Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, July 21, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sa/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201627
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:1021201627.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom doc. JUDr. Petrom Molitorisom, PhD. v právnej veci
žalobcu L. P., B. XX, XXX XX U., právne zastúpený JUDr. Martinou Stankovičovou, advokátkou, AK ul.
Protifašistickýchbojovníkovč.3,08001PrešovprotižalovanémuGenerálnyriaditeľSociálnejpoisťovne,
Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 25. mája 2021 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania a stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodla o žiadosti žalobcu o
priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.) podanej dňa 12.10.2020, rozhodnutím zo dňa 23.02.2021
č. XXXXX-X/XXXX-BA, ktorým žalobcovi podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. nepriznala nárok na
úrazovú rentu v dôsledku úrazu zo dňa 12. marca 2001.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
v ktorom nesúhlasil s nepriznaním nároku na úrazovú rentu v dôsledku úrazu zo dňa 12. marca
2001, pričom uviedol, že na účely nároku na úrazovú rentu sa v jeho prípade posudzuje progresia už
existujúcich následkov pracovného úrazu v období od 1. januára 2004 a malo by sa tiež prihliadať na
skutočnosť, že funkčné následky jeho pracovného úrazu trvajú.

3. Od ukončenia školy bol znevýhodnený na trhu práce a jeho znevýhodnenie stále pretrváva. V tejto
súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že mu bol dňa 25. 09.2015 priznaný invalidný dôchodok so spätnou
platnosťou odo dňa 04.05.2012 pri 45%-nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na
základe uvedeného žiadal o prešetrenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žalovaným.

4. Generálny riaditeľ sociálnej poisťovne (ďalej ako „žalovaný“), príslušný na rozhodovanie o odvolaní
žalobcu podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v napadnutom rozhodnutí č. XXXXX-X/XXXX-BA
zo dňa 25.05.2021 poukázal na § 8 ods. 1 písm. b), § 17 ods. 2 písm. a), § 83 a § 88 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.
z.“) a konštatoval, že zo spisovej dokumentácie, a to zo Záznamu o školskom úraze spísaného dňa 14.
marca 2001 vyplýva, že žalobca utrpel dňa 12. marca 2001 o 11:00 hod. úraz ako študent prvého ročníka

Stredného odborného učilišťa dopravného, Konštantínova č. 2, 080 01 Prešov (ďalej len „SOU dopravnéPrešov“), a to tak, že pri vyklepávaní poškodeného blatníka kladivom mu malá kovová čiastočka zasiahla
pravé oko.

5. V dôsledku následkov predmetného úrazu - poranenia oka a očnice (B.), bol žiadateľ uznaný
invalidným pri 45%-nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odo dňa 4. mája 2012.

6. Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „MPSVaR SR“)
vypracovalo dňa 24. apríla 2002 stanovisko č. 82/2002-1/41 v reakcii na žiadosť Sociálnej poisťovne „o

stanovisko k otázke, či právna úprava poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom
úraze a pri chorobe z povolania sa podľa Zákonníka práce vzťahuje aj na úrazy žiakov a študentov
pri vyučovaní a pri výchove mimo vyučovania, alebo v priamej súvislosti s nimi“, v ktorom uviedlo,
že zamestnávateľ je zodpovedný za škodu, ktorá zamestnancovi vznikla pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania, ak je medzi nimi uzatvorený pracovný pomer, a ak škoda vznikla pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Pri zodpovednosti zamestnávateľa za škodu v

niektorých osobitých prípadoch podľa § 214 ods. 3 písm. c) a ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník
práce (ďalej len „Zákonník práce“) nie je splnená podmienka - existencia pracovného pomeru a súčasné
plnenie pracovných úloh. Podľa názoru MPSVaR SR sa poistenie zamestnávateľa za škodu podľa § 210
Zákonníka práce pri odškodňovaní úrazov u žiakov a študentov neuplatní“
7. Vychádzajúc z uvedeného vydal odbor úrazového poistenia ústredia stanovisko c. XX-XXX-

XXXX/XXXX zo dňa 25. marca 2002, v ktorom konštatoval, že „školské úrazy nebudú predmetom
odškodňovania z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu“.

