu,čojevrozporesozákonným
ust. § 524 Obč.z.. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne
legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Podľa žalovaného nebolo

možné uzatvoriť zmluvy o postúpení pohľadávok medzi poškodenými ako postupcami a žalobcom ako
postupníkom z dôvodu, že predmetom zmlúv o postúpení pohľadávok bolo postúpenie pohľadávok zo
strany poškodených, ktoré žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodeným ako dlžníkom (t.j. neexistujúci
predmet postúpenia), a preto žalovaný považuje takéto právne úkony podľa ust. § 39 Obč.zák. za
absolútne neplatné. Nakoniec žalovaný namietal absenciu konkrétneho prejavu vôle poškodených
ako postupcov týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. V zmluvách o postúpení je uvedená len

špecifikácia pohľadávky , ale absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy, ktorým je prejav vôle
postupcu postúpiť pohľadávku, resp. jej časť. Žalovaný poukázal na oznámenia o poistnom plnení
predložené zo strany žalobcu, v zmysle ktorých bolo zo strany žalovaného, bez ohľadu na vyššie
uvedené skutočnosti, v dôsledku škodových udalostí zaplatené poistné plnenie v sume 442,70 eur, resp.
v sume 1.797,29 eur (čo potvrdil aj samotný žalobca).

3. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 02.07.2018 a uviedol, že podľa
jeho názoru zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré ho viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav.
Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na krátené poistné plnenie,
sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné, dôjsť k zámene s iným skutkom. Podľa žalobcu si
zákonom stanovenú povinnosť o náležitosti žaloby podľa § 132 CSP splnil. Poistné udalosti sú v žalobe

špecifikované dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, kedy
je v žalobe uvedené, kedy došlo k poistným udalostiam, aké motorové vozidlá boli v ich dôsledku
poškodené aj pod akým číslom dané poistné udalosti žalovaný zaregistroval. Pohľadávka, ktorej
zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok
na náhradu škody. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti nároku na náhradu škody,

ktoré si uplatnili poškodení, resp. žalobca voči žalovanému v zmysle §15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poistený/poškodený
poistnou udalosťou mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať
tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to,

abysubjektodlišnýodpoisteného(poisťovňa)znášaltietofinančnédopadyrizika,ktorésipoistilpoistený
a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči
samotnému princípu poistenia. Nárok na náhradu škody, resp. poistného plnenia, vzniká okamihom
vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce
v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (tj. platobné miesto) uhradí škodu. Právna

skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia
zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď
poškodený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených
na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ by tomu tak
bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise

súkromného práva - Občianskom zákonníku. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli
najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného
poistenia. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci
do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva podľa žalobcu
aj z § 810 Obč. z. ako aj z ust. § 449 odsek 3 Obč.z.. Pokiaľ by teda mal zákonodarca v úmysle

ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poisteného predložiť doklad o tom,
že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto
požiadavku uviedol v zákone. Doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii
poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov
o úhrade faktúry za opravu vozidla. V tejto súvislosti poukázal žalobca na skutočnosť, keď žalovaný

časť nároku na poistné plnenie už poškodenému resp. žalobcovi poukázal, a skutočnosť, že poškodení
pohľadávky - faktúry „nikdy neuhradili" nepovažoval za rozporuplnú, resp. takú, ktorá by zakladala
neplatnosťnárokunavyplateniepoistnéhoplnenia.Zvyššieuvedenéhojetedazrejmé,ževýklad,ktorým
žalovanýdospelkzáveru,žepoškodenýjedlžníkomžalobcu,jenesprávny,bezoporyvzákone,dokoncaje to taký právny názor, ktorý popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú
prax poisťovní v obdobných konaniach. Poškodení, ako veritelia, postúpili krátený nárok na náhradu
škody, ktoré mali voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie,

nepostúpili svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný.
Postupca postúpil na žalobcu nárok na náhradu škody z poistnej udalosti. Nárok na náhradu škody,
resp. poistného plnenia, vzniká okamihom škodovej/poistnej udalosti. Účelom postúpenia pohľadávky
je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo
zhoršiť právne postavenie dlžníka. Pri tejto zmene postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s

postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. V predmetnom
prípade poškodení z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, tj. veritelia, postúpili svoju pohľadávku voči
žalovanému, ktorá im mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na náhradu škody, na postupníka,
tj. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odmena
za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi
akceptovateľný.Žalobcapoukázalnaskutočnosť,ževaplikačnejpraxijenevyhnutnéaplikovaťajprincíp

preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať
riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny
úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou,
ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí
ako platný.

