Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 6, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420201660
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4420201660.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Ingrid Doležajovej, v označenej právnej veci žalobcov: 1. W. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O., W. XX, 2. W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., K. XX, 3. F. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O., I. M. 2, všetci zastúpení advokátom Mgr. Petrom Kubalom, so sídlom Piešťany, Pod Párovcami
55, IČO: 42 297 141, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova 36,

IČO: 17 335 345, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky č.k. 6C/23/2020-119 zo dňa 24. novembra 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 06.04.2020 domáhali určenia, že pozemok - parcela registra „E“ č.

XXXX/XX orná pôda o výmere 1695 m2, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností Okresného úradu
Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX k.ú. O. patrí v celosti do dedičstva poručiteľky B. Z., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom O., I. M. 2, ktorá zomrela XX.XX.XXXX. V žalobe uviedli, že sú dedičmi
J. Z., ktorá zomrel XX.XX.XXXX, pričom žalobcovia v 1 a 2 rade sú jeho deťmi a žalobkyňa v 3 rade bola
jeho manželkou, keď J. Z. bol jediným dedičom po B. Z., ktorá bola jeho matkou a teda v danom prípade
sú aktívne legitimovaní k podaniu žaloby. Ďalej uviedli, že J. Z. ako jediný dedič nadobudol dedením po

B. Z. rodinný dom súpisné číslo XXXX k.ú. O., ktorý je zapísaný na LV a že do predmetu dedičstva po
ňom nebol zahrnutý pozemok, na ktorom je uvedený dom postavený, pričom ide o parcelu registra „E“
č. XXXX/XX orná pôda o výmere 1695 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX k.ú. O., pričom vlastníctvo k
uvedenej parcele je zapísané v prospech žalovaného tak ako to vyplýva z uvedeného LV. V žalobe ďalej
uviedli, že ich žaloba je jedinou možnou a prípustnou ochranou, ktorú je možné im poskytnúť zo strany
súdu ako dedičom, resp. právnym nástupcom dediča poručiteľky pani B. Z.. Na ich strane je naliehavý

právny záujem, pričom tento je vždy daný, ak ako vlastník (či spoluvlastník) je v evidencii nehnuteľností
uvedený žalovaný. Nemajú inú možnosť, ako žalovať o určenie, že súčasťou majetku poručiteľky p.
B. Z. je aj pozemok (opísaný vyššie v bode 1.2.), nakoľko tento je vedený ako predmet vlastníctva
žalovaného, pričom poručiteľka B. Z. bola jeho vlastníčkou ku dňu smrti (titulom vydržania vlastníckeho
práva), hoci tomu nesvedčil a nesvedčí zápis v evidencii nehnuteľností a tento majetok nebol zahrnutý
do dedičstva po nej, hoci mal byť. B. Z. v roku 1954 nadobudla do svojho vlastníctva predmetný pozemok

na základe zámeny, ku ktorej jej bol udelený v danom čase súhlas zo strany MNV (miestneho národného
výboru) pričom menovaná mala záujem uskutočniť výstavbu rodinného domu (RD), čo sa napokon aj
stalo, pritom ale nevlastnila k tomu vhodný pozemok, preto požiadala o vykonanie zámeny. B. Z. bola
vlastníčkou pozemku, ako to obsahuje aj potvrdenie MNV č. 42/1954, zo dňa 11.09.1954 a tento mala
záujem zameniť za pozemok vhodný k výstavbe rodinného domu. MNV dňa 11.10.1954 potvrdilo B.
Z. a povolilo jej vymeniť ňou vlastnený pozemok (označený v dokumentácii ako parc.č. XXXX / 2 f,

za pozemok parc.č. XXXX /XX, ako potvrdzuje rovnako potvrdenie z daného dňa (10.10.1954). Na
základe uvedeného B. Z. požiadala aj o vydanie stavebného povolenia a vykonala výstavbu RD, čonapokon potvrdzuje aj potvrdenie MNV z roku 1974, z ktorého vyplýva, že B. Z. bolo 28.12.1954 vydané
stavebné povolenie zn. 711.2-1954-297/výst. a následne realizovala následne výstavbu RD a v roku
1957 jej bolo vydané aj užívacie povolenie (Výst. 9992/1957). B. Z. s prihliadnutím na okolnosti danej

