Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719202066
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5719202066.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkýň: v rade 1/ E. U., F..

XX.X.XXXX, T. P. X, XXX XX, J., v rade 2/ U. Š., F.. XX.X.XXXX, T. J. XXX/XX, XXX XX, P. H. W., oboch
právne zastúpených JUDr. Petrom Belicom, advokátom so sídlom M.R. Štefánika 36, 036 01, Martin,
IČO: 37 927 001, proti žalovanému: Š. P., F.. X.X.XXXX, T. Č. I. XXX/X, XXX XX, E., právne zastúpenému
JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01, Martin, IČO: 42 072 905, v konaní
o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I.Žalobaourčenie,ženehnuteľnosťnachádzajúcasavobciP.H.W.,okresP.H.W.,kat.územieP.H.W.:
- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-ica k pozemku parc. reg. C č. 596/2 o výmere 84 m2 - zastavaná

plocha a nádvorie, ktorý je zapísaný na LV č. XXX, patrí do dedičského konania po zosnulom D. P.,
nar. XX.X.XXXX, zosnulom XX.X.XXXX, naposledy bytom P. H. W. Č.. XXX, kde dedičské konanie
bolo prejednané JUDr. Miroslavom Debnárom, štátnym notárom pod sp. zn. D 228/86 a dodatočné
dedičské konanie bolo prejednané notárom JUDr. Vladimírom Kostovčákom pod sp. zn. 18D/652/2016,
Dnot/14/2017 a patrí aj do dedičského konania po zosnulej U. P., S.. J., nar. XX.XX.XXXX, zosnulej
XX.X.XXXX, naposledy bytom K.. J. XXX, P. H. W., kde dedičské konanie bolo prejednané JUDr.
Miroslavom Debnárom, notárom pod sp. zn. 17D/1057/2002 a súčasne o určenie, že žalovaný nie je

spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti v podiele 1-ica, k pozemku parc. reg. C č. 596/2 o výmere 84
m2 - zastavaná plocha a nádvorie, ktorý je zapísaný na LV č. XXX,
sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa konanie zastavuje.

III. Žalovaný má proti žalobkyni v rade 1/ a žalobkyni v rade 2/, povinným spoločne a nerozdielne, právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanom na tunajšom súde 3.6.2019 sa žalobkyne proti žalovanému domáhali určenia,
že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci P. H. W., okres P.Q. H. W., katastrálne územie P. H. W.:
spoluvlastnícky podiel 1 k pozemku parcela registra „C“ č. 596/1 o výmere 421 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie a spoluvlastnícky podiel 1 k pozemku parcela registra „C“ č. 596/2 o výmere

84m2,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie,zapísanénaLVč.XXX,patrídodedičskéhokonania
po zosnulom D. P., S.. P., narodenom XX.X.XXXX, zosnulom XX.X.XXXX, naposledy bytom P. H. W.
Č.. XXX, kde dedičské konanie bolo prejednané JUDr. Miroslavom Debnárom, štátnym notárom sp. zn.
228/86 a dodatočné dedičské konanie bolo prejednané notárom JUDr. Vladimírom Kostovčákom sp.zn. 18D/652/2016-27, Dnot/14/2017, patrí do dedičského konania po zosnulej U. P., S.. J., narodenej
XX.XX.XXXX, zosnulej XX.X.XXXX, naposledy bytom: K.. J. XXX, P. H. W., kde dedičské konanie bolo
prejednané JUDr. Miroslavom Debnárom, notárom sp. zn. 17D 1057/2002.

2. Žalobkyne žalobu odôvodnili tou skutočnosťou, že sú dcéry D. I. U. P. a podľa zápisu v katastri
nehnuteľností, ktorý je v zmysle § 70 ods. 1 katastrálneho zákona hodnoverný, pokiaľ sa nepreukáže
opak, je zrejmé, že žalovaný je spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom 1 k celku, a to
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci P. H. W., okres P. H. W., katastrálne územie P. H. W.: pozemok

parcela registra „C“ č. 596/1 o výmere 421 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a pozemok
parcela registra „C“ č. 596/2 o výmere 84 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísané
na LV č. XXX (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele 1 k celku“).

3. Žalobkyne tvrdili, že v dedičskom konaní po neb. D. P. zjavným omylom predmetné nehnuteľnosti
v spoluvlastníckom podiele 1-ica k celku neboli predmetom dedenia. V tomto dedičskom konaní boli

zákonnými dedičmi manželka poručiteľa D. P. - U. P. a žalobkyne ako dcéry poručiteľa.

4.VdedičskomkonanípozosnulejU.P.,S..J.,narodenejXX.XX.XXXX,zosnulejXX.X.XXXX,naposledy
bytom: K.. J. XXX, P. H. W., kde dedičské konanie bolo prejednané príslušným notárom pod sp.
zn. 17D/1057/2002 nebola predmetná nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele 1 k celku predmetom

dedenia. V tomto dedičskom konaní sp. zn. 17D/1057/2002 boli zákonnými dedičmi poručiteľky U. P.,
S.. J. - jej dcéry: žalobkyne v 1. a 2. rade. Žalobkyne v 1. a 2. rade boli jediné dve dcéry (potomkovia)
zosnulých poručiteľov - rodičov: D. P. (zosnulý XX.X.XXXX) a U. P., S.. J. (zosnulá XX.X.XXXX).

5. Na pozemku parcela registra „C“ č. 596/2 o výmere 84 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a

nádvorie stojí stavba humno bez súpisného čísla, ktoré je vo výlučnom (1/1) vlastníctve žalobkyne v
1. rade a je zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. P. H. W.. Predmetnú nehnuteľnosť v spoluvlastníckom
podiele 1 k celku nadobudli totiž právni predchodcovia žalobkýň v 1. a 2. rade - ich rodičia D. P., S..
P. I. U. P., S.. J., a to kúpnou zmluvou z 5.8.1965 spísanej vo forme notárskej zápisnice N 168/65, NZ
204/65 od predávajúcich D. G., D. G., L. U., R.S. G. I. H. G. za 12.000,- Kčs. Predmetná nehnuteľnosť v

spoluvlastníckom podiele 1 k celku bola súčasťou uvedenej kúpnej zmluvy z 5.8.1965 - kde predmetom
predaja / kúpy bola nehnuteľnosť v okrese Martin, evidenčný list XXXX, kat. úz. P. H. W., parcela č.
148/1 - zastavaná plocha vo výmere 162 m2, parcela č. 148/2 - dom č. XXX vo výmere 205 m2, parcela
č. 148/3 - zastavaná plocha vo výmere 103 m2, parcela č. 148/4 - roľa vo výmere 693 m2, ktorá je v
skutočnosti obrábaná ako záhrada. V pozemkovej knihe sú tieto nehnuteľnosti obsiahnuté vo

vložke č. 538 pod A.I. parc. číslo 148 ako skonfiškované podľa nariadenia 104/65 SNR.

6. V zmysle Identifikácie parciel z 22.9.2014 č.p. 1442/2014 vyhotovenej OÚ Martin, katastrálny odbor je
jednoznačne preukázané, že parcely 148/1-4 sú totožné s parcelou registra „C“ č. 596, ktorej súčasťou
je predmetná nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele 1 k celku.

7. V zmysle základnej právnej zásady „Nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“
t.j. „Nikto nemôže na druhého preniesť viac práv než má sám“ tak predmetná nehnuteľnosť v
spoluvlastníckom podiele 1 k celku nemôže byť platne a účinne vo vlastníctve žalovaného, ale
jednoznačne patrí do dedičského konania po poručiteľoch D.Á. P., S.. P. I. U. P., S.. J., ktorí predmetnú

nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele 1 k celku nadobudli kúpnou zmluvou z 5.8.1965 a sú rodičia
žalobkýň v 1. a 2. rade a teda žalobkyne v 1. a 2. rade ako ich jediní potomkovia (bez existencie závetu
a vydedenia) prichádzajú do úvahy ako právni nástupcovia uvedených poručiteľov. Zo žiadnych listín
nevyplýva, že by pred 5.8.1965 platne nadobudli predmetnú nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele
1 k celku akýkoľvek právni predchodcovia žalovaného alebo žalovaný.

8. Pri odôvodňovaní svojich nárokov žalobkyne poukazovali na ust. § 37, § 38 a § 39 Obč.
zákonníka.

9. K žalobe žalobkyne pripojili výpisy z LV č. XXX pre kat. úz. P. H. W., dedičské rozhodnutie D 228/86

týkajúcesaporučiteľaD.P.,dedičskérozhodnutieOkresnéhosúduMartinsp.zn.18D/652/2016týkajúce
sa dodatočného prejednania dedičstva po neb. D. P., výpis z LV č. XXXX, notársku zápisnicu sp.
zn. N 168/65, NZ 204/65, ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom v Martine pod RI 456/65, list
Katastrálneho odboru Okresného úradu v Martine zo dňa 22.9.2014 a navrhli, aby sa súd oboznámils obsahom dedičských spisov po neb. U. P.. Neskôr žalobkyne pripojili ešte osvedčenie o dedičstve
vydané JUDr. Miroslavom Debnárom, notárom ako súdnym komisárom pod sp. zn. 17D/1057/2002,
Dnot/219/2002 zo dňa 10.2.2003, ktoré sa týkalo prejednania dedičstva po neb. U. P., S.. J..

