Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 10, 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717010277
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8717010277.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovanej H. H., trestne stíhanej

pre prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
na Okresnom súde Poprad dňa 10. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaná
H. H., (v čase skutku priezviskom Č.), rodená H., nar. XX. X. XXXX D. I., trvale bytom H. - M.,
Y. XXXXX/XXC,

j e v i n n á ,ž e

ako konateľka obchodnej spoločnosti Z. G., s. r. o. so sídlom C., R. X, V.: XXXXXXXX, vystupujúc v mene
obchodnej spoločnosti ako osoba zodpovedná za riadne plnenie daňových povinností, vedomá si svojej
povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou v úmysle uplatniť nárok na vrátenie
dane z pridanej hodnoty v mene obchodnej spoločnosti Z. G., s. r. o. dala zaevidovať do účtovníctva

obchodnej spoločnosti Z. G., s. r. o. do evidencie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august
2009 fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 509018 zo dňa 31. 8. 2009 na sumu 12.495,- eur s DPH, z toho
DPH vo výške 1.995,- eur vystavenú obchodnou spoločnosťou Z. Slovakia s. r. o., D.É. XXXX, U., V.:
XXXXXXXX za dodanie analýzy činnosti podniku pre rok 2009 a za zdaňovacie obdobie november 2010
fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 20101101 zo dňa 16. 11. 2010 na sumu 119.000,- eur s DPH, z toho DPH
vo výške 19.000,- eur vystavenú obchodnou spoločnosťou M. C. G., s. r. o., Y. XX/B, H. IČO: XXXXXXXX
na odmenu v zmysle mandátnej zmluvy zo dňa 2. 11. 2010 a následne v podaných daňových priznaniach
k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009 podanom dňa 25. 9. 2009 na Daňovom

úrade Poprad a za zdaňovacie obdobie november 2010 podanom dňa 27. 12. 2010 na Daňovom úrade
Poprad uplatnila v mene obchodnej spoločnosti Z. G., s. r. o. v rozpore s § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 ods.
1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov odpočet dane na
vstupe zo zdaniteľného plnenia, ktoré v zmysle vystavených fiktívnych faktúr nebolo nikdy uskutočnené
a obchodnej spoločnosti Z. G., s.r.o. nikdy dodané v celkovej výške 20.995,- eur a tým zároveň za
zdaňovacie obdobia august 2009 a november 2009 v mene obchodnej spoločnosti Z. G., s.r.o. v rozpore
so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov uplatnila nárok na

vrátenie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 20.995,- eur zo zdaniteľného plnenia, ktoré nebolo
nikdy uskutočnené

t e d a

neoprávnenevoväčšomrozsahuuplatnilanároknavráteniedanezpridanejhodnotyvúmyslezadovážiť
inému neoprávnený prospech

č í m s p á c h a l aprečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o j e j s ú d u k l a d á :

Podľa § 277a ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona jej výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona jej určuje skúšobnú dobu na 15 (pätnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 31. 3. 2017 podal na tunajšom súde obžalobu 1 Pv 147/13

zo dňa 30. 3. 2013 na obvinenú H. H. pre prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Trestného
zákona. Súd vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému obvinená v zákonnej lehote podala odpor, a
preto vo veci nariadil hlavné pojednávanie.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku

uviedla, že sa cíti byť nevinná zo skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. Vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní uviedla, že obidve faktúry, ktoré majú súvis s jej trestným stíhaním, sú relevantné daňové
doklady a týkajú sa služieb, ktoré boli riadne vykonané. Za jej pôsobenia v spoločnosti Z. žiadne fiktívne
faktúry v účtovníctve neboli. Spoločnosť bola auditovaná dvoma nezávislými auditormi, pričom žiaden
z nich nepoukázal na problémy súvisiace s fiktívnymi faktúrami. K svojmu pôsobeniu v spoločnosti Z.

Slovakia uviedla, že do spoločnosti nastúpila niekedy v r. 2003, kedy vystupovala v pozícii manažéra
a 2 roky na to sa vypracovala do funkcie konateľa spoločnosti. Spoločnosť mala aj druhého konateľa,
ktorého meno si už nespomína, ale následne druhým konateľom sa stal I.. V. D.. Počas pôsobenia sa
stala aj členkou predstavenstva celého holdingu a nesúhlasí s tým, že svojím vedením túto spoločnosť
poškodzovala. Vždy postupovala pri vedení spoločnosti s odbornou starostlivosťou, aj keď niekedy jej

názory a postoje sa nezhodovali s predstavami majiteľa, ktorým bol V.. N. Y..

Vo vzťahu k spoločnosti Z. H. uviedla, že táto spolupráca súvisela s vyhotovením právnym rozborov,
ktoré sa týkali vypracovania zoznamu železničných vozňov, ktoré potrebovali zabezpečiť od železničnej
spoločnosti Cargo a zároveň šlo aj vypracovanie určitej analýzy komunitných cien na trhu, ktorých výstup

bol dôležitý pre celú finančnú skupinu, nielen pre spoločnosť Z. G.. Výsledkom činnosti spoločnosti
Z. H. bol ucelený materiál, ktorého súčasťou bola požadovaná analýza. Samotnú zmluvu spojenú
s vyhotovením rozboru za spoločnosť Z. G. podpisovala ona. Za vykonanú analýzu spoločnosť Z.
Bratislava potom vystavila faktúru na sumu 12.495,- eur. Kto samotnú analýzu konkrétne vypracoval,
to nevie, ale ona s materiálom prišla do styku a ten bol aj odoslaný do materskej firmy Z. H., pričom

predpokladá, že sa s ním oboznámili aj členovia predstavenstva. Materiál určite slúžil ako podklad
aj pre vnútrofiremné rokovania. K doručeniu samotného materiálu spoločnosti Z. Slovakia uviedla, že
predpokladá, že bol doručený poštou alebo kuriérom a s dielčími výstupmi, ktoré vyplynuli z toho
materiálu sa mali možnosť oboznámiť niektorí manažéri, napr. p. G., no presné mená, kto s tým
materiálom prišiel do styku, si nepamätá. Materiál bol vo viacerých vyhotoveniach, bol zasielaný aj

do spoločnosti Z. H., kde ho tiež videla, nie však z jej strany, ale predpokladá, že ho tam zasielala
spoločnosť Z.. K samotnému materiálu uviedla, že jedna kópia spolu so zmluvou ostala založená v
spoločnosti v Poprade. Ona po oboznámení sa s materiálom s ním pracovala. Kde sa ten materiál
nachádza v súčasnosti, to nevie. Poslednýkrát vo firme bola 5. 2. 2011. Doplnila, že samotný materiál
sa týkal cenotvorby len za jeden rok a teda pre ďalšie časové obdobie nebol aktuálny. K úhrade faktúry

za uvedenú službu uviedla, že tá prišla určite poštou, bola riadne zaúčtovaná a akým spôsobom bola
uhradená,jevecekonomickéhooddelenia,onaakokonateľibavyjadrilapodpisomnafaktúrusúhlassjej
úhradou. Kto v tom období viedol účtovníctvo, to presne nevie, lebo účtovníčky v spoločnosti sa menili.
Takistosinepamätámenoauditora,ktorývykonávalvspoločnostiaudit,týchauditorovboloviac.Pamätá
si, že audit robila aj nejaká česká spoločnosť v rámci celej obchodnej skupiny. K daňovému priznaniu

z DPH za obdobie august 2009 uviedla, že toto štandardne vypracovalo ekonomické oddelenie, pričomv danom prípade sa nejednalo o jednu faktúru ale o veľké množstvo faktúr, ktoré sa generovali do
účtovníctva, výsledkom čoho bol buď vznik daňovej povinnosti alebo nárok na vratku DPH. Do týchto
vecí ekonomického oddelenia nemala dôvod nijako zasahovať.

