Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/115/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311209878
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4311209878.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému:
S.. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: M. R. L. XXX/XX, K., v konaní zastúpený JUDr. Jurajom
Hladkým, advokátom so sídlom Zadunajská cesta 3, 851 01 Bratislava, o zaplatene 6.152,31 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 16C/118/2011-474 dňa
26.októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (II.) ako aj vo výrokoch

o nároku na náhradu trov konania žalovaného (III.) a štátu (IV.) p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 666,46 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 04.07.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Určil, že žalovaný má nárok na náhradu trov
konania voči žalobkyni v rozsahu 78,40% a štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v
rozsahu 89,20% a voči žalovanému v rozsahu 10,80%. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 42 ods. 4

písm. a) zákon č. 577/2004 Z. z., § 415, § 420 ods. 1, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, § 106 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 470 ods. 1, § 232 ods. 3, § 255 ods.
1, § 262 ods. 1,2 CSP, ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba je
v časti uplatneného nároku čo do výšky 666,46 eura s príslušenstvom dôvodne podaná. V odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6152,31 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 6152,31 eura od 04.07.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Uviedol, že žalobkyňa si

podanou žalobou uplatnila právo na náhradu vynaložených liečebných nákladov, pretože k poškodeniu
zdravia poistenca žalobkyne došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného voči
poistencovi žalobkyne.

2. Súd prvej inštancie z hľadiska skutkového stavu považoval za preukázané, že dňa 28.08.2007 došlo
zo strany žalovaného k ublíženiu na zdraví poškodenej H. Q. ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie a
liečbu trvajúcu maximálne 21 dní tzn. od 28.08.2007 do 17.09.2007 protiprávnym konaním žalovaného.

Žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví poškodenej a to rozsudkom
OS Levice 3T/145/2010 zo dňa 28.09.2010. V dôsledku úrazu bola žalovanej poskytnutá zdravotná
starostlivosť a to: SVLZ - spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky 558,19 eura, LSPP - lekárska služba
prvej pomoci 14,11 eura, Ústavná ( lôžková ) starostlivosť 4 866,59 eura, Lekárne, výdajne, optiky,distribútori 552,14 eur,, ŠAS -Špecializovaná ambulantná starostlivosť 161,28 eura, spolu vo výške
6152,31 eura, ktorú uhradila žalobkyňa, čím jej vzniklo podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004
Z.z. v znení platnom a účinnom k 28.08.2007 právo uplatniť si voči žalovanému nárok za poskytnutú

zdravotnú starostlivosť.
3. Súd prvej inštancie poukázal na závery znaleckých posudkov vyhotovených v trestnom konaní a
najmä na znalecký posudok vyhotovený v tomto konaní znaleckou organizáciou forensic.sk a prijal
záver, že za nevyhnutné a účelne vynaložené výkony zdravotnej starostlivosti treba považovať výkony
iba za obdobie od 28.08.2007 do 18.09. 2007 v celkovej výške 666,446 euro. Vychádzal pri tom

zo znaleckého posudku č. 80/2013 vypracovaného forensic.sk, Inštitútom forenzných medicínskych
expertíz, s.r.o. , z ktorého vyplynul záver, že je nemožné, aby nervus fibularis bol poškodený tupým
poranením pri samotnom úraze v takom rozsahu, že by došlo k jeho najťažšiemu poškodeniu ( následky
poukazujú na to, že išlo o ťažké poškodenie nervu). V závere konštatoval, že tento spôsob poškodenia
vylučuje aj tá skutočnosť, že poškodená nemala žiadne príznaky ťažkého poškodenia nervu pri prijatí.
Z priebehu poranenia a následného ošetrenia vyplýva, že príznaky ťažkého poškodenia nervu nastali

