Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/125/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111240278
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1111240278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: SILAX s.r.o., 925
42 Trstice 1320, IČO: 44 557 434, zastúpeného: dr. jur. Ferenc Mazács - advokát, Alžbetínske nám.
328/4/1094, P.O. Box 2, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: DARDAN, s.r.o., Michalská 19,
811 03 Bratislava, IČO: 35 902 272 zastúpenému: advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o.,
Bajkalská31,82725Bratislava,IČO:36868221,ozaplatenie8.288,64Eurspríslušenstvom,oodvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/30/2012-67 zo dňa 25.6.2019 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/30/2012-67 zo dňa 25.6.2019

p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Výrokom napadnutého rozsudku súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 8.288,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 8.288,64 Eur
od 15.5.2011 do zaplatenia a zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

2. Súd prvej inštancie predmetné meritórne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou
domáhal vyššie špecifikovaného nároku na tom skutkovom základe, že ako zhotoviteľ zaoberajúci sa
predovšetkým stavebnou činnosťou uzavrel so žalovaným ako objednávateľom 28. 3. 2011 zmluvu
o dielo, ktoré spočívalo v realizácii vnútorných omietok. Žalobca v stanovenej lehote dielo zhotovil.
Riadnym zhotovením, odovzdaním a prevzatím diela žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na
zaplatenie ceny diela, a to vo výške 8.288,64 Eur, ktorú žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrou

č. 201112 z 28. 4. 2011, splatnou 14. 5. 2011. Žalovaný napriek mnohým telefonickým urgenciám
svoj záväzok nesplnil ani len z časti a so žalobcom nekomunikuje. Žalobca poukazoval predovšetkým
na skutočnosť, že dielo riadne vykonal a bol pripravený dielo aj riadne odovzdať, avšak žalovaný
ako objednávateľ neposkytol potrebnú súčinnosť pri preberaní diela. Nakoľko sa žalovaný aj napriek
opakovaným výzvam žalobcu na odovzdanie diela nedostavil, žalobca zhotovil fotodokumentáciu
vykonaného diela ako dôkaz o tom, že dielo bolo zhotovené riadne, o vykonaní diela si viedol aj
záznamy. Žalovaný taktiež zanedbal svoju povinnosť, a to tým, že ním tvrdené údajné vady diela

mal bez zbytočného odkladu oznámiť žalobcovi, čo však nesplnil a doteraz nikdy okrem vyjadrenia v
odpore žiadne vady diela neoznámil. Žalovaný neuznával žalobcov nárok čo do dôvodu jeho vzniku
ani uplatnenej výšky. Medzi zmluvnými stranami bola 28. 3. 2011 uzatvorená zmluva o dielo, ktorej
predmetom bolo vykonanie vnútorných omietok. Žalobca podľa žalovaného predmetné dielo nevykonalriadne a včas, a v zmysle § 554 ods. 1 Obch. zák. dielo neukončil, ani neodovzdal. Týmto porušil svoju
povinnosť v zmysle zmluvy o dielo, podľa ktorej bol termín realizácie diela dohodnutý do 13. 4. 2011.
Žalovanému okrem iného vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % z ceny diela za

každý deň omeškania, pričom žalovaný listom zo 6. 10. 2011 vyzýval žalobcu na odstránenie vád diela,
žalobca na výzvy nereagoval.

3. Prvostupňový súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že 28. 3. 2011 uzavreli
zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca vykonal pre žalovaného realizáciu vnútorných omietok, pričom

termín realizácie bol 28. 3. 2011 - 6. 4. 2011 - horná časť, 7. 4. 2011 - 13. 4. 2011 - dolná časť.
Cenu za zhotovenie diela mal uhradiť objednávateľ na základe vystavenej faktúry so splatnosťou 14
dní. Žalobca 28. 4. 2011 vystavil faktúru č. 201112 na sumu 8.288,64 Eur, s dátumom splatnosti
14. 5. 2011, ktorú žalovaný neuhradil. Súd zhodnotil, že prejednávaný spor je sporovým konaním v
pravom zmysle slova a je podriadený zásade kontradiktórnosti. Na základe uvedeného súd vychádzal zo
skutkového stavu zisteného podľa dôkazov navrhnutými sporovými stranami a výsledok rozhodovania