K spolupráci so spoločnosťou M. C. G. vypovedala, že pred začiatkom spolupráce s touto spoločnosťou
v rámci skupiny Z. K. bol realizovaný najstrategickejší projekt v histórii súvisiaci s dodávkou tovarov.
Následne však došlo k zníženiu kapacity prepravy v Nemecku, načo museli zareagovať, keďže mali
uzavreté zmluvy spojené s prenájmom železničných vozňov od spoločnosti ZSSK Cargo. Vozne, ktoré

boli prenajaté, boli nadbytočné a v tejto súvislosti vznikla potreba dohodnúť sa s prenajímateľom na
znížení počtu zazmluvnených vozňov. Vie, že túto úlohu najprv riešil p. Y. G. C.. N. a potom ona dostala
za úlohu vyjednať zníženie počtu vozňov, čo sa jej však nepodarilo splniť. Niekedy v septembri alebo
októbri 2010 na porade v Brne jej p. Y. za prítomnosti p. D. povedal, že existuje spoločnosť, ktorá
dokáževyjednaťzníženiekapacítvozňovvovzťahukzazmluvnenémumnožstvu.Touspoločnosťoubola
práve spoločnosť M. C. G., pričom vie, že následne prebehli rokovania medzi p. Y., D. a p. S. ohľadom

odmeny za to, že sprostredkuje, aby spoločnosť Cargo si nepotrebné vozne od nich zobrala späť. Týchto
rokovaní sa ona nezúčastňovala, vie však že výsledkom bola pripravená zmluva o sprostredkovaní, o
podmienkach ktorej ani nejednala. Táto zmluva jej bola len doručená zo strany materskej spoločnosti na
jej mail, ktorú zmluvu vytlačila, podpísala a potom ju poslala poštou spoločnosti M. C. G. na podpis, ktorá
zmluva následne aj s podpisom druhej strany bola vrátená, predpokladá na centrálu do Popradu. Pán S.

nebolnijakýnáhodnýkontakt,alešlooosobu,ktorádlhodobospolupracovalasZ.H.,pričomveľmirýchle
boli dosiahnuté výsledky spočívajúce v tom, že Cargo si nadbytočné vozne zobralo späť aj napriek tomu,
žeexistovalazmluvaoprenájmetýchtovozňovnaobdobie5rokov.ŽiadnychrokovanísCargomsaďalej
nezúčastňovala a nevie, kto s Cargom dojednal vrátenie vozňov. Vo vzťahu k osobe pána S. uviedla,
že si na neho nespomína, zo spisu sa len dočítala, že sa mala s ním stretnúť na nejakej firemnej akcii

v Prahe, kde bolo možno aj 500 ľudí, žiadne rokovania, na ktoré by si exaktne pamätala, s ním nemala
a ani nevie, ako ten človek vyzerá. Akým spôsobom spoločnosť M. C. sa podieľala na sprostredkovaní
spojenom s vrátením vozňov, nevie, ale pamätá si, že zo strany tej spoločnosti im bola doručená výzva
spojená s konkrétnym označením vozňov, ktoré sú nepotrebné a ktoré chcú vrátiť. Na otázku, či aj
v predchádzajúcich obdobiach došlo k situáciám, keď jednali so spoločnosťou Cargo o znížení počtu

objednaných vozňov za prítomnosti sprostredkovateľa, uviedla, že takýchto rokovaní so spoločnosťou
Cargo bolo v minulosti veľmi veľa podľa vývoja situácie. S Cargom jednali bez sprostredkovateľa, no v
konkrétnom prípade, ktorý súvisí s jej trestným stíhaním, išlo o špecifickú situáciu, keď Cargo nemalo
záujem o zmenu zmluvných podmienok z dôvodu hroziacej ekonomickej škody. K faktúre zo strany
spoločnosti M. C. G. uviedla, že táto bola doručená poštou, bola štandardne zaevidovaná a predložená

ekonomickému oddeleniu. O úhrade faktúry rozhodla ona, ale v tom období už mali značné ekonomické
problémy,atakfaktúrabolauhradenázfinančnýchprostriedkov,ktorézaplatiloZ.H.,keďtátospoločnosť
poukázala prostriedky na ich účet, odkiaľ boli následne presunuté do spoločnosti M. C. G.. K úhrade
faktúry došlo na viackrát. Obdobne ako v súvislosti s predchádzajúcou faktúrou bolo potom postupované
v rámci vypracovávania daňového priznania z DPH za zdaňovacie obdobie november 2010. Na otázku,

či aj druhý konateľ spoločnosti sa nejakým spôsobom angažoval v súvislosti s vrátením vozňov, uviedla,
že určite áno, pretože práve on spolu s p. Y. sa zúčastňovali jednaní s p. Dankom a ona dostala už len
výstup z týchto jednaní, pričom nepochybovala o tom, že dojednali dobrú vec, a tak nemala problém
za spoločnosť túto zmluvu podpísať, aj keď samozrejme zmluvu bol oprávnený podpísať aj p. D.. Na
otázku, kde skončili finančné prostriedky spojené s úhradou faktúry spoločnosti M. C. G., uviedla, že

nevie a ani nemala dôvod sa o to ďalej zaujímať. Dodala, že mandátnu zmluvu so spoločnosťou M. C. G.
podpisovala na pokyn p. Y. a jej predmetom bolo sprostredkovanie vrátenia 50 ks vozňov. Od podpísania
mandátnej zmluvy k reálnemu vráteniu vozňov prešlo veľmi krátke obdobie - asi 2 týždne. Pokiaľ by
nedošlo k vráteniu 50 ks vozňov, spoločnosti Z. G. by vznikla škoda na úrovni okolo 3 milióny eur.
Poukázala na to, že samotné vrátenie vozňov súviselo s najvýznamnejším projektom celého holdingu,

ktorý sa týkal prepravy dielov pre Volkswagen z Nemecka do Ruska, projektovým manažérom bola Ing.
N., ktorá sa zodpovedala priamo p. Y.. Vzhľadom na význam tohto projektu reálne nemohla rozhodovať
o žiadnej, ani dielčej časti projektu, bez vedomia či už ďalšieho konateľa alebo jediného akcionára.

Svedok poškodený JUDr. U. B. vo svojej výpovedi sa vyjadril ku kontrole daňového úradu, pobočka

Poprad, ktorá bola vykonaná v obchodnej spoločnosti Z. Slovakia s.r.o. k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január 2009 až december 2010, pričom poukázal na skutočnosť, že kontrolou bolo
zistené, že za zdaňovacie obdobie august 2009 si daňový subjekt neoprávnene uplatnil odpočet dane z
faktúry č. 509018 zo dňa 31.8.2009 od obchodnej spoločnosti Z. Bratislava, s. r. o. v sume 1.995,- eur,pričom prijatú službu žiadnym dôkazným prostriedkom daňový subjekt nedoložil a nepreukázal. Zároveň
bolo zistené, že daňový subjekt za zdaňovacie obdobie november 2010 si neoprávnene uplatnil odpočet
dane z faktúry č. 20101101 zo dňa 16. 11. 2010 od spoločnosti M. C. G. s. r. o., pričom prijatú službu

žiadnym dôkazným prostriedkom nedoložil a nepreukázal. Z uvedeného dôvodu daňovému subjektu
nevzniklo právo na odpočítanie dane z týchto faktúr.

