Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, November 21, 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120425563
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:6120425563.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa v sporovej veci žalobcov: 1) F. T., nar. X.X.XXXX, Q. XXX/XX, XXX XX S.,

2) P. H., nar. X.XX.XXXX, W. XXXX/X, XXX XX O., práv. zast. JUDr. Juraj Gabriško, advokát, Cukrová
14, 813 39 Bratislava, proti žalovanému: P. M., nar. XX.X.XXXX, P. A. X/X, XXX XX F., právn. zast. JUDr.
Dávid Hoffman, advokát, Hlavné námestie č. 80, 060 01 Kežmarok, v konaní o zaplatenie 9.650,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade istinu vo výške 9 650,- eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9 650,- eur od 1.4.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100
% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali na Okresnom súde Banská Bystrica žalobu, ktorou sa domáhali voči
žalovanému zaplatenia sumy 9.650,- eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, stavby

rodinného domu na ulici XX v O.. Žalovaný sa v októbri 2017 (15.10.2017) zaviazal pre žalobcov zhotoviť
rekonštrukciu uvedeného rodinného domu za pôvodne dohodnutú sumu 34.700,- eur. Žalovaný pri
podpise zmluvy prevzal 10.000,- eur a zvyšnú sumu sa zaviazali žalobcovia odovzdať pri konečnom
vyúčtovaní v pôvodne plánovanom termíne 15.1.2018. Žalovaný prerábku domu v stanovenom termíne
nedokončil, dostával sa do omeškania, dátum dokončenia sa opakovane predlžoval a preberal ďalšie
zálohy od žalobcov. Termín rekonštrukcie nehnuteľnosti žalovaný nedokončil ani v ďalších termínoch
roku 2018 a tento sa musel presunúť až na rok 2019. Dňa 24.1.2019 podpísal čestné prehlásenie,

v ktorom uviedol, že sa mu nepodarilo dokončiť rekonštrukciu domu v pôvodnom termíne do konca
februára 2018 a zaviazal sa dokončiť rekonštrukciu najneskôr do 31.3.2019, zároveň vyhlásil, že prevzal
od žalobcov finančné prostriedky v celkovej čiastke 43.300,- eur určené na rekonštrukciu a uviedol, že je
v jeho možnostiach kompletne v termíne do 31.3.2019 rekonštrukciu dokončiť. Žalovaný už v čestnom
prehlásení kalkuloval s možnosťou nedokončenia rekonštrukcie v stanovenom termíne a vyhlásil, že v
takom prípade sa zaväzuje vrátiť žalobcom v rovnakom termíne (teda najneskôr do 31.3.2019) zostatok
finančných prostriedkov v celkovej výške 10.000,- eur. Žalovaný v dohodnutom termíne, do 31.3.3019

opäť rekonštrukciu domu nedokončil a súčasne (s výnimkou poukázania sumy 350,- eur) ani doteraz im
nevrátil zostatok finančných prostriedkov v sume 9.650,- eur, ktoré prevzal od žalobcov. Z uvedených
dôvodov sa žalobcovia domáhajú voči žalovanému zaplatenia tejto sumy spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % zo sumy 9.650,- eur.3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 21.1.2021 platobný rozkaz, ktorým návrhu žalobcov v celom
rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že je nesporné, že

žalovaný sa zaviazal vykonať rekonštrukciu domu, ktorý je vo vlastníctve žalobcov 1. a 2., že zhotovenie
rekonštrukcievplnomrozsahusamalovykonaťdo31.3.2019ažežalovanémubolodovtedyvyplatených
43.300,-eur.Žalovanýtvrdí,žeuvedenárekonštrukciabolazhotovenávuvedenomrozsahuvtermínedo
31.3.2019, že rekonštrukciu domu ukončil a odovzdal žalobcom, ktorí ním začali disponovať. Žalobcovia
od zmluvy o prerábke domu neodstúpili, a to ani pre údajné omeškanie žalovaného s plnením, a preto

ich tvrdenie, že majú nárok na vrátenie sumy vo výške 9.650,- eur, nemôže založiť dôvod na vrátenie
uvedenej istiny. Žalobcovia v 1. a 2. rade po dokončení a prevzatí diela si neuplatnili žiadne nároky z
vád vykonanej rekonštrukcie, ani doteraz nereklamovali žiadnu vytknutú vadu. Pokiaľ ide o žalovaným
poukázanú sumu 350,- eur žalobcom 1. a 2., tak toto sa neudialo na základe omeškania žalovaného
s dokončením rekonštrukcie, ale dohodou účastníkov sa znížila cena za vykonanie diela a účastníci
sa vzájomnou dohodou dohodli na jej rozsahu vo výške 350,- eur tak, aby celková suma za vykonanú

rekonštrukciu domu bola vo výške 42.950,- eur. Z predloženého návrhu na vydanie platobného rozkazu
ani z iného dôkazu nevyplýva žiadna skutočnosť, že by mal byť žalovaný v omeškaní s vykonaním
rekonštrukcie domu a na základe takejto právnej skutočnosti by mal byť povinný uhradiť žalobcom 1. a
2. dlžnú istinu vo výške 9.650,- eur. Na základe uvedených skutočností navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