10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním zo dňa 12.7.2019, ktoré na súd došlo 16.7.2019
a ktorým žalobu namietal ako nedôvodnú. Tvrdil, že skutkové tvrdenia žalobkýň nie sú pravdivé a
sú zavádzajúce s cieľom získať jeho spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti. Predmetná
nehnuteľnosť totiž bola vždy vedená ako spoločný dvor. Pôvodná pozemnoknižná parc. č. XXX spolu s

rodinnýmdomomč.súp.XXX,dvorom,záhradou,oráčinou,lúkouazáhumniami,bolapôvodnezapísaná
v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre kat. úz. P.Á. H. W. a tieto nehnuteľnosti kúpil starý otec žalovaného
D. P. od pôvodného vlastníka D. H. W. I.. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 30.1.1929 a bola potvrdená
Súdnou kanceláriou Okresného súdu v Turčianskom Sv. Martine Čd 595/29. Nehnuteľnosti zapísané
pôvodne v pozemnoknižnej vložke č. XXX boli 1.3.1934 prepísané do protokolu pozemnoknižnej vložky
č. XXX pre kat. úz. P. H. W. a v časti majetkovej podstaty bol zapísaný dom č. XXX, dvor, záhrada a

roľa o výmere 1.151 m2 s poznámkou, že dvor je spoločný s domom č. XXX (viď protokol č. 278). Aj na
základe Čd 4190/63 z 3.6.1963 bola potvrdená majetková podstata v pozemnoknižnej vložke č. XXX,
vtedy zapísaná v prospech podielových spoluvlastníkov L. P., Š. P., D. P. E.. I. D. P. J.. opäť s tým, že dvor
jespoločnýsdomomč.XXX(viďprotokolč.278).Týmtodokumentomjepreukázané,žespoločnýdvor,v
súčasnostiidentifikovanýakoparc.reg.Cč.596/1ovýmere421m2 aparc.č.596/2ovýmere84m2,bol

spoločne užívaný vlastníkmi domu č. XXX a vlastníkmi domu č. XXX a podieloví spoluvlastníci, ktorých
vlastníctvo bolo potvrdené Okresným súdom v Martine dňa 3.6.1963 pod Čd 4190/63, sú právnymi
predchodcami žalovaného aj pred 5.8.1965, aj po tomto dátume. Majetková podstata vedená v pôvodnej
pozemnoknižnej vložke č. XXX pre kat. úz. P. H. W. ako parc. č. 148, bola prenesená do novootvoreného
protokolu PKN vložky č. XXX pre kat. úz. P. H. W. opäť s tým, že dvor je spoločný s domom č. XXX.

11. V pozemnoknižnej vložke č. XXX tvorí majetkovú podstatu PKN parc. č. 148, dom č. popisné XXX,
dvor a záhrada s tým, že dvor je spoločný s domom č. XXX (viď protokol č. 120). Žalovaný ďalej tvrdil,
že v notárskej zápisnici, na ktorú sa odvolávali žalobkyne, N 168/65,. NZ 204/65 zo dňa 5.8.1965, je
nesprávne identifikovaná majetková podstata. V zápisnici je uvedené, že predmetom prevodu je okrem

iného aj dom č. pop. XXX, pričom majetkovú podstatu v PKN vložke č. XXX tvorí dom č. pop. XXX. Táto
chyba sa zopakovala v žalobnom návrhu. Spoločný dvor bol vytvorený z PKN parciel č. 149 a č. 148 a
je spoločný pre oba domy a to č. pop. XXX a dom č. pop. XXX. Vlastníkom nehnuteľností vedených v
PKN vložke č. XXX bol takto otec žalovaného Š. P., ktorý zomrel XX.X.XXXX.

12. Žalovaný ďalej uviedol, že v liste Okresného úradu Martin, katastrálny odbor č.p. 1442/2014K1
- 4706/14 zo dňa 22.9.2014, je konštatované, že EN parc. č. 148/1 až 148/4 boli identifikované
ako pôvodná parc. č. 148 vrátane spoločného dvora a po prevzatí operátu v roku 1972 boli tieto
preidentifikované ako parc. KNC č. 593, 594 a 596 (viď LV č. XX pre kat. úz. P. H. W.). Rozhodnutím o
dedičstve D 472/81 po Š. P., otcovi žalovaného, bola PKN parc. č. 149 z protokolu č. XXX zidentifikovaná

ako parc. reg. CKN č. 595, 597 a tiež 596. Zápisom tohto rozhodnutia o dedičstve bola KNC parc. č.
596 vymazaná z LV č. XX a zapísaná do novovytvoreného LV č. XXX pre kat. úz. P. H. W.. Po Š.Q. P.,
otcovi žalovaného, nadobudla dedičstvo matka žalovaného S. P.Z. a po smrti matky S. P. bolo dedičstvo
po nej prejednané pod sp. zn. D 220/89, na základe ktorého nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam
vedeným na LV č. XXX ku KNC parc. č. 596 o výmere 505 m2 sestra žalovaného U. R., S.. P., ktorá

darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V 2637/2005 zo dňa 25.7.2005, tieto nehnuteľnosti
postúpila žalovanému. Geometrickým plánom č. 34/2016 - vz 331/16, boli z pôvodnej KN parc. č. 596
novovytvorené parcely a to parc. č. 596/1 o výmere 421 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a parc. č.
596/2 o výmere 84 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, ktoré sú vedené na LV č. XXX pre kat. úz. P.
H. W. a to aj v spoluvlastníctve žalovaného, ktorého spoluvlastnícky podiel predstavuje 1-icu vzhľadom

k celku. Žalovaný ďalej uviedol, že spoločné dvory mali svoj pôvod v časoch, keď sa domy začali
stavať pozdĺž ulice, rieky, alebo potoka, boli orientované smerom do ulice a keďže sa domy radili vedľa
seba, úzke pozemky sa spájali a vytvárali spoločný dvor. Cez spoločný dvor sa vchádzalo do viacerých
domov. Tým sa kombinovalo výlučné vlastníctvo k domu s podielovým spoluvlastníctvom k spoločnému
dvoru. Spoločný dvor bol vytvorený z pôvodných pozemnoknižných parciel č. 148 a 149 a užívali ho

vlastníci domov č. súp. XXX a č. súp. XXX po vzájomnej dohode. Tá nebola nikdy písomná a preto
spoločný dvor nebol nikdy výlučným vlastníctvom právnych predchodkýň žalobkýň v rade 1/ a 2/, ani
právnych predchodcov žalovaného. Preto súčasný právny stav na LV č. XXX zodpovedá podielovému
spoluvlastníctvu, čím je zaistené nerušené užívanie spoločného dvora a prístup k domom.13. Žalovaný k žalobe pripojil kópiu kúpno-predajnej zmluvy Čd 595/29, kópiu pkn. vložiek pre kat. úz.
P. H. W. č. XXX, XXX, XXX, XXX, list Okresného úradu Martin, katastrálneho odboru zn. ČP 1442/2014,

dedičské rozhodnutia sp. zn. D 472/81 zo dňa 28.5.1981 a 5.2.1982, výpis z LV č. XXX zo dňa 15.4.2005,
navrhol oboznámiť sa s dedičským spisom D 220/89 a pripojil aj kópiu katastrálnej mapy sporných
pozemkov, kópiu darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 2637/2005 z 25.7.2005 a aktuálnu
kópiu LV č. XXX.

14. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyne vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu replikou
z 30.8.2019, v ktorej zotrvali na svojich tvrdeniach uvedených už v pôvodnej žalobe a konštatovali, že
ani vyjadrenie žalovaného ich tvrdenie nevyvrátilo.

15. Predmetnú nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele 1 k celku nadobudli totiž právni predchodcovia
žalobkýň v 1. a 2. rade - ich rodičia D. P., S.. P. I. U. P., S.. J., a to kúpnou zmluvou z 5.8.1965 spísanej

vo forme notárskej zápisnice N 168/65, NZ 204/65 od predávajúcich D. G., D. G., L. U., R. G. I. H. G. za
12.000,- Kčs. Predmetnú nehnuteľnosť v celosti 1/1 k celku, t.j. 1 podiel je toho súčasťou, bola súčasťou
uvedenej kúpnej zmluvy z 5.8.1965 - kde predmetom predaja / kúpy bola nehnuteľnosť v okrese Martin,
evidenčnú list XXXX, k.ú. P. H. W., parcela č. 148/1 - zastavaná plocha vo výmere 162 m2, parcela č.
148/2 - dom č. 118 vo výmere 205 m2, parcela č. 148/3 - zastavaná plocha vo výmere 103 mi parcela

č. 148/4 - roľa vo výmere 693 m: ktorá je v skutočnosti obrábaná ako záhrada. V pozemkovej knihe sú
tieto nehnuteľnosti obsiahnuté vo vložke č. XXX A.I. parc. číslo 148 ako skonfiškované podľa nariadenia
104/65 SNR.

16. V zmysle Identifikácie parciel z 22.9.2014 č.p. 1442/2014 vyhotovenej OÚ Martin, katastrálny odbor

je jednoznačne preukázané, že parcely 148/1-4 sú totožné s parcelou registra „C" č. 596, ktorej súčasťou
je predmetná nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele 14 k celku.

