Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, November 7, 2021

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/119/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720010618
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2021:6720010618.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného A.

Č., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
08. novembra 2021 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd obžalovaného A. Č., nar. XX. XX. XXXX vo B., trvale
bytom S., E.. K.. J. XXX/XX, oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. XPv/XXX/
XX/XXXX zo dňa 12. 10. 2020, ktorá mu kládla za vinu spáchanie prečinu podvodu podľa § 221 ods.
1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že po predchádzajúcom telefonickom dohovore sa
osobne stretol dňa 05. 10. 2019, za účelom osobnej obhliadky ponúkanej palivovej drevnej hmoty v obci

Y., okres G., v lesnom poraste časť F. s O. M., kde sa ústne dohodli na predajnej sume 550,- Eur za
11,65 m3 drevnej hmoty, ktorá sa nachádzala nespracovaná na mieste obhliadky s tým, že obvinený
si toto drevo príde zobrať do týždňa od dňa obhliadky a v tejto lehote aj pošle na bankový účet O. M.
kúpnu cenu 550,- Eur, pričom si celú uvedenú palivovú drevnú hmotu z miesta zobral v období od 06. 10.
2019 do 08. 10. 2019 a to napriek tomu, že za drevo nikdy zaplatiť nechcel, doposiaľ napriek viacerým
výzvam O. M. za drevnú hmotu nezaplatil, ktorým konaním spôsobil poškodenému O. M., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Y. N.. J. XX/X škodu vo výške 550,- Eur, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného O. M., nar. XX. XX. XXXX v L. Š., trvale bytom
Y., J. XX/X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 12. 10. 2020 na tunajší súd pod sp. zn. XPv/XXX/
XX/XXXX obžalobu na A. Č. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný A. Č. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po zákonnom poučení vypovedal, že nerozumie tomu, ako vôbec k

tejto veci došlo. Jeho oslovil poškodený M. so spracovaním, odvozom a predajom dreva, čo prijal, avšak
pod jeho tlakom, že potrebuje pomoc. Pre neho to nebolo veľmi rentabilné, preto by to inak neprijal.
Keďže s drevom robí, tak to boli na mieste osobne pozrieť. To drevo bolo treba len napíliť, naložiť a
predať. Aj tá cena 550,- Eur by bola pre neho nerentabilná, robil by to len za svoje náklady. Poškodený
mu na mieste ukázal drevo, vývozný lístok, na ktorom bolo uvedené množstvo dreva 9,85 m3. Metráž
na lístku bola preškrtnutá pánom E. na číslo 10,84. Jemu sa to zo začiatku nevidelo, pretože 11 m3
nemôže byť v živote 20 priestorových metrov, tak na mieste poškodenému povedal, že ak tam toľko

dreva nebude, nebude to môcť za toľko predať. V sobotu alebo v nedeľu urobil jednu fúru dreva, pričom
na mieste ostalo tak na pol fúry, čo aj poškodenému povedal, na čo mu uviedol, že to nejako spravia. On
poškodenému povedal, že mu dá za to 350,- Eur, a keď predá zvyšok, ku ktorému bude musieť doložiť
ďalšie drevo, tak peniaze za to mu dá potom. Poškodený potom predložil ešte papier s tretím údajom,na ktorom bolo uvedených 11,65 m3 dreva. Podľa jeho názoru poškodený následne oslovil pána E., aby
ten údaj prepísal, aby to aspoň papierovo sedelo na tých 20 priestorových metrov. To drevo bolo podľa
neho v hodnote 350,- Eur za jednu fúru, a 175,- Eur za zvyšok, teda zhruba pol fúry. On z toho odrátal

svoje náklady, a poškodenému dal tých 350,- Eur. Vtedy na mieste sa konkrétne nedohodli na tom, čo
bude v prípade, ak to nebudú celé 2 fúry dreva. Tú prvú fúru hneď predal pani P. a zvyšok, čo nebolo ani
pol fúry, naložil a zložil u seba na dvore, že časom zvyšok doloží a potom ho celé predá. Keďže išla zima,
od pondelka nastúpil do novej práce ako kuriér pre spoločnosť GEIS, pričom do práce chodil skoro ráno
a vracal sa neskoro večer, a poškodený mu neustále vyvolával a vypisoval SMS, pričom jemu sa počas

