Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 6, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/234/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116207513
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4116207513.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Ingrid Doležajovej, v spore žalobcu: Trnavský správcovský dom, k.s.,
so sídlom Trnava, Námestie SNP 3, IČO: 47 246 880, správca úpadcu: 1. Bratislavská realitná, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Trenčianska 11, IČO: 36 611 549, zast.: advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a
partneri, s.r.o., so sídlom Trnava, Námestie SNP 3, proti žalovaným: 1/ L. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom S., M. XX/XXX, 2/ F. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., M. XX/XXX, zastúpený žalovaným v
1. rade, 3/ L. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., M. XX/XXX, o zaplatenie sumy vo výške 141.365
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 18C/151/2016-239 zo dňa
29. júla 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 23.03.2016 prostredníctvom právneho zástupcu domáhal
zaplatenia sumy vo výške 64.565 eur s príslušenstvom od žalovaného v 1. rade, zaplatenia sumy vo
výške 39.800 eur s príslušenstvom od žalovaného v 1. a 2. rade, zaplatenia sumy vo výške 37.000
eur s príslušenstvom od žalovaného v 1. a 3. rade. Žalobu odôvodnil tým, že ako Správca konkurznej
podstaty úpadcu v rámci svojej správcovskej činnosti zistil, že z bankových účtov úpadcu boli žalovanými

hotovostne vyberané/ bezhotovostne prevádzané peňažné prostriedky v prospech žalovaných, pričom
jemu nie je známa žiadna právna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala tieto peňažné operácie. Žalobca
na pojednávaní uviedol, že zotrváva na podanej žalobe, s tým, že mu nie je známa doposiaľ skutočnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie peňažných operácii. Zo strany žalovaného v l. rade nebola poskytnutá
žiadna súčinnosť, neboli preukázané jednotlivé výbery finančných prostriedkov, resp. ich právny titul
a z toho dôvodu má za to, že na strane žalovaných v 2.,3. rade prišlo k bezdôvodnému obohateniu,

pričom žalovaný v l. rade spôsobil škodu. Žalovaný v l. rade označil ako titul peňažných operácií,
ktoré vykonal Zmluvu o obstaraní obchodnej záležitosti medzi žalovaným v l. rade a spoločnosťou Prvá
Bratislavská realitná s.r.o., zo dňa 5.3.2007. Z tejto zmluvy nevyplýva žiadna relevantná kauza resp.
dôvod takéhoto plnenia, čo vyplýva už od samotného označenia zmluvných strán, kedy žalovaný v l.
rade je označený ako objednávateľ a spoločnosť Prvá Bratislavská realitná s.r.o., ako poskytovateľ,
z čoho vyplýva, že platiteľom služby má byť práve žalovaný v l. rade. Aj zo samotnej zmluvy, z jej

obsahu vyplýva, že práve spoločnosť Prvá Bratislavská spoločnosť s.r.o. má byť tá, ktorá poskytuje
služby v podobe sprostredkovania predaja aké by bolo v prípade kúpy nehnuteľností tretím osobám
a za takéto plnenie má dostať províziu od jej zmluvných partnerov. Nie je zrejmé, na základe čoho
mal úpadca platiť žalovanému v l. rade z tejto provízie väčšinový podiel. Okrem toho táto zmluva je
neplatná pre rozpor s § 22 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Predmetnú zmluvu podpísal za obe strany výlučné

žalovaný v l. rade, pričom je zrejmé, že záujmy žalovaného v l. rade boli v strete so záujmami Prvej
Bratislavskej spoločnosti s.r.o. Žalovaný v l.rade ako konateľ tejto spoločnosti bol povinný hájiť záujmytejto spoločnosti, nie svoje vlastné záujmy, teda došlo k stretu záujmov a preto tento právny úkon je
neplatný. Námietku premlčania vznesenú žalovaným v l. rade považoval za nedôvodnú, nakoľko v tejto
veci sa kvituje minimálne 4 ročná ochrana podľa Obchodného zákonníka, keďže táto zmluva mala

vzniknúť v rámci obchodných záležitostí, avšak majú za to, že je dôvodné aplikovať 10 ročnú premlčaciu
lehotu podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko toto obohatenie je úmyselné zo strany žalovaného v l.
rade. Dozvedeli sa o týchto operáciách až na základe odpovede banky na základe žiadosti o súčinnosť,
pričomtátoažpodanímzodňa16.2.2016imoznámilaaposkytlaúdaje.Toznamená,žepohľadávkavoči
žalovanému v l. rade je dôvodná čo do výšky titulom bezdôvodného obohatenie ako aj náhrady škody,

