Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 2, 2022

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721010040
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Štubniaková Kochanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2022:6721010040.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v trestnej veci

obžalovaného A. F., H.. XX.XX.XXXX, pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo
nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Tr. Zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.08.2022
vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. F. H.. XX.XX.XXXX N. T., R. C. X. XXXX/XXX, T., X. K.

j e v i n n ý ,

že
od roku 2017 do dňa 14.10.2020 svojím konaním ako chovateľ psov vo T. v oblasti „Na Š.“
opakovane neoprávnene bránil oprávnenej osobe v užívaní nebytového priestoru, nakoľko neplnením
a porušovaním svojich zákonných povinností spočívajúcich v zabránení voľnému pohybu psov,
dochádzalo k opakovanému nekontrolovanému vnikaniu psov obvineného do areálu Q. M. T., čím
dochádzalo k podstatnému rušeniu výkonu užívacieho práva oprávnenej osoby a bola rušená

prevádzková činnosť zamestnancov spoločnosti T. L. K., B..K.. na pracovisku v rámci areálu Q. M. T.
a tohto konania sa dopustil aj napriek tomu, že dňa 01.03.2018 Okresný súd Zvolen mu uznesením
7C/3/2018-49 nariadil neodkladné opatrenie, že je povinný sa zdržať rušenia žalobcu Ž. K. L. K., B..K..,
M.X. XX, C. vnikaním psov obvineného z jeho chovu na nehnuteľnosti tvoriace areál Q. M. T. a toto
rozhodnutie bolo potvrdené uznesením 16Co/217/2018 zo dňa 15.08.2018 Krajským súdom v Banskej
Bystrici,

t e d a

oprávnenej osobe v užívaní nebytového priestoru neoprávnene bráni

č í m s p á c h a l

prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2
Tr. zákona

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 218 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere
6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti vykonávať činnosť
súvisiacu s chovom a výcvikom psov v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryZvolenpodalpodč.3Pv397/20/6611-7dňa26.01.2021naOkresnýsúd
Zvolen obžalobu na obžalovaného A. F., H.. XX.XX.XXXX, pre prečin neoprávneného zásahu do práva
k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Tr. zákona na tom skutkovom základe,

ako je uvedený vo výroku rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, výsluchom
svedkov, prečítaním svedeckých výpovedí, prečítal listinné dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise
a zistil nasledujúci skutkový stav.

Obžalovaný A. F. vo vzťahu ku skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu, na hlavnom pojednávaní
uviedol, že cíti čiastočne vinu, lebo k nejakým únikom psov tam dochádzalo, ale nie je pravda, že v
takom rozsahu ako to uvádzajú svedkovia a že by prípadne dochádzalo aj k veľkým meškaniam vlakov.
Má veľa psov, ale tieto sú zabezpečené. Ja tam dosť často, každý deň cca od 05.00 h. ráno až do 20.00

h. večer a to z dôvodu starostlivosti o tieto psy. Stane sa, že v areáli občas prebehne líška a v rušňovom
depe je veľa líšok, celkovo sa jedná o veľkú plochu, kde sa nachádza areál bývalého F. a iných firiem na
cca 5 ha, z toho asi 2 ha sú skultivované. Keby to aj boli jeho psy, tak hovoril ľudom, že nič neurobia. Tiež
je toho názoru, že sa nejedná len o jeho psy, ktoré tam môžu vnikať, aj na druhej strane od trate chová
psy jeho kamarát. Aj sa stalo, že mu v minulosti volal strojmajster, že sú tam jeho psy a keď prišiel tak

tam psy nenašiel, ale keďže ešte bol sneh našiel tam veľkú stopu, ktorá nemohla byť od jeho psov, lebo
chová len nemecké ovčiaky. Tieto psy podľa neho nikoho neobťažovali, keď tak len prebehli, veď pes
sa tam nebude zdržiavať 2-3 hod. Aj keď cvičili s kamarátom psov, lebo tam majú veľké cvičisko tak ich
policajti prišli skontrolovať, veľa krát ľudia takto volajú policajtov, veľa krát bezdôvodne. Na ďalšie otázky
uviedol, že za obdobie od 2017 - 2020 eviduje prieniky jeho psov do areálu Depa viackrát, určite však nie

29 krát ako je uvedené vo výsluchoch svedkov, v roku 2021 možno trikrát. Rozhodnutie súdu týkajúce sa
psov mu bolo doručené, vie, že mu bola uložená povinnosť zabrániť unikaniu psov do areálu rušňového
depa, aj podal odvolanie, ale nestihli lehotu. Sčasti aj opravil ploty, ale je to veľký areál, chýbajú tam
veľké diely plotov, z veľkej časti to majú v areáli aj neoplotené.