Žalobca mal za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené v návrhu
na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok
čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal
právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Žalobca dôvodnosť svojej
žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol

dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na
uplatnený nárok. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp. ak neakceptuje predložené faktúry,
a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí
svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej
rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazne bremeno. Na základe uvedeného zotrval

žalobca v celom rozsahu na žalobe .
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmluvy o postúpení pohľadávky z 20.11.2017,
faktúry č. 2017076, s oznámením o poistnom plnení z 08.11.2017, obsahom zmluvy o postúpení
pohľadávky z 10.01.2018, faktúry č. 2017099 , oznámení o poistnom plnení z 02.01.2018 , obsahom
cenníkov servisných služieb ako aj ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento skutkový a právny

stav.
5. Medzi stranami nebolo sporným, že dňa 19.09.2017 prišlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola na
motorovom vozidle zn. Q.,X , patriaceho Q.. L. Y., IČO: 35 419 971, spôsobená škoda, Strany neurobili
spornou ani skutočnosť, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ktorého
vodič zavinil kolíziu a spôsobil škodu na vozidle zn. R. B., ečv: R bola poistená u žalovaného.

Žalovaný viedol škodovú udalosť pod č. 9564838117. Rovnako strany nesporovali opravu poškodeného
motorového vozidla v autoservise žalobcu. Z faktúry č. 2017076 zistil súd, že cena servisných prác a
materiálu spotrebovaného na opravu poškodeného motorového vozidla predstavovala 640,- eur vrátane
dane z pridanej hodnoty a bola vyúčtovaná poškodenému autoservisom prostredníctvom faktúry dňa
05.10.2017.

6. Strany neurobili spornou ani tú skutočnosť, že dňa 28.10.2017 prišlo k škodovej udalosti, pri ktorej
bola na motorovom vozidle zn. G. , ečv : R spôsobená škoda, Vlastníkom motorového vozidla bol
v čase poistnej udalosti C. Z.. Strany neurobili spornou ani skutočnosť, že zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorého vodič zavinil kolíziu a spôsobil škodu na vozidle
zn.B. X. , ečv : R bola poistená u žalovaného. Rovnako strany nesporovali opravu poškodeného

motorového vozidla v autoservise žalobcu. Z faktúry č. 2017099 zistil súd, že cena servisných prác
a materiálu spotrebovaného na opravu poškodeného motorového ,vozidla predstavovala 2048,- eur
vrátanedanezpridanejhodnotyabolavyúčtovaná poškodenémuautoservisomprostredníctvomfaktúry
dňa 12.12.2017.
7. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 20.11.2017 medzi Q.. L. Y., IČO: 35 419 971 ako

postupcom a žalobcom ako postupníkom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku vo výške 90,63 eur,
ktorú mal voči žalovanému z dôvodu poistnej udalosti č. 9564838117, ktorá pohľadávka predstavuje
krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 2017076 za opravu motorového vozidla poškodeného v
dôsledku poistnej udalosti.8. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 10.01.2018 medzi Y. Z., nar. XX.XX.XXXX ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku vo výške 250,71 eur,
ktorú mal voči žalovanému z dôvodu poistnej udalosti č. 9565005125, ktorá pohľadávka predstavuje

krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 2017099 za opravu motorového vozidla poškodeného v
dôsledku poistnej udalosti.
9. Oznámením o poistnom plnením 08.11.2017 oznámil žalovaný žalobcovi vo veci poistnej udalosti,
ktorou bolo poškodené motorové vozidlo zn. R. B., ečv: R že dňa 07.11.2017 bolo ukončené šetrenie
poistnej udalosti a žalovaný zasiela poistné plnenie vo výške 442,70 eur.

10. Oznámením o poistnom plnením z 02.01.2018 oznámil žalovaný žalobcovi vo veci poistnej udalosti,
ktorou bolo poškodené motorové vozidlo zn. X. X., ečv: R že dňa 27.12.2017 bolo ukončené šetrenie
poistnej udalosti a žalovaný zasiela poistné plnenie vo výške 1797,29 eur.
11. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,

motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 431 Občianskeho zákonníka ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a
ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej
škody.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového

vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,

pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo
zákonu alebo dohode s dlžníkom.

12. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému nároku na zaplatenie náhrady škody, o ktorej tvrdil, že
vznikla právnym predchodcom žalobcu v príčinnej súvislosti s dopravnými kolíziami motorových vozidiel
zn. I.: R s motorovými vozidlami , ktorých zodpovednosť za prevádzku bola povinne zmluvne poistená
u žalovaného. Predmetom nároku na náhradu škody urobil žalobca náklady na opravu motorových
vozidiel poškodených pri škodových udalostiach a to v tej časti , v ktorej žalovaný uplatnené náklady

na servisovanie poškodení neuhradil . Rozdiel medzi nákladmi na servisovanie motorového vozidla a
úhradou žalovaného predstavoval 90,63 eur a 250,71 eur. Žalobca si uplatnil uvedené nároky ako
veriteľ pohľadávok postúpených na neho poškodenými, zmluvami o postúpení pohľadávok. Pohľadávky
si žalobca uplatnil voči žalovanému v súlade s § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 z.č. 381/2001 Z.z. ako
voči poisťovateľovi, ktorý je povinný nahradiť priamo poškodenému uplatnené preukázané nároky na

náhradu škody vzniknutej poškodením veci, za ktoré poškodenie zodpovedá poistený.
13. Žalovaný v konaní sporoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a tvrdil, že zmluvy o postúpení
pohľadávok sú neplatné a to preto, že poškodení ako postupcovia neboli veriteľmi postupovaných
pohľadávok, ale dlžníkmi žalobcu, teda zmluvami o postúpení prišlo k postúpeniu pohľadávky žalobcu,resp. k postúpeniu záväzkov, ktoré mali poškodení voči žalobcovi. Žalovaný v rámci procesnej obrany
namietal nedostatok konkrétneho prejavu vôle poškodených ako postupcov postúpiť pohľadávky a
nakoniec namietal s poukazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/145/2017 aj žalobcom uplatnený

nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
14. Medzi stranami nebolo sporným, že dňa 19.09.2007 a dňa 28.10.2017 prišlo v súvislosti so
škodovými udalosťami k poškodeniu motorových vozidiel zn. P. X., ečv: R a zn. R. B., H.: R V konaní
nebola sporná tá skutková okolnosť, že zodpovednosť za prevádzku motorových vozidiel, ktorých
vodiči spôsobili poškodenia dotknutých vozidiel , bola poistená u žalovaného. Žalobca ako veriteľ

pohľadávok, ktoré nadobudol zmluvami o postúpení pohľadávok od Q. Y., IČO: 35 419 971 aXXX, si
uplatnil voči žalovanému nároky na náhradu škody vo výške 90,63 eur a vo výške 250,71 eur ako
doplatenie ceny servisovania motorových vozidiel. Poškodené motorové vozidlá boli v prípade oboch
poistných udalostí opravované v autoservise žalobcu, pričom cena servisných prác a materiálu bola
poškodenému vyúčtovaná faktúrou č. FV 2017099 vystavenou na sumu výške 2048,- eur s dph a
faktúrou č. FV2017076 vystavenou na sumu 640,- eur s dph. Žalovaný poskytol žalobcovi resp. jeho

právnyn predchodcom plnenie vo výške 442,70 eur a vo výške 1797,29 eur. Žalovaný teda nenahradil
poškodeným škody vo výške zodpovedajúcej fakturovanej cene servisu poškodených motorových
vozidiel. Rozdiel predstavoval 250,71 eur a 90,63 eur.
15. Súd sa prioritne zaoberal žalovaným namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v spore, teda
existenciou zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými sa žalobca stal veriteľom pohľadávok na náhradu

škody voči žalovanému.
16. Žalovaný vo svojich námietkach stotožňuje nárok autoservisu voči poškodeným na zaplatenie
fakturovanej ceny servisných prác v súvislosti s opravou poškodených motorových vozidiel, s nárokom
na náhradu škody, ktorý majú poškodený voči škodcom, ktorí spôsobili škodu na ich motorových
vozidlách . Ide o rôzne nároky založené rôznymi zmluvami prípadne právnymi skutočnosťami a

existujúce medzi rôznymi subjektami. Predovšetkým vzťah medzi žalobcom ako autoservisom, ktorý
realizoval opravy motorových vozidiel poškodených a poškodenými vznikol na základe zmluvy o dielo
(resp. obdobnej zmluvy ), teda objednávky servisných prác zo strany poškodených a realizácie týchto
prác autoservisom. Právnym základom nároku poškodených na náhradu škody voči žalovanému ako
zodpovednostnej poisťovni je zodpovednostný vzťah, ktorý vznikol medzi poškodenými a škodcami a

existencia poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel zriadeného u
žalovaného a nakoniec § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 z.č. 381/2001 Z.z., z ktorých ustanovení sa konštantne
dovodzuje priamy nárok poškodeného voči zodpovednostnej poisťovni. Pokiaľ ide o nárok poškodených
na náhradu škody, potom zodpovednosť škodcu, ktorý spôsobil škodu na majetku poškodených a
nároky voči škodcovi, zakladá právna úprava zodpovenosti za škodu obsiahnutá najmä v § 427 a § 420

