Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 11, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/48/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419203257
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4419203257.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. C. XXX, zastúpeného: JUDr. Lívia Kňažíková, advokátska so sídlom Komárno, M. R. Štefánika 6,
IČO: 31 167 586, proti žalovanému: O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, zastúpenému B.. Gergely
Pšenák, advokát so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 30, IČO: 42 369 436, o určenie neexistencie

dlhu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25. februára 2022 pod
č.k. 13C/41/2019 - 368 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r
a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dlh žalobcu voči žalovanému na základe

zmluvy o pôžičke uzavretej medzi nimi dňa 14.11.2018 vo výške 200 000 eur neexistuje. Žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca
sa domáhal určenia, že dlh žalobcu voči žalovanému na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi
nimi dňa 14.11.2018 neexistuje z dôvodu, že on takúto zmluvu nikdy uzavrieť nechcel, nikdy jej obsah
nedohadoval , bol podvedený. Žalovaný ho úmyselne oklamal tvrdiac, že uzatvára kúpnu zmluvu
na vozidlo Cadilac. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie Notárskou zápisnicou N 179/2018, NZ

55442/2018, NCRls 56033/2018 spísanej notárkou JUDr. Zuzanou Kanásovou dňa 14.11.2018 z ktorej
zistil, že ňou žalobca vyhlásil, že mu žalovaný požičal sumu 200 000 eur, ktorú sa žalobca zaviazal vrátiť
do jedného mesiaca od podpísania zmluvy ( t.j. do 12.12.2018 ) s odmenou 2500 eur do 31.1.2019,
t.j. v uvedenej lehote žalovanému vrátiť sumu 202 500 eur. Pre prípad, že sa tak nestane, súhlasil
žalobca s tým, aby táto notárska zápisnica bola podľa § 45 ods. 2 písm. c/ zákona č. 233/1995 Zb.
vykonateľným exekučným titulom. Uvádza sa v nej, že k odovzdaniu finančných prostriedkov došlo .Súd

zo správy exekučného súdu a z upovedomenia o začatí exekúcie zo 6.6.2019 zistil, že Okresný súd
Banská Bystrica vedie exekučné konanie medzi oprávneným O. I. a povinným B. R. o vymoženie sumy
200 000 eur s prísl. pod č.k. 53Ek/280/2019 (355 EX 261/2019), v ktorom povinný podal návrh na odklad
exekúcie zo dňa 21.5.2019 (z dôvodu, že je presvedčený, že bol podvedený a podal preto aj trestné
oznámenie - opísal rovnaké skutočnosti ako v žalobe v merite tejto veci), ktorý návrh bol uznesením súdu
zo dňa 10.7.2019 zamietnutý. Z podania žalobcu zo dňa 21.5.2019 adresovaného súdnemu exekútorovi

JUDr. Petrovi Klimentovi zistil, že žalobca podal návrh na zastavenie exekúcie 355 EX/261/2019 a návrh
odklad. Argumentoval rovnakými dôvodmi. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.11.2018 uzavretej medzi
žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom zistil, že ňou žalovaný požičal žalobcovi sumu 200
000 eur, ktorú sa žalobca zaviazal vrátiť do 12.12.2018 s odmenou 2500 eur do 31.1.2019, t.j. v uvedenej
lehote žalovanému vrátiť sumu 202 500 eur. Uvádza sa v nej, že k odovzdaniu finančných prostriedkov
došlo pri podpise zmluvy, čo dlžník potvrdil svojím podpisom. Zmluva obsahuje podpisy strán sporu,

z nich podpis dlžníka je overený na Obecnom úrade U. dňa 14.11.2018.Z potvrdenia Obce U. zo dňa
20.5.2019 zistil, že úrad osvedčil, že dňa 14.11.2018 obec osvedčila podpis žalobcu ako dlžníka nazmluve o pôžičke. Z potvrdenia a súhlasu Tipos a.s. Bratislava zo dňa 9.5.2017 zistil, že žalobca vyhral
v hre Loto sumu 956 100 eur o vyplatenie ktorej žalobca požiadal na tam uvedený účet. Z výpisu z účtu
žalobcu č. A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zistil, že dňa 10.5.2017 naň bola pripísaná suma 956

100 eur od spoločnosti Tipos a.s.. V priebehu septembra 2017 až októbra 2018 žalobca na iné svoje
sporiace a investičné účty previedol vysoké sumy v státisícoch eur. Ku dňu 14.11.2018 v deň podpisu
spornej zmluvy o pôžičke, sa na jeho účte nachádzala suma 5 706,98 eura. Ďalej súd prvej inštancie
citoval výpovede strán, svedkov notárky JUDr. J. Ing. U. C. , J. R., L. B., obsah zmluvy uzavretej medzi
žalovaným ako dlžníkom a jeho sestrou Z. I. ako veriteľom dňa 9.11.2018. Zistil, že žalovanému jeho

sestra požičala sumu 50 000 eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť do 30.1.2019. Zo zmluvy uzavretej medzi
žalovaným ako dlžníkom a J. ako veriteľom dňa 5.11.2018 z ktorej zistil, že žalovanému ňou bola
poskytnutá pôžička v sume 74 000 eur, ktorú pôžičku sa zaviazal vrátiť do 1.1.2019. Zo spisu KR PZ
SR Nitra ČVS: KRP-72/2-VYS-NR-2019 výpoveď svedkyne Z. I., svedka N. J. a na zistený skutkový
stav aplikoval ustanovenia § 3, § 34 , 37 ods. 1, 2, § 39, § 49a, § 40a Občianskeho zákonníka (ďalej len
OZ), § 137 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP). V bodoch 24, 25 rozsudku uviedol právnu

teóriu naliehavého právneho záujmu na podľa § 137 CSP, v bode 30 zdôvodnil naliehavý právny záujem
žalobcu spočívajúci v tom, že bez takého určenia by jeho právo bolo ohrozené a jeho vlastnícke práva
by mohli byť postihnuté exekúciou.

