Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, June 3, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sa/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200195
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2018200195.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne MUDr. J. V.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, C., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária ŠKODLER &
PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.
augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 44515-2/2018-BA zo
dňa 9.5.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 44515-2/2018-

BA zo dňa 9.5.2018, ktorým žalovaný zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočky Dunajská Streda č. 700-0510274918-GC04/18 zo dňa 19.2.2018 predpisujúce jej podľa §§ 144
ods.1, 152a a 178 ods.1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení poistné za obdobie mesiacov
január 2009 až jún 2010 v sume 4 694,90 eur.

2. Namietala nesprávnosť právneho názoru žalovaného, podľa ktorého zrušením povolenia na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - kardiologickej ambulancie ku dňu 28.2.2008 žalobkyni

povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo, nakoľko táto bola naďalej držiteľkou licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej Slovenskou lekárskou komorou , ktorá zakladá
status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na účely sociálneho poistenia. Má za to, že
rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podľa jej názoru rozhodnutie neobsahuje náležitosti
vyžadované ustanovením § 209 zákona o sociálnom poistení nakoľko z neho nie je zrejmé, na

základe ktorého právneho predpisu bolo rozhodnuté, vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek
odkaz na relevantný právny predpis a z odôvodnenia taktiež nevyplýva, ktorý predpis oprávňuje
Sociálnu poisťovňu na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o zániku poistenia s odstupom viac ako
jedného roka. Sociálna poisťovňa ju naviac, v rozpore s ustanovením § 3 ods.2 Správneho poriadku,
neupovedomila o začatí predmetného konania a neposkytla jej možnosť vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia.
Žalobkyňa má za to, že zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia jej zaniklo

postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že požiadala o
zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a štatistickému úradu oznámila
údaje potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Nebola si vedomá toho, že licencia na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je oprávnením zakladajúcim status SZČO,licenciu nikdy nevyužívala a nemala na ňu žiaden príjem. Prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba
ukončila z dôvodu, že od 1.3.2008 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť
Eärendil, s.r.o., ktorej bola zamestnankyňou. V tejto súvislosti poukazovala na právny názor Krajského

súdu v Prešove vyslovený v rozhodnutí 2Sa/4/2017, podľa ktorého preskúmavané rozhodnutie žalobcu
(v obdobnej veci) bolo vydané v rozpore so zákonom pre nesprávne právne posúdenie veci a správne
orgány sa nezaoberali tým, či žalobca skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej
osoby, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne 18Sa/1/2017, ktorý konštatoval, že žalobcovi
zanikla účasť na povinnom sociálnom poistení ku dňu zrušenia zdravotníckeho zariadenia bez ohľadu

na dosiahnutie požadovaného zdaniteľného príjmu v predchádzajúcom rozhodnom období, ktorého
právny význam pominul uplatnením § 21 ods.4 zákona vo vzťahu k povoleniu na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia, a tiež bez ohľadu na držbu licencie L1A.
Výklad zákona žalovaným považuje za formalistický a nespravodlivý a nakoľko reálne samostatnú
zárobkovú činnosť nevykonávala, má za to, že ako poistenec nespadá pod režim povinného poistenia
podľa § 21 ods.1 v spojení s § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Uvádzal¸ že podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 sa za
oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status

samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považuje nielen povolenie na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia , ale aj licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
(L1A) vydané podľa zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. V čase, kedy bolo žalobkyni
dňom 28.2.2008 rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja zrušené povolenie prevádzkovať
zdravotnícke zariadenie, bola žalobkyňa aj držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe

v povolaní lekár číslo: L1A/TT/0495/05, vydanej Slovenskou lekárskou komorou. Licencia na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe /§ 68 ods. 1 písm. a)/ vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v
zneníneskoršíchpredpisov,označovanáakoL1A,nazákladektorejmôžusamostatnúzdravotníckuprax
vykonávaťzdravotníckipracovnícinapr.vpovolanílekár,logopéd,psychológ,sapovažujezaoprávnenie
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne

zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v
pracovnom pomere. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom
roku príjem podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon č. 461/2003 Z.z.
v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie

