Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 20, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 74S/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200307
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6021200307.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie

Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Vladimíra
Šalamúna, v právnej veci žalobcu: H.M.H. - Drevovýroba Kociha, s.r.o., Kociha 106, 980 52 Kociha,
IČO: 36 464 937, právne zastúpený AK Pekár s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 47 233 940, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100843985/2021 zo dňa
17. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „správca
dane“) vykonal u žalobcu ako u platiteľa dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) daňovú kontrolu
na DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2012. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený
protokol č. 100675030/2017 zo dňa 21.04.2017 za zdaňovacie obdobia marec 2012, máj 2012, jún 2012,

júl 2012, august 2012, september 2012, október 2012 a november 2012. Protokol spolu s výzvou č.
100676543/2017 zo dňa 21.04.2017 bol žalobcovi doručený dňa 25.04.2016. Žalobca sa k protokolu z
daňovej kontroly vyjadril písomným podaním zo dňa 10.05.2017 a predložil čestné vyhlásenia týkajúce
sa prepravy.

2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100145961/2021 zo dňa 28.01.2021
určil žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) rozdiel
v sume nadmerného odpočtu 2 198,05 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2012. Správca
dane znížil nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie november 2012 zo sumy 22 336,20 Eur
na sumu 20 138,15 Eur.

3. Žalobca v zdaňovacom období november 2012 deklaroval oslobodené dodanie od DPH v zmysle § 43
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o

DPH“). Konkrétne žalobca deklaroval dodanie tovaru - rezivo, hranoly, foršne, dosky v hodnote 6 443,67
Eur na základe faktúry č. Z20120215 z 28.11.2012 odberateľovi MÁRTON HOLZ KERESKEDELMI ÉS
SZOLGÁLTATÓ KOTLÁTOLT, 1157 BUDAPEST, NYÍRPALOTA ÚT 5. FSZ 2, IČ DPH: HU23767506(ďalejajlen„MÁRTONHOLZKft.“).Tovarmalbyťprepravený prepravcomF.L.,Cestárska44,Rimavská
Sobota, IČO: 32 972 270, motorovým vozidlom s evidenčným číslom RS 855BF.

4. Žalobca v tomto zdaňovacom období deklaroval oslobodené dodanie do Maďarska aj pre odberateľa
MIREA TRANS FUVAROZÓ ÉS SZOLGÁLTATÓ KOTLÁTOLT, 1084 BUDAPEST, BÉRKOCSIS UTCA
18, IČ DPH: HU 229 277 45 (ďalej aj len „MIREA TRANS, Kft.“), konkrétne na základe dvoch faktúr: č.
Z20120199 z 05.11.2012 za šalovacie dosky v hodnote 3 159,45 Eur a č. Z20120200 zo dňa 06.11.2012
za šalovacie dosky v hodnote 3 585,17 Eur. Tovar mal prepraviť samotný odberateľa.

5. Správca dane dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od DPH v zmysle § 43
zákonaoDPH.Dodanietovarusanepotvrdiloumaďarskýchodberateľov,nepotvrdilasaprepravatovaru
k deklarovaným odberateľom prepravcom F. L. a samotným odberateľom MIREA TRANS, Kft.

6. Vo vzťahu k spoločnosti MÁRTON HOLZ Kft. správca dane poukázal na to, že nebolo jednoznačne

potvrdené dodanie tovaru zo Slovenska tomuto odberateľovi, nakoľko je zmiznutým obchodníkom,
spoločnosť je predaná, sídlo je fiktívne a terajší konateľ je bezdomovec. Daňové číslo bolo zrušené,
bývalý konateľ je nekontaktný a spoločnosť nepredložila žiadne doklady preukazujúce nadobudnutie
tovaru od žalobcu. Spoločnosť v daňovom priznaní za prvý štvrťrok 2012 priznala intrakomunitárne
nadobudnutia, ale maďarská daňová správa nepotvrdila dodanie od žalobcu, nakoľko neboli predložené

žiadne doklady. K deklarovanej preprave správca dane uviedol, že túto mal vykonať F. L., ktorý sa vyjadril
tak, že vykonal len jednu prepravu z Kocihy do Maďarska cez Jesenské, Fiľakovo a Šiatorskú Bukovinku.
V roku 2012 jazdili pre iného odberateľa služby do Plešivca. Správca dane z predložených dokladov od
Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. zistil, že deklarovaný prepravca dňa 28.11.2012 vykonal prepravu
do Plešivca, pričom sa nepotvrdila preprava deklarovaná na CMR doklade vozidlom evidenčné číslo

RS 855BF zo Slovenska do Maďarska. Z podkladov zaslaných Národnou diaľničnou spoločnosťou
a.s. Bratislava sa nepotvrdila preprava, nakoľko vozidlo s evidenčným číslom RS 855BF nemá dňa
28.11.2012 mýtny záznam a záznam o pohybe vozidla v smere z Kocihy do Maďarska. Ďalej správca
danepoukázalnato,ženapredloženomCMRdokladejeakomiestovykládkyuvedenéSiofókMaďarsko
a na mieste vyhradenom pre odberateľa nie je potvrdenie o prevzatí tovaru. Nikto zo spoločnosti žalobcu

nikdy nebol u deklarovaného odberateľa, nepoznal ho a nevedel potvrdiť, kto konkrétne tovar prevzal a
ako bola nakládka realizovaná. Ďalej správca dane poukázal na výpoveď Z.. P. S. a konateľa žalobcu Z.
Z., z ktorých podľa správcu dane vyplynulo, že nikto v spoločnosti žalobcu nevedel po maďarsky, preto
bol potrebný sprostredkovateľ a zahraničné firmy mali zástupcov pre komunikáciu so žalobcom, pričom
splnomocnenia splnomocňujúce na zastupovanie neboli predložené, objednávky mali byť realizované

telefonicky alebo e-mailom. Správca dane tiež vyhodnotil úhradu za tovar, konkrétne, že tovar mal
byť zaplatený v hotovosti prostredníctvom tretej osoby, čo podľa správcu dane nenaznačuje priame
obchodné vzťahy medzi žalobcom a deklarovaným odberateľom MÁRTON HOLZ Kft.

7. Vo vzťahu k spoločnosti MIREA TRANS, Kft. správca dane poukázal na skutočnosti oznámené

maďarskou daňovou správou, konkrétne, že táto je zmiznutým obchodníkom, bola predaná, sídlo
je fiktívne a terajší konateľ na sídle nikdy nebol. Daňové číslo bolo zrušené, bývalý konateľ Z. Z.
(30.08.2010 až 10.04.2014) je nekontaktný, spoločnosť nepredložila žiadne doklady preukazujúce
nadobudnutie tovaru od žalobcu. Na základe bankových účtov nebolo preukázané, že by spoločnosť
MIREA TRANS, Kft. bola v kontakte so spoločnosťou žalobcu a maďarský správca dane uviedol,

že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by dosvedčovali, že by tento daňovník vykonával skutočnú
ekonomickú aktivitu. Preprava mala byť zabezpečená samotným odberateľom MIREA TRANS, Kft. jeho
nákladným motorovým vozidlom evidenčné číslo ZWH736, pričom správcovi dane nebol predložený
žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval reálne uskutočnenie prepravy. Správca dane zistil, že motorové
vozidlo s evidenčným číslom ZWH736 nebolo zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme v roku

2012, neexistuje mýtny záznam a záznam o pohybe tohto vozidla po vymedzených úsekoch ciest.
Rovnako poukázal na výpoveď svedkyne Z.. P. S., ktorá uviedla, že nikto v spoločnosti žalobcu nevedel
po maďarsky, preto bol potrebný sprostredkovateľ, avšak neboli predložené žiadne splnomocnenia ani
objednávky. Na prepravných dokladoch je ako miesto vyloženia tovaru uvedené Budapest Hungary a
na mieste vyhradenom pre odberateľa sa nachádza otlačok pečiatky maďarskej spoločnosti MIREA

TRANS, Kft. bez podpisu. Hoci sa jednalo o maďarského prepravcu, k faktúram sú predložené slovenské
tlačivá CMR, čo tiež svedčí o tom, že prepravu nevykonalo nákladné motorové vozidlo maďarského
odberateľa s evidenčným číslom ZWH736. Správca dane tiež poukázal na to, že nikto zo spoločnosti
žalobcu nebol u deklarovaného odberateľa, nikoho za deklarovaného odberateľa nepoznal a nevedelako mala byť vykládka realizovaná. Aj vo vzťahu k objednávkam tovaru poukázal na výpoveď Z..
P. S. o tom, že táto uviedla, že nikto nevedel po maďarsky a bol potrebný sprostredkovateľ, avšak
žiadne splnomocnenia na zastupovanie maďarských spoločností neboli predložené a objednávky mali

byť realizované telefonicky alebo e-mailom. Aj v tomto prípade mali byť úhrady za tovar realizované v
hotovosti prostredníctvom tretej osoby, čo podľa správcu dane nenaznačovalo priame obchodné vzťahy
medzi žalobcom a deklarovaným odberateľom.