17. V zmysle základnej právnej zásady „Nemo plus iuris ad alium transfere potest guam ipse habet"
tj. „Nikto nemôže na druhého preniesť viac práv než má sám" tak predmetná nehnuteľnosť v celosti

1/1 k celku, t.j. 1 podiel je toho súčasťou, nemôže byť platne a účinne vo vlastníctve žalovaného, ale
jednoznačne patrí do dedičského konania po poručiteľoch D. P., S.. P.L. I. U. P., S.. J., ktorí predmetnú
nehnuteľnosť v celosti 1/1 k celku, t.j. 1 podiel je toho súčasťou, nadobudli kúpnou zmluvou z 5.8.1965 a
sú rodičia žalobkýň v l. a 2. rade a teda žalobkyne v 1. a 2. rade ako ich jediní potomkovia (bez existencie
závetu a vydedenia) prichádzajú do úvahy ako právni nástupcovia uvedených poručiteľov. Zo žiadnych

listínnevyplýva,že pred5.8.1965platnenadobudlipredmetnúnehnuteľnosť,vspoluvlastníckompodiele
1/2 k celku akýkoľvek právni predchodcovia žalovaného, alebo žalovaný.

18. Žalobkyne konštatovali, že identifikácia parciel z 22.9.2014 ČP 1442/2014 vyhotovená Okresným
úradom Martin, katastrálnym odborom jednoznačne konštatuje, že parcely č. 148/1 až 148/4 sú totožné s

parc. reg. C č. 596, ktorej súčasťou je predmetná nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele 1-ica k celku.

19. Zo žalobkyňami predloženej kúpnej zmluvy z 5.8.2019 spísanej vo forme notárskej zápisnice
N 168/65, NZ 204/65 nesporne vyplýva, že právni predchodcovia žalobkýň - ich rodičia D. I. U. P.
predmetnú nehnuteľnosť (v celosti 1/1 k celku, t.j. 1 podiel je toho súčasťou) nadobudli od predávajúcich

(D. G., D. G., L. U., R. G., H. G.), kde predmet kúpy bol označený ako nehnuteľnosť v okrese E.,
evidenčný list XXXX, kat. úz. P. H. W., parcela č. 148/1 - zastavaná plocha vo výmere 162 ml, parcela č.
148/2 - dom č. XXX vo výmere 205 m2, parcela č. 148/3 - zastavaná plocha vo výmere 103 m2, parcela
č. 148/4 - roľa vo výmere 693 m2, ktorá je v skutočnosti obrábaná ako záhrada.

20. Ostatné skutočnosti tvrdené žalovaným vo vyjadrení z 16.7.2019, strácajú akékoľvek opodstatnenie.
Zožiadnychlistínpredloženýchžalovanýmtotižnaďalejnevyplýva,žebypred5.8.1965platnenadobudli
predmetnú nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele 1 k celku akýkoľvek právni predchodcovia
žalovaného alebo žalovaný.

21. Listiny predložené žalovaným, ktoré pochádzajú z obdobia pred 5.8.1965, nesvedčia o tom, že
by právni predchodcovia žalovaného vlastnili predmetnú nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1 k
celku. Identifikácia parciel z 22.9.2014 č.p. 1442/2014 v písmene b) potvrdzuje, že parcely EN 148/1-4
v celosti sú identifikované ako pôvodná pkn. p.č. 148 a v písmene e) potvrdzuje, že podľa grafickýchpodkladov (pkn mapy, katastrálne mapy, mapy evidencie nehnuteľností, mapy katastra nehnuteľností),
zidentifikovania a vyššie uvedených listín vyplýva, že KN - C p.č. 596 (na LV č. XXX) je polohovo určená
ako časť pkn p.č. 148 a p.č. 149. Napokon v písmene f) OÚ Martin, katastrálny odbor konštatuje, že

presné určenie pôvodných hraníc pkn p.č. 148 resp. hranice medzi pkn p.č. 148 a p.č. 149 je možné len
vyhotovením GP a následne právnou listinou - dohodou alebo rozsudkom súdu usporiadať vlastníctvo.
OU Martin, katastrálny odbor navyše záverom (písmeno f) aj a)) zdôrazňuje, že pkn p.č. 148 a 149
sú v pkn vložkách zapísané ako „dvor spoločný s domom č. XXX, viď prot. 634" - pkn vl.č. XXX a
„dvor spoločný s domom č. XXX, viď prot. č. 538" - pkn vl.č. XXX a z pozemkovoknižnej mapy nie

je jednoznačné, ktorá časť nehnuteľnosti (spoločného dvora) je spoločná pre oba protokoly a ktorá
je vo výlučnom vlastníctve jednotlivých vlastníkov. Z uvedeného je zrejmé, že údaje z KN nesvedčia
tvrdeniam žalovaného, že predmetnú nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele 1 k celku vlastnili právni
predchodcovia žalovaného resp. teraz vlastní žalovaný. OU Martin, katastrálny odbor v Identifikácii
parciel z 22.9.2014 č.p. 1442/2014 v písmene b) aj d) potvrdzuje, že právnym titulom nadobudnutia
predmetnej nehnuteľnosti (v celosti 1/1 k celku, kde 1 podiel je toho súčasťou) je listina Rl 456/65 -

v.z. 8/66 vlastníctvom 1/1. A uvedenou listinou Rl 456/65 (právnym titulom) je kúpna zmluva z 5.8.1965
spísaná vo forme notárskej zápisnice N 168/65, NZ 204/65.

22. Žalovaný následne reagoval duplikou, ktorú urobil podaním zo 4.10.2019 už prostredníctvom svojho
zvoleného právneho zástupcu. Žalovaný opätovne tvrdenia žalobkýň namietal a uviedol, že opätovne

poukazuje na prípis Okresného úradu Martin zo dňa 22.09.2014, ktorý je súčasťou príloh žalobného
návrhužalobcov,vzneníktoréhojezrejmé,žebolnesprávnyzápisvlastníctvavprospechD.I.U.P.,ktorý
mal vyplývať z kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.1965 N 168/65, NZ 204/65, a to na základe tej skutočnosti,
že ich právny predchodcovia nevlastnili spoločný dvor v celosti t.j. pkn p. č. 148/1. Uvedené vyplýva zo
samotného textu predmetnej kúpnej zmluvy vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice ako aj z jej prílohy,

ktorá nebola zo strany žalovaných súdu doložená ako neoddeliteľná súčasť tejto notárskej zápisnice,
podľa nášho názoru účelovo. Z textu predmetnej kúpnej zmluvy síce vyplýva, že sa prevádza pkn p. č.
148/1 v celosti ale vo výmere 162 m2. Podľa priloženej prílohy tejto zmluvy je zrejmé, že predmetná pkn
p. č. 148/1 (t.j. spoločný dvor) má výmeru 324 m2 a teda predmetom prevodu bola teda jeho 1-
ica. Uvedené zodpovedá aj preukázanej skutočnosti, že predávajúci nikdy nevlastnili „spoločný dvor“

v celosti a tento ani nikdy nebol ich výlučným vlastníctvom, ako to vyplýva z predmetného prípisu
Okresného úradu Martin. Práve nový zápis v evidencii nehnuteľností uvedenú nesprávnosť napravil.

23. Tu treba poukázať na zásadu „Nikto nemôže na druhého previesť viac práv než sám má.“, na
ktorú poukazujú žalobcovia v podanej žalobe. V samotnej žalobe žalobcovia uvádzajú, že predmetnú

nehnuteľnosť, má sa za to, že spoločný dvor pkn p. č. 148/1 (dnes KNC 596/1 a KNC 596/2), nadobudli
ich právny predchodcovia D. I. U. P. v spoluvlastníckom podiele 1-ice. V danom smere je žaloba
nezrozumiteľná, keďže žalobkyňa v rade 1/ 1/2-icu predmetných nehnuteľností aj vlastní.

24. Tvrdenie žalobcov, že zo žiadnych listín nevyplýva, že by pred 05.08.1965 platne nadobudli

predmetnú nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele 1 k celku akýkoľvek právny predchodcovia
žalovaného, alebo žalovaný, je samo o sebe bez právneho významu k žalobnému návrhu. Avšak aj toto
tvrdenie žalobcov bolo vyvrátené v rámci podaného vyjadrenia zo dňa 12.07.2019, na ktoré opätovne v
celom rozsahu odkazuje žalovaný tak, ako aj na priložené listinné dôkazy.

25. V zaslanom vyjadrení žalobcov sa opätovne a opakovane uvádza, že predmetná nehnuteľnosť
nebola zjavným omylom v spoluvlastníckom podiele 1-ice k celku predmetom dedenia. Tu je namieste
povedať, že ani nemohla byť predmetom dedenia pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel vo vlastníctve
žalovaného, pretože tento nebol vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov a to tak po právnej ako
aj skutkovej stránke a zároveň podľa zápisu na katastri nehnuteľností. V danom smere žalobcovia a ani

ich právny predchodcovia uvedené skutočnosti nenamietali.