doby, jej právnu vedomosť a následne faktické úkony bola v dobrej viere, že získala a nadobudla do
vlastníctva pozemok, v danom čase činila úkony podľa jej vedomostí, a napokon zo strany žiadneho
orgánu štátu, až do svojej smrti nebola nikdy upozornená na to, že by nemala byť vlastníčkou pozemku,
žiadny orgán jej nevytkol, že nie je ako vlastníčka evidovaná v katastri nehnuteľností, a ona sama si
túto skutočnosť neuvedomovala rovnako. B. Z. od r. XXXX, nie však neskôr ako od r. XXXX (t.z. v

roku, kedy bola ukončená výstavba rodinného) bola presvedčená a v dobrej viere užívala pozemok
parc.č. XXXX / XX (v roku 1954 o výmere 17 árov a 28 m2), nakladala s ním ako s predmetom svojho
vlastníctva, a až do svojej smrti takto žila. Žiadna tretia osoba nikdy, až do smrti B. Z. nenamietala jej
oprávnenú držbu, nikdy nikto žiadnym spôsobom do jej smrti nespochybnil a ani nenarušil jej dobrú
vieru, že jej patrí vlastníctvo aj k pozemku (pod stavbou, dvor a záhrada - teda ten pozemok, ktorý je
dnes evidovaný ako parc.č. XXXX/XX, reg. EKN, na LV č. XXXX pre kat. územie O.). B. Z. za svojho

života sa vždy tak o stavbu rodinného domu ako aj pozemok riadne starala, napokon vykonala mnoho
úkonov - medzi iným rekonštrukciu stavby, vybudovanie oplotenia, budovanie spevnených plôch, po
celý život sa aj o pozemok starala, opakovane vykonala výsadbu (stromov, ako dlhoročných rastlín),
opakovane každoročne zasiala a zberala úrodu zo záhradnej časti. Sú presvedčení, že B. Z. bola
vlastníčkou pozemku ku dňu jej smrti, ktorý pozemok - ak tak, nadobudla vydržaním vlastníckeho práva,

nakoľko s prihliadnutím na všetky okolnosti bola od roku 1954, nie neskôr ako od roku 1957, bola
(ak tak) dobromyseľnou držiteľkou predmetného pozemku ku dňu jej smrti, ktorý nadobudla vydržaním
vlastníckeho práva, nakoľko s prihliadnutím na všetky okolnosti bola od roku 1954 dobromyseľnou
držiteľkou predmetného pozemku. Poukázali na ust. Zákona č. 141/1950 Zb. (Občianskeho zákonníka)
a to ust. § 25, § 155, § 158, § 159, § 125, §126, § 127, § 129, že k žalobe pripojené dôkazy svedčia o tom,

že predmetný pozemok získala výmenou zo svojho vlastníctva. K žalobe žalobcovia pripojili potvrdenie
MNV v Šuranoch zo dňa 11.10.1954, ktorým sa povoľuje B. Z. vymeniť svoj stavebný pozemok XXXX/
X F za stavebný pozemok č. XXXX/XX, potvrdenie MNV v Šurancoch zo dňa 11.09.1954, že B. Z.
vlastní stavebný pozemok parcela čl. XXXX/X F o výmere 21 árov, potvrdenie MNV v Šuranoch zo dňa
25.11.1957, ktorým sa potvrdzuje že bola prevedená výmena stavebného pozemku B. Z. s pozemkom K.

J. keďže pozemok B. Z. bol odstúpený JRD Nový Svet, potvrdenie MNV v Šuranoch zo dňa 07.02.1974
o tom, že B. Z. bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu 28.12.1954, LV č. XXXX a
XXXX k.ú. O., osvedčenie o dedičstve notárky JUDr. Eleonóry Petrovej, Nové Zámky, D62/01 Dnot 9/01
zo dňa 20.06.2002 po B. Z., osvedčenie o dedičstve notárky JUDr. Eleonóry Petrovej, Nové Zámky č.
8D38/02 Dnot 293/02 zo dňa 23.01.2003 po J. Z..