Svedok Mgr. V. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú pozná od r. 2004 alebo 2005,

ich vzťahy mali kolegiálny charakter. Takisto pôsobil aj v predstavenstve spoločnosti Z. Slovakia,
ktorej podielníkom bola spoločnosť Z. H. a matkou oboch spoločností bola spoločnosť Z. Group, kde
takisto pôsobil po určitú dobu ako predseda predstavenstva a neskôr ako podpredseda predstavenstva.
Majiteľom celej skupiny a v podstate jediným akcionárom bol pán Y.. Samotná vec týkajúca sa
obžalovanej mala súvisieť s projektom Kaluga, ktorý zahŕňal prepravu motorových vozidiel značky
Volkswagen do Ruska. Vozidlá boli prepravované po železnici a samotný projekt zabezpečovala pani

N.. Išlo o kľúčový projekt pre celú skupinu, a preto sa na ňom podieľali aj ďalšie spoločnosti. Konateľkou
a riaditeľkou spoločnosti Z. Slovakia bola obžalovaná, on bol členom predstavenstva tejto spoločnosti.
V čase, keď obžalovaná bola konateľkou, bol na základe rozhodnutia akcionára menovaný za ďalšieho
konateľa. Spoločnosť Z. Slovakia mala sídlo v Poprade, obžalovaná riadila spoločnosť a spoločne ako
konatelia na valných zhromaždeniach riešili úlohy, ktoré bolo potrebné riešiť. Do Popradu dochádzal

raz za mesiac alebo za dva mesiace na porady. V čase, keď bol konateľom spoločnosti, teda v období
rokov 2009 - 2010, účtovníctvo viedla pani B. z Popradu. Mali aj daňovú poradkyňu, ktoré osoby potom
vykonávali účtovné operácie a podávali aj daňové priznania. On žiadne účtovné operácie, ani činnosti
spojené s podávaním daňových priznaní nevykonával. V rámci celej skupiny bola zriadená aj funkcia
finančného riaditeľa, ktorý mal na starosti kontrolu finančných tokov, ale aj záväzkov a pohľadávok.

Spoločnosť Z. Slovakia v tom období nebola v dobrej kondícii, na čom sa podpísala predovšetkým
ekonomická kríza, a tak p. Y. ako jediný akcionár nabádal k prijatiu opatrení spojených so znížením
nákladovaúspor.Boltuajďalšírozmer,ktorýsapodpísalnachodspoločnosti,atoosobnéhocharakteru,
ktorý sa týkal práve pána Kratochvíla, ktorý sa v tom čase rozvádzal a riešil otázky majetko-právneho
vysporiadania s manželkou. Pán Y. sa snažil preukázať, že hodnota majetku holdingu je nižšia než

požadovala jeho manželka. K osobe pána N. Y. uviedol, že ten ako jediný akcionár v podstate mohol
ovplyvniť všetko, v riadení mali zaužívaný nemecký systém, keď predstavenstvo nevolil akcionár ale
dozorná rada a on bol členom dozornej rady, jej predsedom a jeho priateľka pani N. bola tiež členom
dozornej rady.

Vo vzťahu k spoločnosti Z. Bratislava, s. r. o. uviedol, že k tejto spoločnosti sa vyjadriť nevie, pretože
obchodovali s veľkým množstvom spoločností. Po nahliadnutí faktúry uvedenej spoločnosti č. 509018
zo dňa 31. 8. 2009 na sumu 12.495,- eur uviedol, že na túto faktúru si nespomína, ale ako z faktúry
vyplýva, tak bola riadne zaúčtovaná a je tam aj odkaz na nejakú zmluvu, o ktorej teda predpokladá, že
musela existovať. Doplnil, že spoločnosť Z. Slovakia mala ročne okolo 20.000 účtovných dokladov a

spoločnosť Z. H. ich mala okolo 80.000. O tom, že by v r. 2009 bola spoločnosti Z. Slovakia poskytnutá
nejakáanalýza,nevie,alevzhľadomnato,žeišlooobdobiespojenéskrízou,všetkydcérskespoločnosti
v rámci optimalizácie nákladov si dali vyhotoviť rôzne analýzy súvisiace s chodom spoločnosti. Určite
takúto analýzu si dala vypracovať spoločnosť Z. H.. Osoba dr. I. je mu známa, vie, že je to právnik, ktorý
pre Z. vykonával ekonomické obchodné analýzy na Slovensku.

Vo vzťahu k spoločnosti M. C. G., s. r. o. uviedol, že v r. 2009 dochádzalo k problémom spojeným s
fungovaním spoločnosti v rámci skupiny Z. a v nadväznosti na situáciu súvisiacu s ekonomickou krízou
tieto skutočnosti mali za následok pokles dodávok do Ruska, pričom tak v spoločnosti Z. Slovakia, ale
aj Z. H. mali zazmluvnené kapacity spojené s prenájmom vagónov v širšom rozsahu než boli reálne

dodávky. Tento problém riešila tak pani N., pán Y., obžalovaná, on, ale aj ďalší, pričom sa im nepodarilo
v Cargu Slovakia vyjednať prakticky nič. Vagóny im stáli, ostali nevyužité, pričom bolo potrebné platiť
nájom v súvislosti s vagónmi. Bol to vážny problém, ktorý museli riešiť, ale zrazu nevie na doporučenie
koho, sa objavil pán S., s ktorým sa aj raz stretol a s ktorým sa vo všeobecnosti bavili o podmienkach,
za akých by sa dalo zabezpečiť riešenie vzniknutého problému. S pánom S. už ďalej nejednal, ale na

jednom stretnutí mu pán Y. ukazoval návrh zmluvy, za akých podmienok je p. S. ochotný podieľať sa
na riešení problému s vagónmi. Kto vyjednal s p. S. podmienky zmluvy, to nevie, ale predpokladá, že
k naplneniu zmluvy napokon došlo a že p. S. bola vyplatená aj dohodnutá odmena. Či s p. S. jednala
obžalovaná, to nevie, o tom poznatky nemá. V tomto smere doplnil, že p. S. nebol jediný, ktorý samal nejakým spôsobom podieľať na tom, aby problém mohol byť vyriešený. Vo vzťahu k mandátnej
zmluve, ktorú uzavrela Z. Slovakia za M. C. G. uviedol, že on videl preškrtanú zmluvu u p. Y., pričom
zmluva, ktorá je v spise (na čl. 491 - 493), do ktorej mal možnosť nahliadnuť, je už podpísaná. Vie,

