Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by Mgr. Ingrid Vallová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/112/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417215946
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4417215946.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: J. T., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Q. nad X. č. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.
r. o., so sídlom Ernestova bašta 2, Nové Zámky, IČO: 36 857 751, proti žalovaným: 1. Bc. Q. K., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Q. nad X. č. XXX, 2. D. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. nad X. č. XXX, o odstránenie
rastlín, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25.
augusta 2021 č. k. 6C/139/2017-501 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a vo výroku o
náhrade trov konania (III.) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť odstrániť na
vlastné náklady všetky popínavé rastliny nachádzajúce sa na stene rodinného domu so súp. č. XXX,
na parcele registra „C“ č. 3447/10 - druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2, kat.
územie Q. nad X., obec Q. nad X., okres V. O., evidovaného na LV č. XX Okresného úradu Nové Zámky,
katastrálneho odboru, rastúce z nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade a povinnosť
žalovaných v 1. a 2. rade odstrániť drevenú oporu, na ktorej rastú rastliny z nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaných v 1. a 2. rade evidovanej na LV č. XXXX Okresného úradu Nové Zámky, katastrálneho
odboru, ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape č. 3447/3, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria o výmere 653 m2, pre kat. územie Q. nad X., obec Q. nad X., okres O. O., do troch dní
od právoplatnosti rozsudku (I.). Súd konanie o vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a 2. rade zastavil (II.)
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovaným v 1. a 2. rade (III.).
1.1. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 123, § 126 ods. 1 a § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom.
1.2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade povinnosti odstrániť na vlastné
náklady všetky popínavé rastliny, ktoré žalovaní vysadili na svojom pozemku, ale ktoré vysadili na hranici
pozemkov, a tieto rastliny obrástli stenu rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalobcu a tiež sa
domáhal povinnosti, aby žalovaní odstránili drevenú oporu, na ktorej opäť vyrástli tie isté rastliny, ktoré
neboli odstránené, iba odstrihnuté, ale korene zostali v zemi a znova vyrástli. Žalobu odôvodňoval s
poukazom na ust. § 127 odsek 1 OZ.
1.3. Žalobca v konaní preukázal jednak listinnými dôkazmi, teda farebnými a čiernobielymi fotografiami
stav, aký existoval v čase podania žaloby žalobcom, čo sa týka zarastenej steny rodinného domu
žalobcu, z ktorých fotografií jednoznačne vidieť a žalovaní to ani nerozporovali, že tieto rastliny obrástli
takmer celú stenu rodinného domu žalobcu, pričom žalobca takýto súhlas žalovaným nedal, aby rastliny,ktoré si vysadia na svojom pozemku, obťažovali jeho ako suseda vo výkone vlastníckych práv a
vyslovene si neželal ako výlučný majiteľ nehnuteľnosti, aby tieto rastliny obrástli stenu jeho rodinného
domu. Žalovaní majú dosť veľkú nehnuteľnosť za tým účelom, aby si tieto rastliny zasadili na svojom
pozemku nehnuteľnosti a nerušili tým výkon vlastníckeho práva žalobcu. Okrem toho, žalobca preukázal
v konaní, a to Správou o odbornej prehliadke a skúške plynového zariadenia na spotrebu plynov
spaľovaním, vykonanej podľa vyhlášky č. 508/2009 Z. z. § 13 a prílohy č. 10 v tejto vyhláške, že odvod
spalínodvykurovacíchteliesniejevsúladesSTN,lebovovzdialenosti1,5metraodvýfukovéhopotrubia
nesmú byť umiestnené žiadne prekážky, ani horľavý materiál. Z fotografií, ktoré predložil žalobca, je však
jednoznačne vidieť, že rastliny, ktoré žalovaní zasadili sa časom rozrástli do takých veľkých rozmerov,
že sa uchytili na stene rodinného domu žalobcu, a jednak vytvorili prekážku vývodu plynových gamatiek,
ktoré využívajú rodičia žalobcu, ktorí nemajú ešte vykonanú plynofikáciu tej časti rodinného domu, ktorú
oni obývajú, žalobca s rodinou túto plynofikáciu má vykonanú a nepoužívajú na vykurovanie plynové
