Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 20, 2022

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319202167
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2022:4319202167.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom JUDr. Alenou Moravčíkovou v spore žalobcu: 1./ I. O., J.. XX.XX.XXXX,

G. O.. G. XX, K..Q..G. XXX, K., X./. F.. Y. O., J.. XX.XX.XXXX, G. O.. G. XX, K..Q..G. XXX, K., proti
žalovanému: Z. V., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. K..Q..E. XX, X., Y..Č.. I. I. Y. I. N. P. D. G.?.?N., I. S. V., na
ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 10.000,- eur, a to všetko v lehote do
15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 10.000,- eur, a to všetko v lehote

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalobcovia v 1. a 2. rade m a j ú n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

IV. Súd p r i z n á v a znalcovi nárok na znalečnú odmenu v rozsahu 100%. O výške znalečného bude

rozhodnuté súdom samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 05.06.2019 domáhajú nemajetkovej ujmy z titulu zásahu
do práva a ochrany súkromia, ako i rodinného života pri úmrtí blízkeho rodinného príslušníka v zmysle §
11, § 13 Občianskeho zákonníka. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko
Banská Bystrica, zo dňa 20.04.2014 pod sp.zn. G.-XT/XX/XXXX, v spojitosti s rozsudkom NS SR, zo dňa
13.06.2018 pod sp. zn. XTo X/XXXX a rozsudkom NS SR, zo dňa 10.12.2018 pod sp. zn. 4To 9/2018, bol
žalovanýprávoplatneodsúdenýnavýnimočnýúhrnnýtrestodňatiaslobodynadoživotiepodľa§219ods.
2 TZ, 35 ods. 1 TZ a 29 ods. 3 TZ, v znení účinnom do dňa 30.11.2020. Z výrokovej časti horeuvedeného

rozsudku (ku skutku evidovanému pod č. 7) vyplýva, že Q.. Z. V. (spolu s ďalšou v tejto trestnej veci
už odsúdenou osobou - Z. P.), "dňa 20.10.1999 na G. W.. I. G., I. Č. XX:XX E.. výstrelmi najmenej 12
krát tesne za sebou zo zbrane kalibru 7,65 mm sa priamo dodieľal na usmrtení poškodeného a z miesta
činu ušiel". V opise skutku tohto rozsudku je priamo súdom uvedené, že obžalovaní spáchali obzvlášť
závažný zločin úkladnej vraždy, pričom poškodeným bol F.. V. O., J.. XX.XX.XXXX, syn žalobcov.
Tento skutok spáchali na poškodenom ako členovia zločineckej skupiny tkz. "., preto boli odsúdení aj
podľa § 296 TZ, pričom žalovaný sa tejto trestnej činnosti dopustil ako vykonávateľ a priamy páchateľ.

Obidvaja žalobcovia si včas a riadne uplatnili svoje nároky, voči pôvodne 6 obžalovaným, na úhradu
nemajetkovej ujmy úmrtím blízkeho rodinného príslušníka (syna) následkom opísaného úmyselného
trestného činu vraždy na objednávku (s vopred uváženou pohnútkou) a to vo výške po 50.000,- eur
každý, t.j. spolu 100.000,- eur. Hore uvedeným rozsudkom- doplneným (iba vo vzťahu k žalovanému), ajo rozsudok NS SR, sp. zn. 4To 9/2018 bolo žalobcom priznaná nemajetková ujma čiastočne, vo výške
10.000,- eur každému z o žalobcov, t.j. spolu v sume 20.000,- eur, pričom na úhradu tejto nemajetkovej
ujmy boli zaviazaní 4 obžalovaní spoločne a nerozdielne. Žalobcovia boli s ostatnými nárokmi na

náhradu nemajetkovej ujmy odkázaní na občianske súdne konanie. V tomto konaní, spolu s ďalšími
konaniami voči ostatným obžalovaným, si žalobcovia uplatňujú rozdiel medzi pôvodne požadovanou
výškou nemajetkovej ujmy riadne uplatnenej v trestnom konaní a súdom priznanej ujmy. Je zjavné, že
žalovaný svojim úmyselným konaním porušil aj prirodzené právo iného človeka na naplnenie svojho
života tým najzávažnejším spôsobom ireverzibilne zasiahol do práva na súkromný a rodinný život

