Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cbi/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116208894
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116208894.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: Ing. Miriam Šefčíková,

PhD.,sosídlomkanceláriePodjavorinskej37/1,Trnava,správcaúpadcu:X.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
O.. Sv. U. XXX, M., právne zastúpený: Mgr. Roman Desát, advokát so sídlom Námestie SNP 3, Trnava
proti žalovanému: X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. Sv. U. XXX, M., právne zastúpený: JUDr. Viera
Nováková,advokátkasosídlomJ.Kráľa7,BanskáBystrica,ourčenieneúčinnostiprávnehoúkonu,takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania

rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.04.2016, doručenou súdu dňa 18.04.2016 domáhal určenia, že kúpna
zmluvauzavretádňa23.01.2015medziX.B.amanželkouY.B.akopredávajúcimiaX.B.akokupujúcim,
ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom
území M., obec M., okres P., zapísaným na LV č. XX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu
P., a to pozemok registra „C“ parc. č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku: Zastavané plochy a
nádvoria, pozemok registra „C“ parc. č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku: Zastavané plochy
a nádvoria, pozemok registra „C“ parc. č. XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku: Záhrady, stavba

so súp. č. XXX, postavená na pozemku par. č. XXX/X, popis stavby: rodinný dom, stavba so súp.
č. XXX, postavená na pozemku par. č. XXX/X, popis stavby: rodinný dom, je právne neúčinná voči
konkurzným veriteľom v konkurze úpadcu, vedenom Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 36K/7/2015.
Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území M., obec M., okres P., zapísané na LV č. XX, vedenom katastrálnym odborom
Okresného úradu Piešťany, a to pozemok registra „C“ parc. č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku:
Zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra „C“ parc. č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku:

Zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra „C“ parc. č. XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku:
Záhrady, stavba so súp. č. XXX, postavená na pozemku par. č. XXX/X, popis stavby: rodinný dom,
stavba so súp. č. XXX, postavená na pozemku par. č. XXX/X, popis stavby: rodinný dom, a to do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku. Okrem toho žiadal priznať náhradu trov konania.

2.Žalobcavžalobeuviedol,žeUznesenímOkresnéhosúduTrnavazverejnenýmvObchodnomvestníku
dňa 25.05.2015, bol vyhlásený konkurz na dlžníka - X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. Sv. U. XXX,

XXX XX M.. V krátkom čase pred vyhlásením konkurzu úpadca ako predávajúci uzavrel so svojím
synom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
za neprimeranú (neekvivalentnú) kúpnu cenu. Dňa 23.01.2015 bola uzavretá kúpna zmluva medziúpadcom a jeho manželkou ako predávajúcimi na jednej strane a žalovaným ako kupujúcim na druhej
strane, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam:
a) pozemok registra „C“ parc. č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria,

b) pozemok registra „C“ parc. č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria,
c) pozemok registra „C“ parc. č. XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku: Záhrady,
d) stavba so súp. č. XXX, postavená na pozemku par. č. XXX/X, popis stavby: rodinný dom,
e) stavba so súp. č. XXX, postavená na pozemku par. č. XXX/X, popis stavby: rodinný dom,
v katastrálnom území M., obec M., okres P., všetky zapísané na LV č. XX, vedenom katastrálnym

odboromOkresnéhoúraduP..Dňa03.02.2015bolpodanýnávrhnapovolenievkladuvlastníckehopráva
k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného, pod č. katastrálneho konania X.. Vklad vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam v prospech žalovaného na základe uvedenej kúpnej zmluvy doposiaľ nebol povolený.
Dňa 24.03.2015 bolo zverejnené rozhodnutie Okresného súdu Trnava v Obchodnom vestníku o začatí
konkurzného konania voči úpadcovi na jeho majetok. Dňa 25.05.2015 bolo zverejnené rozhodnutie
OkresnéhosúduTrnavavObchodnomvestníkuovyhláseníkonkurzunamajetokúpadcu.Kúpnazmluva