Občianskeho zákonníka. Z uvedeného je zrejmý právny základ jednotlivých právnych vzťahov a nárokov
z nich vyplývajúcich, ktoré však nie je možné stotožňovať prípadne zmiešavať ako to urobil žalovaný.
17. Pokiaľ žalovaný namietal, že poškodení boli dlžníkmi žalobcu, a preto nemohli platne postupovať
svoje pohľadávky voči žalovanému na žalobcu, tu súd uvádza, že § 525 Občianskeho zákonníka
vymedzuje, ktoré pohľadávky nie je možné postúpiť ( take, ktoré zanikajú smrťou veriteľa; ktorých

obsah by sa zmenou veriteľa zmenil; ak ich nie je možné postihnúť exekúciou alebo by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom). V prípade pohľadávky poškodených na náhradu
škody voči zodpovednostnej poisťovni nejde o žiadnu z takých pohľadávok, ktorých postúpenie je
zo zákona vylúčené. Žalovaný netvrdil, že by postúpenie pohľadávky odporovalo dohode medzi ním
ako poisťovateľom a poškodeným prípadne poisteným. Skutočnosť, že postupca je súčasne dlžníkom

postupníka, pričom dlžnícky vzťah má iný právny základ ako postupovaná pohľadávka nie je žiadnym
dôvodom, pre ktorý by bolo možné považovať postúpenie pohľadávky za neplatné alebo odporujúce
zákonu.
18. Pokiaľ žalovaný namietal, že postupované pohľadávky neexistujú, pretože poškodení neuhradili
fakturované ceny servisných prác, súd uvádza, že jednak vznik a trvanie nároku poškodených na

náhradu škody voči žalovanému ako zodpovednostnej poisťovni, nemá žiaden súvis s úhradou ceny
servisných prác autoservisu a tiež uvádza, že je možné postúpiť nielen splatné pohľadávky alebo
pohľadávky, ktoré síce v momente postúpenia existujú ale nedospeli, ale je budúce pohľadávky, teda
pohľadávky ktoré v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky ešte neexistujú a majú vzniknúť až
v budúcnosti ( k tomu rozhodnutie NS ČR z 29.02.2012 sp.zn. 33Cdo/4658/2009).

19. Súd sa s námietkou žalovaného, že v prípade tvrdeného postúpenia pohľadávok poškodených na
žalobcu, absentuje prejav vôle postúpiť pohľadávky, nestotožnil. Poškodení uzatvorili jednotlivo ako
postupcovia so žalobcom ako postupníkom zmluvy o postúpení pohľadávky . Z obsahu zmlúv vyplýva
jasné a určité vymedzenie postupovaných pohľadávok a to jednak špecifikáciou právneho dôvodupohľadávky ako aj jej výšky . V zmluvách o postúpení pohľadávok je vymedzený ich predmet ako
postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky , ktorá predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou zistenou
z faktúry servisu a škodou nahradneou dlžníkom (poisťovňou), pričom toto ustanovenie konkretizuje

postupovanú pohľadávku aj uvedením jej nominálnej výšky. Zmluvné strany sú označené v záhlaví
zmluvy o postúpení pohľadávky a zmluva je uzatvorená v písomnej forme a obsahuje podpisy postupcu
a postupníka. V obsahu dojednaní zmlúv o postúpení pohľadávky je teda vyjadrená zrejmá a určitá
vôľa postupcu a postupníka , a to vôľa postúpiť a nadobudnúť pohľadávku.
20. Poukazujúc na vyššie uvedené posúdil súd námietky žalovaného, podľa ktorého sú zmluvy o

postúpení pohľadávok neplatné ako nedôvodné a teda aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní
dovodzovalsúdzozmlúvopostúpenípohľadávokz 10.01.2018a z20.11.2017predloženýchžalobcom.

21. V dôsledku škodovej udalosti prišlo k poškodeniu motorových vozidiel poškodených, pričom rozsah
poškodenia nebol sporný. Uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo. Pri poškodení
motorového vozidla aj použitého, čiastočne opotrebeného, sa v dôsledku škodovej udalosti znižuje

jeho hodnota a tým aj majetkový stav poškodeného. Škoda spočíva v rozdiely medzi všeobecnou
hodnotou motorového vozidla pred škodovou udalosťou a jeho zníženou hodnotou po škodovej udalosti.
Táto škoda vzniká v okamihu, keď bola znížená hodnota havarovaného motorového vozidla. Škoda sa
potom objektivizuje v závislosti od toho, či bolo motorové vozidlo opravené a môže sa vyjadriť cenou
opravy alebo v prípade, ak nebolo opravené, porovnaním všeobencej hodnoty motorového vozidla pred