ktorú spôsobil úpadcovi konaní v rozpore so starostlivosťou a tým, že použil jej peňažné prostriedky
bez relevantného právneho dôvodu v rozpore so záujmami spoločnosti. Pokiaľ ide o žalovaných v
2,3.rade,títosúpovinnízaplatiťžalovanúsumutitulombezdôvodnéhoobohatenia.Pokiaľideonámietku
premlčania, bola podaná oneskorene, nakoľko bolo ich povinnosťou uviesť všetky námietky v rámci
koncentrácie hneď potom ako im bola doručená žaloba, preto súd nemusí na ňu prihliadať. Okrem
toho námietka premlčania nie je dôvodná, nakoľko tiež majú za to, že ide o úmyselné bezdôvodné

obohatenie na strane žalovaných v 2,3.rade, ktoré sa navyšuje v 10 ročnej premlčacej lehote. Minimálne
na strane žalovaných v 2,3.rade ide o nepriamy úmysel, to znamená priamo možno nechceli ohroziť
záujem chránený zákonom, avšak boli uzrozumení, že takéto porušenie nastane. Žalovaní v 2,3.rade
neponúkli žiadne vhodné vysvetlenie, prečo súhlasili s tým, aby im boli pripísané peniaze na ich účet
bez toho, aby im bol zrejmý dôvod takéhoto postupu a tiež bez toho, aby poznali dôvod týchto peňazí.

Ak tvrdia, že následne peniaze odovzdali svojmu otcovi muselo im byť podozrivé, prečo tieto peniaze
si ich otec nepreviedol priamo na svoj účet, alebo prečo si ich sám nevybral v hotovosti z účtu. Aktívne
sa podieľali na vzniknutej situácii tým, že poskytli svojmu otcovi čísla svojich účtov, pričom nebolo
objektívne preukázané ako ďalej naložili s týmito peniazmi. Tvrdenie o tom, že peniaze prevedené
na účet žalovaných v 2,3.rade boli odovzdané ich otcovi vyznieva absolútne nie viery hodne, nakoľko

žalovaný v l. rade pri takomto zámere mohol peniaze v hotovosti sám vybrať z účtu úpadcu, ak ich
nechcel bezhotovostne previesť na nejaký svoj bankový účet. V kontexte uvedeného poukázal na
judikatúru v oblasti odporovateľných právny úkonov vo veci posudzovania vedomostí blízkej osoby
o úmysle dlžníka ukrátiť uspokojenie veriteľov, pre úspešnosť obrany blízkej osoby dlžníka vo veci
odporovateľných právnych úkonov nestačí len jeho tvrdenie, že o úmysle dlžníka krátiť uspokojenie

pohľadávok veriteľ nevedel, ale je nevyhnutné tvrdiť a preukázať, že o tomto úmysle nevedel a ani
nemohol vedieť, napriek tomu, že vyvinul starostlivosť za účelom spoznania tohto úmyslu dlžníka a išlo
pritomonáležitústarostlivosť.Žalovanív2,3.radesapodľasvojichvyjadreníbližšienezaoberaliprečoim
boli pripísané peňažné prostriedky na ich účet, neskúmali bližšie okolnosti takéhoto úkonu, pričom bolo
ich povinnosťou skúmať tieto okolnosti a potom ako im neposkytli riadne relevantný dôvod peňažného

plnenia boli povinní peniaze vrátiť odosielateľovi. Žalovaný v l. rade na pojednávaní uviedol, že sa v
plnom rozsahu pridržiava svojho čestného prehlásenia, v ktorom sa vyjadril k prevodom a výberom ako
aj na základe akého právneho titulu prišlo k týmto transakciám. Predovšetkým sa to odvíja od Zmluvy
o obstaraní obchodných záležitostí. Má za to, že táto zmluva ako aj jej dodatok sú legálnymi zmluvami
a on ako konateľ Bratislavskej realitnej previedol na účet žalovaných v 2.,3. rade finančné prostriedky,

ktoré mu patrili ako L. Z., živnostníkovi. Previedol na ich účty, pretože ako živnostník nemal zriadený účet
a medzi nimi bola taká dohoda, že keď prišlo k ich výberu, tak žalovaní v 2.,3. rade mu ich odovzdali,
prípadne ich vybral on sám, keď mohol s týmto účtom disponovať. Tieto sumy predstavujú províziu,
ktorá mu patrila na základe uzatvorených zmlúv, pričom ide o 80% z istiny, v tom čase to bola suma
50.000.000 Sk a 80% z istiny zo sumy 12.000.000 Sk. Má za to, že podľa zmlúv bolo všetko splnené

v tom smere, aby mu bola poskytnutá provízia, čo uznalo aj Ministerstvo financií, že má na to nárok.
Je nezmyselné žalovať žalovaných v 2, 3. rade, pretože prehlásil, že žalovaní v 2.,3.rade mu do eura
odovzdali finančné prostriedky, ktoré mu odovzdali ako konateľovi Bratislavskej realitnej a následne
tieto finančné prostriedky boli odovzdané L. Z. ako živnostníkovi, ktoré si zaúčtoval. V účtovníctve je
zaevidovaná zmluva o obstaraní obchodnej záležitosti, kde je podpis na strane poskytovateľa nielen