26. Zároveň je potrebné poukázať na to, že predmet sporu t.j. spoločný dvor pkn p. č. 148/1, dnes
parcely KNC 596/1 a KNC 596/2, slúžili a slúžia ako jediný prístup k nehnuteľnostiam tak žalobkyne
v rade 1/ ako aj žalovaného. Žalobkyňa v rade 1/ resp. jej právni predchodcovia vlastní susediacu

parcelu KNC č. 594, na ktorom stál asanovaný rodinný dom, a žalovaný vlastní susediacu parcelu
KNC č. 595 a na nej postavený rodinný dom súp. č. XX. V znení Osvedčenia o dedičstve sp. zn.
17D/1057/2002 zo dňa 10.02.2003, ktoré je súčasťou žalobného návrhu je zrejmé, že predmetná
stavba bola na základe súhlasného vyjadrenia žalobkýň asanovaná pred 12 rokmi. A práve uvedené jeproblém medzi účastníkmi konania, ktorý tu do času než žalobkyňa v rade 1/ postavila čiernu stavbu na
parcele KNC č. 594 nebol. Uvedený spoločný dvor účastníci konania resp. ich právny predchodcovia
nerušene užívali ako svoje spoločné vlastníctvo ako spoločný dvor ešte spred predmetnej kúpnej zmluvy

z roku 1965 až do času podania tejto žaloby resp. do 07.06.2018, kedy žalobkyňa v rade 1/ prvý krát
vyzvala žalovaného, ale len vo vzťahu k parc. KNC č. 596/2, na dobrovoľné vzdanie sa neoprávneného
vlastníctva. Uvedené žalobkyňa v rade 1/ žiadala aj listom bez dátumu, na ktorý žalovaný reagoval listom
zo dňa 12.12.2017.

27. Na základe vyššie uvedených skutočností ako aj skutočností uvedených v zaslanom vyjadrení je
zrejmé, že žalobca resp. jeho právny predchodcovia užívali predmetné nehnuteľnosti nerušene ako
spoločný dvor spolu so žalobkyňami resp. ich právnymi predchodcami a pre prípad, že by súd aj napriek
vyššie uvedenému mal mať za to, že právni predchodcovia žalobkýň D. I. U. P. mali platne nadobudnúť
vlastníctvo k predmetu sporu v roku 1965 t.j. v celosti, poukázal žalovaný na to, že žalovaný, resp. jeho
právny predchodcovia - jeho matka S. P.Č., by v takomto prípade predmetné nehnuteľnosti vydržali ako

svojevlastníctvovzhľadomnadobromyseľnosťdržbyanerušenéužívanieodroku1981aždoroku2017.

28. V neposlednom rade žalovaný uviedol, že žalovaný sa v dome súp. č. XX postavenom na susednom
pozemku parc. KNC č. 595 narodil a vždy to bol spoločný dvor. V minulosti bol medzi susednými domami
na hranici spoločného dvora parcela KNC 596/1 do cesty postavený drevený plot a keď žalobkyne resp.

jej rodina ich dom postavený na parcele KNC č. 594 v minulosti zbúrali, nebolo tam žiadne oplotenie.
Súčasne vybudoval z plechu pred cca 25 rokmi žalovaný a stojí tam dodnes, pričom ho využívajú tak
žalobkyňa v rade 1/ ako aj žalovaný.

29. V dôsledku tejto skutočnosti žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.

30. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaný k tomuto podaniu pripojil prílohu k RI 456/65-pol.v.z. 8/96, kópiu
katastrálnej mapy, fotografiu nehnuteľnosti a úpravu fotografie, listy zo 7.6.2018 a 12.12.2017, navrhol
vykonať ohliadku na mieste samom vypočuť sestru žalovaného U. R., rovnako ako strany sporu. V
závere konania však žalovaná strana ustúpila od nároku na ohliadku a výsluch svedkyne R., preto tieto

dôkazné prostriedky vykonané neboli.

31. Po prvom pojednávaní vo veci samej žalujúca strana reagovala na poučenie súdu a podaním zo dňa
9.1.2020, ktorým čiastočne zobrala žalobu späť, upravila aj žalobný petit a to tak, že žiadala zastaviť
konanie o určenie, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci P. H. W. ako parc. reg. CKN č. 596/1 o

výmere 421 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, ktorá je zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. P. H. W.,
patrí do dedičského konania po neb. D. P. I. U. P. a žiadala len určiť, že sa určuje, že nehnuteľnosť
nachádzajúca sa v obci P. H. W., okres P. H. W., katastrálne územie P. H. W.: spoluvlastnícky podiel 1
k pozemku parcela registra „C" č. 596/2 0 výmere 84 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
zapísanénaLVč.XXX,patrídodedičskéhokonaniapozosnulomD.F.P.,S..P.,narodenomXX.X.XXXX,

zosnulom XX.X.XXXX, naposledy bytom P. H. W. Č.. XXX, kde dedičské konanie bolo prejednané JUDr.
Miroslavom Debnárom, štátnym notárom sp. zn. 228/86 a dodatočné dedičské konanie bolo prejednané
notárom JUDr. Vladimírom Kostovčákom sp. zn. 18D/652/2016-27, Dnot/14/2017, patrí do dedičského
konania po zosnulej U. P., S.. J., narodenej XX.XX.XXXX, zosnulej XX.X.XXXX, naposledy bytom: K..
J. XXX, P. H. W., kde dedičské konanie bolo prejednané JUDr. Miroslavom Debnárom, notárom sp. zn.

17D/1057/2002. Súčasne žiadala určiť, že žalovaný nie je spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v obci P. H. W., okres P. H. W., katastrálne územie P. H. W.: spoluvlastnícky podiel 1 k pozemku
parcela registra „C" č. 596/2 0 výmere 84 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísané
na LV č. XXX.

32. Na pojednávaní dňa 16.12.2020 súd v prítomnosti právnych zástupcov oboch procesných strán
pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalujúcej strany zo dňa 9.1.2020.

33. V tomto podaní žalobkyne tvrdili, že KNC parcela dnes vedená pod č. 596/2, zapísaná na LV č.
XXX pre kat. úz. P. H. W., je pôvodnou pozemnoknižnou parc. č. 148/3, ktorú v celosti nadobudli rodičia

žalobkýň D. I. U. P. kúpnou zmluvou zo dňa 5.8.1965 a ktorá bola zapísaná na evidenčnom liste č. XXXX
pre kat. úz. P. H. W.. Žalobkyne tvrdili, že túto skutočnosť ani samotný žalovaný vo svojom poslednom
vyjadrení nespochybňoval a totiž nespochybňoval, že predchodcovia žalobkýň nadobudli pkn. parc. č.
148/3 - zastavaná plocha o výmere 103 m2, pri ktorej ide o pozemok pod humnom, ktoré humno je vovýlučnom vlastníctve žalobkyne v rade 1/, o čom svedčí LV č. XXXX pre kat. úz. P. H. W. a tento pozemok
pod humnom je polohovo bližšie k pozemku vo vlastníctve žalobkýň v rade 1/ a 2/, ako k pozemku vo
vlastníctve žalovaného. Samotný žalovaný vo svojich vyjadreniach zo dňa 4.10.2019 a 16.7.2019 ani

netvrdil, že by jeho právni predchodcovia užívali a vydržali pkn. parc. č. 148/3. Všetky opozitné tvrdenia
žalovaného o vlastníctve, resp. o užívaní, či vydržaní, sa týkali len pkn. parc. č. 148/1, čiže spoločného
dvora. Po čiastočnom späťvzatí žaloby tak pkn. parc. č. 148/1 nie je predmetom tohto súdneho konania.
V konaní preto nie sú sporné skutočnosti týkajúce sa vlastníctva, užívania, či vydržania ohľadom pkn.
parc. č. 148/3, ale teda nie je ani sporné, že pkn. parc. č. 148/3 - zastavaná plocha o výmere 103 m2

bola nadobudnutá právnymi predchodcami žalobkýň, ich rodičmi v celosti kúpnou zmluvou z 5.8.1965.
Na odstránenie nejasností ohľadne určenia pôvodných hraníc pozemnoknižnej parc. č. 148 si žalobkyne
objednali vyhotovenie geometrického plánu na obnovu pôvodných hraníc právneho stavu, u ktorého
momentálne prebieha overovanie na katastrálnom úrade. Žalobkyne však preto pripojili len koncept
geometrického plánu na obnovu pôvodných hraníc pkn. parc. č. 148/3, z ktorého vyplýva, že celá
súčasná CKN parc. č. 596/2 je polohovo umiestnená, resp. utopená v pôvodnej pkn. parc. č. 148/3, ktorú

v celosti nadobudli rodičia žalobkýň.

34. K tomuto podaniu žalobkyne pripojili snímku z katastrálnej mapy, snímku z pozemnoknižnej mapy,
výpis z evidenčného listu č. XXXX, výpis z LV č. XX a č. XXX pre kat. úz. P. H. W. a na takomto návrhu
napriek tomu, že sa strany sporu pokúšali aj o dosiahnutie mimosúdnej dohody, nakoniec žalobkyne

zotrvali až do záverečnej fázy konania. Žalobkyne však nakoniec súdu nepredložili geometrický plán
na obnovu pôvodných hraníc pozemnoknižných parc. č. 148/1 až 148/4, ktorým by preukázali, že pkn.
parc. č. 148/3 je identická s CKN parc. č. 596/2, teda pozemkom zastavaným humnom vzhľadom na
skutočnosť, že podľa vyjadrenia Okresného úradu Martin, katastrálneho odboru zo dňa 27.4.2020, nie
je možné vyhotoviť takýto geometrický plán. Pripojili tiež darovaciu zmluvu medzi žalobkyňami, ktorej

vklad bol povolený pod V 3558/2004. Ako prílohu podania z 26.10.2020 pripojili aj Výmer o vlastníctve
pôdy vydaný v prospech Z. G. a jeho manželky I. Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy v Bratislave zo dňa 24.7.1948, Prídelovú listinu v prospech Z. G. a jeho manželky I. zo dňa
15.12.1957, dotazník a čestné vyhlásenie na registráciu a spoplatnenie kúpnej zmluvy zo dňa 5.8.1965
a ohodnotenie nehnuteľností, odpredaných kúpnou zmluvou do roku 1965 rodičom žalobkýň ako aj

grafické znázornenie prekrytia pkn. pac. č. 148/1 až 148/4 s KNC parc. č. 596/1 a 596/2.