gamatky.Uvedenérastlinytýmtoznemožňujúriadnevetraniezvývodugamatiek,čospôsobujeproblémy
pri horení plynu. Okrem toho, takéto popínavé rastliny spôsobujú zhlukovanie väčšieho množstva hmyzu
a môže spôsobiť aj vlhnutie stien, čo žalobca preukázal fotografiami, že z vnútornej časti domu je vidieť
popraskané stropy a oddeľovanie omietok od stien a ich následné opadávanie. Pokiaľ revízny technik
na kotle dospel k záveru na základe vyššie uvedenej správy, že odvod spalín od vykurovacích telies nie
je v súlade so STN, lebo sa vo vzdialenosti 1,5 metra od výfukového potrubia nachádzajú rastliny a tieto
zasahujú do priestoru vykurovacej zóny, takýmto spôsobom žalobca jednoznačne preukázal v konaní,
že žalovaní vážne týmto ohrozujú výkon práv žalobcu, ktorý je jednak ohrozený na živote a zdraví,
pretožesamôžeotráviťtýmitovýfukovýmiplynmi,atonajmäjehorodičia,aokremtoho,žalobcanemôže
vykonávať žiadne stavebné práce na predmetnej stene rodinného domu, teda nemôže ju dať zatepliť,
omietnuť, dať postaviť lešenie, pretože nemá prístup k svojej nehnuteľnosti kvôli popínavým rastlinám, a
aj keď v priebehu konania žalovaní čiastočne odstránili tieto rastliny, neodstránili ich úplne, to znamená
od koreňov, lebo uplynutím času s poukazom na to, že spor trvá štyri roky, tieto rastliny opätovne vyrástli,
čoho dôkazom je skutočnosť, že korene rastlín zostali v zemi, a teda rastliny neboli natrvalo odstránené,
napriek tomu, že vlastník nehnuteľnosti - žalobca si neželá a nikdy nedal súhlas k osadeniu popínavých
rastlín na hranici pozemkov medzi dvoma susediacimi nehnuteľnosťami a tým, že žalovaní umiestnili v
tesnej blízkosti pred múr nehnuteľnosti žalobcu drevenú oporu, sa spor nevyriešil, naopak, skomplikoval,
pretože popínavé rastliny, tak ako to preukázal opäť fotografiami žalobca, ale aj žalovaní, vyrástli nie len
pred drevenou oporou, ale aj medzi stenou rodinného domu žalobcu a drevenou oporou. Okrem toho,
drevená opora absolútne znemožňuje žalobcovi prístup k vlastnej nehnuteľnosti za účelom stavebných
prác, resp. udržiavania nehnuteľnosti. Okrem toho, popínavé rastliny po určitej dobe rastu môžu vrásť do
stenynehnuteľnostiavážnepoškodiťfasádu,čidokoncakonštrukciunehnuteľnosti,resp.statiku.Okrem
toho, problematickou sa môže stať aj nosnosť fasády, kedy v dôsledku poveternostných podmienok
v tom-ktorom ročnom období je plocha obrastená rastlinou vystavená veľkému náporu, ktorému čelí
rastlina opretá o nehnuteľnosť, a preto veľmi ľahko môže prísť k tomu, že časť rastliny sa odtrhne od
steny spolu s omietkou. Pokiaľ žalovaní majú záujem pestovať popínavé rastliny, resp. obľubujú rastliny
rôzneho druhu, je možné nájsť iný spôsob ich pestovania a na inom mieste, nie na hranici susediacich
pozemkov. Žalovaní nemôžu na uchytenie svojich rastlín využívať cudzí majetok v prípade, ak si to
vlastník nehnuteľnosti neželá, pretože práve tým dochádza k naplneniu skutkovej podstaty ust. § 127
odsek 1 OZ, keď žalovaní takýmto spôsobom vážne ohrozujú výkon práv žalobcu. V tomto konaní
bolo preukázané, že žalovaní týmto správaním vyjadrili hornú hranicu negatívnych dôsledkov, keď
napriek podanej žalobe a napriek tomu, že sami sa vyjadrili, že sa nechcú súdiť, a že podľa ich názoru
a predložených fotografií odstránili nežiaduci stav, ktorý nevyhovoval žalobcovi, natrvalo neodstránili
popínavé rastliny, ale ani drevenú oporu, na ktorej sa popínavé rastliny uchytili a znovu vyrástli. Drevená
oporavčasepodaniažalobynebolažalovanýmiosadenánaichpozemkuatým,žejuvpriebehukonania
osadili, skomplikovali situáciu ešte viac, ako bola. Medzi stenou rodinného domu a pozemkom, pokiaľ
je tento múr postavený na hranici susediacich pozemkov, musí byť zachovaná taká vzdialenosť, aby
vlastník nehnuteľnosti, ktorá je postavená na hranici pozemkov, mal možnosť si svoju nehnuteľnosť
udržiavať, teda taký priestor, ktorý umožňuje postaviť pri nehnuteľnosti lešenie na vykonanie stavebných
prác. V súčasnosti toto nie je možné vykonať, žalobcovi v tom bráni jednak drevená opora, ktorú osadili
žalovanínasvojompozemku,ajednakkorenepopínavýchrastlín,ktorésastálenachádzajúnapozemku
žalovaných. Takýmto spôsobom žalovaní znemožňujú žalobcovi realizovať svoje práva ako vlastníka
nehnuteľnosti súvisiace s údržbou nehnuteľnosti.