a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy
dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Zánik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj stratou
právneho postavenia samostatnej zárobkovo činnej osoby. Na základe príjmu z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2007 (2 103 028,00- Sk) vzniklo
žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej
osoby od 1.7.2008 do 30.6.2009 a na základe príjmu dosiahnutého za rok 2008 jej vzniklo povinné

poistenie od 1.7.2009 do 30.6.2010. Nakoľko žalobkyňa bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu - licencie L1A, aj po 28.2.2008, kedy jej bolo zrušené povolenie na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, povinné nemocenské a dôchodkové poistenie jej nezaniklo
dňom 28.2.2008, ale až 30.6.2010 nakoľko v rozhodujúcom období , t.j. v roku 2009, nedosiahla
relevantný príjem. Tvrdenie žalobkyne, že si nebola vedomá toho, že licencia L1A je oprávnením

zakladajúcim status samostatne zárobkovo činnej osoby, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia a je de
fakto stotožnením sa s právnym názorom žalovaného. Poukazoval tiež na to, že zákon nevylučuje súbeh
poistení a nestanovuje ani lehotu, v ktorej je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení
alebo zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, s tým, že právne postavenie žalobkyne
ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nebolo sporné a Sociálna

poisťovňa o ňom preto ani nebola oprávnená rozhodnúť, nakoľko žalobkyňa síce dňa 10.3.2008 podala
odhlášku zo sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia 28.2.2008, ale na základe výzvy pobočky
Sociálnej poisťovne dňa 14.12.2017 opravila svoju registráciu a podala registračný list FO- odhlášku zo
sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia 30.6.2010. Na základe tohto registračného listu, údajektorého korešpondujú s právnou úpravou účinnou do 31.12.2010, žalobkyni povinné poistenie trvalo do
30.6.2010.
Žalovaný poukazoval aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v

rozhodnutiach sp. zn. 1 Sžso/81/2014, 1Sžso/16/2016 7Sžso/20/2010, ako aj na rozhodnutia Krajského
súdu v Trenčíne č.k.25Sa/2/2017 a 25Sa/1/2017, Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/16/2017 , Krajského
súdu v Žiline č.k. 25Sa/17/2017 a Krajského súdu v Prešove 5Sa/8/2017, 5Sa/7/2017, 7Sa/5/2017 a
2Sa/18/2017, ktorými boli žaloby v obdobných veciach zamietnuté.

5. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 20Sa/15/2018 zo dňa 14.12.2018 žalobe vyhovel, napadnuté
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu podľa §191 ods.1 písm. d) a písm.g) SSP ( správneho
súdneho poriadku, zákona č. 162/2015 Z. z.) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

6. V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že preskúmaval zákonnosť rozhodnutia zo dňa 9.5.2018,
ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky
Dunajská Streda zo dňa 19.2.2017 predpisujúce žalobkyni povinné nemocenské a dôchodkové
poistenie za obdobie mesiacov január 2009 až jún 2010, na základe zistenia, že žalobkyňa poistné a

príspevky za tieto mesiace neodviedla, čím porušila ustanovenia § 128 ods.1 písm. c), ods.2 písm. c),
ods.3písm.c)zákona(zákonč.461/2003Z.z.osociálnompoistení),§128ods.11písm.b)zákonavznení
zákona č.43/2004 Z.z., § 141 ods.1 a § 143 ods.1 prvá veta zákona a §20 ods.1 písm.b),§26 ods.1, §
27 ods.1 a § 28 ods.1 zákona č.43/2004 Z.z.

7. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a
podanie odhlášky z poistenia ku dňu 28.2.2008 neboli v konaní medzi účastníkmi spornými. Spornou
zostala zákonnosť postupu Sociálnej poisťovne vo veci a právne posúdenie otázky, či žalobkyňa

zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie dňom 28.2.2008 a podaním
odhlášky poistenia stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či jej toto postavenie
zostalo zachované ako držiteľke licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe .

8. Podľa súdu, súlade s argumentáciou žalovaného správneho orgánu, zákon o sociálnom poistení

v ustanovení § 172 ods.1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní na konanie vo
veciach sociálneho poistenia, pričom podľa jeho špeciálnej právnej úpravy obsiahnutej v § 185 ods.4 je
konanie začínajúce na podnet organizačnej zložky poisťovne začaté odo dňa vykonania prvého úkonu
voči účastníkovi konania. Súdnou praxou i právnou teóriou v tejto súvislosti bolo ustálené, že za takýto
prvý úkon je v prípade rozhodnutia o predpísaní poistného možné považovať doručenie rozhodnutia,

charakter ktorého neposkytuje ani žiadne logické dôvody pre zotrvanie na všeobecnej požiadavke
súčinnosti s účastníkmi konania pred vydaním rozhodnutia.

9. Naproti tomu, hoci sa na konanie a rozhodovanie žalovaného nevzťahuje všeobecný predpis o
správnomkonaní-zákon.č.71/1967Zb.,platiapreňústavnéprincípyavšeobecnézásadyvzťahujúcesa

na konanie orgánov verejnej správy , vrátane práva na dostatočné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie
rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia.

10. Z obsahu spisového materiálu považoval súd za zrejmé, že v danom prípade tieto zásady a
princípy dodržané neboli. Odhliadnuc už od značného časového odstupu medzi skutočnosťami, z

ktorých žalovaný a prvostupňový správny orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia
( 9 rokov!), odôvodňujúceho záver o nepredvídateľnosti rozhodnutia, je z hľadiska zrozumiteľného
vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a
aplikácii právnych predpisov rozhodnutie pobočky poisťovne o predpísaní poistného zo dňa 19.2.2018
potrebné považovať za rozhodnutie trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám

ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení - odôvodnenie rozhodnutia obsahuje popis
právnej úpravy sociálneho poistenia, konštatovanie zistenia neodvedenia poistného a príspevkov za
mesiace január 2009 až jún 2010 s výpočtom týmto konaním porušených ustanovení zákona, ako
aj konštatovanie , že účastníčka konania má od 27.12.2005 licenciu L1A na výkon samostatnejzdravotníckej praxe, na základe čoho správny orgán bez vysvetlenia súvislostí a ozrejmenia vlastných
úvah, najmä vo vzťahu k otázke trvania povinného poistenia žalobkyne, uzavrel, že „ vzhľadom na
porušenie týchto povinností bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia“.

V neposlednom rade neurčitosť a z toho vyplývajúcu nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje údaj,
obsiahnutý v jeho výroku, o tom, že neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha, ktorú rozhodujúci
orgán bližšie neidentifikoval ako vo výroku, tak ani v odôvodnení rozhodnutia.

11. Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu vzhľadom na potrebu vysporiadania sa s
odvolacími námietkami žalobkyne obsahuje širšie skutkové a právne zdôvodnenie, vrátane ozrejmenia
dôvodu posudzovania žalobkyne v rozhodnom období ako samostatne zárobkovo činnej osoby v
súvislosti s platnou licenciou L1A, avšak jeho konštatovanie, že napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky
zákonné náležitosti uvedené v § 209 ods.2 a 4 zákona a je z neho zrejmé, na základe ktorých
ustanovení zákona pobočka poisťovne dospela k právnemu názoru uvedenému vo výroku napadnutého

rozhodnutia (?) a ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je formálnym, nemajúcim
oporu v skutočnom obsahu odôvodnenia rozhodnutia pobočky Dunajská Streda zo dňa 19.2.2018,
nezohľadňujúcim požiadavku zákona na ozrejmenie úvah pri hodnotení dôkazov a použití právnych
predpisov, t.j. zrozumiteľné vysvetlenie aj súvislostí medzi citovanými predpismi a jednotlivými údajmi a
skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia.

12. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uvádzal, že na základe výzvy pobočky Dunajská Streda
účastníčka konania dňa 14.12.2017 podala registračný list fyzickej osoby - odhlášku, v ktorej uviedla
ako dátum zániku poistenia 31.6.2010, čo malo byť dôvodom, že v jej prípade nebolo potrebné vydávať
rozhodnutie o tom, že jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 28.2.2008, ale

zaniklo dňa 30.6.2010, opomenul ozrejmiť právny význam obsahu tejto odhlášky pre zánik povinného
poistenia, a to aj v súvislosti s predchádzajúcou odhláškou žalobkyne zo dňa 31.10.2008 s dňom zániku
poistenia 31.10.2008.
Možno iba predpokladať, že žalovaný mal na mysli zosúladenie názorov účastníkov na okamih zániku
povinného poistenia, ktoré (zosúladenie názorov) však popiera obsah žaloby v predmetnej veci a

nepodporuje ho ani obsah predloženého administratívneho spisu, z obsahu ktorého nie je zrejmý
dôvod podania registračného listu zo dňa 14.12.2017 a nevyplýva z neho zámer žalobkyne „opraviť“
nesprávnosť údajov pôvodne podaného registračného listu.

13. Obsah spisového materiálu neodôvodňuje záver o nespornosti zániku poistenia, o opaku čoho
svedčí práve existencia dvoch odhlášok z poistenia s rozdielnym dátumom zániku poistenia, preto
neodôvodňuje ani postup správneho orgánu vo veci (vydanie rozhodnutia o predpísaní poistného bez
predchádzajúceho rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia), nesúladný s jeho obvyklým postupom
v obdobných prípadoch sociálneho poistenia lekárov majúcich pôvod v dodatočnom zistení Sociálnej

poisťovne o existencii ich licencie L1A v období po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia a odhlásení sa zo sociálneho poistenia v tejto súvislosti.

14.Súdmalzato,žesamotnépodaniedvochregistračnýchlistov-odhlášokzpoisteniavdanomprípade
odklon od rozhodovacej praxe Sociálnej poisťovne neodôvodňuje, resp. rozhodnutie žalovaného ani

správneho orgánu prvého stupňa akceptovateľné vysvetlenie takéhoto odklonu neobsahujú.
Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného preto súd posúdil nielen ako nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, ale aj ako výsledok postupu porušujúceho princíp predvídateľnosti rozhodovania
správnych orgánov (legitímneho očakávania).

15. Súd preto preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil ako nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov a z dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verenej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

16. Rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 14.12.2018 v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného zrušil

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/44/2019 zo dňa 23.2.2022 z
dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.17. V odôvodnení rozhodnutia kasačný súd konštatoval, okrem iného, že skutkové zistenia
vyplývajúce zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej
v preskúmavanom konaní, v danej veci preukázali, že Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda

podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 152a tohto zákona
a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z.,
predpísala žalobkyni za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún
2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január
2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010 poistné na nemocenské poistenie v

sume 363,50 Eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume
2935,80 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 978 Eur, poistné na rezervný fond v sume 417,60
Eur spolu v sume 4 694,90 Eur. O odvolaní žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu rozhodla žalovaná
rozhodnutím č. 44515-2/2018-BA zo dňa 09.05.2018 tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu
zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda č. 700-0510274918-GC04/18 zo
dňa 19. februára 2018 potvrdila.

18. Zo skutkových okolností nesporne vyplynulo, že žalobkyni bola vydaná Slovenskou lekárskou
komorou licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní
lekár v odbore kardiológia č. L1A/TT/0495/05 zo dňa 2.12.2005, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 27. decembra 2005. (fotokópia licencie je obsahom spisu). Z evidencie Sociálnej

poisťovne vyplynulo, že predmetná licencia zanikla dňa 19.4.2018. Ďalej bolo zrejmé, že žalobkyňa
podala dňa 10.3.2008 na pobočku Sociálnej poisťovne Dunajská Streda Registračný list fyzickej osoby
- odhlášku z povinného poistenia s dňom zániku poistenia ku dňu 28.2.2008. Dňa 19.12.2017 podala
žalobkyňanazákladevýzvyzostranySociálnejpoisťovnenovýRegistračnýlistfyzickejosoby-odhláška
s vyznačeným dátumom zániku poistenia ku dňu 30.06.2010. Z uvedeného je tak zrejmé, že otázka

právneho postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia
nebola sporná. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorá sa s otázkou postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo
činnej osoby pre účely sociálneho poistenia zaoberala ako s predbežnou otázkou a túto vyhodnotila ako
nespornústým,žeúčastníčkakonaniamalanaúčelysociálnehopoisteniaprávnepostaveniezárobkovo

činnej osoby aj po 28. 2.2008, pretože mala naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu. (licencia LIA) Vzhľadom na výšku príjmu účastníčky zo samostatnej zárobkovej
činnosti za roky 2007 a 2008 bola povinná platiť poistné za mesiace január 2009 až jún 2010, ktoré jej
boli predpísané napadnutým rozhodnutím.