žalobcov.Poukázalinato,ževdôsledkuúmyselného,obzvlášťzávažnéhotrestnéhočinuvyhasolľudský
život, následok je nezvratný a trvalý, jedná sa o absolútnu ujmu, ktorú žalovaný svojím úmyselným
konaním proti dobrým mravom spôsobil žalobcom, čím sa dopustil neoprávneného zásahu do ich
osobnosti, pričom zločinu vraždy sa dopustil v spoločensky najnebezpečnejšej forme trestnej súčinnosti
(ako člen zločineckej skupiny), na objednávku (závažnejší spôsob konania) a s vopred uváženou
pohnútkou. Uplynul dlhý čas (temer 20 rokov) medzi spáchaním a odsúdením žalovaného, v dôsledku

čoho bola dlhotrvajúca viktimizácia žalobcov, prežívajúcich v právnej neistote, stresoch, straty radosti zo
života, čo sa podpísalo aj na zhoršení ich zdravotného stavu, osobitne u žalobcu 2. Žalovaný nepriznal
ani pod váhou usvedčujúcich dôkazov svoju vinu a so žalobcami nijakým spôsobom nekomunikoval.
Nemajetková ujma, ktorá im bola prisúdená v trestnom konaní, predstavuje doslova symbolickú a
marginálnu sumu cca 3.333,- eur na jedného odsúdeného a vzhľadom k okolnostiam daného prípadu,

žalobcovia nemôžu takúto náhradu považovať ani prinajmenšom za primeranú, ani spravodlivú, čoho
si boli evidentne vedomé súdy konajúce v trestnej veci, keď žalobcov odkázali so zvyškom nároku
na predmetné civilné konanie. Zdôraznili, že im ide výhradne iba o spravodlivé zadosťučinenie. sú
presvedčení, že súd bude pri určení výšky nemajetkovej ujmy dbať o to, aby naplnila tak satisfakčnú, ako
aj preventívno-sankčnú funkciu, t.j. zmierniť ujmu vzniknutú žalobcom. Peňažitá náhrada má fyzickej

osobe umožniť opatriť si náhradné pôžitky, ktoré jej ujmu zmiernia, pretože stratu dieťaťa nie je možné
žiadnou peňažnou sumou nahradiť, pričom potreba finančnej satisfakcie narastá v priamej úmere s
mierou zavinenia pôvodcu zásahu. Účelom je aj odradiť porušovateľa od opakovania neoprávneného
zásahu. Vzhľadom k okolnostiam tohto prípadu- zo strany žalovaného sa jednalo o preukázaný zlý
zámer, k tomu ešte kumulovaný úmysel - vziať život inému pre vlastný majetkový prospech, navyše

plánovane a koordinovane osobitnou, tkz. likvidačnou skupinou existujúcou v rámci zločineckej skupiny
v utajení, ktorá sa na takéto vraždy na objednávku špecializovala, je v tomto smere možné dôjsť k
záveru, že v prípade takto spoločensky a právne zvlášť odsúdeniahodného chovania, treba vyjadriť
citeľným určením výšky peňažného zadosťučinenia. Poukázali na závažnosť zásahu do ich práva na
ochranu rodinného života, rozvíjanie vzťahu s blízkymi osobami, s nádejou na pomoc v ich starobe je

determinovanánielenichosobnostnými,t.j.subjektívnymi,krajnenegatívnymipocitmibeznádejeastraty
radosti zo života, je v ich prípade daná tiež silnou intenzitou vzťahu medzi rodičmi a zavraždeným synom
za života. Zdôraznili, že ich nebohý syn bol na svojich rodičov mimoriadne citovo naviazaný, osobitne
na matku, pre ktorú bol všetkým - milovaným prvorodeným synom. syn obidvom rodičom prejavoval
vďaku za zo, že mu umožnili získať vysokoškolské vzdelanie, ktoré mu umožnilo sa realizovať v oblasti

súkromného podnikania. Napredoval v ňom aj vďaka pomoci rodičov, ktorí ho finančne podporili a tým
mu umožnili podnikanie rozbehnúť. Syn sa o rodičov pravidelne a intenzívne zaujímal, trávili spolu voľný
čas a navštevovali sa. Zdôrazňoval im a uisťoval ich, že sa o nich v starobe postará. Žalobkyňa v 1. rade
si jasne pamätá, že i v ten tragický deň bola spolu so synom v Bratislave a trávili spolu čas. Prežitý šok a
následná dlhodobá traumatizácia, ktorú do dôsledkov nevyriešilo ani trestné konanie, veľmi negatívnym

spôsobom zasiahla i do intímnej osobnostnej sféry žalobcov, ako rodičov a vo vzťahu k žalobcovi v 2.
rade aj nezvratným zhoršením zdravotného stavu. V priamej súvislosti s prežitým stresom, vyvolaným
smrťou milovaného syna, s ktorým ako jeho otec spájal svoju budúcnosť, prirodzené potreby vlastnej
užitočnosti a sebarealizácie, u neho najskôr vyvolal dve cievne príhody a napokon bola spúšťačom
Alzheimerovej choroby, ktorú mu diagnostikovali v roku 2019.