závisel od miery úspešnosti sporových strán preukázať svojou iniciatívou svoje tvrdenia. Súd prvej
inštancie konštatoval, že pri sporovom konaní je neunesenie dôkazného bremena spojené s následkom
"straty",resp.prehratiasporu.Prejednávanýnárokžalobcuposudzoval akonárok,vyplývajúcizozmluvy
o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (vzhľadom na postavenie oboch účastníkov ako
obchodných spoločností), pričom si pri jej uzatváraní dohodli podstatné náležitosti: predmet zmluvy

(realizácia vnútorných omietok), ako aj cenu za vykonanie prác, termín realizácie. Žalobca preukázal,
že dielo riadne zhotovil v zmysle zmluvy o dielo, pričom žalovaný žiadnym konkrétnym spôsobom
a dôkazmi nepreukázal, že došlo zo strany žalobcu k nevykonaniu prác v zmysle zmluvy, že dielo
neukončil ani neodovzdal. Žalobca svoje tvrdenia o vykonaných prácach preukázal fotodokumentáciou
i stavebným denníkom. Žalovaný nepredložil súdu prvej inštancie ani výzvu zo 6. 10. 2011, ktorou

mal vyzvať žalobcu na odstránenie vád diela. Túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú, keďže
žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal oneskorené vykonanie (resp. nevykonanie) a neodovzdanie
diela zapríčinené žalobcom, pričom žalovaný nespochybnil v rámci obrany výšku a dátum splatnosti
faktúry. Obrana žalovaného spočívala len v jeho tvrdeniach, avšak nepodložených žiadnymi dôkazmi.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo
výške 100%.

5. Proti predmetnému meritórnemu rozhodnutiu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v zákonnej lehote odvolanie.

6. Žalovaný svoje odvolanie dôvodil v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b, h) a f) C.s.p. tým,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní uviedol, že
žalobca dielo nevykonal a teda mu ani nevznikol nárok na zaplatenie ceny za dielo. Žalovaný vyzýval
žalobcu na dokončenie diela. Žalobca však na výzvy žalovaného nereagoval. Tvrdenia žalobcu, že
práve žalobca vyzýval žalovaného na odovzdanie diela, žalovaný považuje za nepravdivé. Žalovaný sa
v mieste výkonu diela pravidelne zdržiaval. Je preto nelogické, aby žalobca vykonal dielo a následne ho

nemal komu odovzdať. Žalovaný nikdy žalobcovi nepotvrdil akýkoľvek záznam, týkajúci sa predmetného
diela. Žalovaný v súvislosti s konaním pred súdom prvej inštancie namieta porušenie svojho práva
na spravodlivý proces a považuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne najmä pre nesúlad právnych
záverov s vykonaným dokazovaním, skutkovými a právnymi zisteniami. Podľa žalovaného je napadnuté
rozhodnutie z vyššie uvedených dôvodov potrebné považovať za nezákonné a navrhol, aby odvolací

súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne.

7. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle ustanovenia § 379 a

§ 380 ods. 1 C.s.p. v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania,
pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku (21.06.2022) bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3
C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 13.06.2022(t.j. v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením). Po oboznámení sa s obsahom spisu a
odvolaním dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

9. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko na
základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých
dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy vyhodnotil
a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa zároveň vysporiadal s
podstatnouargumentáciousporovýchstrán.Nazdôrazneniesprávnostirozhodnutiasúduprvejinštancie
v predmetnej časti odvolací súd uvádza nasledovné.