8. O odvolaní žalobcu podanom proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutím č.

100843985/2021 zo dňa 17.05.2021 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.

9. Žalovaný uviedol, že žalobca považuje za rozhodujúce dôkazy pre uplatnené oslobodenie plnenia
od dane len predložené doklady, t. j. faktúry a doklady CMR a výpovede svedkov, pričom nerozporuje
výsledky MVI (odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií), ani zistenia správcu dane v
elektronickom mýtnom systéme Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., Bratislava.

10. Skutočnosti zistené na ústnych pojednávaniach podľa žalovaného preukazovali, že žalobca konal
na základe pokynov inej osoby, tovar pripravil na základe pokynov kontaktnej osoby alebo vodiča,
nedisponoval dokladmi, platil v hotovosti, odberateľa nepoznal, nedisponoval žiadnou obchodnou
dokumentáciou.

11. Samotný konateľ žalobcu uviedol všeobecne, že pred uskutočnením zdaniteľných obchodov si overil,
či partneri sú registrovaní pri IČ DPH, či je na nich vyhlásený konkurz alebo sú v likvidácii. Skutočnosť,
že tovar nebol reklamovaný a bol zaplatený, považoval daňový subjekt za istotu, že tovar skončil u
maďarského odberateľa. Podľa žalovaného takéto vyjadrenie potvrdzuje, že konateľ daňového subjektu/

žalobcu nevykonával svoju funkciu tak, ako to ustanovuje Obchodný zákonník. Poukázal pritom na ust.
§ 135a Obchodného zákonníka a na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009.

12. Podľa žalovaného žalobca nedisponoval bežnou obchodnou korešpondenciou, konkrétne
obchodnými zmluvami, objednávkami, bezhotovostnými úhradami, zápismi z porád atď. Nikto zo

spoločnosti žalobcu nebol nikdy u odberateľa, nepoznal ho a nevedel potvrdiť, kto konkrétne prevzal
tovar, kde bola realizovaná vykládka. Daňový subjekt a aj zamestnanci vyslovili len domnienky o
tom, že tovar skončil u odberateľa, pre ktorého boli vystavené faktúry. Dodávky boli vyfakturované
pre maďarského odberateľa, ktorého žalobcovi určil sprostredkovateľ (bez predloženia splnomocnenia
na jednanie za maďarskú spoločnosť). Žalobca komunikoval so šoférmi, faktúry uhrádzal v hotovosti

šoférom. Išlo o neobozretné obchodné správanie, čo potvrdili aj výsledky medzinárodnej výmeny
informácií. Maďarskí odberatelia uvedení na sporných faktúrach nepriznali v daňovom priznaní k DPH
nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, neodviedli DPH a nevykazujú ani ekonomickú činnosť.

13. Žalovaný vyhodnotil výpovede zamestnancov Z.. P. S., P. E., C. Z., ako aj výpoveď konateľa žalobcu

Z. Z., ako všeobecné a nekonkrétne, nepreukazujúce, že fakturovaný tovar bol dodaný maďarským
odberateľom. Z výpovedi podľa žalovaného bolo zrejmé, že žalobca s maďarskými odberateľmi
nekomunikoval, nepoznal ich, nevedel kto prevzal náklad dreva. Z výpovedí svedkov bolo zrejmé len to,
že tovar bol vyvezený z píly, avšak nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol dodaný konkrétnemu
deklarovanému odberateľovi.

14. Pokiaľ žalobca poukazoval na výpoveď svedka F. U., tak žalovaný uviedol, že z výpovede tohto
svedka vyplýva, že on bol vodič, bez akejkoľvek zmluvy a že vozil tovar do Maďarska. Z. Z. v čestnom
prehlásení z 19.05.2017 uviedol, že je konateľom spoločnosti MIREA TRANS a že tovar od žalobcu
prepravil. Maďarská daňová správa však v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií

doručenú dňa 18.03.2015 uviedla, že na základe bankových účtov spoločnosti nemôže byť preukázané,
žespoločnosťbolavkontaktesožalobcomaženenašlažiadneokolnosti,ktorébydosvedčovali,žetento
daňovník vykonával skutočnú ekonomickú činnosť. Nebolo preukázané, že preverované ekonomické
transakcie sa uskutočnili a pán Z. Z. nepredložil správcovi dane žiadnu dokumentáciu, ani sa nevyjadril.
Výpovede vodičov preukazujú netransparentné obchodné praktiky na oboch stranách, t. j. u dodávateľa

i odberateľa.

15. Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Bratislava eviduje záznamy o pohybe vozidiel, ale nie o
predmete prepravovaného nákladu ani o dodávateľovi a odberateľovi. V tomto prípade preprava nebolapreukázaná. Národná diaľničná spoločnosť, a.s., neeviduje žiadne záznamy o preprave, o pohybe
vozidiel, ktoré sú uvedené na CMR tvoriacich prílohu sporných faktúr.

16. Žalobca nepreukázal, že fakturovaný tovar skutočne nadobudli maďarskí odberatelia uvedení na
spornýchfaktúrach.SpoločnosťMÁRTONHOLZKft. bolanedostupnáanepreložiladoklady,spoločnosť
MIREA TRANS, Kft. nepredložila doklady a nevykonáva skutočnú ekonomickú činnosť. Tieto závery
vyplývajú z odpovedí maďarského správcu dane. Preprava fakturovaného tovaru do Maďarska nebola
uskutočnená, čo dokazujú mýtne záznamy, ktoré neevidujú pohyb vozidiel po vymedzených úsekoch

ciest v smere z Kocihy do Maďarska, hraničný prechod Kráľ alebo Šiatorská Bukovinka.

17. Podľa žalovaného si žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2
písm. e) Daňového poriadku, nepreukázal skutočnosti uvedené v daňovom priznaní, t. j. nepreukázal, že
oslobodenie od dane si uplatnil v súlade s § 43 ods. 1 zákona o DPH a nepodložil relevantnými dôkazmi
tvrdenia o dodaní tovaru maďarskému odberateľovi uvedenému na spornej faktúre a o preprave tohto

tovaru zo SR do Maďarska.

Správna žaloba žalobcu - žalobné body

18. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutiažalovaného,akoajrozhodnutiasprávcudane,ichzrušeniaavráteniavecinaďalšiekonanie.

19. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového
stavu je nepostačujúce pre riadne zistenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ

napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

20. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje nepreukázanie
intrakomunitárneho dodania tovaru pre spoločnosti MÁRTON HOLZ Kft. a MIREA TRANS Kft., s čím
žalobca nesúhlasí, nakoľko podľa neho preložil všetky doklady, ktoré od neho vyžaduje zákon o DPH a

intrakomunitárnedodanietovaruvyplývazvýpovedísvedkovaostatnýchdôkazovvykonanýchvdaňovej
kontrole a vo vyrubovacom konaní.