práce na to vôbec nedalo reagovať. Po zhruba 2-3 týždňoch doplnil tú druhú fúru a stala sa mu taká
vec, že v V. skolaboval, museli ho oživovať a skončil v nemocnici, dostal infarkt. Chcel poškodenému
poslať tých 350,- Eur, spravil aj príkaz na úhradu, poslal mu aj screenshot, avšak z dôvodu nedostatku
peňazí na účte ten príkaz nebol zrealizovaný. Keď ho prepustili z nemocnice, hneď na druhý deň prišiel
poškodený ku nemu domov, dal mu v hotovosti 350,- Eur, na čo nepovedal nič a odišiel, o čom vedela aj
jeho žena. Potom mal ísť zrejme poškodený zaplatiť urbáru za drevo, pretože ho urgovali, ale zistil, že

má vlastne zaplatiť viac, ako za drevo dostal. Potom mu volal, že čo bude so zvyšnými peniaze, na čo
mu povedal, že od neho už všetko dostal, a viac už nedostane. Potom mu prišla výhražná SMS, ako sa
neskôr ukázalo, písal mu syn poškodeného, ktorý je policajt, jeho to tak rozčúlilo, že bol podať trestné
oznámenie, a poškodený chce teraz vlastne ochrániť svojho syna, tak preto tvrdí, že od neho žiadne
peniaze nedostal. On sa potom na celú vec vykašľal, aj keď podal trestné oznámenie, avšak potom

poškodený podal trestné oznámenie naňho, že mu nedal žiadne peniaze.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že s poškodeným neboli dohodnutí na to, do kedy mu má
vyplatiť peniaze za drevo, že keď to drevo predá, tak mu dá peniaze. Poškodený mu dal papierik, na
ktorom boli presne uvedené kmene, a to od č. 9 po č. 21 vrátane, ktoré mohol odviesť. Jeho náklady na

jednu fúru dreva boli 50,- Eur za odvoz dreva, pre pilčíka za robotu a benzín okolo 30 až 40 Eur, teda
za jednu fúru dreva sú čisté náklady okolo 70 až 80 Eur. Poškodený mu uviedol číslo účtu asi až potom,
pred tou nemocnicou mu povedal, nech mu pošle číslo účtu, kam mu pošle peniaze, keďže už vtedy robil
kuriéra a nemohli sa osobne stretnúť. Číslo účtu mu určite neuvádzal vtedy na mieste, keď boli obzrieť
to drevo. Poškodený ho nikdy nevyzval na vydanie dreva v prípade, ak mu za drevo nezaplatí, nebol si

ani pozrieť to zvyšné drevo, podľa neho od začiatku dobre vedel, že to nebudú dve fúry dreva.

Poškodený O. M. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že s obžalovaným sa
spoznali na jednej brigáde, kde spolu pracovali, a on mu spomenul, že má drevo, ktoré chce predať. Po
nejakom čase išli na jeho aute to drevo pozrieť, on ho obžalovanému ukázal, bolo to v časti F. v obci Y.,

bola asi sobota. Na mieste obžalovanému povedal, koľko toho asi bolo, dohodli sa na sume 550,- Eur,
na čo si podali ruky a mal za to, že sa dohodli. Nespomenul si už na to, ako sa dohodli ohľadne toho, do
kedy mu za to drevo pošle peniaze, pričom peniaze nemá do dnešného dňa. Po nejakej dobe sa vtedy
bol na mieste pozrieť, a drevo tam už nebolo, tak začal kontaktovať obžalovaného. Vtedy nemali žiadnu
debatu o tom, že ak bude toho dreva menej, že to bude za menej peňazí, dohoda bola za to drevo 550,-

