Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 19, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118205248
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Pravda

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2118205248.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci žalobcu: K. zast.: Advokátska

kanceláriaJUDr.PeterPeružek,s.r.o.,IČO:47256371,sosídlomHollého20,Hlohovecprotižalovaným:
1. G., obaja zast.: JUDr. Daniel Pavelka, advokát so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti - pozemku, parcele registra „C“ s
parcelným č. XX o výmere 579m2 - zastavané plochy a nádvoria nachádzajúcom sa v k.ú. X., zapísaným
na LV č. XX1 na Okresnom úrade Y., katastrálny odbor.

II. Nehnuteľnosť - pozemok parcely registra „C“ s parcelným č. XX o výmere XXXm2 - zastavané plochy
a nádvoria nachádzajúci sa v k.ú. X., zapísaným na LV č. XXX na Okresnom úrade Hlohovec, katastrálny
odbor sa rozdeľuje tak, že:
- do výlučného vlastníctva žalobcu sa prikazuje parcela č. XX/X o výmere 386m2 - zastavané plochy
a nádvoria,
- do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade sa prikazuje parcela č. XX/X o výmere
193m2 - zastavané plochy a nádvoria,

podľa geometrického plánu č. XX/XXXX vypracovaného C. zo dňa 16.08.2018, úradne overeného
Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom pod č. G1 385/2018 dňa 23.08.2018, ktorý tvorí
neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

III. Žalovaným v 1.a 2. rade sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2018 domáhal rozhodnutia, ktorým súd zruší
a vyporiada podielové spoluvlastníctvo sporových strán k pozemku - parcela registra „C“ č. XX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 579 m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území X., obec X.,

okres Y., zapísaná na LV č. XXX. Žalobu odôvodnil tým, že medzi sporovými stranami dochádza k
nezhodám ohľadne užívania predmetného pozemku, preto je potrebné podielové spoluvlastníctvo zrušiť
a vyporiadať ho rozdelením pozemku podľa žalobcom predloženého geometrického plánu č. X/XXXX a
to tak, že novovytvorená parcela č. XX/X o veľkosti XXXmX sa prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu
a novovytvorená parcela č. XX/X o veľkosti XXXmX sa prikáže do bezpodielového spoluvlastníctva
žalovaných (ďalej len „rozdelenie spôsobom A“), ktorý spôsob rozdelenia pozemku žalobca považuje za
účelný, nakoľko sa pokračuje v pôvodnej hranici medzi parcelami č. XX a XX.

2. Žalovaní so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva rozdelením veci súhlasili,
nesúhlasili však s navrhovaným spôsobom jeho rozdelenia. Pozemok navrhli rozdeliť tak, ako to vyplýva
z nimi predloženého geometrického plánu č. XX/Z. s tým, že novovytvorená parcela č. XX/X o veľkostiXXXmX bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu a novovytvorená parcela č. XX/X o veľkosti
XXXmX bude prikázaná do bezpodielového vlastníctva žalovaných (ďalej len „ rozdelenie spôsobom
B“). Uviedli, že by súhlasili s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva aj spôsobom vytvárajúcim

pravidelnejšie tvary (napríklad ponúkli žalobcovi časť parcely č. XX/X), žalobca však trval na rozdelení
spôsobom A. Rozdelenie spôsobom A považujú za neúčelné, vytvárajúce nedostatočnú možnosť
prechodu z parcely č. XX na parcely č. XX/X a č. XX/X, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných. Takto
vzniknutý úzky prechod by znemožňoval poľnohospodárskym zariadeniam, hasičským autám (v prípade
vzniku požiaru), prípadne stavebnej technike (v prípade realizácie stavby), prístup na tieto pozemky.

Žalovaný v 1. rade je zberateľ historických traktorov, ktorých presúvanie by bolo cez novovzniknutú
parcelu č. XX/X taktiež znemožnené. Hranica vzniknutá novovytvorenými parcelami pri rozdelení
spôsobom A by prechádzala cez stavbu - šopu, preto geometrický plán predložený žalobcom uvádza
niektoré hranice parcely č. XX/X za nemerateľné (n.m.).

3. Žalobca nesúhlasil s rozdelením pozemku spôsobom B, uvedený spôsob rozdelenia pozemku podľa

jeho názoru vytvorí nelogický tvar pozemkov, zároveň dodal, že žalovaní majú prístup na svoje parcely
č. XX/X a XX/X aj z parcely č. XX, ktorá je vo vlastníctve žalovaných (na preukázanie čoho navrhol
vykonať dokazovanie svedeckými výpoveďami), skutočnosť, že hranica novovzniknutých parciel č. XX/
X a č. XX/X by prechádzala pod šopou považoval za irelevantnú, nakoľko obe sporové strany majú
záujem predmetnú šopu odstrániť. Spôsob rozdelenia B je neúčelný, vytvárajúci hranicu nekopírujúcu

hranicu parciel č. XX a č XX, nekorešpondujúcu s hranicou medzi parcelami č. XX a č. XX, a z časti
kopírujúci hranicu parcely č. XX. Taktiež uviedol, že v prípade rozdelenia parcely spôsobom A by šopu
nachádzajúcu sa na hranici novovzniknutých parciel odstránil na vlastné náklady. Potvrdil, že žalovaný
v 1. rade je zberateľ historických traktorov.

