Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, May 31, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/213/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217200182
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4217200182.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: AXA životní
poišťovna a.s., so sídlom Lazarská 13/8, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 61859524, podnikajúca
v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky AXA životní poišťovna a.s., pobočka
poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Kolárska 6, 811 06 Bratislava, IČO: 35968079, zastúpená

advokátskou kanceláriou SOUKENÍK- ŠTRPKA s.r.o., so sídlom, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti
žalovanej: D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX I. na H., t.č. X. XXX/XA, XXX XX Z. Q., o
zaplatenie 140 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k.
10Csp/7/2017-123 zo dňa 17.mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 140 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,15% p.a. od 04.09.2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami
§ 796 ods. 1, § 788 ods.1, § 803 ods.1, § 52 ods.1,2,3,4, § 801 ods.2, 803 ods.1, § 816, § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), § 3 ods.1 nar. vlády SR č. 586/2008 Z.z., § 154, § 182, §
215 ods. 1, 2, § 167 ods.1, 3, § 219 ods.3, § 177 ods.2 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“),
ako aj zisteným skutkovým stavom.

1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na obsah žaloby doručenej súdu dňa
05.01.2017, ktorou sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým súd zviaže žalovanú na

zaplatenie sumy 140 eur s príslušenstvom titulom nároku na poistné do zániku poistenia a uviedol, že
žalovaná uzavrela so žalobcom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXXX na investičné životné poistenie, na
základe ktorej mala platiť mesačné poistné vo výške 35 eur. Posledné poistné uhradila dňa 03.05.2014.
Žalovaná listom zo dňa 02.07.2014 požiadala o zrušenie poistnej zmluvy, na základe čoho poistná
zmluva zanikla ku dňu 03.09.2014. Podľa § 803 ods.1 OZ má žalobca právo na poistné do zániku
poistenia, čo činí sumu 140 eur, ktorú žalovaná doposiaľ neuhradila. Súd prvej inštancie v tejto veci

vydal dňa 06.03.2017 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor.
1.2 Súd prvej inštatncie vo svojom rozhodnutí uviedol, že podľa § 219 ods.3 a § 177 ods.2 Civilného
sporového poriadku nebolo potrebné nariadiť vo veci pojednávanie, nakoľko v konaní ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2000 eur, preto dňa 17.05.2019 vo veci verejne vyhlásil rozsudok. Pri
svojom rozhodnutí vychádzal z obsahu spisového materiálu a predložených listinných dokumentov. Po

ich preskúmaní dospel k záveru, že poistná zmluva o investičnom životnom poistení, uzatvorená v
zmysle § 816 OZ, má spotrebiteľský charakter. V zmluve boli dojednané splátky poistného s mesačnouperiodicitou splátok vo výške 35 eur. Vzhľadom k platobnej nedisciplinovanosti žalovanej a neúspešným
upomienkam, žalobca napokon dôvodne doručil žalovanej zánik poistnej zmluvy zo dňa 05.09.2014
pre neplatenie poistného. Nakoľko žalovaná zaplatila poistné iba za dve obdobia do 03.05.2014 v sume

70 eur, vznikol jej nedoplatok za nasledujúce obdobie od 04.05.2014 do 30.09.2014 t.j. celkom za 4
mesiace po 35 eur, čo spolu činí 140 eur. Poukázal na ustanovenie § 801 ods.2 OZ podľa ktorého platí,
že poisťovňa má nárok na dohodnuté poistné odo dňa doručenia výzvy poisťovne žalovanej strane.
V prejednávanom prípade žalobca uvedenú výzvu doručil žalovanej svojim písomným podaním Výzva
na úhradu dlhu na č.l. 39, ku ktorej pripojil svoje podanie Zánik poistnej zmluvy z č.l. 38, z ktorej bolo