35. K týmto listinám a skutočnosti, že napriek mimosúdnym rokovaniam medzi stranami sporu (ktoré
trvalo niekoľko mesiacov), žalobkyne zotrvali na časti pôvodnej žaloby, ktorá sa týkala vlastníckych
pomerov vo vzťahu ku KNC parc. č. 596/2 pre kat. úz. P. H. W., sa k veci vyjadril ešte žalovaný podaním

svojho právneho zástupcu z 1.12.2020 a následne aj na poslednom meritórnom pojednávaní vo veci
dňa 16.12.2020.

36. Žalovaný v tomto podaní uviedol, že nie je dôležité, čo nadobudli manželia G. prídelovými
listinami, ale dôležité je, čo kúpila rodina P. od rodiny G.. Žalobkyne predložili okresnému súdu

aj kópiu ohodnotenia nehnuteľností zo dňa 26.1.1965, ktoré bolo vyhotovené v súvislosti s kúpou
pozemnoknižných parc. č. 148/1 až 148/4, pričom z tohto ohodnotenia vyplýva, že na parcele sa
nachádza ešte menší dvor a humno, ale v hodnotení je v 1. bode hodnotený aj dom č. XXX a tiež polovica
dvorapocelejdĺžkeparcely.Ztohojasnevyplýva,žerodinaP.kúpilaodp.G.lenpolovicudvoraaniecelý
dvor, ako tvrdili žalobkyne. Z ohodnotenia nehnuteľností tiež vyplýva, že „nakoľko nie je známa plocha

pozemku (domu, dvora a záhumnia), výpočet sa nepreviedol“. Žalovaný tvrdil, že toto tvrdenie je možné
uznať ako dôkaz toho, že katastrálny úrad pri prevzatí operátu v roku 1972 parcely pkn. č. 148/1 až
148/4 na LV č. XX preidentifikoval na parc. č. 593, 594 a parc. č. 596. S týmto operátom a prečíslovaním
súhlasila rodina P. na 100 % a to z toho dôvodu, že podľa kúpno-predajnej zmluvy rodina P. kúpila od
rodinyG.pkn.pac.č.148/1až148/4ocelkovejvýmere1.163m2.Poprevzatíoperátuapreidentifikovaní

parciel v roku 1972 na parc. KNC č. 593, 594 a 596, z toho u parc. č. 596 len 1-icu, získala rodina P.
o niekoľko desiatok metrov štvorcových viac. K tomuto operátu z roku 1972 neboli rodinou P. podané
žiadne námietky ani pri dedičskom konaní po smrti pána P., ani v dedičskom konaní po smrti pani P., ani
pri vysporiadaní si dedičstva medzi žalobkyňami navzájom. Preto je otázne, prečo tento operát po 48
rokochspochybňuježalobkyňavrade1/.Žalovanýďalejpoukázalnatúskutočnosť,žežalobkynelistinou

naposledy pripojenou a to snímkou z pozemkovej mapy označenou ako príloha č. 6 k ich podaniu zo
dňa 26.10.2020, konštatovali, že katastrálny úrad prečíslovaním katastrálnych máp v roku 1972 vytvoril
spoločný dvor, do ktorého začlenil aj dvor medzi domom a humnom č. 148/1, pozemok pod humnom č.
148/3 a časť pozemku rodiny P. - parc. č. 149/2 a že týmto úkonom neoprávnene previedol ich majetokdo vlastníctva rodiny P. a naopak. Žalovaný k tomuto tvrdeniu poznamenal, že katastrálny úrad nič
neoprávnene nepreviedol, úzky dvor ako aj spoločná parc. č. 148/1, sú zaznamenané už v katastrálnych
mapách v 30-tych rokoch minulého storočia. Katastrálny úrad operátom z roku 1972 uviedol jednotlivé

parcely na pravú mieru. Na dôkaz tejto skutočnosti pripojil žalovaný mapku, na ktorej je zobrazený
pôvodný stav pred operátom v roku 1972 a ďalšiu mapku, na ktorej je znázornený stav po roku 1972. Pri
premeraní parciel pkn. parc. č. 148/1, 148/2, 149/1 sa totiž zistilo, že obaja majitelia parciel č. 148/2, p.
P. a majiteľ parc. č. 149/1, p. P., majú k týmto nehnuteľnostiam na týchto parcelách postavené prístavby,
ktoré v súčasnosti sú postavené na spoločnej parc. č. 148/1. Z dôvodu, že obaja majitelia nechceli prísť

o tieto prístavby, tak operátom sa tieto prístavby pričlenili k parc. č. 148/2 a k parc. č. 149/1 a parc.
č. 148/1 sa tým pádom posunula do parc. č. 148/3 rodiny P. a do parc. č. 149/2 rodiny P.Z.. Z tohto
dôvodu sa pôvodné parcely v katastrálnych mapách prečíslovali na parc. č. 594, 596 a parc. č. 595.
V roku 1969 až do roku 1981 postupne nastala na území vtedajšej Československej republiky druhá
etapa technicko - hospodárskeho mapovania (THM) celého územia. Táto etapa si vynútila vytvorenie
známejsmerniceč.S-4/7-1969.Podľatejtosmernicevmodifikovanejverzii poroku1979sapostupovalo

aj pri THM na území obce P. H. W. v roku 1979. V rámci konania o obnove katastrálneho operátu
bolo podľa uvedenej smernice nariaďované miestne prešetrenie v teréne v danej obci. Pri tomto
prešetrení boli prítomní zástupcovia jednotlivých orgánov, vlastníci, aj užívatelia reálnych pozemkov a
okrem rozlohového mapovania prebehlo aj preverovanie druhov pozemkov. Rodina P. s týmto operátom
na 100 % súhlasila, ako sa už vyššie uviedlo a týmto dokazovaním boli vyvrátené tvrdenia žalobkýň,

že žalovaný a jeho rodina neprávom užíva majetok žalobkýň. V dôsledku tejto skutočnosti žiadala
žalovanástranažalobuzamietnuť.Natakomtostanoviskupotomžalovanástranazotrvalanaposlednom
meritórnom pojednávaní dňa 16.12.2020.

37.Súdnapojednávaniach,ktorévtomtokonanívykonal,vypočulstranysporuaprečítallistinypripojené

do súdneho spisu. Rovnako sa oboznámil s podstatným obsahom spisov D 220/89 v dedičskej veci
po S. P., so spisom 17D/1057/2002 v dedičskom konaní po neb. U. P. a s podstatným obsahom spisu
Okresného súdu Martin sp. zn. 18D/652/2016 v dedičskom konaní po neb. D. P..

38. Žalobkyňa E. U., S.. P. vo svojej výpovedi uviedla, že jej rodičia, manželia P., kúpili dom, dvor a

humno v roku 1965 a boli presvedčení, že to kúpili v celosti a nie, že by dvor mal byť spoločný. V
tom čase rodinný dom, ktorý bol kupovaný, mal č. XX a cez dvor sa nachádzal rodinný dom, ktorý
obývali rodičia žalovaného. Dvor, ktorý sa nachádzal medzi obidvoma domami, obidve rodiny užívali
spoločne a ona nemala vedomosť o tom, že by jej rodičia, teda manželia P., boli upozorňovali rodičov
žalovaného, že dvor je ich výlučným vlastníctvom. Nebohý p. P., teda otec žalovaného, však upozornil

jej rodičov niekedy, keď potreboval cez ten dvor niečo previezť, teda, keď cez dvor malo prejsť nejaké
väčšie vozidlo, alebo povoz. Až v roku 1972 podľa tvrdenia žalobkyne v rade 1/ malo dôjsť k nejakému
prečíslovaniu, o čom sa žalobkyňa dozvedela až neskôr, niekedy 2 - 3 roky pred podaním žaloby a
žalovaný, ktorý si pozemky dával zameriavať, ich upozornil, že nevlastnila celý dvor, ale že aj rodina
P. má polovičný podiel vo vzťahu k dvoru. Žalobkyňa uviedla, že o vlastníctvo sa začala zaujímať len

niekoľko rokov pred podaním žaloby a požiadala svojho právneho zástupcu o prieskum listín, ktoré mala
k dispozícii ohľadne nadobúdania nehnuteľností s tým, že podľa vyjadrenia jej právneho zástupcu rodičia
žalobkyne odkúpili aj celý spoločný dvor a preto si ho žalobkyňa nárokuje vo vzťahu k žalovanému.

