Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 26, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/82/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717202893
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1717202893.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobkyne: Prima banka
Slovensko, a. s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: S. W., narodený
XX.X.XXXX, bytom S. Č.. XXX, o zaplatenie 441,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 9Csp/36/2017-53 zo dňa 28.2.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 9Csp/36/2017-53 zo dňa 28.2.2018, v
napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v napadnutom výroku o nároku na
náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok rozsudkom č.k. 9Csp/36/2017-53 zo dňa 28.2.2018 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni 441,95 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Žalobu v
uplatnenom nároku na úrok 28 % ročne zo sumy 441,95 eur od 18.3.2017 do zaplatenia zamietol (výrok
II.). Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 %.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa je obchodná spoločnosť zapísaná v

Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., ako akciová spoločnosť s predmetom podnikania:
poskytovanie úverov, finančný lízing a vydávanie a správa kreditných kariet. Žalovaný je fyzická
osoba, nepodnikateľ. Žalobkyňa dňa 20.5.2005 uzavrela so žalovaným zmluvu o zriadení účtu č.
XXXXXXXXXX. Predmetnú zmluvu predložila žalobkyňa spolu so žalobou, ku ktorej boli priložené aj
Všeobecné obchodné podmienky C. H. G., Z.. G.. účinné od roku 2017, kde v ustanovení 3.12. sú
uvedené informácie o nepovolenom prečerpaní. Podľa tohto ustanovenia je majiteľ účtu povinný bez
zbytočného odkladu vyrovnať nepovolené prečerpanie. Po dobu nepovoleného prečerpania je povinný

platiť úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby. Súd prvej inštancie konštatoval, že v dokumente
označenom ako úroková sadzba produktov platných od 1.4.2017 doložených do súdneho spisu, nie je
sadzba za nepovolené prečerpanie na bežnom účte uvedená. Nepovolené prečerpanie na bežnom účte
žalovaného vznikalo v období od roku 2016-03/2017.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.- Občianskeho
zákonníka, podľa § 2 písmeno a/, § 3 odsek 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a článkov Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Konštatoval, že predmetný záväzkový vzťah je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje
Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasledujúce. Vychádzajúc z tohto ustanovenia súspotrebiteľskými zmluvami kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001
Z.z. Tento právny predpis v ustanovení § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001
Z.z. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a
spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený

priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre
veľký počet spotrebiteľov. Súd prvej inštancie argumentoval, že v tejto súvislosti je právne významné
ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa preukázala, že na účte žalovaného vzniklo nepovolené
prečerpanie v celkovej sume 441,95 eur, pričom túto sumu žalovaný dobrovoľne neuhradil, v dôsledku
čoho sa zaplatenia tejto istiny domáhala žalobkyňa súdnou cestou. Uvedenú istinu je žalovaný povinný

žalobkyni zaplatiť. Ide o finančné prostriedky, ktoré boli použité nad rámec prostriedkov na účte
žalovaného. Nárok žalobkyne na zaplatenie úroku 28 % z dlžnej sumy a to až do jej zaplatenia vyhodnotil
súd prvej inštancie ako nedôvodný. Poukázal na to, že zmluva o bežnom účte, ktorá bola podpísaná
stranamisporuvroku2005,neobsahujevosvojomtexte,žiadneustanovenieonepovolenomprečerpaní
účtu a jeho následkoch. Žalobkyňa odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky Prima banky, a.s.