Eur, a obžalovaný, keď to drevo videl, tak so sumou 550,- Eur súhlasil. Dohoda bola, že peniaze mu
pošle na účet. Potom mu aj poslal MMS, kde bol screenshot s príkazom na úhradu na sumu 350,- Eur,
ale tá platba neprišla. Stále ho potom prostredníctvom telefónu kontaktoval, osobne ale obžalovaného
nenavštívil, ani nevie, kde býva. Je klamstvo, ak obžalovaný tvrdí, že bol osobne za ním, a že mu zaplatil
350,- Eur. Iný variant ohľadne sumy za to drevo nebol žiadny. Pokiaľ v zápisnici o trestnom oznámení

uvádzal, že peniaze za drevo mu obžalovaný dá do týždňa, tak to tak zrejme bolo. Iná dohoda o cene za
drevo nebola, on to drevo obžalovanému ukázal, a ten súhlasil so sumou 550,- Eur. Nepamätal si už, či
obžalovaný neskôr namietal, že toho dreva bolo menej. Čo sa týka dokladu ku drevu, tak nevedel, prečo
ten číselný údaj bol škrtnutý, on na tom doklade určite nič neškrtal. Následne podal trestné oznámenie
z toho dôvodu, lebo nemá ani drevo, ani peniaze.

Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že nepamätá na presnú sumu, za ktorú drevo odkúpil od
urbáru, ale cena od urbáru nemala vplyv na cenu, ktorú žiadal od obžalovaného, ale vedel, koľko sa platí
za odvoz jednej fúry dreva. Toho dreva bolo minimálne 1,5 fúry. V čase, keď s obžalovaným dohadoval
predaj dreva, nemal vedomosť o tom, aké sú náklady za jednu fúru. Obžalovanému určite jeden doklad

dal, a na ňom boli čísla kmeňov, ktoré mohol odviezť. Obžalovaný odviezol to drevo, ktoré mu ukazoval,
pretože tam nič neostalo. Druhý doklad ku drevu, s rovnakým číslom, ale s iným údajom ohľadne objemu
dreva, mu doniesol pán E., povedal mu, že toho dreva bolo viac, ako mu najprv uviedol. Podľa neho ten
druhý doklad, ktorý mu dal pán E. je správny, on mu dôveruje, teda že toho bolo toľko, koľko tam potomuviedol. Už si nespomenul, či zistil nejaké nezrovnalosti ohľadne objemu dreva. Čo sa týka vzájomnej
dohody s obžalovaným, teda či drevo obžalovaný predával v jeho mene uviedol, že vtedy menil robotu,
drevo potreboval predať, iné veci ohľadne toho neriešil. Od obžalovaného sa určite nedomáhal vrátenia

dreva. Pri ich vzájomnej dohode boli vtedy prítomní len oni dvaja. Okrem neho od obžalovaného vymáhal
zaplatenie dreva aj jeho syn, on ale vtedy pri telefóne nebol, preto sa k tomu nevedel bližšie vyjadriť. O
trestnej minulosti obžalovaného ho informovali ľudia, s ktorými brigádoval na strechách. Potom sa trochu
obával, či ešte z toho vôbec bude niečo mať. O jeho minulosti sa dozvedel až po tom, ako chlapom
spomínal, že od obžalovaného nedostal peniaze za drevo. Peniate ta drevo mu mal obžalovaný zaplatiť

na účet. Nebol informovaný o tom, že obžalovaný drevo predal, len videl, že tam to drevo už nebolo, a
keďže nedostal žiadne peniaze, tak ich začal vymáhať. Nevedel sa už vyjadriť k tomu, či keď tie peniaze
vymáhal, už obžalovaný drevo predal.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že poškodený dobre vedel o tom, že dohoda bola
taká, že 550,- Eur bude za dve fúry dreva, pričom vedel, že jedna fúra sa predáva za 350,- Eur, teda 2

fúry sú 700,- Eur, a preto nedáva logiku, že by od neho pýtal 550,- Eur, na to by nikto nikdy nepristúpil.
Na žiadnom prevode na účet sa na začiatku nedohodli, pretože sú chlapi, bývajú 5 km od seba. Tiež je
lož, že poškodený nevie, kde býva. O jeho trestnej minulosti poškodený vedel, o tom žartovali spolu s
chlapmi na brigáde na strechách, teda už vtedy o tom vedel, a on sám ho ohľadne dreva oslovil, pričom
on sa mu nijako nevnucoval. Teraz ho chcú diskreditovať poukazom na jeho minulosť.