PoškodenýZ.H.nahlavnompojednávaníuviedol,žeproblémpopísanývobžalobeužprebiehaniekoľko
rokov, tieto psy sa v areáli depa pohybujú a to v rôznych obdobiach, je to ráno, cez deň, aj v noci.
Párkrát ich videl aj osobne a v iných prípadoch to nahlasujú zamestnanci, ktorí ich videli. Videl aj jeden
videozáznam, kde sa chlap oháňal dokola taškou pred psami a tak potom vošiel do budovy, to bolo tak
l-2 roky dozadu. Aj dňa 3.3.2022 videl tri psy v rušňovom depe, bolo to cez deň niekedy okolo 11.00 h.

Aj v minulosti videl tak 2-3 psy, tri vlčiaky, čo videl, vždy to boli len vlčiaky. Na ďalšie otázky poškodený
uviedol, že volával mestských policajtov, aj železničných, ale kým prišli zo stanice tak to chvíľu trvá a už
psy nevideli, prípadne išli skontrolovať situáciu k obžalovanému. Pohyb psov v areáli depa obmedzoval
ich pracovníkov, robia tam ženy, nie je možné celý areál oplotiť alebo urobiť bránu, lebo je tam koľajisko.
Má vedomosť o jednom prípade a to na parkovisku pri vrátnici depa kde napadli M. M. a tento bol aj na

ošetrení, to bolo v čase, keď sa častejšie vyskytovali úniky psov. Nemá vedomosť, že by v okolí niekto
iný choval psy, na V.. A., Z., vie, že už sú aj rodinné domy, ale nevie, že či tam chovajú psy

Svedkyňa Z. Ž. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje ako výhybkárka na vrátnici depa, pracovala
na tejto pozícii aj v čase skutku aj v súčasnej dobe. K pohybu psov dochádzalo aj cez deň, ale hlavne v

noci, pričom chodia dva - tri psy, ale niekedy ich bolo aj šesť. Majú domček medzi nákladnou stanicoua osobnou stanicou a na tomto mieste je l5 výhybiek, z toho 5 je ústredne stavaných a vtedy ich ovláda
zvnútra domčeka, ale musím ísť niekedy otáčať výhybku ručne, pričom najvzdialenejšia výhybka je 200
m od domčeka. Vtedy sa zdržiava vonku aj dlhší čas, lebo musí prehodiť výhybku a počkať kým príde

rušeň a potom ju prehodiť naspäť, teda netrvá to len chvíľu. Na tomto domčeku majú na každej strane
okno a tieto psy boli doslova pod týmito oknami. Nikdy sa nestalo, že by prišiel len jeden pes, ale vždy
prišli vo svorke. Spočiatku aj volala obžalovanému, avšak psy tam nečakali a medzitým odbehli, asi
dvakrát sa stalo, že ich tam našiel a zobral so sebou. Toto ju obmedzovalo pri činnosti a to hlavne v
noci, lebo síce je to osvetlené, ale aj chlapi mali problém, aj jej synovi sa stalo, že v noci robili vagóny

a keď prišli psy, tak musel vyskočiť na vagón. Čo sa týka častosti výskytu psov, niekedy aj 2-3 týždne
nebolo nič a potom aj 2-3 šichty po sebe sa objavili aj 2-3 krát. Aj sa jej stalo, že išla otočiť výhybku a
kričal jej rušňovodič, aby sa vrátila, lebo videl psy a nechala výhybku tak a ušla preč, do minúty tam tie
psy prišli. Potom keď psy začali behať aj okolo stočne a presuvni, tak potom už privolali strojmajstra a
ten volal policajtov. Tieto psy prišli do areálu depa od kríkov zo strany od E. trate, od F. kde má chovnú
stanicu obžalovaný, nikdy neprišli od stanice alebo od zámku. Na ďalšie otázky uviedla, že to boli vždy

tie isté psy a podľa nej psy obžalovaného. Pokiaľ aj má niekto psov pri rodinných domov, ktoré sú v
okolí, tak by zrejme prišiel jeden a nie 2-3 alebo aj 6 psov. Psy, keď vybehli z kríkov, kde má obžalovaný
koterce, potom zvykli bežať popri kríkoch smerom na osobnú stanicu, kde končí plot a vedia sa stade
dostať smerom k pozemkom, ktoré užíva obžalovaný, lebo potom stadiaľ zmizli alebo prípadne schádzali
smerom z opačnej strany, smerom na F..

