Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Jozef Maruščák

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/148/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918205431
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7918205431.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členiek senátu
JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého M. U. S. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov dieťaťa rodičov matky I. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na D.
č. XXX I. zastúpenej N.. Miroslavom Berešom advokátom Kukučínova 184/1 Trebišov, otca M. S. nar.

X.X.XXXX bývajúceho na R. XXX/XX Y. zastúpeného JUDr. Jozef Sabóom advokátom Obchodná 187/6
Sečovce, za účasti D. S. nar. XX.X.XXXX trvale bývajúceho na R. XXX/XX Y., v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 23P/83/2020-367 zo dňa
20.7.2021 v spojení s opravným uznesením č.k. 23P/83/2020-403 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením

I. Zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia.

II. Vyslovil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým M. U. S., nar. XX.X.XXXX v plnom rozsahu

podľa uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 8CoP/147/2020-207 zo dňa 8.7.2020 za nepretržitej
prítomnosti D. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho na R. XXX/XX, Y..

V.. Nariadil D. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, Y., aby bol nepretržite prítomný pri stretávaní
sa maloletého M. U. S., nar. XX.X.XXXX s otcom M. S., nar. X.X.XXXX realizovaného podľa uznesenia
Krajského súdu v Košiciach č. k. 8CoP/147/2020-207 zo dňa 8.7.2020.

2. Svoje rozhodnutie založil súd prvej inštancie v podstate na zistení, že na súde prvej inštancie prebieha
konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému M. U. S. s tým, že posledná úprava styku
otca s maloletým bola nariadená uznesením Okresného súdu Trebišov č.k. 8P/156/2018-168 zo dňa
13.3.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/147/2020-207 zo dňa 8.7.2020
tak, že otec je oprávnený na styk s maloletým každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 9.00

do 16.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 16.00 hod. bez prítomnosti matky a každý nepárny kalendárny
týždeň v roku v stredu od 9.00 hod. do 16.00 hod. bez prítomnosti matky. Podaním doručeným súdu
5.5.2021 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd obmedzil stretávanie
sa otca s maloletým na každú nepárnu nedeľu v mesiaci od 9.00 hod. do 12.00 hod. a každú párnu stredu
v mesiaci od 15.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky a v mieste bydliska matky s poukazom na
to, že na otca podala trestné oznámenie doplnené dňa 29.4.2021, keďže ho podozrieva, že maloletého

počasstykupohlavnezneužíva,čooznámilaajsociálnejkuratelevTrebišove.Otecsnávrhomnesúhlasil
a poukázal na to, že tvrdenia matky sú vymyslené, nepodložené a nepreukázané, keďže to aj vyplývazo záverov znaleckého posudku Mgr. W. W., ktoré bolo nariadené vo veci samej s tým, že sa jedná o
znalecký posudok č. 21/2021 zo dňa 3.5.2021. Kolízny opatrovník opísal zistené názory oboch rodičov
na zmenu úpravy styku s tým, že medzi rodičmi prevláda deštruktívny štýl vzájomnej komunikácie.

Vzťahy sú hlboko narušené, rodičia nie sú schopní vzájomnej konštruktívnej dyadickej komunikácie.
Následne súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo, že nielen
kolízny opatrovník zistil a konštatoval neschopnosť rodičov medzi sebou komunikovať, ale konštatuje
to aj znalkyňa, ktorá zároveň uviedla, že obaja rodičia sa pred dieťaťom vyjadrujú negatívne na adresu
toho opačného rodiča. S vysokou mierou pravdepodobnosti to maloletý vníma, že rodičia nie sú jednotní,

odporujú si často v prítomnosti maloletého, maloletý nemá pocit viny, má skôr nedostatočne saturovaný
pocit istoty, bezpečia, stability, jednotnosti výchovy. Zároveň znalkyňa uviedla, že nie je v záujme
maloletého dieťaťa, aby sa realizoval styk otca s maloletým za prítomnosti matky, keďže rodičia nie sú
schopní realizovať stretnutia bez vzájomných negatívnych vyjadrení, napätia a negatívnych emócií a
riešiaprimárnesvojkonflikt,čoprevyšujeschopnosťvnímaťpotrebydieťaťa.Rodičiasvojímsprávanímk
sebenavzájom,kichdieťaťudieťazneisťujúachaotizujú. Pretosúdprvejinštancievyzvalobochrodičov,

ako aj kolízneho opatrovníka, aby navrhol meno osoby nezávisle od oboch rodičov, za prítomnosti
ktorej by sa mohol styk realizovať. Otec a kolízny opatrovník navrhli zhodne osobu D. S., starého otca
maloletého M. U., s čím matka nesúhlasila s poukazom na vek navrhnutej osoby a zotrvala na tom,
že styk je možné realizovať len za jej prítomnosti. Znalkyňa ohľadom matky v znaleckom posudku
zároveň uviedla, že sa táto javí byť nevyrovnaná s rozchodom, javí sa byť skôr z partnera sklamaná,

