Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 14, 2017

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 8Cb/126/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612203439
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2017:2612203439.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v spore žalobcu: M. J. B..T..Y.., B. B. S. XX, XXX

XX A., J.: XX XXX XXX, zastúpený advokátom JUDr. Matúšom Hribom, so sídlom Na hradbách 5, 085
01 Bardejov, IČO: 42 246 237 proti žalovanému: B. C. Z., B..T..Y.., B. B. E. N. B. X/A, XXX XX A. - T.,
J.: XX XXX XXX, zastúpený advokátom Mgr. Martinom Paškalom, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07
Bratislava, IČO: 30 792 215 o zaplatenie 32.542,24 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Senica dňa 4.4.2012 domáhal, aby súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 32.542,24 €, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 32.542,24 € od 31.3.2012 do zaplatenia, náhradu trov konania, a to náhradu trov právneho
zastúpenia a iné trovy konania. V odôvodnení žaloby poukázal na skutočnosť, že medzi stranami
bola dňa 31.3.2008 uzavretá zmluva o prevode medzi žalobcom (v zmluve označeným ako príjemca)
a žalovaným (v zmluve označeným ako T. B., J..) a obchodnou spoločnosťou V., B..T..Y.. (v zmluve
označenou ako prevodca). Predmetom zmluvy o prevode mal byť prevod práv k franšíze, ktoré žalovaný
udelil dňa 23.3.2007 spoločnosti V., B..T..Y.. na základe zmluvy o franšíze. Spoločnosť V., B..T..Y.. mala

tieto práva previesť na žalobcu, s čím žalovaný súhlasil a na základe súhlasu všetkých troch účastníkov
bola uzavretá zmluva o prevode, pričom podľa bodu 1 tejto zmluvy mali byť prevedené všetky práva,
nároky a podiely zo strany prevodcu na žalobcu, pričom následne mali žalobca a žalovaný uzavrieť
novú zmluvu o franšíze. Návrh tejto zmluvy mal žalovaný zaslať žalobcovi a žalobca mal žalovanému
doručiť podpísaný návrh. Napriek tejto dohode však žalovaný až do ukončenia spolupráce nedoručil
novú zmluvu o franšíze a žalovaný a žalobca takúto novú zmluvu o franšíze neuzatvorili. Napriek
tomu žalovaný požadoval od žalobcu opakujúce sa plnenia a tieto bol podľa tvrdenia v žalobe žalobca

žalovanému nútený plniť a plnil. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že skončil spoluprácu so žalovaným ku
dňu 31.10.2011 výpoveďou a tento prejav vôle deklaroval voči žalovanému listom zo dňa 27.10.2011.
Žalobca poukázal aj na to, že celkom takto bez akéhokoľvek právneho dôvodu poskytol žalovanému
sumu 32.542,24 €, ktorú žiada vrátiť aj s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy za čas
od 31.3.2012 do zaplatenia.

2. Súd žalobe platobným rozkazom č.k. 10Rob/40/2012-21 zo dňa 5.9.2012 v celom rozsahu vyhovel.

Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením. Žalobu žiadal zamietnuť
s poukazom na to, že žalovaný poskytoval žalobcovi dohodnuté plnenia zo zmluvy o franšíze, pričom je
nesporná skutočnosť, že žalobca užíval franšízovú realitnú kanceláriu T. v meste A. a ani žalobca sám
nepopiera, že existovala spolupráca medzi účastníkmi do 31.10.2011. Navyše zo samotných listinnýchdôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že žalobca už 15 dní po prevode licencie začal prevádzkovať
franšízovú realitnú kanceláriu, teda prijal od žalovaného plnenie. Okrem toho všetky faktúry, ktoré
v spornom období žalovaný žalobcovi vystavil, žalobca zaplatil a nie je teda žiaden dôvod, aby už

zaplatené sumy žalovaný žalobcovi vrátil. Po vykonanom dokazovaní žiadal žalovaný opätovne žalobu
zamietnuť a priznať náhradu trov právneho zastúpenia a náhradu iných trov konania.