2. Okresný súd Levice riadne doručil žalobu žalovanému žalobu spolu s jej prílohami a zároveň ho
v zmysle § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný na výzvu reagoval tak, že vrátil vo
fotokópii súdom zaslané tlačivá, spolu s doručovacím listom (nakoľko je vo výkone trestu v Maďarsku,
kde zakrúžkoval odpoveď d), t.j., že podáva odvolanie, bez toho, aby sa vyjadril a poprel skutkové

tvrdenia. Rovnako na predvolanie, resp. výzvu súdu, či súhlasí s konaním v jeho neprítomnosti žalovaný
reagoval iba zakrúžkovaním odpovede a) a d) doručovacieho listu, teda, opäť podal odvolanie voči
predvolaniu a súhlasil s konaním bez jeho prítomnosti, bez toho, aby sa inak vyjadril a poprel skutkovétvrdenia, z čoho vyplýva, že žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým
spôsobom nepoprel.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v A) neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa na pojednávanie nedostavil a súhlasil s konaním v jeho
neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu sa pridržiava podaného
odporu.....

4. Súd sa oboznámil so žalobou, rodným lisom V. O., oznámením o úmrtí, rozhodnutiami súdov v
trestnej veci, konkrétne: rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská
Bystrica, sp. zn. BB-3T/32/2014 zo dňa 30. 03. 2016, uznesením NS SR sp. zn. 4 To 6/2016 zo
dňa 06.02.2017, rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica,
sp. zn. BB-3T/32/2014 zo dňa 20. 04. 2017, uznesením NS SR sp. zn. 4 To 2/2017 zo dňa
07.07.2017, rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp.

zn. BB-3T/32/2014 zo dňa 30. 11. 2017, rozsudkom NS SR sp. zn. 4 To 1/2018 zo dňa 13.06.2018,
uznesením NS SR sp. zn. 4 To 1/2018 zo dňa 12.06.2018, uznesením NS SR sp. zn. 4 To 9/2018 zo dňa
10.12.2018, odvolaním žalobcov voči rozsudku Špecializovaného trestného súdu zo dňa 30.11.2017, a
zistil tento skutkový a právny stav:

5. Žaloba podľa jej obsahu a petitu žaloby, je kumuláciou dvoch samostatných procesných nárokov,
práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka, t.j žaloby na určenie právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) CSP) a práva na nemajetkovú ujmu
vyjadrenú v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. žaloby na splnenie povinnosti
podľa § 137 písm. a) CSP).

6. Z rozhodnutí v trestnom konaní, konkrétne z rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok,
pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-3T/32/2014 zo dňa 30. 11. 2017, v spojení s Uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 To 9/2018 zo dňa 10.12.2018 súd uznal žalovaného
v skutku č. 7 vinného, že spoločným konaním s ďalšou osobou úmyselne usmrtil iného, spáchal

taký čin opätovne a v úmysle získať majetkový prospech, čím spáchal trestný čin vraždy formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods.2 písm. c), h) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.,
v znení zákona č. 183/1999 Z. z. z dôvodu usmrtenia poškodeného V. O., ktorý bol dňa 20.10.1999
usmrtený zastrelením. Za uvedené ho súd odsúdil podľa §219 ods. 2 TZ, § 35 ods. 1 TZ a § 29 ods.3 TZ
č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30.11.2000 na výnimočný úhrnný trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 51 ods. 1 TZ mu súd uložil trest prepadnutia majetku a podľa § 39a ods. 2 písm. c) TZ ho
súd zaradil do III. nápravnovýchovnej skupiny. Žalobcom trestný súd priznal podľa § 287 ods. 1 TP
spoločne a nerozdielne voči obžalovaným V. X., Z. V., F. U. M. S. G. nemajetkovú ujmu po 10.000,- eur
každému. So zvyškom nároku na náhradu škody ich podľa § 288 ods. 2 TP odkázal na civilný proces.
Toto rozhodnutie voči žalovanému nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.12.2018. Najvyšší

súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že nemožno mať žiadne pochybnosti o vine Z. V., pretože jeho vina
je preukázaná tak výpoveďami tkz. korunných svedkov a aj celým súborom ďalších dôkazov, ktoré bez
akýchkoľvek pochybností dovoľujú vysloviť záver o vine. Na margo obhajoby Z. V., vo všeobecnosti
možnopovedať,žetátojezaloženáviacmenejnavšeobecnompopieranícelejtrestnejčinnosti.Najvyšší
súd sa stotožnil aj s uložením výnimočného trestu odňatia slobody na doživotie so zaradením na jeho

výkon do najprísnejšieho režimu výkonu trestu, nakoľko prvostupňový súd podľa neho správne prihliadal
na skutočnosť, že žalovaný sa podieľal na skutkoch - úmyselných trestných činoch s následkom smrti.
Patril pritom k tzv. likvidačnej skupine v zločineckej skupine a V. X. mu natoľko dôveroval, že bol
poverený n vykonávanie v podstate tých najzávažnejších trestných činov.

7. Z rodného listu V. O. vyplýva, že žalobcovia v 1.rade a v 2. rade sú jeho rodičia. Z oznámenia o
úmrtí vyplýva, že F.. V. O., J..XX.XX.XXXX, L. XX.XX.XXXX.

8. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,

svojho mena a prejavov osobnej povahy.

9. Podľa § 13 ods. 1,2,3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahova aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3)

Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

10. Podľa § 16 OZ, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu,
zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

11. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

12. Podľa hlavy I, článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 04.11.1950,
ktorý Československá federatívna republika ratifikovala 19.03.1992 a pre Slovenskú republiku sa stal

záväzný 01.01.1993, každý má právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a
korešpondencie.

13. Podľa čl. 15 ods. 1, 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava SR"),
každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. (2) Nikto nesmie byť

pozbavený života.

14. Podľa § 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

15. Podľa § 219 ods. 1,2 písm. c) a h) zákona č. 140/1961 Zb., účinného do 30.1.2000, kto iného
úmyselne usmrtí, potresce sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov. (2) Odňatím slobody na
dvanásť až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v
odseku 1: c) opätovne, h) v úmysle získať majetkový prospech alebo v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný
trestný čin alebo z inej obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky.

16. Podľa § 287 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok (ďalej len "TP"), ak súd odsudzuje
obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v
rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému
vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu

skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o
náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak
škoda nebola dosiaľ uhradená.

17. Podľa § 288 ods. 2 TP, na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže

súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti.

18. Podľa § 193 veta tretia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ďalej je
súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o

osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

19. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

20. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

21. V prejednávanej veci súd vychádzal z § 11 Občianskeho zákonníka, ktorý priznáva každej fyzickej
osobe právo na ochranu proti zásahom do osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej

dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Súčasťou práva na ochranu
osobnosti je i právo na súkromie a rodinný život, ktoré v sebe zahrňuje tiež právo fyzickej osoby na
spolužitie s ďalšími osobami, konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné
práva. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie, ktoré má v zákoneuvedené znaky. Týmito znakmi sú predovšetkým neoprávnenosť zásahu a jeho objektívna spôsobilosť
negatívne dopadnúť na chránené osobnostné práva fyzickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom
a poškodením (ohrozením) niektorého z osobnostných práv musí byť vzťah príčinnej súvislosti. Ak

určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba
právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté
primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súčasťou práva na ochranu súkromia
chráneného ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, je aj rodinný život spočívajúci v udržiavaní a
rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami, a konanie,

ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny, je konaním nesúcim znaky
neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny.

22. Je nesporné, že k zásahu do osobnostných práv žalobcov ako aktívne legitimovanej strany sporu
došlo v dôsledku spáchania úmyselného trestného činu vraždy ich syna, kde jedným z páchateľov bol
žalovaný. Voči páchateľom tohto trestného činu sa viedlo trestné konanie Špecializovaným trestným

súdom Pezinok, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-3T 32/2014. Žalobcovia v 1. a 2. rade si ako
poškodení podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku uplatnili v trestnom konaní nárok na náhradu morálnej
škody vo forme nemajetkovej ujmy každý v sume 50.000 € na rovnakom skutkovom základe, ako v
predmetnom konaní, proti všetkým obžalovaným zo spáchania skutku (spôsobenej smrťou ich syna).