že p. Y. niektoré časti zmluvy popreškrtával, keď zmluva mala obsahovať aj nejakú doložku spojenú s
ručením zo strany spoločnosti Z. H., s čím nesúhlasil. Mandátnu zmluvu za spoločnosť Z. G. podpisovala
obžalovaná, a to na pokyn p. Y. a p. N., pričom sám p. Y. nám povedal, že dá pokyn na to, aby to
obžalovaná podpísala a vtedy mu aj ukazoval návrh tej zmluvy. O podpise tejto zmluvy obžalovaná
nemohla rozhodnúť samostatne, pretože čiastka je pomerne vysoká a keďže išlo o projekt Kaluga,

tak v týchto veciach mohla rozhodovať iba N., Y. alebo finančný riaditeľ. O tom, že spoločnosť M. C.
G. reálne dodala služby, sa dozvedel tak, že krátko na to prišla správa z Z. G., že Cargo súhlasí s
vrátením vozňov, pričom predtým opakovane zamietlo ich predchádzajúce žiadosti o vrátenie. Akým
spôsobom C. S. dosiahol, že Cargo súhlasilo s vrátením vozňov, nevie. Vo vzťahu k vyplateniu odmeny
pre spoločnosť M. C. G. uviedol, že výšku odmeny si už nepamätá, ale predpokladá, že odmena bola
vyplatená a vzhľadom na pomerne vysokú sumu, príkaz alebo rozhodnutie o vyplatení odmeny musel

vydať finančný riaditeľ Ing. F. S. a samozrejme aj pán Y., pretože bola prefakturovaná na Z. H., na ktorú
spoločnosť sa prefakturovali všetky náklady vzniknuté s projektom Kaluga. Na otázku, či v súvislosti s
vyplatením odmeny pre spoločnosť M. C. G. prišiel do kontaktu s C. S., uviedol, že nie. O tom, že by
uvedená spoločnosť mala následne vrátiť odmenu spoločnosti Z. Slovakia, vedomosť nemal. Na otázku,
či pozná I. X., uviedol, že údajne to mala byť priateľka p. S., raz s ňou prišiel do kontaktu, keď sama

ho kontaktovala a chcela zohnať pre p. S. advokáta, ktorý mal byť vtedy vo väzbe. Žiadne finančné
prostriedky však od nej nepreberal.

Svedok N. Y. uviedol, že v spoločnosti Z. Slovakia pôsobil ako konateľ od 17. 2. 2011 do 20. 9.
2011. Konateľom spoločnosti sa stal z toho dôvodu, že vtedajší konatelia Č. Z. D. túto spoločnosť

neviedli správnym spôsobom. Ekonomická situácia v tejto spoločnosti bola veľmi zlá a keďže sa
dozvedel, že vtedajší konatelia nefungujú, ako by mali, pričom spoločnosť tunelujú, tak ich valné
zhromaždenie odvolalo. Keď sa stal konateľom, zistil, že účtovníctvo spoločnosti nebolo riadne vedené.
Ekonómka spoločnosti I. B. mala účtovníctvo skresľovať na základe pokynov vtedajších konateľov,
daňové priznania obchodnej spoločnosti Z. Slovakia s. r. o. k dani z pridanej hodnoty za roky 2009 až

2010 mala spracovávať Ing. B. a podpisovať vtedajšia konateľka Č.. K faktúre obchodnej spoločnosti
Z. Bratislava č. 509018 zo dňa 31. 8. 2009 uviedol, že ju pozná, bola založená v účtovníctve, ale keď
nechal vykonať kontrolu účtovníctva počas svojho pôsobenia, nebol nájdený žiaden doklad o plnení
zo strany dodávateľa. Podľa neho žiadne plnenie ani uskutočnené nebolo a vyfakturovaná analýza
nebola prevedená. O tom, že by sa vykonávala analýza podniku, nič nevie a nevie ani nič o tom,

na akom základe došlo k obchodnej spolupráci medzi oboma subjektami. V tomto smere doplnil, že
spoločnosť Z. Bratislava ovládal Mgr. V. I., ktorý bol bývalým priateľom obžalovanej. K faktúre vystavenej
obchodnouspoločnosťouM.C.G.s.r.o.č.20101101zodňa16.11.2010uviedol,žejetoobdobnýprípad
ako predchádzajúca faktúra. Táto faktúra mala byť neoprávnene a účelovo vytvorená, presne tak, ako
mandátna zmluva. K ukončeniu služby v podobe predčasného ukončenia nájmov 50 ks železničných

vozňovbydošloajbeztejtodohody,zmluvaafaktúraboliúčelovovytvorené.Onosobnesalendozvedel,
že vozne sa vrátili a nemá žiadne informácie, aby toto zaisťovala iná spoločnosť než Z. Slovakia s.
r. o. Poprel tvrdenia Ing. Č., že mandátnu zmluvu podpisovala na jeho pokyn, potvrdil, že obchodná
spoločnosť Z. Slovakia s. r. o. na ukončenie nájmu 50 vozňov nepotrebovala žiadne zastúpenie. Z
účtovníctva má vyplývať, že faktúra zo dňa 16. 11. 2010 mala byť uhradená. Ďalej sa vyjadril k projektu

Kaluga a s tým súvisiacim nájmom vozňov, potvrdil, že sa zúčastňoval jednaní valného zhromaždenia
obchodnej spoločnosti Z. Slovakia s. r. o., pričom on sám nevyvíjal žiadnu činnosť k vráteniu 50 ks
vozňov pre ZSSK CARGO Slovakia a. s. Tým, že Z. Slovakia s. r. o. bola významným zákazníkom tejto
spoločnosti, nebolo potrebné vkladať do zmluvného vzťahu nejakého prostredníka. Konatelia vo veci
podpisovania zmlúv mohli jednať samostatne, k podpisu zmlúv nepotrebovali žiadny súhlas valného

zhromaždenia.

Svedkyňa I. N. vo svojej výpovedi uviedla, že v spoločnosti Z. H., s. r. o. pracuje od roku 2011. Obchodné
spoločnosti Z. Slovakia, s. r. o. a Z. H., s. r. o. sú v skupine, ale ide o samostatné spoločnosti. Vo
výpovedi s vyjadrila k projektu Kaluga. Faktúru č. 20101101 nevidela, nevie o akú faktúru sa jedná,

pričom nevidela ani dohodu o predčasnom ukončení prenájmu železničných vozňov. V rámci projektu
Kaluga na území Slovenska boli čiastočne využívané vozne slovenských železníc, ale toto mala na
starosti spoločnosti Z. G., s. r. o. Spoločnosť M. C. G., s. r. o. nepozná a pokiaľ vie, tak vozne, ktoré sa
používali, boli slovenských železníc CARGO Slovakia. Vie, že k vráteniu vagónov došlo, ale nie je jejznáme, že by sa tak malo diať na základe mandátnej zmluvy. Vozne sa vracali z dôvodu, že zákazník
znížil počet odoslaných zásielok a na základe toho už vozne neboli potrebné. Preto spoločnosť Z. H.,
s. r. o. požiadala Z. G., s. r. o. o vrátenie vozňov spoločnosti ZSSK CARGO Slovakia, a to sa stalo

niekoľkokrát.

Svedkyňa Ing. I. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v spoločnosti Z. G., s. r. o, pracovala
približne do roku 2010, pracovať v nej začala asi 4 roky predtým. Zastávala pozíciu vedúcej účtovníctva.
Bola zodpovedná za prípravu podkladov k podaniu daňových priznaní k DPH, pričom spoločnosť

bola mesačným platcom DPH. Nespomína si, či v tom období sa daňové priznávania podávali už
elektronicky alebo sa zasielali len poštou a nespomína si ani to, kto ich podpisoval, ale konatelia boli
určite oboznamovaní s jednotlivými daňovými priznaniami. V spoločnosti bol vykonávaný aj audit, ktorý
vykonávala pani S. z Popradu a konsolidovanú účtovnú uzávierku robil niekto z materskej firmy Z.
H.. Saldo kontá sa vyhodnocovali pravidelne, čo sa týka neuhradených faktúr, s týmito oboznamovala
zodpovedných pracovníkov. Saldo kontá zasielala aj do materskej firmy hlavnému účtovníkovi a podľa

nej k dispozícii ich mala aj konateľka - obžalovaná. Reporty boli vykonávané v spoločnosti minimálne
raz mesačne a potom sa posielali do Z. H.. Poprela, aby jej boli zadávané nejaké pokyny zo strany
konateľov, či už obžalovanej alebo p. D. na zámerné skresľovanie hospodárskych údajov spoločnosti.
Vo vzťahu k rozhodovaniu o úhradách faktúr vo vyšších sumách (presahujúcich rozsah 100.000,- eur)
uviedla, že si nespomína, aby niekedy uhrádzali samostatne faktúru v takej výške, pretože požadované