1.2. Ďalej uviedol, že základnou otázkou (predbežnou) bola otázka platnosti zmluvy o pôžičke zo dňa

14.11.2018. Až po vyriešení tejto prejudiciálnej otázky mohol posúdiť dôvodnosť žaloby. Uviedol, že z
vykonaného dokazovania má za nepochybne preukázané, že strany sporu vo forme notárskej zápisnice
N179/2018,NZ55442/2018,NCRls56033/2018spísanejnotárkouJUDr.ZuzanouKanásovoupodpísali
dňa 14.11.2018 zmluvu o pôžičke. Žalovaný ňou požičal žalobcovi sumu 200 000 eur, ktorú sa žalobca
zaviazal vrátiť do 12.12.2018 s odmenou 2500 eur do 31.1.2019, t.j. v uvedenej lehote žalovanému vrátiť

sumu 202 500 eur. Pre prípad, že sa tak nestane, súhlasil žalobca s tým, aby táto notárska zápisnica
bola podľa § 45 ods. 2 písm. c/ zákona č. 233/1995 Zb. vykonateľným exekučným titulom.Okresný súd
Banská Bystrica vedie pod č. konania 53Ek/280/2019 ( 355 EX 261/2019 ) vo veci oprávneného ( v
tomto konaní žalovaný O. I. ) exekúciu proti B. ( v tomto konaní žalobca ) o vymoženie sumy 200 000 eur
s príslušenstvom, v ktorej veci je exekučným titulom notárska zápisnica N 179/2018, NZ 55442/2018,

NCRls 56033/2018 zo dňa 14.11.2018. Žalobca v konaní tvrdil, že zmluvu o pôžičke uzavrel v omyle
vyvolanom žalovaným, žalovaný tvrdil, že žalobca ho požiadal o pôžičku. Existenciu pôžičky, ktorú mal
žalobcovi poskytnúť preukazoval zmluvou o pôžičke z 12.11.2018 a notárskou zápisnicou zo 14.11.2018
( obe podpísané žalobcom ) a výpoveďami svedkov I., T.. C. a R. ( a zmluvami s I. a C. ).Medzi
tvrdeniami žalobcu a žalovaného sú rozpory predovšetkým o tom, či k uzavretiu zmluvy o pôžičke na

sumu 200 000 eur došlo odovzdaním peňazí.Tvrdenia žalovaného o poskytnutí pôžičky potvrdzovali
zmluva o pôžičke z 12.11.2018 a notárska zápisnica zo 14.11.2018 a výpovede svedkov (osôb, ktoré
mali pôžičku poskytnúť žalovanému ) a to svedkovia I., R. a C.. Mal za nepochybne preukázané, že
žalobca v čase kedy si mal od žalovaného požičať sumu 200 000 eur (12.11.2018), disponoval na svojom
účte hotovosťou približne v sume 5 700 eur a na podielových listoch sumou 167 530,38 eura.

Ďalej konštatoval, že na strane žalovaného sú dva základné dôkazy o tom, že malo dôjsť k uzavretiu
zmluvy o pôžičke , zmluva o pôžičke zo dňa 12.11.2018 s overeným podpisom žalobcu a notárska
zápisnica zo dňa 14.11.2018. Tieto listiny by samé osebe bežne postačovali k tvrdeniu, že k pôžičke
došlo. Musel v konaní prihliadnuť i na iné vykonané dôkazy a to aj jednotlivo, ale hlavne v ich vzájomnej
súvislosti. Žalobca sa dostal do dôkaznej núdze (ohľadom svojho tvrdenia, že žiadna pôžička nebola),

mal za to, že napriek podpísaniu oboch listín, v skutočnosti platne k uzavretiu zmluvy o pôžičke
a najmä k odovzdaniu peňazí medzi stranami sporu ako podstatnej náležitosťou zmluvy o pôžičke
ako reálneho kontraktu, nedošlo.Tvrdenia žalovaného o odovzdaní peňazí vyhodnotil ako nepravdivé,
nedôveryhodné. Preukázateľne ( sám to uviedol ), nedisponoval finančnými prostriedkami v takom
rozsahu, aby mohol poskytnúť pôžičku v dohodnutom rozsahu ( 200 000 eur ). Podľa jeho tvrdení si

tieto finančné prostriedky požičal od sestry a kamarátov za účelom ich požičania žalobcovi. Pritom ho
poznal ( ako sám potvrdil ) iba zbežne a krátko. Je ťažko uveriteľné, že by niekto požičal tak vysokú
sumu inej osobe, ktorú takmer nepozná, aby jej požičal peniaze, ktoré si sám na to musel požičať. Za
nízku odmenu 2500 eur bez akéhokoľvek zabezpečenia splnenia tohto záväzku.

1.3.V ďalšej časti vyhodnotil výpoveď svedka C. nevediaceho meno žalovaného, kedy požičal peniaze,
bez spísania zmluvy, bez žiadneho profitu ako spochybňujúci, či k pôžičke žalovanému vôbec došlo.
Ďalej uviedol, že je ťažko uveriteľné, že by sestra žalovaného bola požičala bratovi takmer všetky
finančné prostriedky (50 000 eur), ktoré získala predajom domu za cenu 55 000 eur, teda takmer všetkyfinančné prostriedky, ktoré mala. Mal pochybnosť o pravdivosti jej výpovede, najmä pokiaľ ide o osobu
žalovanému blízku. Ďalej poukázal na časovú súvislosť zmluvy o pôžičke z 12.11.2018 a notárskej
zápisnice zo 14.11.2018), podpísané krátko po sebe (v priebehu 2 dní). Je zrejmé, že po tak krátkej

dobe sa určite nebol žalovaný informovať na stav vrátenia pôžičky. Do uplynutia lehoty na ich vrátenie
bolo ešte dostatok času (takmer celá dohodnutá doba). Je vylúčené, aby žalovaný prestával už vtedy
žalobcovi veriť, že peniaze vráti a že by toto malo byť dôvodom na podpis notárskej zápisnice, ktorej
podpísanieešte2dnipredtýmžalovanýnevyžadoval.Tvrdeniežalovanéhootom,žeprestávalžalobcovi
veriť, nie je pravdivé.