Svedok A.. J. E. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že je predsedom pozemkového
spoločenstva Y., a keďže sú malý subjekt, v spoločenstve robí v podstate všetko. Keďže drevo sa nedá
podeliť fyzicky na podiely, pretože by vychádzali zlomky, odhlasovali si na schôdzi, že podielnici si môžu
drevoodkúpiťzavtedy35,-Eur,neskôrza37,-Eurzam3.Tojecenahlbokopodcenu,zaktorúpredávajú

drevo napr. Lesy SR, v tom čase lesy predávali drevo za 42,50 Eur. Poškodený M. nie je podielnikom, ale
jeho svokra. Systém merania dreva majú v spoločenstve taký, že dodávateľ zhotovil drevo, naťahal ho
na lúku, ktorá je v ich vlastníctve, teda na odberné miesto, a to tak, aby bol prístupný každý jeden kmeň,
aby si ho mohli podielnici zobrať. On osobne drevo pomeral a označil každý jeden kmeň. Každý kus má
svoj rozmer a každý kus osobne pomeral. Na schôdzi sa do zošita pozapisovali podielnici, ktorí si chceli

drevo odkúpiť. V čase, keď drevo meria, tak nevie, ktorý konkrétny kus ktorému podielnikovi pôjde. Pán
M. chcel podiel za svokru a svoju švagrinú, a aby to bolo jednoduchšie a prehľadnejšie, tak to napísal
na jednu faktúru a jeden lístok. Ak si dobre spomenul, tak to bolo niečo cez 10 m3. Každého podielnika
upozornil, že vystavený doklad si musia doplniť o údaje ako je ŠPZ auta, ktoré drevo odváža, teda oni
už presne vedia, aké údaje musia do dokladu doplniť. Po pánovi M. bral drevo ďalší podielnik, ale on

zistil, že M. zobral dreva viac, čo mu aj oznámil, a M. mu uviedol, že to uznáva, a že samozrejme za to
drevo zaplatí, čo aj urobil, a pre neho to tým skončilo. Mal teda uhradené všetko za drevo, ktoré dostal.

Nadoplňujúceotázkysvedokuviedol,žepoškodenýbolnačlenskejschôdzi,zrejmemalsplnomocnenie,
čo sa dá dohľadať v dokladoch. Po drevo sa potom prihlásil poškodený, on mu povedal, ktoré kmene si

môžezobrať,dalmulístok,aleprvýbolchybnývobjeme,čozistil,anásledneosobneopravil.Poškodený
si šiel potom drevo chystať. Potom šiel ďalší podielnik a on zistil, že chýbal jeden kus dreva s číslom 24,
teda mu vyšlo, že pán M. zobral viac, čo aj uznal a zaplatil za to. To drevo tam teda nebolo, drevo bolo
hneď vedľa ďalšieho, on to teda M. uviedol, a ten to uznal. Inak by to drevo musel niekto tretí ukradnúť, čo
si ale nevedel dobre predstaviť, vzhľadom na to, aká je tam prístupová cesta, kadiaľ sa po to drevo musí

ísť. Podielnik nadobúda vlastníctvo ku drevu asi tým, keď má vystavený doklad ku drevu. Poškodený
býva v dome spolu so svokrou, ale doklad bol vystavený na jeho meno, vystavuje sa na toho, kto to
drevo odvážal a spracúval, aby sa vedel preukázať napr. v prípade, keď ho zastaví polícia. Nespomenul
si už na to, kedy vystavil druhý doklad k drevu, ale asi po tom, keď si šiel drevo brať ďalší podielnik.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že skutočne zobral len kmene označené číslom 9
až 21, určite iné drevo nezobral. Ku tomu drevu existujú aj ďalšie prístupové cesty, ten opravený rozdiel
v objeme dreva bol v necelom kubíku dreva, pričom je jednoduché ukradnúť už nachystané drevo.

