Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 9, 2022

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821010222
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2022:5821010222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému:

O. Š., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.03.2022 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. Š., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom K. XXX, okres Tvrdošín, ženatý, SZČO, na
slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 22.05.2021 v čase o 18:45 hod., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol osobné
motorové vozidlo značky Nissan Navara, striebornej metalízy, ev. číslo J.-XXXBO po ceste II/520 v
obci Vitanová v smere od k. ú. Oravice, kde bol pred rodinným domom č. XXX zastavený hliadkou
ObvodnéhooddeleniaPZTrstenáavyzvaný,abysapodrobildychovejskúške,avšakvdôsledkutoho,že
nebol schopný nafúkať dostatočný objem vzduchu, požiadal o odber krvi, pričom lekárskym vyšetrením
alkoholu v krvi mu bolo zistené, že v čase odberu krvi, to je o 20:04 hod., mal hladinu alkoholu v krvi

vo výške 2,23 promile,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život, zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

t ý m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods.
2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 30 (tridsať) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 22.09.2021 na O. Š. obžalobu pre prečin
ohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.1Trestnéhozákona,natomskutkovomzáklade

ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení
podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku neurobil ani jedno z vyhlásení.

Vo svojom výsluchu uviedol, že si pamätá, že v ten deň celý deň robil s tým, že sám vypil dve alebo

tri deci slivovice 60% a zapil to 12° pivom. Auto chcel len vtiahnuť do dvora, lebo nerád ho parkuje na
ceste s tým, že šiel asi 50 metrov po ceste. Ako odbočoval do dvora, tak mu policajti skrížili cestu. Keby
bol mal vypité, tak by do nich buchol. Nikdy by si nedovolil vybrať sa na cestu pod vplyvom alkoholu,
ale vtedy sa jednalo o to, že chcel len auto vtiahnuť do dvora. Vodičák potrebuje. Uviedol, že v ten deň
začal piť alkohol okolo piatej. Potom, ako ho zastavili policajti, nechcel fúkať, ale rovno žiadal krvnú

skúšku na alkohol.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného súd prečítal na hlavnom pojednávaní zápisnice o výsluchoch
svedkov z prípravného konania, pričom z výsluchu svedka S. B. vyplynulo, že pracuje ako policajt so
služobným zaradením na OO PZ Trstená. Dňa 22.05.2021 v čase o 08:00 hod. do 20:00 hod. vykonával

službu spoločne s kolegom A. L. v služobnom obvode OO PZ Trstená. Počas výkonu služby sa v čase
o 18:45 hod nachádzali v obci Vitanová, pričom prechádzali po miestnej komunikácii mimo hlavnej
cesty, v smere od cesty II/520 na Oravice. Počas tohto presunu spozorovali motorové vozidlo zn.
Nissan Navara, striebornej farby, ev. č. J.-XXX-I., ktoré v tom čase vychádzalo križovatky smerom ku
nim. Vodič toto vozidlo viedol zvláštnym spôsobom a to tak, že nešiel súvislým spôsobom po ceste,

ale sa pohyboval sprava doľava. Na základe uvedeného sa rozhodli vozidlo zastaviť, nakoľko vzniklo
podozrenie, podľa spôsobu riadenia, že vodič môže byť pod vplyvom alkoholu. Z idúceho služobného
vozidla dali vodičovi znamenie na zastavenie vozidla a to rozsvietením nápisu STOP, spoločne s
rozsvietenými majákmi. Pri tom, ako mu dávali znamenie na zastavenie, mali pocit, že vodič s vozidlom
chce odbočiť do tam jedného otvoreného dvora. A z tohto dôvodu mu to so služobným vozidlom

znemožnili,kdehonacestezablokovalitak,abyvodičnevošieldopredmetnéhodvora.Potomtovykonali
kontrolu vodiča a motorového vozidla, kde kontrolou bolo zistené, že sa jedná o O. Š., ktorý bol zároveň
aj majiteľom vozidla. Už pri vykonávanej kontrole bolo jasné, že vodič je pod vplyvom alkoholu. Po
predložení všetkých potrebných dokladov, bola u vodiča vykonaná dychová skúška, avšak tento ani pri
viacnásobných pokusoch nemohol dýchací prístroj prefúknuť. Na základe uvedeného ho preto predviedli