účinné od roku 2017, ktoré nepochybne nemohli byť súčasťou pôvodnej zmluvy z roku 2005 a žalobkyňa
nijakým spôsobom nepreukázala, že s ich obsahom sa žalovaný mal možnosť oboznámiť. V texte VOP
v odseku 3.12. je informácia o nepovolenom prečerpaní, ktoré v prípade, že na bežnom účte vznikne,
je povinný majiteľ účtu bezodkladne uhradiť. Pokiaľ ide o úročenie nepovoleného prečerpania odkazujú
VOP na " Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu ", avšak už nič nehovoria o tom, kde má spotrebiteľ

informáciu o tomto úroku hľadať. V žalobe žalobkyňa odkazuje na sadzobník produktov, účinný od
1.1.2017, kde nie je možné dohľadať informáciu o úroku z nepovoleného prečerpania. To znamená,
že žalobkyňa nepreukázala, akým spôsobom a kedy informovala žalovaného o povinnosti zaplatiť úrok
28 % z nepovoleného prečerpania, pričom je nepostačujúce, aby žalobkyňa odkazovala spotrebiteľa
na VOP a sadzobník, s ktorým žalovaného neoboznámila. Informácia o povinnostiach spotrebiteľa,

vrátane úplnej a presnej informácie o cene služby, patrí k základným podmienkam akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Žalobkyňa nepreukázala, že by si túto povinnosť voči žalovanému splnila a
preto súd prvej inštancie uzavrel, že za takýchto okolností žalobkyni nárok na zaplatenie úroku 28 %
ročne z nepovoleného prečerpania nevznikol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §
255 odsek 2 CSP, vyhodnotil pomer úspechu strán sporu, ktorému zodpovedá úspech žalobkyne 70 %.

4. Proti rozsudku, v jeho zamietajúcej časti podala žalobkyňa odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka,
že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Uviedla, že úroková sadzba pri nepovolenom prečerpaní účtu v úrokových sadzbách produktov,
ktoré boli platné od 1.4.2017, je uvedená v bode 1., riadok 8 týchto úrokových sadzieb. Žalobkyňa
nesúhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie, že zmluva o bežnom účte, ktorá bola podpísaná
stranamisporuvroku2005,neobsahujevosvojomtexte,žiadneustanovenieonepovolenomprečerpaní
účtu a jeho následkoch, a tvrdí, že pokiaľ súd prvej inštancie považoval návrh za neúplný, tak ako

to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal ju vyzvať na jeho doplnenie/opravu v zmysle §
129 ods. 1 CSP. Žalobkyňa argumentuje, že nakoľko súd prvej inštancie rozhodol o nezrozumiteľnom
návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k
odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania žalobkyňou uplatňovaných nárokov, hoci bol ktakejto činnosti povinný, súd prvej inštancie takýmto postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku,
odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom. Ide o vady konania, vymedzené v § 365 ods. 1 písm.
b) CSP, ktoré sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces,

ktoré v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky zaručuje okrem zákonov aj článok 46
a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na uznesenie Krajského súdu v Košiciach,
sp.zn. 5Co/262/2017 zo dňa 18.1.2018 a na uznesenie Krajského súdu v Žiline, č.k. 11Co/33/2017-53
zo dňa 27.6.2017. Žalobkyňa k odvolaniu pripojila Všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.5.2005,

Sadzobník poplatkov účinných od 1.5.2005 a úrokové sadzby produktov účinné od 1/2014, 1/2015,
1/2016, 1/2017. Poukázala na to, že sadzba úroku 28 % ročne je platná pre nepovolené prečerpanie
a vyplýva z VOP bod 3.12 (úrok požaduje od 18.3.2017, teda na základe VOP účinných od 1.1.2017)
v spojení s Výveskou úrokových sadzieb časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu" a v spojení
s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. f) a § 18). Z
úvodnýchustanovenízmluvyvyplýva,žezmluvabolauzatvorenávsúladesustanoveniamiObchodného

zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom účte (§ 708 a nasl. Obchodného zákonníka). V zmysle § 710
Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). V zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za
vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich

započítanie peňažné prostriedky na účte. V zmysle § 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch
sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi
disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa
alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. V zmysle bodu 3.4 VOP banka vedie bežné
účty výlučne na základe zmluvy o bežnom účte uzatvorenej medzi bankou a klientom. Zo zmluvy o

bežnom účte vzniká banke záväzok viesť pre majiteľa bežný účet, avšak výlučne za podmienok v
nej uvedených. V zmysle bodu 3.8 klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov
postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky
v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. V zmysle bodu 3.12 pri
zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení

zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť
k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie,
pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na bežnom úcte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného
odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky

úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu". Ustanovenia ods.
8.8 (ustanovenia upravujúce úročenie prostriedkov poskytnutých formou úveru) sa použijú primerane.
Úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je teda odplatou, ktorú klient platí banke
za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta. Žalobkyňa uviedla,
že nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia

Všeobecných obchodných podmienok žalobkyne iba reflektujú ustanovenia relevantných právnych
predpisovupravujúcichvedeniebežnéhoúčtubankouavzájomnéprávaapovinnostizmluvnýchstránzo
zmluvyobežnomúčte.Žalobkyňaargumentuje,žesoprávnenímbankypožadovaťúrokyzaprečerpanie
účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 18 ods.
1. a výšku úrokových sadzieb zverejňuje v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne

vývesky, ale i historické. Žalobkyňa má za to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na svojom
webovom sídle a ich prístupnosťou v pobočkách banky je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala aj na rozsudok Súdneho
dvora, v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES - VEC C-42/15 z 9.11.2016. v zmysle uvedeného
rozsudku sa článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla

2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom
3 písm. m) tejto smernice má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice
musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči a ďalej sa má vykladať v tom zmysle,
že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že

zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí
byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje
na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. Žalobkyňa poukázala
aj na čl. VII. bod 2. zmluvy, v zmysle ktorého majiteľ účtu vyhlásil, že sa pred podpisom zmluvyoboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy a zaväzuje sa ich dodržiavať. Banka
je oprávnená meniť obchodné podmienky, pričom zmeny a ich účinnosť oznámi banka zverejnením vo
svojich obchodných priestoroch, informáciou na výpise z účtu alebo elektronickej podobe. V zmysle čl.

VII. bod 3. zmluvy platí, že práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovným spôsobom upravené v zmluve,
sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu v platnom znení. Žalobkyňa poukázala
nato, že z VOP účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy vyplýva, že podľa čl. III. bod: 1. A.) zriaďuje
banka svojim klientom najmä nasledovné účty a vkladné knižky: a) bežné účty, b) rastové osobné účty,
c) predbežné účty pre novozaložené právnické osoby otvorené pred ich vznikom, d) vkladové účty s

výpovednou lehotou, e) vkladové účty s výpovednou lehotou Z. K., f) účty fondu rozvoja bývania, g) účty
cestného fondu, h) bežné devízové účty, i) osobné devízové účty, j) osobné účty Z., k) dôchodcovské
osobné účty, l) Q. účty, m) korunové a devízové vkladné knižky na meno, n) detské vkladné knižky na
meno deťom do 18 rokov, o) H.. V prípade nedostatku prostriedkov zaťaží banka účet/vkladnú knižku
vtedy, ak: je to upravené zmluvou podpísanou medzi klientom a bankou, týmito VOP, resp. klient sa
inak písomne zaviazal banke uhradiť danú sumu, ide o inkaso poplatkov v zmysle sadzobníka a inkaso

zrážkovej dane z úrokov, ide o výber/platbu platobnou kartou, ide o opravné zúčtovanie. Ak účet/vkladná
knižka dosiahne debetný (záporný) zostatok, príp. sa prekročí povolené prečerpanie, je klient povinný
vysporiadať záporný zostatok/ nepovolené prekročenie najneskôr do 20 dní od jeho vzniku. Takéto
porušenie sa považuje za podstatné porušenie zmluvy. Ak v tejto lehote klient zostatok nevysporiada,
bude banka vymáhať takto vzniknutú pohľadávku súdnou cestou alebo si ju vysporiada vzájomným

započítaním na ťarchu pohľadávky klienta voči banke. Súdne spory je príslušný prejednať a rozhodnúť
všeobecný súd. Ak vznikne na účte/vkladnej knižke debetný (záporný) zostatok, resp. je prekročené
povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne
takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, príp. účtovať sankčný poplatok. Ten je spolu s
debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku. Zostatok účtu/vkladnej knižky úročí banka podľa aktuálnych