Ďalej uviedol, že (a to bez toho, že by akýmkoľvek spôsobom mal v úmysle žalobcu uraziť, či znevážiť )
prihliadol na skutočnosť vyplývajúcu z výsluchu žalobcu samotného (ako aj výsluchu svedka Zsideka),
že žalobca dlhodobo požíva alkoholické nápoje v nadmernom rozsahu . V deň podpisu zmluvy na
Obecnom úrade U. dňa 12.11.2018 bol pod vplyvom alkoholu, keď vypil 2 pivá a poldeci. Žalobca
neovláda dostatočne slovenský jazyk. V tomto konaní i v trestnom konaní mal tlmočníka z jazyka

maďarského. Podľa názoru súdu je podpriemerne inteligentný. Jeho schopnosť rozpoznať situácie
primeraným spôsobom, ktorá je podkladom pre primerané prispôsobenie sa situácii, (predovšetkým
situácii, ktorú neočakáva - podpis zmluvy o pôžičke ) vo chvíli, keď si nevystačí so svojou skúsenosťou,
je veľmi nízka. Nevedomosť, neznalosť a nedostatočná inteligencia mohla ľahko spôsobiť, že mysliac si,
že podpisuje papiere týkajúce sa automobilu Cadillac, podpísal ľahkovážne hocičo iné, v tomto prípade

zmluvu o pôžičke. Mentálna úroveň žalobcu je nízka, vyplynulo to tiež na pojednávaní z jeho výpovede,
keď nedokázal sám formulovať vety a odpovede na kladené otázky. V prípade žalobcu ide o jednoduchú,
dôverčivú a naivnú osobu, ktorá dôverovala žalovanému a jemu blízkym osobám. Hodnotiac vykonané
dokazovanie s poukazom na § 191 CSP uzavrel, že dôkazy v tomto produkované žalovaným nie sú
vierohodné. Výpovede svedkov C. a R. sú nedôveryhodné, javia sa ako čisto účelové a vykonštruované.

Za vykonštruovanú považoval zmluvu o pôžičke medzi žalovaným a jeho sestrou.

1.4. Ďalej uviedol, že tvrdenia žalobcu, že žalovaný ho pri uzavretí zmluvy o pôžičke a pri jej podpise
uviedol do omylu, sú pravdivé. Z výpovede notárky JUDr. C. vyplynulo, že pri podpise notárskej zápisnice
sa jednalo v slovenskom jazyku. Zápisnica nebola pretlmočená do jazyka maďarského. Žalobca je

osobou s podpriemernou inteligenciou a pravidelne požíva alkohol v nadmernom rozsahu. Ako voči
takejto obmedzene disponovanej osobe bolo možné žalovanému konať spôsobom, ktorý vzbudí dôveru
v to, že žalobca podpíše listinu s iným obsahom, než je mu prezentované. Napriek tomu, že žalobca
osobne podpísal zmluvu o pôžičke a notársku zápisnicu, ktoré sú základnými dôkazmi dospel k záveru,
že k uzavretiu zmluvy o pôžičke a ani k odovzdaniu peňazí z nej medzi žalovaným ako veriteľom

a žalobcom ako dlžníkom nikdy nedošlo, nedošlo teda k naplneniu náležitostí zmluvy, ktorú žalobca
podpísal.

Nikdy nebolo jeho úmyslom požičať si od žalovaného finančné prostriedky (ktoré navyše nepotreboval
požičať, pretože sám mal finančných prostriedkov k dispozícii dosť). V úmysle žalovaného bolo pripraviť

ho o finančné prostriedky. S týmto úmyslom ho presvedčil o tom, že podpisuje papiere týkajúce sa
vozidla Cadillac, hoci podpísal v skutočnosti zmluvu o pôžičke. Ďalej uviedol, že zmluva je neplatná
podľa § 37 ods. 1 OZ a § 49a OZ. Je zrejmé, že je tu nedostatok vôle žalobcu na jej uzavretí. K jej
podpisu žalobcom došlo omylom vyvolaným žalovaným. Nikdy nebolo jeho úmyslom požičať si od
žalovaného peniaze.

1.5.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi v konaní plne úspešnému
priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

2.1. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h)
CSP dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Rozsudok považoval za nesprávny, svojvoľný, zmätočný a nepreskúmateľný. Poukázal na listinný
dôkaz predložený súdu zo strany žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca na svojom
bankovom účte vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s. v rozhodnom období nedisponoval väčšími
finančnými prostriedkami . Dňa 14.11.2018 mal na svojom bankovom účte č. IBAN A XXXX XXXXXXXXXXXX XXXX finančné prostriedky vo výške 5 706,98 eura, čo je v rozpore s odôvodnením napadnutého
rozsudku, že nepotreboval pôžičku od žalovaného. Z výpisu účtu vyplýva, že dňa 10.5.2017 mal na
svojom bankovom účte zostatok vo výške 956.104,51 eura a dňa 14.11.2018 mal už len 5 706,98 eura.

Z uvedeného je evidentné, že skoro všetky finančné prostriedky zo svojho účtu minul za necelý rok.
Mohol sa dostať do finančnej tiesne. Z vykonaného dokazovania nevyplýva skutočnosť, že by žalobca
nemal za potrebu si požičať, práve naopak, z listinných dôkazov vyplýva, že jeho finančná situácia oproti
mesiacu máj 2017 bola likvidná.

2.2. Ďalej uviedol ,že súd I. inštancie základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym právnym
záverom a skutkovým zisteniam a skutočnosť, že žalobca disponoval podielovými fondmi vo výške
167530,38 eura. Ukázal mu investície na sumu vo výške 500 000 eur. Z výpisu účtu žalobcu vyplýva, že
od výhry v lotérii a podľa výpisov z účtu od obdobia 10.5.2017 až do obdobia uzavretia zmluvy o pôžičke
teda do 14.11.2018 stihol minút vyše 950 000 eur. K tomu nasvedčuje aj výpoveď svedka N. J..