21. Ďalej žalobca poukázal na to, že pokiaľ za účelom uplatnenia práva na oslobodenie od DPH v
zmysle § 43 zákona o DPH predložil doklady vyžadované v zmysle § 43 ods. 5 tohto zákona, vyčerpal

svoje dôkazné bremeno a je na žalovanom a správcovi dane, aby preukázali, že tieto doklady sú
falošné, alebo že žalobca vedel alebo mal vedieť o podvodnom konaní maďarských odberateľov. V tejto
súvislosti poukázal na závery rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/48/2019 zo dňa
12.12.2019, konkrétne: „Pokiaľ žalovaný vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy v zmysle § 43 ods.
5 písm. b) zákona o DPH ako formálne, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne posúdil, ak

konštatoval, že žalobca predloženými dokladmi stanovenými v § 43 ods. 5 zákona o DPH nepreukázal
splnenie podmienok pre oslobodenie od dane. Žalobca (okrem predložených faktúr) predložením CMR
- medzinárodných nákladných listov vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní
tovaru uvedeného v prepravnom doklade odberateľovi uvedenému v tomto prepravnom doklade -
spoločnosti BULLIWOOD Kft., resp. RICSMONT Kft., t.j. o vyvezení tovaru do iného členského štátu,

a teda o splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru do iného členského
štátu. O splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného
členského štátu, teda v zmysle § 43 ods. 5 cit. zákona platí, že ak daňovník svoje dôkazné bremeno
vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Správca dane v prípade, ak má na základe
iných zistených skutočností pochybnosti o splnení tejto podmienky, musí preukázať, že išlo o doklad

falošný (nestačí teda len spochybniť pravosť CMR) alebo vo svetle judikatúry SD EÚ musí správca dane
preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel
vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Preto nestačí prepravu tovaru od žalobcu do iného členského
štátu EÚ spochybniť na taký skutkový záver, ako to urobil žalovaný (i správca dane) a to, že žalobca
nepreukázal splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri

dodaní tovaru do iného členského štátu. Za takejto dôkaznej situácie správca dane musí vykonaným
dokazovaním vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovenej podmienky, alebo
preukázať jeho vedomosť o prípadnom podvode na strane jeho odberateľa, resp. odberateľov.“. Podľa
žalobcu žalovaný a správca dane tak nepostupovali, nakoľko nepreukázali, že doklady predloženéžalobcom sú falošné, alebo že sa žalobca zúčastnil na podvodnom obchode, o ktorom vedel, alebo
musel vedieť.

22. Žalobca ďalej namietal, že zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by ním predložené
doklady v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH boli falošné. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by
žalobca mal alebo mal mať vedomosť o protiprávnom konaní maďarských odberateľov, ktorí v Maďarsku
nepriznali daň z nadobudnutého tovaru.

23. Žalovaným zistený skutkový stav je v rozpore s vykonaným dokazovaním, nakoľko intrakomunitárne
dodanie tovaru maďarským odberateľom potvrdilo nezávisle od seba niekoľko svedkov. Uskutočnenie
intrakomunitárneho dodania je zrejmé aj z výpovede účtovníčky žalobcu Z.. P. S., zamestnanca P. E.
(nakladal drevo na kamión), C. Z. (vodiča vysokozdvižného vozíka), či konateľa Z. Z..

24. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je zrejmé aj z údajov poskytnutých Národnou diaľničnou

spoločnosťou, a.s.

25. Nadobudnutie tovaru spoločnosťou MIREA potvrdil aj jej konateľ Z. Z. v čestnom vyhlásení zo dňa
19.05.2017. Prepravu a nadobudnutie tovaru potvrdil aj svedok F. U. vo výpovedi zo dňa 13.05.2019.

26. Ďalej žalobca poukazoval na to, že za dodaný tovar bolo vždy odoberateľom zaplatené, čo žalovaný
nespochybnil, a je otázne, prečo by maďarská spoločnosť platila za dodanie tovaru, keby k jeho dodaniu
nedošlo.

27. Podľa žalobcu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu nepravdivosti

doložených dokladov podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH a ani nepreukázal vedomosť žalobcu o
protiprávnom konaní maďarských odberateľov.

28. Žalobca ďalej poukázal na to, že argument žalovaného o neexistencii záznamu o prevádzke
konkrétneho motorového vozidla v elektronickom mýtnom systéme SR na území SR nedokazuje, že

nedošlo k uskutočneniu prepravy, ale len to, že prepravca, resp. vodič neumiestnil do vozidla alebo
neuviedol do prevádzky mýtnu palubnú jednotku (viď zákon č. 25/2007 Z. z.), prípadne jazdil po
vybraných úsekoch ciest tak, aby ho mýtny systém nezachytil, (viď výpoveď F. L. zo dňa 15.03.2017).
Tieto skutočnosti nemôžu byť v žiadnom prípade pričítané na ťarchu žalobcu.

29. Žalovaný nepostupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, keď neexistenciu
mýtneho záznamu považuje za akýsi superdôkaz a všetky ostatné dôkazy svedčiace v prospech žalobcu
považuje za podružné a irelevantné.

30. Prepravca F. L. nepoprel vykonanie prepravy pre MÁRTON HOLZ dňa 28.11.2012 ale uviedol, že

jazdil pre iného odberateľa. Uvedené však vôbec nevylučuje vykonanie prepravy pre žalobcu.

31. Skutkový stav zistený žalovaným je v rozpore s administratívnymi spismi, nakoľko dôkazy vykonané
počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vytvárajú ucelenú reťaz priamych a nepriamych
dôkazov, ktoré preukazujú splnenie podmienok na oslobodenie dodania tovaru od DPH v zmysle § 43

ods. 1 zákona o DPH.

32. Podľa žalobcu zmätočné a nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí spôsobuje ich
nepreskúmateľnosť a odôvodňuje ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

33. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že sporné doklady vyhodnotil ako nehodnoverné a
nie ako falošné. V odôvodnení svojho rozhodnutia nevychádzal zo skutočnosti, že žalobca sa zúčastnil
na podvodnom obchode, o ktorom vedel alebo musel vedieť. Žalovaný konštatoval, že žalobca

si nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ust. Daňového poriadku a nesplnil ani podmienky pre
oslobodenie od DPH vyplývajúce z § 43 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný konštatoval, že nebolo
preukázané dodanie tovaru maďarskému odberateľovi uvedenému na sporných faktúrach a že nebola
preukázaná ani preprava do Maďarska.34. Žalovaný neuvádza konkrétne, ako svedkovia potvrdili intrakomunitárne dodanie tovaru. Na strane
7 a 8 napadnutého rozhodnutia žalovaný vyhodnotil výpovede svedkov ako všeobecné a nekonkrétne.

35. Vo vzťahu k poukazom na to, že dodanie tovaru potvrdil aj konateľ spoločnosti MIREA TRANS,
Kft. Z. Z. v čestnom prehlásení z 19.05.2017 a že prepravu tovaru potvrdil svedok F. U. vo výpovedi z
13.05.2015 žalovaný uviedol, že v druhom odseku na strane 4 svojho rozhodnutia uviedol skutočnosti
zistené medzinárodnou výmenou daňových informácií u spoločnosti MIREA TRANS, Kft., ktoré sa

nezhodujú s obsahom čestného prehlásenia Z. Z. ani s výpoveďou svedka F. U.. Ďalej poukázal na ust.
§ 3 ods. 3 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku a na to, že v kontexte zistených skutočností vyhodnotil, že
deklarované obchody boli netransparentné.

36. Žalobca si uplatnil oslobodenie od DPH, preto bolo v jeho záujme, aby disponoval relevantnými a
hodnovernými dôkazmi, ktorými by nepochybne preukázal, že splnil všetky podmienky pre oslobodenie

od platenia dane uvedené v § 43 ods. 1 zákona o DPH.

37. V každom prípade je na ťarchu žalobcu prípadná skutočnosť, že prepravca neumiestnil vo vozidle
alebo neuviedol do prevádzky mýtnu palubnú dosku, prípadne jazdil po vybraných úsekoch ciest tak,
aby ho mýtny systém nezachytil, a to najmä preto, že žalobca si uplatnil oslobodenie od dane, ktoré je

podmienené dodaním tovaru a prepravením tovaru. Z dikcie žaloby vyznieva, že žalobca mohol a mal
vedomosť o praktizovanom spôsobe prepravy konkrétneho prepravcu a konal neobozretne a rizikovo,
keď na základe takto vykonanej prepravy si uplatnil oslobodenie od dane.

