Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 6, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421201400
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1421201400.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: IMMOFIN Záhorská
Bystrica a.s., Trenčianska 56/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 961 929, proti žalovanému: Bratislava - In,
a.s., Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, IČO: 35 772 654, za účasti intervenienta na strane žalobcu: T.. Y.
Q., naC.. XX.XX.XXXX, H. XX, XXX XX F., zastúpený: RASLEGAL, s. r. o., Mostová 2, 811 02 Bratislava,

IČO: 36 855 561, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní intervenienta
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 14Cb/25/2021 - 260 zo dňa 9.11.2021 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 14Cb/25/2021 - 260 zo dňa
9.11.2021 p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Výrokom napadnutého uznesenia súd prvej inštancie zastavil konanie o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že
žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 25.05.2021 prostredníctvom právneho zástupcu, ktorého na
zastupovanie splnomocnil PhDr. Martin Hudec domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Súd pri svojej úradnej činnosti z Obchodného registra SR zistil, že navrhovateľ je akciová spoločnosť,

ktorej štatutárnym orgánom je predstavenstvo a spoločnosť zastupuje, koná a podpisuje v jej mene
predseda predstavenstva a podpredseda predstavenstva, každý samostatne. Vo veciach nad 331.940,-
Eur konajú a podpisujú predseda a podpredseda predstavenstva spoločne. Predseda predstavenstva
ku dňu podania návrhu nebol určený a podpredsedom predstavenstva bol Ing. Július Petrenko, a
PhDr. Martinovi Hudecovi (žalobcovi) skončila funkcia predsedu predstavenstva ku dňu 05.12.2017.
Súd zároveň zo Stanov navrhovateľa čl. XXIII. zistil, že spoločnosť koná prostredníctvom svojich

orgánov, alebo zástupcov, prokuristom v prípade, ak mu bola udelená prokúra. Pracovníci spoločnosti
sú oprávnení vykonávať právne úkony pre spoločnosť v rozsahu stanovenom organizačným poriadkom
a podpisovým poriadkom. Ďalej sa v stanovách uvádza, že spoločnosť zastupuje, koná a podpisuje v
jej mene predseda predstavenstva a podpredseda predstavenstva, každý samostatne. Vo veciach nad
331.940,- Eur konajú a podpisujú predseda a podpredseda predstavenstva spoločne.

2. Uznesením č. k. 14Cb/25/2021-232 zo dňa 16.08.2021 prvostupňový súd vyzval žalobcu, aby
predložil originál alebo overenú fotokópiu splnomocnenia na zastupovanie žalobcu v predmetnom
konaní, ktorým splnomocňuje (ako člen štatutárneho orgánu - predstavenstva) svojho právneho
zástupcu na zastupovanie v predmetnom konaní. Na predmetné uznesenie reagoval právny zástupca
podaním,doručenýmsúdudňa06.09.2021,pričomplnúmocpodpísanúštatutárnymzástupcomžalobcu
nedoplnil.3. Prvostupňový súd v danej právnej veci aplikoval ustanovenie § 20 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
§ 191 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 92 ods. 1, § 161 ods.1, 3 Civilného sporového poriadku
(ďalej „C.s.p.“) a dospel k záveru, že nie sú splnené procesné podmienky konania. Vzhľadom na

cit. ust. zákona, ako aj na zistené informácie z Obchodného registra SR a stanov žalobcu mal
prvostupňový súd za to, že splnomocnenie advokátovi na zastupovanie žalobcu v konaní nebol
oprávnený udeliť za žalobcu PhDr. Martin Hudec, nakoľko nie je štatutárom spoločnosti, predsedom ani
podpredsedom predstavenstva žalobcu a zároveň nijako nepreukázal, že by bol za žalobcu oprávnený
takto konať (udeliť splnomocnenie na zastupovanie), prípadne bol žalobcom inak poverený na udelenie

splnomocnenia. PhDr. Martin Hudec síce uviedol, že má za to, že bol neplatne odvolaný z pozície
predsedu predstavenstva a v uvedenej veci sa vedie na OS Bratislava II pod č. k. 25Cb/16/2018 konanie
o neplatnosť rozhodnutí valného zhromaždenia, ktoré doposiaľ ale nie je právoplatne skončené. Súd
pretovychádzalzaktuálnehostavukudňupodaniažalobyzoskutočnosti,žezmenaštatutárnehoorgánu
je účinná odo dňa rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti a má konštitutívne (právotvorné)
účinky. Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd ustálil, že PhDr. Martin Hudec nemal oprávnenie