2.3.V ďalšej časti sa nestotožnil s dôvodmi rozhodnutia o nedisponovaní s finančnými prostriedkami.
Poukázal na výpoveď svojej sestry Z. I. zo dňa 10.9.2019, z ktorej jednoznačne vyplýva, že disponoval
finančnou sumou vo výške 50 000 eur. Svedkyňa v trestnom konaní riadne opísala nadobudnutie
finančných prostriedkov, opísala od koho dostala finančné prostriedky za predaj nehnuteľností. Uvedené
skutočnostivyplývajúzozmluvyopôžičke,ktorábolauzatvorenákrátkopredpodpisomzmluvyopôžičke

medzi žalobcom a žalovaným.
2.4. Ďalej nemožno tvrdiť, že nedisponoval finančnými prostriedkami vo výške ďalších 74 000 eur,
nakoľko dňa 5.11.2018 došlo k podpisu zmluvy o pôžičke medzi ním a veriteľom J. R.. Predmetom
zmluvy bolo požičanie finančných prostriedkov vo výške 74 000 eur. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená
pred notárom JUDr. O. K.. Túto skutočnosť potvrdil svedok R. na pojednávaní dňa 20.11.2020. Svedok

T.. U. C. potvrdil, že mu poskytol finančné prostriedky. Žalobca aby vyvrátil uvedené skutočnosti,
nepredložil žiaden dôkaz. Žalobcom navrhnutý svedok L. B. na pojednávaní dňa 20.11.2020 uviedol, že
žalobca investoval do podnikania autobazáru vyššiu sumu .
Počas procesu namietal ako prejudiciálnu otázku prípustnosti žaloby vzhľadom na neexistenciu
naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právnych aktov. Mal za to, že ide o určovaciu žalobu

podľa § 137 CSP a neplatnosť právneho úkonu možno požadovať iba v prípade, ak strana preukáže svoj
naliehavý právny záujem na takomto určení, teda je dôležité vo viazanosti na konkrétny určovací petit,
aby sa ním neistota v právnom vzťahu odstránila. Žalobca takýto právny záujem nepreukázal a žaloba
nie je procesne prípustným nástrojom práva žalobcu. Poukázal na zmluvu o pôžičke zo dňa 14.11.2018,
notárskuzápisnicuzodňa14.12.2018,exekučnékonanie,vktoromžalobcanepodalopravnéprostriedky

a nevyužil všetky svoje práva. Neosvedčil svoj naliehavý právny záujem, čo je dôvodom na zamietnutie
žaloby. Uvedenou námietkou súd počas súdneho procesu na súde prvého stupňa
ako ani v napadnutom rozsudku nezaoberal.

2.5. Odmenu 2 500 eur považoval za primeranú k dĺžke poskytnutej pôžičky jeden mesiac. Nestotožnil

sa s dôvodmi rozhodnutia v bode 43 odôvodnenia. Dlhoročné kamarátstvo so svedkom C. zo strany
žalobcu žiadnym spôsobom nebolo vyvrátené. Neobstojí odôvodnenie súdu spochybňujúce nesprávne
priezvisko svedka.

2.6. Ďalej uviedol, že zo žiadneho dôkazu nebolo preukázané že žalobca je nevedomý, neznalý a má

nedostatočnú inteligenciu. Nebolo preukázané, že mohol konať ľahkovážne a jeho mentálna úroveň
je nízka. Nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval že ide o jednoduchú, dôverčivú a naivnú
osobu. Otázku intelektu a rozumej vyspelosti žalobcu by mohol odpovedať znalec alebo psychológ.
Žiadny znalecký posudok alebo lekárska správa nebola súdu doručená, ktorá by preukazovala závery
súdu o jeho mentálnych schopnostiach a o nadmernom požívaní alkoholu. Práve naopak, o mentálnej

úrovni žalobcu svedčí jeho výpoveď a výpoveď svedkov, že po výhre v Lote vo výške 956 000 eur
finančné prísť prostriedky investoval , zrekonštruoval dom, pivnicu a kúpil nejaké autá.
2.7. Nebolo preukázané, že by sa zoznámil so žalobcom v mesiaci október 2018 prostredníctvom osoby
B. M. za účelom kúpy motorového vozidla Cadilac escalade. Táto skutočnosť v spore nebola preukázaná
priam bola svedeckými výpoveďami vyvrátená. Nikdy žiadne vozidlo značky Cadillac nevlastnil. Žalobcu

poznal niekoľko rokov, v pohostinstve ho sám vyhľadal s tým, že vedel, že požičiavam finančné
prostriedky. Uviedol, že potrebuje nakúpiť vozidlá do svojho autobazáru pred Vianocami a vtedy mal mať
svoje peniaze zainvestované do nejakých akcií alebo fondov. Táto skutočnosť bola preukázaná počasdokazovania. Žalobca vo svojom písomnom prejave uviedol, že nepotreboval finančné prostriedky a
nemá žiadne podnikanie týkajúce predaja ojazdených vozidiel. Pred políciou a v
spore uviedol opak, ktorá skutočnosť aj ďalšími svedeckými výpoveďami bola potvrdená a je súčasťou

súdneho spisu. Osobne ho zobral ukázať svoj autobazár a ukázal mu listinu o zainvestovaných
peniazoch na sumu okolo 500 000 eur . Preto mu veril a čakal, že peniaze vráti do 12.12.2018. Nakoľko
mu finančné prostriedky v určenej lehote nevrátil, prisľúbil, že ich vráti neskôr a dohodli sa, že ich vráti
do 31.1.2019 a to už v notárskej zápisnici, ktorú pripojil k žalobe.