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 25.05.2020, v ktorom namietal pasívnu legitimáciu
v konaní, keďže v danom prípade je podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. správcom
poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve štátu. Uviedol, že k uzavretiu zámennej zmluvy tak
ako to uvádzajú žalobcovia nedošlo a teda B. Z. nebola objektívne s prihliadnutím na všetky okolnosti

v dobrej viere presvedčená o tom, že jej pozemok vlastnícky patrí, nebola jeho ani oprávneným ani
dobromyseľným držiteľom a teda nie sú splnené zákonné podmienky na to aby sa mohlo konštatovať,
že nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním. Uviedol, že samotné užívanie
pozemku nemôže vyústiť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním a na tom nič nemení ani
skutočnosť, že B. Z. bola povolená výstavba rodinného domu na predmetnej nehnuteľnosti. Uviedol,

že z pozemkovej knihy resp. z evidencie nehnuteľností je možné zistiť, že B. Z. nebola vlastníčkou
pozemku. Žiadal aby konajúci súd požiadal o výpis z pozemnoknižnej vložky. Uviedol, že nadobudnutie
vlastníctva spracovaním pozemku neprichádza do úvahy keďže pozemok a stavba sú dve samostatné
veci pričom spracovanie predpokladá, že vznikne iná - nová vec. Vo veci sa vyjadril opätovne právny
zástupcažalobcovpodanímzodňa15.06.2020,vktoromopätovnezopakovaldôvodyuvedenévžalobe.

Opätovne zopakoval, že B. Z. nadobudla vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním. Vo veci
sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 02.07.2020, v ktorom uviedol, že žiadna zmluva ktorou by bolo
preukázané vlastnícke právo B. Z. uzavretá nebola a teda B. Z. nemohla byť v dobrej viere že jej
predmetný pozemok vlastnícky patrí, pričom jej držba nebola oprávnená a dobromyseľná. Uviedol,
že otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z objektívneho hľadiska podľa toho či držiteľ pri

bežnej opatrnosti nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že mu právo patrí. Okresný úrad Nové
Zámky, katastrálny odbor na základe žiadosti konajúceho súdu zaslal súdu dňa 30.07.2020 výpis z
pozemnoknižnej vložky č. XX k.ú. O., z ktorého vyplýva, že parcela XXXX/XXk.ú. O. bola v pozemkovej
knihe zapísaná bez podlomenia v uvedenej pozemnoknižnej vložke s tým, že vlastníkom bol gróf N.Y.. Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor podaním zo dňa 08.09.2020 na základe žiadosti
konajúceho súdu oznámil súdu, že parcela č. XXXX/X v pozemkovej knihe nie je evidovaná pričom
táto je evidovaná v pozemnoknižnej vložke č. XX k.ú. O. bez podlomenia vo vlastníctve grófa N. Y.

v celosti. V uvedenom podaní bolo uvedené, že jeho majetok bol konfiškovaný podľa nariadenia č.
104/45 Sb.n. SNR v znení NAR č. 64/1946 Sb.n SNR pre účely pozemkovej reformy pričom na tieto
nehnuteľnosti boli vydané prídelové listiny, ktoré však do pozemkovej knihy neboli zaevidované. Uviedol,
že uvedené doklady sú archivované a uložené v Štátnom archíve. Na pojednávaní dňa 24.11.2020
právny zástupca žalobcov v 1., 2. a 3. rade uviedol, že na žalobnom návrhu zotrváva a pridržiava sa

skutkových okolností ako aj právnej argumentácie vo svojich písomných podaniach. Uviedol, že ak by
sa zachovala v listinnej podobe zámenná zmluva, určite by ju súdu a žalovanému predložili. Uviedol,
že vlastnícke právo nebohej B. je možné odvodiť aj tým, že toto právo nadobudla vydržaním. Zdôraznili
by sme, že naozaj v čase kedy malo prísť k nadobudnutiu zámenou ako aj v čase realizácie výstavby
dodnes stojacej stavby rodinného domu, bola doba aká bola. Právne povedomie bežného občana bolo
minimálne, ak nie nulové. Nemôže bežný občan či jeho potomkovia niesť následky toho, že ľudia,

ktorí v tom čase vykonávali štátnu moc MNV, ONV, kataster nehnuteľností a pod., nevedeli alebo ak
vedeli, tak zanedbali to, aby schválená zámena sa realizovala a dotiahla aj v administratívnej podobne.
Žalobcovia tvrdia, že nebohá B. celý život až do svojej smrti bola presvedčená nikým a ničím nebola jej
dobrá viera vyvrátená, že tak ako bola vlastníčkou postaveného rodinného domu, tak je aj vlastníčkou
dotknutého pozemku. Ona aj žalobcovia dodnes sa o nehnuteľnosť starali, platili dane a dnes štát v