3. Okresný súd Senica rozhodol o merite veci rozsudkom č.k. 8Cb/126/2012-417 zo dňa 11.6.2014,
ktorým žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania.

Vočitomutorozsudkupodalžalobcavzákonnomstanovenejlehoteodvolanie,oktoromrozhodolKrajský
súd Trnava uznesením č.k. 21Cob/15/2015-442 zo dňa 29.4.2016 tak, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia,
okrem iného, uložil súdu prvej inštancie povinnosť doplniť dokazovanie tak, aby rozhodnutie dávalo
odpovede na základné otázky sporu, najmä na otázku, či a prečo zmluva o prevode svojimi náležitosťami
zodpovedá alebo nezodpovedá požiadavkám ustanovení upravujúcich všeobecné náležitosti právnych

úkonov, ako aj ustanovení upravujúcich všeobecné náležitosti právnych úkonov, ako aj ustanovení
upravujúcich daný typ zmluvy a či jej následkom je vstup žalobcu do právneho vzťahu založeného
zmluvou o franšíze napriek tomu, že novú zmluvu o franšíze v písomnej forme so žalovaným neuzavrel,
aké konkrétne práva a povinnosti (najmä finančné) a na základe ktorých konkrétnych ustanovení tejto
alebo inej zmluvy prevzal, potrebné na to, aby bolo možné usudzovať, či plnenia žalobcu boli zmluvného

alebo bezzmluvného charakteru.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, výsluchom konateľa žalovaného, výsluchom
svedka T. H., korešpondenciou medzi stranami sporu, výpismi z obchodného registra strán sporu,
Zmluvou o prevode zo dňa 31.3.2008 a jej prílohami, Zmluvou o franšíze zo dňa 23.3.2007 uzavretou

medzi obchodnou spoločnosťou B. C. Z., B..T..Y.. a obchodnou spoločnosťou V., B..T..Y.., etickým
kódexom T. B. T., Dohodou o zachovaní dôvernosti zo dňa 2.5.2008 uzavretou medzi obchodnými
spoločnosťami B. C. Z., B..T..Y.. a M.Á. J., B..T..Y.., predžalobnou výzvou na zaplatenie vymáhanej
sumy a návrhom na uzavretie mimosúdnej dohody, odpoveďou na výzvu, obsahom spisu Okresného
súdu Senica sp. zn. 8Cb/134/2011, Dohodou o zachovaní dôvernosti zo dňa 7.8.2008 uzavretou

medzi obchodnou spoločnosťou B. C. Z., B..T..Y.. a obchodnou spoločnosťou Q., B..T..Y.., správami o
výsledkoch realitnej kancelárie žalobcu, ktoré žalobca zasielal žalovanému, prehľadom marketingových
aktivít a investícií regionálneho riaditeľstva spoločnosti T. B. v rokoch 2007 až2011 a ich prílohami,
prehľadom poplatkov a platieb do spoločnosti T. B., zásadami, radami a odporúčaniami ako vypĺňať
mesačné reporty, rozsudkami Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v

Bratislave sp. zn. T.-M.-X/XXXX zo dňa 2.5.2013 a sp. zn. T.- M.-X/XXXX zo dňa 23.9.2013, rebríčkom
maklérov podľa celkových obratov za obdobie január až august 2011, kategorizáciou kancelárií za rok
2010, správou súdneho exekútora V.. F. K. ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav
veci:

5. Súd mal preukázané zo Zmluvy o prevode zo dňa 31.3.2008, že medzi spoločnosťou M. J. B..T..Y..,
spoločnosťou V., B..T..Y.. a spoločnosťou T. B., J.. došlo dňa 31.3.2008 k uzavretiu zmluvy o prevode,
predmetom ktorej bol prevod všetkých práv, nárokov a podielov zo spoločnosti V., B..T..Y.. z existujúcej
zmluvy o franšíze zo dňa 23.3.2007 na žalobcu. Touto zmluvou o prevode sa zároveň zrušila zmluva
o franšíze zo dňa 23.3.2007 uzavretá medzi spoločnosťou V., B..T..Y.. a spoločnosťou T.. Žalobca

ako príjemca sa tiež zaviazal podpísať a spoločnosti T. doručiť zmluvu o franšíze, ktorú v súčasnosti
používaspoločnosťT..Žalobcaakopríjemcavzalnavedomie,ženadobudolprávanaprevádzkulicencie
spoločnosti T., ktoré predtým prevádzkovala spoločnosť V., B..T..Y.. Dňa 2.5.2008 bola medzi žalobcom
ako franšízistom a žalovaným uzavretá Dohoda o zachovaní dôvernosti.

6. Súd mal preukázané z korešpondencie medzi stranami sporu, že žalobca začal užívať franšízovú
realitnú kanceláriu T. v meste A., keď listom zo dňa 15.4.2008 v súlade s článkom 15.a zmluvy o franšíze
oznámil adresu franšízovej realitnej kancelárie T. W. T., S. XX, A..

7. Súd mal preukázané z predložených faktúr, že tieto žalovaný vystavil žalobcovi práve na základe

údajov o výsledkoch realitnej kancelárie žalobcu, tzv. reportov, zasielaných samotným žalobcom
žalovanému.8. Z výpovede konateľa žalobcu a písomných vyjadrení žalobcu vyplynulo, že síce nepopieral čiastočné
využívanie práv z franšízy, ale toto využívanie práv nesplnilo jeho očakávanie podnikateľa, pretože ako
uviedol vo svojej výpovedi na pojednávaní na Okresnom súde Senica konanom dňa 4.2.2013 očakával,

že tento systém bude obsahovať naozaj konkrétny spôsob práce, akým by sa žalobca mal riadiť a pod.
Toto však systém neobsahoval. Realitnú kanceláriu v meste A. však žalobca otvoril. Fungovala od roku
2008 do roku 2011, pričom však využívanie systému T. B. nefungovala podľa názoru konateľa žalobcu
tak, ako by malo. Celý čas ho žalovaný udržiaval v tom, že zmluva je platná a že musí platiť faktúry
(nemohol ukončiť zmluvu bez pokút). Správnosť fakturácie zo strany žalovaného nenamietal, ani faktúry

žalovanému nevrátil ako nesprávne. Keďže mu žalovaný neposkytol recept na úspech, postupy, rady a
podporu snažil sa dostať svoje úspory späť predajom kancelárie a práv na ďalšiu prevádzku záujemcovi,
ktorého oslovil. U Pána E. zisťoval, ako by sa to dalo a právnikovi dal preštudovať zmluvy. Právnik mu
oznámil, že nemá platnú zmluvu o franšíze. Z toho dôvodu stratil záujemcu o kúpu kancelárie. Nemal
čo predať, pretože zmluva bola na spoločnosť V., B..T..Y.. a podľa zmluvy o prevode pre neho mala
byť spravená nová zmluva, lebo pôvodná zmluva so spoločnosťou V., B..T..Y.. bola zmluvou o prevode

zrušená. Z uvedeného dôvodu poslal žalovanému zmluvu o ukončení spolupráce.