38. Najvyšší súd SR v početných rozsudkoch uviedol záver, že formálnu deklaráciu dodania tovaru a

služieb dokladmi je nutné preukázať, t. j. predložené doklady musia mať povahu faktu. V danom prípade
si žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť.

39. Žalovaný zotrval na tom, že preskúmavané rozhodnutia nie sú vydané v rozpore so zákonom a
vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci, na základe čoho navrhol, aby správny súd správnu

žalobu žalobcu zamietol.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

40. V replike žalobca uviedol, že preukázal uskutočnenie obchodov jednak doložením požadovaných

dokladov v zmysle zákona o DPH, ako aj výpoveďami viacerých svedkov (S., E., Z., Z.). Prepravu
a dodanie tovaru pre spoločnosť MIREA TRANS, Kft. potvrdil aj konateľ maďarského odberateľa
MIREA TRANS, Kft. - Z. Z. a svedok F. U.. Prevzatie tovaru od žalobcu a jeho prepravu do Maďarska
potvrdil aj prepravca F. L.. Žalobca preto uniesol svoje dôkazné bremeno v otázke uskutočnenia
intrakomunitárneho dodania tovaru maďarskému odberateľovi.

41. Žalovaný poukazuje na to, že za prípadné porušenie právnych predpisov zo strany dopravcov má
niesť zodpovednosť žalobca. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo by mal zodpovedať za konanie tretích osôb,
ktoré nemohol predvídať a ani ovplyvniť. Žalovaný sa pri svojej argumentácii nezameriava na podstatu
veci, keďže žalobca v správnej žalobe logicky poukázal na to, že neexistencia záznamov z mýtnych brán

nepreukazuje nedodanie tovaru, vzhľadom na spomínanú možnosť znefunkčnenia mýtnych jednotiek.
Závery žalovaného, ktoré sa opierajú o neexistenciu záznamov z mýtnych brán sú pochybné a neúplné,
a to aj vzhľadom k tomu, že z množstva iných dôkazov (svedecké výpovede a účtovné dôkazy) je zrejmé,
že k dodaniu tovaru reálne došlo.

42. Žalovaný vo vyjadrení poukazuje na to, že účtovné doklady vzťahujúce sa na predmetný obchod
nevyhodnotil ako falošné, ale ako nehodnoverné, čím sa zrejme snaží vylúčiť možnosť aplikácie
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/48/2019 zo dňa 12.12.2019. Táto argumentácia
ale neobstojí, nakoľko v uvedenej veci išlo o skutkovo obdobné (do značnej miery totožné) prípady.
Okrem toho pojem „nehodnoverný“ a „falošný“ sú synonymá. Žalovaný tvrdí, že účtovné doklady

predložené žalobcom neodrážajú realitu (teda, že intrakomunitárne dodanie tovaru neprebehlo), je
preto bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že žalovaný založil svoje rozhodnutie na závere, že doklady
sú falošné. Pokiaľ však tvrdí, že doklady sú falošné, musí túto skutočnosť preukázať (viď rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/48/2019 zo dňa 12.12.2019).43.Žalovanýasprávcadanenepreukázalianito,žežalobcasazúčastnilnadaňovompodvode,oktorom
vedel alebo musel vedieť, resp. že by neprijal opatrenia za účelom preverenia maďarských odberateľov.

44. Žalovaný nepriznaním nároku na oslobodenie od DPH postupoval v rozpore s ustálenou súdnou
praxou najvyšších súdnych autorít, najmä Súdneho dvora EÚ.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

45. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na
20.07.2022. Žalovaný sa pojednávania pred správnym súdom nezúčastnil, ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní a súhlasil, aby správny súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Právny
zástupca žalobcu sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadril v zhode s obsahom písomných
prednesov.

46. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu z dôvodov správnej žaloby
(§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP
zamietol.

47. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením

orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

48. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

49. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,

d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

50. Podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH; (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný

alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou
osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte,
alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a
b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje

identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.
(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou

ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,

prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,

5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

51. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku; (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv

a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a

vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

52. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 4 Daňového poriadku; (1) Daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a

evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

53. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku; (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom
konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.
(6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú

maldaňovýsubjektpodľaosobitnýchpredpisovvykázaťalebonaktorúsiuplatnilnárokpodľaosobitných
predpisov.

54. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany

svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej
správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.
Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané
rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou

postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu
v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho
konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci
skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá
oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho

spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu
administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2SSP. V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu daňových orgánov
v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil.

55. Žalobca v úvode správnej žaloby všeobecne namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na riadne posúdenie veci a že
skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi
spismi alebo v nich nemá oporu. Ide o všeobecné vymedzenie dôvodov nezákonnosti preskúmavaných

rozhodnutí bez konkrétnej právnej a skutkovej argumentácie. Správny súd nie je oprávnený pri
tomto type správnej žaloby (všeobecná správna žaloba) všeobecne prednesené dôvody nezákonnosti
preskúmavaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať, ani za žalobcu dôvody nezákonnosti vyhľadávať.
Takto predneseným žalobným námietkam preto pre ich všeobecnú a nekonkrétnu povahu nemožno
priznať relevanciu.

56. Žalobca ďalej všeobecne uviedol, že nesúhlasí so záverom rozhodnutí, že nepreukázal
intrakomunitárne dodanie tovaru pre spoločnosť MÁRTON HOLZ Kft. a MIREA TRANS Kft., nakoľko
predložil všetky doklady, ktoré od neho vyžaduje zákon o DPH a intrakomunitárne dodanie vyplýva aj
z výpovedí svedkov a ostatných dôkazov vykonaných v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní. Takto
formulovaná žalobná námietka je len všeobecným vyjadrením nesúhlasu so závermi preskúmavaných

rozhodnutí. Z preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, aké dôkazy boli vykonané, aké skutkové zistenia
vyvodili daňové orgány z vykonaných dôkazov, ako vyhodnotili vykonané dôkazy a na základe akých
úvah dospeli k záveru, že neboli splnené podmienky pre oslobodené dodanie tovaru do iného členského
štátu. Tieto závery žalobca takto prednesenou žalobnou námietkou konkrétne nerozporuje, pretože
žalobná námietka neobsahuje skutkovú a právnu argumentáciu, v ktorej by žalobca konkrétne namietal

nesprávnosť a nezákonnosť záverov daňových orgánov (aké dôkazy boli nesprávne vyhodnotené, z
akého dôkazu vyplýva iné zistenie ako vyvodili daňové orgány, ktorý z dôkazov a prečo bol nesprávne
vyhodnotený a pod.).

57. Z ust. § 43 zákona o DPH vyplýva, že platiteľ DPH (v tomto prípade žalobca) je povinný preukázať

dodanie tovaru do iného členského štátu nadobúdateľovi/odberateľovi, ktorým je osoba identifikovaná
pre daň v inom členskom štáte. Za týmto účelom je platiteľ DPH povinný predložiť faktúry a aj
doklady o tom, že tovar bol odoslaný alebo dodaný do iného členského štátu. Daňové orgány sú
oprávnené aj povinné overiť splnenie podmienok pre oslobodené dodanie, čo aj v tejto veci uskutočnili.
Daňové orgány preverili dodanie tovaru maďarskému odberateľovi žiadosťou o medzinárodnú výmenu

informácií a maďarskou daňovou správou bolo oznámené, že maďarský daňovník MÁRTON HOLZ
Kft., je nekontaktný, nedostavil sa pred správcu dane, maďarský správca dane nemal k dispozícii
žiadnu dokumentáciu, spoločnosť už bola v procese likvidácie. Spoločnosť v daňovom priznaní za 1.,
2. a 3. štvrťrok 2012 priznala intrakomunitárne nadobudnutia, ale nepredložila žiadne doklady. Vo
vzťahu k deklarovanému odberateľovi MIREA TRANS Kft. (od 21.05.2014 obchodné meno IMPORT

EXPORT TRANS Kft.) bolo maďarskou daňovou správou oznámené, že daňové identifikačné číslo
bolo pozastavené od 10.12.2014 a zrušené od 29.01.2015. Spoločnosť mala prenajaté sídlo, N. E.
- generálna riaditeľka (od 09.04.2014) nebola od uzavretia zmluvy u poskytovateľa sídla, poskytnutá
e-mailova adresa nebola správna, pri uzavretí zmluvy boli zaplatené služby za obdobie apríl -
september 2014, daňovník si neprevzal listy, ktoré prišli do 17.09.2015. Generálnym riaditeľom

počas preverovaného obdobia bol Z. Z., ktorý nepredložil správcovi dane žiadnu dokumentáciu
ani sa nevyjadril. Na základe bankových účtov spoločnosti nebolo preukázané, že deklarovaný
odberateľ bol v kontakte so žalobcom. Maďarský správca dane uviedol, že neboli zistené žiadne
skutočnostidosvedčujúceekonomickúčinnosťdaňovéhosubjektuanebolopreukázané,žepreverované
ekonomické transakcie sa uskutočnili.