škodovou udalosťou a po nej.
22. Žalovaný, hoci povinný postupovať pri likvidácii poistných udalostí s odbornou starosltivosťou
a disponujúc kalkuláciami opráv od žalobcu, neuviedol v rámci svojej procesnej obrany v čom
považuje kalkulácie opráv poškodení motorových vozidiel predložené žalobcom za nesprávne alebo
neprimerané, Žalovaný sa vo vzťahu ku výške náhrady škody, ktorú žalobca preukázal faktúrami

za opravu poškodených motorových vozidiel a ku nim pripojenými kalkuláciami, žiadnym spôsobom
nevyjadril. Žalovaný nesporoval množstvo ani cenu účtovaných servisných prác, nesporoval použitie ani
cenu náhradných dielov uvedených v kalkuláciách opráv , neuviedol použitie, ktorých náhradných dielov
v súvislosti s opravou poškodených motorových vozidiel považuje prípadne za nedôvodné a nakoniec
ani súdu nepredložil inú kalkuláciu opráv, ktorou by preukázal rozdiely, hoci jej existenciu tvrdil. V tomto

smere poskytol žalovaný súdu len všeobecné a nekonkrétne popretie skutkových tvrdení žalobcu vo
vzťahu ku výške nároku na poistné plnenie, bez uvedenia vlastných tvrdení o skutkových okolnostiach
tak, ako to ukladá § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
23. Pretože žalovaný relevantným spôsobom nesporoval žalobcom uplatnenú výšku nákladov na
uvedenie poškodených motorových vozidiel do stavu pred ich poškodením, dospel súd k záveru, že

žalobcom žalovaný nárok je dôvodný a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 276,72
eur.
24. Súd žalobu žalobcu zamietol v časti uplatneného príslušenstva spočívajúceho v úroku z omeškania,
a to s poukazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/145/2017, od ktorého právneho názoru v ňom
vyjadreného, nemá dôvod sa odchýliť. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2011 Z. z. je poisťovateľ

povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/
skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť
poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie
a nárok na náhradu škody preukázaný; b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov,

pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému
písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej
lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného
plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol
prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné

plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie plnenia (§ 11 ods. 7 zákona
č. 381/2011 Z. z.). Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2011 Z. z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť
podľa odseku 6 tohto zákona, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného

predpisu (§ 517 ods. 2 OZ). Najvyšší súd SR zaujal právny názor, podľa ktorého povinnosť zaplatiť
úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a
žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá mu bola uložená
právoplatnýmrozhodnutím,zaplatiťžalobcovisúdompriznanúnáhraduškody.Nastranedruhejpeňažnásankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2011 Z. z. je viazaná
na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona č. 381/2011
Z. z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala

nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej
udalosti. Ustanovenie § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa,
ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného.
Zákonodarcatotižv§11ods.8uvedenéhozákonajasneazreteľneformulujepodmienku,vzmyslektorej
je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (Občiansky

zákonník). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 uvedeného
zákona. Z dikcie tohto ustanovenia (§ 11 ods. 6 písm. a/, b/) je zrejmé, že zákonodarca povinnosti
poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti.
V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovaný splnil povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 zákona č.
381/2001 Z. z. tým, že oznámením o poistnom plnení z 05.11.2017 a oznámením o poistnom plnení
z 02.01.2018 poskytol žalovaný žalobcovi, resp. poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré

odmietol poskytnúť poistné plnenie , ktoré si poškodený nárokoval. Správnosť záveru poisťovateľa v
samotnom vysvetlení, z akého dôvodu odmietol poskytnúť plnenie je pritom irelevantný, nakoľko v
zmysle citovaného uznesenia je poisťovateľ povinný „len“ poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť
poškodenému, čo v prejednávanom prípade žalovaný ako poisťovateľ v lehote troch mesiacov aj splnil a
strany túto skutkovú okolnosť neurobili spornou. Vzhľadom k vyššie uvedenému dospel súd k záveru, že

žalovaný si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. splnil, nebol preto
povinný uhradiť žalobcovi úroky z omeškania. Do omeškania s plnením náhrady škody sa dostane až
vtedy, ak po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradí v lehote určenej súdom
priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z..
25. Sumarizáciou nadpísaného dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v uplatnenej istine

vo výške 276,72 eur a v časti uplatnených úrokov z omeškania nedôvodná, a preto rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku rozsudku.
26. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške proti neúspešnému
žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch
vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
( § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365
ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj

tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2
Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.