8. Zo spisovej dokumentácie ďalej vyplýva, že Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom
Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava (ďalej len „Allianz Slovenská poisťovňa, a. s."), listom s

názvom „Poistná udalosť č. 60 002-01, typ poistenia 1ŽIV, podanie správy“ zo dňa 26. mája 2004,
oznámila žalobcovi, že nakoľko „obdŕžali oznámenie trvalých následkov úrazu" bude písomne pozvaný
na ohodnotenie trvalých následkov predmetného úrazu k lekárovi v Prešove. Po vykonaní lekárskej
prehliadky zmluvný lekár stanoví rozsah trvalých následkov úrazu.

9. Na základe žiadosti bol zdravotný stav žalobcu a pokles jeho pracovnej schopnosti, resp. progresia už
existujúcich následkov predmetného úrazu v období odo dňa 1. januára 2004 v porovnaní s klinickými
prejavmi vyskytujúcimi sa ku dňu 31. decembru 2003, posúdený posudkovou lekárkou pobočky, ktorá v
Lekárskej správe zo dňa 26. januára 2021 konštatovala, že ku dňu 1. januára 2004 nedošlo k zhoršeniu
zdravotného stavu žalobcu.

10. Po podaní odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu boli zdravotný stav
žalobcu a pokles jeho pracovnej schopnosti, resp. progresia už existujúcich následkov predmetného
úrazu, na základe žiadosti ústredia č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 8. apríla 2021 opätovne posúdené
posudkovou lekárkou pobočky, ktorá odvolaniu žiadateľa nevyhovela v plnom rozsahu a preto listom

č. PO-XXXXX/XXXX zo dňa 13. apríla 2021 odstúpila kompletnú spisovú dokumentáciu žalobcu
posudkovej lekárke ústredia, so sídlom v Prešove (ďalej len „posudková lekárka ústredia“), na ďalšie
konanie.

11. Posudková lekárka ústredia vyhotovila Lekársku správu zo dňa 18. mája 2021, v ktorej potvrdila,

že odo dňa 1. januára 2004 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu žiadateľa, nakoľko stav zraneného
pravého oka bol už v roku 2003 trvalého charakteru, so stratou videnia pravého oka, čím sa žiadateľ
stal prakticky jednookým.

12. Žalovaný konštatoval, že úraz žalobcu zo dňa 12.03.2001 nespadá do časovej pôsobnosti zákona

č. 461/2003 Z. z. účinného od 01.01.2004, a teda ho nie je možné považovať za pracovný úraz žiaka
strednej školy podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.

13. Poukázal tiež na znenie § 251 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého pracovný úraz a
choroba z povolania uznané podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 sa považujú od 1. januára 2004

za pracovný úraz a chorobu z povolania podľa tohto zákona.

14. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že v prípade úrazu zo dňa 12.03.2001 sa jedná o pracovný
úraz, pričom toto nevyplýva ani z dostupnej dokumentácie.15. Žalovaný poukázal na to, že žalobca si uplatnil poistné plnenie pre trvalé následky úrazu u
poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., titulom uzatvorenej zmluvy o životnom poistení a

nie titulom plnenia zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze. Taktiež SOU
dopravnéPrešovneodovzdaloanepredložiloSociálnejpoisťovnidokladypreukazujúcenároknavýplatu
plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a ani žalobca
nepreukázal, že by mu bola ku dňu 31.12.2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku, resp. že by
mu nárok na túto náhradu vznikol.

16. Žalobca do konania predložil záznam o školskom úraze, ktorý však vzhľadom na to, že podľa
vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb.
o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch
technických zariadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 111/1975 Zb.“) mala
organizácia, v ktorej vznikol pracovný úraz podľa § 3 ods. 2 písm. b) povinnosť spísať Záznam o

pracovnom úraze, nebol spôsobilý preukázať, že úraz zo dňa 12.03.2001 bol pred dňom 1. januárom
2004 uznaný za pracovný úraz a teda aj po tomto dni má byť za pracovný úraz pokladaný.

17. Žalovaný ďalej sumarizoval postup prvostupňového správneho orgánu pri posudzovaní progresie
už existujúcich následkov pracovného úrazu od 1. januára 2004 v porovnaní s klinickými prejavmi

vyskytujúcimi sa u poškodeného ku dňu 31.12.2003, pričom konštatoval, že uvedený postup bol
nadbytočný s ohľadom na fakt, že nebolo preukázané, že by bol úraz žalobcu pracovným úrazom, a teda
ani v prípade preukázania zhoršenia zdravotného stavu v dôsledku predmetného úrazu žalobcu odo
dňa 1. januára 2004 v porovnaní s klinickými prejavmi vyskytujúcimi sa u žalobcu ku dňu 31. decembru
2003, by nebola splnená základná podmienka pre priznanie nároku na úrazovú rentu žalobcovi.