na OO PZ Trstená, kde sa opätovne pokúsil dýchací prístroj prefúknuť, ale neúspešne. Následne po
poučení sa žiadal na odber krvi, čo mu bolo umožnené a krv mu bola odobratá v HNsP Trstená. Vodičovi
bol zadržaný vodičský preukaz a bola mu ďalšia jazda zakázaná. Z výsledkov odobratej krvnej vzorky z
úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bola zistená prítomnosť alkoholu 2,23 promile alkoholu
v krvi a vec bola odovzdaná do trestného konania.

Svedok A.Š. L. vypovedal zhodne so svedkom S. B..

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so
záznamom o priestupku na úseku cestnej dopravy, s úradným záznamom hliadky, s výsledkom

vyšetrenia etanolu v krvi, s odpisom RT, s výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, so
správu Obce Vitanová, so správou ÚPSVaR Námestovo, so správou sociálnej poisťovne, s výpisom zo
živnostenského registra, so správou HNsP Trstená, so správu OO PZ Trstená, s EKV, s evidenčnou
kartou vozidla, s výpisom zo živnostenského registra, s návrhmi obžalovaného a so správou Obce
Vitanová.

Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten,
kto vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život, zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v
obžalobe. Obžalovaný v podstate nepopieral to, že vykonal dňa 22.05.2021 jazdu pod vplyvom alkoholu,
len ospravedlňoval svoje konanie tým, že nechcel nechať vozidlo zaparkované na ceste.

Ďalšími dôkazmi, ktoré usvedčujú obžalovaného z protiprávneho konania, sú výpovede svedkov S. B.
a A. L., ktorí zhodne obaja vo svojich výpovediach uviedli, že pri hliadkovej činnosti zaregistrovali v
obci Vitanová vozidlo, ktoré vodič viedol zvláštnym spôsobom a to tak, že nešiel súvislým spôsobom
po ceste, ale sa pohyboval sprava doľava. Na základe uvedeného sa rozhodli vozidlo zastaviť, nakoľko

vzniklo podozrenie, podľa spôsobu riadenia, že vodič môže byť pod vplyvom alkoholu vozidlo.

Z vykonanej krvnej skúšky vyplynulo, že obžalovaný mal v čase odberu krvi dňa 22.05.2021 o 20:04
hod. hladinu alkoholu v krvi vo výške 2,23 promile.

S poukazom na tieto skutočnosti potom súd mal za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom

popísaným v obžalobe a uznal ho za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Trestného zákona.

V súvislosti s rozhodovaním o treste súd považuje úvodom za potrebné rozviesť úvahy o ukladaní trestu
v zmysle Trestného zákona. Vždy je potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané

v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom
jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých

smeroch v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči
ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak
uskutočňuje dvoma základnými prvkami a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky

sa uplatňujú zásadne a súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného
pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu

dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k
nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných

členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti
(úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť
trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy
páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného
trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby

páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach.
Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia
jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej
mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob
jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému

činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi
páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov
a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.

Následne potom na základe uvedeného pri úvahách o druhu a výmere trestu, súd prihliadol na stupeň
závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútky, osobu páchateľa, na okolnosti, za
ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa.U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona (pred
spáchaním trestného činu viedol riadny život). U obžalovaného nebola zistená ani jedna priťažujúca

okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona.

S poukazom na osobu obžalovaného, súd dospel k záveru, že v danom prípade je pre obžalovaného
adekvátnym trestom trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov, s podmienečným odkladom a určením
skúšobnej doby na 12 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona

(1) Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon
určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie
alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

(2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou.

Spoukazomnavyššiecitovanézákonnéustanoveniepotomsúdustálilvzhľadomnaokolnostisúdeného

prípadu, že adekvátnym trestom zákazu činnosti bude trest vo výmere 30 mesiacov.

Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov
v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákon, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred

páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby
v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa názoru súdu primeraným trestom z hľadiska
generálnej, ako aj individuálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od

oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308

ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.