4. Žalovaní nepopreli zámer šopu odstrániť, uviedli, že parcely č. XX/X a č. XX/X nadobudli súčasne s
podielovým spoluvlastníctvom k parcele č. XX, ktorú chceli využívať ako prístupovú cestu k parcelám č.
XX/X a č. XX/X. Potvrdili možnosť prístupu na parcely č. XX/X a č. XX/X aj z parcely č. XX a následne
z parciel č. XX a č. XX/X, bolo by však potrebné spevniť plochu na parcele č. XX a vyrúbať stromy na
parcele XX. Uviedli, že na parcele č. XX sa nachádza okrasná záhrada, garáž, bazén, terasa a sad. V

prípade rozdelenia parcely spôsobom A sa vytvorí priestor na ďalšie spory ohľadne odstránenia šopy,
keďže táto by sa nachádzala na pozemku oboch sporových strán, vznikla by teda potreba vstupovať si
vzájomne na pozemky. O. spôsobom B by žalobcovi ušetrilo náklady spojené s odstránením šopy.

X. Žalobca poprel potrebu spevniť plochu na parcele č. XX a vyrúbať stromy na parcele XX, uviedol, že

parcely č. XX/X a č. XX/X sú prístupne cez parcely č. XX a č. XX aj bez uvedených úprav. Na preukázanie
tejto skutočnosti navrhol vykonať dôkaz výsluchom navrhovaných svedkov.

X. V konaní nebolo sporné:
- existencia podielového spoluvlastníctva sporových strán k pozemku - parcela registra „C“ č. XX,

zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území X., s tým, že
spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje X/X a spoluvlastnícky podiel žalovaných predstavuje X/X,
- že medzi sporovými stranami dochádza k nezhodám ohľadne užívania predmetného pozemku,
- že predmetný pozemok je podľa spoluvlastníckych podielov reálne deliteľný spôsobom A ako aj B,
- že na parcely č. XX/X a č. XX/X sa dá prejsť aj z parcely č. XX a následne z parciel č. XX a č. XX/X,

- že na parcele č. XX sa nachádza okrasná záhrada, garáž, bazén, terasa a sad,
- že obe sporové strany majú záujem odstrániť šopu stojacu na spornom pozemku,
- že žalovaný v 1. rade je zberateľom historických traktorov.

X. Sporným vo veci bolo, ktorý spôsob rozdelenia zabezpečí účelnejšie využitie veci.

X. Súd vo veci vykonal dokazovanie údajmi z katastra nehnuteľností, N. plánom vypracovaným R. J. - N.
dňa XX.XX.XXXX, N. plánom vypracovaným C. I.-G.M.J. dňa XX.XX.XXXX a zistil nasledovný skutkový
stav:

X. Žalobca je výlučným vlastníkom parciel č. XX a č. XX nachádzajúcich sa v katastrálnom území X.. X. v
1. a 2. rade sú vlastníkmi parciel č. XX, XX, XX, XX, XX/X, XX/X nachádzajúcich sa v katastrálnom území
X.. D. strany sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XX nachádzajúcej sa v katastrálnom území X. s
tým, že spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje X/X a spoluvlastnícky podiel žalovaných predstavujeX/X. G. č. XX je reálne deliteľná spôsobom podľa A aj B. O. spôsobom A vytvorí parcelu č. XX/X o
veľkosti XXXmX (parcelu žalobcu) a parcelu č. XX/X o veľkosti XXXmX (parcelu žalovaných) skoro
trojuholníkového tvaru, pričom šírka tejto parcely sa smerom k parcele č. XX/X zužuje tak, že na hranici

parcely č. XX/X jej šírka predstavuje menej ako X metre. G. č. XX, XX/X a XX/X sú usporiadané za sebou
kolmo na cestu. S parcelami č. XX, XX/X a XX/X z pravej strany susedia parcely č. XX a XX s tým, že
parcela č. XX je prvá od cesty a za ňou nasleduje parcela č. XX. G. č. XX obklopuje parcelu č. XX, na
ktorej je postavený dom, pričom na parcele č. XX sa nachádza záhrada, bazén a terasa, prislúchajúce
k domu postavenom na parcele č. XX.

XX. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo

spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

11.Pretožemedzistranamisporuspoluvlastniacimiparceluč.XXnedošlokuzatvoreniudohodyohľadne
zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva, súd postupujúc podľa cit. ust. § 142 ods.
1 Občianskeho zákonníka zrušil ich spoluvlastníctvo a uskutočnil jeho vyporiadanie formou, s ktorou

súhlasili obe sporové strany - rozdelením veci. Pokiaľ ide o vyporiadania spoločnej veci jej reálnym
rozdelením, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej
rozdelením. Súd pritom dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci, je však potrebné zohľadniť
polohu pozemkov, ich tvar i celkovú plochu 5 Cdo 93/2010. Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho
rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či je u novovzniknutých pozemkov

zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku.