jeho, ale aj podpis druhého konateľa. Tieto zmluvy dávali na Daňový úrad, na Ministerstvo financií SR.
Poukázal na to, že Prvá Bratislavská bola v žalobe nesprávne označená za úpadcu, pretože v tom
období nebola v konkurze. Rozhodnutie o vyhlásení konkurzu nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2013.
Žalovaný v l. rade si objednal u Prvej Bratislavskej vykonávanie činností, pričom v zmysle zmluvy mal
mať percentuálny podiel zo zisku. Stalo sa chybou, že žalobcovi nebol doručený dodatok k zmluve,

tento mu však bol doručený v priebehu tohto súdneho konania. Žalovaný v l. rade nemal zriadený
bankový účet, ale mal dispozičné právo k účtu k žalovanej v 3.rade. Žalovaná v 3. rade potvrdila na
pojednávaní, že finančný obnos z účtu nevyberala, čo potvrdil aj žalovaný v l. rade, pričom žalovaná v
3. rade nebola informovaná vopred o vkladoch, ani o výberoch z jej účtu. Prakticky od založenia účtuod 27.02.2007 nemala žiadnu vedomosť o pohyboch na tomto účte. Dňa 02.08.2013 bolo žalovanému
v l. rade zrušené dispozičné právo. Čo sa týka žalovaného v 2. rade tento bol informovaný o tom, že
prišli peniaze na jeho účet, potom išiel spolu so žalovaným v l. rade do banky, peniaze boli vybraté z

jeho účtu a následne boli odovzdané žalovanému v l. rade, čo potvrdil i žalovaný v l. rade. Peniaze
sa dostali do rúk konateľa, o čom svedčia bankové výpisy. Nedošlo k neoprávnenému obohateniu na
starne žalovaných s poukazom na uzatvorenú Zmluvu ako i protokol. Žalobca sa mylne domnieva, že
zmluva je neplatným právnym úkonom, keďže na jeden strane mala byť podpísaná L. Z. ako konateľom
a na druhej strane L. Z. ako fyzickou osobou. V tomto smere sa nejedná o stret záujmov, poukázal

na § 66 Obch. zákonníka. Zmluva o výkone funkcie konateľa bola schválená valným zhromaždením,
funkcia konateľa bola riadne schválená. V podaní zo dňa 09.10.2018 bola vznesená žalovanými v l. až
v 3.rade námietka premlčania, táto námietka bola podaná včas, nakoľko námietku premlčania je možné
uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania, pokiaľ nie je vyhlásené uznesenie o vyhlásení dokazovania za
skončené. Na strane žalovaných nejde o úmyselné konania a preto na danú vec nie je možné aplikovať
10 ročnú premlčaciu lehotu, keďže žalovaní sú žalovaní ako fyzické osoby. V danej veci sa uplatňuje

premlčacia lehota v zmysle Obč. zák. a to 3 ročná objektívna a 2 ročná subjektívna. Ak by mal súd za
to, že uzatvorená Zmluva je neplatným právnym úkonom, táto Zmluva bola uzatvorená v roku 2007 a
od tejto doby začala plynúť objektívna lehota, pričom podľa tvrdenia žalobcu, ak by sa mala aplikovať 4
ročná premlčacia doba, uplynula dávno aj táto. Z týchto dôvodov navrhol žalobu zamietnuť, v prípade,
ak by súd mal za to, že nárok uplatnený žalobcom nie je premlčaný, navrhol tiež žalobu zamietnuť,

nakoľko v konaní bol preukázaný titul zaplatenia provízie. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že
považuje žalobu za bezdôvodnú, v roku 2012 ho oslovil jeho otec s tým, že mu pošle peniaze na účet,
keďže bol jeho otcom, tak mu povedal, že teda nech pošle, ale jeho vôbec nezaujímalo aké sú to peniaze
a všetky peniaze, ktoré boli na jeho účet poslané, mu ich aj do koruny dal. Neriešil to, bol to jeho otec
a preto nie je pravdou, že by sa nejako obohatil nezákonne. Všetky peniaze ako uviedol vrátil otcovi,

bola tam prítomná aj jeho mama ako aj jeho priateľka. Jemu otec nepovedal dôvod, pre ktorý peniaze
dáva na jeho účet, nepýtal sa ho na to. Žalovaná v 3. rade na pojednávaní uviedla, že žiada o stiahnutie
žaloby voči jej osobe, súhlasí s tým, čo uviedol jej brat. Z jej účtu nevyberala žiadne finančné prostriedky,
pretože k jej účtu mal dispozičné právo jej otec. Takto ho mal v užívaní asi 5,6 rokov, pričom v roku 2013
mu zrušila právo. Otec mal k dispozícii aj bankomatovú kartu. V tom období boli s bratom nezamestnaní

a preto nevidí dôvod prečo takéto peniaze mali byť na ich účtoch. Nevie prečo otec nemal založený
účet. Aktívne sa nezúčastňovala výberov z účtov, nakoľko jej otec mal dispozičné právo od roku 2007
k jej účtu a on vyberal tieto finančné prostriedky s tým, že ona tieto finančné prostriedky nevyberala,
nemala ich ani reálne v rukách.

2. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd
prvej inštancie podanú žalobu (v celom rozsahu) zamietol a súčasne o nároku strán sporu na náhradu
trov konania voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovaným v 1. až 3. rade priznáva nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi vo výške (v rozsahu) 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,

ktoré vydal súdny úradník.

3. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:
Dňa22.10.2015uznesenímOkresnéhosúduBratislavabolaspoločnosťTrnavskýsprávcovskýdom,k.s.
zapísanávzoznamesprávcovvedenomMinisterstvomspravodlivostiSRustanovenádofunkciesprávcu

úpadcu - 1.Bratislavská realitná, s.r.o., so sídlom Bratislava, Trenčianska 11. Správca konkurznej
podstaty úpadcu v rámci svojej správcovskej činnosti zistil, že z bankových účtov úpadcu boli žalovanými
hotovostne vyberané resp. prevádzané peňažné prostriedky v prospech žalovaných, pričom správcovi
konkurznej podstaty úpadcu nebola známa žiadna právna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala tieto
peňažné operácie. Z bankového účtu úpadcu boli vykonané debetné operácie dňa 22.3.2012 L. Z. -

5 000 eur, dňa 22.3.2012 L. Z. 5 000 eur, prevod na číslo účtu: 1731375855/0200, dňa 22.3.2012 L.
Z. 5 000 eur, prevod na číslo účtu: 1731375855/0200, dňa 22.3.2012 L. Z. 5 000 eur, prevod na číslo
účtu: 1731375855/0200, dňa 22.3.2012 L. Z. 7 000 eur, prevod na číslo účtu: 1731375855/0200, dňa
23.3.2012 L. Z. 10 000 eur výber, dňa 26.3.2012 L. Z. 5 000 eur výber, dňa 27.3.2012 L. Z. 5 000
eur výber, dňa 27.3.2012 L. Z. 5 000 eur výber, dňa 28.3.2012 L. Z. 2 900 eur výber, dňa16.4.2012

L. Z. 100 eur výber, dňa 17.4.2012 L. Z. 1 400 eur výber, dňa 17.4.2012 L. Z. 5 000 eur výber, dňa
23.4.2012 L. Z. 100 eur výber, dňa 25.4.2012 L. Z. 5 000 eur výber, dňa 26.4.2012 L. Z. 5 000 eur
výber, dňa 26.4.2012 L. Z. 15 000 eur prevod na číslo účtu:1731375855/0200, dňa 26.4.2012 F. Z. 20
000 eur prevod na číslo účtu: 1981741256/0200, dňa 27.4.2012 L. Z. 5 000 eur výber, dňa 27.4.2012F. Z. 9 900 eur prevod na číslo účtu:1981741256/0200, dňa 27.4.2012 F. Z. 9 900 eur prevod na číslo
účtu: 1981741256/0200, dňa 3.9.2012 L. Z. 65 eur výber. Žalovaný v 1.rade vykonal z pohľadu úpadcu
debetné operácie vo výške 64.565 eur, žalovaný 2. rade vo výške 39.800 eur a žalovaná v 3.rade vo

výške37.000eur.Žalovaný v1.radeakokonateľ1.Bratislavskejrealitnej,s.r.o.vykonalhotovostnéúvery
z účtu a bankové prevody na účty žalovaných v 2. a 3. rade. Žalovaný v 2. rade finančné prostriedky
zo svojho účtu vybral a ihneď odovzdal žalovanému v 1. rade. Žalovaná v 3.rade finančné prostriedky
zo svojho účtu ani nevyberala, nebola informovaná o vkladoch ani o výberoch zo svojho účtu a ani od
založenia účtu nemala žiadnu vedomosť o pohyboch o svojom účte. Dňa 2.8.2013 bolo žalovanému v

1. rade zrušené dispozičné právo k účtu žalovanej v 3. rade. Dňa 03.05.2007 bola uzatvorená Zmluva o
obstaraní obchodnej záležitosti medzi 1.Bratislavskou realitnou, s.r.o. ako poskytovateľom a Ing. L. M.
ako objednávateľom, pričom provízia poskytovateľa bola dohodnutá vo výške 5% z dosiahnutej kúpnej
ceny dohodnutej v kúpnej zmluve. V prípade, ak bude kúpna cena dohodnutá nad 33,19 eur (1000 Sk),
patrí poskytovateľovi dodatočná provízia vo výške 50% z rozdielu medzi dohodnutou kúpnou cenou v
kúpnej zmluve a sumou 33,19 eur (1000 Sk) stanovenou objednávateľom (čl. V zmluvy). Dňa 15.05.2007

bol uzatvorený Dodatok k predmetnej zmluve na základe ktorej o.i. poskytovateľ sa zaviazal zaplatiť
objednávateľovi po realizácii každého jednotlivého obchodného prípadu sumu vo výške 80% podielu zo
zisku z každého realizovaného obchodného prípadu na bankový účet objednávateľa.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie , s poukazom na uvedený skutkový stav sporu, citované

ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. - § 420, § 451, § 100 ods. 1 a 2, § 106
ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2), citované ustanovenie § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok - zákon
č. 160/215 Z. z.) a všeobecné úvahy k subjektívnej a objektívnej premlčacej lehote na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia, odôvodnil nasledovne:
Súd vzhľadom k námietke žalovaného v1. rade dospel k záveru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu

s poukazom na zákon č. 7/2005 Z. z. zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Žalovaní v priebehu konania vzniesli námietku premlčania. Žalobca žiadal, aby
súd na vznesenú námietku premlčania neprihliadal. Súd poukazuje, že na prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 v spojení

s § 149 CSP). Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). Vo veci súd konštatuje, že
žalovaní vzniesli námietku premlčania ako prostriedok procesnej obrany a procesného útoku ešte
predtým, ako bolo súdom vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania. Z týchto dôvodov nebolo
možné postupovať tak, že na dané uplatnenie námietky premlčania ako prostriedku procesnej obrany

by súd neprihliadal. Súd sa zaoberal otázkou, či si žalobca uplatnil svoje právo včas. Nemožnosť priznať
oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: uplynie
právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v
priebehu takto vymedzenej doby, povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne
vznesie námietku premlčania. Žalobca žiadal od žalovaného v 1.rade zaplatenia sumy vo výške 64.565

eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Súd má za to, že objektívna premlčacia doba začína plynúť
odokamihu,keďdošlokudalosti,zktorejškodavznikla.Kvýberomfinančnýchprostriedkovžalovanýmv
1. rade prišlo od 22.03.2012, 23.03.2012, 26.03.2012, 27.03.2012, 28.03.2012, 17.04.2012, 23.04.2012,
26.04.2012, 27.04.2012 ( nárok žalobcom neuplatnený v stanovenej lehote, žaloba podaná na súd dňa
23.03.2016), naposledy došlo k výberu finančných prostriedkov dňa 03.09.2012, od 04.09.2012 začala

plynúť lehota na uplatnenie práva, ktorá uplynula dňa 04.09.2015, pričom žaloba bola podaná na súd
dňa 23.03.2016. Žalobca žiadal od žalovaného v 1. a 2. rade zaplatenia sumy vo výške 37.000 eur s
príslušenstvom a zaplatenia sumy vo výške 39.800 eur s príslušenstvom od žalovaného v 1. a 3. rade
a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. K bezdôvodnému obohateniu získanému bez právneho
dôvodu,akprávnydôvodneexistovalodzačiatku,dochádzaokamihomposkytnutiaplnenia.Prezačiatok

plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia
skutočne (fakticky) došlo. Žalobcovi márne uplynula objektívna premlčacia lehota v tomto prípade
trojročná, ktorá začala plynúť okamihom získania bezdôvodného obohatenia s ohľadom na nakladanie
s finančnými prostriedkami na účte spoločnosti 1.Bratislavská realitná, s.r.o. Prevody realizoval a
vykonával žalovaný v1.rade ako konateľ spoločnosti 1. Bratislavská realitná, s.r.o. na bankové účty

žalovaného v 2.rade a žalovanej v 3.rade od 22.03.2012. Týmto okamihom súd určil začiatok objektívnej
premlčacej doby, keď žalovaný v 2. rade nakladal s finančnými prostriedkami 26.04.2012, 27.04.2012.
Premlčacia doba na uplatnenie nároku začala plynúť odo dňa nasledujúceho, t.j. od 27.04.2012,
28.04.2012, pričom uplynula dňa 27.04.2015 a 28.04.2015 v trojročnej premlčacej objektívnej lehote. Užalovanej v 3. rade bol posledný bankový prevod bol realizovaný žalovaným v 1. rade dňa 26.04.2012,
začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku odo dňa nasledujúceho, t.j. 27.04.2012, pričom
uplynula dňa 27.04.2015 v trojročnej premlčacej objektívnej lehote. Žaloba bola podaná na súd dňa