4. Žalobcovia v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedli, že odmietajú všetky tvrdenia
žalovaného, nakoľko sú to ničím nepodložené lži. V žiadnom prípade nebola rekonštrukcia vykonaná
v stanovenom termíne, nikdy a to ani do dnešného dňa, napriek opakovaným ubezpečeniam zo
strany žalovaného a niekoľkým predlžovaniam času. Neskôr, keď bolo evidentné, že žalovaný nikdy

rekonštrukciu nedokončí, a zrejme ju ani nemal v úmysle dokončiť, začal sľubovať, že vráti aspoň
peniaze vo výške 10.000,- eur. Žalobcovia sa domnievajú, že v danom prípade išlo o modus operandi
žalovaného,akýmzavádzalsvojichzákazníkov,abyodnichvybralmaximálnesumypreddavkovapotom
zo stavby predčasne odišiel bez jej dokončenia. Vzhľadom na to, že žalovaný by rekonštrukciu nikdy
nedokončil, žalobcovia sa rozhodli dokončiť rekonštrukciu inými dodávateľmi. Navyše po žalovaného

práci museli tieto spoločnosti ešte takmer kompletne prerobiť aj to málo z rekonštrukčných prác,
ktoré žalovaný vykonal, nakoľko jeho práce boli nekvalitné, čím im žalovaný ešte navyše spôsobil
ďalšiu škodu a nutnosť demontovať aj tie časti budovy, ktoré ako tvrdí, vykonal. Tvrdenia žalovaného,
že „žalobcovia 1. a 2. si po dokončení a prevzatí diela neuplatnili žiadne nároky z vád vykonanej
rekonštrukcie a nereklamovali žiadnu vyskytnutú vadu“ ako aj že „vykonaním diela vznikol žalovanému

nárok na zaplatenie ceny diela“, sa absolútne nezakladajú na pravde. V žiadnom prípade nedošlo
ani len k čiastočnému dokončeniu diela a už vôbec nie k prevzatiu diela. V danom prípade nemožno
vôbec hovoriť o vadách diela - v skutočnosti dielo nebolo nikdy vykonané, dokončené ani odovzdané.
Žalovaný miesto vykonania diela svojvoľne opustil, zanechal rekonštrukciu v úplne nedokončenom
stave a navyše už vykonané práce odviedol v takej kvalite, že ich bolo nutné následne prakticky

úplne vykonať odznova. V žiadnom prípade nemožno hovoriť ani o akomsi znížení ceny diela dohodou
účastníkov o 350,- eur tak, aby celková cena diela bola 42.950,- eur. Práve naopak, uhradená čiastka
350,- eur musí byť považovaná iba za čiastočné splnenie už písomne uznaného dlhu (záväzku vrátiť
aspoň časť preddavkov) zo dňa vyhotovenia písomného uznania dlhu čo do dôvodu a výšky zo dňa
24.1.2019. S odstupom času sa žalobcovia 1. a 2. domnievajú, že žalovaný premyslene vrátil čiastku

350,- eur, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu za podvod a spreneveru z dôvodu absencie úmyslu
a aby mohol argumentovať svojou fiktívnou snahou vrátiť sumu preddavkov, ktoré si neoprávnene
ponechal, pričom poukázali na priložené uznesenie OR PZ Kežmarok, ČVS: ORP-98/VYS-KK-2019,
kde je podrobne opísaný skutkový stav veci a okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby na civilnom
súde. Záverom žalobcovia poukázali na skutočnosť, že žalovaný okrem bezdôvodného obohatenia

v žalovanej výške istiny svojim nekonaním resp. amatérskym vykonaním niektorých prác a tým, že
na stavbu chodili nekvalifikovaní robotníci, im spôsobil na diele omnoho vyššie finančné škody ako
požadujú. Finančnú škodu im žalovaný spôsobil aj tým, že neskôr, keď už nikto nechodil vykonávať
rekonštrukčné práce na stavbu, budova sa nedala používať, chátrala a znehodnotila sa. V dôsledku
nevykonanej elektroinštalácie nebolo možné vykurovať ju cez obdobie, keď to bolo nutné. Nehovoriac

o tom, že budova sa mohla využívať na podnikateľské účely a teda ďalšia škoda vznikla v dôsledku
ušlého zisku.5. Žalovaný v duplike uviedol, že ak žalobcovia tvrdia, že žalovaný uznal dňa 24.1.2019 dlh vo výške
10.000,- eur, v žiadnom prípade sa nejedná o uznanie dlhu a to z dôvodu, že samotný dlh dňa 24.1.2019
nemohol existovať, pričom najskôr za splnenia podmienok mohol tento dlh vzniknúť najneskôr dňa

1.4.2019. Z toho vyplýva, že nemohlo dňa 24.1.2019 dôjsť k platnému uznaniu dlhu, ktorý neexistoval a
tým pádom ani nevznikla vyvrátiteľná domnienka o existencii dlhu v dobe uznania. Čestné prehlásenie
zo dňa 24.1.2019 nie je teda uznaním dlhu. Svojim obsahom by mohlo zakladať povinnosť na zaplatenie
zmluvnej pokuty v prípade preukázania porušenia povinnosti zo strany žalovaného, ale k platnému
uzavretiu takejto povinnosti nikdy nedošlo, keďže neexistuje žiaden dôkaz o jeho písomnej akcpetácií