úrokových sadzieb a spôsobom stanoveným pre každý typ účtu /vkladnej knižky a pre každú menu.
Banka zverejňuje úrokové sadzby a spôsob úročenia vo svojich obchodných priestoroch. Banka si
vyhradzuje právo zmeny úrokovej sadzby a spôsobu úročenia. Úrokovou sadzbou sa rozumie ročná
úroková sadzba. Na základe uvedeného žalobkyňa tvrdí, že nepovolené prečerpanie bolo upravené
už vo VOP, ktoré boli účinné v čase uzatvorenia zmluvy a keďže žalovaný bol informovaný o úrokovej

sadzbe, žalobkyňa má nárok na úrok vo výške 28 %. Žalobkyňa namieta, že pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania mal súd prvej inštancie prihliadať iba na žalovanú istinu a tvrdí, že ak sú úroky len
príslušenstvom pohľadávky, potom sa pri posudzovaní miery úspechu na príslušenstvo neprihliada. V
tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 10CoPr/2/2016 zo dňa 27.7.2016
a uznesenie NS SR, sp.zn. 6obo/243/2007 zo dňa 27.11.2008. Žalobkyňa odvolaciemu súdu navrhla,

aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Súčasne žiadala opravu
označenia žalovaného, doplnením jeho dátumu narodenia.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v uplatnenom rozsahu a v
medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

7. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie a pre

danú vec považoval za rozhodujúce, že dňa 20.5.2005 uzavreli žalobkyňa v tom čase podnikajúca
pod obchodným menom S. H. G., Z.. G.. a žalovaný zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sa stali obchodné podmienky. Na základe
tejto zmluvy viedla žalobkyňa pre žalovaného rastový osobný účet, na ktorom sa žalovaný dostal
do nepovoleného prečerpania. Podľa článku 3.12 k žalobe pripojených Všeobecných obchodných

podmienok účinných od 15.1.2017 je nepovolené prečerpania automaticky prijaté prečerpanie, pri
ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného
odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky
úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní.“ Je pravdivé tvrdenie

žalobkyne, že v žalobe uplatnený úrok z nepovoleného prečerpania vo výške 28 % dokladovala listinou
označenou Úrokové sadzby produktov účinné od 1.4.2017 (č.l. spisu - 12).8. Súd prvej inštancie správne ustálil, že predmetný zmluvný vzťah má spotrebiteľský charakter,
keďže žalobkyňa do neho vstupovala ako podnikateľský dodávateľ plnenia a žalovaný vystupoval
ako spotrebiteľ, ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie na vzájomné vzťahy strán sporu správne aplikoval normy
spotrebiteľskéhoprávaasprávnezpohľaduustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadkuospotrebiteľskom
spore skúmal právny základ, o ktorý žalobkyňa oprela svoj nárok na úrok vo výške 28 % ročne z dlžnej
debetnej istiny. Predmetný nárok podľa obsahu žaloby odvodzovala žalobkyňa zo zmluvy o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, uzavretej medzi stranami sporu dňa 20.5.2007 a

všeobecných obchodných podmienok, ako jej neoddeliteľnej súčasti. Dojednanie o poskytnutí služby
povoleného prečerpania na osobnom účte a dojednanie o výške debetného úroku v samotnej zmluve
absentuje. Otázky, ktoré nie je možné riešiť podľa zmluvy sa spravujú všeobecnými obchodnými
podmienkami (článok VII bod 3 zmluvy). Žalobkyňa tento dokument (VOP) predložila spolu so žalobou v
zneníod15.1.2017,pričomalenepovolenéprečerpaniežalovanýmmalonastaťvroku2016douzavretia
dňa 17.3.2017. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobkyňou predložené listinné dôkazy neboli spôsobilé