19. Skutkové zistenia súčasne potvrdzujú, že predmetom súdneho prieskumu v preskúmavanej veci sú
rozhodnutia Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch, ktorými Sociálna poisťovňa predpísala žalobkyni ako
poistencovi za obdobie január 2009 až jún 2010 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné
poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 4
694,90 Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že hoci sa krajský súd pri prieskume

zákonnosti žalobou
napadnutého rozhodnutia zameral na preskúmanie rozhodnutia o predpísaní dlžného poistného, avšak
skutkové zistenia nevyhodnocoval vo vzťahu k predmetu súdneho prieskumu. Správny súd nesprávne
v danej veci za sporné považoval zákonnosť postupu Sociálnej poisťovne v konaní a právne posúdenie
otázky, či žalobkyňa zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie dňom

28.2.2008 a podaním odhlášky poistenia stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo
či jej toto postavenie zostalo zachované ako držiteľke licencie LIA na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe. V konaní o predpísaní dlžného poistného bola zo strany Sociálnej poisťovne otázka statusu
žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby posúdená ako predbežná otázka, ktorú Sociálna
poisťovňa nepovažovala za spornú, nakoľko zo strany žalobkyne došlo dobrovoľne k oprave dňa zániku

povinného poistenia podaním nového Registračného listu Fyzickej osoby - odhlášky. Kasačný súd
vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu poukazujúc na skutkové zistenia opísané vyššie, status
žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia tiež nepovažuje za
sporný, z ktorého dôvodu nebolo potrebné o jeho zániku rozhodovať samostatným rozhodnutím. V
danej súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu je rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia.20. Kasačný súd sa taktiež nestotožnil s názorom krajského súdu o nepredvídate1'nosti prvostupňového
rozhodnutia ako i s vytýkanými obsahovými nedostatkami. Vychádzajúc z právnej úpravy zákona o
sociálnom poistení Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej

odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume.
Zákon o sociálnom poistení lehotu, v ktorej je Sociálna poisťovňa povinná dlžné poistné predpísať
výslovne neupravuje, jediným limitujúcim časovým faktorom je premlčanie práva predpísať poistné,
ktoré sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Kasačný súd vychádzajúc z právnej úpravy
ustanovenej v § 209 ods. 2 a 4 zákona o sociálnom poistení konštatuje, že napadnuté rozhodnutie

žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie obsahujú skutkové zistenia v danej veci, citáciu ustanovení
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a z ktorých vychádzali pri právnom posúdení veci.
V súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ako aj s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej
republiky a v neposlednom rade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je potrebné,
aby odôvodnenie rozhodnutia dávalo odpoveď na každú vznesenú námietku, ale vyžaduje sa, aby
konajúci orgán v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil skutkový a právny stav prejednávanej veci, aby

uviedol, na podklade ktorých skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. V
zmysle vyššie uvedeného považuje kasačný súd napadnuté rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu za dostatočné odôvodňujúce výrok preskúmavaných rozhodnutí,
keďže z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí v dostatočnom rozsahu vyplývajú skutkové zistenia,
ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, zhodnotením príslušných dôkazov a poukázaním na

právne predpisy, na základe ktorých žalovaná, ako aj jej pobočka ustálili právny názor, na základe
ktorého rozhodli.

21.Kasačnýsúdvyhodnotilbezprávnejrelevancietvrdeniažalobkyneuvedenévovyjadreníkukasačnej
sťažnosti žalovanej, že Sociálna poisťovňa v zmysle ust. § 228 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení

účinnom do 1.1.2015 nebola oprávnená žiadať od žalobkyne oznámenie o skutočnostiach zakladajúcich
vznik, zmenu alebo zánik povinného poistenia SZČO, keďže podľa tejto právnej normy Sociálna
poisťovňa je oprávnená uvedené skutočnosti žiadať len od osôb, na ktoré sa uplatňujú právne predpisy
Slovenskej republiky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 88312004 alebo podľa
medzinárodnej zmluvy, avšak žalobkyňa takouto osobou nie je. Kasačný súd k jej tvrdeniam uvádza.