urazená, zradená, čo sa premieta do jej vnímania snahy o patologizovanie otca maloletého M. U. s
tým, že nevylučovala ani motív pomsty. Motívom jej správania môže byť aj skutočnosť, že chce mať
bývalého partnera, otca maloletého dieťaťa neustále pod kontrolou, neverí mu, pravdepodobne sa
uchádza o možnosť kontaktu s otcom prostredníctvom maloletého. Taktiež kladne odpovedala na otázku
o možnom pohlavnom zneužívaní maloletého dieťaťa zo strany otca dieťaťa a neprijala ani odborné

stanovisko vyslovené v rámci psychologického vyšetrenia, že u maloletého ide skôr o citovo provokujúce
sa správanie, ktoré odráža nedostatky v jeho výchove, dvojkoľajnosť a detskú odbrzdenosť.

3. Zo žiadosti Okresného riaditeľstva PZ v Trebišove, Odbor kriminálnej polície ČVS:ORP-203/1-VYS-
TV-2021 bolo zistené vyšetrovanie vo veci zločinu sexuálneho násilia, kde ako podozrivý mal vystupovať

otec a poškodený maloletý M. U. S..

4. Následne s poukazom na ust. § 324 ods. 1, § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 CMP, § 325 ods. 1, 2
písm. d/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2 a § 332 ods. 1 CSP návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol s prihliadnutím na obsah dovtedy vykonaného dokazovania, z ktorého

vyvodil, že je návrh matky nedôvodný preto, že nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa jeho styk
s otcom zužoval, naopak, maloletý potrebuje čo najširší a najpravidelnejší styk s rodičom, ktorému nie
je zverený do starostlivosti a vychádzajúc zo záverov znalkyne, nevidel žiadny dôvod na realizáciu
stretávania sa v domácnosti matky a za prítomnosti matky. Vzhľadom k prebiehajúcemu vyšetrovaniu
podozrení oznámených matkou a pasivity matky vo vzťahu k oznámeniu osoby, za ktorej sa mal

realizovať styk s maloletým dieťaťom, a vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka určil ako osobu, v
prítomnosti ktorej sa má realizovať styk otca s maloletým M. U., a to D. S., starého otca maloletého
dieťaťa s tým, že zároveň s poukazom na ust. § 334 CSP uložil otcovi aj starému otcovi, aby v závislosti
od výsledkov vyšetrovania následne podali návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak pominú
dôvody jeho nariadenia s tým, že majú oznámiť súdu relevantné informácie, na základe ktorých by súd

aj bez návrhu mohol zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli
dôvody, pre ktoré bolo nariadené v zmysle § 363 CMP. Dôrazne upozornil matku maloletého dieťaťa,
že styk otca s maloletým je upravený súdnymi rozhodnutiami, ktoré nie je možné na základe jej nálad
svojvoľne meniť a určovať iný rozsah úpravy styku otca s maloletým, resp. uzavrieť inú dohodu o
úprave styku v zúženom rozsahu, keďže to nezodpovedá platnému nariadeniu úpravy styku v zmysle

vyššie citovaného uznesenia Krajského súdu v Košiciach. Matka je povinná plniť povinnosti uložené
vykonateľnými súdnymi rozhodnutiami a právoplatné súdne rozhodnutia sú pre ňu záväzné.

5. Proti predmetnému uzneseniu podala včas v zákonnej lehote odvolanie matka, čo do všetkých jeho
výrokov s tým, že vytýkala súdu prvej inštancie nesprávne vyhodnotenie objektívneho stavu veci, pričom

na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, najmä o
zdravotných, resp. fyzických schopnostiach tretej osoby, ktorá má byť prítomná pri styku otca so synom.
Uviedla, že nesúhlasí so zamietnutím jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže súd
nedostatočne vyhodnotil závažnosť jej tvrdení o podozrení z neobvyklého sexuálneho sa chovania M.S. k jej synovi a nesprávne rozhodol, ak neobmedzil ich stretávanie sa tak, ako to navrhovala. Uviedla,
že nebráni stretávaniu sa otca so synom, nemôže však súhlasiť, že sa tak má diať za prítomnosti D. S.
vzhľadom k jeho veku a problémom s chôdzou. T. D. S. nariadenie o nepretržitej prítomnosti pri styku s

otcom porušil už pri prvom stretnutí dňa XX.X.XXXX, kedy otec prišiel pre syna sám. Takýto dozor tretej
osoby je len formálny a neúčinný a kým pretrváva podozrenie zo sexuálnej trestnej činnosti otca voči
synovi, môže byť jediným riešením styk otca s maloletým M. U. len za jej prítomnosti. Domáha sa teda,
aby pri styku otca s maloletým dieťaťom mohla byť iba ona „na dohľad“ tak, aby si bol otec vedomý, že
nie je sám s dieťaťom a že na dobu styku s ním nemôže odísť hocikde a že nemôže byť bez dozoru.