18. Pokiaľ prvostupňový orgán na odôvodnenie svojho postupu poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. XSpXX/XXXX zo dňa 19. septembra 2014, žalovaný dodal, že v tejto veci nešlo o
sporný charakter úrazu utrpeného pred účinnosťou zákona č. 461/2003 Z. z., ale o chorobu nepochybne
uznanú za chorobu z povolania pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

19. V súvislosti s námietkou žalobcu, že v dôsledku pretrvávajúcich ťažkostí, ktoré sú následkom
predmetného úrazu, je „od ukončenia školy" znevýhodnený na trhu práce, žalovaný uviedol, že v
žiadnom ohľade nespochybňuje závažnosť ťažkostí udávaných žiadateľom, avšak účelom úrazovej
renty je kompenzovať osobe poškodenej pracovným úrazom, resp. chorobou z povolania, finančnú ujmu

spôsobenú tým, že ich následkom už nemôže vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť vtákom
rozsahu, v akom ju vykonávala pred ich vznikom. V prípade žiadateľa však podmienka pracovného
charakteru úrazu zo dňa 12. marca 2001 nebola splnená. Na účely zabezpečenia príjmu v prípade
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, bez ohľadu na charakter úrazu, v dôsledku ktorého tieto ťažkosti vznikli, vo vzťahu ku všetkým

pracovným zaradeniam, ktoré by mohol žiadateľ potenciálne vykonávať, slúži dôchodková dávka -
invalidný dôchodok. Ako vyplýva zo spisovej dokumentácie, zdravotný stav žalobcu, ako následok úrazu
zo dňa 12. marca 2001, a pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený na účely
nároku na invalidný dôchodok, pričom bol uznaný invalidným pri 45%-nej miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť odo dňa 4. mája 2012, z čoho vyplýva, že má pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť kompenzovaný.

20. Žalobca podľa žalovaného nepredložil do odvolacieho konania žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali
správnosť jeho argumentácie z odvolania, pričom túto nepreukazujú ani dôkazy obstarané Sociálnou
poisťovňou, a preto konštatoval, že námietky uvedené v odvolaní boli vyhodnotené ako nedôvodné,

odvolaniu nebolo možné vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zo dňa 23. februára 2021 bolo potrebné
potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Skutočnosť, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený nadbytočne
nič nemení na tom, že nepriznanie nároku bolo správne.

II.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe21.VčaspodanousprávnoužaloboudoručenouKrajskémusúduvBratislavedňa30.09.2021sažalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vráteniu
veci na ďalšie konanie.

22. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. XSa/XX/XXXX zo dňa 26.10.2021 postúpil vec miestne
príslušnému Krajskému súdu v Prešove, ktorému bola vec doručená 19.11.2021.

23. Žalobca v správnej žalobe namietal, že v jeho prípade nešlo o akýkoľvek „bežný" úraz žiaka strednej

školy (tzv. školský úraz). Úraz, ktorý utrpel bol úraz žiaka odborného učilišťa, ktorý nastal pri výrobnej
praxi a ktorý musel byť ako taký predpokladaný a tým musel byť aj pre prípad, že by k nemu došlo,
príslušne poistený zo strany školy (SOU). Z uvedeného dôvodu podľa názoru navrhovateľa stanovisko
MPSVaRSRzodňa24.apríla2002č.XX/XXXX-X/XX,naktorépoukázalvosvojomrozhodnutížalovaný
sa na tento prípad neuplatní.

24. Uvedeným úrazom nielenže došlo ku škode na zdraví žalobcu ako žiaka 1. ročníka strednej školy, ale
toto poškodenie mu spôsobilo takú ujmu na zdraví, pre ktorú ani po skončení školy nemohol a nemôže
vykonávať pracovnú činnosť, ktorú by bol schopný vykonávať plnohodnotne, ak by k uvedenému úrazu
nedošlo.

25. Z uvedeného dôvodu preto ani nie je na mieste uvažovať o jednorazovom odškodnení školského
úrazu žiaka strednej školy, keďže úraz žalobcu má následky trvalého charakteru, v dôsledku ktorého je
potrebné kompenzovať mu stratu na zárobku do budúcnosti.