pozícii SPF, katastra nehnuteľností a napokon aj súdnej moci žiada od právnych nástupcov nebohej B.
aby preukázala právny perfektný titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Pýtam sa prečo? Na podanej
žalobe žalobcovia trvajú a cítia sa byť ako právni nástupcovia vlastníkmi dotknutých pozemkov. Založil
do spisu fotografie týkajúce sa rodinného domu s uvedeným pozemkom s tým, že rovnopis fotografií
zašle po pojednávaní žalovanému. Uviedol, že v žalobe navrhoval aby súd vypočul štyroch svedkov s

tým, že vzhľadom aj na situáciu a ich vek sme ich požiadali aby odpovede na tie otázky, ktoré by sme
im chceli v konaní klásť, aby podali písomne vyhlásenie kde originály písomných vyhlásení svedkov
K. E., W. N., O. K., V. E. rovnako v originály predkladáme súdu krátkou cestou s tým, že v kópii ich
predložíme aj protistrane. Vo vyhláseniach svedkovia potvrdzujú z osobných kontaktov a komunikácie
nebohej okolnosti, ktoré nasvedčujú a preukazujú jej dobrú vieru v to, že celý život činila tak ako by činil

vlastník. Správala sa ako vlastník a nebohá vyjadrovala, že je vlastníčkou. Uviedol, že navrhuje aby bol
vypočutý ako svedok pravnuk B. Z. G. Z., ktorý by sa mal vyjadriť k dobrej viere a presvedčeniu nebohej
B. Z. o jej vlastníkom práve k pozemku. Uviedol, že žiadne iné návrhy na dokazovanie nemá. Dal súdu
k nahliadnutiu identifikáciu parciel zo dňa 3.4.1974, ktorá sa nachádza na čl. 56 spisu s tým, že súd z
uvedeného originálu vyhotovuje fotokópiu, ktorú zakladá do spisu keďže fotokópia na čl. 56 nie je celkom

čitateľná. Na uvedenom pojednávaní predložil konajúcemu súdu vyhlásenia svedkov a to K. E., W. N.,
O. K., V. E. zo dňa 14.06.2020, 15.06.2020, 14.06.2020 a 14.06.2020, ktorí zhodne potvrdili, že B. Z.
im vravela, že pozemok, ktorý užívala, získala zámenou od štátu za iný jej pozemok a tento pozemok
užívala pričom na ňom postavila rodinný dom. Na uvedenom pojednávaní
zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa pridržiava svojich vyjadrení a to vyjadrenia k žalobe a vyjadrenia

k vyjadreniu žalobcov s tým, že zotrváva na svojom stanovisku a navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla,
že žalovaný náhradu trov konania nežiada. Na uvedenom pojednávaní svedok G. Z., pravnuk B. Z.
uviedol, že rodinný dom jeho starých rodičov, resp. prarodičov, nie je čo sa týka pozemku, na ktorom
dom stál vysporiadaný, sa dozvedel W. Z., W. M. a F. Z. až v dedičskom konaní, pri tomto konaní sa
zistilo, že predmetom dedičstva je len dom avšak pozemok, na ktorom dom stál nie je majetkovoprávne

usporiadaný a chýba doklad o jeho vlastníctve. Udáva, že v čase keď zomrela B. Z. mal okolo 15 - 18
rokov. Udáva, od malička bol s B. Z., ktorá je jeho prababkou, ona sa o neho starala a tá mu spomínala
okrem iného aj to, že predmetný pozemok, na ktorom stojí dom, v ktorom B. Z. bývala, tento pozemok jej
dalo MNV namiesto pozemku, ktorý vlastnila avšak na ňom nebolo možné stavať. Udáva, že pozemok,
ktorý mala a na ktorom sa nedalo stavať, dostala prídelom. Doklady o tomto vlastníctve B. Z. nemá k

dispozícii. Na otázku právneho zástupcu žalobcov udáva, že z rozprávania B. Z. nikdy nevyplynulo, že
by niekto spochybňoval jej vlastníctvo k predmetnému pozemku, na ktorom postavila rodinný dom. Na
otázku súdu udáva, že vie len o tom, že babka užívala pozemok z dôvodu výmeny tak ako už uviedol
avšak žiadny doklad o tejto výmene nevidel. Udáva, že v uvedenej lokalite je ďalších 10 - 15 občanov,
ktorí majú podobný prípad ako tento, keď svoje pozemky zamenili za pozemky, ktoré teraz užívajú. Na