39. Žalovaný Š. P. vo svojom výsluchu uviedol, že v roku 1929 dom č. XXX so záhradou a dvorom

tak, ako boli zapísané v tom čase v pozemnoknižnej vložke č. XXX, kúpili jeho starí rodičia. Dom, ktorý
následne kúpili rodičia žalobkýň, ešte pred vojnou vlastnila nemecká rodina E., ktorí boli zapísaní aj
v pozemnoknižnej vložke č. XXX. P. nehnuteľnosti boli zapísané v inej pozemnoknižnej vložke, ale
z v obidvoch zápisov v pozemkových knihách, či už sa týkali domu E., alebo domu P., vyplývalo, že
ide o spoločný dvor s dvorom suseda, teda E. aj P. mali dvor medzi domami spoločný. Žalovaný, aj

keď sa narodil počas 2. svetovej vojny, z rozprávania svojej staršej sestry vedel, že starí rodičia a
E. tento spoločný dvor celé roky užívali celkom nerušene ako dvor spoločný a boli si toho vedomí.
E. boli nehnuteľnosti ale skonfiškované na základe Benešových dekrétov po vojne v roku 1945. Na
základe prídelových listín po konfiškácii po 2. svetovej vojne získala nehnuteľnosti pôvodne E. a dnes
vo vlastníctve žalobkýň, rodina G., ktorá ich potom v roku 1965 odpredala rodičom žalobkýň. Žalovaný

ešte uviedol, že či už vedľajší dom vlastnila rodina G., alebo neskôr P., teda rodičia žalobkýň, zo strany
týchto vlastníkov nikdy nebolo urobené vo vzťahu k rodine P. upozornenie, že by si nárokovali celý
spoločný dvor tak, ako sa nachádza medzi obomi rodinnými domami. Žalovaný sa neskôr od rodičov
odsťahoval, neskôr po smrti rodičov užíval spomínaný rodinný dom jeho brat, neskôr jeho sestra, ktorámu ho nakoniec darovala. Rodina žalovaného sa prvýkrát dozvedela o tom, že žalobkyne si nárokujú
vlastníctvo celej nehnuteľnosti (pôvodne oboch KNC parc. č. 596/1 a č. 596/2) len pred niekoľkými rokmi,
keď žalobkyňa v rade 1/ zaslala žalovanému listy, dokonca vymenila kľúče na bráničke, ktorú žalovaný

postavil v mieste, kde sa nachádzal pôvodne asanovaný dom č. XXX, vlastnený predchodcami žalobkýň.

40. Z výpisu LV č. XXX pre kat. úz. P. H. W. súd zistil, že žalobkyňa v rade 1/ a žalovaný sú každý v
podiele 1-ica spoluvlastníkmi KNC parc. č. 596/1 o výmere 421 m2 - zastavaná plocha nádvorie a KNC
parc.č.596/2ovýmere84m2-zastavanáplochaanádvorie.NaKNCparc.č.596/2sanachádzastavba

(humno), ku ktorej právny vzťah je evidovaný na LV č. XXXX. K rozdeleniu pôvodne parc. KNC č. 596
došlo zrejme na základe geometrického plánu č. 34/2016, ktorý ale v konaní žiadnou z procesných strán
predložený nebol. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj list Katastrálneho odboru Okresného úradu Martin zo
dňa 22.9.2014, ktorý predložila žalujúca strana č.p. 1442/2014, ktorý ešte pojednáva o celej KNC parc.
č. 596 zapísanej na LV č. XXX. Práve tento list sa stal pre súd základným dôkazovým východiskom pre
rozhodnutie, ktoré vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. Tvrdenia v tomto liste totiž dokazovali aj

žalovanou stranou predložené pozemnoknižné vložky č. XXX I. XXX pre kat. úz. P.Q. H. W., na ktorých
bol zapísaný dom č. XXX, dvor, záhrada a roľa o celkovej výmere 1.151 m2 s poznámkou „dvor spoločný
s domom č. XXX“ (viď protokol č. 278) a potvrdzoval ich aj obsah pozemnoknižnej vložky č. XXX I. XXX
pre kat. úz. P. H. W., na ktorých bola zapísaná v časti A parc. č. 148 s domom č. XXX, dvor a záhrada,
pričom dvor je spoločný s domom č. XXX (viď protokol č. 120, neskôr 634) o celkovej výmere 1.151 m2.

Zo spomínaného listu Katastrálneho odboru Okresného úradu Martin zo dňa 22.9.2014 vyplynulo, že tak
zpozemnoknižnejvložkyč.XXXakoajzpozemnoknižnejvložkyč.XXXprekat.úz.P.H.W.jednoznačne
nevyplýva, ktorá časť dvora je spoločná pre oba protokoly a ktorá je vo výlučnom vlastníctve. Je pravdou,
že listinou RI 456/65 - v.z. 8/66 nadobudol D. I. U. P. parc. EN č. 148/1 až 148/4 v celosti identifikované
ako pôvodná pozemnoknižná parc. č. 148 vrátane spoločného dvora, ktorý však predávajúci nevlastnili

v celosti. O tejto skutočnosti svedčí zápis na LV č. XX. Po prevzatí operátu v roku 1972 boli parc.
č. 148/1 až 148/4 na LV č. XX preidentifikované ako KN parc. č. 593, 594 a 596. Rozhodnutím o
dedičstve D 472/81 po Š. P. bola pozemnoknižná parc. č. 149 z pozemnoknižného protokolu č. XXX
zidentifikovaná ako KN parc. č. 595, 597 a tiež 596. Zápisom tejto dedičskej listiny sa parc. č. 596
vymazala z LV č. XX a zapísala na novovytvorený LV č. XXX, pričom vlastníctvo sa zapísalo tak, že

vlastníci zapísaní na LV č. XX boli zapísaní v 1-ici a to napriek tomu, že v listine RI 456/65 sa uvádzalo
vlastníctvo v 1/1-ine a vlastníci zapísaní na LV č. XXX boli zapísaní v 1-ici, čo vtedy platné predpisy
umožňovali. Katastrálny odbor ďalej v tomto liste oznamoval, že podľa grafických podkladov (pkn. mapy,
katastrálne mapy, mapy evidencie nehnuteľností, mapy katastra nehnuteľností) z identifikovania a vyššie
uvádzaných listín vyplýva, že KN - C parc. č. 596 zapísaná na LV č. XXX je polohovo určená ako časť

pozemnoknižnej parc. č. 148 a časť pozemnoknižnej parc. č. 149. Presné určenie pôvodných hraníc
pkn. parc. č. 148, hranice medzi pozemnoknižnou parc. č. 148 a parc. č. 149, je možné len vyhotovením
geometrického plánu na obnovu pôvodných hraníc právneho stavu, teda hraníc pkn. parc. č. 148 a
149 a následnou právnou listinou je možné usporiadať vlastníctvo mimosúdnou dohodou, poprípade
súdnou cestou. Kataster podotkol, že tieto pkn. parcely sú pozemnoknižných vložkách zapísané ako

dvor spoločný s domom č. XXX a dvor spoločný s domom č. XXX a z pozemnoknižnej mapy nie je
jednoznačné, ktorá časť nehnuteľnosti spoločného dvora je spoločná pre oba protokoly a ktorá je vo
výlučnom vlastníctve jednotlivých vlastníkov.

41. Žalujúca strana do spisu pripojila aj notársku zápisnicu N 168/65, NZ 204/65 spísanú 5.8.1965 na

Štátnom notárstve v Martine pred JUDr. Václavom Lindom, štátnym notárom, v ktorej bolo pokračované
dňa 7.9.1965 a ktorá bola registrovaná dňa 31.12.1965 Štátnym notárstvom v Martine pod reg. RI 45065.
Vo forme tejto notárskej zápisnice bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcim D. G., D. G., L. U.,
R. G. a kupujúcimi D. I. U. P., otcami žalobkýň, predmetom ktorej kúpnej zmluvy bol odpredaj domu
č. XXX v P. H. W. so záhradou a humnom. Vlastníctvo predávajúci nadobudli dedením po I. (Z.) G.

podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Martine č. D 700/64 zo dňa 16.4.1965 a to každý v 1/5-ine. Tieto
nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy boli zapísané v Stredisku geodézie pre okres Martin na evidenčnom
liste č. XXXX pre kat. úz. P. H. W. ako parc. č. EN 148/1 - zastavaná plocha o výmere 162 m2, parc. č.
148/2-domč.XXXovýmere205m2,parc.č.148/3-zastavanáplochaovýmere103m2aparc.č.148/4
- roľa o výmere 693 m2, ktorá v tom čase mala byť obrábaná ako záhrada. V pozemkovej knihe sú tieto

nehnuteľnosti obsiahnuté vo vložke č. XXX v časti A pod r.č. 1 ako parc. č. 148, konfiškovaná, pričom Z.
G. nadobudol vlastníctvo týchto nehnuteľností podľa prídelovej listiny Okresného národného výboru v
Turčianskych Tepliciach zo dňa 15.12.1958. Prílohou tejto notárskej zápisnice bol aj výpis z evidenčnéholistu č. XX, XXXX, XXXX užívateľov L. P., Š. P. I. H. G. (č.l. 118), ktorý do spisu pripojila žalujúca strana
a podľa toho evidenčného listu EN parc. č. 148/1 - zastavaná plocha, mala výmeru 324 m2.

42. Podľa znenia vyššie uvádzanej kúpnej zmluvy teda mala byť táto parcela odpredávaná síce v
celosti, avšak s polovičnou výmerou 162 m2. K tejto kúpnej zmluve sa viaže aj ocenenie, ktoré pripojili
žalobkyne, urobené v Kláštore pod Znievom dňa 14.1.1965 I. Š. (č.l. 301 - 302), ktoré ocenenie sa
týkalo domu č. XXX s 1 dvorom po celej dĺžke parcely, nachádzajúce sa v P.Š. H. W.. Ohodnotenie
bolo urobené k domu, drevárni, humnu, ktoré ako hospodárska súčasť sa mala nachádzať za domom,

oddelené menším dvorom a malo byť postavené spolu s domom. V závere ocenenia, ktoré sa týkalo
len stavieb na predmetnom pozemku, je uvedená poznámka, že nakoľko nie je známa plocha pozemku,
domu, dvora a záhumienky, výpočet sa nepreviedol. Cena stavieb bola odhadnutá na 18.822,90 Kčs.