1.4. Žalovaní sa nedostavili ani na jedno pojednávanie, ktoré v priebehu štyroch rokov bolo, vyjadrovali
sa iba písomnými podaniami, kde v podstate namietali také skutočnosti, ktoré nesúvisia s predmetnýmkonaním, preto sa k nim súd nebude vyjadrovať. Vo viacerých svojich podaniach uviedli návrh na
vzájomnú žalobu, ktorú napokon po vyrubení súdnych poplatkov za každý nárok svojim písomným
podaním vzali späť a netrvali na vzájomnej žalobe, preto súd v tejto časti aj konanie zastavil a ďalšie
dôvody, čo sa týkali neplatnosti darovacej zmluvy, neplatnosti geometrického plánu, súd v predmetnom
konaní neriešil, tieto otázky neboli predmetom tohto konania. Žalovaní sa v podstate vo všetkých svojich
písomných vyjadreniach opakovali a tvrdili, že odstránili nežiadúci stav, ako aj popínavé rastliny zo
svojho pozemku, avšak tieto tvrdenia sa nepreukázali, že sú pravdivé, lebo po tom, ako boli odstránené
rastliny zo steny rodinného domu, ešte predtým ako žalovaní osadili drevenú oporu v tesnej blízkosti k
nehnuteľnosti žalobcu, korene popínavých rastlín zostali v zemi, a teda mali možnosť v rámci vegetácie
a rôznych ročných období počas roka rásť, pretože mali k tomu vytvorené podmienky. Okrem tých
tvrdení, ktoré žalovaní opakovali vo svojich písomných podaniach, neuviedli a nepreukázali v konaní,
že by bolo možné žalobu zamietnuť a že by dobrovoľne mali záujem na vyriešení susedského sporu,
resp. že by natrvalo odstránili korene popínavých rastlín a drevenú oporu. Súd odstránením popínavých
rastlín na vlastné náklady, ako aj drevenej opory mal na mysli možnosť premiestnenia týchto popínavých
rastlín na inú časť nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných tak, aby nedochádzalo k
narušeniu susedských vzťahov so žalobcom, teda, aby tieto rastliny nerástli na hranici pozemkov a aby
sa tým nezabránilo žalobcovi, aby mal prístup k svojej nehnuteľnosti za účelom údržby, resp. stavebných
prác. Žalobca sa sám vyjadril na pojednávaní, že má záujem vykonať odizolovanie nehnuteľnosti, teda
steny rodinného domu, ktorý susedí so žalovanými, aby nepresakovala vlhkosť, a to nopovou fóliou,
ale vzhľadom k tomu, že nemá prístup k stene od žalovaných, lebo v súčasnosti okrem rastlín mu v
tom bráni aj drevená opora, tak tieto práce vôbec nemôže zrealizovať. Vyjadril sa aj k otázke plynových
prieduchov z gamatiek, že tieto sa nachádzajú v tej časti nehnuteľnosti, ktorú obývajú jeho rodičia, a
preto aj oni musia súhlasiť s tým, aby sa vykonala plynofikácia a odstránili plynové gamatky aj z tej časti
nehnuteľnosti, ktorú obývajú jeho rodičia, aj keď výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je žalobca. Žalobca
si je vedomý, že toto bude musieť vykonať, sám sa vyjadril, že to chce vykonať, aby nenarušil priestor
u žalovaných výduchmi z gamatiek a dymovodmi.
1.5 S poukazom na vyššie uvedené a vykonané dokazovanie potom súd dospel k záveru, že je potrebné
vyhovieť žalobe žalobcu, a preto súd žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal k povinnosti odstrániť na vlastné
náklady všetky popínavé rastliny nachádzajúce sa na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu,
ktoré rastú na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných a zároveň zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k
povinnosti odstrániť drevenú oporu, na ktorej rastú rastliny z nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných,
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
1.6. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 CSP a priznal ich žalobcovi v rozsahu 100%
voči žalovaným v 1. a 2. rade, ktorý čo sa týka žaloby vo veci samej, bol plne úspešný, ale zároveň bol
úspešný aj v konaní o vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a 2. rade, lebo k zastaveniu konania v tejto
časti došlo pre správanie žalovaných, ktorí sa tak rozhodli po tom, ako im súd uznesením zo dňa 27.
04. 2021 č. k. 6C/139/2017-416 vyrubil súdny poplatok za vzájomnú žalobu, a preto boli v tejto časti
žalovaní neúspešní podľa § 262 odsek 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 CSP.