23.03.2016. Začiatok a koniec dvojročnej subjektívnej premlčacej doby súd v konaní neskúmal, pretože
dospel k záveru, že žalobcovi márne uplynula objektívna premlčacia lehota trojročná. Súd poukazuje,
že i v prípade, ak by subjektívna premlčacia doba ani nezačala plynúť v rámci objektívnej premlčacej
doby, uplynutím objektívnej premlčacej doby sa právo premlčí, pretože sa jedná o maximálnu lehotu
na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Účinné vznesenie námietky premlčania

práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky
premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Dôvodne vznesená námietka
premlčania mala za následok, že premlčané právo nebolo možné žalobcovi priznať (§100 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Jeho právo totiž po účinne vznesenej námietke premlčania stratilo nárok na
vynútiteľnosť a preto súd žalobu na základe dôvodne vznesenej námietky premlčania zamietol. Žalobca
namietal, že súd má pre posúdenie plynutia premlčacej doby prihliadnuť na 10-ročnú premlčaciu dobu

vzhľadom na to, že zo strany žalovaných išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie. S ohľadom na
skutočnosť, že Občiansky zákonník pojem a podstatu úmyselného konania nevymedzuje, vychádza
sa z právnej úpravy zavinenia obsiahnutého v Trestnom zákone (na porovnanie rozhodnutie NS ČR
28Cdo 709/2009). V 10-ročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí
vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy)

musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu a musí existovať už v čase získania bezdôvodného
obohatenia. O priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa občianskeho zákonníka ide vtedy, ak
ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojím konaním získa bezdôvodné obohatenie a
súčasne,žehozískaťchcel.Onepriamyúmyselide,aktenktosanaúkorinéhoobohatil,vedel,žesvojim
konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad, že sa tak stane bol s takýmto následkom

uzrozumený. Na preukázanie úmyselného konania nepostačuje len tvrdenie žalobcu, žalobca úmysel
získať bezdôvodné obohatenie žalovanými v 2. a 3. rade nepreukázal. Súd dospel k záveru, že nie je
možné v danej veci aplikovať na beh plynutia premlčacej lehoty 10-ročnú premlčaciu lehotu. Vzhľadom
úspechužalovanýchvkonaní,súdonáhradetrovkonaniarozhodol podľa§255ods.1CSPažalovaným
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti

tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2 CSP).

5. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním v celom rozsahu napadol len žalobca domáhajúci
sa jeho zmeny (a vyhovenia žalobe v celom rozsahu) eventuálne jeho zrušenia (a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutia), keď si uplatnil aj nárok na náhradu trov

odvolacieho konania. Ohľadom odvolacím dôvodov argumentoval dôvodmi podľa ustanovenia § 365
ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Napádané rozhodnutie nemá náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, nakoľko
prvoinštančný súd v odôvodnení jasne a výstižne nevysvetlil, ako posúdil jeho podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty, v dôsledku čoho považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné, nedostatočne
odôvodnené, čo je vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvoinštančný

súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatňovanej pohľadávky, z čoho implicitne vyplýva, že
uplatnenú pohľadávku považoval v hmotnoprávnej rovine za dôvodnú, aj keď výslovne neuviedol, na
akom právnom základe. Keďže prvoinštančný súd posudzoval premlčanie z aspektu premlčacích lehôt
náhrady škody a tiež bezdôvodného obohatenia, všetko podľa OZ, predpokladá, že uvedený právny
základ pohľadávky mal za preukázaný, bolo však povinnosťou súdu výslovne uviesť preukázaný právny

dôvod uplatnenej pohľadávky, nakoľko ide o podstatnú skutočnosť v merite veci. On pritom v spore
dôvodil, že je potrebné aplikovať minimálne 4-ročnú premlčaciu lehotu podľa Obchodného zákonníka
alebo 10-ročnú lehotu podľa Občianskeho zákonníka (úmyselné bezdôvodné obohatenie) avšak
prvoinštančný súd neuviedol vôbec žiadne dôvody, pre ktoré neaplikoval ním uvádzané premlčacie
lehoty a tiež sa k týmto skutočnostiam nevyjadril, ale aplikoval automaticky ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj z ktorého dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné. Prvoinštančný súd tiež nesprávne
uvádza, že žaloba bola podaná dňa 23.3.2016, avšak táto bola súdu doručená 22.3.2016 faxom a
následne doplnená v listinnej podobe v súlade s vtedy platným OSP. V konaní dôvodil potrebou aplikácie
10-ročnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 2 OZ na vydanie bezdôvodného obohatenia spôsobeného
úmyselne, eventuálne ustanovenia § 106 ods. 2, nakoľko v prípade žalovaného v 1. rade ide o škodu

spôsobenú úmyselne. Prvoinštančný súd v bode 24. odôvodnenia síce uviedol správne východiská
vo veci, avšak v riešenej právnej veci ich bez ďalšieho neaplikoval a to bez odôvodnenia, teda sa
nevysporiadal žiadnym spôsobom s jeho argumentáciu žalobcu v uvedenej veci. Zdôrazňuje, že nebol
preukázaný žiadny právny dôvod vykonaných operácií z účtu aktuálne úpadcu, keď možno konštatovať,že žalovaný v 1. rade úmyselne čerpal finančné prostriedky aktuálne úpadcu na jeho úkor, keď si
bol plne vedomý, že koná protiprávne, nakoľko počas sporu neuviedol žiadny vierohodný a právne
akceptovateľný dôvod svojho konania, ktorým sa úmyselne obohatil na úkor úpadcu a ktorým úmyselne