43. Podľa vyššie uvádzanej kúpnej zmluvy manželia P., rodičia žalobkýň, odkúpili predmetné
nehnuteľnosti v roku 1965 za celkovú sumu 17.165 Kčs. Ocenenie bolo vypracované podľa jeho

záhlavia na objednávku ešte nebohého Z. G., právneho predchodcu predávajúcich uvedených v kúpnej
zmluve, registrovanej pod RI 456/65. Je zrejmé, že to bol Z. G., ktorý si objednal takéto ohodnotenie
nehnuteľností, zrejme v úmysle odpredať ich, čo ale následne po jeho smrti urobili až jeho dedičia a
informoval odhadcu o tom, že dvor sa tiahne po celej dĺžke parcely a ide len o polovicu dvora tak,
ako to vyplýva z úvodu ohodnotenia nehnuteľností (č.l. 301 - 302). Teda táto skutočnosť svedčí o

tom, že Z. G., ktorý so svojou manželkou I. prídelom získal nehnuteľnosti neskôr odpredané rodičom
žalobkýň, uznával spoluvlastníctvo dvora rodiny G., neskôr P. a rodiny P.. Podľa presvedčenia súdu
vzhľadom na skutočnosť, že iný dôkaz zo strany žalobkýň produkovaný nebol, je zrejmé, že nielen
rodina G., ale neskôr aj rodina P. uznávala existenciu spoločného dvora, ktorý bol po THM v roku 1972
preidentifikovaný ako parc. KN č. 596, ktoré je podľa vyjadrenia Katastrálneho odboru Okresného úradu

Martin, tvorená tak časťou pkn. parc. č. 148 ako aj časťou parc. č. 149. Nový platný operát po THM
parc. KNC č. 596 zahŕňa aj pôvodnú EN parc. č. 148/3, ale aj časť pozemnoknižnej parc. č. 149 z
pozemnoknižného protokolu č. 634 tak, ako bola časť zidentifikovaná rozhodnutím o dedičstve po Š.
P., ktoré je uvádzané vyššie. Zidentifikovanie spoločného dvora ako časti pkn. parc. č. 149, časti parc.
č. 148 vrátane EN parc. č. 148/3 v parcele EN č. 596, neskôr KNC č. 596, nebolo spochybňované ani

rodičmi žalovaného, ani ich dedičmi a ani predchodcami žalobkýň, dokonca ani samotnými žalobkyňami
až do roku 2017.

44. V záverečnej fáze konania po podaní zo dňa 9.1.2020 žalujúca strana vychádzala z tvrdenia, že
súčasná KNC parc. č. 596/2 je totožná a identická s parc. č. 148/3, ktorú popri iných nehnuteľnostiach

kúpili v roku 1965 rodičia žalobkýň, teda manželia D. I. U. P.. Žalujúca strana však nepredložila
geometrický plán na obnovu pôvodnej hranice parc. č. 148/3, ktorá mala byť vytvorená z pôvodnej
pozemnoknižnej parc. č. 148. Žalujúca strana tvrdila, že táto parcela, teda 596/2, je zastavaná budovou
humna, ktorú nadobudli rodičia žalobkýň od manželov G. práve spomínanou kúpnou zmluvou z roku
1965. Predmetné humno mal postavené na KNC parc. č. 596/2, je zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz.

P. H. W.. V konaní však žalujúca strana neprodukovala dôkaz preukazujúci, či celá KNC parc. č. 596/2 je
zastavaná humnom, alebo len nejaká jej časť, resp. ako táto parcela vznikla a bola vytvorená z pôvodnej
KNC parc. č. 596, o ktorej z oznámenia Katastrálneho odboru Okresného úradu v Martine vyplynulo, že
bola vytvorená bližšie neidentifikovanou časťou pôvodných pozemnoknižných parciel č. 148 a č. 149.

45. Žalujúca strana súdu predložila dôkaz o tom, že geometrický plán na zidentifikovanie pôvodných
hraníc parc. č. 148/3, na ktorej sa malo nachádzať humno podľa kúpnej zmluvy z roku 1965, nie je možné
predložiť a to vzhľadom na skutočnosť, že podľa listu Okresného úradu v Martine, katastrálneho odboru
z 27.4.2020 vypracovanie takéhoto geometrického plánu na určenie pôvodných vlastníckych hraníc už
nie je možné, pretože na základe zápisu záznamovej listiny č. Z 3679/2016 - poradové č. zmeny 331/16,

ktorej súčasťou je aj geometrický plán č. 34/2016, bol vykonaný zápis na LV č. XXX a parc. KN - C č.
596 bola rozdelená na KN parc. č. 596/1 a 596/2, teda bola odčlenená pôvodná EN parc. č. 148/3 (časť,
ktorá bola v THM začlenená ako súčasť spoločného dvora).

46.ZtohtolistuKatastrálnehoodboruOkresnéhoúraduMartinzn.K1628/20zodňa27.4.2020(č.l.248),

ktorý pripojili do spisu žalobkyne, zdôvodňujúc, že práve KNC parc. č. 596/2 je identická s pôvodnou
EN parc. č. 148/3, vyplývajú z časti rovnaké skutočnosti, ako z vyššie citovaného listu Katastrálneho
odboru Okresného úradu Martin zo dňa 22.9.2014. Naviac sa ním však uvádza, že v kat. úz. P. H. W.
platili ako mapy evidencie nehnuteľností od roku 1964 do roku 1972 mapy pôvodného pozemkovéhokatastra, kde je zákres EN parc. č. 148/1 až 148/4 a EN parc. č. 149/1 a parc. č. 149/3. Pri prevzatí
operátu technicko - hospodárskeho mapovania (ďalej len len THM) v roku 1972, keď už boli zapísané
parc. č. 148/1 až 148/4 na LV č. XX, boli tieto preidentifikované ako parc. KN č. 593, 594 a 596 a EN

parc. č. 149/1 - 149/3 boli preidentifikované ako parc. KN č. 595 a 597. Podľa polohového a grafického
porovnania mapy EN a nového platného operátu po THM riešené parcely však nemajú ten istý priebeh
- KNC parc. č. 596 zahŕňa pôvodnú EN parc. č. 148/3, ktorá vlastnícky a podľa listiny RI 456/65 patrí
ako vlastníctvo v celosti na vlastníkov evidovaných na LV č. XX. Rozhodnutím o dedičstve D 472/81 po
Š. P. bola pozemnoknižná parc. č. 149 z pozemnoknižného protokolu č. 634, zidentifikovaná ako KN

parc. č. 595, 597 a tiež parc. č. 596 - spoločný dvor a zápisom tejto listiny bola vymazaná z LV č. XX
a zapísaná na novovytvorený LV č. XXX.

47. K rozdeleniu pôvodnej pozemnoknižnej parc. č. 148, ktorá bola zapísaná v pozemnoknižnej vložke č.
XXX pre kat. úz. P. H. W., došlo po roku 1945, keď rodine E., o ktorej je posledný zápis v pozemnoknižnej
vložke č. XXX v časti B tejto vložky, boli nehnuteľnosti, teda parc. č. 148 zastavaná domom, dvorom a

záhradou, skonfiškovaná a ako vyplynulo z výmeru o vlastníctve pôdy, ktorý pripojili do spisu žalobkyne
zo dňa 24.7.1948, bola pridelená rodine Z. G. a jeho manželke I. s tým, že v tomto období už bola
rozdelená na parc. č. 148/1 - dvor o výmere 324 m2 na parc. č. 148/2 - dom č. XXX o výmere 205
m2 a na parc. č. 148/3 - stodola o výmere 103 m2. Po vykonanom prídelovom konaní bola na základe
prídelovej listiny zo dňa 15.12.1957 opäť ako rozdelená na vyššie spomínané tri parcely, teda parc. č.

148/1 o výmere 324 m2 - dvor, parc. č. 148/2 - dom č. XXX o výmere 205 m2 a parc. č. 148/3 - stodolu
o výmere 103 m2, pridelená rodine Z. G. a jeho manželky I., S.. R.. V konaní nebol predložený dôkaz
preukazujúci grafické znázornenie pôvodných nerozdelených pozemnoknižných parciel č. 149 a č. 148
v pozemkovej mape pre kat. úz. P. H. W..

48. Žalujúca strana do spisu pripojila grafickú identifikáciu EN parc. č. 148/1 až 148/4 a 149/1 až
149/3 do mapy katastra nehnuteľností (č.l. 171 - 172), avšak z vyššie uvádzaných dôvodov nepripojila
geometrický plán, ktorý by presne preukazoval, že súčasná KNC parc. č. 596/2 tak, ako je znázornená
na katastrálnej mape a tak, ako je v prospech žalobkyne v rade 1/ a žalovaného, zapísaná na LV č.
XXX pre kat. úz. P. H. W., nebola v minulosti súčasťou spoločného dvora, ktorý bol podľa zápisov v

pozemkovej knihe v minulosti tvorený bližšie neurčenou časťou pozemnoknižnej parc. č. 149 a bližšie
neurčenou časťou parc. č. 148.