uzavretá dňa 23.01.2015 medzi úpadcom a jeho manželkou ako predávajúcimi na jednej strane a
žalovaným (syn úpadcu/predávajúcich) ako kupujúcim na druhej strane, ktorej predmetom je prevod
vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam za kúpnu cenu vo výške 40.000 eur, má znaky
odporovateľného právneho úkonu vzhľadom k tomu, že ide o právny úkon úpadcu ešte ako dlžníka: a)
bez primeraného protiplnenia, nakoľko úpadca nenadobudol za nehnuteľnosti primeranú kúpnu cenu,

resp. dohodnutá kúpna cena je výrazne nižšia ako obvyklá cena nehnuteľností; b) vykonaný v čase
úpadku dlžníka (úpadcu), ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa úpadcu, pričom
úpadok sa v tomto prípade prezumuje, nakoľko právny úkon bol vykonaný v prospech žalovaného (syna
úpadcu) ako osoby spriaznenej s dlžníkom/úpadcom; c) v lehote 3 rokov pred začatím konkurzného
konania vo veci úpadcu (právne účinky začatia konkurzného konania nastali dňa 25.03.2015).

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že kúpna zmluva zo dňa 23.01.2015 nevykazuje znaky
odporovateľného právneho úkonu, pretože úpadca - otec žalovaného, nadobudol nehnuteľnosti do
bezpodielového spoluvlastníctva so svojou manželkou Y. B. na základe kúpnej zmluvy od predávajúcich
R.B.aR.B..Kúpnazmluvabolauzavretádňa08.11.2004avkladdokatastranehnuteľnostíbolpovolený

dňa 23.11.2004. V Článku III. citovanej zmluvy bola dohodnutá kúpna zmluva vo výške 1.050.000
Sk (34.853,61 eur). Kúpnu cenu uhradil úpadca a jeho manželka prostredníctvom hypotekárneho
úveru poskytnutého Dexia bankou Slovensko a.s. (toho času Prima banka a.s.) na základe Zmluvy
o úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 12.11.2004 (úver vo výške 4.979,09 Eur) a Zmluvy o úvere č. XX/
XXX/XX zo dňa 19.11.2004 (úver vo výške 24.895,44 Eur). Pohľadávka spoločnosti Dexia banka

Slovensko a.s. bola zabezpečená zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam. Nakoľko úpadca a
jeho manželka si neplnili riadne a včas svoje povinnosti voči záložnému veriteľovi, pristúpil záložný
veriteľ - Dexia banka Slovensko a.s. v priebehu roku 2009 k realizácii záložného práva formou
dobrovoľnej dražby. Po doručení oznámenia o realizácii záložného práva žalovaný spolu s úpadcom
a jeho manželkou začali rokovať so záložným veriteľom ohľadom možnosti uhradenia dlžnej sumy

a odkúpenia predmetných nehnuteľností, aby tak zabránili predaju nehnuteľností na dražbe. Záložný
veriteľ súhlasil s tým, že žalovaný odkúpi predmetné nehnuteľnosti od úpadcu a jeho manželky, pričom
kúpnu cenu uhradí prostredníctvom hypotekárneho úveru priamo na účet záložného veriteľa. Záväzok
úpadcu voči záložnému veriteľovi bol v čase realizácie dobrovoľnej dražby vo výške cca 40.000 eur.
Na základe vzájomnej dohody so záložným veriteľom dal žalovaný vypracovať znalecký posudok na

určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola určená znaleckým
posudkom č. 40/2011 znalca C.. E. T. vo výške 70.000 eur. Na základe takto určenej ceny požiadal
žalovaný Dexia banku Slovensko a.s. o poskytnutie úveru vo výške 40.000 eur. Dňa 04.05.2011 uzavrel
žalovaný s Dexia banka Slovensko a.s. Zmluvu o poskytnutí úveru č. XX/XXXX/XX, pričom v bode
3.4.5 a bode 3.4.6. citovanej zmluvy boli určené podmienky čerpania úveru a to: predloženie vyčíslenia