spôsobil škodu úpadcovi, keďže v dôsledku jeho konania došlo k zmenšeniu majetku úpadcu bez
relevantného dôvodu. V prípade žalovaných v 2. a v 3. rade možno dôvodiť, že existoval minimálne
ich nepriamy úmysel, nakoľko boli uzrozumení, že sa môžu bezdôvodne obohatiť na úkor tretej
osoby, avšak ako sami uviedli sa bližšie nezaujímali, z akého dôvodu im peniaze na účty od tretieho
subjektu boli pripísané, pričom bolo to ich povinnosťou skúmať a v prípade neexistencie žiadneho

relevantného právneho dôvodu mali peniaze odosielateľovi vrátiť. Ak by aj nebola preukázaná vecná
aplikácia 10-ročnej premlčacej lehoty je daná vecná pôsobnosť pre aplikáciu minimálne všeobecnej
4-ročnej premlčacej lehoty podľa Obchodného zákonníka, keď je nesporné, že peňažné operácie
žalovaný v 1. rade realizoval ako konateľ úpadcu a to vo vzťahu k sebe ako k živnostníkovi na základe
uvádzanéhodôvoduplneniapodľazmluvyuzatvorenejpodľaObchodnéhozákonníka,avšakichplatnosť
resp. uzavretie nepreukázal. V tomto konaní si uplatňoval nárok aj z titulu náhrady škody spôsobenej

žalovaným v 1. rade porušením jeho povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, pričom zodpovednosť
konateľa s.r.o. za škodu spôsobenú obchodnej spoločnosti je upravená v Obchodnom zákonníku, z čoho
potom vyplýva, že súd prvej inštancie premlčacieho lehoty podľa Obchodného zákonníka neaplikoval
bez bližšieho odôvodnenia.
6. Vyjadrenia žalovaných k podanému odvolaniu podané neboli.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť (a vec podľa ust. § 391 ods. 1
CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) z dôvodu, že napadnutý rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov jeho odôvodnenia v takej miere, že tým došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok v konaní pred odvolacím súdom napraviť nemožno.
8. V danom spore, začatom dňa 22. 03. 2016 na základe faxom podanej žaloby dňa 22. 03.
2016 následne dňa 23. 03. 2016 doplnenej písomným podaním, žalobca uviedol, že v rámci svojej
správcovskej činnosti zistil, že z bankových účtov úpadcu boli žalovanými hotovostne vyberané/
bezhotovostne prevádzané peňažné prostriedky v ich prospech podľa pripojeného prehľadu v dňoch

22. 03. 2012 až 03. 09. 2012, keď jemu nie je známa žiadna právna skutočnosť, ktorá by tieto peňažné
operácie odôvodňovala a teda za aktuálneho stavu poznania veci predmetné peňažné operácie v
neprospech úpadcu protiprávne zmenšili jeho majetok. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení vo forme
čestného prehlásenia označil podanú žalobu za nedôvodnú, keď prehlásil, že ako konateľ úpadcu
vykonal hotovostné výbery z jeho účtu a bankové prevody na účty žalovaných v 2. a 3. rade, ktoré

peniaze od nich následne boli jemu odovzdané, teda sami si žiadne finančné prostriedky neponechali.
Ohľadom účelu svojho konania poukázal na to, že medzi úpadcom a jeho osobou ako konateľom bolo
dojednané, že uvedené výbery a prevody budú čiastočne započítané na vrátenie požičaných peňazí v
zmysle pôžičiek pre spoločnosť v minulom období rokov 2006 - 2012 poskytnutých ním a T. G., keď časť
finančných prostriedkov mala byť započítaná v zmysle Zmluvy o obstaraní obchodnej záležitosti zo dňa

05. 03. 2007 ako jeho odmena v postavení živnostníka, na základe výdavkového pokladničného dokladu
vystaveného úpadcom v jeho zastúpení a jeho ako príjemcom v postavení živnostníka. Následne všetci
žalovaní vzniesli námietku premlčania uplatňovaných pohľadávok, keď sa zhodli na tom, že finančné
prostriedky poukázané na účty žalovaných v 2. a 3. rade po ich výbere skončili u žalovaného v 1. rade,
s ohľadom na čo žalovaní v 2. a 3. rade dôvodnosť voči ním podanej žalobe nevzhliadli. Žalovaný v

1. rade teda nesporoval v žalobe označené hotovostné výbery ako aj realizáciu prevodných príkazov
za úpadcu ohľadom označených prevodov na účty žalovaných v 2. a 3. rade. Námietku premlčania
žalovaní odôvodnili tým, že nebola žaloba podaná v lehote do 22. 03. 2015 (v skutočnosti podaná
dňa 23. 03. 2016), t. j. do uplynutia trojročnej premlčacej lehoty od výberov, resp. prevodov. Žalobca s
ohľadom na uvedenú argumentáciu vo svojich vyjadreniach na pojednávaniach uviedol, že na strane