23. V zmysle rozsudkov bolo ustálené, že V. O. bol O. XX.XX.XXXX Q. XX,XX E. I. G. J. G. W. K. O. Č..
XX zavraždený, pričom bolo na neho celkovo 19 krát vystrelené z dvoch strelných zbraní, pričom jedným
zo strelcov bol žalovaný a súd mal preukázané, že žalovaný úmyselne usmrtil iného, takýto čin spáchal
opakovane a v úmysle získať majetkový prospech. Znalec prof. PhDr. Anton Heretik CSc., znalec z
odboru psychológia vo svojom znaleckom posudku uviedol, že žalovaný má pamäťové schopnosti na

úrovni vysokého nadpriemeru. V sociálnom kontakte je extrovertovaný, agresivita nie je jeho osobnosti
cudzia.Obžalovanýsaodmietolvyjadriťkjednotlivýmtrestnýmčinomkladenýmmu zavinu,relativizoval
však spoločenskú nebezpečnosť týchto činov tvrdeniami, že v deväťdesiatych rokoch prebieha vojna
medzi jednotlivými skupinami organizovaného zločinu a vo vojne vojaci zabíjajú, aby sami neboli zabití.
Zároveň uviedol, že prognóza jeho resocializácie je nepriaznivá.

24. V príčinnej súvislosti s konaním žalovaného ako jedného zo spolupáchateľov došlo k úmyselnému
usmrteniu syna žalobcov a to pre majetkový prospech, čím došlo k neoprávnenému zásahu do ich
osobnostných práv, a to rodinného života, ktorý zahrňuje vzťahy medzi blízkymi príbuznými. Súkromný,
teda aj rodinný život, zahŕňa v sebe právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľuďmi (okrem

iných aj členmi rodiny). Prirodzenou súčasťou života je aj smrť človeka, pričom akceptovateľná je
prirodzená smrť. Avšak zavinená (nečakaná) smrť blízkej osoby, predstavuje pre úzky a pevný rodinný
vzťah, rodinné väzby tak vážnu nemateriálnu ujmu pre rozvoj osobnosti pozostalého, že môže byť
kvalifikovaná ako ujma. Smrť fyzickej osoby v dôsledku zavineného protiprávneho konania so sebou
prináša následok, ktorý nie je možné odstrániť a ani nijako ho napraviť. Takáto nečakaná udalosť

potom so sebou prináša nereparovateľnú citovú ujmu, ktorá preukázateľne nastala aj u žalobcov. Z
vykonaného dokazovania je preukázaná dôvodnosť uplatneného nároku, keďže syn žalobcov zomrel
práve v dôsledku úmyselnej vraždy, ktorej vykonávateľom bol žalovaný, a to úmyselným zavineným
konaním žalovaného a dokonca pre majetkový prospech, z ktorého dôvodu žalobcom vznikol nárok na
nemajetkovú ujmu - ako určitého odškodnenia. Žalobcovia si nemajetkovú ujmu uplatnili už v trestnom

konaní, každý vo výške 50.000,-eu r, pričom im bola priznaná spoločne a nerozdielne voči všetkým
obžalovaným z tohto skutku - Q.. V. X., Z. V., F. U. M. S. G., po 10.000,- eur každému. So zvyškom
nároku na náhradu škody ich súd odkázal na civilný proces.

25. Pokiaľ ide o určenie výšky odškodnenia za takéto konanie, súd sa pri jej určení spravoval úvahou,

ako a akým spôsobom je možné vôbec peniazmi oceniť ľudský život človeka, osobitne ak ide o
život milovaného syna. Súd má zato, že hodnota blízkeho (milovaného) človeka je nevyčísliteľná a
nenahraditeľná žiadnou finančnou sumou. Avšak pre dané konanie existujú určité kritéria na určenie
výšky, ktorou sumou je možné aspoň zmierniť (nikdy nie zaceliť) ťažkú citovú ujmu a neoprávnený
zásah do práva na ochranu poškodeného a pozostalých blízkych osôb formou právnych prostriedkov

upravených v Občianskom zákonníku. Za takéto kritéria súd v danom prípade považuje intenzitu vzťahu
žalobcov s nebohým; vek zomrelého a vek pozostalých; prípadne poskytnutie inej satisfakcie. Spolu s
týmito kritériami súd prihliadol aj na okolnosti osoby zodpovednej, ktorými sú postoj žalovaného : jeho
ľútosť, náhrada škody, ospravedlnenie; dopad udalosti do duševnej sféry pôvodcu; miera zavinenia,resp. miera spoluzavinenia usmrtenej osoby. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že
žalobcovia sa s touto udalosťou doteraz nevysporiadali a je otázne, či sa do konca svojho života s
ňou aj vysporiadajú. Ich syn mal ešte len nedožitých 37 rokov, t.j. bol v najlepšom veku, celý život