za žalobcu na udelenie splnomocnenia právnemu zástupcovi na zastupovanie v konaní a toto
splnomocnenie tak udelila za žalobcu neoprávnená osoba. Keďže žalobu podal za žalobcu subjekt, ktorý
nemá oprávnenie za neho konať, ide o vadu, ktorá bráni súdu naďalej pokračovať v konaní, preto súd
konanie v zmysle § 161 ods. 3 CSP zastavil.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého má žalovaný právo na náhradu trov konania, keďže žalobca zavinil zastavenie konania
(udelil splnomocnenie na zastupovanie v konaní ako odvolaný člen predstavenstva žalobcu). Keďže
žalovanému nebola doručená žaloba, trovy mu nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

5.Protiuvedenémurozhodnutiupodalvmenežalobcu odvolanieprávnyzástupcanazákladeudeleného
plnomocenstva udeleného (nezapísaným) štatutárom spoločnosti PhDr. Martinom Hudecom, pričom
uviedol, že v prípade, ak by sa odvolací súd s uvedeným nestotožnil, žiada, aby bolo toto odvolanie
posúdené ako odvolanie intervenienta PhDr. Martina Hudeca podané so súhlasom žalobcu, za ktorého
tento súhlas udelil neplatne odvolaný štatutár PhDr. Martin Hudec (PhDr. Martin Hudec týmto ako

predseda predstavenstva žalobcu súhlasí s podaným odvolaním). Odvolanie dôvodil podľa § 365 ods.
1 písm. b), d), e), f), h) C.s.p. tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. V odvolaní uviedol, že ku skončeniu funkcie PhDr. Martina Hudeca ako štatutára došlo
na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti dňa 05.12.2017, ktoré celkom zjavne nebolo

uznášaniaschopné a ani riadne zvolané. V zmysle stanov žalobcu je totiž valné zhromaždenie
uznášaniaschopné za účasti akcionárov s hlasovacím právom k aspoň 75% akciám. Nakoľko však
PhDr. Martin Hudec, ktorý sa predmetného mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti dňa
05.12.2017 nezúčastnil a nebol naň ani dokonca riadne pozvaný, vlastní akcie s hlasovacím právom
zodpovedajúcim 32% hlasov, je očividné, že bez jeho účasti nemohlo byť toto uznášaniaschopné, a

to ani hypoteticky. Súdu prvej inštancie teda nič nebránilo, aby si túto otázku sám vyhodnotil ako
predbežnú otázku a dospel tak k záveru, že PhDr. Martin Hudec bol oprávnený konať ako neplatne
odvolaný štatutár a udeliť splnomocnenie v mene žalobcu. Z odôvodnenia napádaného uznesenia
nevyplýva,žebysasúdprvejinštancietoutootázkouzaoberalaksvojímzáveromotom,žePhDr.Martin
Hudec podľa súdu nebol oprávnený konať, očividne dospel bez náležitého zistenia skutkového stavu a

vykonania potrebného dokazovania. Bez vykonania akéhokoľvek dokazovania tak súd prvej inštancie
prijal opačný záver, z ktorého následne vychádzal pri rozhodovaní, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou
nedostatočného zistenia skutkového stavu. Odvolateľ mal za to, že vyššie uvedená skutočnosť pred
podaním žaloby bola judikovaná (zatiaľ v dôsledku odvolania žalovaného neprávoplatne) aj Okresným
súdom Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn. 25Cb/16/2018, a to rozsudkom zo dňa 15.04.2021,

ktorým určil neplatnosť uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti o odvolaní PhDr.
Martina Hudeca z pozície predsedu predstavenstva spoločnosti. Súd prvej inštancie v žiadnom prípade
nebol oprávnený prejudiciálne a bez ďalšieho prijať záver o tom, že PhDr. Martin Hudec nie je údajne
oprávnený konať za spoločnosť, čím v podstate prejudikoval platnosť uznesenia valného zhromaždeniaspoločnosti v rozpore s neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. Tým narušil princíp
právnej istoty a zaťažil svoje rozhodnutie aj vadou nesprávneho právneho posúdenia. Nakoľko sa
súd prvej inštancie zjavne odchýlil od rozsudku Okresného súdu Bratislava II a ani nevyčkal na jeho