po operácii 28.08.2007 bezprostredne, nie postupne, čo sa prejavilo intenzívnymi pálivými bolesťami
predkolenia,čojecharakteristickýpríznakischémienervu.Konštatoval,žedôvodomvykonaniaoperácie
dňa 16.11.2007 na Neurochirurgickej klinike FNsP BB bola tá skutočnosť, že klinickým a EMG
vyšetrením bola dokázaná ťažká lézia nervus fibularis, pričom príčinou vzniku lézie bol operačný zákrok
vykonanýakoošetrenieporaneniavoblastiľavéhopredkolenia.Percentuálnypodieltejtopríčinyvykonať

následnú operáciu určil v rozsahu 100%. Prijal záver, že ak by k takémuto poškodeniu nervu nedošlo,
predpoklad zahojenia rany a následné možné plné zaťažovanie možno predpokladať do 21 dní od
úrazu. Percentuálny podiel nesprávne vykonanej operácii na nutnosti vykonania plastickej operácie
dňa 10.06.2008 na Klinike plastickej chirurgie v Banskej Bystrici znalecká organizácia určila na 100%,
nakoľko táto nemusela byť vykonaná v prípade, že by nedošlo k poškodeniu nervu.

4. Poukázal tiež na dodatok k č. 1 znaleckému posudku č. 80/2013, znalecký úkon č. 352/2017 zo dňa
20.11.2017 a na výpis zdravotnej starostlivosti poistenca XXXXXXXXXX - H. Q., z ktorých vyplýva, že v
období od 28.08.2007 do 17.09.2007 nebola poskytnutá poškodenej žiadna liečba a vyšetrenie, ktoré by
bolo špecifické pre spôsobenú komplikáciu a nezapadalo by do liečby predmetného úrazu. Sporným je
len poskytnutie 10 aplikácií magnetoterapie, ktorej aplikácia nie je jednoznačne zdôvodnená a v prípade

bežného hojenia rozsiahlej rany nie je nevyhnutne indikovaná.
5. Zároveň poukázal na dodatok č. 2 znaleckého posudku č. 80/2013, znalecký úkon č. 136/2018
zo dňa 23.05.2018, podľa ktorého zo zdravotnej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že k príznakom
poškodenia nervov došlo bezprostredne po predmetnej operácii. K poškodeniu nervu môže dôjsť i
veľkým opuchom okolitých tkanív, takýto stav však v objektívnom náleze nie je popísaný ani riešený.

6. Na základe týchto zistení prijal záver, že za nevyhnutné a účelne poskytnuté výkony zdravotnej
starostlivosti treba považovať výkony v celkovej výške 666, 46 eura, ktorý nárok žalobkyni vznikol v
súvislosti s úhradou služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poškodenej, pretože
k úrazu poškodenej došlo to zavineným protiprávnym konaním žalovaného. Čo sa týka spornosti
poskytnutia 10 aplikácii magnetoterapie poukázal na stanovisko znalca, ktorý zo súdnoznaleckého

hľadiska celú liečbu uvedenú v prehľade výkonov zdravotnej starostlivosti poskytnutých liekov a
zdravotníckychpomôcokzaobdobieod28.08.2007do18.09.2007zapoistencaH.Q.,nar.XX.XX.XXXX
priradil k úrazu zo dňa 28.08.2007 a keďže ide o zdravotný výkon podľa Nariadenia vlády SR č. 776/2004
Z.z., ktorým sa vydáva katalóg zdravotných výkonov č. 570 mal za to, že žalobca uniesol dôkazné
bremeno o účelnosti poskytnutia aj 10 aplikácii magnetoterapie.

7. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe aj v časti príslušenstva pohľadávky, z dôvodu, že žalobkyňa si
uplatnila proti žalovanému okrem istiny aj úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 04.07.2011
do zaplatenia. V tejto súvislosti uviedol, že žalobkyňa požiadala o plnenie žalovaného listom zo dňa
09.06.2011, v ktorom ho vyzvala na plnenie do 15 dní. Žalovaný prevzal výzvu dňa 17.6.2011 a 15

dňová lehota na dobrovoľné plnenie žalovanému uplynula dňa 02.06.2011. Žalovaný svoj dlh žalobkyni
doposiaľ nezaplatil, preto sa od 04.06.2011 dostal do omeškania. Vo vzťahu k námietke premlčania
vznesenou žalovaným uviedol, že túto považuje za nedôvodnú. Poukázal na to, že súdna prax vyšších
súdnych autorít v obdobných veciach ustálila, že domáhať sa nároku za škodu spôsobenú trestným
činom je možné až od právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, nakoľko až od tohto momentu začína

plynúť subjektívna aj objektívna lehota na uplatnenie práva na vydanie nároku spôsobeného trestným
činom, keďže až od tohto momentu je zrejmé kto škodu spáchal a kto je za ňu zodpovedný. Zdôraznil, že
rozsudok OS Levice 3T/145/2010 nadobudol právoplatnosť dňa 28.09.2010 a žalobca podal žalobu dňa
13.07.2011 teda podal ju v zákonnej premlčacej lehote podľa § 106 Občianskeho zákonníka. O nárokuna náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.1 a § 256 ods. 1 CSP a priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu t.j. 78,40% voči žalobkyni, ktorý vypočítal
ako pomer úspechu žalovaného 89,20% mínus úspech žalobkyne 10,80%. Zároveň keďže v konaní bolo

nariadené znalecké dokazovanie, pričom štát uhradil z rozpočtových prostriedkov odmenu znalcovi súd
prvej inštancie rozhodol aj o trovách štátu podľa § 259 CSP takým spôsobom, že priznal náhradu trov
štátu voči žalobkyni 89,20% a voči žalovanému v rozsahu 10,80% podľa ich miery úspešnosti v konaní.

8. Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa ktorá žiadala

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje odvolanie
odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedla že v zmysle ust. § 47 ods. 4 písm. a) zákona č.
577/2004 Z. z. jej vznikol nárok proti žalovanému ako proti tretej osobe, aby jej žalovaný zaplatil 6152,31
eura z dôvodu, že za poskytnutú zdravotnú starostlivosť jej poistencovi zaplatila túto sumu s tým, že
k poškodeniu zdravia poistenca žalobkyne S.. H. Q. dňa 28.08.2007 došlo zavineným protiprávnym
konaním žalovaného. Zdôraznila, že pre regresnú náhradu je rozhodujúce vynaloženie nákladov za

poskytnutú zdravotnú starostlivosť a tiež to, či vynaložené náklady na zdravotnú starostlivosť boli
v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním. Regresný nárok na úhradu nákladov za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť je teda hmotnoprávnym nárokom žalobcu na náhradu nákladov
preukázateľne uhradených voči žalovanému. Za nesprávne posúdenie veci súdom prvej inštancie
považovala žalobkyňa práve aplikáciu § 420 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu ku konštatovaniu

súdu prvej inštancie, že podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,naprírodeaživotnomprostredíuviedla,žezuvedeného
nie je jasné komu súd prvej inštancie priradil spoluzodpovednosť za vznik úrazu. V súvislosti s uvedeným
poukázala tiež na ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobkyne aplikácia ust. § 441
Občianskeho zákonníka je v prípade uplatňovania práva zdravotnej poisťovne absolútne nedôvodná,

pretože nemá oporu v skutkovom ani právom stave veci. Zo žiadnych dôkazov nevyplýva, že by škoda
bola spôsobená aj zavinením zdravotnej poisťovne ako subjektu v analogickom právnom postavení
poškodeného, teda subjektu oprávneného uplatňovať si náhradu škody. Poukázala na to, že poškodenej
bola v súvislosti s ublížením na zdraví poskytnutá zdravotná starostlivosť a to: ústavná starostlivosť
4866,59 eura, SVLZ 558,19 eura, LSPP 14,11 eura, lekárne, výdajne, optiky, distribútori 552,14 eura,