mal ešte len pred sebou. Medzi spáchaním skutku a odsúdením žalovaného uplynul dlhší čas (takmer
20 rokov), pričom aj teraz v danej trestnej veci Najvyšší súd SR rozhoduje o mimoriadnom opravnom
prostriedku jedného u odsúdených. V dôsledku toho žalobcovia nemohli mať kľud a priestor v pokoji
sa so smrťou svojho syna postupne zmieriť, ale práve naopak, stále boli v právnej neistote, v stresoch,
uvedená kauza bola medializovaná, nakoľko išlo o trestnú vec týkajúcu sa zločineckej skupiny (tkz.

„N.), sami boli v ohrození života, v dôsledku čoho dochádzalo k dlhotrvajúcej viktimizácia žalobcov.
Podľavyjadrenížalobcov,žalovanýsniminijakonekomunikoval,neprejavilľútosť.Ztrestnýchrozsudkov
taktiež vyplýva, že ku skutku sa nepriznal, a svoje konanie neoľutoval. Čo sa týka intenzity vzťahov
žalobcov s nebohým synom, podľa ich vyjadrenia mali výborný vzťah. Rodičia syna podporovali, aj
finančne, mali pravidelný kontakt a on sa im za to mal v pláne revanšovať v starobe. Žalobkyňa v 1.
rade uviedla, že aj v deň smrti bola osobne so svojim nebohým synom. Pre každého rodiča je smrť

vlastného dieťaťa určite zdrvujúca. O to náročnejšie to musí byť, ak vaše dieťa príde o život násilným,
úmyselným, vopred premysleným konaním niekoho iného. Žalovaného v 2. rade uvedená udalosť
zasiahla natoľko, že mal dve cievne mozgové príhody. Aj keď žalovaný konal v spolupáchateľstve
s ďalšími 5. spolupáchateľmi, práve žalovaný bol jedným z dvoch priamych vykonávateľov vraždy a
na rozdiel od ostatných spoluobžalovaných, resp. už odsúdených, svoju vinu aj napriek dôkazom po

celú dobu popieral a nepreukázal ani žiadnu ľútosť, pričom zločinu vraždy sa dopustil v spoločensky
najnebezpečnejšej forme trestnej súčinnosti (ako člen zločineckej skupiny), na objednávku (závažnejší
spôsob konania) a s vopred uváženou pohnútkou. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové
tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprel, t.j. uvedené skutočnosti nerozporoval, vyplývajú z
vyjadrení žalobcov, ako aj z rozhodnutí v predmetnej trestnej veci a tak súd nepotreboval doplniť

dokazovanie ďalšími dôkazmi.

26. V danom prípade teda má súd zato, že žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods.
1 OZ nemôže byť v danom prípade postačujúca, k zmierneniu môže prispieť iba náhrada v peniazoch.
Avšak vzhľadom k tomu, že žalobcovom už bola priznaná nemajetková ujma v trestnom konaní, súd

posudzoval aj tú skutočnosť, či je v danom prípade odôvodnený nárok na nemajetkovú ujmu vo väčšom
rozsahu, ako bol už priznaný v trestnom konaní. Na základe uvedeného súd konštatuje, že nemajetková
ujma vo vzťahu ku všetkým žalovaným spolu vo výške 10.000,- eur pre každého zo žalobcov, čo
predstavujevočikaždémuobžalovanémunárokvsumecca3.333,-eur,sohľadomnazávažnosťskutku,
okolnosti za akých k nemu došlo a s ohľadom na postoj žalovaného, nemožno považovať za primeranú

formu satisfakcie.

27. S prihliadnutím na to, že k usmrteniu syna žalobcov došlo úmyselným zavineným konaním,
spáchaným zločineckou skupinou za účelom dosiahnutia zisku, s ohľadom na intenzitu vzťahu
žalobcov ako rodičov s ich nebohým synom, s ohľadom na následky uvedeného zásahu do rodinného

života žalobcov, ich citovú ujmu, ako aj postoj žalovaného a skutočnosť, že žalovaný bol priamym
vykonávateľom vraždy, súd vyhovel žalobnému nároku v plnom rozsahu a obom žalobcom priznal
nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- eur, nakoľko ju považoval za primeranú.

28. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobcovia boli úspešní v súdnom
konaní v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením v
zmysle § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).

V Leviciach, dňa 21. júna 2022

JUDr. Alena Moravčíková

s u d c a