49.Grafickéznázornenieistéhoprekrytiapôvodnýchhranícparc.č.148/3,148/1aparc.č.596/1a596/2,
ktoré predkladala strana žalujúca v snahe presvedčiť súd, že parc. č. 596/2 zastavaná humnom (sporné

však bolo, či celá táto parcela bola zastavaná humnom, ktoré kúpili rodičia žalobkýň v roku 1965 a či
bodové múry humna tvoria hranice tejto parcely), je identická s parc. č. 148/3, kúpenou rodičmi žalobkýň
v roku 1965, nebolo pre súd dostačujúcim dôkazom. Naviac žalobkyne ani neprodukovali presvedčivý
dôkaz, že EN parc. č. 148/3, na ktorej stálo humno, nebola v minulosti súčasťou spoločného dvora, teda
časti pkn. parc. č. 148, ktorá bola v spoluvlastníctve majiteľov domu č. XXX, teda rodiny P. a predchodcov

žalovaného. Len za predpokladu, že by bol žalujúcou stranou v konaní produkovaný dôkaz, že celá
KNC parc. č. 596/2 je zastavaná humnom a ani čo len nepatrná časť z nej nie je súčasťou bývalého
spoločného dvora, bolo by možné uvažovať o tom, že takto vzniknutá parcela z pôvodnej KNC parc. č.
596 (ktorá podľa oznámenia katastra z 22.9.2014 je polohovo určená ako časť pozemnoknižnej parc.
č. 148 a 149), môže byť výlučným vlastníctvo predchodcov žalobkýň a totiž preto, že ani len nepatrnou

časťou netvorila súčasť pôvodného dvora. Absencia takéhoto presvedčivého dôkazu pre súd bránila
tomu, aby mohol súd žalobe vyhovieť a konštatovať, že táto parcela zapísaná ako spoluvlastníctvo strán
sporu patrí do dedičstva po rodičoch žalobkýň.

50. Na druhej strane tu bol ďalší argument, ktorý použila strana žalovaná a totiž, že spoločný dvor

bol ako parc. č. 596 zidentifikovaný v rozhodnutí o dedičstve po neb. Š. P. D 472/81. Z rozhodnutia
D 472/81 zo dňa 28.5.1981 v spojení s opravným uznesením Štátneho notárstva v Martine zo dňa
8.2.1982 vyplýva, že Štátne notárstvo potvrdilo dedičstvo po poručiteľovi - neb. Š. P., jeho manželke
S. P., pokiaľ ide o vlastníctvo nehnuteľností zapísaných vo vložke č. XXX, pričom podľa opravného
uznesenia zo dňa 8.2.1982 vo vložke č. XXX išlo o parc. č. 149 - spoločný dvor s domom č. popisné

XX (XXX) (viď vložka č. XXX) pod B patriaci poručiteľovi v dôsledku BSM v 1-ine, ktorý je v evidencii
nehnuteľností zapísaný na evidenčnom liste č. XXX ako parc. č. 596 - dvor o výmere 505 m2. Na základe
toho poznamenáva Štátne notárstvo, že S. P., S.. E., teda matke žalovaného, patrí v dôsledku BSM 1-
ina vyššie uvedenej nehnuteľnosti, t.j. spoločného dvora v evidencii nehnuteľnosti vedenej ako parc. ENč. 596. Od spomínaného rozhodnutia o dedičstve mala podľa presvedčenia súdu S. P., neskôr jej dedičia
U. R., ktorá podľa darovacej zmluvy zo dňa 25.7.2005 (č.l. 86 - 87) darovala svoj polovičný podiel ku KNC
parc. č. 596 o výmere 505 m2 žalovanému, dôvod oprávnene predpokladať, že sú nespochybniteľnými

spoluvlastníkmi tejto parcely, rozumej celej parcely č. 596, teda pôvodne spoločného dvora tvoreného
časťami pkn. parc. č. 149 a č. 148 v kat. úz. P. H. W. a to v spoluvlastníckom podiele 1-ica. Po
darovanítohtopolovičnéhopodielu,maldôvodžalovanýoprávneniepredpokladaťsvojespoluvlastníctvo
v rozsahu 1-ice k tomuto podielu a to bez ohľadu na to, že v roku 2016 došlo vyššie uvádzaným
geometrickým plánom k oddeleniu parc. č. 596/2. U tejto parcely totiž nebol produkovaný dôkaz, že by čo

i len nepatrnou časťou súčasť tohto spoločného dvora netvorila. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že
spoločný dvor jeho predchodcovia dobromyseľne od kúpy nehnuteľností jeho starým otcom v roku 1929
užívali a nebolo im v tom ani rodinou E., ani rodinou G. a neskôr rodinou P. žiadnym spôsobom bránené.
Prvým preukázateľným dôkazom o tom, že žalobkyne začali spochybňovať spoluvlastníctvo žalovaného
ku KNC parc. č. 596/2, je nedatovaný list žalobkyne E. U., pripojená na č.l. 124, pravdepodobne z roku
2017, kde upozorňuje žalovaného, že v prípade tejto parcely ide o jej výhradné vlastníctvo. Na tento

list nadväzuje potom list žalovaného z 12.12.2017, ktorým tvrdenia žalobkyne v rade 1/ namieta a ten
je datovaný 12.12.2017. Opätovne potom žalobkyňa v rade 1/ vyzvala žalovaného na vydanie parc. č.
596/2, resp. vzdanie sa neoprávneného vlastníctva k tomuto pozemku listom zo dňa 7.6.2018 (č.l. 123).

51. Pre súd je však nesporné, že do tohto momentu, teda do roku 2017 (a žalujúca strana pre vyvrátenie

takéhoto názoru súdu a tvrdenia žalovaného iný dôkaz neprodukovala), predchodcovia žalovaného
minimálne od roku 1982 ako spoločný dvor užívali parc. č. 596 a pre prípad, že by pôvodne v celom
rozsahu nebola tvorená spoločným dvorom (teda tými časťami pkn. parc. č. 148 a č. 149, ktoré spoločný
dvor tvorili), je na mieste tvrdiť, že na základe dedičských listín po neb. Š. P.Z., otcovi žalovaného,
spoluvlastníctvo k celej KNC parc. č. 596 vydržali a to aj k tej časti, ktorá bola vytvorená v roku 2016

ako KNC parc. č. 596/2.

52. Dnes je vydržanie upravené v ust. § 134 Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.).

53. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite

v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

54. Podľa § 134 ods. 3 Obč. zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec
v oprávnenej držbe právny predchodca.

55. Podľa § 129 ods. 1 Obč. zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto
vykonáva právo pre seba.

56. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o
tom, že mu vec, alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

držba je oprávnená.

57. Takto bola držba a vydržania upravené s účinnosťou od 1.1.1992 novelou Obč. zákonníka Zákonom
č. 509/1991 Zb..

58. V zmysle § 872 ods. 6 Obč. zákonníka, teda podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným
od 1.1.1992, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe
doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní
pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

59. Ako vyplynulo aj z grafického znázornenia pozemkov, teda EN parc. č. 596 po prevzatí operátu v
roku 1972, tá bola od dedičského konania po Š. P. v roku 1981 zapísaná v evidencii nehnuteľností a
neskôrvkatastrinehnuteľnostíakopozemokvspoluvlastníctveP.I.P.rodiny.Taktoknejspoluvlastníctvo
na základe dedičského rozhodnutia po Š. P., otcovi žalovaného, nadobudla matka žalovaného a

manželka nebohého, S. P., a po nej sestra žalovaného U. R.. Vychádzajúc z tvrdeného a žalujúcou
stranou nespochybneného, nerušeného užívania celého tohto pozemku rodičmi žalovaného a neskôr
jeho sestrou U. R., je možné bez pochybnosti dospieť k záveru, že ak aj parc. č. 596 nebola celá
tvorená spoločným dvorom, teda tou časťou pôvodných pozemnoknižných parciel č. 148 a č. 149,ktoré v minulosti tvorili spoločný dvor, tak nerušeným užívaním tohto pozemku v presvedčení o jeho
spoluvlastníctve od roku 1981 U. R. ako predchodkyňa žalovaného k 1.1.1992 splnila podmienky pre
vydržanie spoluvlastníckeho podielu k celému pozemku. Žalujúca strana totiž neprodukovala dôkaz,

že by parc. č. 596/2, o ktorej žiadala rozhodnúť, že je predmetom dedičstva po jej nebohých rodičoch,
bola identická bez akýchkoľvek pochybností a v celom rozsahu s pozemkom, zastavaným humnom,
teda pozemkom, ktorého hranice by boli vymedzené obvodovými stenami humna a teda šlo by o takú
časť pozemku, ktorý nemohol byť v minulosti spoločným dvorom a teda nemohol byť v držbe rodiny
P. (nakoľko šlo o výlučne pozemok zastavaný stavbou humna, teda o pozemok, ktorý, keďže stavbu

využívala len rodina G., neskôr P., nemohol byť súčasťou spoločného dvora a ani v dobromyseľnej držbe
rodiny žalovaného).

60. Preto argumenty žalujúcej strany súd nepresvedčili a súd o parcele č. 596/2 nemohol dospieť k
presvedčeniu, že tvorila v minulosti v celosti predmet bezpodielového spoluvlastníctva rodičov žalobkýň
a teda by bola aj predmetom dedičstva po nich.

61. Súd preto žalobu žalobkýň zamietol a v časti, kde žalobkyne zobrali žalobu späť, teda ohľadne
určenia vlastníckeho práva ku KNC parc. č. 596/1, konanie zastavil (§ 145 ods. 2 C.s.p.).

62. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému proti

neúspešným žalobkyniam súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.