Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 27, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717206968
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1717206968.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, proti žalovanej: L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 6, N., o
zaplatenie 4.929,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok,
č. k. 43Csp/30/2017-93 zo dňa 31.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 43Csp/30/2017-93 zo dňa 31.05.2018
v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok rozsudkom č. k. 43Csp/30/2017-93 zo dňa 31.05.uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 5.685,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy
4.928,80 eur od 26.07.2017 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,86 %.

2. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.08.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 4.929,80 €, s úrokom vo výške 706,48 €, s úrokom vo výške 2.830,36 €, s úrokom vo výške 14,9
% ročne zo sumy 4.929,80 € od 26.07.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 4.929,80 € od 26.07.2017 do zaplatenia, poplatky vo výške 49,18 €, na tom skutkovom

základe, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. ako veriteľ, uzavrel dňa 13.05.2013 so
žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o úvere č.. obsahom ktorej bol záväzok banky poskytnúť žalovanej úver
vo výške 5.000,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť, zaplatiť úroky a poplatky. V dôsledku omeškania
žalovanej banka dňa 25.08.2014 vyhlásila úver za predčasne splatný; poslednú splátku žalovaná
čiastočne zaplatila dňa 15.10.2013, a ku dňu 25.08.2014 evidovala banka voči žalovanej pohľadávku vo
výške 4.929,80 € s príslušenstvom. Uznesením č.k. 43Csp/30/2017-75 zo dňa 29.11.2017 súd pripustil

zmenu na strane žalobcu tak, že spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. vstúpila do konania na
stranu žalobcu na miesto Poštovej banky, a.s..

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, napriek tomu, že výzva na vyjadrenie jej bola riadne doručená.
4. Súd prvej inštancie vec prejednal na pojednávaní dňa 31.05.2018. Na pojednávaní súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav, ktorý považoval za

preukázaný. Právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. ako veriteľ uzavrela so žalovanou dňa
14.05.2013 Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 5.000,- € s
úrokom 14,90 % ročne. Poskytnutý úver mala žalovaná splatiť v 120. mesačných splátkach po 85,95 €
mesačne, so základným poistením a s poplatkom za správu a vedenie úverového účtu vo výške 2,50
€, so splatnosťou k 15. dňu v mesiaci od 15.06.2013 do 15.06.2023. V zmluve je uvedené, že žalovaná
by mala zaplatiť celkovú výšku nákladov 4.975,67 € s RPMN 17,53 %, pri priemernej RPMN 18,86 %.

Súčet všetkých 120 splátok po 88,45 € predstavuje celkovú výšku nákladov 5.614,- €, čiže viac ako je
uvedené v zmluve.5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 497, § 502 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
a podľa § 52 a § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere
podľa § 497 a nasl. ObZ, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami §
52 a nasl. OZ o spotrebiteľských právnych vzťahoch, pričom zmluva bola uzatvorená v súlade s

dotknutými ustanoveniami príslušných právnych predpisov. Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca
poskytol žalovanej úver vo výške 5.000,- €, ktorý mala žalovaná zaplatiť v 120 splátkach vo výške 88,45
€, splatných od 15.06.2013 do 15.05.2023. Žalovaná úver riadne nesplácala, dostala sa do omeškania,
čím porušila zmluvné povinnosti, a preto veriteľ ku dňu 25.08.2014, v súlade so zmluvou, vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru. Nezaplatená istina úveru predstavuje sumu 4.929,80 €, preto súd žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4.929,80 €. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na zaplatenie zmluvného

úroku a úrokov z omeškania v kapitalizovanej sume 706,48 € za dobu do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru, nárok na zaplatenie zmluvného úroku a úrokov z omeškania po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru v kapitalizovanej sume 2.830,38 €, nárok na úroky zo zostatku
nesplatenej istiny (zo sumy 4.929,80 €) vo výške 14,9 % ročne zo od 26.07.2017 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.929,80 € od 26.07.2017 do zaplatenia, náhradu poplatkov

vo výške 49,18 € a náhradu trov konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
pri rozhodovaní o časti úrokov dohodnutých v úverovej zmluve po splatnosti úveru sa plne stotožňuje
s argumentáciou uvedenou napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014, podľa
ktorého veriteľ má nárok na zaplatenie úrokov z úveru iba do doby predčasného zosplatnenia úveru,
pretože so stratou výhody splátok úveru pre dlžníka je spojená aj strata nároku veriteľa na úroky po

dobe predčasného zosplatnenia úveru, jednorazovým zosplatnením dlžník stráca oprávnenie užívať
prostriedkyzúveru,dlžníkovivznikápovinnosťjednorazovovrátiťsumuúverunavýšenúokapitalizované
úroky do zosplatnenia a po zosplatnení je dlžník povinný zaplatiť už len sankcie spojené s omeškaním.
Vzhľadom na to má žalobca nárok na zaplatenie tzv. riadneho úroku len do predčasného zosplatnenia
úveru, teda len za dobu do 25.08.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie priznal

