Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 28, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoE/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410207268
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8410207268.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast.: Advocate s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: H. E., F.. XX.XX.XXXX, T. E. XXX, XXX XX O.,
o vymoženie 943,57 eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok

č.k. 2Er/1257/2010-36 zo dňa 3.2.2021 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Účastníkom konania a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že

výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. nepriznal povinnému náhradu trov exekučného konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade oprávnený zmeškal zákonnú 30-dňovú
lehotu na uskutočnenie doplnenia návrhu podľa § 243f v spojení s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol

uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie namietajúc spotrebiteľský právny vzťah a porušenie
práva na spravodlivý proces.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou
oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.7. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach,
ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh

na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

8. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

9. Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa
15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015, pričom účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa
23.12.2015.

10. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods.
1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v

ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti
podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na
vykonanie exekúcie. Táto povinnosť sa vzťahuje na každého oprávneného, ktorý si uplatňuje právo z
exekučného titulu vydaného na základe zmenky, teda aj na toho, ktorý sa domnieva, že už v návrhu
na vykonanie exekúcie uviedol všetky skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Preto aj v

predmetnom exekučnom konaní bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní
počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr do 22.1.2016.

11. Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa
15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015, pričom účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa

23.12.2015. Oprávnený bol tak povinný doplniť návrh do 30 dní počítaných od 23.12.2015, teda
najneskôr do 22.1.2016. Z podania oprávneného a z pečiatky súdneho exekútora o doručení podania
oprávneného vyplýva, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil u súdneho exekútora až dňa
3.3.2016. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zákonnej
lehote exekučnému súdu nedoručil a teda zákonnú lehotu na doplnenie návrhu nedodržal. Odvolací súd

má z zhode s názorom súdu prvej inštancie za to, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému
súdu aj vzhľadom na to, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej
bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor. Ústavný súd Slovenskej republiky
v uznesení sp.zn. II.ÚS 774/2016 zo dňa 27.10.2016 konštatoval, že podľa názoru ústavného súdu

okresný súd v posudzovanej veci postupoval a rozhodol ústavne akceptovateľným spôsobom, keď
predmetnú exekúciu zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku z dôvodu, že návrh na vykonanie
exekúcie nebol v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnený podaním doručeným v zákonnej
lehote priamo exekučnému súdu (pozri aj napr. II.ÚS 615/2016, III.ÚS 564/2016, III.ÚS 752/2016).

12. Zo spisu vyplýva, že oprávnený si zákonom stanovenú povinnosť nesplnil a návrh na vykonanie
exekúcie v stanovenej lehote (do 22.1.2016) v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.3.2017 nedoplnil.

13. Pokiaľ oprávnený namietal, že povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 39

ods. 4 Exekučného poriadku mu nevznikla, pretože v danom prípade sa nejedná medzi účastníkmi
o spotrebiteľský vzťah, odvolací súd k námietke oprávneného uvádza, že napriek tomu, že zmluva
o úvere zo dňa 8.1.2009 bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, je nutné
predmetnú zmluvu považovať za zmluvu spotrebiteľskú a právny vzťah medzi oprávneným a povinným
za spotrebiteľský.

14. V zmluve o úvere zo dňa 8.1.2009 uzavretej medzi oprávneným a povinným je okrem údajov
potrebných na identifikáciu dlžníka (meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo
občianskeho preukazu), uvedené aj jej obchodné meno a IČO. Z obsahu spisu však nevyplýva, že
by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. V zmluve o úvere je označený ako fyzická osoba (menom, priezviskom, bydliskom, rodným
číslom), aj ako fyzická osoba - podnikateľ (uvedené IČO).15. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť
spôsobomznámympredôkaznékonanie,čoznamená,žeajnespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyť

preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním
nemôže byť len označenie účelu - výkon podnikania, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký
konkrétny súvis s podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Z vyznačenia
účelu „na podnikanie“ by sa mohlo zdať, že by nemali byť žiadne pochybnosti o účele úveru. Z viacerých
spisov týkajúcich sa oprávneného, vyznievajú pochybnosti nad takto vyznačeným účelom úveru, a to

v súvislosti s tvrdeniami dlžníkov, že obchodní zástupcovia sa dopustili nekalej obchodnej praktiky a
svojvoľne vyznačili spotrebiteľom ako účel úveru na „podnikanie“, a to bez ďalšieho len z dôvodu, že
spotrebiteľ bol držiteľom živnostenského listu.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uzavrel, že zmluva o
úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je

irelevantná právna forma zmluvy. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že zmluva bola uzavretá
podľa ustanovení Obchodného zákonníka, predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v
Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma
úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah.

17. Na základe uvedeného odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď
exekúciu zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, t.j. pre
nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k
odňatiu možnosti oprávneného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je
možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220

ods. 2 CSP.

19. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd

SR vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj IV.ÚS 115/03). Odvolací súd pri stotožnení so záverom súdu
prvej inštancie o nedodržaní zákonnej lehoty oprávneným podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku

v exekučnom konaní proti fyzickej osobe - spotrebiteľovi, čo malo za následok zastavenie exekúcie
podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími
námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

20. Preto podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému
povinnémuasúdnemuexekútorovižiadnetrovyvtomtoštádiukonanianevzniklianeúspešnýoprávnený

nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd vychádza z čl. 17 Základných princípov
CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s
ust.§396ods.1CSPopriznanínárokustranenanáhradutrovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieo výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo
zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

22. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).