26. Žalobca v rámci argumentácie poukázal na § 2 ods. 1 vyhlášky č. 111/1975 Zb. a § 1 písm. c) tejto

vyhlášky.

27. V ďalšom žalobnom bode žalobca uviedol, že nárok si voči zodpovednej osobe uplatnil až žiadosťou
zo dňa 12.10.2020 z dôvodu, že predtým nedisponoval dôkazom v podobe záznamu u školskom úraze.
Uviedol tiež, že bol jednorazovo odškodnený poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z dôvodu

trvalých následkov úrazu.

28. Poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSo/XXX/XXXX zo dňa 30.05.2018 žalobca
tvrdil, že neuplatnenie náhrady voči zodpovednej osobe nie je dôkazom o tom, že mu uvedená náhrada
k 31.12.2003 nepatrila, preto k transformácii nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení

dočasnej práceneschopnosti na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. postačuje
už danosť nároku na výplatu aj v prípade, ak nárok nebol uplatnený.

29. Taktiež samotné jednorazové odškodnenie žalobcu z komerčného poistenia nemá za následok
nemožnosť odškodniť následky úrazu v pracovnej sfére žalobcu. Poukázal na to, že mu bola aj

zahraničným zamestnávateľom poskytovaná tzv. vyrovnávacia dávka ak sa zo zdravotných dôvodov
spojených s následkami úrazu zo dňa 12.03.2001 nedostavil v pracovný deň do práce a došlo tak k
strate na jeho zárobku.

30. Žalobca označil za nadbytočný aj postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ktorým

bola skúmaná progresia ochorenia žalobcu a zhoršenie jeho zdravotného stavu k 01.01.2004. Takáto
podmienka nevyplýva z § 88 zákona č. 461/2003 Z. z.

31. So závermi posúdenia zdravotného stavu sa žalobca taktiež nestotožnil, keďže jeho zdravotný stav
nebol posudkovými lekármi, ktorí vypracovali lekárske správy z 02.12.2020 a z 18.05.2021 vyšetrený

s ohľadom na dosah úrazu na ďalšie orgány, teda najmä bolesti hlavy, ktorými trpí aj niekoľko dní po
sebe v takej intenzite, že mu to znemožňuje vykonávať prácu. Taktiež lekárske posudky neboli vykonané
vo vzťahu k pracovnej náplni, ktorú mal žalobca vykonávať s ohľadom na jeho štúdium na strednom
odbornom učilišti.

32. Žalobca tvrdil, že v konaní pred správnymi orgánmi predložil dostatok dôkazov o tom, že jeho úraz
bol pracovným úrazom, tieto však neboli správnymi orgánmi správne hodnotené.33. Nestotožnil sa tiež so záverom žalovaného, že následky jeho úrazu sú kompenzované invalidným
dôchodkom, , keďže úrazová renta predstavuje nadstavbu k invalidnému dôchodku a má byť
poskytovaná opakovanými dávkami až do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného

dôchodku.

34. Záverom žalobca konštatoval, že napadnuté rozhodnutia tak prvostupňového správneho orgánu ako
aj žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

35. Navrhol preto zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXX-X/XXXX zo dňa 25.05.2021 a
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 23.02.2021 a vec vrátiť
na ďalšie konanie žalovanému..

III.

Vyjadrenie žalovaného

36. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 03.01.2022.

37. V reakcii na žalobné námietky zopakoval podstatnú argumentáciu uvedenú už v napadnutom

rozhodnutí, ktorá bola sumarizovaná v časti I. tohto rozsudku.

38. Nad rámec uvedeného opätovne zdôraznil, že v prípade úrazu žalobcu z 12.03.2001 nejde o
pracovný úraz, o čom svedčí okrem iného aj to, že hoci žalobcom poukazovaná vyhláška č. 111/1975
Zb. v § 3 ods. 2 písm. b) ukladala organizácii, v ktorej pracovný úraz vznikol povinnosť spísať záznam o

pracovnom úraze, takýto záznam spísaný nebol a predložený záznam o školskom úraze nie je spôsobilý
preukázať, že úraz žalobcu zo dňa 12.03.2001 bol pred dňom 1. januárom 2004 uznaný za pracovný
úraz.