preukázať žalobkyňou uplatnený nárok. To pre danú vec znamená, ako to správne posúdil súd prvej
inštancie,žežalobkyňaneuniesladôkaznébremeno,keďnepredložiladôkazotvrdenomprávenaúrokz
nepovoleného čerpania debetu na účte, ktorého podmienky dojednania mali v základe upraviť obchodné
podmienky účinné ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, ako aj dôkazné bremeno ohľadom nároku na
výšku úroku. Pre komplexné posúdenie dôvodnosti žalovaného nároku bolo potrebné poznať obsah

Všeobecných obchodných podmienok v čase vzniku zmluvného vzťahu, od ktorých sa odvíja ich zmena
a aj výška, respektíve zmena výšky úrokových sadzieb produktov platných a účinných v čase vzniku
dlhu, teda spôsob určenia výšky úroku.

9. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje civilné súdne konanie, neumožňuje súdu, až na zákonom

stanovené výnimky, pri sporových konaniach so slabšou stranou sporu, vyhľadávať a vykonávať
dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhli. Prejednávaná súdna vec je konaním so slabšou stranou sporu
(spotrebiteľský spor). Slabšou stranou je v tejto veci ale žalovaný ako spotrebiteľ, v prospech ktorého
potom mohol súd vykonať aj žalovaným nenavrhnuté dôkazy. Nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie
vyzývať žalobkyňu na predloženie dôkazov potrebných na to, aby žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno

k svojim tvrdeniam, v opačnom prípade by totiž súd takýmto postupom porušil zásadu procesnej
zodpovednosti strán sporu v kontexte ochrany slabšieho spotrebiteľského subjektu. Bolo výlučne
povinnosťou žalobkyne doložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. To znamená, že odvolacia
argumentácia žalobkyne, ktorou tvrdila pochybenie súdu prvej inštancie, ohľadom absencie výzvy na
doloženie dokladov je z pohľadu dôkazných povinností žalobkyne v spotrebiteľskom spore nedôvodná.

Nedostatokdôkazovtotižniejevadoužaloby,označovanieapredkladaniedôkazovjeplnenímprocesnej
povinnosti strany sporu preukázať tvrdené skutočnosti a výsledok súdneho sporu je vyjadrením kvality
splnenia tejto povinnosti. Žalobkyňa síce k odvolaniu pripojila ako dôkaz dokument označený ako
Úrokové sadzby produktov účinné od 1.2.2014 a všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.5.2005,
avšak na tieto dôkazy je potrebné prihliadať ako neprípustnú novotu v odvolacom konaní, keď pre

prípustnosť predloženia tohto dôkazu nebola splnená žiadna z podmienok daných ustanovením § 366
Civilného sporového poriadku. Pokiaľ ide o rozhodnutia iných Krajských súdov, na ktoré poukázala
žalobkyňa, odvolací súd konštatuje, že nie je viazaný rozhodnutím iných krajských súdov alebo iných
senátov rovnakého krajského súdu v obdobných veciach.

10. Argument žalobkyne, podľa ktorého jej sankčný úrok za istinu nepovoleného prečerpania účtu
umožňuje požadovať ustanovenie § 18 Zákona o spotrebiteľských úveroch, nie je správny. Odvolací súd
poukazuje na to, že označené ustanovenie upravuje výlučne informačnú povinnosť banky vo vzťahu
ku klientovi pre prípad vzniku prekročenia (prečerpania) bežného účtu, neustanovuje akékoľvek práva
bankyvsúvislostisprekročením(prečerpaním)bežnéhoúčtu.Predmetnéustanovenienerozlišujemedzi

povoleným a nepovoleným prečerpaním bežného účtu, vzťahuje sa na obidve prečerpania, pričom
neustanovuje, že banka má voči klientovi pri nepovolenom prečerpaní nárok na všetky plnenia, o ktorých
jej toto ustanovenie ukladá klienta informovať. Subjektívne práva banky na tieto plnenia v konkrétnom
právnom vzťahu musia vyplývať z osobitých zákonných, prípadne zmluvných ustanovení.