uvedenom pojednávaní zástupkyňa žalovaného uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by sa SPF o
predmetnú nehnuteľnosť zaujímal a túto obhospodaroval.3. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nové Zámky
ako súd prvej inštancie podanú žalobu zamietol a súčasne o trovách strán sporu voči sebe navzájom
rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania (proti žalobcom) nepriznáva.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na uvedené, citované ustanovenie § 137 písm. c)
CSP (Civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z. z.), citované ustanovenia Občianskeho zákonníka
(OZ - zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení - § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 až 3, § 130 ods. 1 a §
123), citovaný článok 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.),

citovaný článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.) a citované ustanovenia
Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (§ 111 ods. 1, § 112, § 113, § 115, § 116, § 145), odôvodnil
nasledovne:
Súd po oboznámení sa so žalobou a s pripojenými dokladmi k žalobe ako i na základe vyjadrení
zástupcov strán mal za to, že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd len za
preukázané, že právnej predchodkyni žalobcov B. Z. bola povolená zámena parcely č. 2825/2f, ktorú

mala vlastniť za parcelu č. XXXX/XX tak ako je to zrejmé z potvrdenia MNV Šurany zo dňa 11.10.1954.
V potvrdení MNV Šurany zo dňa 11.09.1954 je uvedené, že B. Z. vlastní parcelu č. XXXX/Xf o výmere
21 árov a z potvrdenia MNV Šurany zo dňa 25.11.1957 vyplýva, že bola prevedená výmena stavebného
pozemku B. Z. za pozemok K. J.. V konaní však nebol predložený žiadny doklad o tom, že by B. Z.
vlastnila parcelu č. XXXX/Xf o výmere 21 árov ani žiadny doklad o tom, že došlo k zámennej zmluve

medzi B. Z. a MNV Šurany, resp. iným subjektom, z ktorého by vyplývalo, že B. Z. sa stala vlastníčkou
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Súd mal tiež za preukázané, že B. Z. nehnuteľnosť, ktorá
je predmetom sporu užívala najneskôr od roku 1957, avšak nebolo preukázané, na základe akého
právneho titulu. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcov, že B. Z. nadobudla vlastníctvo k predmetnej
nehnuteľnosti vydržaním na základe oprávnenej a dobromyseľnej držby nebolo preukázané, keďže

žiadnydokladotom,žeB.Z.bolavlastníčkouparcelyč.XXXX/Xf anioexistenciizámennejzmluvynebol
žalobcami predložený. Teda nemožno konštatovať, že by B. Z. nadobudla predmetnú nehnuteľnosť
vydržaním tak ako to tvrdia žalobcovia. Konajúci súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z vyjadrenia
Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor zo dňa 08.09.2020 vyplýva, že na nehnuteľnosti
zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XX k.ú. O., medzi ktoré patria aj parcely č. XXXX/Xf a XXXX/

XX, ktoré mali byť predmetom zámennej zmluvy, boli vydané prídelové listiny, ktoré sa do pozemkovej
knihy nezapísali. Súd mal za preukázané, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení, že
predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po B. Z., keďže sú jej zákonnými dedičmi, avšak v priebehu
konania sa ani nesnažili zistiť, či B. Z. vlastníctvo parcely č. XXXX/XF nadobudla prídelovou listinou
alebo iným zákonným spôsobom. Žalobcovia teda nepredložili žiaden dôkaz o tom, že predmetná

nehnuteľnosť bola v dobromyseľnej a oprávnenej držbe B. Z.. Zároveň bola nezodpovedaná otázka, či
B. Z. predmetnú nehnuteľnosť nemala len v osobnom užívaní podľa vtedy platných predpisov. Za týchto
okolností preto súd žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcov zamietol. Konajúci
súd o trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovanému nepriznal, hoci bol v konaní
úspešný, keďže súd žalobu zamietol, nakoľko žalovaný náhradu trov konania nežiadal.