2.8. Tvrdenie žalobcu o neovládaní slovenského jazyka nie je pravdou a v spore bolo vyvrátené. Vyplýva
to zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 29.5.2020. Žalobca 2-3 krát odpovedal na otázky položené v
slovenskom jazyku spontánne bez tlmočenia. Prečítal si zmluvu o pôžičke bez neho, notársku zápisnicu
a odpovedal na všetky otázky notára po slovensky a nemal s tým žiadny problém. Uvedenú skutočnosť
potvrdila notárka vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 20.11.2020.

2.9. K jeho tvrdeniu, že právne úkony podpisoval pod vplyvom alkohol, uviedol, že strany boli obecnom
úrade v U. a u notára v ranných hodinách . Žalobca nejavil žiadne známky, že by bol pod vplyvom
alkoholu.

2.10. V závere odvolania uviedol, že súd prvej inštancie svojvoľným hodnotením dôkazov porušil jeho

práva na spravodlivé súdne konanie . Napadnutý rozsudok navrhol zmeniť alternatívne zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca podal písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. Uviedol, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov konštatoval, že pri podpisovaní zmluvy konal v omyle vyvolaným žalovaným. V

prípade že pôžičke ako k reálnemu kontraktu nedošlo, nemôže existovať ani v exekučnom konaní dlh
zo zmluvy o pôžičke. Odvolanie považoval za nedôvodné. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného že
napadnuté rozhodnutie nie je správne, zmätočné, svojvoľné a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie
sa zodpovedne venoval každej jednej skutočnosti, ktorá vyšla v konaní najavo a hodnoverne zdôvodnil
svoje úvahy pri hodnotení dôkazov. K tvrdeniu žalovaného, že nedisponoval v čase uzavretia zmluvy

väčšími finančnými prostriedkami, poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplýva, že mal k
dispozícii finančné prostriedky vo výške 956 100,60 eura. Peniaze mal v rozhodnej dobe investované
správcovskej spoločnosti prístupné do 72 hodín, SLSP, a.s. na sporiacom účte, rovnako mal príjem z
investícií do obchodu svojho rodinného známeho. Tvrdenie žalovaného, že mu mal údajne preukázať
potvrdenie investície sume 500 000 eur sa nezakladá na pravde. Takúto sumu nemal investovanú

v správcovskej alebo inej spoločnosti. Preto takýmto potvrdením nemohol disponovať. Stotožnil sa
s vyhodnotením výpovedí svedkov súdom prvej inštancie a jeho právnym posúdením naliehavého
právneho záujmu na danom určení. Rovnako považoval správne vyhodnotenie súdom ohľadne jeho
osoby . Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie navrhol potvrdiť a žiadal priznať náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi
a rozsahom odvolaní (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP),
vec prejednal a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu podľa §

389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

5. Žalovaný v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Namietal
nedostatočne zistený skutkový stav, pretože zistený skutkový stav neobstojí, pretože súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.6. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozsudok obsahuje
náležitosti § 220 ods. 2 CSP. Citované ustanovenie ukladá súdu v druhej vete jasne a výstižne vysvetliť,

ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu
prax. Súd dbá aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V odôvodnení uvedie, ktoré z rozhodných
skutkových okolností preukázané boli a ktoré nie. Pokiaľ súd nevyjasní jednotlivé čiastkové zistenia,

ktoré sú preukázané (alebo nepreukázané) jednotlivými dôkaznými prostriedkami, prejavuje sa absencia
tohto postupu navonok v uvedení tzv. súborového zistenia skutkového stavu, keď súd opíše skutkový
stav ako celok, bez toho, aby bolo zrejmé, ako jednotlivé skutkové okolnosti posúdil a z čoho ich
zistil. Pre kvalitné súdne rozhodnutie je nepostačujúce, ak súd vymenuje vykonané dôkazy a ich
obsah, ale neuvedie, čo konkrétne z nich zistil. Obsahom hodnotenia dôkazov je aj opísanie úvahy
súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považoval za hodnoverný a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z

vykonaných dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Je potrebné vychádzať z princípu voľného
hodnotenia dôkazov zakotveného v článku 15 základných princípov CSP a v § 191 CSP. Aj tento
princíp medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese
hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. Preto nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber
dôkazov smerujúcich k jednostranným záverom. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej

inštancie obsahuje prednesy strán, vykonané dokazovanie, vyhodnotenie vykonaného dokazovania,
právne predpisy aplikujúce súdom prvej inštancie a dôvody, v čom považoval daný naliehavý právny
záujem na danom určení a prečo žalobe vyhovel. Nesúhlas žalovaného s vyhodnotením dokazovania
podľa jeho predstáv nespôsobuje nedostatok dôvodov. Má vplyv len na posúdenie správnosti zisteného
skutkového stavu.

7. Súd prvej inštancie založil rozhodnutie na preukázaní naliehavého právneho záujmu na danom určení
poukazujúc na exekučný titul -notársku zápisnicu. Odvolací súd sa s posúdením naliehavého právneho
záujmu na danom určení stotožnil.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že voči žalobcovi žalovaný vedie exekúciu na základe exekučného titulu,
ktorým je notárska zápisnica. V zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku notárska zápisnica
je spôsobilým titulom na vykonanie rozhodnutia iba za predpokladu, že bola spísaná predpísaným
spôsobom a obsahuje náležitosti predpokladané ustanovením § 46 a nasl. Notárskeho poriadku.

9. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má
svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so
súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica
osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri

posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica
obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu
vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej

osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Notárska zápisnica môže obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon. Dohoda oprávnenej
osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí
notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska

vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama
osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V
prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto
exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu
aleboinéhoorgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavenáúčinkami

právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia
súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 O.s.p.). Skutočnosť, že sa osoba povinná zaviazala
poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v notárskej zápisnici so súhlasom
s vykonateľnosťou, podľa názoru dovolacieho súdu celkom nevylučuje, aby v individuálnych prípadoch- so zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci - sa povinná osoba domáhala návrhom na súde
určenia, že nie je povinná plniť (resp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť).