Poukázala na preverovanie podozrenia z trestnej činnosti otca v rámci trestného konania. Preto žiadala
uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť jej návrhu na obmedzenie styku otca s maloletým M.
U. v I. výroku na nepárnu nedeľu od 9.00 hod. do 12.00 hod. a v párnu stredu od 15.00 hod. do 18.00
hod., všetko za jej osobnej prítomnosti. Za tretiu osobu oprávnenú a povinnú byť pri stretávaní má byť
určená ona (výrok II.) a vo vzťahu k III. výroku odvolací súd má nariadiť jedine jej nepretržitú prítomnosť
pri stretávaní sa maloletého s otcom.

6. K tomuto odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý žiadal uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdiť s poukazom na to, že nie je v prospech maloletého dieťaťa zúženie rozsahu
styku otca so synom. Zdôraznil, že matka neoznačila žiadnu právnickú ani fyzickú osobu, za prítomnosti
ktorej by sa mal styk uskutočniť, preto je jej odvolanie irelevantné.

7. K podanému odvolaniu sa vyjadril aj otec, ktorý žiadal uznesenie ako vecne správne potvrdiť s
poukazom na to, že je zákonné a vecne správne a odvolanie matky je tendenčné s cieľom spôsobiť mu
nepríjemnosti a obmedziť mu styk s maloletým dieťaťom.

8. Po predložení veci odvolaciemu súdu v rámci prieskumnej činnosti odvolacieho súdu vo vzťahu k ust.
§ 373 a § 374 CSP úkonov súdu prvej inštancie pred predložením spisu odvolaciemu súdu odvolací súd
zistil, že súd prvej inštancie pochybil v záhlaví a výrokoch napadnutého uznesenia, keďže nesprávne
určil dátum narodenia maloletého M. U. a zároveň zistil, že súd nedoručoval vyjadrenia k odvolaniu
matky, preto bola vec vrátená súdu prvej inštancie ako predčasne predložená na splnenie pokynov

odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie následne svoje pochybenie odstránil opravným uznesením č.k.
23P/83/2020-403 zo dňa 24.11.2021 a vec opätovne predložil odvolaciemu súdu spolu s právoplatným
uznesením vyšetrovateľa PZ v Trebišove ČVS:ORP-203/1-VYS-TV-2021 zo dňa 30.9.2021, ako aj s
podaním otca zo dňa 23.11.2020, ktorý oznámil, že trestné stíhanie malo byť zastavené.

9. Žiadne iné vyjadrenia vo veci podané neboli.

10. Konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak odvolací súd v celom rozsahu sa stotožní
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovaním
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 a
§ 66 CMP a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade
neboli naplnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by došlo k zmene
právoplatne nariadenej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom uznesením Krajského súdu v Košiciachč.k. 8CoP/147/2020-207, včítane určenej osoby D. S., za nepretržitej prítomnosti ktorej sa mal styk
realizovať.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vo veci prebieha konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému M. U., ktoré sa začalo na návrh matky I. H. s tým, že táto žiada zveriť maloletého
do jej osobnej starostlivosti a zaviazať otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie
zamietol návrh otca na zverenie maloletého M. U. do jeho osobnej starostlivosti uznesením č.k.
8P/156/2018, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu č.k. 8CoP/101/2019. Následne bol na

návrh matky a otca neodkladným opatrením Okresného súdu Trebišov č.k. 8P/156/2018-168 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/147/2020-207 upravený styk otca s maloletým M.
U. každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 9.00 hod. do 16.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod.
do 16.00 hod. bez prítomnosti matky, ako aj každý nepárny kalendárny týždeň v roku v stredu od 9.00
hod. do 16.00 hod. v neprítomnosti matky s tým, že matke bolo uložené maloleté dieťa na stretnutie
s otcom riadne pripraviť. Táto úprava bola právoplatne nariadená aj v čase rozhodovania súdu druhej

inštancie o podanom odvolaní.

17. Odvolací súd na zdôraznenie významu a charakteru neodkladného opatrenia uvádza, že tento
inštitútpredpokladánaliehavosťúpravypomerovmedziúčastníkmialebozabezpečenievýkonusúdneho
rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje nevyhnutne na základe výsluchu oboch procesných strán

a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ale súd vychádza zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v
návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania.
Inštitút neodkladného opatrenia v konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť ochrane
práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené do doby, kedy o výchove dieťaťa

bude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. V týchto konaniach však nie je pri
nariadení neodkladného opatrenia potrebné odôvodniť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy,
ale postačuje, ak je dočasná úprava pomerov maloletého v záujme maloletého dieťaťa.