právoplatnosť, zaťažil tým napádané rozhodnutie vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu,
vadou arbitrárnosti ako aj vadou nesprávneho právneho posúdenia. Tým súd prvej inštancie zasiahol
do práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie a odňal mu možnosť konať pre súdom. Z tohto dôvodu
navrhuje odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť, vrátiť vec súdu prvej inštancie a
v začatom konaní plynulo pokračovať, resp. alternatívne vyčkať na právoplatné skončenie konania

vedeného pred Okresným súdom Bratislava II.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania
žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, nakoľko napadnuté rozhodnutie je
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9.Podľa§387ods.2C.s.p.,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že na odvolanie prihliadal v súlade s podaným odvolaním
ako na odvolanie podané intervenientom, vystupujúcim na strane žalobcu, PhDr. Martinom Hudecom,

zastúpeným právnym zástupcom a nie ako na odvolanie žalobcu, zastúpeného právnym zástupcom z
dôvodu absencie riadneho plnomocenstva udeleného žalobcom v konaní.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca je akciová spoločnosť, ktorej štatutárnym orgánom
je predstavenstvo a spoločnosť zastupuje, koná a podpisuje v jej mene predseda predstavenstva a

podpredseda predstavenstva, každý samostatne. Vo veciach nad 331.940,- Eur konajú a podpisujú
predseda a podpredseda predstavenstva spoločne. Podľa výpisu z Obchodného registra SR ku dňu
podania žaloby žalobca predsedu predstavenstva nemal určeného a zapísaného a podpredsedom
predstavenstva bol Ing. Július Petrenko. PhDr. Martinovi Hudecovi, teda osobe, ktorá udelila
plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu v konaní, skončila funkcia predsedu predstavenstva ku dňu

05.12.2017. Pred Okresným súdom Bratislava II je síce vedené konanie pod sp. zn. 25Cb/16/2018
o neplatnosť uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti o odvolaní PhDr. Martina
Hudeca z pozície predsedu predstavenstva spoločnosti, prvostupňový súd rozhodol vo veci rozsudkom
dňa15.04.2021,avšakrozhodnutiesúduprvejinštancieniejedoposiaľprávoplatnézdôvodu,ženaďalej
prebieha vo veci odvolacie konanie.

12. Pôsobnosť predstavenstva ako štatutárneho orgánu vykonáva každý člen predstavenstva, ak
stanovy neobsahujú odlišnú úpravu. Stanovy môžu predovšetkým určiť, že v mene spoločnosti sú
oprávnení robiť právne úkony iba niektorí členovia predstavenstva. Stanovy môžu ďalej určiť, akým
spôsobom členovia predstavenstva, ktorí sú oprávnení konať v mene spoločnosti, majú robiť právne

úkony v mene spoločnosti, t. j. môžu určiť, že ich môžu robiť iba niektorí členovia jednotlivo alebo
najmenej dvaja, alebo všetci spolu a pod. Každé konanie člena (členov) predstavenstva v mene
spoločnosti však musí byť v súlade so zapísaným spôsobom konania.

13. Odvolací súd má zhodne s prvoinštančným súdom za to, že v danom prípade splnomocnenie

advokátovi na zastupovanie žalobcu v konaní nebol oprávnený udeliť za žalobcu PhDr. Martin
Hudec, nakoľko nebol v tom čase (ani nie je) štatutárom spoločnosti, predsedom ani podpredsedom
predstavenstva žalobcu a nijako nepreukázal, že by bol za žalobcu oprávnený takto konať (udeliť
splnomocnenie na zastupovanie), prípadne bol žalobcom inak poverený na udelenie splnomocnenia.
Takéto konanie v mene spoločnosti nebolo v súlade so zapísaným spôsobom konania. Súd teda

vychádzal z aktuálneho stavu ku dňu podania žaloby zo skutočnosti, že zmena štatutárneho orgánu
je účinná odo dňa rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti a má konštitutívne (právotvorné)
účinky. Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd správne ustálil, že PhDr. Martin Hudec nemal
oprávnenie za žalobcu na udelenie splnomocnenia právnemu zástupcovi na zastupovanie v konaní atoto splnomocnenie tak udelila za žalobcu neoprávnená osoba. Keďže žalobu podal za žalobcu subjekt,
ktorý nemá oprávnenie za neho konať, ide o vadu, ktorá bráni súdu naďalej pokračovať v konaní.