žalobcami. Ďalej žalovaný uvádza, že žalobcovia sa nijakým spôsobom nedožadovali bezplatného
odstránenia vád žalovaným. Ani neodstúpili od zmluvy o prerábke domu, pričom súhlasili s primeraným
znížením ceny úpravy. Záverom uviedol, že nevidí dôvod na výsluch žalobcami navrhovaných
svedkov, nakoľko má za to, že uvedené osoby sa nevedia vyjadriť k rozsahu rekonštrukcie, ktorá
bola vykonaná žalovaným. Takisto si nevie predstaviť znalecké dokazovanie týkajúce sa rozsahu
vykonaných rekonštrukčných prác a nedostatkov vykonaného diela alebo prípadnej škody ako to

navrhujú žalobcovia, pretože mu chýbajú poznatky o uvedenej rekonštrukcii, t.j. jednoznačne uviesť
rozsah rekonštrukcie.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 20.12.2021. Na pojednávanie sa dostavili žalobcovia v 1. a 2.
rade, ich právny zástupca a právny zástupca žalovaného. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil,

jeho právny zástupca žiadal ospravedlniť jeho neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu neodkladných
pracovných záležitostí. Súd v zmysle § 180 CSP rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti
žalovaného.

7. Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že v novembri 2017 sa so žalovaným dohodli, že vykoná pre

nich prerábku domu na W. ulici č. XX v O., pri dohode žalovaný povedal, že prerábku dokončí do konca
februára 2018, že on má dosť ľudí, že nemá s tým problém. Žalobcovia mu dôverovali. Práce začali
vykonávať najprv štyria pracovníci, vtedy si žalobcovia vraveli, že je to celkom dobré, avšak postupne
chodievalo ich menej a menej a nakoniec tam nechodieval nikto. Tak volali P. M., že čo sa deje, on sa
stále vyhováral, posúval termín kedy by mal prerábku ukončiť, lenže na stavbu už v podstate chodievala

len jedna osoba alebo nikto. Stále dochádzalo k odsúvaniu termínu ukončenia diela pričom s tým, že
bude iný termín zhotovenia tejto prerábky stále prišiel žalovaný, teda on to navrhol. Avšak žalobcovia
nakoniec stratili trpezlivosť a dali mu ešte jednu šancu s tým že posledným termínom zhotovenia by mal
byť deň uvedený v čestnom prehlásení čiže koniec marca 2019. Žalobca v 1. rade uviedol, že žalovaný
im spôsobil aj ďalšie škody, nielen to čo si uplatňujú, napríklad ponúkol sa, že im urobí elektriku a keďže

to nezrealizoval a plynári boli závislí od neho, tak stalo sa to, že tam došlo k poruche. V dôsledku toho,
že tam nebola zavedená elektrina, zmrzli trúbky a to sú tiež škody ktoré im vznikli, avšak tieto si od
žalovaného neuplatňujú. Napokon sa žalobcovia so žalovaným stretli 24.1.2019, kde bolo vypracované
čestné prehlásenie s tým, že žalovaný to všetko podpísal a s tým súhlasil, aj keď uvedená suma sa
zdala žalobcom veľmi malá. Po tom, čo uplynula lehota stanovená v čestnom prehlásení, teda po

31.3.2019, išiel žalobca 1/ s papiermi na políciu, čo môže robiť. Príslušník policajného zboru kontaktoval
žalovaného a následne mu oznámil, že žalovaný mu povedal, že sa s nimi dohodne. O niekoľko dní
na to mu volal žalovaný, aby sa stretli na benzínovej pumpe, kde sa aj stretli a tam mu hneď v prvej
vete vyčítal, prečo to riešil prostredníctvom polície. On žalovanému volal neskutočne veľakrát a stále
sa ho pýtal, kedy už vráti peniaze, čo mu bolo až trápne, stále sa niekomu pýtať. Žalovaný najprv

navrhoval nejaké sumy, že im to bude splácať po 5,- eur, či po 20,- eur a napokon povedal že to bude
splácať po 300,- eur, avšak ani to sa nestalo. Pokiaľ ide o rozsah prác, ktoré mal žalovaný vykonať,
prvá dohoda bola taká, že urobí prízemie a prvé poschodie. Potom, keď žalovaný videl, že tam boli
nejakí elektrikári, navrhol, že on má brata a že oni žalobcom urobia celú elektriku. Tá firma, ktorá
tam bola, núkala žalobcom, že im urobí elektriku za 6000,- eur. Vtedy žalovaný povedal, že za takú

sumu, teda za 6.000,- eur im urobí elektriku aj on. Keďže mu dôverovali a keď on vykonával ostatné
práce, súhlasili s tým, aby on urobil aj elektriku. Ďalej uviedol, že na stavbe na tomto dome bolo aj
podkrovie, kde bolo potrebné ešte vykonať nejaké práce a vtedy sa žalovaný sám ponúkol, že urobí aj
to podkrovie, a že zastreší celý dom. Žalobcovia tým súhlasili, že keď už to bude robiť, tak nech to urobí
celé. Žalovaný však stále pýtal od nich dopredu peniaze. Takže rozsah rekonštrukcie mal byť taký, že