11. Z obsahu spisu vyplýva a v konaní bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o dielo,
na základe ktorej žalobca vykonal pre žalovaného realizáciu vnútorných omietok. Cenu za zhotovenie
diela mal žalovaný ako objednávateľ uhradiť žalobcovi ako zhotoviteľovi na základe vystavenej faktúry
so splatnosťou 14 dní. Žalobca 28. 4. 2011 vystavil faktúru č. 201112 na sumu 8.288,64 Eur, s dátumom

splatnosti 14. 5. 2011, ktorú žalovaný neuhradil. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že žalobca
predmetné dielo nevykonal riadne a včas, a v zmysle § 554 ods. 1 Obch. zák. dielo neukončil ani
neodovzdal a žalobcu na odstránenie vád diela písomne vyzýval.

12. Odvolací súd, pokiaľ ide o závery súdu prvého stupňa, že žalovaný v konaní nepreukázal svoje

tvrdenia, sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, v zmysle, že každá strana sporu musí
uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Žalovaný síce v konaní namietal, že žalobca
zhotovené dielo riadne neodovzdal, a že písomne vyzýval žalobcu na odstránenie vád diela, avšak v
tejto súvislosti neprodukoval žiadny dôkaz preukazujúci tieto tvrdenia. Žalovaný tvrdí, že namietal vady
diela, čo nepreukázal a zároveň nijako nepreukázal hodnoverný spôsob existencie týchto vád diela v

čase jeho prevzatia (pre ktoré by bolo možné konštatovať, že dielo nebolo riadne vykonané), následkom
čoho by bol ako objednávateľ zbavený povinnosti zaplatiť cenu diela (nárok na ktorý vznikol žalobcovi
ako zhotoviteľovi jeho vykonaním).

13. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za

konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v
jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010 sp. zn. 5Obo/52/2010).

14. Keďže civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech

procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a
im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena, potom z predmetnej
zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá, a ktorej sa domáha.
Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj

nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej
skutočnosti (bližšie viď nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020).

15. K námietke žalovaného, že žalobca nepreukázal riadne odovzdanie diela žalovanému, keďže
žalovaný nikdy žalobcovi nepodpísal prevzatie diela odvolací súd uvádza, že ani v tomto smere žalovaný

neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, keď nepreukázal, že dielo nebolo v zmysle písomnej
zmluvy o dielo riadne a včas ukončené a odovzdané žalovanému. Zároveň odvolací súd k absencii
„protokolárneho odovzdania diela poukazuje na skutočnosť, že v uvedenom sporovom konaní existencia
podmienky prevzatia diela spočívajúcej v spísaní preberacej zápisnice preukázaná nebola. V rámcipredmetnej zmluvy si sporové strany ako podmienku odovzdania a prevzatia diela nijakým spôsobom
nevymienili spísanie akejkoľvek preberacej zápisnice, resp. protokolu. Nakoľko v danom prípade bolo
jednoznačne preukázané, že sporové strany sa výslovne na odovzdaní diela na základe protokolu, resp.

zápisnice o prevzatí nedohodli, funkciou žalovaným namietanej preberacej zápisnice je iba preukázanie
odovzdania diela zhotoviteľom a prevzatia diela objednávateľom, avšak nejedná sa o hmotnoprávnu
podmienku prevzatia diela. Na základe uvedeného tak možno uzavrieť, že žalovanému bolo zo strany
žalobcu umožnené s predmetom zmluvy o dielo po jeho ukončení riadne nakladať, v konaní nebolo
preukázané, že žalovaný by dielo nevyužíval, tak vznikol následne žalobcovi legitímny nárok na

zaplatenie ceny diela. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že preberacia zápisnica medzi
sporovými stranami dohodnutá a spísaná nebola, za riadne vykonanie diela tak možno považovať
ukončenie a odovzdanie diela žalovanému do užívania, čo vyplynulo aj z dokazovania vykonaného
súdom prvej inštancie v predmetnom sporovom konaní (k tomu bližšie viď napr. rozsudok NS ČR sp.
zn. 23Cdo/1505/2013 zo dňa 24.07.2013).

16. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný
odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.
1, ods. 2 CSP vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p., keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

18. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).