zrejmé, že poistenie zaniklo podľa § 800 ods.1 OZ dňom 03.09.2014. Súd považoval podanú žalobu za
dôvodnú, v celom rozsahu jej vyhovel a priznal žalobcovi žalovanú istinu vrátane úrokov z omeškania
v súlade s ustanovením § 517 OZ v spojení s § 3 ods.1 vl. nar. č. 586/2008 Z.z. v zákonnej výške od
04.09.2014 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 a 262 ods.1 CSP tak, že
úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote žalovaná odvolanie, v ktorom namietala rozhodnutie

súdu prvej inštancie a uviedla, že súd vo veci vystupoval ako ochranca na strane žalobcu, čo mal
urobiť práve na strane spotrebiteľa. Ďalej uviedla, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na to, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku považuje označenie investície za poistenie, pričom

neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a neplatné je aj uzavretie zmluvy
za použitia nekalej obchodnej praktiky. Poukázala i na Všeobecné poistné pdmienky upravujúce zánik
poistenia s tým, že v zmysle tejto úpravy poistné zaniklo po uplynutí mesiaca po tom, čo nezaplatila
ani nasledujúce poistné po doručení výzvy, teda dňa 24.07.2014. Ak sa má rozhodnúť o pohľadávke,
ktorá z tejto zmluvy vznikla, je povinnosťou súdu zákonnosť zmluvy preskúmať.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu
prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil. Uviedol, že v priebehu konania
svojim písomným vyjadrením ozrejmil žalobou uplatnený nárok a tvrdenia žalovanej nie sú spôsobilé
zvrátiť rozhodnutie v neprospech žalobcu. Poukázal na to, že odvolanie žalovanej nespĺňa zákonom
predpokladané náležitosti, keď neuviedla v akom rozsahu napáda rozhodnutie a čoho sa domáha,

pričom z jej odvolania vyplýva, že čiastočne uznáva žalobcom uplatnený nárok, ale zároveň považuje
poistnú zmluvu za neplatnú titulom existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky.
4. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla, že sa pridržiava svojho vyjadrenia a žiada, aby súd žalobu
v časti zaplatenia 140 eur zamietol a určil výšku nedoplatku v sume 35 eur za mesiac jún 2014. Ďalej
uviedla, že poistné bolo zaplatené do 03.05.2014 a po pripočítaní jedného mesiaca podľa § 801 ods.2

OZ tak poistné obdobie skončilo dňa 03.06.2014. Na uzatvorenie zmluvy, ktorú vôbec nepotrebovala, ju
nahovárali a zo strany obchodného zástupcu žalobcu bola informovaná, že ak nezaplatí poistné, zmluva
zanikne, avšak márne čakala do júla 2014 aby žalobca zmluvu vypovedal.
5. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovaná svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázala.
Zdôraznil, že žalovanú nikto k uzavretiu zmluvy nenútil a ak nemala o zmluvu záujem, nemala ju

podpísať. Poukázal na to, že zmluva môže zaniknúť aj pre neplatenie poistného, čo však nezbavuje
dlžníka doplatiť dlžné poistné, ktorá povinnosť vyplýva z ustanovenia § 803 ods.1 OZ, podľa ktorého má
poistiteľ právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že poistná zmluva mala
zaniknúť v zmysle § 801 ods.2 OZ ku dňu 03.06.2014, tak platí, že poistenie zanikne aj tak, že poistné
za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa

na jeho zaplatenie, pričom výzva obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené.
Pre poisťovateľa z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť ukončiť pistnú zmluvu v uvedenej lehote.
Žalobca zaslal žalovanej upomienku, v ktorej takéto upozornenie absentuje. Zdôraznil, že k ukončeniu
poistnej zmluvy došlo na základe písomnej výpovede zo strany žalovanej, ktorú doručila žalobcovi dňa
07.07.2014. V zmysle ustanovenia § 800 ods.1 OZ, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné,

zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia, výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho
uplynutím. Nakoľko koniec dohodnutého mesačného obdobia pripadal na 03.08.2014, žalobca v súlade
s ustanovením § 800 ods.1 OZ zrušil poistnú zmluvu ku dňu 03.09.2014 a vypočítal dlžné poistné k
tomuto termínu vo výške 140 eur. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a v plnom
rozsahu sa s ním stotožňuje.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné,preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predmetom sporu je nárok žalobcu voči žalovanej