Svedok P.. Q. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je spoluvlastníkom pozemkov v l/12. Obžalovaný
má na ich pozemku kynologickú stanicu od roku 1984 a ešte predtým mal za socializmu. Najprv mali s
obžalovaným nájomnú zmluvu, ale potom neplatil, ale zostal tam, čo im nevadilo a riešiť to začal až v
roku 2020, keď bol predvolaný na políciu ohľadne psov. Dovtedy kým nevedel o probléme, tak to neriešil.

Zásadným problémom je to, že obžalovaný nemá kam dať tieto psy a niet pomocnej ruky ani zo strany
štátu alebo mesta a teda nie je dobré riešenie ohľadne týchto psov. Tieto ich pozemky sú vedené ako
lúky, orná pôda, a teda nie sú oplotené a behajú tam aj diviaky a srny. Druhým problémom sú Železnice
SR,ktorýstavalinaichsúkromnompozemkubezvysporiadania,nechcúichodkúpiťaniprenajať.Plotna
ich pozemku je veľmi poškodený, pokiaľ by tento plot bol uzavretý a ak odbiehajú psy od obžalovaného

tak by prišli len po vrátnicu. Teda jedna aj druhá strana, t.j. železnice ale aj obž. majú toto na svedomí.

Svedok P. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako strojmajster a je väčšinou v kancelárii. Je
len oznamovateľom keď jemu zamestnanci oznámia, že sa v depe vyskytujú psy. Toto sa vyskytlo dosť
často a to aj počas obdobia 2017-2020. Tieto psy sa tam pohybovali cez deň, ale aj v noci. Osobne ich

videl tak 3-4 roky dozadu, keď ešte pracoval v starej budove a boli to vždy len vlčiaky, boli tak 2 alebo
3 spolu. Keď sa tieto psy tam vyskytli tak to rušilo činnosť, napr. pri výhybkároch, lebo niektoré výhybky
chodia prehadzovať ručne a hlavne ženy sa báli vyjsť von, niekedy to nahlasovali aj rušňovodiči, areál
depa je veľký a tak tie výskyty boli na rôznych miestach, ale najviac pri výhybkárskom stanovišti.

Svedkyňa B. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje ako výhybkárka na vrátnici depa. Veľa krát
sa stalo, že nemohla ísť prehodiť výhybku a rušňovodiči si museli sami prehadzovať, lebo som sa bála
ísť von. Tieto psy vždy vyšli z kríkov, stadiaľ vždy vychádzajú. Aj obžalovaný si viackrát prišiel pre tieto
psy, volal ich po mene, tak musel vedieť, že sú to jeho psy. Niekedy bol aj pár týždňov pokoj a potom aj
každú zmenu tieto psy prišli. Nechodia po jednom, ale vždy tri až päť, chodia vo svorkách. Podľa nej sa

jednalo o vlčiakov. Na ďalšie otázky uviedla, že si myslí, že sa jednalo o psy obžalovaného, lebo tieto
psy nikdy neprišli od mesta, len vždy od tej strany kríkov. Aj si pamätá na situáciu, že obžalovanému
volala a on vtedy priznal, že mu ušla suka, lebo im nedal ráno žrať, lebo išiel na testovanie. Aj sám
obžalovaný niekedy volala, že mu ušli psy, či nie sú v depe, či ich nevideli.

SvedokR.X.nahlavnompojednávaníuviedol,žepracujeakovýhybkárvdepeužtriroky.Ovýskytepsov
vie od kolegov, ale aj sám ich niekoľkokrát videl. Nebolo to pravidelne ale sem-tam. Jeho to obmedzovalo
v tom, že nemohol ísť prehadzovať výhybku, lebo pri svojej práci musí ísť von. Pokiaľ videl tieto psy v
depe tak volal strojmajstrovi alebo niekedy to nechal tak. Jeho tieto psy nikdy nenapadli, vždy chodievali
tak 2-3 psy, vždy to bola svorka, nikdy neprišiel jeden. Boli to psy plemena vlčiak, iného psy tam nevidel.