58. Ďalej z odpovede Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., daňové orgány zistili, že v dňoch, ktoré mali
zodpovedať dodaniu tovaru deklarovanému odberateľovi podľa vystavených faktúr, nebol zaznamenaný
pohyb vozidiel na trasách deklarovaných v CMR dokladoch. CMR doklady neboli úplné - v kolónke
identifikujúcej miesto, kde mal byť tovar dodaný, je uvedené len : Budapest, Maďarsko alebo Kapošvár,

Maďrsko, bez konkrétnej adresy, na ktorej mal byť tovar vyložený. CMR doklady tak neobsahovali všetky
požadovanénáležitosti,navyšenaCMRdokladoch vjednomprípade niejeanipotvrdenieprijatiatovaru
odberateľomavďalšíchdvochdokladochjelenpečiatkabezpodpisu.Žalobcanebolvpriamomkontakte
s deklarovanými odberateľmi, nikoho zo spoločnosti deklarovaných odberateľov nepoznal. Nebolopreukázané, že by deklarovaný odberateľ zasielal objednávky priamo žalobcovi, neboli preukázané
úhrady priamo žalobcovi, zamestnanci žalobcu neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti o deklarovanom
dodaní tovaru. Žalobca predkladal čestné vyhlásenia, ktoré sú v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní

nepoužiteľnými dôkazmi (viď. aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/40/2011) a ich obsah sa
ani nepreukázal. Z uvedených dôvodov, najmä pre neúplnosť CMR dokladov, považuje preto správny
súd prejednávanú vec za vec odlišnú od veci, na ktorú poukazuje žalobca (sp. zn. 23S/48/2019). V
prejednávanej veci daňové orgány spochybnili doklady predložené žalobcom relevantným spôsobom.
Podstatné pre spochybnenie žalobcom deklarovaného dodania tovaru pritom je, že ani doklady o

preprave - CMR nie sú vypísané úplne, teda neobsahujú všetky požadované náležitosti a preprava
deklarovaná na CMR dokladoch sa nepotvrdila ani preverením v elektronickom mýtnom systéme.

59. Daňové orgány konkrétne a podrobne vyhodnotili informácie poskytnuté maďarskou daňovou
správou o deklarovaných odberateľoch, ako aj čestné vyhlásenia a vyjadrenia, ktoré žalobca v konaní
predložil, a žalobca voči týmto záverom daňových orgánov, na základe ktorých dospeli k tomu, že neboli

splnené podmienky pre oslobodené dodanie tovaru, nič konkrétne nenamieta, teda neuvádza konkrétne
žalobné námietky so skutkovou a právnou argumentáciou, prečo by tieto závery nemohli obstáť.

60. Správca dane preveril žalobcom deklarované dodanie tovaru, vykonal dôkazy, uviedol aké
skutočnosti/zistenia vyvodil z vykonaného dokazovania, vyhodnotil ich jednotlivo a vo vzájomných

súvislostiach a uviedol k akým skutkovým zisteniam dospel - prečo sú spochybnené žalobcom
deklarované dodania tovaru na faktúrach a CMR dokladoch. Závery preskúmavaných rozhodnutí
považuje správny súd v medziach žalobných bodov prednesených v správnych žalobách za logické,
preskúmateľné a správne. Daňové orgány spochybnili žalobcom predložené dôkazy, preto sa dôkazná
povinnosť presunula na žalobcu. Žalobca opäť predložil dôkazy - čestné vyhlásenia a návrhy na

vykonanie výsluchov svedkov. Následne správca dane vykonal a vyhodnotil aj tieto dôkazy so záverom,
že ani týmto dôkazmi žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodené dodanie a nevyvrátil
pochybnosti správcu dane. Daňové orgány nezaložili svoje rozhodnutia na tom, že žalobca vedel alebo
mal vedieť o podvodnom konaní svojho odberateľa alebo že došlo k zneužitiu práva, preto dôkazné
bremeno daňové orgány nezaťažovalo.

61.Navyšejepotrebnépoukázaťnato,ževprípadedodaniatovarudeklarovanémuodberateľoviMIREA
TRANS Kft. mala táto spoločnosť sama vykonať aj prepravu, preto v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) zákona
o DPH by malo byť dokladom preukazujúcim dodanie tovaru potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom
alebo osobou ním poverenou, pretože prepravu tovaru vykonal sám odberateľ, pričom potvrdenie

malo obsahovať : meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta
podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava; množstvo a druh
tovaru; adresu miesta a dátum skončenia prepravy; meno a priezvisko vodiča pozemného motorového
vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis a evidenčné číslo pozemného motorového vozidla,
ktorým sa uskutočnila preprava tovaru. CMR doklad je dokladom potvrdzujúcim uzavretie zmluvy o

preprave v medzinárodnej nákladnej doprave, ktorá ale v prípade, že samotný odberateľ tovaru je aj
prepravcom, nie je uzavretá. Ak by aj CMR doklad mal nahradiť uvedené potvrdenie o dodaní tovaru,
nebol ani z hľadiska náležitostí tohto dokladu vymedzených v § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH
úplný. Navyše správne poukázal správca dane na to, že nie je zrejmé, prečo bol formulár CMR dokladu
v slovenčine, keď prepravcom aj odberateľom bola maďarská spoločnosť. Ani žalobcom predložené

dodacie listy neobsahujú všetky náležitosti v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH.

62. Žalobca ďalej namietal, že dodanie tovaru bolo preukázané výpoveďami svedkov. Žalobca uviedol,
že uskutočnenie intrakomunitárneho dodania je zrejme z výpovede Z.. P. S., P. E., C. Z. a Z. Z.. Z
preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že daňové orgány tieto výpovede podrobne vyhodnotili a uviedli,

prečo ani výpoveďami týchto svedkov nebolo preukázané deklarované dodanie tovaru do Maďarska
deklarovanému maďarskému odberateľovi. Žalobca vyhodnotenie týchto výpovedí daňovými orgánmi
nenapáda konkrétnymi námietkami - neuvádza, prečo by vyhodnotenie výpovedí týchto svedkov
uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach nemalo obstáť.

63. Z.. P. S. bola vypočutá ako administratívna pracovníčka žalobcu a uviedla, že vystavovala faktúry,
zastupovala konateľa Z. Z. v čase jeho neprítomnosti pri zadávaní pokynov zamestnancom a aj pri
nakladaní tovaru, zahraniční odberatelia mali mať zástupcov, nakoľko v spoločnosti žalobcu nevedeli pomaďarsky, nevedela, či zástupcovia mali splnomocnenie, nevedela ani konkrétne uviesť odberateľov,
uviedla, že kamióny s tovarom opustili pílu a za tovar bolo zaplatené.

64. C. Z. bol vypočutý ako zamestnanec žalobcu - vodič vysokozdvižného vozíka. Uviedol, že tovar bol
nakladaný na kamióny, ktoré sa vracali z Maďarska najviac poobede a večer do 18:00 hod., od pána
Maďara dostal papier, kde bolo napísané - vodič kamiónu, tovar, ktorý mal byť naložený a niekedy aj pre
koho je tovar určený. Uviedol, že v roku 2012 chodil najviac O. od A., iných prepravcov uviesť nevedel,
nič mu nehovoril názov spoločnosti 19th-WOOD, s.r.o., nevedel sa ani vyjadriť, či chodili maďarskí

prepravcovia, nevedel uviesť názvy odberateľských spoločností, ktorým mal byť tovar dodávaný v roku
2012, nevedel komu a kde mal byť nakladaný tovar dodaný.