žalovaný urobí všetky práce do stavu hotovosti s tým že obloží aj steny v kúpeľniach, betonáž, proste
všetko a samozrejme aj elektroinštaláciu, ku ktorej sa ponúkol. Žalovaný mal na stavbe realizovať aj
potery, avšak do poterov sa nedal.8. Žalobca v 2. rade vo výpovedi na pojednávaní dňa 22.11.2021 sa pripojil k výpovedi žalobcu v 1.
rade. Navyše uviedol, že ak sa práce na stavbe vykonali nekvalitne, napríklad bol tam pracovník, ktorý
obkladal kúpeľňu a žalobcovia videli, že je to zlé, kontaktovali žalovaného, ten uznal, že je to obložené

veľmi zle, ale vadu neodstránil. Ďalej uviedol, že odo dňa, keď bolo podpísané čestné prehlásenie, sa
do toho dátumu kedy malo byť dielo zrealizované, čiže do konca marca 2019, sa žalovaný na stavbe
ani neobjavil, vôbec tam ani neprišiel. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, aký mal byť rozsah
rekonštrukcie do 31.3.3018, žalobca v 2. rade uviedol, že rozsah mal byť asi taký, že: „keď prídete a
zapálite svetlo, malo by svietiť“. Ďalej ozrejmil, že ak žiada, aby mu niekto urobil steny, očakáva, že to

urobí asi takto: rohovník, omietka, samozrejme penetrácia predtým, obloženie kúpeľní, elektroinštalácia.
Teda rekonštrukcia domu mala byť v podstate realizovaná do takého stavu, že: „vojdem do izby, uložím
podlahu, namontujem svetlo a dá sa tam bývať“. Dodal, že žalovaný zanechal ten dom v horšom stave,
ako keď ho prevzal, rekonštrukciu domu do 31.3.2019 určite nedokončil tak, ako sa dohodli.

9. Právny zástupca žalobcov v záverečnej reči zotrval na podanej žalobe, poukázal na to, že v rámci

vykonaného dokazovania bolo preukázané, že došlo k uzavretiu právneho vzťahu medzi žalobcami a
žalovaným. Žalobcovia sa vyjadrili aj k rozsahu rekonštrukčných prác, čo ostatne bolo preukázané aj
neskôr ďalšími dôkazmi. Poukázal na to, že v konaní je viacero nesporných tvrdení, ktoré nerozporoval
ani samotný žalovaný, ktorý v čestnom prehlásení potvrdil konkrétne, koľko financií prevzal a zaviazal
sa, že dokončí do úplného dokončenia tieto rekonštrukčné práce v termíne, ktorý bol opakovane

posúvaný, teda až do toho 31.3. a pokiaľ nie, tak sa zaviazal vrátiť aspoň časť z tých prevzatých záloh
do 31.3.2019. Neurobil ani jedno ani druhé a je evidentné, že ani nevrátil okrem tých 350,- eur žiadnu
ďalšiu čiastku napriek tomu, že ešte opakovane v roku 2019 a aj v roku 2020 uisťoval žalobcov, že tie
peniaze vráti. Žalovaný opustil stavenisko a už sa tam viac nevrátil s tým, že prevzal 43 300,- eur. Ak
by sa malo ísť do podrobnosti, tak tie škody a finančná strata na strane žalobcov by bola oveľa väčšia,

ale to už je na žalobcoch, ako sa rozhodli.

10. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že má za to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, čo sa týka najmä rozsahu rekonštrukcie. Podľa jeho názoru je najpodstatnejšie a
najdôležitejšie to, či žalovaný dokončil rekonštrukciu v rozsahu ako mala byť do 31.3.2019 a má za to,

že žalovaný to tak aj spravil. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie, k tomuto uviedol, že čestným vyhlásením
žalovaný nemohol uznať dlh, nemohla tu nastať vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase 24.1.2019
trvá a v podstate dá sa zistiť z toho len nejaký opätovný dodatok v zmluve o diele o úprave veci. Žiadal
žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. a 2. rade, oboznámením zmluvy o prerábke
domu, čestného prehlásenia žalovaného zo dňa 24.1.2019, uznesenia OR PZ Kežmarok zo dňa
11.5.2019, prehratím videozáznamov predložených žalobcami a ostatného spisového materiálu.

12. Z listiny označenej ako „PRERABKA DOMU W. XX O.“ (č.l. 8) vyplýva, že žalovaný zaviazal, že

zrealizuje prerábku tohto domu, pričom bola dohodnutá suma stavebnej časti vo výške 28.700,- eur a
elektroinštalácie 6.000,- eur. Z listiny zároveň vyplýva, že žalovaný prevzal záloha 10.000,- eur s tým,
že ďalšia platba bude uvoľnená 15.11.2017 v sume 5.000,- eur a ďalšia 15.12.2017 v sume 10.000,-
eur. Zvyšná suma bude doplatená pri koncovom sčítaní 15.1.2018. Listinu je vlastnoručne podpísaná
obidvoma žalobcami a žalovaným.

13. Z čestného prehlásenia žalovaného zo dňa 24.1.2019 plynie, že žalovaný v ňom konštatoval, že
rekonštrukciu domu sa mu nepodarilo úplne dokončiť v pôvodnom termíne do konca februára 2018,
a čestne prehlásil, že najneskorší termín kompletného dokončenia dohodnutej rekonštrukcie domu
bude deň 31.3.2019. Zároveň prehlásil, že osobne postupne po častiach prevzal od žalobcov v 1.

a 2. rade finančné prostriedky v celkovej výške 43.300,- eur, pričom tieto finančné prostriedky boli
určené na stavebné práce, elektroinštaláciu, stavebný materiál a iné výdavky spojené s rekonštrukciou
domu. Taktiež čestne prehlásil, že toho času má dostatok finančných prostriedkov disponuje prevzatými
finančnými prostriedkami a je reálne v jeho možnostiach a schopnostiach rekonštrukciu kompletne do
dohodnutého termínu (31.3.2019) v plno rozsahu dokončiť. Ak by však nastala nepredvídateľná okolnosť

a nedošlo by ku kompletnému dokončeniu rekonštrukcie v zmysle vzájomnej dohody, čestne prehlásil,
že sa zaväzuje v tento deň vrátiť žalobcom v 1. a 2. rade zvyšok finančných prostriedkov určených
na dokončenie tejto rekonštrukcie, ktoré od nich osobne prevzal, a to v celkovej výške 10.000,- eur. Vzávere uviedol, že toto čestné prehlásenie urobil slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne, podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia.

14. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Kežmarok č.: ČVS:ORP-98/VYS-KK-2019 zo dňa 11.5.2019
vyplýva,žežalobcoviav1.a2.radepodalidňa11.5.2019naOkresnomriaditeľstvePZKežmaroktrestné
oznámenie na žalovaného pre podozrenie z trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a)
Trestného zákona a prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1), 2) Trestného zákona z dôvodu, že v minulosti
so žalovaným uzavreli dohodu týkajúcu sa rekonštrukcie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na ul. W. XX

v O.. Ako investori mu uhradili celkom 43.300,- eur, ktoré mali byť použité na nákup materiálu a výkon
prác, avšak žalovaný práce nedokončil, a svojim konaním spôsobil žalobcom škodu vo výške 10.000,-
eur. Trestné oznámenie žalobcov bolo odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania
alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

15. Z videozáznamov predložených žalobcami, zachytávajúcich stav nehnuteľnosti dňa 30.1.2019,

po opustení staveniska žalovaným a tiež prehratím videozáznamu vyhotoveného dňa 16.4.2019,
zachytávajúceho stav nehnuteľnosti po termíne 31.3.2019, teda kedy mala byť rekonštrukcia domu
ukončená, je zrejmé, že v danom čase rekonštrukcia domu nebola dokončená a dom sa nachádzal
v stave rozpracovanosti, a to na oboch videozáznamoch v podstate v rovnakom stave (nedokončená
elektroinštalácia, neomietnuté resp. neobložené steny, podlahy bez poterov a pod).

16. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

17. Žalobcovia v 1. a 2. rade uzavreli so žalovaným dňa 15.10.2017 ústnu zmluvu o dielo, ktorej
predmetom bola realizácia stavebných prác na rodinnom dome žalobcov v 1. a 2. rade nachádzajúcom

sa na ul. W. XX, O.. Pri uzavretí zmluvy bola vyhotovená listina označená ako „Prerábka domu W.
XX, O.“, v ktorej žalovaný prehlásil, že sa zaväzuje zhotoviť rekonštrukciu predmetného domu v sume
28.700,- eur za realizáciu stavebnej časti a v sume 6.000,- eur za realizáciu elektroinštalácie, a že
prevzal od žalobcov v 1. a 2. rade zálohu 10.000,- eur, s tým, že ďalšie platby mu budú vyplatené dňa
15.11.2017 v sume 5.000,- eur, dňa 15.12.2017 v sume 10.000,- eur a zvyšná suma bude doplatená

pri koncovom sčítaní po 15.1.2018. Žalovaný začal rekonštrukčné práce na dome vykonávať, pričom
žalobcovia v 1. a 2. rade mu vyplatili zálohy v dohodnutej výške. Rekonštrukcia domu mala byť
dokončená do konca februára 2018. Žalovaný v dohodnutom termíne rekonštrukciu domu nezrealizoval,
termín ukončenia viackrát posúval a od žalobcov požadoval vyplatenie ďalších finančných prostriedkov.
Žalobcovia v 1. a 2. rade tak vyplatili žalovanému sumu 43.300,- eur. Uvedená skutočnosť v konaní

nebola spornou, keďže ju potvrdil aj žalovaný v čestnom vyhlásení zo dňa 24.1.2019, v ktorom prehlásil,
že termín konečného dokončenia dohodnutej rekonštrukcie domu bude deň 31.3.2019, že disponuje
prevzatými finančnými prostriedkami určenými na realizáciu a dokončenie potrebných prác v zmysle
dohody, že je reálne v jeho možnostiach a schopnostiach dom v plnom rozsahu dokončiť, avšak ak by
nedošlo ku kompletnému dokončeniu rekonštrukcie do uvedeného termínu, zaviazal sa v tento deň vrátiť

žalobcom v 1. a 2. rade zvyšok finančných prostriedkov určených na dokončenie tejto rekonštrukcie,
ktoré od nich osobne prevzal, a to v celkovej výške 10.000,- eur. Žalovaný rekonštrukciu domu do
termínu 31.3.2019 nedokončil a ani nevrátil žalobcom v 1. a 2. rade sumu 10.000,- eur, hoci ho
žalobcovia o vrátenie uvedenej sumy viackrát žiadali. Žalobcovia v 1. a 2. rade preto podali trestné
oznámenie na žalovaného pre podozrenie z trestného činu sprenevery a prečinu podvodu, avšak trestné

oznámenieboloodmietnuté. Zároveňzvykonanéhodokazovaniajezrejmé,žežalovanýnapriekvýzvam
žalobcov, aby pokračoval v rekonštrukčných prácach, tieto práce na dome žalobcov nedokončil a na
výzvy žalobcov už nereagoval. Keďže žalovaný bol nečinný, žalobcovia v 1. a 2. rade si zabezpečili
na dokončenie rekonštrukcie domu iné stavebné firmy, ktoré, podľa ich tvrdení, museli najprv opraviť
práce neodborne vykonané žalovaným a až následne dielo dokončiť, avšak škodu, ktorá im vznikla

neodborným prístupom žalovaného k zhotoveniu diela, si žalobcovia 1/, 2/ v tomto konaní neuplatňujú
a žiadajú vyplatenie len tej sumy, ku ktorej sa žalovaný zaviazal v čestnom vyhlásení zo dňa 24.1.2019.
Žalovaný v priebehu konania namietal, že nebol dohodnutý rozsah prác, ktorý sa má vykonať, tvrdil, že
rekonštrukciu dokončil tak, ako to dohodol so žalobcami.

18. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:19. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

20. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa
týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak
je popretie neúčinné.

21. Podľa ustanovenia § 631 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej
len „Občiansky zákonník“) zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané
(zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

22. Podľa § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo

ustanovená osobitnými prepismi, treba poskytnúť primeranú cenu.

23. Podľa § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení
diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné nálady, je
ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané

preddavky.

24. Podľa ustanovenia § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa
zmluvy, riadne a v dohodnutom čase.

25. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

26. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákona prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník

prejaviť.

27. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

28. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť svoj záväzok.

29. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

30. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

31. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu

veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa
za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

32. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

33. Súd právne uzatvára:34. Z predložených listinných dôkazov má súd za jednoznačne preukázané, že medzi žalobcami v 1.
a 2. rade a žalobcom došlo dňa 15.10.2017 k platnému uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, predmetom
ktorej bola rekonštrukcia domu žalobcov 1/, 2/ na adrese W. XX, O.. Keďže ani jedna zo sporových strán

neodstúpila od platne uzavretej zmluvy, k zrušeniu tohto záväzkového vzťahu nedošlo.

35. V zmysle § 633 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ je povinný dielo vykonať riadne a v dobe
dohodnutej účastníkmi zmluvy. Pri posudzovaní, či bola povinnosť riadne vykonať dielo, bola splnená,
je rozhodujúce to, či bolo dielo riadne ukončené. Pri tomto posudzovaní je potrené vychádzať zo

všeobecných ustanovení týkajúcich sa splnenia záväzku (solúcia). Ustanovenie § 559 ods. 1 určuje,
že záväzok zanikne splnením a podľa odseku 2 musí byť tento splnený včas a riadne, pričom plnenie
možno označiť za riadne vtedy, ak bolo poskytnuté v súlade s obsahom záväzku.

36. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v danom prípade zo strany žalovaného nedošlo
k riadnemu vykonaniu diela, t.j. tak, ako to bolo zmluvnými stranami dohodnuté, keďže žalovaný

rekonštrukciu domu žalobcov 1/, 2/ nedokončil a zo stavby odišiel bez toho, aby dohodnuté práce
realizoval a aby riadne vykonané dielo odovzdal žalobcom 1/, 2/. Z vykonaného dokazovania, a to
jednak z výpovedí žalobcov v 1. a 2 rade, z videozáznamov prehratých na pojednávaní, z uznesenia
OR PZ Kežmarok z 11.5.2019 a z ďalších listinných dôkazov založených v spise, vyplynulo, že stav
domu žalobcov 1/, 2/ v čase, keď žalovaný prestal na ňom vykonávať dohodnuté práce, v žiadnom

prípade nezodpovedal kompletnej rekonštrukcii, keďže v niektorých miestnostiach neboli omietnuté
resp. obložené steny, nebola dokončená elektroinštalácia, neboli urobené potery atď.

37. K námietke žalovaného, že nebol určený rozsah diela, je potrebné poukázať (okrem výpovedí
žalobcov 1/, 2/, ktorí vo svojich výpovediach popísali dohodnutý rozsah prác - realizovať rekonštrukciu

domu do takého stavu, že: „vojdem do izby, uložím podlahu, namontujem svetlo a dá sa tam bývať“) aj
na čestné prehlásenie samotného žalovaného zo dňa 24.1.2019, v ktorom žalovaný čestne prehlásil,
že najneskorší termín kompletného dokončenia dohodnutej rekonštrukcie bude deň 31.3.2019, a že
je reálne v jeho možnostiach a schopnostiach rekonštrukciu kompletne do dohodnutého termínu
(31.3.2019) v plnom rozsahu dokončiť, a že ak by nastala nepredvídateľná okolnosť a nedošlo by ku

kompletnému dokončeniu rekonštrukcie v zmysle vzájomnej dohody do uvedeného termínu, zaviazal
sa vrátiť žalobcom 1/, 2/ zvyšok finančných prostriedkov, ktoré prevzal od žalobcov 1/, 2/ v celkovej
výške 10.000,- eur. Teda aj z uvedeného čestného prehlásenia žalovaného je zrejmý rozsah diela -
dohodnutých prác, t.j. kompletná rekonštrukcia domu.

38. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalovaný nezrealizoval rekonštrukciu domu pre
žalobcov 1/, 2/ tak, ako sa k tomu zaviazal v ústnej zmluve o dielo v mesiaci október 2017 a následne
aj v čestnom prehlásení zo dňa 24.1.2019 a preto je povinný vrátiť žalobcom 1/, 2/ zvyšok finančných
prostriedkov určených na dokončenie tejto rekonštrukcie, ktoré od nich osobne prevzal, a to v celkovej
výške 10.000,- eur tak, ako sa k tomu zaviazal v uvedenom čestnom prehlásení.