množstvo finančných prostriedkov k dispozícii nemali. Nemyslí si, že by obžalovaná mohla o takýchto
vyšších faktúrach, o ich úhradách, rozhodovať samostatne. Pokiaľ vie, tak úhrady faktúr vo vyšších
sumách mali súvis so železničnou prepravou a samotné prostriedky im boli poukazované zo strany
Z. H. až po tom, čo bol oboznámený hlavný ekonóm z tejto spoločnosti o potrebe úhrady. Finančné
prostriedky im boli poukázané z Čiech a oni potom ich uhrádzali v Z.. Jednotlivé platby boli uhrádzané

v balíkoch podľa lehoty splatnosti, obžalovaná ako konateľka nerozhodovala o tom, že by niektoré
faktúry mali byť uhradené a iné nie. V prípadoch, ktoré súviseli s kamiónmi, keď šlo o nižšie čiastky,
o úhradách rozhodovali samotní špeditéri. Účtovné doklady na spracovanie jej chodili bežne poštou,
niekedy tieto doniesla aj obžalovaná. Väčšina faktúr súvisela s prepravou, prípadne nejakou dennou
réžiou. Na faktúry, ktoré by súviseli s inými činnosťami napr. so sprostredkovaním alebo činnosťami

nehmotného charakteru, prípadne duševného vlastníctva, si nespomína. Rovnako nevie o tom, resp.
si nespomína, aby v rámci jej pôsobenia boli pre spoločnosť Z. G. vyhotovované nejaké analýzy, ktoré
boli následne fakturované a neskôr preplácané. Na to, aby počas svojho pôsobenia v spoločnosti prišla
do kontaktu akýmkoľvek spôsobom so spoločnosťou Z. Bratislava, si nespomína. Vo vzťahu k projektu
Kaluga uviedla, že pamätá si, že malo ísť o nejaký väčší projekt, ktorý bol spojený s užívaním vagónov,

ale tiež si na to nespomína.

Svedkyne J. G., Z. G., I.. S. Y., V.. J. R. vo svojich výpovediach sa vyjadrili k spôsobu vedenia účtovníctva
v obchodnej spoločnosti Z. Slovakia vo všeobecnosti.

Svedkyňa Y. Y. v súvislosti so skutkovými okolnosťami uviedla, že do roku 2012 v obchodnej spoločnosti
pracovala ako účtovníčka, pričom ona faktúru obchodnej spoločnosti Z. Bratislava, s. r. o. č. 509018 zo
dňa 31. 8. 2009 zaúčtovala do účtovníctva, pričom B. povedala, že je potrebné k tejto faktúre doložiť
zmluvu, ktorá bola na nej uvedená. Spomenula si, že pri daňovej kontrole sa zistilo, že zmluva nebola
k faktúre doložená, nevie prečo tak B. neurobila, ona ju ako vedúcu kontrolovať nemohla. K faktúre

č. 20101101 zo dňa 16. 11. 2010 uviedla, že našli mandátnu zmluvu týkajúcu sa tejto veci a táto bola
podpísaná Č.. Spomenula si, že práve Č. trvala na tom, aby túto faktúru uhradili, no nakoľko nemali
dostatok peňazí, tak ju uhrádzali po častiach. Na úhrade tejto faktúry Č. veľmi záležalo. Bola to práve Č.,
ktorá faktúru doniesla a povedala, že túto je potrebné zaúčtovať do účtovníctva, pričom úhradu faktúry
vždy urgovala. V súvislosti s faktúrou zo dňa 16. 11. 2010 kontaktovala audítorku, či po formálnej stránke

je táto faktúra a mandátna zmluva v poriadku, pričom táto jej uviedla, že formálne sú tieto doklady
vystavené správne v zmysle zákona o účtovníctve a že ju môže po tejto stránke zaúčtovať. Pokyn na
úhradu tejto faktúry dávala Č..

Svedkyňa K. W. sa vyjadrila k zmluvným vzťahom medzi obchodnou spoločnosťou ZSSK CARGO

Slovakia a. s. a Z. Slovakia, s. r. o. týkajúceho sa prenájmu vozňov a uviedla, že nájomca Z. Slovakia,
s. r. o. listom zo dňa 23. 9. 2010 požiadal o ukončenie zmluvy o nájme č. 28/2008 ku dňu 30. 9.
2010 z dôvodu zníženia objemu prepráv. Z ich strany však došlo k zamietnutiu žiadosti a trvali na
dodržaní podmienok zmluvy. Koncom októbra 2010 bolo však dohodnuté vrátenie 50 nákladných vozňovk 1.11.2010 a zároveň bol podpísaný aj dodatok k pôvodnej zmluve. Spoločnosť M. C. G., s. r. o. sa pri
jednaniach o prenájme nákladných vozňov medzi ich spoločnosťou a spoločnosťou Z. G., s. r. o. vôbec
nevyskytovala. Z ich strany nebol dôvod jednať s treťou stranou ohľadom zmluvy o nájme, pričom jednali

výhradne so zástupcami spoločnosti Z. Slovakia, s .r. o. Ak by aj spoločnosť Z. Slovakia, s. r. o. poverila
nejakú spoločnosť jednaním, táto by musela mať nejaké splnomocnenie, resp. zmluvu. Také niečo sa
v ich spisovej zložke nenachádza. V praxi sa s takýmto prípadom ani nestretla, teda aby jednala iná
spoločnosť za nájomcu. K ukončeniu nájmu 50 vozňov došlo na základe písomnej žiadosti spoločnosti
Z. Slovakia, s. r. o.

Svedok Ing. N. I. vypovedal ako konateľ obchodnej spoločnosti Z. Bratislava, s. r. o. do 29. 3. 2011.
Nevedel presne uviesť, či obchodná spoločnosť vyvíjala nejaké obchodné aktivity so spoločnosťou
Z. Slovakia, s. r. o. Malo sa jednať maximálne o jeden obchod, no nevedel uviesť v čom obchodná
spolupráca spočívala, nevedel uviesť kto jednal za obchodnú spoločnosť Z. Bratislava, s. r. o. K faktúre
č. 509018 zo dňa 31. 8. 2009 uviedol, že táto mohla byť reálna, keďže ich spoločnosť sa zaoberala

poradenskou činnosťou a následnou analýzou činnosti podniku, podpis na faktúre však nie je jeho, nejde
o podpis ani I.. Presnejšie sa však k analýze podniku vyjadriť nevedel, nevedel uviesť ani za aké obdobie
sa vykonávala, či z nej bola spracovaná nejaká písomná dokumentácia, ani akým spôsobom bola určená
odmena.

SvedokJUDr.V.I.uviedol,žedo25.4.2008bolkonateľomspoločnostiZ.Bratislava,s.r.o.Preobchodnú
spoločnosť Z. Slovakia, s. r. o. mali vykonať jednu dodávku. Predpokladá, že to bola poradenská
činnosť, presne sa však vyjadriť nevedel. O obchodnej spolupráci je však ťažko hovoriť, keďže malo
ísť len o jeden obchod. Služby v zmysle faktúry č. 509018 zo dňa 31.8.2009 mali byť riadne dodané
a suma bola uhradená na účet spoločnosti. Nevedel však uviesť, v čom spočívali poradenské činnosti,

predpokladá však, že to mohlo súvisieť buď s prieskumom trhu alebo niečo v súvislosti s CARGOM
Slovakia. Predpokladá, že analýza mala byť vykonaná za rok 2009, nepamätá sa však, či bola z toho
vypracovaná písomná dokumentácia. Nevedel však uviesť, ako došlo k nakontaktovaniu na spoločnosť
Z. Slovakia, s. r. o. a taktiež nevedel uviesť, pre ktoré iné obchodné spoločnosti obchodná spoločnosť
Z. Bratislava, s. r. o. vykonávala obdobnú poradenskú činnosť.