9. Právny zástupca žalobcu doplnil, že podstatou žaloby je vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktoré
vzniklo tak, že išlo o plnenie bez právneho dôvodu a teda má za to, že strany sporu neviazala povinnosť
vrátiť si vzájomne plnenia. Takáto povinnosť viaže strany len v prípade, ak by išlo o plnenie z neplatnej

zmluvy alebo zmluvy zrušenej, nakoľko takto to expresis verbis uvádza Občiansky zákonník. Žalobca
žaluje vrátenie plnenia práve z toho dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu
žiadnej zmluvy, na základe ktorej by žalobca mal poskytnúť žalovanému nejaké plnenie. Žalobca uviedol
celý rad racionálnych argumentov, prečo je zmluva o prevode zmätočná a neurčitá a trpí esenciálnymi
nedostatkami, v dôsledku čoho je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nevyvoláva žiadne

účinky, a teda na jej základe nemohlo dôjsť ani k zmene osoby franšízistu, ktorým by sa mal stať
žalobca lebo pôvodná zmluva o franšíze bola momentom uzatvorenia zmluvy o prevode zrušená (ak
by sme sa stotožnili s argumentáciou o platnom uzatvorení zmluvy o prevode). Čo sa týka konzumácie
plnení z franšízy je potrebné uviesť, že vzhľadom na neexistenciu zmluvného základu pre určenie
výšky licenčného poplatku a iných poplatkov, ohľadne uplatnenia tohto nároku a dôkazného bremena

na jeho preukázanie platí, že uvedené zaťažuje žalovaného. Keď nejestvuje zmluvný základ, ktorý by
bol právnym základom nároku žalobcu, nemožno súhlasiť s tvrdeniami žalovaného, ktorý sa odvoláva
práve na zmluvnú výšku licenčných poplatkov a konzumáciu plnení.

10. Konateľ žalovaného vo svojej výpovedi trval na tom, že poskytol žalobcovi všetky práva z franšízy.

Pokiaľ ide o školenia maklérov, školenia sú na to, aby maklér, ktorý ich absolvuje, mohol vedomosti a
zručnosti na nich získané využívať na to, aby zarobil viac. Žalovaný však nemôže zaručiť, že títo makléri
budú aj vedomosti využívať, správne ich uplatňovať a teda že aj viac zarobia. Kúpa franšízovej licencie
nenahrádza tvrdú prácu. Žalobca za dobu účasti v systéme T. získal provízie v celkovej výške 42.116,00
€. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že chcel predať franšízovú realitnú kanceláriu, ak by skutočne takúto

požiadavku na konateľa žalovaného vzniesol, určite by mu bola poskytnutá súčinnosť, aby sa takýto
obchod uskutočnil. K oznámeniu žalobcu o ukončení spolupráce zo dňa 27.10.2011 žalovaný uviedol,
že v tomto oznámení tento neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý spoluprácu končí a naviac je nejasné akú
spoluprácu ukončoval, keď žalobu o vrátenie bezdôvodného obohatenia má založenú na tom, že žiadna
spolupráca nebola. Pod pojem spolupráca sa dá podriadiť len vzájomná činnosť dvoch subjektov, teda

plní aj žalovaný a potom nemôže byť reč o bezdôvodnom obohatení.

11. Právny zástupca žalovaného doplnil, že žalovaný pri rokovaniach a prevode franšízy návrh novej
zmluvy o franšíze odovzdal žalobcovi, avšak žalobca nepostupoval podľa bodu 2 zmluvy o prevode zo
dňa 31.3.2008 a podpísanú zmluvu o franšíze žalovanému nedoručil. Nič to však nemení na skutočnosti,

že žalobca bol franšízistom vo vzťahu k žalovanému od 1.4.2008, a to na základe zmluvy o franšíze
uzatvorenej konkludentne dňa 31.3.2008, keďže ide o inominátnu zmluvu, pri ktorej zákon nevyžaduje
písomnú formu a zmluvné strany pri rokovaniach o nej nepodmienili jej platnosť písomnou formou.
Obsah zmluvy bol žalobcovi známy z ostatných dokumentov, ktorými žalobca disponoval, na základe
tejto zmluvy sa uskutočnili plnenia, pričom žalobca sám posielal žalovanému reporty o tom, aké plnenia