39. K námietke, že neuplatnenie náhrady voči zodpovednej osobe nie je dôkazom o tom, že

navrhovateľovi náhrada k 31.12.2003 nepatrila a teda že pre priznanie transformovanej úrazovej renty
podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. postačuje nárok na výplatu, aj pokiaľ nebol uplatnený
žalovaný uviedol, že jednou z hlavných podmienok pre priznanie transformovanej úrazovej renty ako aj
úrazovej renty podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. je, aby úraz, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu
zdravia, ktoré má byť predmetom odškodnenia bol pracovným úrazom podľa tohto zákona, čo nie je

prípadom žalobcu, preto je táto námietka irelevantná.

40. Opätovne na základe žalobnej námietky konštatoval nadbytočnosť postupu prvostupňového
správneho orgánu pri posudzovaní prípadu žalobcu analogicky k prípadom, kedy následky pracovného
úrazu vzniknutého pred dňom 01.01.2004 pretrvávajú aj po tomto dni pričom žalobcovi nevznikol

nárok na kompenzáciu zníženej pracovnej schopnosti podľa právnych predpisov účinných do dňa 31.
decembra 2003, keďže nebolo preukázané, že úraz žalobcu bol pracovným úrazom a teda ani v prípade
preukázania zhoršenia jeho zdravotného stavu v dôsledku úrazu odo dňa 01.01.2004 by nebola splnená
základná podmienka pre priznanie nároku na úrazovú rentu.

41. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania.

IV.
Replika žalobcu

42. Listom zo dňa 23.04.2022 reagoval na vyjadrenie žalovaného žalobca, ktorý uviedol, že jeho tvrdenie

o tom, že úraz zo dňa 12.03.2001 bol pracovným úrazom nebolo žalovaným vyvrátené.

43. Táto skutočnosť vyplýva priamo zo skutkových tvrdení subsumovaných pod uvádzané ustanovenia
právnych predpisov. To, že školy navrhovateľa nespísala záznam o pracovnom úraze a nesplnila anipovinnosť predložiť Sociálnej poisťovni doklady preukazujúce nárok na výplatu plnení vyplývajúcich zo
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze neimplikuje, že v danom prípade nešlo
o pracovný úraz. Odmietol tiež tvrdenie žalovaného, že ak si uplatnil nárok na odškodnenie za úraz od

spoločnosti Allianz, nemôže ísť o plnenie zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom
úraze. Napokon nesúhlasil ani s tvrdením, že v dôsledku úrazu je kompenzovaný prostredníctvom
invalidnéhodôchodku,keďževtakomtoprípadebyboliustanoveniatýkajúcesaúrazovejrentyabsolútne
bezpredmetné.

V.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

44. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Správneho súdneho
poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle §

134 ods. 1 SSP a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a na základe žiadosti
žalobcu vec prejednal podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na pojednávaní dňa 21.07.2022.
45. Pojednávania sa zúčastnil žalobca osobne s právnou zástupkyňou a zástupkyňa žalovaného.
Žalobca aj žalovaný zotrvali na svojich stanoviskách uvedených v žalobe a písomných podaniach
doručených správnemu súdu v priebehu súdneho konania.

46. Vo veci bol vypočutý žalobca, ktorý v rámci svojej výpovede popísal priebeh vzniku úrazu dňa
12.03.2001 ako aj jeho následky, ktoré pretrvávajú doposiaľ a znemožňujú mu dlhodobejšie sa
zamestnať resp. zamestnanie si udržať.
47. Na pojednávaní boli tiež predložené žalobcom listinné dôkazy o jeho zdravotnom stave, a to posudky
o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca zo dňa 23.03.2015 a zo dňa 04.11.2015, oznámenie trvalých

následkov úrazu spoločnosti Allianz poisťovňa a.s. a Potvrdenie vydané spoločnosťou SERGIO s.r.o.,
Sabinovská 33, Veľký Šariš, IČO 44697481 zo dňa 04.07.2022, z ktorého vyplýva, že žalobca pracoval
v tejto spoločnosti od 08.04.2014 do 30.06.2014 no po opakovaných zdravotných problémoch počas
vykonávania práce vodiča a závozníka (bolesti hlavy a časté závraty) bol preradený na inú prácu v
skladeakoskladník.Napriektejtozmenemuopätovneprichádzalonevoľno,pretobolnazákladedohody