Svedok C. S. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení využil svoje právo a odoprel vo veci
vypovedať. Doplnil, že obžalovanú vôbec nepozná a videl ju iba raz po jeho prepustení z väzby. Uvedený
svedok bol riadne poučený o práve odoprieť výpoveď zo zákonných dôvodov v prípravnom konaní,
kedy toto právo nevyužil a vo veci vypovedal. Z oboznámenej výpovede svedka z prípravného konania

súd konštatoval, že tento vypovedal, že obchodná spoločnosť M. C. G., s. r. o., ktorej bol konateľom v
roku 2010, nemala žiadnych zamestnancov. K spolupráci s obchodnou spoločnosťou Z. Slovakia, s. r.
o. uviedol, že nespomína si na meno osoby, s ktorou za spoločnosť jednal. Spolupráca sa mala týkať
sprostredkovania vrátenia určitého počtu vagónov, ktoré mala obchodná spoločnosť Z. Slovakia, s. r.
o. zazmluvnené. Potvrdil vystavenie faktúry č. 20101101 zo dňa 16. 11. 2010, ako aj mandátnu zmluvu

zo dňa 2.11.2010. Nevedel však uviesť, s kým jednal za spoločnosť CARGO Slovakia, a. s., nevedel
uviesť ani miesto, kde malo dôjsť k rokovaniam. Vo výsluchu poukázal na skutočnosť, že dlhé roky
spolupracoval so spoločnosťou Z. K., a. s. so sídlom v Brne, ktorú zastupoval Mgr. V. D.. Tento ho mal
aj požiadať o sprostredkovanie zmluvy odstúpenia zmluvy o prenájme vozňov. Keďže v tom čase mal
známych, ktorí mali mať kontakty v spoločnosti CARGO Slovakia, tak D. uviedol, že je schopný takéto

stretnutie zabezpečiť a z uvedeného dôvodu mala byť uzatvorená aj mandátna zmluva. D. odovzdal
kontakty na osoby, ktoré zastupovali CARGO Slovakia, a. s., s ktorými sa potom mal stretnúť. On osobne
sa týchto stretnutí nezúčastnil, nevie ani kedy a kde k stretnutiam došlo, ani kto sa ich zúčastnil za
spoločnosť Z. Slovakia, s. r. o. a za spoločnosť CARGO Slovakia, a. s. Vie len to, že k dohode došlo. V
priebehu mesiaca december 2010 mal byť zobratý do vyšetrovacej väzby a od D.Z. mal dostať odkaz,

že je potrebné peniaze z úhrady faktúry vrátiť. Za týmto účelom dal splnomocnenie I. X. a odkázal jej, že
peniaze, ktoré prišli na účet, má vybrať a vrátiť D.. Dostal spätnú informáciu od X., že peniaze vybrala a
vrátila D., ktorý jej o tom nedal žiaden doklad. Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie november 2010
mala jeho obchodná spoločnosť podať ako nulové, nakoľko X. nevedela o zdaniteľných obchodoch.
Nechcel uviesť mená ľudí, s ktorými dohadoval stretnutia, keďže sa má jednať o diskrétne informácie. K

uzatvoreniu zmluvy ešte uviedol, že túto mu priniesol D.. S H. Č. sa stretol len raz a to po jeho prepustení
z väzby v Bratislave za prítomnosti D..Svedkyňa I. X. vypovedala, že jej priateľ C. S. v decembri 2010 bol vzatý do vyšetrovacej väzby a
splnomocnil ju na to, aby mohla disponovať s účtom obchodnej spoločnosti M. C. G., s. r. o.. V čase,
keď ho brali do väzby, jej pred súdom povedal, že prídu finančné prostriedky na účet spoločnosti a tieto

bude potrebné vybrať s tým, že má ich odovzdať D. z Brna. Na základe tejto plnej moci z účtu začiatkom
roka 2011 vybrala sumu asi 50.000,- eur, ktoré odovzdala v Bratislave D.. Ešte pred výberom peňazí z
účtu sa v Brne stretla s D., ktorý jej uviedol, že má mať spoločnosť v Poprade, pričom by sa malo jednať
o spoločnosť Z. Slovakia, s. r. o.. Na stretnutí jej mal uviesť, že jej dá vedieť, keď peniaze prídu a tieto
následne vyberie a odovzdá mu ich. O uvedenej skutočnosti informovala aj C., ktorý jej cez advokáta

odkázal, že ak to D. takto chce, je potrebné to takto aj urobiť. Ďalšiu časť peňazí vo výške 57.000,- eur
zaslalanaúčetspoločnostiV.,s.r.o.,ktorézúčtuspoločnostivybralaavrátilaD.B..Finančnéprostriedky
zúčtovala ako pôžičku a to za účelom ľahšieho výberu peňazí pre D.. Za spoločnosť M. C. G., s. r. o.
podávala daňové priznania počas toho, ako bol S. vo väzbe a to nulové daňové priznania, aby nemal
pokuty. D. ju prvýkrát kontaktoval po Vianociach v roku 2010.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä účtovných dokladov spoločnosti
Z. Slovakia, protokolu Daňového úradu Prešov, výpisu z obchodného registra spoločnosti Z. Slovakia,
z ktorých zistil nasledovné:

Daňové priznanie obchodnej spoločnosti Z. Slovakia, s. r. o. k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie august 2009 bolo podané dňa 25. 9. 2009 na Daňovom úrade Poprad, pričom ako osoba, ktorá
je oprávnená konať za daňový subjekt, bola uvedená Ing. H. Č..

Daňové priznanie obchodnej spoločnosti Z. Slovakia, s. r. o. k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie november 2010 bolo podané dňa 27. 12. 2010 na Daňovom úrade Poprad, pričom ako osoba,

ktorá je oprávnená konať za daňový subjekt, bola uvedená Ing. H. Č..

Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj protokol Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad č.
9712402/1/499371/2012 zo dňa 16. 3. 2012 o výsledku zistenia z daňovej kontroly vykonanej u
obchodnej spoločnosti Z. Slovakia, s. r. o. k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až

december 2009, ako aj protokol Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad č. 9712402/1/499673/2012
zo dňa 16. 3. 2012 o výsledku zistenia z daňovej kontroly vykonanej u obchodnej spoločnosti Z. Slovakia,
s. r. o. k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2010, dodatočné platobné
výmery vydané v súvislosti s vykonanými daňovými kontrolami k dani z pridanej hodnoty za záujmové
obdobie, ako aj ďalší listinný materiál súvisiaci s vykonanou daňovou kontrolou v podobe zápisníc,

záznamov, dožiadaní, preukazujúcich skutkový stav uvedený v obžalobe.

Na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 2. 11. 2010 medzi mandantom obchodnou spoločnosťou
Z.Slovakia,s.r.o.vzastúpeníH.Č.amandatáromobchodnouspoločnosťouM.C.G.,s.r.o.vzastúpení
C. S. mala obchodná spoločnosť M. C. G., s. r. o. zabezpečiť uzatvorenie dohody o predčasnom

ukončenínájmu50ksželezničnýchvozňovradyLgsnazákladeuzatvorenejzmluvyonájmedopravných
prostriedkov č. 28/2018.