Svedkyňa C. X. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že obžalovaný je jej druh.

Pamätala si, že s poškodeným pánom M. mali nejaký obchod s drevom. Podľa jej vedomostí sa dohodli
na sume 350,- Eur, ona osobne pri platbe nebola prítomná, ale s obžalovaným mali spoločné peniaze,
z ktorých zobral 350,- Eur a vyplatil ich poškodenému. Kedy to však bolo, už s odstupom času nevedela
uviesť.Na doplňujúce otázky uviedla, že obžalovaný bol v priebehu roka 2019 hospitalizovaný v nemocnici, mal
infarkt. Obžalovaný uhradil peniaze za drevo po tom, ako bol prepustený z nemocnice. O tom, že to bola

suma 350,- Eur vedela od obžalovaného, rozprávali sa o tom a on jej to spomenul. Obžalovaný sa venuje
spracovaniu dreva asi 3 roky a s nikým iným nemal podobné problémy. Obžalovaný bol zamestnaný aj
ako kuriér v spoločnosti Geis, bolo to v tom období, nevedela už ale presne, ako dlho tam pracoval, ale
infarkt mal v tom čase, keď tam bol zamestnaný.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: zápisnica o trestnom oznámení (č.l. 1 - 5), listiny predložené
poškodeným a obžalovaným (č.l. 81 - 97), správa obce S. (č.l. 98), rozsudok Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 4T/65/2012 (č.l. 99 - 100), výpis z evidencie priestupkov (č.l. 101 - 107), aktuálny odpis registra
trestovobžalovaného(č.l.144-147),prepúšťaciaspráva(č.l.148),zmluvaoposkytovaníslužbyvedenia
cudzieho motorového vozidla a preprave vecí (č.l. 149 - 150).

Po vykonanom a zhodnotenom vyššie uvedenom dokazovaní súd potom dospel k nasledovným
skutkovým a právnym záverom.

Na úvod je potrebné konštatovať, že jednou zo základných zásad trestného práva je ultima ratio,

teda zásada subsidiarity trestnoprávnej represie, čo znamená, že prostriedky trestného práva sa majú
použiť až ako krajný prostriedok štátu na ochranu určitým, Trestným zákonom taxatívne vymedzeným
spoločenským vzťahom, v prípade že prostriedky iných právnych odvetví sú neúčinné na ochranu
takýchto vzťahov. Ultima ratio je potrebné vykladať aj ako aplikačný princíp, ktorý zaväzuje nielen súdy,
ale aj orgány činné v trestnom konaní. Subsidiarita trestnoprávnej represie znamená, že prednosť má

civilné konanie pred trestným konaním, teda trestné právo nemá byť použité ako prvé, z dôvodu, že je
zadarmo, ľahšie dostupné a rýchlejšie ako civilné, ale práve naopak. Pomocná úloha trestnej represie v
podobe pojatia trestného práva ako ultima ratio teda zaväzuje nielen zákonodarcu, ale aj orgány činné
v trestnom konaní a súd, nakoľko má aj interpretačný význam v tom, aby tieto orgány vykladali znaky
skutkových podstát trestných činov aj nadväzujúcu mimotrestnú právnu úpravu a aplikovali ich len na

závažné prípady, pričom musia zvažovať, či a ako bolo možné využiť inštitúty iných právnych odvetví
v reakcii na porušenie práva, o aké iné možnosti išlo, ako boli efektívne, či boli použité alebo prečo
neboli použité a musia tiež zabezpečiť dostatočné dôkazy k tomu, aby bolo možné odlíšiť obyčajný
občianskoprávny, či obchodnoprávny vzťah od trestnej činnosti.