skončený pracovný pomer žalobcu v tejto spoločnosti k 30.06.2014.
48. Žalovaný na pojednávaní predložil v reakcii na námietku žalobcu týkajúcu sa tvrdenia, že SOU
dopravné Prešov ako zodpovedná osoba mala byť poistená pre účely pracovných úrazov žiakov
fotokópiu Zvestí Ministerstva školstva a vedy SR a Ministerstva kultúry SR zo dňa 26.02.1993m ročník
1993, Zošiť 1-2, ktorých obsahom je Poistná zmluva č. XXXXXX o úrazovom poistení školskej mládeže

uzatvorená medzi Ministerstvom školstva a vedy SR a Slovenskou poisťovňou a.s., dodatok č. 1 k
poistnej zmluve účinný od 01.04.1995, List o určení poistného k poistnej zmluve č. XX-XXXX zo dňa
03.01.2002 a Stanovisko MPSVaR SR zo dňa 24.04.2002 č. XX/XXXX-I/XX.
49. Správny súd na základe vykonaného dokazovania vec nasledovne právne posúdil:
50. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
51. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej uvedené
inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky

patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP ak je žalobcom fyzická
osoba. V zmysle § 202 ods. 2 SSP správny súd posudzuje žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach
neformálne a v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný
žalobnými bodmi.
52. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv, proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
53. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.
54. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

55. Podľa § 119 SSP Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.56. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom má aj žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba
z povolania pri praktickom vyučovaní podľa osobitného predpisu a študent vysokej školy, ktorý utrpel

pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickej výučbe alebo odbornej praxi
podľa osobitného predpisu.
57. Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je
zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný
úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

58. Podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať
doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej
schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
59. V prvom rade správny súd konštatuje, že v danom prípade nebolo sporné, že u žalobcu došlo
12.03.2001 k úrazu, neboli sporné ani okolnosti, za ktorých úraz vznikol a ani jeho následky na

zdravotnom stave žalobcu. Spornou, a z pohľadu správneho súdu zároveň kľúčovou otázkou pre
posúdenie uplatneného nároku žalobcu na úrazovú rentu podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
bolo posúdenie, či úraz z 12.03.2001 bolo možné považovať za pracovný úraz podľa § 8 ods. 1 písm.
b), ako to predpokladá aj § 88 ods. 1 a § 83 zákona č. 461/2003 Z. z.
60. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne poukázal na to, že k úrazu žalobcu došlo pred

nadobudnutím účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. a teda jeho úraz nie je možné posudzovať ako
pracovný úraz žiaka strednej školy podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., ale podľa
právnych predpisov účinných pred nadobudnutím účinnosti tohto predpisu.
61. Taktiež žalovaný správne skúmal možnosť aplikácie § 251 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa
ktorého sa za pracovný úraz podľa tohto zákona (teda aj na účel posúdenia nároku na úrazovú rentu

podľa § 88) považuje pracovný úraz a choroba z povolania uznané podľa predpisov účinných pred
01.01.2004, pričom v tejto súvislosti správne poukázal na to, že v zmysle § 88 zákona č. 461/2003 Z. z.
na to, aby bolo možné priznať osobe nárok na úrazovú rentu je potrebné, aby úraz, v dôsledku ktorého
má žiadateľ viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca bol
pracovným úrazom podľa tohto zákona.

62. Právnym predpisom, ktorý upravoval zodpovednosť za pracovný úraz pred účinnosťou zákona č.
461/2003 Z. z. a zároveň v čase vzniku úrazu žalobcu dňa 12.03.2001 bol zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník
práce v znení účinnom do 31.03.2002 (ďalej len „Zákonník práce účinný do 31.03.2002“), konkrétne v
§ 190 ods. 1.
63. Samotný pracovný úraz bol charakterizovaný vo vyhláške č. 111/1975 Zb., konkrétne v § 2 ods. 1.

64. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 111/1975 Zb. za pracovný úraz sa pokladá akékoľvek poškodenie
zdravia alebo smrť, spôsobené pracovníkovi nezávisle od vlastnej vôle krátkodobým, náhlym a násilným
pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
65. Podľa § 190 ods. 1 Zákonníka práce účinného do 31.03.2002 ak u zamestnanca došlo pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom

(pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase
úrazu v pracovnom pomere.
66. Z citovaných ustanovení právnych predpisov účinných v čase vzniku úrazu žalobcu a upravujúcich
náležitosti pracovného úrazu a zodpovednosti zaň jednoznačne vyplýva, že o pracovný úraz mohlo ísť
iba v prípade, ak osoba, ktorá úraz utrpela mala status zamestnanca (pracovníka) a plnila pracovné

úlohy v pracovnom pomere.
67. Zo žalobcom predloženej dokumentácie, z administratívneho spisu, ako aj z prednesu žalobcu na
pojednávaní vyplynulo, že žalobca nebol v čase vzniku úrazu dňa 12.03.2001 v pracovnom pomere a
neplnil úlohy určené zamestnávateľom, ale plnil úlohy, ktoré mu boli určené majstrom odborného výcviku
v rámci praktického vyučovania na strednom odbornom učilišti.

68. Keďže zo záznamu o školskom úraze zo dňa 14.03.2001 vyplýva, že k úrazu žalobcu došlo
v priestoroch SOU dopravného Prešov pri skupinovom vyučovacom procese v dielni praktického
vyučovania pod dozorom majstra odborného výcviku a uvedené skutočnosti neboli žiadnym spôsobom
vyvrátenéanispochybnené,správnysúdzhodnesožalovanýmkonštatuje,žezožiadnychpredložených
dôkazov nevyplynulo, že by v prípade žalobcu išlo o pracovný úraz, a to s ohľadom na nenaplnenie

podmienok vzniku pracovného úrazu spočívajúcich v existencii pracovného pomeru a plnení pracovných
úloh v čase vzniku úrazu, ako na to bolo poukázané vyššie.
69. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť poukazovaná žalobcom, že podľa § 1 písm. c)
vyhlášky č. 111/1975 Zb. podliehali evidencii a registrácii aj „pracovné úrazy žiakov a študentov privýrobnej praxi v organizáciách vykonávanej podľa učebných plánov a osnov“. Žalobca z uvedeného
vyvodzuje, že aj jeho úraz mal byť posúdený ako pracovný úraz žiaka pri výrobnej praxi a teda o úraze
mal byť vyhotovený záznam o pracovnom úraze v zmysle § 3 ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 111/1975 Zb.

a nie záznam o školskom úraze.
70. Správny súd k tomu uvádza, že ustanovenie § 1 písm. c) vyhlášky č. 111/1975 Zb. nie je možné
na prípad žalobcu použiť, keďže k úrazu žalobcu došlo pri praxi vykonávanej ako súčasť odborného
vyučovania a nie pri praxi vykonávanej u zamestnávateľa, ako to má namysli uvedená vyhláška. Tu
je potrebné len nad rámec už uvedeného zdôrazniť, že pojem „pri výrobnej praxi v organizáciách“ je

potrebné vykladať v kontexte pojmového aparátu pracovného práva zodpovedajúceho dobe prijatia
vyhlášky č. 111/1975 Zb., v zmysle ktorého pojem organizácia upravený v § 8 Zákonníka práce
účinného do 31.03.2002 označoval najskôr „štátne, družstevné a spoločenské organizácie, ako aj iné
organizácie, ktorých činnosť prispieva k rozvoju socialistických vzťahov“ a neskôr (od 01.02.1991)
„právnické osoby, ktoré zamestnávajú občanov v pracovnoprávnych vzťahoch, a pokiaľ to ustanovuje
zákon, aj v obdobných pracovných vzťahoch“. Pojem organizácie bol účinnosťou zákona č. 206/1996 Z.

z. v celom texte Zákonníka práce účinného do 31.03.2002 nahradený pojmom zamestnávateľ. Do textu
vyhlášky č. 111/1975 Zb. sa uvedená zmena až do zániku jej účinnosti nepremietla, avšak k výkladu
relevantného textu vyhlášky je nepochybne potrebné pristúpiť s ohľadom na pojmový aparát predpisu
vyššej právnej sily, ku ktorého vykonaniu uvedená vyhláška slúžila, čo umožňuje dospieť k záveru o
tom, že výrobnou praxou v organizáciách sa aj v čase vzniku úrazu žalobcu rozumela výrobná prax u

zamestnávateľov.
71. Keďže žalobca nepreukázal, že v jeho prípade išlo o pracovný úraz v zmysle v tom čase účinných
právnych predpisov, žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán dôvodne a v súlade s citovanými
ustanoveniami § 251 ods. 1 a § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na úrazovú rentu žalobcovi
nepriznali.