V.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku napadli v zákonnej lehote odvolaním
žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí sa domáhali jeho zrušenia (a zrejme i zamietnutia žaloby). Rozhodnutie
súdu prvej inštancie považujú za nesprávne a nespravodlivé, keď súd rozhodol bez dôkazov, prikazuje
odstránenie popínavých rastlín, pričom pravda je taká, že tieto popínavé rastliny už roky nie sú na
stene rodinného domu žalobcu. Ešte pred prvým pojednávaním boli odstránené. Pominuli dôvody na
vydanie rozhodnutia, pretože plnenie je nemožné, lebo bolo už splnené. Celé konanie žalobca naťahoval
šikanovaním vykonštruovanými a vymyslenými nepravdivými obvineniami.
2.1. Pokiaľ žalobca poukazoval na revíznu správu, podľa ktorej komínové výduchy musia byť voľné,
poukázali na to, že na druhej strane žalobca vypúšťa škodlivé plyny a poškodzuje ich zdravie. Pokiaľ
ide o drevenú oporu, táto nie je v rozpore so žiadnou právnou normou. Je to zásah do ich výlučných
osobných a majetkových práv. Táto sa nachádza na ich pozemku, dokonca so súhlasom a vedomím
susedov, aby sa náhodou nejaké rastliny nedotýkali ich steny. Je to aj kvôli tomu, aby zabránili vniknutiu
a preskakovaniu susedov na ich pozemok, čo bez zábran zneužívali v ich neprítomnosti. Drevená opora
je ľahko rozoberateľná. Pokiaľ žalobca by chcel realizovať úpravu alebo opravu steny, môže sa k nej
ľahko dostať po zložení zábezpeky a s ich súhlasom, pokiaľ bude nehnuteľnosť nevyhnutne si vyžadovaťúdržbu. Pokiaľ bude mať dôvody na údržbu a opravu svojho múru, jednoznačne mu to umožnia. Zároveň
žalobca môže zlikvidovať všetky komínové výduchy z gamatiek a odstrániť komín plynového kotla a
všetky rozvody z ich pozemku, ktoré sú namontované bez dokumentácie a bez ich súhlasu. Súčasťou
podaného odvolania sú aj fotky, z ktorých vyplýva, že na pozemklu žalovaných bola postavená drevená
opora, pod ňou je uložená čierna fólia a mulčovanie, aby nedochádzalo k narastaniu koreňov po celej
dĺžke susedovho múru. Oplotenie, oporný systém, ochrana susedovho múru, rastliny sú osadené v
kvetináčoch vo výške asi cca 10 cm od zeme, aby sa dalo čistiť. Poukázali na fotke na komín, ktorý
je súčasťou presahujúcej čiernej stavby na ich pozemok a cez ktorý vypúšťajú otravné spaliny na ich
pozemok, lebo múr je hranica pozemku. Na jednej z fotografií poukazujú na múr (žalobcu), ktorý je
krásne izolovaný a je tam sucho. Žalovaní tvrdia, že sú obeťami teroru zo strany susedov (žalobcu) a
súd prvej inštancie ešte aj bol nápomocný šikanovaniu. Uznal fotografie, ktoré boli zmanipulované ako
za dôkaz, pričom ich farebné fotografie skutočného stavu o odstránení rastlín si súd ani nepovšimol.
Súd posudzoval vec jednostranne a rozhodol podľa šikany žalobcu. Súd nebral na zreteľ ich argumenty,
a preto jeho rozhodnutie považujú za odporujúce zákonu, ktoré sa prieči dobrým mravom a nie je možné
ho splniť, lebo už bolo splnené.
2.2. Žalovaní v podanom odvolaní namietali aj výrok, ktorým boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi trovy
konania a to z dôvodu, že želanie žalobcu bolo vykonané a splnené ešte pred prvým pojednávaním.
Uvedené bolo oznámené súdu prvej inštancie spolu s fotodokumentáciou. Súd mal ukončiť celý prípad
už vtedy a všetky námietky žalobcu smerovali len k tomu, aby im robil zle.
3. Žalobca sa písomne k podanému odvolaniu žalovaných nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 385 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodom vymedzených v podanom odvolaní (§ 379 a § 380 ods.