pohľadávky banky voči úpadcovi (bod 3.4.5) a predloženie platnej kúpnej zmluvy s úradne osvedčenými
podpismipredávajúcich(bod3.4.6).Vtejtodeňuzavreltiežžalovanýsúpadcomajehomanželkoukúpnu
zmluvu a túto predložil Dexia banke Slovensko a.s., ktorá zároveň uzavrela s úpadcom a jeho manželkou
Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 26/216/11. Po podpísaní uvedených zmlúv
banka uvoľnila finančnú čiastku vo výške 40.000 eur a túto v plnej výške použila na úhradu záväzku

predávajúcich voči nej ako záložnému veriteľovi. Nakoľko bol žalovaný presvedčený o tom, že Dexia
banka Slovensko a.s. ním predloženú kúpnu zmluvu predložila spolu so Zmluvou o zriadení záložného
práva do katastra nehnuteľností, nepodal žalovaný osobitný návrh na vklad kúpnej zmluvy do katastra
nehnuteľností. Následne Dexia banka Slovensko a.s. upustila od vykonania dobrovoľnej dražby. Odroku 2011 až do roku 2015 investoval žalovaný do predmetnej nehnuteľnosti finančné prostriedky a
túto zhodnotil, čo vyplýva aj z porovnania znaleckých posudkov č. 40/2011 a č. 51/2015. Koncom roku
2014 žalovaný náhodne zistili, že v katastri nehnuteľností naďalej vystupujú ako vlastníci nehnuteľností

úpadca a jeho manželka. Keďže od uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 04.05.2011 prešlo viac ako 3 roky,
nebolo možné podať na základe tejto zmluvy návrh na vklad do katastra nehnuteľností, a preto uzavreli
dňa 23.01.2015 druhú kúpnu zmluvu za rovnakých podmienok, ktorú predložili na príslušný katastrálny
úrad. Uzavretím druhej kúpnej zmluvy chceli docieliť zosúladenie právneho stavu so stavom faktickým.
V danom prípade nejde o právny úkon dlžníka bez primeraného protiplnenia a nemohlo dôjsť k ukráteniu

pohľadávok veriteľov, pretože kúpnu zmluvu zo dňa 23.01.2015 nemožno posudzovať izolovane od
pôvodne uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 04.05.2011, teda bez toho, aby bol tento úkon posudzovaný
v kontexte celého zmluvného vzťahu sporových strán. Úpadca odpredal nehnuteľnosti dňa 04.05.2011
v rámci realizácie záložného práva záložného veriteľa Dexia banka Slovensko, a.s. Úpadca nadobudol
za nehnuteľnosti kúpnu cenu vo výške 40.000 eur, pričom výška kúpnej ceny zodpovedala hodnote
nehnuteľností a výške jeho záväzku voči záložnému veriteľovi, ktorý realizoval svoje záložné právo

formou dobrovoľnej dražby. Uhradením kúpnej ceny došlo k zániku záväzku úpadcu voči záložnému
veriteľovi v plnej výške, o čom svedčí aj doklad - kvitancia/protokol o ukončení platnosti Zmluvy o úvere
č. 06/154/04 a 06/163/04. V prípade, že by došlo k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby
je predpoklad, že výška výťažku pre záložného veriteľa - po úhrade odmeny a nákladov dražobnej
spoločnosti - by bola omnoho nižšia ako dojednaná kúpna cena a celková výška záväzku úpadcu.

Z uvedeného dôvodu by teda záväzok úpadcu nezanikol v plnom rozsahu, ale len sčasti a Dexia
banka Slovensko a.s. by naďalej bola veriteľom úpadcu. V danom prípade bola teda za plnenie dlžníka
poskytnutá ekvivalentná protihodnota. Došlo síce k zmene štruktúry majetku, keďže dlžník namiesto
odpredaného majetku získal finančný majetok, nedošlo však k zmenšeniu celkovej hodnoty majetku
dlžníka, pretože finančná čiastka bola použitá na úhradu pohľadávky zabezpečeného veriteľa. Tak isto