10. Je pravdou, že exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú
dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny
základ.Otázkunaplneniaformálnychamateriálnychpredpokladovmôžepretoposudzovaťibaexekučný
súd. To napokon znamená, že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v
hmotnompráve.Exekučnýsúdmusízobraťdoúvahyprípadnúnámietkupovinnéhovexekučnomkonaní

týkajúcu sa platnosti procesného prejavu podľa § 41 Exekučného poriadku spočívajúcu napr. v tom, že
ten kto prejav urobil, nemal spôsobilosť na právne úkony. Na druhej strane ale prejav povinnej osoby
urobený v notárskej zápisnici, ktorý má mať procesné dôsledky (jeho súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice) nezbavuje povinnú osobu možnosti urobiť predmetom súdneho konania samotný
hmotnoprávny vzťah (povinnosť z neho vyplývajúcu). To potom znamená, že v sporovom konaní je
možné domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu (v danej veci zmluvy o

pôžičke), na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislostis uznaním dlhu. Pokiaľ by prípadne súd
takémuto návrhu vyhovel, notárska zápisnica zostáva exekučným titulom. Ak by v exekučnom konaní
došlo k vymoženiu plnenia uvedeného v notárskej zápisnici a následne súd by v inom (sporovom) konaní
určil,žehmotnoprávnyzákladniejedaný,išlobyuoprávnenéhoobezdôvodnéobohatenie.Zuvedených
dôvodov odvolací dôvod žalovaného o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na danom určení,

nie je daný. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k meritórnemu prejednaniu sporu. Dospel k
záveru, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, pretože nedošlo k reálnemu kontraktu odovzdaniu
peňazí a zároveň zmluvu o pôžičke považoval za neplatný právny úkon pre omyl v konaní žalobcu, do
ktorého ho uviedol žalovaný.

11. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 Občianskeho zákonníka).

Právnyúkonsamusíurobiťslobodneavážne,určiteazrozumiteľne;inakjeneplatný(§37ods.1O.s.p.).

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 O.s.p.).

Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, §
589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým

úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá (§ 40a Občianskeho zákonníka).

Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať,
ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby (§ 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli

účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno
dovolávať voči strane, ktorá ho považovala za nezastretý (§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je
pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo

o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne.
Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným (§ 49a Občianskeho zákonníka).

12. Spomedzi znakov definujúcich právny úkon má zásadný význam jednota vôle a jej prejavu. To
znamená, že pokiaľ neexistuje vôľa (napríklad z dôvodu fyzického donútenia), neexistuje ani právny

úkon. Právny úkon ale neexistuje ani vtedy, ak neexistuje prejav vôle. Vôľa, ako psychický
vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku je nevyhnutným pojmovým
predpokladom vzniku právneho úkonu. V súvislosti so zisťovaním existencie vôle v určitom
konkrétnom prípade, t.j. so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj skutočnemal, a či skutočne chcel to, čo prejavil, že chce (t.j. že navonok prejavené zodpovedá jeho vôli), treba
poznamenať, že na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností,
teda predovšetkým z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený. Neprihliada sa na vnútornú pohnútku

(motív) prejavenej vôle. Takáto pohnútka je irelevantná, ibaže by bola právnym úkonom prejavená, a
tým sa stala jeho súčasťou. Ak prejav posúdený podľa týchto zásad nevzbudí pochybnosti o tom, že je
primeraným prejavom skutočnej vôle, predpokladá sa, že ním je.

Náležitosťami vôle sú predovšetkým jej sloboda a vážnosť (ale taktiež absencia omylu a tiesne).

Slobodou vôle je sloboda jej vytvorenia, teda sloboda vzniku vôľového rozhodnutia a sloboda jeho
prejavu. Pokiaľ ide o vážnosť vôle, prejav, ktorý je iba zdanlivo prejavom vôle, avšak v skutočnosti
pri ňom vôľa neexistuje alebo skutočná vôľa je iná, je podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný.
Náležitosťami prejavu sú určitosť a zrozumiteľnosť; právny úkon, ktorý nie je dostatočne určitý alebo
zrozumiteľný, je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Súkromnoprávne vzťahy sú založené na autonómii a zmluvnej slobode subjektov týchto vzťahov.
Pre konanie súkromnoprávnych subjektov je charakteristická nielen samoregulácia ich záujmov
prostredníctvom právnych úkonov, ale aj potenciálne dôsledky ich právnych úkonov pre tretie osoby. So
zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci je potrebné uviesť, že aj pri uzatváraní zmlúv a
realizácii práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného tou - ktorou zmluvou, platí

síce zásada zmluvnej slobody, na druhej strane sa ale uplatňuje tiež zásada zodpovednosti samotného
účastníka za ochranu svojich práv „vigilantibus iura scripta sunt“ (t.j. 1. zákony sú písané pre bdelých,
2. každý nech si chráni svoje práva, 3. práva patria len bdelým, pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí o svoje
práva dbajú s dostatočnou opatrnosťou, starostlivosťou a predvídavosťou). Treba tiež poukázať na

ďalšiu zásadu uplatňovanú v súkromnoprávnych vzťahoch „pacta sunt servanda“ (t.j. zmluvy sa majú
dodržiavať), ktorá je úzko naviazaná na už spomenuté zásady súkromného práva - zásadu autonómie
vôle a zásadu zmluvnej slobody. Tieto zásady vo vzájomnom kontexte vyjadrujú, že zmluvné strany sú,
pri splnení zákonných požiadaviek, oprávnené zaviazať sa k čomukoľvek, čo nie je zakázané, avšak
keď už raz zmluvu uzatvoria, sú povinné dohodnuté práva a povinnosti rešpektovať.

Právna úprava obmedzuje zmluvnú slobodu strán napríklad tým, že niektoré právne úkony považuje za
(absolútne alebo relatívne) neplatné.