11. Žalobkyňa v odvolaní prezentovala argumentáciu podporujúcu možnosť úpravy sankčných úrokov
z nepovoleného prečerpania účtu vo Všeobecných úverových podmienkach. I keď z pohľadu vyššie
vyslovenéhozáverukodvolaniužalobkynevovzťahuknedostatkupreukázaniaúpravyprávapovinnosti
spojených s prečerpaním účtu, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie je predmetnáargumentácia už nadbytočná, odvolací súd k nej marginálne uvádza, že i keď samotné použitie odkazu
na obchodné podmienky nie je v spotrebiteľských zmluvách zakázané, musí zmluva obsahovať tzv.
transparentnú inkorporačnú doložku, ktorá musí byť dostatočne jasná a zrozumiteľná (musí z nej byť

možné presne identifikovať dokument, na ktorý odkazuje) a nesmie byť v zmluve skrytá medzi menej
významné zmluvné dojednania. Dokonca ani pri zachovaní transparentnosti inkorporačnej doložky
nie je prípustné, aby do obchodných podmienok (prípadne ďalších častí zmluvnej dokumentácie) v
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skrýval pre spotrebiteľa
dôležité a podstatné zmluvné dojednania alebo také, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a dodávateľ

dúfa, že si ich nevšimne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR
sp.zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013. Zahrnutie ustanovenia ukladajúceho spotrebiteľovi platiť úrok
z nepovoleného prečerpania v tak značnej vysokej výške, v podmienkach danej veci 28 % ročne,
do všeobecných obchodných podmienok sa nedá hodnotiť inak, ako snaha ukryť pred spotrebiteľom
pre neho podstatné zmluvné ustanovenie, ktorého uplatnenie môže mať veľký negatívny dopad na
jeho finančnú situáciu. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o

zmluvách o spotrebiteľskom úvere v preambule stanovuje, že zmluva o úvere by mala zrozumiteľným
a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť
so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú (ods. 31) a že v záujme zabezpečenia
úplnej transparentnosti by sa spotrebiteľovi mali poskytnúť informácie o úrokovej sadzbe úveru pred
uzavretím zmluvy o úvere, ako aj pri jej uzavieraní (ods. 32). Informácie o zmluvných podmienkach

a dôsledkoch uzavretia zmluvy majú zásadný význam pre spotrebiteľa, najmä ak na základe týchto
informácií sa spotrebiteľ rozhoduje, či chce byť viazaný podmienkami, ktoré vopred pripravil dodávateľ/
veriteľ. Vzhľadom na nevýhodné postavenie, v ktorom sa nachádza spotrebiteľ voči dodávateľovi,
pokiaľ ide o úroveň informovanosti, môže mať spotrebiteľ ťažkosti pri správnom vyhodnotení následkov
niektorých zmluvných podmienok napriek tomu, že boli sformulované z jazykového hľadiska jasne.

Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade spôsob, akým mal byť upravený úrok z nepovoleného
prečerpania, odkazom na Vývesku úrokových sadzieb, popísaný žalobkyňou v žalobe, nezodpovedá
požiadavkám kladenými smernicou na splnenie si povinnosti veriteľa informovať spotrebiteľa o tak
závažnej podmienke akou je výška odplaty v podobe úrokovej sadzby, v dôsledku čoho nebol naplnený
účel sledovaný smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. Sprostredkovanie informácie

určených spotrebiteľovi je síce možné aj prostredníctvom klientskej zóny webového sídla veriteľa
(prístupnosť sadzobníka), avšak v zmysle rozhodnutia G. H., X.-XXX/XX len, ak je zrejmé, že klient ju
pravidelne navštevuje a aspoň pasívne používa komunikáciu alebo ak veriteľ klienta notifikuje. Uvedená
skutočnosť alebo iný spôsob informovania spotrebiteľa o výške úroku z konania nevyplynuli. Odkazom
na vývesku nemohol žalovaný spoľahlivo poznať rozsah svojho záväzku z nepovoleného prečerpania,