ŠAS 161,28 eur, všetko spolu v sume 6152,31 eura. Uviedla, že nesprávne posúdenie vykonaných
dôkazov vidí hlavne v tom, že súd prvej inštancie znalecké posudky vypracované pre účely trestného
konania vyhodnotil len ako listinné dôkazy. Znalecké posudky v trestnom konaní boli vypracované
znalcami, ktorí tiež posudzovali poskytovane zdravotnej starostlivosti na základe vedeckých poznatkov.
Žalobkyňa v závere uviedla, že súd prvej inštancie nie je v tomto konaní vecne príslušný skúmať

správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti a teda žalobkyňa v tomto konaní vo veci správneho
poskytnutia zdravotnej starostlivosti nie je pasívne legitimovaná.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že v konaní vôbec nezakladal svoju
obranu na tvrdení, že škodu spôsobil nedbanlivostne. Uvedená námietka žalobkyne je preto, podľa

názoru žalovaného irelevantná. Poukázal na to, že obrana žalovaného bola od začiatku postavená na
tom, že nezodpovedá za všetky náklady, ktorých náhradu si žalobkyňa od žalovaného uplatnila, nakoľko
drvivá väčšina nákladov nevznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, ale vznikla výhradne
ako dôsledok nesprávneho postupu lekára. V uvedenom rozsahu je zdravotná poisťovňa povinná
vymáhať si svoj regresný nárok výlučne voči tomu, kto ho spôsobil. Vo vzťahu k názoru žalobkyne,

že súd nemal posudzovať správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti, nakoľko takéto posúdenie
spadá do kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uviedol, že tento je v celom
rozsahu nesprávny. Súd v konaní o návrhu uplatnenom žalobkyňou musí skúmať rozsah zodpovednosti
žalovaného za náklady, ktoré si od žalovaného uplatňuje, nakoľko žalovaný spochybnil zodpovednosť
za časť uplatnených nákladov a navrhol dokazovanie znaleckým posudkom. Zdôraznil, že znalecký

posudok jasne a bez pochybnosti potvrdil, že rozsah zodpovednosti žalovaného za všetky náklady,
ktoré presahujú dobu 21 odo dňa úrazu je 0%, nakoľko v rozsahu 100% uvedené náklady spôsobil
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti svojim nesprávnym postupom. Žalovaný považoval za správny
postup súdu prvej inštancie, keď znalecké posudky iných znalcov posúdil iba ako listinné dôkazy najmä
s ohľadom na skutočnosť, že uvedené posudky boli vyhotovené pre účely trestného konania, nie pre

účely tohto súdneho konania. Žiadal zohľadniť, že tvrdenie žalobkyne, že žiadny posudok nespochybnil
správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti poškodenej je nepravdivé, pretože znalecký posudok
znaleckej organizácie forensic.sk to vyslovil úplne jednoznačne. V závere vyjadrenia navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch II., III.
a IV. vecne správne a odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Z uvedeného dôvodu rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom tohto konania je regresný nárok žalobkyne , ktorá sa žalobou
domáhala zaplatenia sumy 6152,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
6152,31 eura od 04.07.2011 do zaplatenia voči žalovanému, ktorého protiprávnym konaním došlo k
poškodeniu zdravia poškodenej. V konaní bolo nesporné, že sumu 6152,31 eur žalobkyňa uhradila
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v súvislosti s liečbou žalobkyne. Žalobkyňa v tomto konaní

uplatnila právo na náhradu vynaložených nákladov podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z.
voči žalovanému ako tretej osobe s tým, že k poškodeniu zdravia poistenca žalobkyne došlo v dôsledku
zavineného protiprávneho konania žalovaného voči poistencovi žalobcu.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu v dôsledku úhrady nákladov zdravotnej starostlivosti vznikla
žalobkyni - zdravotnej poisťovni majetková ujma. Z hľadiska právneho posúdenia veci odvolací súd