72. Žalobca ďalej namietal, že jednorazové odškodnenie nároku vyplývajúceho z komerčného poistenia
v dôsledku úrazu nemá za následok nemožnosť odškodniť následky, ktoré úraz spôsobil v pracovnej
sfére žalobcu, ako aj skutočnosť, že prvostupňový správny orgán nad rámec zákonných podmienok
posudzoval pokles pracovnej schopnosti žalobcu na účely úrazovej renty a otázku zhoršenia jeho
zdravotného stavu.

73. Vo vzťahu k uvedeným námietkam je potrebné uviesť, že hoci je záverom žalobcu v tomto smere
možné dať za pravdu, s ohľadom na už prezentovaný záver o tom, že u žalobcu nešlo o pracovný úraz
nie sú tieto námietky relevantným dôvodom pre zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov.
S uvedenými námietkami sa navyše žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal v kontexte
jeho záveru o nepreukázaní vzniku pracovného úrazu u žalobcu.

74. Žalovaný v zásade iba v súvislostiach svojho tvrdenia o absencii dôkazov o tom, že úraz žalobcu bol
pracovným úrazom konštatoval, že (i) poistné plnenie z komerčného poistenia žalobcu nebolo uplatnené
ako plnenie z titulu zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz, a (ii) že nebolo preukázané ani
vyplácanie náhrady za stratu na zárobku resp. vznik tohto nároku ku dňu 31.12.2003. Zo záverov
žalovaného nevyplýva, že by uvedené skutočnosti mali byť vo všeobecnosti podmienkou pre priznanie

nároku na úrazovú rentu, konštatuje iba, že by mohli slúžiť na preukázanie, že úraz žalobcu bol v zmysle
§ 251 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. uznaným pracovným úrazom, čo sa však nestalo. Správny súd
preto v týchto záveroch žalovaného nevidel nesprávne právne posúdenie veci, ktoré by malo negatívny
dopad na subjektívne práva žalobcu.
75. Obdobne k námietke týkajúcej sa podmienky progresie existujúcich následkov pracovného úrazu

žalovaný sám v napadnutom rozhodnutí konštatoval nadbytočnosť tohto postupu prvostupňového
správneho orgánu, keďže nebolo preukázané, že úraz žalobcu bol pracovným úrazom, a teda ani
prípadné zistenie zhoršenia jeho zdravotného stavu odo dňa 01.01.2004 v porovnaní s klinickými
prejavmi vyskytujúcimi sa u žalobcu k 31.12.2003 by neumožnilo vyhovieť jeho žiadosti a priznať mu
nárok na úrazovú rentu.

76. Z uvedených dôvodov správny súd tieto žalobné námietky považoval za nedôvodné a spôsob, akým
sa s nimi vysporiadal už žalovaný v napadnutom rozhodnutí považuje za zrozumiteľný a z hľadiska
zákonnosti za udržateľný a obsahovo dostačujúci.
77. Uvedený záver je možné vysloviť aj vo vzťahu k dôkazom predkladaným žalobcom v priebehu
súdneho konania, ako sú čestné vyhlásenia L., lekárska správa zo dňa 25.09.2015, záznam o poistnej

udalosti, posudok o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca zo dňa 23.03.2015 a 04.11.2015 a oznámenie
trvalých následkov úrazu spoločnosti Allianz poisťovňa a.s.. Predmetné žalobcom predkladané dôkazy
síce objektivizujú zdravotný stav žalobcu a okolnosti, za ktorých k došlo k úrazu, či komplikácie v
pracovnej sfére žalobcu spojené s následkami úrazu, nevyplýva z nich však - najmä s ohľadom narelevantnú právnu úpravu analyzovanú vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia - dôkaz, ktorým by
bol vyvrátený záver žalovaného o tom, že úraz žalobcu nebol pracovným úrazom v zmysle právnych
predpisov účinných v čase vzniku úrazu.

78. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd žalobu žalobcu
ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.
79. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobca
nebol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania mu súd nepriznal. Vo vzťahu k
žalovanému správnemu orgánu správny súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo

požadovať od žalobcu náhradu trov konania.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto
rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského
súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove(§ 443 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 444 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.Tietopovinnostineplatia,akmásťažovateľ,aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP ,
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).