a takýto spôsob vyjadrenia záväzku, ktorý s ním nebol dohodnutý individuálne je v podmienkach
spotrebiteľskej ochrany neprijateľný a preto nemohol spôsobiť vznik platného záväzku žalovaného na
zaplatenie požadovaného úroku (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Navyše odvolací súd poukazuje
aj na to, že uplatnený úrok 28 % ročne podstatne prevyšuje úroky obvykle požadované na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch (10 % - 12 %), čo je v priamom rozpore so zákonom,

ako i dobrými mravmi. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov by bolo preto potrebné považovať dohodu o
výške ročného úroku 28 % za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a ktorá je ustanovením, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
čo potvrdili súdy pri svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
9Co/92/2017, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.9.2011, sp.zn. 3Co/3/2011, rozhodnutie

Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.8.2014, sp.zn. 10Co/325/2014, rozhodnutie Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 9.11.2010, sp.zn. 17Co/313/2010). Z toho vyplýva, že aj keby si zmluvné strany platne
úrok dojednali, dojednanie o výške 28 % ročne by bolo neplatné v zmysle § 53 ods. 1 v spojení s § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka.

12. Odvolacísúdzuvedenýchdôvodovrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvýrokuozamietnutí
žaloby v časti uplatneného úroku 28 % ročne zo sumy 441,95 eur od 18.3.2017 do zaplatenia podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. V časti náhrady trov konania žalobkyňa nedôvodne namieta postup súdu prvej inštancie pri ustálení

pomeru úspechu vo veci podľa § 255 CSP. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, publikované pod R34/2005, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti
týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky
nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspechv pomerne nepatrnej časti" podľa ustanovenia § 142 ods. 3 OSP, ale za „čiastočný úspech" v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 2 OSP (aktuálne § 255 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie preto správne aplikoval
ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, keď konštatoval, že žalobkyňa mala v spore len čiastočný úspech a tento

premietol do rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania. Žalobkyňa sa ku dňu vyhlásenia rozsudku
voči žalovanému domáhala zaplatenia 559,59 eur, ktorá je súčtom dlžnej istiny 441,95 eur a uplatneného
úroku z tejto istiny vo výške 28 % ročne od 18.3.2017 do vyhlásenia rozsudku dňa 28.2.2018, t.j. v sume
117,64 eur. Žalobkyňa bola úspešná len v časti priznanej istiny 441,95 eur, čomu zodpovedá procesný
úspech 79 % a neúspešná v rozsahu 21 %, čo je úspech žalovaného. Vyšší úspech žalobkyne znamená,

že v prvoinštančnom konaní má nárok na náhradu trov v rozsahu 58 %, o ktoré jej úspech prevýšil v
prvoinštančnom konaní úspech žalovaného (79 % mínus 21 %). Vzhľadom na to, že žalovaný odvolanie
proti predmetnému rozsudku, respektíve výroku o trovách konania nepodal, platí v pomeroch danej veci
princíp zákazu zmeny rozhodnutia k horšiemu postaveniu odvolateľa, preto odvolací súd s poukazom
aj na vyššie uvedené, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil aj v žalobkyňou
napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396
ods. 1 CSP v spojení s 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému náhradu trov konania odvolací súd
nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Ak strane podľa obsahu spisu žiadne
trovy nevznikli, je v súlade s článkom 17 základných zásad Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje

procesnú ekonómiu súdneho konania, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7Cdo/14/2018).

15. Nazáverodvolacísúddopozornostisúduprvejinštanciedávaprocesnýnávrhžalobkynenavydanie
opravného uznesenia na č.l. 59 spisu (opak listu).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).