Svedkyňa Z. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje ako signalistka na hranici rušňového depa
už 20 rokov. Majú stavadlo pod zámkom a obžalovaný má hneď za nimi stanicu. V práci sú sami. Hlavne
v noci je to najhoršie, keď tam nie je obžalovaný, tak psy pobehujú, čo sa stáva dosť často. Väčšinouchodia tri psy, málokedy jeden a podľa nej sú to stále tie isté. Prácu vykonáva aj vonku, keď potrebuje
otočiť výhybku. Psy ju nenapadli, keď prišli tak vždy vyskočila na mašinu. Videla aj obžalovaného
niekoľkokrát ako si išiel po tieto psy. Nemá vedomosť, že by niekto iný v okolí choval psy. Tieto psy idú

z toho krovia kde má obžalovaný chovnú stanicu, nie od mesta.

Svedok Z. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako rušňovodič už 45 rokov. Mal aj osobnú
skúsenosť so psami obžalovaného, kráčal smerom na osobnú stanicu vo Zvolene, bolo to ráno okolo
3:00 hod. keď oproti nemu išli dva vlčiaky, išli smerom k nemu, zaregistroval ich, lebo pobrechávali, oni

išli pomedzi prvú a druhú koľaj a on išiel popri rušňovej koľaji, trošku ďalej. Aby sa im vyhol, tak položil
tašky na štrk a vystúpil na taký stĺp trolejového vedenia s tým, že ak by prišli k nemu, bol pripravený sa
vyšplhať vyššie, aby na neho nedočiahli. Psi vtedy prebehli popri ňom ďalej. Psov však videl v areáli
depa niekoľkokrát a každý jeden rušňovodič čo pracuje tak dlho ako on, ich tam určite tiež videl. Tieto
psy boli vždy vlčiaky.

Svedok M. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje pre železničnú spoločnosť už 16 rokov ako
elektrikár, údržbár. Mal osobnú skúsenosť so psami, boli to vlčiaky, že jedného dňa prišiel do roboty
do areálu depa a vtedy videl ako jeden pes ležal pri bráničke, druhého mal na dohľad a tretieho psa
videl ako sa blíži k nemu z pravej strany. Tento pes chcel na neho zaútočiť zozadu, on ho odohnal,
potom znovu sa na neho pokúsil zaútočiť, znovu ho odohnal, takto urobil niekoľko pokusov. Mal vtedy

montérky, tak mal len také odtlačky od zubov. Potom pokračoval ďalej do haly. Inú skúsenosť so psami
nemá, pracuje v podstate počas pracovnej doby len vo vnútri v hale. Na ďalšie otázky uviedol, že sa
bol do chovnej stanice obžalovaného pozrieť aj po útoku psov, ale až po nejakej dobe a nevedel vtedy
jednoznačne povedať, či tam boli niektoré z tých psov. Nemá vedomosť, že by niekto iný v okolí choval
psy alebo, že by sa riešili iné incidenty so psami.

Podľa § 263 ods.1 Tr. poriadku sa čítala výpoveď svedka Z. Š. z PK čl. 93-100 zo dňa 16.11.20.20 a
z 22.12.2020, ktorý uviedol, že pracuje ako rušňovodič nákladnej dopravy. Dňa 01.08.2020 nastúpil do
zamestnania v Rušňovom depe vo T., cez deň pracoval v F. a večer sa vrátil do T. okolo polnoci na
nákladnú stanicu. Odtiaľ sa pešo presunul do Q. M., keď prechádzal cez hlavnú bránu bola tma, keď

sa priblížil k administratívnej budove, kde má pracovisko počul z ľavej strany brechot psa, videl ako na
neho pozeral a vrčal, potom sa na neho s brechotom rozbehol a za ním vybehli ďalšie tri psy. Boli to psy
rasy nemecký ovčiak. Bál sa o svoj život, lebo sa jednalo o svorku, v psoch sa vyzná a videl presne,
že ten prvý pes čo na neho zaútočil bol ich vodca, lebo im dal povel na útok. Rozbehol sa ku dverám
budovy a keď bol asi 5 metrov od dverí, otočil sa ku psom, strašne zareval, tašky čo mal v ruke si dal pred

seba do výšky ramien. Vtedy prvý pes zastal a začal do neho vrčať. V tom čase už vybehol z budovy aj
strojmajster a potom sa psy stiahli a utiekli smerom k vodnej nádrži. Po depe sa často videl pohybovať
psov aj v iných časoch, od tej doby má strach sa pohybovať depom, hlavne v nočných hodinách.