Za rozlišovacie kritérium absolútnej a relatívnej neplatnosti možno označiť charakter chránených

záujmov a ich intenzitu spojenú s primeranosťou aplikácie právnych noriem, ktoré tieto záujmy vyjadrujú.
Pre absolútnu neplatnosť právnych úkonov je charakteristické, že nastáva priamo zo zákona (ex lege),
pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútnej neplatnosti
právneho úkonu sa môže dovolávať aj ten, kto ju sám spôsobil. Relatívne neplatné sú právne
úkony taxatívne vymenované v § 40a Občianskeho zákonníka. Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva

všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej
skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať, právo
dovolať sa relatívnej neplatnosti ale nemá ten, kto ju sám spôsobil.

13.V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia, že dlh zo zmluvy o pôžičke neexistuje.

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

14. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i

skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.15.Súd prvej inštancie žalobe vyhovel z dôvodu, že žalobca konal pri uzatvorení zmluvy o pôžičke v
omyle vyvolanom žalovaným, jeho vôľou nebolo uzavrieť zmluvu o pôžičke, ale kúpnu zmluvu o kúpe
motorového vozidla. Následne vyhodnotil, že napriek uzavretiu zmluvy o pôžičke nedošlo k naplneniu

pôžičky ako reálnemu kontraktu, pretože žalovaný žalobcovi peniaze neodovzdal. Súd prvej inštancie si
neujasnil, či písomná zmluva o pôžičke je neplatný právny úkon pre omyl konajúcej osoby spočívajúcej
v nedostatku vôle uzavrieť tento právny úkon, alebo nedošlo vôbec ku vzniku zmluvy o pôžičke pre
nevyplatenie peňazí. Odvolací súd sa v tejto otázke stotožnil s názorom žalovaného, že rozhodnutie je
v tejto časti zmätočné.

16. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že súd vo veci vykonal síce dokazovanie, ale
dostatočne nezistil skutkový stav. Svoje rozhodnutie založil na listinných dôkazoch výpovedí svedkov
na pojednávaní a prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov I. a J. vypočutých v trestnom konaní.
Listinné dôkazy nesprávne vyhodnotil a rovnako nesprávne uviedol zápisnicu o výsluchu svedkQ.
Riešenie skutkovej otázky je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov

súdu v procese dokazovania; pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné
napríklad z hľadiska toho čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný,
čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenuté konania) niektoré fyzické
alebo právnické osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec. S istým
zjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť, či nepravdivosť

skutkových tvrdení procesných strán. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky prebieha v procese
právneho posudzovania veci pri ktorom súd zvažuje o určitej právnej norme, jej obsahu, zmyslu a účelu,
normu interpretuje a zo svojich skutkových zistení (to znamená po vyriešení skutkových otázok a na
ich podklade) prijíma právne závery o (ne)existencii dôvodu aplikovania predmetnej právnej normy na
posudzovaný prípad.

17. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhne strana sporu. O tom, ktoré dôkazy vykoná
rozhoduje súd. Musí však dbať o to, aby z dokazovania nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál
preukázaťrozhodujúcuskutkovúokolnosťvýznamnúprerozhodnutie.Aksarozhodnedôkaznevykonať,
musí to zdôvodniť. Túto povinnosť mu ukladá ustanovenie § 220 CSP. S prihliadnutím na princíp

rovnosti zbraní, ktorý sa musí nevyhnutne sťahovať aj na zhromažďovanie skutkových podkladov
významných pre rozhodnutie je situácia, v ktorej jedna z procesných strán nemá reálnu možnosť získať
potrebné skutkové podklady. Z objektívneho hľadiska je vtedy ohrozená základná spoločenská funkcia
civilného sporového procesu spočívajúca v poskytovaní ochrany subjektívnym právam, ktoré vyplývajú
z náležitého zistenia skutkového stavu. V taktom prípade procesná možnosť súdu vykonať dôkaz sa

niekedy môže významovo blížiť až k povinnosti vykonať ho, prípadne vykonať aj iný než navrhovaný
dôkaz alebo zvoliť iný vhodný procesný postup, ktorým sa predíde ohrozeniu spoločenskej funkcie
civilného sporového konania. Právna teória aj súdna prax v obdobných prípadoch používa na vystihnutie
tejto procesnej situácie pojem „informačný deficit“ strany zaťaženej dôkazným bremenom, negatíva
ktorého pre túto stranu môžu byť preklenuté takzvanou povinnosťou strany nezaťaženej dôkazným

bremenom (rozhodnutie NS SR 3Cdo 2/2016, CSP komentár Z. M., Y. S., K. J., M.., K. J., E. M. a kol.
strana 697 až 700). Súd, ktorý zvolí vhodný procesný postup, ktorým sa preklenú tieto negatíva sa
tým nedostáva do pozície „právneho pomocníka strany“ (viď rozhodnutie NS SR z 21.05.2020 8Cdo
44/2020).

18. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak
o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132
CSP. Stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní. Aby strana sporu mohla splniť svoju
zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.

Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností, tzv. bremeno tvrdenia. Ak strana neplní
svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani
nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia
má za následok, že skutočnosť, ktorú strana v spore vôbec netvrdila a ktorá nevyšla v konaní inak
najavo nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosti rozhodné podľa hmotného práva, potom

neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať väčšinou za následok pre neho nepriaznivé
rozhodnutie. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Pri posudzovaní dôkazného bremena
na strane tej ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia(niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo
žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno
požadovať, aby preukazoval, že žalovaný mu ešte nevrátil požičané peniaze. Je na žalovanom, aby

tvrdil a preukazoval, že pôžičku vrátil.