uvádza, že regresný nárok nie je nárokom na náhradu škody v pravom slova zmysle, jedná sa o
samostatný nárok (sui generis) na náhradu škody, ktorý vyplýva z osobitného predpisu, konkrétne z ust.
§ 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2016. Vo vzťahu k ustanoveniam
Občianskeho zákonníka o náhrade škody má táto úprava povahu špeciálneho ustanovenia. Právo
zdravotnej poisťovne voči tretej osobe na náhradu uhradených nákladov zdravotnej starostlivosti

poskytnutej poistencovi vzniká zaplatením úhrady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti ako tretej
osobe s tým, že k poškodeniu zdravia poistenca žalobkyne došlo v dôsledku zavineného protiprávneho
konania žalovaného voči poistencovi žalobcu.

13. V prejednávanej veci žalobkyňa požadovala od žalovaného náhradu sumy uhradenej

poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v súvislosti s liečbou poškodenej H. pričom žalobkyňa
uhradila celkovú výšku nákladov na zdravotnú starostlivosť v sume 6152,31 eura. Súd prvej
inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný len v časti
666,46 eura, ktorá suma predstavuje úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti iba za obdobie od
28.08.2007 do 17.09.2007 . Ďalšie náklady vzniknuté po 17.09.2007 súd prvej inštancie nepovažoval

za náklady vzniknuté v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného voči poistencovi
žalobcu. Vychádzal pritom zo znaleckého posudku č. 80/2013 vypracovaného forensic.sk, Inštitútom
forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. a jeho dodatkov, z ktorých nad všetky pochybnosti vyplynulo, že
je nemožné, aby nervus fibularis bol poškodený tupým poranením pri samotnom úraze v takom rozsahu,
že by došlo k jeho najťažšiemu poškodeniu ( následky poukazujú na to, že išlo o ťažké poškodenie

nervu). Tento spôsob poškodenia vylučuje aj tá skutočnosť, že poškodená nemala žiadne príznaky
ťažkého poškodenia nervu pri prijatí. Z priebehu poranenia a následného ošetrenia vyplýva, že príznaky
ťažkého poškodenia nervu nastali po operácii 28.08.2007 bezprostredne, nie postupne, čo sa prejavilo
intenzívnymi pálivými bolesťami predkolenia, čo je charakteristický príznak ischémie nervu. Znalecký
ústav zároveň konštatoval, že dôvodom vykonania operácie dňa 16.11.2007 na Neurochirurgickej

klinike FNsP BB bola tá skutočnosť, že klinickým a EMG vyšetrením bola dokázaná ťažká lézia nervus
fibularis, pričom príčinou vzniku lézie bol operačný zákrok vykonaný ako ošetrenie poranenia v oblasti
ľavého predkolenia.
14. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný v tomto konaní preukázal, že nemôže niesť
zodpovednosť za všetky náklady zdravotnej starostlivosti, ktoré žalobkyňa poskytovateľovi zdravotnej

starostlivosti uhradila. Presvedčivé závery znaleckého posudku č. 80/2013 vypracovaného forensic.sk,
Inštitútom forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. a jeho dodatkov nemohol súd prvej inštancie
ponechaťbezpovšimnutia.Jenesporné,že poškodeniezdraviaH.zavinilžalovaný svojimprotiprávnym
konaním , preto podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej
starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, účinného do 31.12.2016, má žalobkyňa právo uplatniť si
nárok na náhradu nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti voči tretej osobe t.j. žalovanému.
Sporným zostal rozsah tohto nároku žalobkyne voči žalovanému. Odvolací súd sa nestotožnil s
tvrdením žalobkyne, že súd nemá právo posudzovať výšku vynaložených liečebných nákladov, pretožerozhodujúca je suma, ktorú žalobkyňa uhradila poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a preto mal
súd žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Podľa názoru odvolacieho súdu je súd povinný zaoberať sa
tým, či regresný nárok t.j. sumu, ktorú žalobkyňa zaplatila poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a