prijal od žalovaného a na základe týchto reportov mu žalovaný vystavil faktúry, ktoré žalobca uhradil.
Nikdy počas tohto zmluvného vzťahu sa nestalo, že by žalobca vrátil nejakú faktúru žalovanému z
dôvodu, že fakturované plnenie nebolo poskytnuté. Žalovaný žalobu pokladá za neopodstatnenú, keď
samotný žalobca uznal, že spolupráca existovala do 31.10.2011, pričom zahŕňala množstvo plnenísúvisiacich s činnosťou a rozvojom realitnej kancelárie ako napríklad používanie spoločného realitného
servera, prihlasovanie maklérov do systému, používanie slovného označenia T.. Ak by teda aj niekto mal
pochybnosti či sa jednalo o zmluvný alebo bezzmluvný vzťah, žalovaný má jednoznačne za to, že žalobe

nie je možné vyhovieť, pretože aj pri neexistencii zmluvného vzťahu nemohlo prísť k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného, keď žalovaný poskytol žalobcovi plnenia a tento tieto plnenia aj
spotreboval.

12. Súd mal preukázané z výpovede svedka T. H., že konateľ žalobcu mal o rozsahu práv z franšízy a

využití týchto práv predstavy, ktoré systém T. nemohol splniť, keďže z osobných rozhovorov svedka a
konateľa žalobcu vyplývalo, že by žalovaný, pokiaľ žalobca otvoril kanceláriu v A., mal istým spôsobom
uzavrieť určitý región tak, že v tomto určitom regióne, prípadne na určitom území, bude pôsobiť len
realitná kancelária žalobcu. Táto požiadavka nie je a nebola splniteľná, pretože systém T. pôsobí opačne
na základe vzájomnej pomoci a spolupráce jednotlivých regiónov poskytovaním si vzájomne informácií
o tom, kde sú akí klienti, kde sú aké nehnuteľnosti, možnosti reklamy marketingu a pod.

13. Podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“),
účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci
dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

14. Podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy
alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné
podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého
úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto
prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím

lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

15. Podľa § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),
bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

17. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že žaloba
je nedôvodná. Súd mal preukázané, že žalovaný disponuje právom užívať medzinárodnú patentovú
koncepciu pre rozvoj a činnosť realitných kancelárií označenú ako T., pričom uvedené slovné označenie
je zapísané ako ochranná známka Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Žalovaný

má právo ostatným subjektom udeľovať za odplatu právo užívať patentovú koncepciu na území
Slovenskej republiky. Toto právo sa voči tretím subjektom realizuje na základe právneho inštitútu
poskytovania franšízy. Z predložených listinných dôkazov ako aj z výpovedí strán sporu mal súd
preukázané, že Zmluvou o prevode - nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008 žalobca nadobudol práva
na prevádzku licencie spoločnosti T., ktoré predtým prevádzkovala spoločnosť V., B..T..Y.. na základe

zmluvy o franšíze uzatvorenej dňa 23.3.2007 so spoločnosťou T.. Účastníkom tejto zmluvy bola aj
spoločnosť, ktorá svojim podpisom vyjadrila súhlas s prevodom práva pôvodného franšízistu na žalobcu
ako nového franšízistu používať koncept franšízora. Tento prevod bol zaregistrovaný aj v systéme T. Z..
Následne žalobca ako franšízista začal prevádzkovať franšízovú realitnú kanceláriu v meste A. pôvodne
pod názvom T. W. T., čo jednoznačne preukazuje list žalobcu zo dňa 15.4.2008 adresovaný žalovanému,

ktorým tento oznamuje žalovanému sídlo franšízovej realitnej kancelárie v súlade s článkom 15.a zmluvy
o franšíze. Čo sa týka okamihu vzniku zmluvy o franšíze, jej formy a obsahových náležitostí, súd
mal jednoznačne preukázané, že táto zmluva bola uzatvorená konkludentne dňa 31.3.2008 v znení
totožnom s ustanoveniami existujúcej zmluvy o franšíze zo dňa 23.3.2007 uzatvorenej so spoločnosťou
V., B..T..Y.., keď v úvodných ustanoveniach zmluvy o prevode zo dňa 31.3.2008 je výslovne uvedené,