5. Uvedený rozsudok včas podaným spoločným odvolaním (prostredníctvom spoločného právneho
zástupcu) napadli len všetci žalobcovia domáhajúci sa poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm.
f), h), e), d), b) CSP jeho zmeny a vyhovenia ich žalobe, alternatívne zrušenia rozsudku a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na nové konanie. V dôvodoch odvolania poukázali na to, že odôvodnenie

rozhodnutia považujú, a tým aj samotné rozhodnutie, za arbitrárne a nedostatočné, a tiež zmätočné. K
tvrdeniu prvoinštančného súdu, že v spore nepreukázali, že poručiteľka B. Z. vlastnila pozemok, ktorý
následne zámennou zmluvou zamenila, je potrebné zdôrazniť, že ich tvrdenie o tom, že pozemok vo
vlastníctve poručiteľky nebolo žalovaným spochybnené, a teda išlo a ide o nesporné tvrdenie a teda
nebolo ho potrebné preukazovať. Napokon aj listinný dôkaz - potvrdenie datované 11.9.1954 potvrdzuje,

že nebohá tam špecifikovaný pozemok vlastnila. Žalovaný tvrdil len, že k uzatvoreniu zámennej zmluvy
nedošlo, resp. že nebol predložený titul a poručiteľka nebola preto (nemohla byť) oprávnenou držiteľkou
a preto bol súd povinný brať do úvahy tvrdenie, že tu bol pozemok, ktorý poručiteľka vlastnila - že
tento zamenila toto zostalo medzi stranami sporu sporné. Je aj vzájomná rozporuplnosť v odôvodní
súdu o tom, že poručiteľka bola najneskôr od roku 1957 užívateľkou predmetného pozemku a na

druhej strane odôvodnenia, že nebolo preukázané, že pozemok bol v (jej) dobromyseľnej a oprávnenej
držbe. Prvoinštančný súd sa len v bode 13 odôvodnenia venuje „podstate veci“, teda nepostupoval
v súlade s § 151 ods. 1 CSP. Prvoinštančný súd tiež písomné vyhlásenia štyroch svedkov spolu
s fotografiami predložené súdu počas súdneho pojednávania ani neprečítal, ani ich kópie (odpis)nepredložil (druhej) strane sporu, teda nevykonal dôkazy predpísaným spôsobom (§ 204 CSP), k
čomu navrhujú vypočuť v rámci odvolacieho konania zvukový záznam z pojednávania v čase 1h 14
min. a neskôr. Zároveň sa súd v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal s týmito písomnými

vyhláseniami, keď títo svedkovia (okrem iného) potvrdili, že k zámene pozemkov prišlo. Zároveň súd
pred vyhlásením rozsudku menil a zasahoval do zápisnice zachytávajúcej priebeh pojednávania, keď
po tom ako opustili pojednávaciu miestnosť dopĺňal medzi „vykonané“ dôkazy fotografie a tiež dopĺňal
„otvorenie pojednávania“. Prvoinštančný súd pri hodnotení dôkazov nevzal do úvahy priame vyjadrenia
žalovaného, že on sa o pozemok nezaujíma, neobhospodaruje ho a od nich náhradu za užívanie

nežiadal, teda, že žalovaný sa ako vlastník nesprával a nespráva, keď naopak to bola nebohá a oni, ktorí
sa o pozemok riadne starali a starajú vrátane platenia daní. V napadnutom rozhodnutí a jeho odôvodnení
nie je ani zmienka o týchto skutkových zisteniach, súd ich nijako nevyhodnotil. Odôvodnenie rozhodnutia
je zmätočné aj v tom rozsahu, že bola nezodpovedaná otázka, či B. Z. predmetnú nehnuteľnosť nemala
lenvosobnomužívaní;idevistejmiereoprekvapivézdôvodnenie,ktoréniejeodôvodnenímrozhodnutia
a preto je potrebné uviesť, že inštitút osobného užívania pozemkov bol zavedený až novým OZ v roku

1964 (§ 198 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb.), keď vo vzťahu k osobnému užívaniu pozemku neboli žiadne
skutočnosti tvrdené či preukazované. Čo sa týka konštatovania, že poručiteľka nebola dobromyseľná, v
zmyslekonštantnejjudikatúrydobromyseľnosťdržiteľamusíbyťposudzovanáajzobjektívnehohľadiska
apretoodobromyseľnostimožnohovoriťvtedy,akdržiteľdržívecvomyle,žemuvecpatrí,aidepritomo
omyl ospravedlniteľný. Ako už uvádzali, išlo o 50-te roky minulého storočia, kedy právne povedomie bolo

výrazne odlišné oproti dobe na prelome tisícročí ako aj oproti súčasnosti. Ak súd konštatuje, že nebolo
preukázané privolenie ONV v zmysle zákona č. 65/1951 Zb., je preto možné akceptovať omyl účastníkov
zámennej zmluvy a teda aj poručiteľky o tom, ktorý orgán je príslušný na udelenie súhlasu - ak bol daný
súhlas (privolenie) Rady MNV/samotného MNV, poručiteľka mala (mohla mať) za to, že ide o súhlas
požadovaný predpismi a teda sa spoliehala na to, že v súlade s týmto súhlasom vlastníctvo nadobudla.