teda výšku nákladov spojených s poskytnutím zdravotnej starostlivosti poškodenej zavinil v celom
rozsahu žalovaný svojim protiprávnym konaním. Súd prvej inštancie sa obranou žalobcu zaoberal a
dospel k správnemu záveru, že žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za poškodenia zdravia H.j, ku
ktorému došlo pri operácii dňa 28.08.2007, pretože k tomu nedošlo zavineným protiprávnym konaním
žalovaného. Z uvedeného dôvodu nie je daná príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia H. Q. a

protiprávnym úkonom žalovaného. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na
strane jednej a škodou na strane druhej existoval bezprostredný ( priamy) vzťah príčiny a následku. Ak
tomu tak nie je, nevzniklo žalobkyni právo na regresný nárok voči žalovanému, pretože k poškodeniu
zdravia poistenca žalobkyne nedošlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného.
Podľa záverov znaleckého posudku k poškodeniu zdravia poistenca žalobkyne došlo pri operácii dňa
28.08.200, pričom všetky náklady na zdravotnú starostlivosť uhradené žalobkyňou po 17.09.2007 boli

vynaložené v súvislosti s touto operáciou.
15. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno a závery súdu
prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej
veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec v zásade aj správne právne posúdil. Súd
prvej inštancie správne ustálil, že žalobkyni v danom prípade vznikol regresný nárok voči žalovanému

ako tretej osobe na náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Na základe uvedeného možno
konštatovať, že v prípade, ak by nedošlo k porušeniu nervu pacientky, pri operácii, predpoklad zahojenia
rany a následné možné plné zaťažovanie by bolo možné predpokladať do 21 dní od úrazu. Odvolací súd
sa tak stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, keď žalobkyni priznal nárok na náhradu vynaložených
nákladov na zdravotnú starostlivosť za obdobie 21 dní a to vo výške 666,45 eura s príslušenstvom.

16. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že aplikácia ust. § 441 Občianskeho zákonníka je v prípade
uplatňovania regresného práva zdravotnej poisťovne absolútne nedôvodná, odvolací súd uvádza, že
túto námietku považoval za nedôvodnú, pretože že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nevychádzal
z ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd však v súvislosti s uvedeným zdôrazňuje, že v

danom prípade nemožno žalovanému pripísať viac ako svojim protiprávnym konaním spôsobil. Rozsah
zodpovednosti žalovaného je ohraničený časom 21 dní od dňa úrazového deja, pričom tak ako je vyššie
uvedené za ďalšie náklady zdravotnej starostlivosti žalovaný nemôže niesť zodpovednosť, pretože
nebola medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom žalovaného preukázaná existencia príčinnej
súvislosti. Z uvedeného dôvodu regres uplatnený žalobkyňou v tomto konaní nad sumu 666,45 eura

s príslušenstvom nie je dôvodný. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a IV. podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobkyne v tom, že nesprávne posúdil
vykonanédôkazy.Súdprvejinštanciesprávnepostupoval,keďznalecképosudkyvypracovanéznalcami

v trestnom konaní oboznámil ako listinné dôkazy. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol
závery všetkých znaleckých posudkov z čoho vyplýva, že sa zaoberal aj závermi týchto znaleckých
posudkov. Odvolací súd nevidel pochybenie súdu prvej inštancie ani v tom, že pri rozhodovaní vychádzal
zo znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou v odbore Zdravotníctvo a farmácia
Inštitútom forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. vypracovaného za účelom tohto súdneho konania.

Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že znaleckej organizácii bola predložená
zdravotná dokumentácia poškodenej a tiež poukázal na to, že tento znalecký posudok vypracovalo 5
znalcov z daného odboru. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania sa súd prvej inštancie priklonil
k záverom znaleckého posudku jeho dodatkov, ktorý vypracovala znalecká organizácia, zohľadňujúc
zrejme komplexnosť a presvedčivosť tohto dôkazu.

18. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP patrí
v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd preto podľa § 396
ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).