1 CSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c/
CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podľa § 389 odsek 1 písmeno c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
6. Predmetom konania (po pripustení zmeny žalobného petitu) je uloženie povinnosti žalovaných v 1. a
2. rade odstrániť na vlastné náklady všetky popínavé rastliny nachádzajúce sa na stene rodinného domu
so súp. č. XXX na parcele registra „C“ č. 3447/10, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
310 m2, kat. úz. Q. nad X., obec Q. nad X., okres V. O., evidovaného na LV č. XX Okresného úradu
Nové Zámky, katastrálneho odboru, rastúce z nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade a
povinnosť žalovaných v 1. a 2. rade odstrániť drevenú oporu, na ktorej rastú rastliny z nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade evidovanej na LV č. XXXX OÚ Nové Zámky, kat. odboru ako
parcela reg. „C“ evidovanej na katastrálnej mape č. 3447/3, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
o výmere 653 m2 pre kat. úz. Q. nad X., obec Q. nad X., okres V. O. do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V konaní nebolo sporné, že rodinný dom žalobcu susedí s rodinným domom žalovaných a
zároveň nebolo sporné, že rodinný dom žalobcu, konkrétne jeho bočná stena je postavená na hranici
pozemku so žalovanými.
6.1. Žalobca v podanej žalobe a v konaní tvrdil, že žalovaní vysadili na svojom pozemku pri jeho
rodinnom dome brečtan a divý vinič a tieto rastliny sa časom rozrástli do veľkých rozmerov a uchytili sa
na strane žalobcovho rodinného domu, kde ďalej rástli, pričom narástli do takých rozmerov, že vytvorili
prekážku vývodu plynových gamatiek. Na zarastené vývody gamatiek upozornil aj revízny technik, ktorý
uviedol, že kvôli komínu a vývodov gamatiek nemôže byť do vzdialenosti 1,5 m umiestnená žiadna
prekážka,atoanizeleň.Navyše,žalobcavpodanejžalobetvrdil,žepopínavérastlinyspôsobujúvlhnutie
stien jeho rodinného domu, následkom čoho mu v jednotlivých izbách opadáva zo stien a zo stropu
omietka.
6.2. Žalovaní sa v konaní bránili tým, že zeleň bola odstránená a táto je na železnej opore, sieťovine a na
drevenej pergole. Poukázali práve na správanie žalobcu, ktorý v dĺžke 12 metrov vo vzdušnom priestore
ich pozemku osadil 5 komínov (dymovodov) bez akéhokoľvek stavebného povolenia. Komín a ústie
dymovodujelen1,5metraodchodníka,kdeviackrátcezdeňprechádzajúapriamonanichfúkajúspalinydo tváre, následkom čoho sa dusia a kašlú. Žalovaní najprv v konaní navrhli vzájomnou žalobou, aby
žalobca odstránil všetky komínové výduchy, alebo urobil také stavebné a technické úpravy, aby spaliny
nesmerovali do ich vzdušného priestoru, a teda zdržali sa takého konania, aby nedošlo k obťažovaniu
zo strany žalobcu. Následne potom v priebehu konania zobrali svoj protinávrh voči žalobcovi späť a v
tejto časti je konanie zastavené.
Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vo veci rozhodol tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovel. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalovaní, ktorí
namietali jeho nesprávnosť a nespravodlivosť, keď dôvodili tým, že pominuli dôvody na rozhodnutie,
keďže uložená povinnosť súdom prvej inštancie už bola po podaní žaloby už splnená. Uvedenú
skutočnosť preukazovali fotkami z hranice pozemkov medzi domami žalobcu a žalovanými, z ktorých
vyplýva, že rastliny sa nachádzajú zasadené na pozemku žalovaných, a to v črepníkoch, pričom na
pozemku žalovaní si postavili pri múre rodinného domu žalobcu drevenú oporu, po ktorej môžu rásť
rastliny a pozdĺž ktorej na zemi je uložená čierna fólia a mulčovanie, aby nedochádzalo k narastaniu
koreňov.
7. Podľa § 126 odsek 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania vecí od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
8. Podľa § 127 odsek 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, príp. v nevhodnej nočnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
9. Citované zákonné ustanovenie tak upravuje dva okruhy prípadov, kedy je možné vlastníka veci
obmedziť vo výkone jeho práv. V prvom prípade ide o obmedzenie výkonu vlastníckych práv vlastníka
veci, ktorým sa má zamedziť, aby obťahoval iného vlastníka nad mieru primeranú pomerom. V druhom
ide o také obmedzenie, ktorým sa má zabrániť vlastníkovi veci, aby vážne ohrozoval výkon vlastníckych
práv suseda pri výkone vlastníckych práv. Z kontextu právnej úpravy je zrejmé, že ide najmä o úpravu
vzťahov medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností - o základné ustanovenie tzv. susedského práva v
občianskom práve. Ochrana poskytovaná § 127 OZ síce zahrňuje širší okruh subjektov, napriek tomu
spravidla pôjde o vlastníkov susediacich nehnuteľností. Obťažovanie v susedských vzťahoch nebráni
výkonu práv vlastníka, prejavuje sa však rušivo - znepríjemňuje užívateľovi susednej nehnuteľnosti jej
užívanie (obťažuje suseda), pričom účinky obťažovania sa nazývajú imisie. V dôsledku imisií škoda
spravidla nevzniká, ani nehrozí.