18. Vzhľadom k vyššie uvedenému a obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že matka nepreukázala

naplneniepredpokladovňounavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenia,najmävnadväznostinaoprávnený
záujem maloletého dieťaťa, v záujme ktorého nie je, aby sa jeho styk s otcom zužoval, nakoľko maloletý
potrebuje čo najširší a najpravidelnejší styk s rodičom, ktorému nie je zverený do starostlivosti. Odvolací
súd sa preto stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré vyplynuli z nariadeného
znaleckéhodokazovaniavkonaní,zktorýchvyplynulaneschopnosťrodičovmedziseboukomunikovaťa

obajarodičiasúvštádiu,kedymieradeštruktivityzprebiehajúcehokonfliktuprevyšujeschopnosťvnímať
potreby maloletého dieťaťa, a to najmä vo vzťahu k správaniu sa matky s tým, že rodičia nie sú schopní
realizovať stretnutie bez negatívnych vyjadrení, bez napätia a negatívnych emócií a primárne riešia svoj
konflikt a nie potreby maloletého dieťaťa. Maloletému dieťaťu by tak za zjavného nezvládnutia vzťahu
medzi rodičmi pri obmedzení styku s otcom, tak ako to navrhovala matka, hrozilo určité nebezpečenstvo

nestability výchovného prostredia a samotná prítomnosť matky pri styku vyúsťuje do konfliktných situácií
s otcom, ktoré dieťa vníma na vedomej alebo nevedomej úrovni, či môže byť ohrozený jeho zdravý
fyzický aj psychický vývin. Matka sa naviac javí byť sklamaná, urazená a zradená, čo premieta do
jej vnímania snahy o patologizovanie otca a prostredníctvom svojej prítomnosti pri styku sa chce v
podstate s otcom stretávať a mať nad ním stále istú kontrolu. V tejto súvislosti odvolací súd považuje

odvolacie námietky matky za skutkovo, aj právne irelevantné a to najmä vzhľadom k výsledkom doteraz
vykonaného znaleckého dokazovania v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, ako ich správne
citoval súd prvej inštancie, ale aj vo svetle výsledkov znaleckého dokazovania nariadeného v trestnom
konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Trebišove pod ČVS:ORP-203/1-VYS-TV-2021, kde zo
znaleckého posudku Doc. PhDr. I. K., PhD. č. 71/2021 vyplynulo, že u maloletého M. U. ide o ľahkú

mozgovú disfunkciu, vývinovú poruchu dozrievania mozgovej hmoty a vzhľadom k nízkemu fyzickému
veku dieťaťa významne zníženej zrelosti psychických funkcií môže táto disfunkcia viesť k podstatným
skresleniam jeho výpovedí, ktoré možno presnejšie kvalifikovať ako tzv. skóre lži. Preto jeho výpovede,
od ktorých sa malo odvíjať trestné konanie otca, nie je možné spoľahlivo verifikovať. V ďalšom zo
znaleckého posudku č. 31/2021 MUDr. Moniky Rochovej vyplynulo, že maloletý M. U. je citlivé dieťa,

ktoré veľmi ťažko dokáže spracovať rozchod rodičov a reaguje neprimerane. Z výsledkov znaleckého
dokazovania nevyplynulo také konanie otca, ktoré by malo negatívny vplyv na zdravotný stav maloletého
M. U., a ktoré by sa malo negatívnym spôsobom prejaviť na jeho živote a správaní s tým, že mu neboli zo
strany otca spôsobené žiadne zranenia fyzického charakteru a jeho ochorenia súvisiace s pomočovaníma enkoprézou nie sú v súvislosti s vyšetrovanou trestnou vecou, ktorá naviac podľa uznesenia zo dňa
30.9.2021 skončilo zastavením trestného konania. Za tejto situácie sú bezpredmetné odvolacie tvrdenia
matky o tom, že ustanovený D. S. nezvláda prítomnosť pri realizácii styku s maloletým dieťaťom, nakoľko

v konečnom dôsledku z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynuli skutočnosti, o ktoré opierala
matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, teda nepreukázala ani naplnenie základnej
podmienkyprenariadenieneodkladnéhoopatrenia,atopotrebubezodkladnejdočasnejúpravypomerov
účastníkov konania.

19. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti otca, ako aj starého otca postup podľa ustanovenia
§ 334 CSP, kedy zrejme v súvislosti so skončeným trestným konaním odpadli dôvody pre trvanie
nariadeného predmetného opatrenia.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie,
preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správne potvrdil s tým, že sa podľa odseku 2 citovaného ustanovenia v celom rozsahu stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil
ďalšie dôvody.

21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.