Prvoinštančný súd napokon nevzal do úvahy právny názor najvyššej súdnej autority - Ústavného súdu
SR z jeho rozhodnutia II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018 v súvislosti s poskytovaním súdnej ochrany z
nadobúdania vlastníckeho práva vydržaním, keď sú presvedčení, že preukázali nadmieru pochybností,
že poručiteľka B. Z. bola skoro 50 rokov oprávnenou držiteľkou, keď v zmysle ustanovenia § 130 OZ veta
druhá sa predpokladá, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že držiteľ je vždy a zásadne držiteľom

oprávneným.Súdprvejinštanciesatiežnevysporiadalsichargumentáciouotom,ženebohá28.12.1954
získala stavebné povolenie a v roku 1957 jej bolo vydané aj kolaudačné rozhodnutie ku stavbe na
pozemku, teda je nepochybné, že jednak stavebný úrad - ONV musel najskôr zisťovať vlastnícke právo
- vzťah pozemku a že skúmal aj dodržanie zákonných podmienok pri nadobudnutí vlastníckeho práva.
V replike citovali rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 22Cdo/3894/2017 ohľadom toho, že oprávnenosť

nároku odôvodňujú aj tým, že (ak tak) poručiteľka nadobudla vlastnícke právo spracovaním veci. Ani s
uvedenou argumentáciou sa súd vôbec nevysporiadal, keď tiež poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR Cz/236/53, z ktorého vyplýva, že ak bola na cudzom pozemku postavená trvalá stavba bez
toho, že by pre stavebníka bolo zriadené právo stavby, nevzniká rozdielnosť vo vlastníctve stavby a
pozemku; právne pomery stavebníka a vlastníka pozemku treba v takomto prípade upraviť podľa § 125

a nasl. OZ. Poručiteľka teda bola vlastníčkou pozemku ku dňu smrti, ak vlastnícke práve nenadobudla
vydržaním, tak ho nadobudla spracovaním pozemku, keď hodnota stavby bola mnohonásobne vyššia
než hodnota pozemku, ktoré tvrdenie v konaní sporné nebolo a s ktorou právnou argumentáciou sa
prvoinštančný súd vôbec nevysporiadal.

6. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť,
keď sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcov, že súd prvej inštancie sa s ich právnou a skutkovou
argumentáciou nevysporiadal. On zabezpečil zrozumiteľné a dostačujúce informácie o skutkovom stave,
ktorý bol podkladom rozhodnutia súdu, s právnym posúdením a aplikáciou príslušných ustanovení na
prejednávanú vec súdom prvej inštancie sa stotožňuje.

7.Odvolateliavovyjadrenísakvyjadreniužalovanéhopoukázalinastručnosťtohtovyjadreniaanato,že
na svojom odvolaní a jeho dôvodoch trvajú, napadnuté rozhodnutie bolo v zásade aj veľmi prekvapivé,
nezohľadňujúce nimi označené rozhodnutie Ústavného súdu, keď nabádajú súd, aby sa riadil zásadami
„právojeumeniedobraaspravodlivosti“,„právnepravidlásúčestnežiť,druhémuneubližovaťakaždému

dať, čo je jeho“ a „v pochybnostiach miernejšie“. K tomuto vyjadreniu sa už žalovaný nevyjadroval.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania a viazaný
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcov dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvejinštancie je potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) (a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP) z dôvodu, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom v spore a pri vyhotovení rozhodnutia znemožnil stranám

sporu uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva strán sporu
na spravodlivý proces, ktorý nedostatok v konaní pred odvolacím súdom odstrániť nemožno.