Aj v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2008 zo dňa 01. 04. 2009 je vyslovene
uvedené, že trestné právo (trestný čin) s trestnoprávnou kvalifikáciou určitého konania, ktoré má
súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za ultima ratio, teda za krajný prostriedok, ktorý má
význam predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V
zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca

v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca,
aby strážil svoje práva (vigilantibus iura scripta sunt), ktorým má súdna moc poskytovať ochranu.
Je však neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých
úlohou je ochrana predovšetkým celospoločenských hodnôt, nie priamo konkrétnych subjektívnych práv
jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére. V právnom štáte je neprípustné,

aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy,
ak nie sú okrem toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti, respektíve ak
nie sú tieto predpoklady nespochybniteľné.

Aj v ďalšom náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2011 zo dňa 14. 12. 2011 sa konštatuje,

že podľa zásady pomocnej úlohy trestnej represie (zásady subsidiarity) má byť trestné právo použité
len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov,
záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie
sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné. V oblasti aplikácie a
interpretácie trestného práva potom - z takto chápaného prostriedku ultima ratio - musia byť akcentované

právne princípy a zásady, ktoré primárne súvisia s posudzovaním trestnosti činu, napríklad zásada
nullum crimen, nulla poena sine lege, či zásada in dubio pro reo.Princípultimaratiotakumožňujeorgánomčinnýmvtrestnomkonaníasúduodlíšiťprípady,ktoréspadajú
výhradne do sféry občianskoprávnych, či obchodných vzťahov a napĺňajú len zdanlivo formálne znaky
skutkovej podstaty trestného činu od skutočnej trestnej činnosti. Ani prípadnú neschopnosť štátu upraviť

svojsúdnysystémtak,abysaosobymohlirýchleaúčinnedomôcťvcivilnomkonanísvojichoprávnených
nárokov, nemožno suplovať prostriedkami trestného práva. Prostriedky trestného práva nie je možné
využiť len preto, že subjekt, ktorý sa cíti v práve, celkom rezignoval na ochranu, ktorú mu majú poskytnúť
súdy v civilnom konaní.

Záverom k tejto časti okresný súd už len poznamenáva, že aplikácia princípu ultima ratio v tomto
prejednávanom prípade je aj v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/35/2013 zo dňa
13. 08. 2013 uverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR v zošite 6/2014
pod č. 96/2014.

Zo všetkých vyššie uvedených skutočností je potom zrejmé, že prejednávaný skutok, ktorého sa

mal dopustiť obžalovaný, nemal byť prejednávaný v rámci trestného konania. Zisťovanie a následné
vyhodnocovanie otázok vo vzťahu k tomu, kto je vôbec vlastníkom predmetného dreva, či poškodený,
alebo členovia urbáru, za ktorých zrejme poškodený konal na základe splnomocnenia, či poškodený
s obžalovaným uzatvorili kúpnu zmluvu, alebo zmluvu o sprostredkovaní, alebo úplne iný typ zmluvy,
či na platnosť zmluvy stačilo, že bola uzavretá v ústnej, a nie písomnej forme, patrí a priori do sféry

rozhodovacej činnosti civilných súdov, a nie súdov trestných.

Okresný súd preto dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že skutok uvedený v
obžalobe nie je trestným činom, preto obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil
spod obžaloby. Aj oslobodenie obžalovaného spod obžaloby je zákonným rozhodnutím v prípade, ak

prokurátor, ktorý zastupuje obžalobu, neunesie dôkazné bremeno. Súd v tomto prípade na základe
vykonaného dokazovania nemal inú možnosť, ako za dôsledného rešpektovania základných zásad
trestného konania oslobodiť obžalovaného spod obžaloby.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže

poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.
Vzhľadom k tomu, že poškodený O. M. si v adhéznom konaní síce riadne a včas uplatnil nárok na
náhradu škody, avšak súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, musel poškodeného v zmysle vyššie
citovaného zákonného ustanovenia ex lege s nárokom na náhradu škody odkázať na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.