na zaplatenie poistného do zániku poistenia, ktoré vzniklo uzatvorením poistnej zmluvy investičného
životného poistenia č. 1400301262 na dobu 30 rokov, so začiatkom poistenia dňa 04.03.2014. Medzi
účastníkmi poistenej zmluvy bolo dojednané platenie poistného v mesačnom intervale vo výške 35
eur poštovou poukážkou. Žalovaná zaplatila poistné do 03.05.2014, ďalšie poistné už neuhradila a
dňa 07.07.2014 doručila žalobcovi žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy. Z oznámenia žalobcu zo dňa

05.09.2014 vyplýva, že k zániku poistnej zmluvy došlo v zmysle § 800 ods.1 OZ k 03.09.2014 a
dlžné poistné do zániku poistenia činí sumu 140 eur. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz č.k.
10 Csp/7/2016-52 zo dňa 06.03.2017, ktorý bol uznesením č.k. 10Csp/7/2017-62 zo dňa 17.08.2018
zrušený z dôvodu podaného odporu žalovanou. Žalovaná v odpore namietala nepresné a zavádzajúce
znenie žaloby a považovala za potrebné skutkový stav uviesť na správnu mieru. Poukazovala na
okolnosti za ktorých došlo k uzatvoreniu zmluvy, ktoré vnímala ako nátlak a zmluvné podmienky

rozpísané na 33 stranách za nenormálne. Obchodným zástupcom jej bolo vysvetlené, že ide o
investičné poistenie, kde z poistnej sumy 35 eur tvorí poistné pre prípad smrti, kritických ochorení,
chirurgického zákroku a oslobodenie od platenia poistného spolu sumu 5,53 eur a zvyšok je investícia
do dlhopisov AXA Balanced Solutions. Namietala tiež termín ku ktorému došlo k zániku poistenia,
nakoľko po preštudovaní Všeobecných poistných podmienok postupovala podľa čl. 7 ods.6 VPP a

nezaplatilanasledujúcusplátkupoistného,čímmalodôsjťkzánikupoistenia,avšakkeďžesaničnedialo,
po dvoch mesiacoch zmluvu vypovedala písomne a zmluva zanikla 07.07.2014. Z uvedeného dôvodu
namietala i výšku poistného, ktorú si žalobca v žalobe uplatnil, keď podľa jej názoru nedoplatok na
poistnom môže predstavovať iba 35 eur za mesiac jún 2014. Poukázala aj na nekalé obchodné praktiky
žalobcu. Súd prvej inštancie platobný rozkaz zrušil, doručil odpor žalobcovi na vyjadrenie a vyjadrenie

žalobcu k odporu na vyjadrenie žalovanej, ktorá opätovne namietala výšku uplatneného nároku žalobcu.
Súd zároveň vytýčil termín verejného vyhlásenia rozsudku, ktorý termín bol oznámený na úradnej tabuli
súdu a webovej stránke súdu a doručil vyjadrenie žalovanej (repliku) žalobcovi a vyjadrenie žalobcu
(dupliku) žalovanej. Súd prvej inštancie následne vec rozhodol dňa 17.05.2019 bez pojednávania.

8. Podľa § 177 ods.1 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
9. Podľa § 177 ods.2 CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdnia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000 eur
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo

c) to ustanovuje tento zákon.
10. Podľa § 292 CSP, súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom
spotrebiteľa poučí o
a) možnosti zastúpenia,
b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale

poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie
alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie
jeho práv.
11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
12. Právo na spravodlivý proces je základným ústavným právom a pozostáva z jednotlivých čiastkových
práv, medzi ktoré patrí i právo na prístup k súdu, právo na nestranný a nezávislý súd, právo na
verejnosť konania a rozhodnutia, právo na spravodlivé prejednanie veci a právo na odôvodnenie