39. V zmysle § 34 Obč. zákonníka právnym úkonom je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Ust. § 37
Obč. zákonníka upravuje náležitosti právneho úkonu, ktorým musí zodpovedať každý prejav vôle, pokiaľ
má byť urobený platne, teda ak s ním majú byť spojené právne následky. Dôležitou náležitosťou prejavu

vôle je jeho určitosť, ktorá predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu. Určitosť sa musí týkať určenia
účastníkov, podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka.

40. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 35 ods. 2 OZ základným východiskom pre výklad
prejavu vôle je jeho slovné vyjadrenie. Spravidla platí, že prejav vôle zodpovedá tomu, čo konajúci

skutočne zamýšľal. Konajúcim prejavená vôľa však nemôže byť v rozpore s jej jazykovým vyjadrením,
čo znamená príklon k teórii vôle. Na určenie rozhodujúceho okamihu pre výklad vonkajšieho prejavu
podľa vôle konajúceho je moment urobenia vôle. Vôľu zmluvných strán je možné posudzovať aj podľa
ich predošlej praxe a vzájomného styku, ako aj následného správania, ak to pripúšťa povaha veci (pozri
Števček,M.,Dulak,A.,Bajánková,J.,Fečík.,M.,Sedlačko,F.,Tomaškovič,M.akol.Občianskyzákonník

I, § 35, 2. vydanie, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2019, 240 s.).

41. V danom prípade žalovaný v čestnom prehlásení zo dňa 24.1.2019, ktoré vlastnoručne podpísal,
slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia prehlásil, žeak do termínu 31.3.2019 nedôjde ku kompletnému dokončeniu rekonštrukcie, vráti žalobcom 1/, 2/
zvyšok finančných prostriedkov, ktoré od nich prevzal na dokončenie rekonštrukcie, a to v celkovej výške
10.000,- eur.

42. Keďže žalovaný v dohodnutom termíne rekonštrukciu domu pre žalobcov nedokončil je jeho
povinnosťou splniť svoj záväzok, ku ktorému sa zaviazal v čestnom prehlásení zo dňa 24.1.2019, a to
vrátiť žalobcom 1/, 2/ zvyšok finančných prostriedkov v sume 10.000,- eur. Nie je sporné to, že zo sumy
10.000,- eur žalovaný vrátil žalobcom iba sumu 350,- eur, preto sa žalobcovia oprávnene domáhajú voči

žalovanému zaplatenia zvyšku uvedenej sumy, t.j. 9.650,- eur.

43. Pokiaľ žalovaný v rámci obrany tvrdil, že rekonštrukciu domu riadne vykonal, k tomuto je potrebné
uviesť, že žalovaný v tomto smere nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiaden relevantný dôkaz,
ktorý by podporil jeho tvrdenie o tom, že jeho povinnosť riadne vykonať dielo bola splnená a že by
riadne vykonané dielo bolo aj fakticky odovzdané resp. ponúkané na odovzdanie, žalobcom 1/,

2/. Odovzdanie dielo zhotoviteľom a jeho prevzatie objednávateľom je pritom imanentnou súčasťou
plnenia zhotoviteľa. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že dôkazná povinnosť sporových strán v konaní,
t.j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, predstavuje iniciatívu pri zhromažďovaní
dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného

na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy
o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako
procesnúzodpovednosťsporovejstranyzavýsledokkonania,pokiaľjeurčovanývýsledkomvykonaného
dokazovania. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to

nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno
neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje
toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže
neponúkolalebonevedelponúknuťsúdutakédôkaznéprostriedky,ktorýmibysapreukázaliprevýsledok
sporu rozhodujúce skutočnosti. Ak sporová strana svoje tvrdenie nepodloží relevantným dôkazom, jej

tvrdenie zostane neobjasnené. Neobjasnené tvrdenia sa považujú za nedokázané, čoho dôsledkom je
pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.

44. S poukazom na uvedené súd uzatvára, že v danom prípade žalobcovia uniesli dôkazné bremeno
preukázania nimi tvrdených skutočností, teda že žalovaný nesplnil svoj záväzok zo zmluvy o dielo,

keďže rekonštrukciu domu nedokončil a predložili o tom relevantné dôkazy. Naproti tomu žalovaný na
podporu svojich tvrdení, že on rekonštrukciu domu riadne dokončil, nepredložil žiaden dôkaz a ani
nenavrhoval vykonanie nejakého dôkazu na preukázanie tohto jeho tvrdenia. Súd preto považoval
námietku žalovaného, že dielo riadne vykonal, za žalovaným nepreukázanú a teda neopodstatnenú.
Rovnako tak za nedôvodné považoval súd aj ďalšie námietky žalovaného, ktorý v konaní namietal,

