Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/522/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115228390
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115228390.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobkyne:
Y. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom J.-O., Y. XX, zastúpená advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833 533, proti žalovanému:
Poľnohospodárska Pôda s. r. o., so sídlom Bratislava, Žehrianska 3179/3, IČO: 44 138 369, zastúpený

advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o., so sídlom Zvolen, Stráž 3/223, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 11.
februára 2016 č. k. 17C/505/2015-43 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania

zo dňa 30. 10. 2015. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 109 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a uviedol, že žalobkyňa sa žalobným návrhom, ktorý bol
doručený Okresnému súdu Nitra dňa 21. 09. 2015, domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v okrese J. v obci J., v katastrálnom území O., parcela registra "E", zapísanej na LV č.
XXXX - parc. č. 838 - trvalé trávnaté porasty o výmere 1266 m2; parc. č. 837 - orná pôda o výmere 824
m2; parc. č. 839 - orná pôda o výmere 1198 m2. Dňa 30. 10. 2015 žalovaný prostredníctvom právneho

zástupcu žiadal o prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) OSP do skončenia trestného
konania ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015, nakoľko bolo začaté trestné stíhanie vo veci skupovania
pozemkov. Žalovaný mal za to, že v trestnom konaní môžu byť zistené významné okolnosti, ktoré sú
spôsobilé preukázať, či zo strany žalovaného, resp. osôb konajúcich za žalovaného prišlo k zneužitiu
neskúsenosti a dôverčivosti , tak ako to vyplýva z § 265 ods. 1 Trestného zákona. Súd prvej inštancie
popreskúmanínávrhunaprerušeniekonaniakonštatoval,ževustanovení§109ods.2OSPsúuvedené

prípady, v ktorých je súdu daná možnosť prerušiť konanie, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, t.j.
súd môže, nemusí, po preskúmaní opodstatnenosti dôvodov konanie prerušiť. Na základe uvedeného
súd prvej inštancie konštatoval, že nie je dôvod na prerušenie konania, nakoľko otázku platnosti, resp.
neplatnosti kúpnej zmluvy si vie súd posúdiť aj sám. Čiže, súd vie sám zhodnotiť, za akých okolností
bola uzatvorená kúpna zmluva, či bola zneužitá neskúsenosť, resp. dôverčivosť žalobkyne a či uvedené
konanie žalovaného malo vplyv na určenie, že zmluva je neplatná alebo práve naopak. S poukazom na

vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
Uviedol, že ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania,
to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný
najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže
konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie
konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri

vedení príslušného súdneho konania je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej
ochranyprávstránvsúdnomkonaníapoužiťtoopatrenie,prostredníctvomktoréhojeochranaprávstránkonania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto
prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 10. 2010 sp. zn. 3 Cdo 150/2010. Vychádzajúc z citovaných zákonných

ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti uznesenia a podaný návrh na prerušenie konania zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, namietajúc, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia
nevyplýva, či si súd pripojil vyšetrovací spis, aby sa náležite oboznámil s jeho obsahom a na základe

vykonania tohto dôkazu dospel k záveru, že prerušenie konania nie je dôvodné a potrebné. Tvrdil,
že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplýva vôbec, aké úkony a či vôbec nejaké úkony urobil
súd smerom k zisteniu, čo je predmetom trestného konania a v akom štádiu je predmetné konanie.
Uvedené je nevyhnutné a je to potrebné považovať za kľúčovú otázku, na ktorú súd musí dať v
odôvodnení rozhodnutia odpoveď, a to práve v kontexte toho, z akého dôvodu sa žalovaný domáhal
prerušenia konania. Mal za to, že v danom prípade ide o vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. b) OSP.

Súd v kontexte rozhodovania o návrhu na prerušenie konania neúplne zistil skutkový stav. Až práve
po pripojení predmetného vyšetrovacieho spisu a po oboznámení sa s jeho obsahom, po porovnaní
opodstatnenosti dôvodov uvedených v návrhu na prerušenie konania a obsahu vyšetrovacieho spisu by
súd mohol vyhodnotiť, či v skutočnosti je alebo nie je dôvodný návrh na prerušenie konania. Trval na
tom, že pre rozhodnutie súdu má v tomto prípade význam otázka, ktorá sa rieši v kompetencii iného

orgánu, a to v trestnom konaní. Poukázal na to, že v tomto prípade sa rieši aj otázka, ktorá s poukazom
na ustanovenie § 135 ods. 1 OSP spadá do kompetencie iného orgánu, t. j. súd si ju nemôže posúdiť
sám. Pokiaľ by aj súd nazeral na odpoveď na túto otázku len ako na otázku prejudiciálnu v kontexte
dikcie ustanovenia § 135 ods. 2 OSP, žalovaný mal za to, že je potrebné túto otázku posúdiť veľmi citlivo,
nakoľko prípadné rozhodnutie iného orgánu by mohlo podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej.