žalobcovi istinu vo výške 4.929,80 €, úrok do predčasného zosplatnenia úveru v kapitalizovanej výške
706,48 €, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 4.929,80 € od 26.07.2017
do zaplatenia a poplatky vo výške 49,18 €, keďže tieto boli uplatnené v súlade so
zákonom a boli žalobcom náležite odôvodnené. Súd prvej inštancie však nepriznal žalobcovi úrok po
predčasnom zosplatnení úveru v kapitalizovanej výške 2.830,36 €, keďže predčasným zosplatnením

úveru dlžník stratil oprávnenie užívať prostriedky z úveru a dlžníkovi vznikla povinnosť jednorazovo
vrátiť sumu úveru navýšenú o kapitalizované úroky do zosplatnenia a po zosplatnení je dlžník povinný
zaplatiť už len sankcie spojené s omeškaním. Z toho istého dôvodu súd nepriznal ani zmluvný úrok zo
zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 4.929,80 €, vo výške 14,90 % ročne zo sumy 4.929,80 eur od
26.07.2017 do zaplatenia. Súd prvej inštancie v týchto častiach žalobu zamietol. Keďže sa žalovaná

zároveň dostala s plnením záväzku do omeškania, súd prvej inštancie ju zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania v zákonom stanovenej výške 5,15 % ročne zo sumy 4.929,80 eur od 26.07.2017
do zaplatenia. Žalobcovi patrí úrok z omeškania od momentu omeškania žalovanej, teda od 26.07.2017
zo zaplatenia. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu žiadal úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne
od 26.07.2017, ktorý mu súd prvej inštancie v zmysle žalobného petitu priznal v zákonom stanovenej

časti, pričom výšku úroku z omeškania určil podľa predpisov občianskeho práva, kedy k stanovenej
výške základnej úrokovej sadzby ECB pre deň mimoriadneho zosplatnenia úveru, t.j. 25.08.2014 - 0,15
% pripočítal 5 percentuálnych bodov a vo zvyšku žiadanom žalobcom 0,10 % ročne žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol súd prvej inštancie poukazujúc na § 255 ods. 1, ods. 2 CSP tak, že z dôvodu,
že žalobca ako strana sporu bol úspešný v konaní pomerne, súd prvej inštancie mu priznal trovy v

rozsahu 32,86%. Žalobca bol úspešný v časti istiny 4.929,80 €, s úrokom do predčasného zosplatnenia
v kapitalizovanej výške 706,48 € a v poplatku vo výške 49,18 €, t.j. spolu 5.685,46 €, čo tvorí 66,43 %
hodnoty sporu, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4.929,80 € od 26.07.2017
dozaplatenia.Žalobcanebolúspešnývčastiúrokuodpredčasnéhozosplatneniavkapitalizovanejvýške
2.830,38 € a úroku zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 4.929,80 €, vo výške14,90 % ročne zo

sumy 4.929,80 od 26.07.2017 do zaplatenia, ktorá v čase podania žaloby na súd bola v kapitalizovanej
výške 42,26 €. Spolu bol neúspešný v časti vo výške 2.872,62 €, čo tvorí 33,57 % z hodnoty sporu.
Žalobca bol teda úspešný v rozsahu 32,86 % (úspech 66,43 % - neúspech 33,57 %).7. Proti zamietavému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca, ktorý namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h)
CSP. Žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie alebo, aby žalobe vyhovel v celom rozsahu a ďalej, aby žalovanú zaviazal aj na náhradu
trov konania.

8. Žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne,
pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd prvej inštancie vychádzal, keď dospel k záveru, že

po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Je zrejmé,
že súd prvej inštancie a akýkoľvek štátny orgán v SR má postupovať na základe a v medziach zákona, čo
zaujatím takéhoto právneho názoru súdu, bez podpory právnym predpisom, zjavne podporené nebolo.
V prípade zmluvného úroku žalobca zastáva názor, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej
povahy. Uvedené znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie
závisíajsamotnýzmluvnýúrokakoformaodmenyveriteľazaposkytnutiepredmetnéhoúveru. S

poskytnutím úveru bol teda spätý aj nárok žalobcu na zmluvné úroky, pričom žalovaná si bola tohto
nároku vedomá a svojím podpisom zmluvy sa tieto zmluvné úroky zaviazala uhrádzať. Žalobca ďalej
poukazujena§503ods.3Obchodnéhozákonníkaauvádza,žeúrokyzúverusúodplatouzaposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy a predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný
platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v

lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto
povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. Žalobca taktiež nesúhlasí s
tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej
nadvláde veriteľa. Keďže oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ,
nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovanej. Podľa žalobcu je predmetné rozhodnutie súdu prvej

inštancie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie
tvrdenia, ktorými súd popiera svoj záver. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky
na argumentáciu v odôvodnení, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť
dodržané v každom súdnom rozhodnutí.

9. Žalovanej bolo odvolanie žalobcu riadne doručené, avšak táto svoju možnosť vyjadrenia sa v zmysle
§ 373 ods. 3 CSP nevyužila.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP v
medziach dôvodov podaného odvolania, a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 385

ods. 1 CSP. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, vrátane všetkých písomných podaní strán
sporu, preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu spolu s napadnutým rozsudkom súdu
prvej inštancie, a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

11. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že na všetky spotrebiteľské vzťahy je potrebné
vždy prednostne aplikovať Občiansky zákonník. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom
č. 102/2014 Z. z., ktorá doplnením ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka definitívne
normatívne vyriešila, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva. Z výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o
posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne,
aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.4.2015, podľa
ktorého ustanovenie § 52 odsek 2 tretej vety OZ, v zmysle ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

12. Ďalej odvolací súd v súvislosti s otázkou práva veriteľa na zaplatenie zmluvných úrokov po
zosplatnení úveru, dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5

Cdo 42/2020 zo 16. júna 2020, ktoré zjednotilo doterajšiu polemiku k problematike zmluvných úrokov.
Doterajšia rozhodovacia činnosť okresných a krajských súdov bola v tomto smere
nejednotná, niektoré rozhodnutia priznávali veriteľom právo na zmluvné úroky i po zosplatnení alebo
splatnosti úveru až do zaplatenia istiny, iné rozhodnutia priznávali veriteľom iba právo na zmluvné úrokydo splatnosti alebo predčasného (mimoriadneho) zosplatnenia úveru. Prelom v tejto otázke nastal práve
uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 42/2020, v ktorom Najvyšší súd uvádza, že, cit.: „Za
situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho

zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník
nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom
dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné
povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie
ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu

a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá
odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na
dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú
zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje
povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako
v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu

na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Dovolací súd dospel k záveru,
že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by
pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Na uvedené rozhodnutie nadviazali
ďalšie rozhodnutia NS SR napr. sp. zn. 1Cdo/94/2019, 2Cdo/83/2020, 3Cdo/35/2020, 4Cdo/66/2020,
5Cdo/46/2020, 6Cdo/56/2020, 7Cdo/186/2020, 8Cdo/135/2020, 9Cdo/24/2020, v dôsledku čoho je

potrebné v ňom uvedený právny názor ohľadom predmetnej právnej otázky považovať za ustálenú
rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.

13. V čase vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie, nebol názor vyslovený dovolacím súdom ešte
použiteľný, preto nemohlo prísť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie, ako

to namietal žalovaný, avšak vzhľadom na vyššie citované uznesenie Najvyššieho súdu SR je potrebné,
aby súd prvej inštancie pri svojom opätovnom rozhodovaní opätovne posúdil vec v súlade s predmetným
uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 42/2020. Preto odvolací súd dospel k záveru, že je
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd zamietol žalobu v
časti priznania zmluvných úrokov po mimoriadnom zosplatnení úveru, potrebné zrušiť v súlade s § 389

ods. 1 písm. c) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 CSP).

14. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c), § 391 CSP).
V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie skúmať, či boli splnené podmienky na priznanie nároku na

zmluvné úroky po mimoriadnom zosplatnení úveru, určí rozsah nároku a opätovne rozhodne, majúc
na zreteli rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 42/2020. Svoje nové rozhodnutie primerane
zdôvodní s poukazom na § 220 ods. 2 CSP.

15. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu

a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné

(§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 C.s.p.).
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).