Podľa § 269 Tr. poriadku čítali sa listinné dôkazy - úradný záznam (čl. 146-148), hlásenie o pohybe

psov (čl. 159-217, 300-309), priestupkové spisy (čl. 218-259, 260-287, 288-289, 310-329, 330-360),
evidencia priestupkov (čl. 380-381), odpis z registra trestov (čl. 395-396, 456-457), trestný rozkaz zo
dňa 14.01.1998 (čl. 399), rozsudok (čl. 400-403).
Podľa § 218 ods. 2 Tr. poriadku, kto protiprávne vnikne, obsadí alebo užíva nebytový priestor iného
alebo kto oprávnenej osobe v užívaní nebytového priestoru neoprávnene bráni, potrestá sa odňatím

slobody až na jeden rok.

Obžalovaný spáchanie skutku popieral, pripustil, že k nejakým „prienikom“ psov z jeho chovnej stanice
dochádzalo, avšak nie v takom počte ako uvádzali svedkovia. Uvádzal, že sa nemuselo vždy jednať
len o jeho psy. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že počas obdobia vymedzeného v obžalobe

dochádzalo k voľnému pohybu psov v areáli rušňového depa, pričom k tomu dochádzalo mnohokrát, čo
nepochybnevyplývanielensosvedeckýchvýpovedívypočutýchsvedkov-pracovníkovrušňovéhodepa,
ale aj z listinných dôkazov a to hlásení o pohybe psov, z ktorých je zrejmý pohyb psov v areáli rušňového
depa. Dokazovaním bolo tiež preukázané, že tento voľný pohyb psov rušil prevádzku rušňového depa
tým,žejehopracovnícisavobavezútokupsovbálivykonávaťsvojepracovnéčinnosti,dochádzalotiežz

uvedenýchdôvodovkmeškaniuvlakov.Zvýsluchovsvedkovjezrejmé,žetietopsyrasynemeckýovčiak
sa pohybovali v rámci rušňového depa v svorkách, nikdy sa nejednalo len o jedného psa, ale o troch,
prípadne viacerých psov. Tiež bolo preukázané, že v okolí rušňového depa vo Zvolene nikto iný nechová
psov rasy nemecký ovčiak, pričom obžalovaný má chovnú stanicu a chová vo väčšom množstve psova to nemeckého ovčiaka. Taktiež z vykonaného dokazovania vyplynulo, že si obžalovaný bol vedomý
aj vydaného právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Zvolen - uznesenia č.k. 7C/3/2018-49, ktorým
súd nariadil neodkladné opatrenie, že je obžalovaný (ako žalovaný) povinný sa zdržať rušenia žalobcu

Ž. K. L. K., B..K.., M. XX, C. vnikaním psov obvineného z jeho chovu na nehnuteľnosti tvoriace areál
Q. M. T. a toto rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp.
zn. 16Co/217/2018 zo dňa 15.08.2018.

Svojím konaním naplnil obžalovaný všetky znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného zásahu do

práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Tr. zákona, keď nezabezpečil, aby
ním chované psy neprenikali do areálu rušňového depa, tieto sa voľne pohybovali po areáli a narúšali
jeho riadnu prevádzku.

K osobe obžalovaného bolo zistené, že bol šesť krát súdne trestaný, pričom sa jedná o skutky staršieho
dáta,naposledyzroku1998.Vovšetkýchprípadochsananehohľadíakobynebolodsúdený.Vústrednej

evidencii priestupkov nemá obžalovaný žiadny záznam.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení
§ 34 Tr. zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest

musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Taktiež prihliadal na zásadu podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona,
podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a blízke osoby.

Obžalovanému bol za trestnú činnosť, z ktorej bol uznaný vinným ukladaný trest vo výmere 6 mesiacov,

t.j. v polovici zákonnom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá bola až na jeden rok. U obžalovaného súd
nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Trest odňatia slobody mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvanásť mesiacov. Nakoľko k neoprávnenému zásahu do práva k
nebytovému priestoru dochádzalo v súvislosti s činnosťou obžalovaného, ktorá spočíva v chove a výcvik
psov, zároveň bol podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti

vykonávať činnosť súvisiacu s chovom a výcvikom psov a to v trvaní dva roky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a), a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308 ods. 2),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1).Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.