Ak by totiž k podstatnej otázke majúcej vplyv na rozhodnutie súdu došlo neskôr ako k rozhodnutiu vo veci
samej, môže to spôsobovať aj existenciu dôvodu na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 OSP. Záverom
dodal, že od rozhodnutia v trestnom konaní závisí otázka základu nároku, ktorým je vlastnícke právo
žalobkyne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že sú splnené všetky predpoklady na
prerušenie konania v súlade s ustanovením § 109 ods. 2 písm. c) OSP a navrhol, aby Krajský súd v Nitre

napadnuté uznesenie zmenil tak, že súd konanie sp. zn. 17C/505/2015 preruší, a to až do právoplatného
skončenia trestného konania ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že odvolanie, ako aj samotný
návrh na prerušenie konania považuje za účelový a obštrukčný. Súdu predložila podnet Prezídia

PZ na trestné stíhanie a uznesenie o začatí trestného stíhania, na základe ktorých sa vedie trestné
stíhanie, pre ktoré žalovaný žiada prerušiť konanie. Zo zasielaných dokumentov vyplýva, že trestné
stíhanie nemá súvis s občianskoprávnymi dôvodmi neplatnosti zmluvy, o čom mal žalovaný vedomosť.
Z uvedeného teda jasne vyplýva, že návrh žalovaného na prerušenie konania je obštrukčný a jeho
cieľom je len mariť súdne konanie a spôsobovať prieťahy. Poukázala na skutkovo totožnú vec vedenú

na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 8Co/46/2016, kedy Krajský súd v Nitre potvrdil rozhodnutie
okresného súdu a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že napadnuté rozhodnutie je správne a
dostatočne odôvodnené a že procesný postup súdu má byť hospodárny. Z dôvodu hospodárnosti je teda
pri tvrdenom rozpore kúpnej zmluvy so zákonom správne riešiť tvrdený rozpor prednostne. Takisto v
rozhodnutípoukázalanato,ževtrestnomkonanízačatomlenvovecisariešiaotázkyrozpornostikonaní

osôb z hľadiska Trestného zákona, pričom rozpor s dobrými mravmi je širší a riešenie určitej otázky v
trestnom konaní ešte samo o sebe nezbavuje súd možnosti vykonávať v rámci občianskeho súdneho
konania dokazovanie (teda trestné konanie nemá vždy súvis s občianskoprávnymi dôvodmi žaloby).

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),viazanýodvolacímidôvodmi(§380ods.1CSP)prejednalodvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa svojou žalobou voči žalovanému domáha určenia, že je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. O., obec J., okres J., evidovaných na LV
č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nitra, ako pozemky parc. registra „E“ parc. č. 838 - trvalé trávnaté
porasty o výmere 1266 m2, par. č. 837 - orná pôda vo výmere 824 m2, parc. č. 839 - orná pôda vovýmere 1198 m2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že bola zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetných
nehnuteľností. Dňa 07. 07. 2015 sa u nej doma neohlásene objavil zástupca žalovaného ohľadne výkupu
jej pozemkov. Žalobkyňa to odmietla, nakoľko sa bála, že ju oklame. Následne sa zástupca žalovaného

vrátil aj s notárkou. Po notárkinom ubezpečení, že celý predaj je v poriadku, žalobkyňa súhlasila s
predajom pozemkov, ktoré nikdy nechcela predať. Bola jej predložená už kompletne vypracovaná kúpna
zmluva aj s jej údajmi, ktorú si ani nestačila prečítať. Tvrdila, že podpísala kúpnu zmluvu č. 2015/7/7/
Draž/837/838/839 s kúpnou cenou 1,66 €/m2 a odovzdali jej 1.980 eur, o čom obdržala výdavkový
pokladničný doklad. Uviedla, že má 80 rokov, internet nemá a nepozná a o strategickom parku nevedela,

ale keby vedela, kúpnu zmluvu by nepodpísala. Dňa 30. 07. 2015 bol na základe rozhodnutia Okresného
úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5459/15 povolený vklad do katastra nehnuteľností, ktorým bol
zapísanýakonovývlastníkpozemkovžalovaný.OniekoľkodníjejbolazaslanáspoločnosťouMHInvest,
s. r. o. ponuka na odpredaj iných pozemkov v kat. území O. spolu s návrhom kúpnej zmluvy za cenu
17,26 €/m2. Poukázala na to, že kúpna zmluva, ktorú jej žalovaný predložil vopred vyhotovenú, sa na 90
% zhoduje s návrhom zmluvy, ktorý následne obdržala poštou od MH Invest, ale s tým rozdielom, že MH