že príjemca - žalobca si želá nadobudnúť práva k franšíze v zmysle existujúcej zmluvy o franšíze so
spoločnosťou V., B..T..Y... Naviac franšízová zmluva je tzv. nepomenovanou zmluvou, čo znamená,
že ako zmluvný typ nie je upravená v Obchodnom a ani v Občianskom zákonníku, avšak jej schéma
pripomína náležitosti nájomnej zmluvy, kde franšízor je v postavení prenajímateľa a franšízista vpostavení nájomcu a v zmysle § 663 Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje pre jej platnosť písomnú
formu. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že v danom prípade vyhotovenie zmluvy o franšíze v písomnej
forme by malo len evidenčný než zmluvotvorný význam. Žalobca svojim správaním v rokoch 2008 až

2011 jednoznačne preukázal, že si bol vedomý existencie zmluvy o franšíze a práv a povinností, ktoré
v jej zmysle nadobudol, keď počas trvania právneho vzťahu sám žalobca zasielal žalovanému reporty o
prijatých plneniach v zmysle zmluvy, na základe ktorých následne žalovaný žalobcovi vystavoval faktúry,
ktoré žalobca bez výhrad vždy uhradil. Počas trvania zmluvného vzťahu sa nikdy nestalo, že by žalobca
nejakú faktúru vrátil žalovanému s tým, že by namietal vyfakturované plnenie mu poskytnuté čo do

dôvodu, či výšky. Argument, že žalovaný neposkytoval žalobcovi know-how v rozsahu alebo spôsobom,
aký by odôvodňovala medzi účastníkmi uzavretá zmluva o franšíze, jednak žalobca nepreukázal a
jednak tento argument sám osebe neobstojí, pretože všetky plnenia poskytované žalobcom žalovanému
v období od roku 2008 do roku 2011 tak, ako sú uvedené vyššie, poskytoval žalobca žalovanému
dobrovoľne, bol si vedomý, na základe akej zmluvy a akého zmluvného vzťahu tieto plnenia poskytuje
a z toho vyplýva, že ich v čase ich poskytovania aj poskytovať chcel. Rovnako tak tvrdenia žalobcu o

tom, že plnil žalovanému z dôvodu, že bol nútený to platiť pod hrozbou sankcií zo strany žalovaného,
popri vykonanom dokazovaní neobstoja a súd ich vyhodnotil ako špekulatívne, s cieľom získať pre
seba neoprávnený majetkový prospech. Súd nezistil, že by v prípade plnení poskytnutých žalobcom
žalovanému zanikol právny dôvod poskytovania plnenia alebo že by dôvod poskytovania plnenia bol
neplatný. V konaní nebolo preukázané, že by zmluva o franšíze uzatvorená konkludentne dňa 31.3.2008

v znení zmluvy o franšize zo dňa 23.3.2007 uzatvorenej so spoločnosťou V., B..T..Y.., na základe ktorej
sa žalobca stal franšízistom, stala po roku 2011 neplatnou, a to od začiatku alebo, že by iným spôsobom
zanikol právny dôvod poskytovania plnení zo strany žalobcu žalovanému. Súd preto s poukazom na
hore uvedené skutočnosti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

18. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom ďalších svedkov, ktorých výsluch strany sporu navrhli,
pretože takéto výsluchy súd nepovažoval za potrebné pre preukázanie tvrdení strán sporu a pre zistenie
ďalších okolností rozhodujúcich pre rozhodnutie tohto sporu v zmysle pokynov odvolacieho súdu.

19. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu

trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP

a žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

22. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Senica, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 38 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.