Dňa 11. 11. 2010 H. Č. ako konateľka obchodnej spoločnosti Z. Slovakia, s. r. o. vystavila objednávku
pre ZSSK CARGO Slovakia, a. s. na vrátenie 50 vozňov z prenájmu.

Faktúrou č. 20101101 zo dňa 16. 11. 2010 obchodná spoločnosť M. C. G., s. r. o. fakturovala obchodnej
spoločnosti Z. Slovakia, s. r. o. odmenu vo výške 119.000,- eur, z toho DPH vo výške 19.000,- eur v
zmysle mandátnej zmluvy zo dňa 2. 11. 2010.

Faktúrou č. 509018 zo dňa 31. 8. 2009 obchodná spoločnosť Z. Bratislava, s. r. o. fakturovala obchodnej
spoločnosti Z. Slovakia, s. r. o. odmenu vo výške 12.495,- eur, z toho DPH vo výške 1.995,- eur za
vykonanú analýzu činnosti podniku pre rok 2009.

Z vyjadrenia H. Z. Z. Y. Y. zo dňa 3. 11. 2011 vyplýva, že po prehľadaní celej spisovej a zmluvnej agendy

zo záujmového obdobia nenašli žiadnu zmluvu ani súvisiace doklady v administratívnom a účtovnom
archíve spoločnosti, ktoré by súviseli s vystavenou faktúrou č. 509018 zo dňa 31.8.2009.Podľa výpisu z obchodného registra vzťahujúceho sa k obchodnej spoločnosti Z. Slovakia, s. r. o. boli v
rozhodnom období konateľmi obchodnej spoločnosti H. Č. a Mgr. V. D., pričom každý z konateľov konal
samostatne a to tak, že pri písomných právnych úkonoch pripojil k obchodnému menu spoločnosti svoj

podpis.

Podľa § 49 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané, ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, ods.

7 a ods. 9 až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11
a § 11a a zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa §

49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Z takto vykonaných dôkazov je nepochybne preukázané, že H. H. (v čase spáchania skutku priezviskom
Č.) ako konateľka obchodnej spoločnosti Z. Slovakia, s. r. o., so sídlom Poprad, R. X, IČO: XXXXXXXX
ponížila daňovú povinnosť obchodnej spoločnosti na dani z pridanej hodnoty a uplatnila nárok na

vrátenie dane z pridanej hodnoty v sume 20.995,- eur za zdaňovacie obdobie august 2009 a november
2010 na základe faktúr č. 509018 zo dňa 31. 8. 2009 vystavenú obchodnou spoločnosťou Z. Bratislava,
s. r. o. a č. 20101101 zo dňa 16. 11. 2010 vystavenú obchodnou spoločnosťou M. C. G., s. r. o. v rozpore
so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, nakoľko k dodaniu
zdaniteľných plnení pre obchodnú spoločnosť Z. Slovakia, s. r. o. v zmysle vystavených faktúr nikdy

nedošlo.

Obžalovaná, ktorá spáchanie trestnej činnosti v celom rozsahu popierala s tým, že v prípade faktúry
vystavenej na spoločnosť Z. Bratislava, šlo o reálne zdaniteľné plnenie, obsahom ktorého bolo vykonané
poradenstvo a analýza a v prípade faktúry vystavenej spoločnosťou M. C. G., sa rovnako jednalo o

zdaniteľné plnenie reálneho charakteru, a to na podklade mandátnej zmluvy, ktorú na základe pokynu
akcionára - p. Kratochvíla ona v mene spoločnosti Z. Slovakia, s. r. o., podpísala, je usvedčovaná
vykonanými dôkazmi, a to najmä výsluchmi vypočutých svedkov, ktoré sú v zhode aj so zabezpečenými
listinnými dôkazmi. Obžalovanú vo svojej výpovedi usvedčuje predovšetkým svedok N. Y., neskorší
konateľ spoločnosti Z. Slovakia, s. r. o. a súčasne predseda predstavenstva spoločnosti Z. Group, a.

s., ktorý vo svojej výpovedi poukázal, že predchádzajúci konatelia - obžalovaná a pán D., neviedli
spoločnosť správnym spôsobom, ekonomická situácia v spoločnosti bola veľmi zlá a mal aj informácie,
že títo spoločnosť tunelujú. Vo vzťahu k obom sporným faktúram uviedol, že o týchto má vedomosť iba
z toho dôvodu, že boli založené v účtovníctve spoločnosti a podľa neho žiadne plnenie uskutočnené
nebolo. Poukázal na to, že nemá žiadnu vedomosť o tom, aby v spoločnosti Z. Slovakia bola

vykonaná analýza podniku, nemá vedomosť o tom, na základe čoho došlo k obchodnej spolupráci so
spoločnosťou Z. Bratislava. Vie len to, že Mgr. I., ktorý ovládal spoločnosť Z. Bratislava, bol bývalým
priateľom obžalovanej. V tomto smere ďalej doplnil, že počas jeho pôsobenia nebol nájdený žiaden
doklad o plnení zo strany dodávateľa. Obdobné stanovisko zaujal aj k faktúre vystavenej obchodnou
spoločnosťou M. C. G., keď podľa neho faktúra mala byť neoprávnene a účelovo vytvorená podobne

ako aj mandátna zmluva. Poprel, aby k predčasnému ukončeniu nájmu 50 ks železničných vozov
došlo na základe sprostredkovateľskej činnosti, na ktorú sa mandátna zmluva odvoláva a takisto poprel
tvrdenia obžalovanej, že bol to on, kto jej mal dať pokyn na podpísanie mandátnej zmluvy. Zdôraznil,
že spoločnosť Z. Slovakia bola významným zákazníkom spoločnosti ZSSK CARGO Slovakia, a. s. a
nebolo preto potrebné vstupovať do zmluvného vzťahu prostredníctvom nejakého sprostredkovateľa.

Jeho tvrdenia ohľadom vystavenej faktúry spoločnosťou M. C. G., s. r. o. potvrdila aj svedkyňa I. N.,
ktorá uviedla, že predmetnú faktúru nevidela a ani nevie, o akú faktúru sa jedná. Rovnako nepozná
spoločnosť, ktorá ju vystavila a nie je jej známe, aby k vráteniu vozňov malo dôjsť na základe mandátnej
zmluvy. Aj svedkyňa K. W. vo svojej výpovedi uvádzala, že čo sa týka zmluvných vzťahov medzispoločnosťou ZSSK CARGO Slovakia, a. s. a Z. Slovakia, s. r. o. súvisiacich s nájmom nákladných
vozňov, k ukončeniu nájmu 50 vozňov došlo na základe písomnej žiadosti spoločnosti Z. Slovakia, s.
r. o.. Spoločnosť M. C. G., s. r. o. sa pri jednaniach medzi ich spoločnosťou (ZSSK CARGO Slovakia,

a. s. a spoločnosťou Z. Slovakia, s. r. o.) vôbec nevyskytovala. Ak by spoločnosť Z. Slovakia poverila
nejakú spoločnosť jednaním, tá by musela mať zmluvu alebo splnomocnenie, no nič také k dispozícii
nemajú. O tom, že v súvislosti s faktúrou vystavenou spoločnosťou M. C. G. sa nemalo jednať o
reálne zdaniteľné plnenie svedčí aj oboznámená výpoveď svedka C. S. z prípravného konania, ktorý
svedok na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odoprel vo veci vypovedať, keď tento síce uvádzal,