Invest jej ponúkla kúpnu cenu vo výške 17,26 €/m2. V konečnom dôsledku by kúpna cena ponúkaná
MH Invest za pozemky predstavovala približne 56.586,48 eura. Žalovaný tak od nej kúpil pozemky
za sumu zodpovedajúcu 3,5% ich skutočnej hodnoty a mala za to, že ich kupoval výlučne na to, aby
ich predal štátu za ich reálnu hodnotu. V dôsledku tohto jeho konania len prostredníctvom toho, že ju
uviedol do omylu, nadobudol zisk v priebehu niekoľkých dní sumu vo výške 54.606 eur. Z uvedených

dôvodov s poukazom na ustanovenie § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len
OZ) považovala zmluvu, ktorú uzavrela so žalovaným, za neplatnú. Záverom tiež navrhla nariadiť
predbežné opatrenie, ktorým súd zakáže žalovanému nakladať - predať, darovať, zameniť, dať do
nájmu,založiť,zaťažiťvecnýmbremenomavypožičaťnehnuteľnostibližšiešpecifikovanévpredmetnom
žalobnom návrhu. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 09. 10. 2015 č. k. 17C/505/2015-31

nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému nakladať - predať, darovať, zameniť, dať do
nájmu,založiť,zaťažiťvecnýmbremenomavypožičaťnehnuteľnostibližšiešpecifikovanévpredmetnom
uznesení až do právoplatného skončenia konania vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
17C/505/2015. Dňa 30. 10. 2015 podal žalovaný na súde návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods.
2 písm. c) OSP až do právoplatného skončenia trestného konania ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015, o

ktorom súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

6. Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP účinného do 30. 06. 2016 súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,

zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi
návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

7. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP účinného do 30. 06. 2016, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

8. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 162 ods. 1 CSP súd konanie preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania,

c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

10. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie o návrhu žalovaného na prerušenie konania rozhodol

napadnutým uznesením tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. Dôvodil tým, že
nie je dôvod na prerušenie konania, nakoľko otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy si vie
súd posúdiť aj sám. Súd vie sám zhodnotiť, za akých okolností bola uzatvorená kúpna zmluva, či bola
zneužitá neskúsenosť, resp. dôverčivosť žalobkyne a či uvedené konanie žalovaného malo vplyv na
určenie, že zmluva je neplatná alebo práve naopak.

14. Z návrhu žalovaného na prerušenie konania vyplýva, že žalovaný žiadal o prerušenie konania na
základe § 109 ods. 2 písm. c) OSP, a to z dôvodu, že konanie, do ktorého skončenia navrhuje konanie
prerušiť, je konaním, v ktorom sa má zistiť, či po objektívnej stránke prišlo k neoprávnenému použitiu
informácie, ktorá nebola verejne prístupná a nebola získaná v rámci zamestnania, povolania, postavenia
alebo funkcie, pričom použitie tejto informácie významne ovplyvnilo správanie žalovaného v obchodnom

styku.

15. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
ktorým súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania z dôvodov uvedených v napadnutom
uznesení, je vecne správne a zákonu zodpovedajúce. Odvolací súd sa v celom rozsahu s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia stotožňuje a len dodáva, že podľa ustanovenia § 164 CSP (pôvodne
ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP) nebol súd povinný návrhu na prerušenie konania vyhovieť,
pretože toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania,
ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd
môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho

súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr
zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s
prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

16. Ustanovenie § 164 CSP sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky

(čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že prerušením
konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného
postupu podľa ustanovenia § 164 CSP preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto
článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej
lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS. 21/2000 z 20. septembra 2000).