65. P. E. bol vypočutý ako zamestnanec žalobcu - vodič vysokozdvižného vozíka, nakladanie hotových
výrobkov na kamióny a vyvážanie hotových výrobkov z výroby. Uviedol, že prišiel kamión, vedúci mu
dal papier, kde bolo napísané čo má byť naložené, ale nebol to dodací list, len papier s uvedením druhu

tovaru. Dodací list vypisoval vedúci aj skontroloval, čo bolo nakladané, nakladalo sa do 18:00 hod.
Vodiči povedali kde idú - Budapešť, Nyregyiháza, vodič boli väčšinou E., O. od A., ALKAT. Nespomenul
si konkrétne, či chodili aj kamióny z maďarských spoločností, pričom nevylúčil, že chodiť mohli. Jeho
povinnosťou bolo len naložiť kamión, ale nikdy nebol pri výkladke tovaru.

66. Z obsahu uvedených výpovedí zamestnancov žalobcu je zrejmé, že títo neuviedli žiadne konkrétne
skutočnosti o deklarovanom dodaní tovaru v mesiaci november 2012, ich výpovede boli nekonkrétne,
keď len všeobecne popísali ako prebieha nakladanie tovaru v spoločnosti žalobcu, ale nič konkrétne
neuviedli ani o deklarovanom odberateľovi a ani o prepravných spoločnostiach, nevedeli kde a komu
mal byť v tomto zdaňovacom období tovar dodaný, nikdy sa nezúčastňovali vykladania tovaru. Nie je

preto zrejmé, z čoho žalobca vyvodzuje, že výpoveďami týchto svedkov bolo preukázané deklarované
dodanie tovaru pre deklarovaných odberateľov.

67. Pokiaľ ide o výpoveď konateľa žalobcu Z. Z., predovšetkým je potrebné uviesť, že ide o osobu
priamozainteresovanúnadeklarovanomdodanítovaru,pretonejdeosvedeckúvýpoveďvpravomslova

zmysle. Z. Z. uviedol, že odberateľov zabezpečil O. D. (konateľ spoločnosti 19th-WOOD, s.r.o., ktorá
mala zabezpečovať prepravu v iných zdaňovacích obdobiach), predstavil ho T. M., ktorý tiež obchoduje
s drevom, v Drevovýrobe si mysleli, že tovar potrebuje O. D. pre svoju firmu v Maďarsku, tovar bol
zaplatený v hotovosti, reklamácie zo strany deklarovaných odberateľov neboli, len drobné rozdiely, v
čase uskutočnenia obchodov nebolo žiadne podozrenie, že odberateľ nemá sklad alebo sa mu tovar

nedovezie, v roku 2012 bola bežná prax, že obchodníci sami chodili po pílach a našli si dodávateľov.
Ani z uvedenej výpovede konateľa žalobcu nevyplývajú žiadne skutočnosti o konkrétnom deklarovanom
dodanítovaruvzdaňovacomobdobínovember2012,ktorébydosvedčovalideklarovanédodanietovaru.
Žalobca nebol v priamom kontakte s deklarovanými odberateľmi, nepredložil zmluvy ani akúkoľvek inú
formu komunikácie, nepredložil objednávky ani doklady o úhradách za tovar, nepotvrdila sa deklarovaná

preprava, samotný konateľ žalobcu uviedol, že si mysleli, že tovar bol dodávaný pri firmu pána D. v
Maďarsku, čo potvrdzuje, že žiadne konkrétne informácie o deklarovaných odberateľoch nemal a nebol
s nimi v priamom kontakte. Závery preskúmavaných rozhodnutí v rozsahu žalobcom prednesených
žalobných námietok preto správny súd považuje za správne.

68. Žalobca ďalej uviedol, že uskutočnenie zdaniteľných obchodov je zrejmé aj z údajov poskytnutých
Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. Takto formulovaná žalobná námietka je bez skutkovej a právnej
argumentácie, ktorou by žalobca namietal vyhodnotenie odpovedí z Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s.
Daňové orgány uviedli, že z odpovede Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. vyplýva, že sa nepotvrdila
preprava vozidlom s evidenčným číslom RS 855BF na úsekoch ciest cez hraničný priechod Kráľ

alebo Šiatorská Bukovinka v deklarovaný deň dodania tovaru pre odberateľa MÁRTÓN HOLZ Kft. Pri
deklarovanom dodaní tovaru pre odberateľa MIREA TRANS Kft. mal byť tovar dodaný motorovým
vozidlom s evidenčným číslom ZWH 736, pričom z odpovedí Národnej diaľničnej spoločnosti vyplýva,
že motorové vozidlo s týmto evidenčným číslom nemá vôbec mýtny záznam v elektronickom mýtnom
systéme. Správca dane ešte uviedol, že spoločnosť nezaevidovala toto svoje motorové vozidlo v

elektronickom mýtnom systéme, čo dosvedčuje, že nemala ani v úmysle jazdiť s týmto motorovým
vozidlom po cestách na Slovensku. Zo žalobnej námietky nie je zrejmé, prečo by vyhodnotenie
odpovedí od Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. - vyvodenie skutkových zistení z odpovede (konkrétnez predloženého CD nosiča so záznamami) a ich vyhodnotenie vo vzťahu k deklarovanému dodaniu
tovaru, nemalo obstáť.

69. Pokiaľ žalobca poukazuje na čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti MIREA TRANS, Kft. pána
Z. Z. zo dňa 19.05.2017, k tomu je potrebné uviesť, že čestné vyhlásenia sú v daňovom konaní
nepoužiteľnými dôkazmi (viď. aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/40/2011). Použitie
čestného vyhlásenia ako dôkazu pripúšťa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v
znení neskorších predpisov, ktorého aplikácia je v daňovom konaní vylúčená v zmysle § 163 Daňového

poriadku.Navyšezobsahučestnéhovyhláseniavyplýva,žeZ.Z.vyhlasuje,žeprepraviltovarodžalobcu
okrem iných dní aj v deň 05.11.2012 a 06.11.2012, pričom nepotvrdzuje, že tovar od žalobcu nakúpil a
ani neuvádza, kde a ako mal byť tovar vyložený (na akú adresu, akým motorovým vozidlom a pod).

70. Pokiaľ žalobca poukazoval na výpoveď svedka F. U., tento svedok bol vypočutý dňa 29.10.2018
bez tlmočníka a uviedol, že pozná spoločnosť žalobcu, pričom väčšinou jednal s Z. Z., v roku 2012

robil ako šofér pre maďarskú firmu, ale nepamätal si názov, z Maďarska poslali objednávku a telefonicky
mu oznámili, že má nakladať na Kocihe a bolo mu oznámené, kde do Maďarska má tovar doviesť,
nerobil ale sprostredkovanie. Motorové vozidlo patrilo maďarskej spoločnosti, parkovalo v areáli bývalej
SAD vo Fiľakove. Za vykonanú prepravu mu sľubovali odmenu, ale nič nedostal. Uviedol, že jazdil
pre spoločnosť MIREA TRANS, že ju zastupoval Z. Z., prišli za ním, na jeho pracovisko, dvaja-traja

a ponúkli mu prácu. Tovar mal byť nakladaný v Kocihe, zodpovedný za odovzdanie tovaru bol pán
Maďar, tovar sa mal voziť smerom na Rimavskú Sobotu, Lučenec, Fiľakovo, Šomoška hraničný prechod
na Budapesť, vedľa Budapešti boli sklady spoločnosti. Uviedol, že raz prevzal peniaze od pána Z.,
vložil ich na účet žalobcu na Slovensku, ďalej uviedol, že možno nebral peniaze, že nevie, v ostatných
prípadoch asi šéf vložil na účet. Mal vypisovať stasky pre maďarskú spoločnosť, ale CMR nevypisoval,