19. Súd prvej inštancie v bode 4, 7 rozsudku konštatoval vykonanie dokazovania oboznámením
notárskej zápisnice a zmluvy o pôžičke. Napriek tomu v bode 32 rozsudku po vyhodnotení dokazovania
uviedol, že mal za nepochybne preukázané, že strany sporu vo forme notárskej zápisnice podpísali dňa

14.11.2018 Zmluvu o pôžičke. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé. Žalobca podpísal notársku zápisnicu, v
ktorej vyhlásil, že dňa 14.11.2018 podpísal zmluvu o pôžičke s veriteľom O. I.. Osoba povinná vyhlasuje,
že dlžnú sumu neuhradila do dnešného dňa. Zmluva zo dňa 14.11.2018 je neoddeliteľnou súčasťou
notárskej zápisnice. Oprávnená osoba vyhlasuje, že s osobou povinnou sa dohodli, že osoba povinná,
že svoj záväzok 202 500 eur uhradí do 31.01.2019 v hotovosti k rukám oprávnenej osoby. V bode 3
osoba povinná vyhlásila uznanie záväzku a v bode 4 súhlas s jej vykonateľnosťou. Notárska zápisnica

bola spísaná 14.12.2018 a Zmluva o pôžičke 12.11.2018. V zmluve sa strany dohodli, že dlžník vráti
požičanú sumu do 12.12.2018. Nikde v zmluve nie je uvedený dátum vrátenia do 31.01.2019. Preto
obsah bodu 7 rozsudku nezodpovedá obsahu zmluvy o pôžičke a chaotické je uvedenie dátumu vrátenia
do 12.12.2018 s odmenou 2 500 eur do 31.01.2019.

20.Rovnako súd I. inštancie konštatoval podpísanie notárskej zápisnice v bodoch 32, 40 dňom
14.11.2018. Z toho potom vyplýva jeho nesprávne konštatovanie v bode 45 poukazujúce na zarážajúce
konanie podpísania Zmluvy o pôžičke 12.11.2018 a notárskej zápisnice dva dni o uzavretí Zmluvy o
pôžičke tvrdiac, že do uplynutia lehoty na plnenie žalobcu bol dostatok času.

21.SúdprvejinštanciemalkdispozíciispisKRPZSR,zktoréhovrozhodnutíuviedolvýpovedesvedkyne
I. a N. J., tieto doručil stranám. V trestnom spise sa nachádza ešte konfrontácia medzi žalobcom a
svedkom, ktorá nie je súčasťou spisu a bola založená v zadnej časti spisu. V nej svedok uviedol, že keď
auto bolo pojazdné, patrilo B. M.. Z konfrontácie v bode 19 rozsudku nie je žiadna zmienka.

22.Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že boli vypočutí ďalší svedkovia A. T. (uviedol, že žalobca kúpil auto
od M. a bol ho u neho opravovať), C. K. (overoval zmluvu o pôžičke), B. M. (uviedol, že auto bolo
jeho, bolo písané na jeho meno, rozbil ho, ponúkol ho žalobcovi, predal mu ho za 5 500 eur, žiadnu
zmluvu nepodpisovali), bola vykonaná konfrontácia žalobcu a žalovaného (žalobca uviedol, že tú zmluvu
o pôžičke mu žalovaný dal prečítať, ale nevedel, čo je tam napísané, nerozumel tomu, podpísal to, lebo

nevedel, čo je tam uvedené).

23. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol 25.02.2022. Trestné stíhanie bolo zastavené 20.03.2020
nakoľko skutok nie je trestným činom. Uznesenie o zastavení trestného stíhania obsahuje veľmi
podrobné výpovede žalobcu, žalovaného, svedkov, listinné dôkazy. Súd I. inštancie sa neoboznámil

ani s jeho obsahom. Pokiaľ by venoval dostatočnú pozornosť trestnému spisu a dôvodom rozhodnutia
o zastavení trestného stíhania, vykonal by dokazovanie výsluchom svedkov. Vôbec nekonfrontoval
žalobcu, jeho výpovede v trestnom konaní a občianskoprávnom konaní.

24. Svoje rozhodnutie založil na nedôveryhodnosti svedkov žalovaného (hoci predložili zmluvy o

pôžičke a jednoznačne potvrdili poskytnutie pôžičky žalovanému, ktorý im ich doteraz nevrátil) a
tvrdení, že v čase poskytovania pôžičky finančnými prostriedkami nedisponoval. Teória o ťažko
uveriteľnom poskytnutí peňazí nie je v danom prípade relevantná. Súd prvej inštancie pomerne obšírne
zdôvodnil rozhodnutie požívaním alkoholických nápojov žalobcu vyhodnotením ako jednoduchého
človekanechápajúcehokonanieokoloseba.Totoposúdilnazákladevyjadreniažalobcunapojednávaní.

Žalobca bol vypočutý opakovane počas trestného konania, v ktorom spise sa nenachádza žiadna
zmienkaojehonechápanípoloženýchotázokadianiaokoloseba.Rovnakojehoneschopnosťnevyplýva
z výpovede overovateľa jeho podpisu na obecnom úrade a výpovede notárky spisujúcej notársku
zápisnicu. Pokiaľ by žalobca nechápal zmysel právnych úkonov, najmä notárskej zápisnice, určite by
nedošlo k jej podpísaniu. Súdu prvej inštancie ušlo pozornosti, že žalobca po výhre založil niekoľko

sporiacich účtov, ktoré následne zrušil. Stal sa tichým spoločníkom autobazáru, do ktorého kupoval
motorové vozidlá. Ako sám uviedol, opravil dom, kupoval veci, autá. Ako tieto právne úkony vykonával
a či bol spôsobilý na ich vykonanie, toto súd prvej inštancie neposudzoval. Z celého konania žalobcu
sa javí, že v súčasnej dobe je pre neho priaznivejšie postavenie človeka nevedomého, nechápajúcehoa nerozumejúceho slovenskému jazyku. Odvolací súd len podotýka, že po vydaní exekučného príkazu
žalovaný ihneď podal návrh na odklad exekúcie z dôvodu podania žaloby, že dlh neexistuje.

25.Odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie pre nedostatočne vykonané dokazovanie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Jeho povinnosťou bude doplnil dokazovanie opätovným
výsluchom strán , svedkov, vypočutých v trestnom konaní vyššie uvedených a až po takto vykonanom
dokazovaní vyhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania vo veci rozhodnúť.

Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisovo rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).