17. Prerušenie sporového konania podľa ustanovenia § 164 CSP súdom je odôvodnené v konaniach,
v ktorých je konanie prerušené preto, lebo výsledok iného začatého konania môže relevantne ovplyvniť

výsledok iného konania, toho, v ktorom bolo konanie prerušené. Tento záver sa uplatní najmä v prípade,
ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže významne ovplyvniť jeho výsledok,
keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným predbežným
posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s právoplatným rozhodnutím
súdu, čo nebol daný prípad, nakoľko predmetom konania pod ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015 (čo súd

zistil z uznesenia Prezídia policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná jednotka
finančnej polície, expozitúra Západ, Nitra zo dňa 22. 09. 2015) je trestné stíhanie za zločin zneužívania
informácií v obchodnom styku podľa § 265 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona preto, že v presne
neustálenom čase roku 2015 sa doposiaľ nestotožnenému pracovníkovi Ministerstva hospodárstva SR
podarilo v rámci svojej pracovnej činnosti získať neverejnú informáciu o tom, že štát plánuje v kat.

úz. obcí S. X. a O. skupovať od pôvodných vlastníkov poľnohospodársku pôdu, za účelom výstavby
priemyselného parku na výrobu vozidiel zn. Jaguar v cenových reláciách 15,11 - 17,20 eur/m2, ktorú
následnezozištnýchdôvodovpostúpilzástupcomspoločnostiPoľnohospodárskapôdas.r.o.,sosídlom
na Žehrianskej 3179/3 v Bratislave, ktorí na základe takto získanej informácie v mesiacoch apríl až júl2015 s cieľom obohatiť sa týmto spôsobom, že uvedenú informáciu zataja a deklarujúc, že skupované
pozemky nie sú určené na stavebné účely, ponúknu záujemcom o odpredaj pozemkov rádovo nižšiu
cenu, pričom následne po nadobudnutí vlastníckeho práva takto získanú pôdu odpredajú štátu za ceny

v rozmedzí 15,11 - 17,20 eur/m2, zakúpili na základe podpísaných kúpnych zmlúv od viac ako 100
majiteľov pozemky nachádzajúce sa v uvedených kat. územiach o celkovej rozlohe viac ako 208 000
m2 za sumu 0,70 eur/m2, resp. zamenili na základe podpísaných zámenných zmlúv za iné, menej
bonitné pozemky o celkovej rozlohe viac ako 44 000 m2, pričom zatajením uvedenej informácie pri
podpisovaní zmlúv pred predávajúcimi a zamieňajúcimi ovplyvnili ich rozhodovanie vo svoj prospech

a svojim konaním im pôsobili škodu vo výške asi 4 milióny eur. Výsledok trestného konania za zločin
zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 265 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona nie
je takým konaním, ktorého výsledok by mohol ovplyvniť výsledok tohto konania do takej miery, že by
sa súd v tomto konaní mohol pri predbežnom posudzovaní otázok dostať do rozporu s právoplatným
rozhodnutím súdu, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

18. K dôvodom odvolania žalovaného odvolací súd ešte dodáva, že súd prvej inštancie napadnuté
uznesenie stručne, ale v dostatočnom rozsahu odôvodnil, keď uviedol pre posúdenie veci všetky
podstatné skutočnosti, na čom nemení nič ani to, že v napadnutom uznesením neuviedol, či si pripojil
vyšetrovací spis. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal to, že pre rozhodnutia súdu má v tomto prípade

význam otázka, ktorá sa rieši v kompetencii iného orgánu, a to v trestnom konaní, k tomu odvolací
súd dodáva, že v ustanovení § 162 ods. 1 písm. a) CSP (pôvodne ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b)
OSP) je upravená povinnosť prerušenia konania z dôvodu, že rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený vyriešiť sám. Ustanovenie § 193 CSP ukladá súdu povinnosť rešpektovať
určité skutočnosti ako prejudiciálne, predbežné, bez možnosti alternatívneho posúdenia predmetnej

otázky zo strany procesného súdu. Inak povedané, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom,
či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavným zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, rozhodnutím ústavného súdu alebo
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal a rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti. Iné otázky, o ktorých má rozhodnúť iný orgán, môže súd posúdiť sám, za predpokladu,
že o nich nebolo vydané rozhodnutie príslušným orgánom. Návrh na prerušenie konania v zmysle
ustanovenia § 162 ods. 1 písm. a) CSP (§ 109 ods. 1 písm. b) OSP) však žalovaným nebol podaný a
súd pre prerušenie podľa tohto ustanovenia ani nezistil dôvody.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).