že žalobcovia si u žalovaného neuplatnili žiadne vady, že nežiadali bezplatné odstránenie vád a
že neodstúpili od zmluvy. K týmto námietkam súd uvádza, že ak žalovaný rekonštrukciu domu
nezrealizoval, dielo riadne nedokončil a teda nedošlo ani k odovzdaniu diela žalobcom v 1. a 2.
rade, nemohla začať plynúť ani lehota na uplatnenie zodpovednosti za vady, v ktorej si, podľa tvrdenia
žalovaného mali žalobcovia uplatniť vady diela. Pokiaľ žalovaný vytýka žalobcom 1/, 2/, že neodstúpili

od zmluvy, ak neboli s priebehom prác spokojní, k tomuto je potrebné uviesť, že v prípade, že zmluva
alebo zákon umožňujú za splnenia stanovených podmienok, niektorej zo zmluvných strán odstúpiť od
zmluvy, môže tak zmluvná strana urobiť, avšak využitie uvedeného inštitútu je právom, nie povinnosťou
zmluvnej strany. Ak teda žalobcovia 1/, 2/ neboli spokojní s postupom prác realizovaných žalovaným na
rekonštrukcii ich domu, bolo len na ich vôli, či si právo odstúpiť od zmluvy so žalovaným uplatnia alebo

nie. Žalobcovia si toto právo neuplatnili, od zmluvy neodstúpili a naďalej požadovali od žalovaného,
aby splnil svoj záväzok zo zmluvy o dielo - riadne vykonať kompletnú rekonštrukciu domu, preto
bolo povinnosťou žalovaného svoj záväzok zo zmluvného vzťahu so žalobcami 1/, 2. riadne splniť.
Keďže žalovaný svoj záväzok nesplnil, rekonštrukciu domu riadne nedokončil, je jeho povinnosťou vrátiť
žalobcom zvyšok sumy, ktorú od žalobcov prevzal tak, ako sa k tomu zaviazal v čestnom prehlásení

zo dňa 24.1.2019, teda vo výške 9.650,- eur (sumu 350,- eur už žalobcom vrátil), a to aj v súlade so
zásadou „pacta sunt servanda“ (zmluvné strany sú povinné dodržiavať svoje zmluvné záväzky riadne a
včas),ktorájejednouzhlavnýchzásadvyplývajúcichzListinyzákladnýchprávaslobôdajepovažovaná
za najvyššiu prirodzenú právnu normu, od ktorej je odvodzované všetko právo.45. Na základe uvedených skutočností, citovaných zákonných ustanovení a vyššie rozpísaných úvah
dospel súd k záveru, že nárok žalobcov 1/, 2/, je zákonný a dôvodný a preto ich žalobe, ktorou sa

domáhajú voči žalovanému zaplatenia sumy 9.650,- eur, v celom rozsahu vyhovel.

46. Zároveň súd priznal žalobcom aj úroky z omeškanie vo výške 5 % z istiny 9.650,- eur odo dňa
1.4.2019, teda odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom mal žalovaný vrátiť zvyšok zálohy poskytnutej
mu žalobcami 1/, 2/ na rekonštrukciu domu, v celkovej výške 10.000,- eur. Uvedeným dňom (1.4.2019)

sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, preto ho súd
zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania v žalobcom požadovanej výške, ktorá je v súlade s ust. §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z.

47. Záverom súd pre úplnosť uvádza, že zamietol návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania
vykonaním znaleckého dokazovania za účelom zisťovania dátumu vyhotovenia videozáznamov z

dôvodu hospodárnosti a neúčelnosti, nakoľko dátumy vyhotovenia týchto záznamov vyplynuli z dôkazu
predloženého žalobcom v 1. rade na pojednávaní dňa 20.11.2021 - zo záznamov na videokamere a
súd nemal dôvod pochybovať o ich pravosti a správnosti. V súvislosti s ďalším návrhom právneho
zástupcu žalovaného na výsluch žalovaného je potrebné uviesť, že právny zástupca ani v odpore a ani
vo vyjadrení zo dňa 1.7.2021 nenavrhol vykonať dôkaz výsluchom žalovaného. Na pojednávanie dňa

20.12.2021 sa žalovaný nedostavil, jeho právny zástupca žiadal ospravedlniť jeho neúčasť z dôvodu
plnenia neodkladných pracovných záležitosti. Súd má za to, že návrh na vykonanie tohto dôkazu právny
zástupcažalovanéhonepredložilvčas,keďžetermínpojednávaniabolprávnemuzástupcovižalovaného
oznámený v dostatočnom časovom predstihu (12.10.2021) a právny zástupca žalovaného navrhol
vykonanie tohto dôkazu až na pojednávaní dňa 22.11.2021, preto s poukazom na uvedené skutočnosti,

ako aj z dôvodu, že vykonanie tohto dôkazu by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, že
žalovaný mal dostatočný časový priestor na to, aby si svoje zariadil pracovné povinnosti tak, aby sa na
pojednávanie dostavil, súd návrh právneho zástupcu žalovaného na vykonanie tohto dôkazu zamietol.
Súd zamietol aj návrhy žalobcov na vykonanie dokazovania výsluchom Y. M. a P. U. a znaleckého
dokazovania týkajúceho sa rozsahu vykonaných rekonštrukčných prác, a to z dôvodu hospodárnosti,

nakoľko dospel k záveru, že vykonanie ďalšieho dokazovania by, vo vzťahu k zistenému skutkovému a
z neho vyplývajúceho právneho stavu veci, neprinieslo iné rozhodnutie vo veci samej.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

50. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol len
o rozsahu nároku úspešných žalobcov na náhradu trov konania. Žalobcovia 1/, 2/ boli úspešní v
tomto konaní v plnom rozsah, preto im súd v tomto rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania.
O konkrétnej výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením
rozhodovať príslušný súdny úradník tunajšieho súdu.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto
rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.