Podľa právnej úpravy ustanovenej v § 228 ods.1 zákona o sociálnom poistení účinného od 1.1.2015
samostatne zárobkovo činná osoba, na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú
predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 ) alebo podľa medzinárodnej

zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je povinná oznámiť príslušnej pobočke
výšku príjmov a výdavkov samostatne zárobkovo činnej osoby zo zárobkovej činnosti podľa § 3 ods.
3. Samostatne zárobkovo činná osoba podľa prvej vety je povinná oznámiť príslušnej pobočke aj
skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21 ods. 4 a 5 tohto zákona, a to

do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali. Údaje podľa prvej vety je samostatne zárobkovo činná osoba
povinná oznámiť do ôsmich dní od právoplatného určenia príslušnosti k právnym predpisom Slovenskej
republiky a v bežnom roku najneskôr do 31. mája kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny
rok. V zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 6 ods. l zákona o sociálnom poistení poistenec podľa
tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v

nezamestnanosti podľa tohto zákona. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy pokiaľ žalobkyňa spĺňala
postavenie poistenca v súlade s právnou úpravou ustanovenou v zákone o sociálnom poistení, Sociálna
poisťovňa v oboch stupňoch nepostupovala v rozpore so zákonom, keď žalobkyni poslala výzvu na
opravu odhlášky, považujúc ju v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 228 ods.1 zákona o
sociálnom poistení za povinnú oznámiť príslušnej pobočke aj skutočnosti rozhodujúce na posúdenie

vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.

22.Povrátenívecitunajšiemusúdusúdopätovneprejednalvecbeznariadeniapojednávania,oboznámil
sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a,
rešpektujúc právny názor kasačného súdu, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

23. V ďalšom konaní bol súd podľa § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu, ktorý v
odôvodnení svojho rozhodnutia zaujal stanovisko ku všetkým sporným okolnostiam prípadu.24. Kasačný súd konštatoval nesprávnosť právneho záveru tunajšieho súdu o nepreskúmateľnosti
žalobou napadnutého rozhodnutia a jeho nepredvídateľnosti, ako aj o tom, že v postupe správnych
orgánov vo veci došlo k porušeniu procesných predpisov, ktorého následkom mohlo byť vydanie

nezákonného rozhodnutia.
Za nespornú považoval kasačný súd otázku právneho postavenia žalobkyne na účely sociálneho
poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby na základe jej dodatočnej odhlášky s vyznačeným
dátumom zániku poistenia ku dňu30.6.2010, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa bola vzhľadom na výšku jej
príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2007 a 2008 povinná platiť poistné za mesiace január

2009 až jún 2010, ktoré jej boli predpísané napadnutým rozhodnutím, pričom prijatie týchto záverov
kasačný súd podrobnejšie zdôvodnil v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 23.2.2022.

25. Podľa zistenia súdu tak boli zodpovedané všetky otázky majúce pre rozhodnutie o správnej žalobe
zásadný význam (trvanie povinného sociálneho poistenia žalobkyne v rozhodnom čase, zákonnosť
postupu vo veci konajúcich správnych orgánov i obsahu ich rozhodnutí), pričom závery, z ktorých právne

stanoviská súdu vychádzajú boli kasačným súdom podrobnejšie ozrejmené v obsahu jeho rozhodnutia
zo dňa 23.2.2022.

26. Vychádzajúc zo záverov kasačného súdu, ktoré súd uviedol v odôvodnení tohto rozhodnutia a ktoré
preto nepovažuje za dôvodné na tomto mieste opakovať, nezistil súd v žalobou napadnutom rozhodnutí

žalovaného správneho orgánu či v jeho vydaniu predchádzajúcom postupe správnych orgánov žiadne
pochybenie spôsobujúce nezákonnosť rozhodnutia.

27. Súd preto žalobu podľa §190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

28. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému
správnemu orgánu žiadne trovy uplatniteľné v zmysle §168 SSP nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.