14. Ku skutočnostiam, že PhDr. Martin Hudec bol neplatne odvolaný z pozície predsedu predstavenstva
a v uvedenej veci je vedené na OS Bratislava II pod č. k. 25Cb/16/2018 konanie o neplatnosť rozhodnutí
valného zhromaždenia, v ktorom už prvoinštančný súd vo veci neprávoplatne rozhodol rozsudkom zo
dňa 15.4.2021, odvolací súd poukazuje na znenie § 226 C.s.p., v zmysle ktorého až právoplatnosť
súdneho rozhodnutia spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Uvedený rozsudok

OS Bratislava II nenadobudol doposiaľ právoplatnosť a preto nemohol prvoinštančný súd v tomto konaní
prijať jeho závery a vychádzať z nich pri posúdení otázky postavenia PhDr. Martina Hudeca v štruktúrach
spoločnosti.

15. V súvislosti s uvedeným odvolací súd dáva do pozornosti, že rozhodnutie súdu sa stáva konečným
až nadobudne formálnu a materiálnu právoplatnosť. Formálna právoplatnosť indikuje, že rozhodnutie je

konečné a túto stránku právoplatnosti normuje § 227 C.s.p. Materiálna stránka právoplatnosti súdnych
rozhodnutísaprejavujejednakakozáväznosťrozhodnutiapredefinovanýokruhsubjektov(tzv.pozitívna
stránkamateriálnejprávoplatnostirozhodnutia)ajednakakonezameniteľnosťsúdnehorozhodnutia(tzv.
negatívna stránka materiálnej právoplatnosti rozhodnutia). Pozitívnu stránku materiálnej právoplatnosti
rozhodnutia normuje § 228 C.s.p. a negatívna stránka materiálnej právoplatnosti rozhodnutia sa

prejavujevkruciálnejotázkeprekážkyprávoplatnerozsúdenejvecivzmysle§230C.s.p.(bližšieŠtevček
M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M., a kol. Civilný sporový poriadok,
Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016).

16. K posudzovaniu nastolenej otázky postavenia PhDr. Martina Hudeca v štruktúrach spoločnosti

prejudiciálne v tomto konaní odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax vyšších súdnych
autorít, v zmysle ktorej k určeniu neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia alebo uznesenia iného
orgánu spoločnosti súdom môže dôjsť len na základe návrhu vo veci samej, pričom zákon nepripúšťa
riešenie tejto otázky ako otázky predbežnej v inom súdnom konaní, pokiaľ prijatie uznesenia valného
zhromaždenia, resp. iného orgánu obchodnej spoločnosti nebolo osobitne napadnuté zákonným

spôsobom, pretože určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti, resp. uznesenia
iného príslušného orgánu spoločnosti je možné vysloviť len rozsudkom vo veci samej a zákon
nepripúšťa riešenie tejto otázky ako otázky predbežnej (Uznesenie NS SR sp. zn. 1Obo/13/2015 ).
Určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, vrátane vyslovenia, že rozhodnutie
valného zhromaždenia akciovej spoločnosti je neplatné podľa § 183 Obchodného zákonníka , môže súd rozhodnúť len
rozsudkom o veci samej (Uznesenie NS SR sp. zn. 1Obo/13/2015).

17. Prvoinštančný súd v priebehu konania správne vyzval žalobcu v rámci odstraňovania nedostatkov
procesných podmienok na predloženie riadneho splnomocnenia udeleného žalobcom právnemu

zástupcovi v konaní, čo však odmietol a preto s poukazom na už vyššie uvedené skutočnosti dospel
odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a z toho dôvodu
viazaný odvolacími dôvodmi napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v súlade s
ustanovením § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalovaný mal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu, žalovanému však nebola doručená ani žaloba, trovy mu žiadne
nevznikli a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).