žalovaných v 2. a 3. rade vidí právny titul na vrátenie z dôvodu ich bezdôvodného obohatenia sa, keď
na strane žalovaného v 1. rade je uplatňovaná pohľadávka dôvodná titulom bezdôvodného obohatenia
ako aj náhrady škody, ktorú úpadcovi spôsobil v rozpore s jeho povinnosťou konateľa nepoužiť peňažné
prostriedky bez relevantného právneho dôvodu v rozpore so záujmami spoločnosti (úpadcu), teda
nepostupoval s odbornou starostlivosťou a ním označený dôvod plnením úpadcu podľa označených

zmlúv neakceptuje pre neplatnosť uvedených zmlúv, keď žalovaný v 1. rade konal v strete svojich
záujmov so záujmami úpadcu. Žalovaní v 2. a 3. rade ohľadom prevodu peňazí na ich účty z účtu
úpadcu uviedli, že o týchto prevodoch ich otec - žalovaný v 1. rade vopred informoval, keď s týmto
prevodom súhlasili, na dôvod prevodu sa nepýtali a ani sa nezaujímali o aké peniaze sa jedná, všetkyna ich účty poukázané peniaze skončili u žalovaného v 1. rade. Súd prvej inštancie v zásade svoje
rozhodnutie v spore odôvodnil tým, že aktívna legitimácia žalobcu s poukazom na Zákon o konkurze a
reštrukturalizácii je daný, že nebolo možné na uplatnené námietky premlčania ako prostriedok procesnej

obrany neprihliadať pre ich vznesenie do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, že objektívna
premlčacia doba začala plynúť od okamihu, kedy došlo k udalostiam výberov finančných prostriedkov
žalovaným v 1. rade, resp. prevodov finančných prostriedkov, že žalobcovi márne uplynula objektívna, v
tomto prípade trojročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď začiatok a koniec
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v konaní pre márne uplynutie objektívnej premlčacej lehoty

neskúmal, že účinné vznesenie námietky neumožnilo žalobcovi uplatnené právo priznať a že žalobca
úmysel žalovaných v 2. a 3. rade získať bezdôvodné obohatenie nepreukázal a teda v danej veci nie je
možné aplikovať na beh premlčacej lehoty 10 ročnú premlčaciu lehotu požadovanú žalobcom (z dôvodu,
že zo strany žalovaných išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie), pričom žaloba bola na súd podaná
dňa 23. 03. 2016.

9. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na odvolacie dôvody žalobcu mal odvolací súd za to,
že žalobca dôvodne namieta nedostatočnosť odôvodnenia napádaného rozhodnutia robiaceho ho
nepreskúmateľným a že nesprávne uvádza začiatok súdneho konania dňom 23. 03. 2016, keď sa
nezaoberal na strane žalovaného v 1. rade tým, že z jeho strany mohlo ísť aj o spôsobenie škody
úpadcovi (súd má vec posúdiť zo všetkých do úvahy pripadajúcich zákonných ustanovení, neviazaný

posúdením veci stranami) sa nezaoberal neaplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka a že u
všetkýchžalovanýchsanezaoberalanezdôvodňoval,prečozichstranynešloobezdôvodnéobohatenie
- škodu spôsobenú úmyselne minimálne vo forme nepriameho úmyslu. Nad rámec uvedeného odvolací
súd však poukazuje na to, že pri existencii vznesenej námietky premlčania je potrebné sa zaoberať
aj zachovaním subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva žalobcom, čo sa s ohľadom na

výbery - prevody peňazí ešte v roku 2012 a podanie žaloby v roku 2016 javí odvolaciemu súdu
prioritným, ohľadom ktorej skutočnosti dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Pri neexistencii zaúčtovania
(v účtovníctve úpadcu) hotovostných výberov, resp. bankových prevodov a neexistencii započítacieho
prejavu žalovaného v 1. rade (ako fyzickej osoby alebo v postavení živnostníka) proti úpadcovi (v
čase pred vstupom do konkurzu) je toto v neprospech žalovaného v 1. rade (jeho obrany v spore), i

s ohľadom na dva ním uvádzané dôvody jeho konania v čestnom prehlásení, na čo treba prihliadať,
s ohľadom na ním predkladané listiny a právne posúdenie (vyhodnotenie) konania jeho osoby, zvlášť
pri výberoch a zvlášť pri prevodoch peňazí. Aby bolo možné považovať platbu na účet tretej osoby
za oprávnené plnenie len na dojednané (platobné) miesto plnenia, musí táto skutočnosť vyplývať zo
zmluvného dojednania strany plniacej a strany na plnenie oprávnenej. Iba vtedy platba na účet tretej

osoby - majiteľa účtu pre neho nepredstavuje vo vzťahu k platiteľovi bezdôvodné obohatenie.

10. V ďalšom konaní preto súd prvej inštancie vec opätovne posúdi a svoje nové rozhodnutie zákonným
spôsobom odôvodní, keď rozhodne tiež o trovách všetkých sporových strán v celom konaní.

11. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).