12. V prejednávanej veci bolo zistené, že sporná parcela je reálne deliteľná dvomi spôsobmi, úlohou
súdu tak bolo posúdiť, ktorý zo spôsobov rozdelenia vytvorí samostatné pozemky s účelnejším využitím.
Za účelnejšie sa javí súdu rozdelenie parcely č. XX spôsobom B, nakoľko tým nevznikne ani jeden

nefunkčnýpozemok.RozdelenímspôsobomAbynaopakvzniklaparcelač.XX/X,ktorejtvarbyjutakmer
znefunkčnil. Bolo by tak z dôvodu vzniku zužujúceho sa tvaru parcely č. XX/X smerom k parcele č. XX/X,
pričom vzhľadom na vniknutý úzky úsek, by parcela č. XX/X zostala nevyužiteľná a vzhľadom na hranicu
s parcelou č. XX/X nepresahujúcou 2m aj brániaca prístupu pre osobné motorové vozidlá, ktoré by len
s ťažkosťou prešil úsekom nepresahujúcim 2 metre.

13. Aj keď sú žalovaní vlastníkmi susedných parciel č. XX a č. XX, nepovažuje súd za účelné odkázať
žalovaných na prístup k parcelám č. 7X/X a č. XX/X cez parcely č. XX a č. XX, nakoľko tieto sú využívané
ako záhrada k stavbe postavenej na parcele č. XX, na ktorej je vytvorený okrasný trávnik, postavený
bazén a terasa, čím tieto parcely spolu vytvárajú celok určený na bývanie. Najpodstatnejším vo veci sa

súdu javí, že rozdelením parcely č. XX. spôsobom B vzniknú dva samostatné, aj keď nie úplne dokonalé
pozemky, pričom rozdelením spôsobom A vznikne jeden využiteľný pozemok (majúci sa prikázať do
vlastníctva žalobcu) a druhý pozemok - nevyužiteľný na žiadny normálny účel (majúci sa prikázať do
vlastníctva žalovaných).

14. Je v podstate irelevantné, či žalovaní k parcelám č. XX/X a č. XX/X majú prístup cez parcely č.
XX a č. XX, nakoľko ani táto skutočnosť neodôvodňuje vytvorenie nevyužiteľnej parcely, k čomu by
prišlo, keby súd rozdelil parcelu č. XX spôsobom A, čo bol aj dôvod nevykonania žalobcom navrhnutých
dôkazov, ktoré mali preukázať tvrdenie o prístupe k parcelám č. XX/X a č. XX/X cez parcely č. XX a
č. XX. Vykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov by bolo nadbytočné a nehospodárne. (Aj keď súd

pristúpil na pojednávaní k výsluchu syna žalobcu, uvedený výsluch však ukončil, keďže svedok menil
svoju výpoveď, vyjadroval sa nekonzistentne, čím sa pre súd stal nulitným dôkazným prostriedkom.

15. Parcely č. XX a č. XX ako už bolo uvedené vyššie sú využívané ako záhrada k stavbe postavenej
na parcele č. XX, na ktorej je vytvorený okrasný trávnik, postavený bazén a terasa, preto ich využívanie

na prístup k parcelám č. XX/X a č. XX/X by bolo v zjavnom rozpore s účelom, na ktorý sú tieto
pozemky v súčasnosti využívané. Rozdelenie spôsobom B má potenciál vytvoriť do budúcna predpoklad
bezproblémovejšieho užívania nehnuteľností, keďže nevytvorí ani pre jednu sporovú stranu pozemok
s nevyužiteľným tvarom.16. V rámci zmierlivého vyriešenia sporu súd pred otvorením pojednávania vykonal pokus o zmierne
usporiadanie vzťahov, keď žalovaní boli prístupní dohode, ktorou by aj napríklad vzájomnou zámenou

častípozemkovdospelikusporiadaniuvytvárajúcemuideálnejšietvary,žalobcavšakakúkoľvekzámenu
kategoricky odmietal a trval na jedinom možno rozdelení spôsobom A. Preto ak postoj žalobcu
ovplyvňoval jeho záujem vytvoriť čo najdokonalejšie tvary pozemkov, bol tu priestor na dohodu vedúcu
k tvarovo dokonalejšiemu usporiadaniu.

17. Na základe vyššie uvedených záverov súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán k
parcele č. XX a vyporiadal ho spôsobom uvedeným vo výrovej časti tohto rozhodnutia.

18. Ďalšie argumenty žalobcu súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez
potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu
SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú argumentáciu žalobcu

súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

19. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

20. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

21. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP, keď podielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané spôsobom navrhovaným žalovanými, z čoho
vyplýva ich plný úspech, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaných voči žalobcovi na náhradu
účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku
III. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ust. § 257
CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti

tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.