treba brať do úvahy tú skutočnosť, že: a) na nehnuteľnostiach je toho času zriadené záložné právo v
prospech záložného veriteľa Prima banka a.s. za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 79.401,20
eur; b) od roku 2011 až do roku 2015 investoval žalovaný do predmetnej nehnuteľnosti sumu najmenej
25.000 eur.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým s kúpnou
zmluvou zo dňa 23.01.2015, návrhom na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo dňa 23.01.2015,
výpisom z listu vlastníctva č. 27, Zoznamom pohľadávok, kúpnou zmluvou zo dňa 08.11.2004, Zmluvou
o hypoúvere zo dňa 19.11.2004, Znaleckým posudkom č. 40/2011 zo dňa 23.03.2011, Znaleckým
posudkom č. 51/2015 zo dňa 02.04.2015, Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa

31.03.2009, Kúpnou zmluvou zo dňa 04.05.2011, Zmluvou o poskytnutí úveru zo dňa 04.05.2011,
Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti zo dňa 04.05.2011, Oznámením o upustení o
výkonu záložného práva zo dňa 09.06.2011, Kvitanciou/Protokolom o ukončení platnosti zmluvy o úvere
zo dňa 08.02.2013, Kvitanciou/Protokolom o ukončení platnosti zmluvy o úvere zo dňa 04.02.2013, ako
i s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Z kúpnej zmluvy zo dňa 04.05.2011 vyplýva, že úpadca a jeho manželka ako predávajúci predávajú
žalovanému ako kupujúcemu nehnuteľnosti v katastrálnom území M., zapísané na LV č. XX ako
parcela registra „C“ parc. č. XXX/X . a XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, spolu o výmere XXX m2;
parc. č. XXX, záhrady o výmere XXX m2 a rodinný dom súp. č. XXX a XXX postavený na parcele č.

XXX spolu s drobnými stavbami, plotom, studňou a vonkajšími úpravami, a kupujúci kupuje uvedené
nehnuteľnosti do svojho vlastníctva za kúpnu cenu 40.000 eur, ktorú kupujúci zaplatí predávajúcim na
bankový účet, pričom finančné prostriedky budú použité na uhradenie záväzkov predávajúcich voči
Dexia banke Slovensko, a.s.

6. Z kúpnej zmluvy zo dňa 23.01.2015 vyplýva, že úpadca a jeho manželka ako predávajúci predávajú
žalovanému ako kupujúcemu nehnuteľnosti v katastrálnom území M., zapísané na LV č. XX ako parcela
registra „C“ č. p. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2; ako parcela registra „C“ č. p.
XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ako parcela registra „C“ č. p. XXX, záhrady o
výmere XXX m2 a nehnuteľnosti v katastrálnom území M. zapísané na LV č. XX ako rodinný dom súp. č.

XXX a XXX s príslušenstvom na parcele č. XXX/X, a kupujúci kupuje uvedené nehnuteľnosti do svojho
vlastníctva za kúpnu cenu 40.000 eur, ktorú kupujúci zaplatil predávajúcim v plnej výške pred podpisom
tejto kúpnej zmluvy na základe úveru z Dexia banka Slovensko, a.s.7. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) právne úkony týkajúce sa
majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej

pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa
majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

8. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo odporovať právnemu
úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu;

právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba
toto právo písomne uznala.

9. Podľa ustanovenia § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odporovať podľa tohto zákona
možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov dlžníka.

10. Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zvýhodňujúcim právnym
úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú
pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol,
dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene

zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

11. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

12. Podľa ustanovenia § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy
nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

13. Platnosť ani účinnosť písomnej zmluvy o prevode nehnuteľností nie je podmienená zápisom jej
vecnoprávnych účinkov do katastra nehnuteľností (R 59/2007). Obligačnoprávne následky zo zmluvy

o prevode nehnuteľnosti vznikajú bez ohľadu na zápis jej účinkov v katastri nehnuteľností a iba jej
vecnoprávne účinky sú týmto zápisom podmienené. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností možno podať katastrálnemu odboru okresného úradu v časovo neobmedzenej lehote,
pretože účastníci sú viazaní prejavmi svojej vôle. Uzavretím kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností
vznikne kupujúcemu obligačný nárok na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a predávajúcemu

takisto obligačný nárok na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny. Preto, ak kupujúci zaplatí predávajúcemu
kúpnu cenu, splní tým svoju záväzkovú povinnosť z uzavretej zmluvy, bez ohľadu na to, v akom štádiu
sa nachádza vecnoprávny aspekt veci. Rozhodnutím o vklade do katastra nehnuteľností sa iba završuje
proces smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku vecného práva k nehnuteľnosti, ako to zodpovedá vôli
účastníkov vyjadrenej v písomnom vyhotovení zmluvy (porovnaj napr. nález Ústavného súdu ČR zo 7.

októbra 1996, sp. zn. IV. ÚS 201/1996).

14. Z platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky,
t.j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť
zmluvy). Účinnosť zmluvy nastáva teda súčasne so vznikom platnej zmluvy (pokiaľ zákon alebo dohoda

strán neustanovujú inak). Rozhodnutie okresného úradu (správcu katastra nehnuteľností) o povolení
vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti
zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa ustanovenia § 133
ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo
vecnoprávnych následkoch a nie v obligačnoprávnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali

platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka (R 59/2007).
Je potrebné rozlišovať medzi okamihom účinnosti zmluvy s okamihom vzniku vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti,t.j.rozoznávaťobligačnýavecnoprávnyúčinokzmluvyoprevodenehnuteľnostivsúlades
ustanovením§47a§133ods.2Občianskehozákonníka.Prípady,kedyjenanadobudnutievlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam (príp. iných vecných práv) potrebné rozhodnutie okresného úradu (správcu

katastra nehnuteľností) o vklade (intabulácii) tohto práva, nepatria svojou povahou pod právny režim
ustanovenia § 47 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutím o vklade vlastníckeho alebo iného vecného
práva k nehnuteľnosti do katastra ide totiž o založenie vecnoprávnych účinkov zmluvy, nie o jej
záväzkovoprávne (obligačné) účinky. Zmluvou nevzniká vlastnícke alebo iné vecné právo, ale vznikánadobúdateľovi len záväzkový nárok požadovať od scudziteľa prevod vlastníckeho alebo iného vecného
práva k veci. Až vkladom do katastra rozhodnutím okresného úradu vznikne (konštituuje sa) vlastnícke
alebo iné vecné právo k nehnuteľnosti.

15. Ustanovenie § 47 sa stalo v dôsledku novelizácie Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991
Zb. obsolétnym, preto prípady, kedy je k nadobudnutiu vlastníckeho práva, resp. vecných práv k
nehnuteľnosti potrebné rozhodnutie katastrálneho úradu o vklade, nespadajú svojou povahou pod
právny režim § 47 Občianskeho zákonníka (porovnaj nález Ústavného súdu ČR z 12.06.2000, sp. zn. I.

ÚS331/1998).Vobčianskoprávnejoblastinemožnoprisúčasnomprávnomstavenájsťžiadnyprípad,na
ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenie § 47 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu ČR z 10. apríla 2007, sp. zn. 30 Cdo 3236/2006).

16. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu
vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou

neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť
právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému.
Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a
to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd
musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z

úradnej povinnosti. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to
zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Z uvedeného potom vyplýva, že
ak má byť určitým právnym úkonom, t.j. konkrétne právnym úkonom predstieraným, resp. urobeným
naoko (tzv. simulovaným právnym úkonom), zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon),
je simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej vôle subjektov ho skutočne uzavrieť neplatný. V

takých prípadoch platí tento iný, t.j. zastieraný právny úkon. Podmienkou však je, že zastieraný právny
úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom
pre jeho platnosť (napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom).
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. októbra 2010, sp. zn. 5M Cdo 11/2009)