10. Pojmy „miera primeraná pomerom“ alebo „vážne ohrozovanie výkonu práv“ vyjadrujú hornú hranicu
negatívnych dôsledkov správania sa vlastníka. Ak negatívne dôsledky tohto správania sa prekročia
určitú hranicu, dotknutý sa môže úspešne domáhať ochrany svojich práv podľa § 127 ods. 1 OZ. Pri
súdnej ochrane týchto práv musí súd vždy dôsledne zistiť konkrétnu situáciu a objektívne posúdiť, či
uvedená hranica bola prekročená, lebo ochranu nemožno priznať pred zásahmi, ktoré neprekračujú
dovolenú mieru a sú dôsledkom bežného správania sa, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť, lebo
je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľností. Zákon bližšie nevymedzuje obsah slov „nad mieru
primeranú pomerom“, určuje však hranicu správania sa medzi dovoleným správaním (od optimálneho
stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním sa (nad prípustnú mieru) a to vo vzťahu ku
konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom, ktoré
v tom-ktorom prípade nemusia byť vždy v súlade s existujúcimi pomermi. Pokiaľ by sa totiž uvedená
hranica mala určovať len podľa pomerov pretrvávajúcich v danom mieste a čase, a nie podľa pomerov,
ktoré sú žiaduce a ktoré by mali pretrvávať, nebolo by možné domáhať sa úspešne ochrany podľa § 127
ods. 1 OZ v prípade, že aj správanie sa všetkých ostatných fyzických alebo právnických osôb na danom
mieste je z hľadiska tohto ustanovenia závadné.Z toho vyplýva, že súd rozhodujúci o návrhu na ochranu podľa § 127 odsek 1 OZ sa nemôže
obmedziť len na konštatovanie, že namietaný zásah je v súlade s prevládajúcim správaním sa ostatných
subjektov, ale musí vždy zohľadniť mieru primeranú pomerom (ktoré by mali byť). Naproti tomu „vážne
ohrozenie výkonu práv“ predstavuje konanie suseda na jeho pozemku, ktorého dôsledkom nemusia
byť imisie, ale ohrozenie práv (obvykle vlastníckych) vlastníka susediacej nehnuteľnosti a to v takej
miere, že v budúcnosti môže susedovi vzniknúť nezanedbateľná ujma (napr. zánik veci alebo jej
významné poškodenie) alebo bude môcť vykonávať ohrozené právo len v podstatne obmedzenom
rozsahu oproti oprávneniam, ktoré mu zákon ako vlastníkovi dáva. Pri vážnom ohrození teda nejde len
o znepríjemnenie výkonu práva alebo o sťaženie jeho výkonu, ale o hroziaci vážny zásah do samotnej
podstaty ohrozeného práva. Vážne ohrozenie výkonu práva spravidla znamená i ohrozenie vlastníka
vznikom majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch - škody. Vážnym ohrozením výkonu práv podľa § 127
ods. 1 OZ sa teda rozumie konanie vlastníka, ktoré zatiaľ nemá negatívny dopad na výkon práv iného,
je však daná značná pravdepodobnosť, že v budúcnosti bude v dôsledku tohto konania výkon práva
susedavážneobmedzenýaleboznemožnený,pričomniejeisté,čibudemožnévážneškodlivénásledky
odstrániť v dobe, kedy nastanú. V takomto prípade nemožno žiadať, aby ohrozovaný vyčkal do doby,
kedy jeho právo bude vážne narušené a až potom sa domáhal súdnej ochrany. Samotný zákonodarca v
druhej vete ust. § 127 ods. 1 OZ vedľa príkladne uvedených prípadov obťažovania (imisie) uvádza tiež
ako príklad vážneho ohrozovania suseda úpravy pozemku alebo úpravy stavby bez ich dostatočného
upevnenia. Je tak zrejmé, že vlastník nehnuteľnej veci je chránený i proti činnosti suseda na jeho
pozemku, ktorou by vážne ohrozil výkon jeho práv, resp. tomuto susedovi uvedené ustanovenie ukladá,
aby sa zdržal takej činnosti, ktorou by susediaca nehnuteľnosť bola vystavená vážnemu ohrozeniu.