že mal byť požiadaný Mgr. D. o sprostredkovanie odstúpenia od zmluvy o prenájme vozňov s tým
však, že D. potom odovzdal kontakty na osoby, ktoré zastupovali CARGO Slovakia, s ktorými sa mal
potom stretnúť. On osobne sa stretnutí nezúčastnil a ani nevie, kto sa zúčastňoval za spoločnosť Z.
Slovakia rokovaní so spoločnosťou CARGO Slovakia. Z oboznámenej výpovede svedka je teda zrejmé,
že podľa jeho tvrdenia, výsledkom jeho aktivity na základe uzavretej mandátnej zmluvy malo byť iba
odovzdanie kontaktov na osoby svedkovi D., bez vykonania akýchkoľvek iných činností smerujúcich

k zabezpečeniu uzatvorenia dohody o predčasnom ukončení nájmu železničných vozňov tak, ako to
vyplýva zo samotnej mandátnej zmluvy, ktorú mu priniesol podpísať D.. Napokon „zaujímavé“ sú aj
ďalšie tvrdenia uvedeného svedka súvisiace s tokom finančných prostriedkov, ktoré mu boli poukázané
na podklade vystavenej faktúry, keď tento tvrdil, že uvedené finančné prostriedky prostredníctvom svojej
priateľky I. X. následne vrátil D.. Uvedené skutočnosti vo svojej výpovedi potvrdila aj svedkyňa I. X..

V kontexte s uvedenými výpoveďami je aj výpoveď ďalšieho svedka Y. Y., účtovníčky spoločnosti Z.
Slovakia, ktorá vo svojej výpovedi okrem iného poukázala na to, že to bola práve obžalovaná, ktorá
donieslafaktúruvystavenúspoločnosťouM.C.G.,s.r.o,.nazaúčtovaniedoúčtovníctvadalaajpokynna
úhradu,pričomúhradufaktúryurgovala.Uvedenásvedkyňasavyjadrilaajfaktúreobchodnejspoločnosti
Z. H., s. r. o., keď poukazovala na to, že faktúru zaúčtovala síce do účtovníctva, avšak B. povedala,

že k faktúre je potrebné doložiť zmluvu, ktorá k faktúre doložená nebola. K obchodnému vzťahu so
spoločnosťou Z. H. vypovedali svedkovia Ing. N. I. a JUDr. V. I. - konatelia uvedenej spoločnosti, ktorí
nevedeli upresniť, v čom mala spočívať obchodná spolupráca so spoločnosťou Z. Slovakia s tým, že
malo sa jednať o ojedinelý prípad takejto spolupráce, svedok I. si nepamätal, či výsledkom činnosti
bola aj nejaká vypracovaná písomná dokumentácia z ich strany a nevedel ani uviesť, ako došlo k

nakontaktovaniu na spoločnosť Z. Slovakia, s. r. o., pričom podľa vyjadrenia svedka Kratochvíla mal
byť práve JUDr. I. bývalým priateľom obžalovanej. O reálnosti zdaniteľných plnení v súvislosti s oboma
súvisiacimi faktúrami okrem obžalovanej na hlavnom pojednávaní vypovedal iba svedok Mgr. V. D., keď
síce na jednej strane vypovedal, že na faktúru vystavenú spoločnosťou Z. Bratislava si nespomína a
nespomína si ani na to, aby pre spoločnosť Z. Slovakia bola v r. 2009 poskytnutá nejaká analýza, ale

spomína si, že takúto analýzu si určite dala vypracovať spoločnosť Z. H.. Uvedený svedok na hlavnom
pojednávaní súčasne potvrdzoval, že mal vedomosť o tom, že v súvislosti s ďalšou vystavenou faktúrou
M. C. G. zastúpenú pánom S. došlo k uzavretiu mandátnej zmluvy, u ktorej predpokladá, že došlo k jej
naplneniu a následnému vyplateniu dohodnutej odmeny, avšak túto záležitosť riešil pán Y., u ktorého
videl preškrtanú zmluvu. Kto vyjednal s p. S. podmienky zmluvy, to nevie, s p. S. sa stretol iba raz, keď

sa bavili len vo všeobecnosti, za akých podmienok by sa dalo zabezpečiť riešenie vzniknutého problému
a ďalej s ním už nejednal. Uvedené vyjadrenia svedka sú však v rozpore s tvrdeniami svedka C. S.
ohľadom okolností podpísania mandátnej zmluvy a výsledku ním vykonaných činností, keď tento svedok
poukazoval na priamu zaangažovanosť svedka D. v súvislosti s uzavretou zmluvou, navyše tvrdiac pri
tom, že samotné finančné prostriedky boli napokon vrátené práve uvedenému svedkovi. Za takýchto

okolností potom súd mal vážne pochybnosti o hodnovernosti výpovede svedka D. vzhľadom na jeho
osobnú zaangažovanosť vo veci a tým aj súvisiaci záujem na výsledku trestného stíhania obžalovanej.
V zhode s výpoveďami uvedených svedkov, ktorí usvedčujú obžalovanú zo spáchania trestnej činnosti
sú aj zabezpečené listinné materiály, ktoré boli oboznámené na hlavnom pojednávaní.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovanej kvalifikoval ako prečin daňového podvodu podľa
§ 277a ods. 1 Trestného zákona v znení zák. č. 246/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pretože neoprávnene vo väčšom rozsahu
uplatnila nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech.

Obžalovaná je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti. Trestnej činnosti sa
dopustila zavinene vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože svojím
konaním chcela porušiť a aj porušila záujem chránený Trestným zákonom, keď ako konateľka obchodnej
spoločnosti Z. Slovakia, s. r. o. si musela byť vedomá skutočností, že obchodná spoločnosť nemánárok na uplatnenie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty z tovarov a služieb, ktoré neboli reálne
obchodnej spoločnosti nikdy dodané. Objektom uvedeného trestného činu je záujem štátu na riadnom
odvádzaní dane a na zabránení neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty

alebo spotrebnej dane. Medzi protiprávnym konaním a spôsobeným následkom existuje vzájomná
kauzalita.

Obžalovaná H. H. (v čase spáchania skutku priezviskom Č.) z miesta bydliska je hodnotená všeobecne,
v odpise z registra trestov nemá žiaden záznam, vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov má od r.

2014štyrizáznamyzapriestupkysúvisiacesvedenímmotorovéhovozidlamenejzávažnéhocharakteru,
ktorých priestupkov sa však dopustila až po spáchaní skutku.

Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 a nasl.
Trestného zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu a súčasne aj funkciu individuálnej a generálnej
prevencie a zároveň má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Za uvedený trestný

činobžalovanejhroziltrestodňatiaslobodyvovýmere1-5rokov,vdanomprípadesúdkonštatovaljednu
poľahčujúcu okolnosť, a to v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, teda že pred spáchaním trestnej
činnosti viedla riadny život. Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona neboli zistené žiadne.
Vzhľadom na vyššie uvedené prihliadajúc na účet ukladaného trestu bol potom súd toho názoru, že
tento bude naplnený aj ukladaním trestu odňatia slobody na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby vo

výmere1roka,pričomsúčasnekonštatoval,žeprejehonaplneniebudepostačovaťajhrozbaukladaným
trestov, a preto trest vyslovil ako podmienečný, pričom za primeranú skúšobnú dobu považoval dobu
15 mesiacov.
neoprávnenevoväčšomrozsahuuplatnilanároknavráteniedanezpridanejhodnotyvúmyslezadovážiť
inému neoprávnený prospech

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.