17. Pri právnom úkone, ktorý je neplatný, nemožno vysloviť jeho odporovateľnosť; neplatnosť právneho
úkonu má prednosť pred jeho odporovateľnosťou a odporovať možno len platnému právnemu úkonu
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 5. marca 2008, sp. zn. 30 Cdo 2435/2006). Určením právnej
neúčinnosti právneho úkonu nastáva iba stav tzv. relatívnej neúčinnosti dotknutého právneho úkonu. V
prípade, že je právny úkon neplatný (či už absolútne, alebo relatívne), jeho právne účinky nenastanú

vôbec; na právne úkony sa hľadí rovnako, ako keby vôbec neboli urobené.

18. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to a medzi stranami ani nebolo sporné, že medzi
úpadcom a žalovaným došlo dňa 04.05.2011 k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod
vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam, a to z dôvodu, aby sa predišlo výkonu

záložného práva viaznuceho na predmetných nehnuteľnostiach záložným veriteľom (toho času Dexia
banka Slovensko, a.s.) v dobrovoľnej dražbe. Zároveň medzi stranami nebolo sporné, že k zrušeniu
predmetnej kúpnej zmluvy nedošlo a že návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností nebol na základe predmetnej kúpnej zmluvy doručený príslušnému okresnému úradu.
Medzistranaminebolispornéaniďalšieskutkovétvrdeniažalovaného,ato,ženáslednedňa23.01.2015

došlo k duplicitnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi tými istými zmluvnými stranami s rovnakým
predmetom zmluvy a až na základe tejto kúpnej zmluvy bol zo strany žalovaného podaný na okresný
úrad návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.

19. S poukazom na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že zmluvný vzťah medzi žalovaným a

úpadcom a jeho manželkou vznikol a platne trvá odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 04.05.2011,
napriek tvrdeniu žalovaného, že sa zmluvné strany domnievali, že k zániku ich zmluvného vzťahu došlo
ex lege v zmysle § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď z dokazovania je zrejmé (resp. žalobcom
nebolo rozporované), že úmyslom žalovaného nebola dohoda o zmene obsahu záväzku ani o novácii
pôvodného zmluvného vzťahu.

20. Súd má v tejto súvislosti za to, že zmluvné strany nemali dostatok skutočnej vôle uzavrieť v poradí
druhú kúpnu zmluvu zo dňa 23.01.2015, keď táto podľa názoru súdu mala len simulovať vykonanie
právneho úkonu - kúpu nehnuteľnosti v roku 2015, pričom obe zmluvné strany mali vedomosť o tom, žeku kúpe nehnuteľnosti došlo v skutočnosti už v roku 2011. Súd pritom neakceptoval obranu žalovaného,
že až v roku 2014 náhodne zistil, že v katastri nehnuteľností boli ako vlastníci sporných nehnuteľností
naďalej vedení úpadca a jeho manželka. Takisto súd neakceptuje argumentáciu žalovaného, že sa

spoliehal na banku, že táto zabezpečí „zavkladovanie“ nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností v roku
2011.Žalovanývtomtosmeredostatočnevierohodnýmspôsobomnevysvetlilaaninepreukázal,zakého
dôvodu by práve banka poskytujúca úver žalovanému bola povinná zabezpečiť podanie návrhu na vklad
nehnuteľnosti príslušnému okresnému úradu, resp. že by sa žalovaný s bankou na poskytnutí uvedenej
služby dohodli.

21. Nakoľko pôvodná kúpna zmluva zo dňa 04.05.2011 je stále platným právnym úkonom, a následná
kúpna zmluva zo dňa 23.01.2015 je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným
právnym úkonom, pričom iba platnému právnemu úkonu možno úspešne odporovať, nezaoberal sa
súd ďalšou argumentáciou sporových strán týkajúcou sa prípadnej odporovateľnosti právneho úkonu -
kúpnej zmluvy zo dňa 23.01.2015 a žalobu v celom rozsahu zamietol.

22. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako
procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže miera
jeho úspechu v konaní je v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).