11. Zo znenia § 127 odsek 1 OZ ukladajúceho vlastníkovi zdržať sa konaní príkladne uvedených v tomto
ustanovení a z toho, že vlastník niekedy obťažuje iného alebo ohrozuje výkon práv iného tým, čo inak
tvorí obsah jeho vlastníckeho práva vyplýva, že podľa tohto ustanovenia sa možno návrhom na začatie
konania domáhať len uloženia povinnosti zdržať sa presne definovaného rušenia. Ochrana podľa tohto
ustanovenia nesmeruje k tomu, aby boli rušiteľovi uložené konkrétne opatrenia, z ktorého dôvodu mu v
súdnom konaní nemôže byť uložená povinnosť konať niečo pozitívne. Ak teda došlo k neoprávnenému
zásahu tzv. imisiami, je prostriedkom ochrany uloženie povinnosti zdržať sa vymedzeného rušenia s tým,
že je na samotnom povinnom (rušiteľovi) učiniť také konkrétne opatrenia, aby splnil súdom mu uloženú
povinnosťazamedzilobťažovaniualeboohrozovaniuvýkonuprávsusednéhovlastníka.Vtomtoprípade
už nejde o preventívnu, ale o represívnu ochranu a to proti už jestvujúcemu (nie teda iba hroziacemu)
rušeniu. To, či povinný zvolil postačujúce opatrenia, bude súd skúmať až v prípadnom exekučnom
konaní. V prípade vážneho ohrozenia, keď hrozí vznik škody, možno žiadať, aby bola rušiteľovi uložená
i povinnosť niečo konať, takáto žaloba však nemá oporu v § 127 OZ, ale v § 417 ods. 2 OZ. Je však
prípustné, aby v jednom návrhu sa kumulovala ako žiadosť o zdržanie sa konkrétneho zásahu, tak i o
vykonanie vhodných opatrení na odvrátenie škody.
12. Odvolací súd, vychádzajúc zo zhora uvedených teoreticko-právnych východísk zisteného
skutkového stavu dospel k záveru o predčasnosti rozhodnutia, ktorým žalobe vyhovel. Keďže predmet
sporu je v danom prípade stanovený dispozíciou právnej normy citovaných ustanovení § 126 a § 127
OZ, zaťažovalo žalobcu v tomto konaní dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že žalovaní
vážne ohrozujú výkon práv žalobcu.
13. Dokazovanie je osobitná činnosť súdu, ktorá je sústredená na nadobudnutie poznatkov o veci, ktorá
už je predmetom súdneho konania. Základným znakom civilného sporového konania je kontradiktórnosť
konania v spojitosti s povinnosťou strán sporu predložiť a zabezpečiť dôkazy na podporu svojich tvrdení
(dôkazné bremeno). Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu,
pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba celkom výnimočne môže súd vykonať
aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu. Ide o prípady, kedy je kladený zvýšený dôraz na
ochranu práv a oprávnených záujmov jednej zo strán (spotrebiteľské spory, konanie o abstraktnej
kontrole v spotrebiteľských veciach, antidiskriminačné spory a individuálne pracovné spory). Proces
dokazovania je teda v civilnom sporovom konaní vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe
kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade, v dôsledku čoho má súd obmedzenú dôkaznú
iniciatívu a táto sa presúva na procesné strany.
14. Strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, tzv. povinnosť tvrdenia,
ktorá je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky prerozhodnutie vo veci samej, keď neunesenie dôkazného bremena znamená neúspešnosť strany v spore,
pretože každá zo strán sporu má povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť
dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena na tvrdenie a dôkazné bremeno medzi sporovými
stranami závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti sporových strán, pričom platí,
že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo
porušené právo, resp. právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti,
ktoré právo žalobcu vylučujú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a
dôkaznú situáciu konania (uznesenie NS SR zo dňa 31. 07 2018 sp. zn. 2Cdo/27/2017).
15. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nesporne vyplýva, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť odstrániť na vlastné náklady všetky
popínavé rastliny na stene jeho rodinného domu so súp. č. XXX na parcele registra „C“ č. 3447/10,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2 v kat. úz. Q. nad X., obec Q. nad X.,
evidovaného na LV č. XX, ako aj rastúce z nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade a
zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade odstrániť drevenú oporu, na ktorej
rastú rastliny z nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade evidovanej na LV č. XXXX OÚ
Nové Zámky, katastrálneho odboru ako parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape č. 3447/3,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 653 m2 kat. úz. Q. nad X., obec Q. nad X..
Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že tieto rastliny narástli do takých rozmerov, že tvoria prekážku vývodu
plynových gamatiek, ktoré využívajú jeho rodičia, ktorí žijú v domovej nehnuteľnosti na kúrenie. Uvedené
rastliny znemožňujú vetranie z vývodu gamatiek a na zarastené vývody upozornil aj revízny technik,
ktorý uviedol, že v okolí komína a vývodov gamatiek nemôže byť do vzdialenosti 1,5 metrov umiestnená
žiadna prekážka, a to ani zeleň. Žalobca o svojich tvrdeniach predložil správu o odbornej prehliadke
a skúške plynového zariadenia na spotrebu plynov spaľovaním, kde prišiel technik k záveru, že odvod
spalín od vykurovacích telies nie je v súlade s STN, lebo sa vo vzdialenosti 1,5 metra od výfukového
potrubia nachádzajú prekážky - rastliny žalovaných. Ďalej žalobca na podporu svojho tvrdenia predložil
fotodokumentáciu.
15.1. Žalovaní sa v konaní viackrát vyjadrili k tvrdeniam žalobcu, naposledy vyjadrením zo dňa 22.
08. 2021, ku ktorému zároveň pripojili fotodokumentáciu a žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť
z dôvodu, že rastliny z domovej nehnuteľnosti žalobcu odstránili a žiadali o súčinnosť žalobcu, ktorý
tiež ruší výkon ich vlastníckeho práva a vypúšťa škodlivé plyny do ich dvora. Pokiaľ inštalovali drevený
plot, tento sa nachádza na ich pozemku, o rastliny sa riadne starajú a nikomu nespôsobujú škodu.
Žalovaní tvrdili, že medzi drevenou oporou a nehnuteľnosťou nie sú rastliny, ani tam nič nerastie.
Z fotografií predložených žalovanými na č. l. 200 až 206 vyplynulo, že popínavé rastliny, ktoré
by z pozemku žalovaných mali prechádzať až na nehnuteľnosť žalobcu, boli odstránené. Uvedené
skutočnosti nasvedčujú aj fotografie, ktoré sú súčasťou podaného odvolania, podľa ktorých žalovaní
tvrdia, že na zemi je uložená čierna fólia a mulčovanie, aby nedochádzalo k narastaniu koreňov po celej
dĺžke susedovho múru. Žalovaní si pozdĺž múru rodinného domu žalobcu postavili drevené oplotenie,
ktoré je rozoberateľné a rastliny sú osadené v kvetináčoch. Na druhej strane je vidieť komín z domovej
nehnuteľnosti žalobcu, ktorý presahuje na pozemok žalovaných.
16. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že Občiansky zákonník vychádza v
oblasti susedských vzťahov zo zásady, že ochrana poskytovaná právam vlastníka v jednej veci nesmie
byť v nepomere ku spravodlivej ochrane, ktorá náleží právam vlastníka druhej veci. Vlastník veci, a teda
aj vlastník susediacej nehnuteľnosti (pozemku alebo stavby) sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozil výkon jeho práv (R 50/1985).
16.1. Je potrebné tiež zdôrazniť, že vlastníkovi veci sa v zmysle ust. § 127 ods. 1 OZ poskytuje ochrana
len proti takým zásahom, ktorého nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon
jeho práv. Ak ide o nepodstatné zásahy, to znamená o bežné správanie, ktoré sú susedia povinní
navzájom trpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľnosti, príp. hnuteľných vecí, súdy takéto
žaloby zamietajú.
17. V preskúmavanej veci podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa nedostatočne vyporiadal s
unesením dôkazného bremena zo strany žalobcu. Žalobca v konaní predkladal fotografie, z ktorých
bolo vidieť, že popínavé rastliny z pozemku žalovaných sa nachádzajú na stene jeho rodinného domu,
na druhej strane, žalovaní sa v priebehu celého konania bránili tým, že popínavé rastliny odstránili, nasvojom pozemku zriadili drevený plot, ktorý je rozoberateľný a rastliny sú vysadené v kvetináčoch pozdĺž
tohto plota. Súd prvej inštancie sa s takýmito rozpornými dôkazmi dostatočne nevyporiadal, a napriek
navrhovanej ohliadke a protichodným tvrdeniam strán sporu, ohliadku na mieste samom nevykonal
za účelom zistenia skutkového stavu zodpovedajúcemu skutočnosti. Za takejto situácie ani odvolací
súd nemal podmienky na to, aby mohol jednoznačne posúdiť dôvodnosť podanej žaloby a unesenie
dôkazného bremena žalobcu, za súčasného popretia tvrdených skutočností žalovanými. Pokiaľ ide o
drevenú stenu, resp. drevenú oporu, táto sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve žalovaných, čo
nespochybnil ani žalobca, preto nie je možné konštatovať, že by postavením takejto drevenej opory
došlo k zásahu do práv žalobcu. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vo veci opätovne konať,
vykonať dokazovanie v naznačenom smere, vyhodnotiť dôkazy tak na strane žalobcu, ako aj na strane
žalovaných a opätovne rozhodnúť o podanej žalobe.
18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 odsek 1
písmeno c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.