mali mu dať vypísanú CMR na Kocihe. Tovar mal odviesť na adresu, ktorá bola na papieri - na CMR.
Dňa 13.05.2019 bol tento svedok opätovne vypočutý za účasti tlmočníka, a to na základe požiadavky
žalobcu a na základe vyjadrenia svedka, že by lepšie porozumel otázkam, ak by mu boli prekladané
do maďarského jazyka. Svedok vypovedal, že v roku 2012 odviezol tovar do Maďarska, že robil pre
spoločnosť Nagy Fenyio fa k.f.t., zastupoval ju B. E., nebol ich zamestnanec, neplatili mu, preto to

nechal, nepamätal si, či v roku 2012 bola aj iná firma. V Kocihe tovar nakladali E. alebo Z., pán Z. mal
dať papiere, vozilo sa smerom na Rimavskú Sobotu, Lučenec, Fiľakovo, Šomoška hraničný prechod
a Salgotarian, Hatvan, Budapešť. Peniaze nebral v hotovosti, úhrady mali byť realizované prevodným
príkazom, tovar vyložil v obci Patay v sklade, vykladali zamestnanci sladu s vysokozdvižným vozíkom,
mená nevedel uviesť. Niekedy mu dali CMR a túto odovzdal v Kocihe, niekedy CMR posielali poštou, mal

pečiatku spoločnosti MIREA TRANS Kft. Nebol sprostredkovateľom obchodov, len šoférom. Na otázky
žalobcu uviedol, že spoločnosť MIREA TRANS Kft. pozná, že vozil pre túto spoločnosť v roku 2012
alebo 2013, majiteľom vozidla bola spoločnosť MIREA TRANS Kft., za túto spoločnosť potvrdzoval
CMR Z. Z., dal pečiatku na CMR a dodací list. Uviedol, že nevie ako boli realizované platby, že tovar
objednával Z. Z., ktorý mu aj dával pokyny, nevedel sa vyjadriť k pozícii spoločnosti MIREA TRANS Kft. v

obchodných vzťahoch, v obci Patay mal byť sklad stavebnín, s pánom Z. sa mal zoznámiť cez B. E., mal
byť aj v Kocihe pri dohodnutí spolupráce medzi Z. Z., B. E. a Z. Z., mal aj tlmočiť spolu so sekretárkou,
ktorá mala tiež tlmočiť. Nič bližšie k dohodnutému obchodu nevedel uviesť s tým, že bol len šofér, nič
nekontroloval. Uvedená výpoveď svedka nie je konkrétna, vo vzťahu k deklarovanému dodaniu tovaru
a je aj nesúrodá. Spoločnosť MIREA TRANS Kft. v úvodných častiach výpovede zo dňa 13.05.2019,

kde sa svedka zamestnanci správcu dane opýtali, pre aké spoločnosti jazdil v roku 2012, ani neuviedol,
uviedol len spoločnosť Nagy Fenyio fa Kft. Na otázku zástupcu daňového subjektu uviedol, že jazdil
aj pre spoločnosť MIREA TRANS Kft. asi v roku 2012 alebo 2013, teda neodpovedal konkrétne. Mal
pečiatku spoločnosti, ale potvrdzovať CMR doklad mal Z. Z.. Mal tlmočiť pri sprostredkovaní obchodu,
ale nevedel uviesť nič konkrétne. Tlmočiť mala aj sekretárka, pričom podľa výpovede Z.. P. S. nikto

v spoločnosti žalobcu nevedel po maďarsky. Z.. S. uviedla, že zahraničné firmy mali zástupcov pre
komunikáciu so žalobcom, za MIREA TRANS Kft. to mal byť pán F. U. zo Šávoľa, zamestnanec
alebo živnostník, pretože nikto u žalobcu nevedel po maďarsky. Pritom F. U. uviedol, že bol len šofér,
nič neobjednával, nekontroloval, nepodpisoval, teda nie je zrejmé, že by bol akokoľvek poverený na
komunikáciu a zastupovanie spoločnosti MIREA TRANS, Kft. Sám poprel, že by bol sprostredkovateľom

a uviedol, že bol len šofér, a napriek tomu sa mal zúčastňovať aj dohodovania spolupráce. Závery o
tom, že ani výpoveďou tohto svedka nebolo preukázané dodanie tovaru, preto považuje správny súd
za správne. Svedok nevedel presne uviesť, kedy mal vykonávať prepravu pre MIREA TRANS Kft.,
deklarovanáprepravasapreverenímvelektronickommýtnomsystémenepotvrdila,svedoknevypovedalnič konkrétne vo vzťahu k deklarovanému dodaniu tovaru v mesiaci november 2012 a jeho odpovede
si na viacerých miestach odporujú. Napríklad na otázku správcu dane, či svedok bol pri úhrade faktúr,
pri odovzdávaní peňazí v hotovosti, uviedol, že faktúry mali byť hradené prevodným príkazom. Na

otázku zástupcu žalobcu kto, kedy a kde platil za tovar v roku 2012 za MIREA TRANS Kft. uviedol, že
si nepamätá. Na otázku zástupcu žalobcu, kde mala spoločnosť MIREA TRANS Kft. sklady svedok
uviedol, že S. a K., pričom na CMR dokladoch je ako miesto vyloženia tovaru uvedené Budapest,
Hungary.

71. Pokiaľ ide o úhradu kúpnej ceny za tovar, táto sama o sebe nepreukazuje reálne dodanie tovaru.
V prejednávanej veci podľa výpovedí zainteresovaných osôb mali byť platby za tovar realizované
prostredníctvom vodičov prepravnej spoločnosti v hotovosti a neboli predložené žiadne dôkazy o
úhradách. Ide len o výpovede viacerých osôb o tom, že platby za tovar mali v hotovosti prevziať
vodiči prepravnej spoločnosti a odovzdať ich žalobcovi. Realizovaný spôsob úhrady bol zo strany
daňových orgánov vyhodnotený a žalobca voči tomuto vyhodnoteniu neuvádza žiadne konkrétne

žalobné námietky, len poukazuje na to, že za tovar bolo zaplatené a je podľa neho otázne, prečo by
maďarská spoločnosť zaplatila, ak by k dodaniu tovaru nedošlo. Úhrada za tovar ale nebola preukázaná
žiadnymi listinnými dôkazmi, len všeobecnými a nekonkrétnymi výpoveďami zainteresovaných osôb.
Svedok F. U. uviedol aj to, že úhrady mali byť realizované prevodom, že peniaze v hotovosti nepreberal,
aleanitietotvrdenianebolipreukázanéžiadnymilistinnýmidôkazmi.Maďarskádaňovásprávaoznámila,

že sa nepotvrdila spolupráca spoločnosti MIREA TRANS Kft. so žalobcom ani na základe bankových
výpisov.

72. Žalobca namietal, že žalovaný mal spochybniť ním predložené dôkazy. Podľa správneho súdu k
ich spochybneniu zo strany žalovaného aj správcu dane došlo, toto spochybnenie bolo výsledkom

relevantne vykonaného dokazovania a spochybnenie žalobcom predložených dôkazov malo za
následok, že dôkazné bremeno sa presunulo opätovne na žalobcu, ktorý svoje dôkazné bremeno
neuniesol, pretože relevantné pochybnosti správcu dane, vyvodené z vykonaného dokazovania,
nevyvrátil. Rozhodnutia daňových orgánov nie sú založené na podvode alebo zneužití práva ale
na tom, že nebolo preukázané splnenie podmienok pre oslobodenie dane, preto dôkazné bremeno

nezaťažovalo daňové orgány ale prioritne žalobcu ako daňový subjekt.

73. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt a
dokazovanie zo strany daňových orgánov slúži na následnú verifikáciu toho, či tvrdenia prednesené
daňovým subjektom v rámci preukazovania splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre nárok

na odpočítanie dane sú pravdivé. Povinnosťou daňových orgánov tak nie je zisťovať ako sa tvrdené
obchodné transakcie stali. Daňové orgány len preverujú, či sa stali daňovým subjektom tvrdeným
spôsobom. Dôkazné bremeno správcu dane nie je absolútne. Ak správca dane spochybní vykonanými
dôkazmi tvrdenia daňového subjektu, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt. Zásada
objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť

dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne
ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi
dane, vykonávajúcom dokazovanie, a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie
doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného
dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení,

ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžf/75/2014 zo dňa 29.02.2016).