rozsudku. Ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom.
Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania, avšak nie
každé porušenie musí viesť k zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Úlohou odvolacieho súdu
je posúdiť závažnosť každého porušenia, pričom taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý
vzhľadomnajehopovahuaintenzituniejemožnénapraviťvodvolacomkonaní, jedôvodomnazrušenie

rozhodnutia. Podľa čl. 48 ods.2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho
prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Účelom pojednávania je, aby
žalobca i žalovaný mohol súdu sprostredkovať svoje vyjadrenie, oboznámiť sa s vykonávanými dôkazmi
a vyjadriť sa k nim. Zásada bezprostrednosti a ústnosti súdneho konania nie je absolútna a v zákonomupravených prípadoch je možné rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Podľa § 177 ods.3 písm.
a) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať vtedy, ak sú zároveň splnené podmienky spočívajúce
v tom, že vo veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000 eur. V danom prípade je zrejmé, že išlo o spor
neprevyšujúci 2000 eur a jeho právne posúdenie nevykazuje známky zložitosti, avšak nebola súčasne
splnená podmienka, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Skutkové tvrdenia možno považovať
za nie sporné v tom prípade, ak sa žalovaný k žalobe nevyjadril, resp. vyjadril sa takým spôsobom,
že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil. V danom prípade však žalovaná v

odpore, ako aj v ďalších svojich vyjadreniach nárok žalobcu spochybňovala, namietala neprijateľné
podmienky v poistnej zmluve, termín zániku poistenia i výšku nedoplatku na poistnom, čiže skutkové
tvrdenia strán boli sporné. Napriek uvedenému súd prvej inštancie postupoval podľa § 177 ods.2 písm.
a) CSP a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, na ktorom by inak mohol vec bezprostredne a
ústne prejednať a umožniť žalovanej vyjadriť sa k veci i k dôkazom, čím nepochybne porušil právo
žalovanej na spravodlivý proces a zaťažil konanie procesnou vadou, majúcou za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.
13. Odvolací súd zo spisu tiež zistil, že žalovanej bol dňa 17.03.2017 doručený platobný rozkaz
spolu so žalobou a prílohami, pričom z doručenky nevplýva, že jej bolo doručené aj poučenie o jej
procesných právach a povinnostiach ako spotrebiteľa, hoci pokyn na doručenie poučenia bol daný. V
spise sa však nenachádza predmetné poučenie o procesných právach a povinnostiach spotrebiteľa,

ktoré bolo adresované žalovanej. V sporoch s ochranou slabšej strany je súd zaťažený sprísnenou
poučovacou povinnosťou vo vzťahu k slabšej strane, pričom toto poučenie zohráva kľúčovú úlohu pri
prekonávaní informačného deficitu spotrebiteľa v civilnom procese. Odvolací súd sa preto zaoberal tým,
či si súd prvej inštancie riadne splnil svoju poučovaciu povinnosť v zmysle ustanovenia § 291 CSP
vo vzťahu k žalovanej, ktorá je spotrebiteľom. Súd prvej inštancie bol povinný žalovanú - spotrebiteľa v

spotrebiteľskom spore poučiť už pri prvom procesnom úkone vykonávanom vo vzťahu k nemu, pretože
žalovaná nebola v prvoinštančnom konaní zastúpená advokátom. Civilný sporový poriadok ukladá súdu
povinnosť poučiť spotrebiteľa vhodným spôsobom, a to nad rámec všeobecnej poučovacej povinnosti,
t.j. poučiť ho o možnosti zastúpenia, o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať
návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na

účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv. Základným rámcom, ktorý predurčuje rozsah poučovacej
povinnosti a najmä hranice, ktoré nemožno prekročiť, je zásada rovnosti strán konania. Súd by preto
nemal byť radcom ani jednej zo strán, jeho poučenia by však mali smerovať k tomu, aby spotrebiteľ
podával v konaní včasné a k podstate veci smerujúce návrhy. Odvolací súd uvádza, že z postupu
súdu prvej inštancie vôbec nevyplýva, či a ako žalovanú poučil ako spotrebiteľa, pretože v spise sa

vôbec nenachádza listina obsahujúca toto poučenie. Len samotný pokyn v spise na doručenie poučenia
žalovanej ako spotrebiteľa (č.l. 53) nepreukazuje ako bola žalovaná poučená. Odvolací súd v tejto
súvislosti uvádza, že v prípade sporov s ochranou slabšej strany je súd povinný postupovať osobitne
podľa druhej hlavy tretej časti Civilného súdneho poriadku. V týchto konaniach sa nepoužijú ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania, ani všeobecné ustanovenie o zákonnej koncentrácii konania v

zmysle § 154 CSP. Prednosť majú osobitné pravidlá pre jednotlivé druhy sporov s ochranou slabšej
strany, a to § 296 CSP pre spotrebiteľské spory (s výnimkou spotrebiteľa zastúpeného advokátom v
zmysle § 291 ods. 3 CSP).

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval

správne, keď neposkytol žalovanej poučenie o procesných právach a povinnostiach spotrebiteľa a vec
rozhodol bez pojednávania, hoci na to neboli splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 177 ods.2
CSP. Nesprávnym procesným postupom porušil zásadu bezprostrednosti a ústnosti súdneho konania,
žalovanej neumožnil aby sa na pojednávaní k veci vyjadrila a nevykonal žiadne dokazovanie na zistenie
jej tvrdení prezentovaných v podanom odpore, v dôsledku čoho rozhodnutie nemá oporu v riadne

zistenom skutkovom stave. Aby súd mohol rozhodnúť vo veci samej, musí najskôr zistiť skutkový stav a
tento zistí predovšetkým prostredníctvom vykonávaných dôkazov, vrátane výsluchu strán sporu. Navyše
podľa ustanovenia § 295 CSP, súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Uvedený
nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, znemožňujúci žalovanej uskutočňovať jej patriace

procesnéoprávnenia,predstavujezásahsúdudoprávanaspravodlivýprocesajedôvodomna zrušenie
napadnutého rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.15. K námietke žalobcu, že odvolanie nespĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, odvolací súd udáva,
že odvolanie žalovanej nie je síce kvalifikované, ale z jeho obsahu možno celkom jasne vyrozumieť,
že žalovaná vyjadrila nespokojnosť s rozhodnutím súdu prvej inštancie, namietala, že súd dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam, spochybňovala termín zániku poistnej zmluvy a nárok žalobcu
najmä čo do výšky a vyjadrila nespokojnosť i s procesným postupom súdu, keď poukazovala na to, že ide
o spotrebiteľský vzťah a súd v konaní postupoval ako ochranca na strane žalobcu, hoci mal poskytnúť
ochranu strane spotrebiteľa. Z jej odvolania je zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje ( odvolanie
voči rozsudku súdu), v akom rozsahu sa napáda ( namieta nárok žalobcu a jeho výšku) i z akých

dôvodov považuje rozhodnutie za nesprávne (nesprávne zistený skutkový stav, procesné pochybenie),
preto neboli splnené podmienky na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. d) CSP.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v súlade s § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie žalovanú najskôr riadne poučí o procesných

právach a povinnostiach spotrebiteľa vrátane toho, že spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore
zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa ( § 291 ods. 1 CSP),
prípadnemámožnosťobrátiťsaaj naCentrumprávnejpomoci.Následnenariadipojednávanie,naktoré
predvolá strany sporu za účelom ich výsluchu a vykoná dokazovanie pre riadne zistenie skutkového
stavu. Vzhľadom na námietky žalovanej v odvolaní posúdi vznik poistného vzťahu, ujasní si na základe

akej právnej skutočnosti došlo k zániku poistenia a ku ktorému termínu a vyhodnotí, či nárok žalobcu v
uplatnenej výške je dôvodný. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením
§ 220 ods.2 CSP a rozhodne i o náhrade trov, vrátane trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods.
3 CSP.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).