9. V danej veci žaloba žalobcu smerovala proti žalovanému - Slovenskému pozemkovému fondu, avšak
žalobcovia v zmene (úprave) žaloby zo dňa 15.6.2020 (po predchádzajúcom vyjadrení označeného

žalovaného) upravili svoju žalobu tak, že žalovaným je Slovenská republika - Slovenský pozemkový
fond, teda žiadali pripustenie uvedenej zmeny žaloby tak, aby sa žalovaným stala Slovenská republika
(aby do konania pristúpila), keď vo vzťahu k Slovenskému pozemkovému fondu svoju žalobu berú späť
a navrhujú konanie zastaviť. Súd prvej inštancie o uvedenom procesnom návrhu žalobcov nerozhodol
(pred nariadením pojednávania resp. na jedinom súdnom pojednávaní), vo veci konal a rozhodoval
vo vzťahu k pôvodne označenému žalovanému - Slovenskému pozemkovému fondu, pričom však

žalobcovia v podanom odvolaní za žalovaného označili Slovenskú republiku. Vychádzajúc z uvedeného
mal preto odvolací súd za to, že súd prvej inštancie sa s podaným procesným návrhom zo strany
žalobcov v priebehu konania procesne nevysporiadal (a rozhodol vo veci vo vzťahu k pôvodne
označenému žalovanému), keď z obsahu vyjadrenia zástupcu žalobcov na pojednávaní nevyplýva, že
by žalobcovia tento svoj procesný návrh vzali späť, čomu nezodpovedá ani vyjadrenie žalobcov v ich

odvolaní. Čo sa týka veci samej, žalobcovia v podanej žalobe vlastníctvo k predmetnému pozemku
registra E-KN na strane poručiteľky B. Z. ku dňu jej smrti tvrdili jednak titulom vydržania, na základe
zámenypredmetnejparcelyvroku1954sosúhlasomzostranyMiestnehonárodnéhovýboruvŠuranoch
resp., pre prípad nepreukázania tohto právneho titulu, čo však popierajú, tiež titulom spracovania
pozemku výstavbou rodinného domu na pozemku na základe potvrdení orgánov štátu k jeho vystavaniu,

keď poukázali v doplnení - zmene žaloby aj na identifikáciu parciel z 3.4.1974 so zápisom mena
poručiteľky. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku - v jeho dôvodoch sa zaoberal len právnym
titulom nadobudnutia vydržaním, ktorý na strane nebohej poručiteľky a právnej predchodkyne žalobcov
nevzhliadol, keď k právnemu titulu nadobudnutia vlastníctva spracovaním pozemku sa skutkovo a
právne nijak nevyjadril, čím učinil rozhodnutie nepreskúmateľným s dôsledkom porušenia práv strán

sporu na spravodlivý proces. Odvolací súd súhlasí s námietkou odvolateľov k tomu, že rozhodnutie je
vzájomne rozporuplné (jeho odôvodnenie v časti posúdenia ne/vydržania) a je tiež nedostatočné, keď
tiež nevykonal dôkaz listinou - vyhláseniami štyroch osôb označených za svedkov zákonným spôsobom.
Samotné rozhodnutie preto odvolací súd považuje za arbitrárne a nedostatočné, teda i za predčasné.
Žalovaný nespochybňoval vlastníctvo poručiteľky k pozemku, ohľadom ktorého došlo z jej strany k

zámene, nebol preto dôvod bez vykonania dokazovania skutkové tvrdenie žalobcov spochybňovať.
Súd prvej inštancie tiež právne odignoroval poukaz zástupcu žalobcov na právny názor vyslovený v
rozhodnutí Ústavného súdu SR II.ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018 (vzťahujúci sa podľa odvolacieho
súdu k danej veci), na ktorý zástupca žalobcov poukazoval v doplnení - zmene žaloby a náležite sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s jednotlivo vykonanými dôkazmi samostatne a tiež ich

posúdenia ako celku, i s prihliadnutím na ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.,
resp. s ohľadom i na následné zmeny právnej úpravy.

10. V ďalšom konaní preto súd prvej inštancie sa procesne vysporiada so zmenou žaloby zo strany
žalobcov k žalovanej strane sporu, posúdi pasívnu legitimáciu (tohto) žalovaného v spore (k tejto

odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15. apríla 2019)
a tiež to, či pri existencii parciel registra „C“ (evidovaných na katastrálnej mape) č. XXXX a XXXX,
výmerou zodpovedajúci výmere označenej parcely registra E - KN (bez založenia listov vlastníctva k
týmto parcelám registra „C“) je predmet sporu správne - určito označený, resp. či je možné predmet
sporu v rozhodnutí označiť už podľa stavu registra „C“. Následne opätovne posúdi žalobcami uplatnený

nárok z oboch nimi označených právnych dôvodov jeho opodstatnenosti, keď prednostne pozornosť
zameria na právnu skutočnosť nadobudnutia vlastníctva vydržaním.

11. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne opätovne aj o trovách strán sporu v celom konaní.

12. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).