Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215217764
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4215217764.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advocate s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: Q. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., X. XXX/
XX, o vymoženie 61,71 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu

Komárno zo dňa 16. apríla 2019, č. k. 7Er/738/2015-47, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zamietol súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že exekučným
titulom v konaní bol Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 07249/09 zo dňa 25. 06. 2009, vydaný
na základe porušenia Zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa 05. 03. 2008. Vzťah medzi oprávnenou a
povinným posúdil ako spotrebiteľský, aplikujúc naň ust. § 39, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1 až 3
a 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá mohla mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu

rozhodcovskej doložky k zmluve. Za týmto účelom súd preskúmal zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo
dňa 05. 03. 2008, uzavretú medzi povinnou a oprávnenou, ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, kde v bode 17. bola obsiahnutá Rozhodcovská doložka, podľa ktorej: „Všetky spory, ktoré vzniknú
z tejto zmluvy, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karlovské rameno 8,
Bratislava, IČO: 35 922 761 zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel:

Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchporiadkovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred
príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto

zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv
z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského

súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“ Zastal názor, že rozhodcovská doložka, ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobila značnú nerovnováhu v právacha povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky tým, že znemožnila spotrebiteľke zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechala ho výlučne na vôli dodávateľa, t. j. oprávnenej.
Mal za to, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľkou osobitne vyjednaná a fakticky ju nútila

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, preto ju označil za neprijateľnú. Dodal, že rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľka osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnýmipodmienkami,mohlalenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkýmúverovým
podmienkam vrátane Všeobecných podmienok poskytnutie úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľky, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Uzavrel, že rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a preto bola podľa Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň poukázal na skutočnosť, že nešlo
o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinná, teda spotrebiteľ, bola zvlášť upozornená,
ktoré by bolo s povinnou zvlášť dojednané, ona by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasila a prejavila
by svoj súhlas podpisom. Podpis na zmluve o úvere nepovažoval zároveň aj za prejav súhlasu s
rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť bolo nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny

prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinná
sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdala vopred svojich práv, čo považoval za rozporné s
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené skutočnosti
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedla, že právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový
stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju

na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Poukázala na to, že ust. § 45 ods. 1, 2 Zákona o
rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZoRK“) síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné
konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak
v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na

dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako vyžaduje ust. § 34 Zákona o
rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa
jej názoru v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku
samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody

zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t. j. nemôže sa jednať o dôvody
právneho posúdenia veci. Svoj záver oprela aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000. Postupom
súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa nej k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je
v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Zdôraznila, že uzatvorila s povinnou

rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu a na samostatnej
listine. Poukázala na rozväzovaciu podmienku zakotvenú v rozhodcovskej zmluve, v zmysle ktorej bola
povinnej ponechaná možnosť obrátiť sa na všeobecný súd.

3. Povinná a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej aj ako „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.6. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to po skutkovej, ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne
stotožnilsrozhodnutímsúduprvejinštancie,nakoľkobolajehoargumentáciavecnesprávna,objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi

Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnená svojím návrhom, spísaným vo forme zápisnice dňa 14.

03. 2015, požiadala súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o vykonanie exekúcie voči
povinnému na vymoženie sumy 61,71 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označila Rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so
sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 07249/09 zo dňa 25. 06. 2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24. 08. 2009 a vykonateľnosť 27. 08. 2009. Dňa 05. 10. 2015 doručil súdny exekútor

súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh
na vykonanie exekúcie, Rozhodcovský rozsudok tvoriaci exekučný titul. Obsah spisu tvorí i Zmluva o
úvere č. XXXXXXX zo dňa 05. 03. 2008 spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej
v rozhodnutí len „VPPÚ“). Následne súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

9. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Odvolací súd poukazuje aj
na skutočnosť, že za návrh na začatie konania sa považuje návrh na vykonanie exekúcie, ako aj

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zo spisu nevyplýva, že by
v exekučnom konaní bolo už rozhodnuté. Exekučný súd nerozhodoval o rovnakej žiadosti toho istého
súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých
účastníkov. K tvrdeniu oprávnenej, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom odvolací súd dodáva,
že v štádiu, pri ktorom súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh

na vykonanie exekúcie a exekučný titul, súd v tomto štádiu nevykonáva dokazovanie, postačuje totiž,
aby boli rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do
neho založených listín. Vzhľadom na uvedené, oboznamovanie sa s obsahom listín, ktoré je zamerané
na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o
poverenienavykonanieexekúcie,nemusívykonávaťnapojednávaní.Súdprizastaveníexekúcieskúma

existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie. Ak je na zistenie dôvodov potrebné vykonať dokazovanie,
exekučný súd je povinný nariadiť pojednávanie. Ak je však možné rozhodnúť na základe právneho
posúdenia veci bez vykonávania dokazovania, pojednávanie nie je potrebné. Exekučné konanie má
charakter sporového konania, ktorý sa prejavuje v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a
povinným, či možno vykonávať exekúciu. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd v 3 rovinách, a to ako

spor o začatie exekúcie, spor o zastavení exekúcie a odklad exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu
v danom prípade prvoinštančný súd nemal dôvod vo veci nariadiť pojednávanie, vykonávať dokazovanie
na pojednávaní, preto ani túto vadu konania odvolací súd nezistil.

10. Podľa §9a Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní

podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.11. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje
majetok.

12. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

13.Podľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuúčinnéhovčasezačatiaexekučnéhokonania,súdpreskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/
a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

14. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead/, a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

15. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017, ak tento zákon v § 243i
až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

16. Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, nakoľko správne zistil skutkový stav
a správne vec posúdil po právnej stránke. K dôvodu odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne právne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský,
a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinnú zaväzuje rozhodcovský rozsudok,
nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa
považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovarov, či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,

spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý oprávnenou túto
charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere vo forme

odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský
úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na
spotrebiteľské zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a rozhodcovskú doložku

zakotvenú v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v znení citovanom vyššie, považuje aj
odvolací súd za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, pretože toto zmluvné dojednanie nebolo
individuálne dojednané, nakoľko je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, povinná ich
mohla len ako celok prijať alebo odmietnuť a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinnej. Súd prvej inštancie teda správne postupoval, keď preskúmal

v zmysle dôležitého záujmu štátu na rešpektovaní základného práva občana - spotrebiteľa na ochranu
inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia vyplývajúce z Charty
základných práv Európskej únie a ktorým korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň
ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali.Súd vzal správne do úvahy ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

18. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, a preto
odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).