74. Ak správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní vierohodnosť,
pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája sa to so vznikom jeho

dôkaznej povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predloží alebo navrhne ďalšie
dôkazy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/93/2014 zo dňa 23.11.2016).

75. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, keďže pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní,
dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/36/2016

zo dňa 13.06.2018).

76. Žalobca poukazoval na to, že ak aj neexistuje záznam o prevádzke konkrétneho motorového vozidla
v elektronickom mýtnom systéme na území SR, tak to nedokazuje, že nedošlo k uskutočneniu prepravy,ale je to len to, že prepravca, resp. vodič neumiestnil vo vozidle palubnú jednotku alebo neuviedol do
prevádzky túto mýtnu palubnú jednotku. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď F. L. zo dňa 15.03.2017 a
to, že vodič mohol jazdiť po vybraných úsekoch ciest tak, aby ho mýtny systém nezachytil. Tieto žalobné

námietky sú len nepodloženými hypotézami a nie sú ničím preukázané. Správca dane deklarovanú
prepravu spochybnil jednak tým, že CMR doklady neboli úplne vypísané (nebola uvedená konkrétna
adresa pri mieste dodania/vyloženia tovaru ale len názov mesta, na jednom CMR doklade nebolo
ani potvrdenie prevzatia tovaru, zvyšné dva doklady mali v mieste potvrdenia prevzatia tovaru len
pečiatku) a deklarovaná preprava sa nepotvrdila ani výpismi z elektronického mýtneho systému. Tieto

zistené skutočnosti relevantným spôsobom deklarovanú prepravu a tým aj deklarované dodanie tovaru
spochybnili a žalobca toto spochybnenie správcu dane neprelomil žiadnymi ďalšími dôkazmi.

77. F. L. na výsluchu dňa 13.03.2017 uviedol, že pozná spoločnosť žalobcu, že žalobca od neho
neobjednal prepravu ale niekto iný objednal prepravu tovaru od žalobcu, nemal žiadnu zmluvu, jeho
vodičhomalinformovaťotom,žemaliísťnakladaťrezivokžalobcoviaodviesťhodoMaďarska,malosa

jednať o jednu prepravu, nevedel nájsť účtovné doklady za november a december 2012, nevedel uviesť,
pre koho mal byť tovar dodaný, len že to nebolo ďaleko do Maďarska. Z odpovede od Národnej diaľničnej
spoločnosti, a.s. vyplynulo, že motorové vozidlo s evidenčným číslom RS 855BF v deň 28.11.2012
malo mýtny záznam, ale po iných trasách ako je uvedené v CMR. F. L. uviedol, že jedna preprava
bola vykonaná z Kocihy do Maďarska cez Jesenské, Fiľakovo a Šiatorskú Bukovinku a na trase, cez

ktorú vtedy išli po obchvate Rimavskej Soboty, vtedy nebol elektronický mýtny systém, mali mapu, a
preto si to mal pamätať. V tom období mal jazdiť pre iného odberateľa služby do Plešivca. Žalobca len
polemizuje o tom, že F. L. prepravu nepoprel ale len uviedol, že jazdil pre iného odberateľa, čo podľa
žalobcu nevylučuje vykonanie prepravy pre žalobcu. Výpoveď tohto svedka bola ale taktiež nekonkrétna
a všeobecná, nevedel uviesť ani ako mala byť u neho preprava objednaná, kto ju objednal a kde mal byť

tovar dodaný. V CMR doklade v kolónke miesto dodania tovaru je uvedený len názov mesta, preto nie je
zrejmé, ako mal svedok vedieť, kde konkrétne mal byť tovar do Maďarska dodaný. Navyše CMR doklad
neobsahuje v časti potvrdenia prevzatia tovaru podpis potvrdzujúci prevzatie tovaru, len pečiatku.

78. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalobcu, že výpis z mýtneho záznamu považujú daňové orgány

za akýsi superdôkaz a ostatné dôkazy, svedčiace v prospech žalobcu, považovali za podružné a
irelevantné. Žalobca deklaroval dodanie tovaru do Maďarska, na preukázanie prepravy predložil CMR
doklady, ktoré neobsahovali všetky požadované náležitosti. Navyše v prípade odberateľa MIREA
TRANS Kft. malo byť predložené potvrdenie o prevzatí tovaru a nie CMR doklad. Za účelom preverenia
deklarovanej prepravy správca dane požiadal Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. o predloženie výpisu

z mýtnych záznamov, ktoré by deklarovanú prepravu potvrdzovali. Tým, že z mýtnych záznamov na
predloženom CD nosiči správca dane nezistil konkrétny záznam na deklarovaných trasách v dňoch,
ktoré sa viazali na deklarované dodanie tovaru (preukazované predloženými faktúrami), spochybnil
deklarovanú prepravu a aj deklarované dodanie tovaru. Žalobca neuvádza, ktoré konkrétne „všetky
ostatné dôkazy“ mali svedčiť v jeho prospech a ktorými dôkazmi by aj takéto spochybnenie deklarovanej

prepravy správcom dane bolo vyvrátené, resp. akým dôkazom by žalobca jednoznačne deklarovanú
prepravu preukázal. Výpovede svedkov a predložené účtovné doklady prepravu nepotvrdili

79. Žalobca ďalej všeobecne uviedol, že skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi, nakoľko
dôkazy vykonané počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vytvárajú ucelenú reťaz priamych

a nepriamych dôkazov, ktoré preukazujú splnenie podmienok na oslobodenie dodania tovaru od DPH
v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH. Takáto námietka je všeobecná a nekonkrétna. Žalobca nevytýka
daňovým orgánom konkrétne vady vo vyhodnotení dôkazov jednotlivo ale aj vo vzájomnej súvislosti,
na základe ktorých potom dospeli k záveru, že neboli splnené podmienky pre oslobodenie dodania
od dane. Naopak, z vykonaných a vyhodnotených dôkazov nevyplýva, že by žalobca preukázal, že

tovar dodal do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň. Žalobca deklarovaných odberateľov
nepoznal, nepredložil zmluvy ani objednávky na tovar, nepredložil doklady o úhradách, spoľahol sa na
inú osobu a myslel si, že tovar je dodávaný pre jej spoločnosť v Maďarsku, nepreukázal jednoznačne, že
obchody dohodol cez splnomocneného sprostredkovateľa, CMR doklady neboli úplne vypísané (nemali
všetky náležitosti), deklarovaná preprava bola spochybnená výpismi z elektronického mýtneho systému,

zamestnancižalobcuneuviedližiadnekonkrétneskutočnostiodeklarovanomdodanítovaru,deklarovaní
odberatelia boli nekontaktní a nespolupracovali s maďarským správcom dane.80. V súvislosti s predložením a vyhodnotením CMR dokladov správny súd poukazuje aj na závery
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/7/2015 zo dňa 26.01.2017, v zmysle záverov ktorého
nestačí len predloženie faktúry a prepravného dokladu, ale je potrebné preukázať obsah skutočností

uvedených v týchto listinách s tým, že daňové orgány sú oprávnené a zároveň povinné preverovať
vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto predkladaných dôkazoch. Ďalej zo záverov tohto
rozhodnutia vyplýva, že ak vzniknú pochybnosti o prepravných dokladoch (napr. z dôvodu ich neúplného
vypísania alebo uvedenia rozporných údajov), správca dane je oprávnený nepovažovať tieto dôkazy
za relevantný dôkaz o deklarovanom dodaní tovaru a o uskutočnenej preprave a pristúpiť k overovaniu

dodania tovaru cestou podporných dôkazov, napríklad predložením objednávok, mailovej komunikácie
a podobne.

81. Správny súd v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby nezistil, že by rozhodnutia boli zmätočné alebo
nedostatočne odôvodnené, čo vyplýva aj z prechádzajúcich bodov tohto rozhodnutia, preto vyhodnotil
aj poslednú žalobnú námietku žalobcu ako nedôvodnú.

82. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom neúspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

83. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od

doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.