Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 3, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118210587
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1118210587.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek

senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu APRE, s.r.o., Hlavná
120, 951 95 Obyce, IČO: 35 919 612, práv. zast. LEGAL POINT s.r.o., Nemocničná 979, 017 01
PovažskáBystrica,IČO:47253495,protižalovanémuKOOPERATIVApoisťovňa,a.s.ViennaInsurance
Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast. JUDr. Felixom Neupauerom,
advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 268,27 EUR s
prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/197/2018-116 zo
dňa 18.11.2020 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/197/2018-116 zo dňa
18.11.2020 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
268,27EURsúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy268,27EURod19.7.2014dozaplatenia,
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR (I. výrok), vo zvyšnej
časti súd žalobu žalobcu zamietol (II. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti

žalovanému v rozsahu 100% (III. výrok).

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.6.2018
domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom poistného plnenia z havarijného poistenia, ktoré bolo
žalobcovi krátené, a to z poistnej udalosti č. 9560107915 zo dňa 17.6.2014 na motorovom vozidle
poškodeného/ T. Q./, a to vo výške 268,27 EUR s príslušenstvom. Poškodený si poškodené motorové
vozidlo nechal opraviť v spoločnosti AUTOCENTRUM MARS s.r.o., Bratislava. Po vykonaní opravy

vystavil opravca dňa 24.6.2014 poškodenému faktúru č. 20140559 vo výške 478,21 EUR. Súčasne
poškodený-pani T. Q. splnomocnil opravcu - AUTOCENTRUM MARS s.r.o., na uplatnenie škodovej
udalosti u žalovaného a súčasne aj na prijatie poistného plnenia.

3. Žalovaný oznámil, že znížil výsledné plnenie jednak o výšku spoluúčasti 166,- EUR, ktorú
poškodený ani žalobca nespochybňoval, ale plnenie ponížil o sumu 268,27 EUR, pričom ako dôvod
uviedol neprimerane účtované náhradné diely a sadzbu za 1 Nh mechanickej práce. Opravca uzatvoril

s poškodeným dňa 11.7.2014 zmluvu o postúpení pohľadávky /1/, predstavujúcej nárok na doplatenie
kráteného plnenia. Dňa 24.8.2017 uzatvoril opravca so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky/2/.
Na základe tejto zmluvy previedol opravca na žalobcu okrem iného aj pohľadávku vo výške 268,27 EUR
voči žalovanému, ktorú vlastnil na základe zmluvy o prevode pohľadávky zo dňa 11.7.2014.4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania, namietal aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu a neplatnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu. Tvrdil, že žalobca neuniesol

bremeno tvrdenia v časti opisu rozhodných skutočností v zmysle § 132 C.s. p.,. Žalovaný vzniesol
námietku premlčania žalobcom tvrdeného nároku na náhradu škody, s tým, že nárok bol premlčaný
dva roky odo dňa doručenia Oznámenia o poistnom plnení, čo bolo najneskôr dňa 11.07.2014,
kedy poškodený uzatvoril Zmluvu o postúpení pohľadávky s opravcom. Žalovaný vzniesol námietku
premlčania voči žalovanému nároku na náhradu škody s odkazom na ust. § 106 ods. 1 OZ. Podľa

žalovaného poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom opravcu. Uvedené pritom potvrdzuje a
preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve
poistený poškodený/. Nakoľko poškodený predstavoval dlžníka opravcu, nemohol s opravcom platne
uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky/1/. Uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky/1/ nemohlo
dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na opravcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil
a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku

poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavoval práve pohľadávku opravcu. Nakoľko
opravca nikdy nebol držiteľom tvrdenej pohľadávky, nemohol ju ani on platne postúpiť na žalobcu.
Žalovanýplnilprimeranénákladynaopravumotorovéhovozidlavzmyslekalkulácietechnikaspoločnosti
Slovexperta, s. r. o., nakoľko uplatnené náklady na opravu MV boli neprimerané.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že poistenému vznikol
nárok na poistné plnenie z havarijného poistenia, ktoré si uplatnil žalobou, pretože v čase trvania
poistnej zmluvy došlo v dôsledku vzniku poistnej udalosti k poškodeniu poisteného motorového vozidla.
K takémuto záveru dospel aj žalovaný, ktorý čiastočne poistné plnenie poistencovi aj poskytol, nie však
vo výške, v ktorej si nárok uplatnil. Nárok na poistné plnenie poistenému vznikol, pretože boli splnené

podmienky vzniku takéhoto nároku (platná poistná zmluva, ktorou bolo havarijne poistené motorové
vozidlo; táto zmluva trvala v čase poistnej udalosti, v dôsledku ktorej prišlo k poškodeniu poisteného
vozidla). Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 3.7.2014 mal súd za preukázané, že žalovaný poskytol
poškodenej poistné plnenie vo výške 43,94 EUR, a to na účet opravcu, pričom poistné plnenie čiastočne
krátil a šetrenie žalovaný skončil dňa 3.7.2014. Likvidátor uviedol, že žalovaný hradí iba primerané

nákladynaopravuvzmyslevýpočtutechnikaSlovexpertypreneautorizovanýservisažezaneprimerane
účtované považuje náhradné diely a sadzbu za 1 Nh mechanickej práce. Poistné plnenie krátil o 268,27
EUR a spoluúčasť 166,- EUR.

6. Súd prvej inštancie k námietke premlčania žalovaného uviedol, že na premlčanie v prípade

havarijného poistenia sa použije ustanovenie § 104 OZ. V prípade premlčania práva na poistné plnenie
sa aplikuje kombinácia jednoročnej doby a všeobecnej 3- ročnej premlčacej doby. Celková dĺžka je
stanovená na štyri roky. Rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je
dátum vzniku poistnej udalosti. Podľa oznámenia o poistnom plnení ako aj tvrdenia žalobcu k škodovej
udalosti došlo dňa 17.6.2014, t.j. lehota na podanie žaloby na súd končí 18.6.2018, pričom žaloba

bola súdu doručená dňa 15.6.2018, čiže nárok uplatňovaný žalobou nie je premlčaný. V tomto spore
si žalobca uplatňuje nárok na poistné plnenie z havarijného poistenia, nie nárok na náhradu škodu
z Povinného zmluvného poistenia. Čo sa týka krátenia poisteného plnenia, súd mal za preukázané,
že žalovaný poskytol poistenému poistné plnenie krátené o žalovanú istinu a spoluúčasť, pričom
dôvodnosť svojho konania súdu nepreukázal, pričom krátenie o spoluúčasť strany sporu nesporili.

Žalovaný nepredložil žiadne relevantné dôkazy, z ktorých vyplýva výpočet podľa neho primeraného
poistného plnenia ani nepreukázal ním tvrdenú primeranosť poskytnutého plnenia, a teda neprimeranosť
ceny opravy vo výške žalovanej istiny. Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil poistné podmienky, tie
však nepredložil ani žalovaný, preto súd rozhodoval na základe listín založených v súdnom spise a mal
za preukázané, že žalovaný poistnú udalosť uznal, čiastočne plnil z havarijného poistenia, avšak plnenie

krátil pre neprimeranosť a skutočnosť, že opravu vykonal neautorizovaný servis, dôvodnosť však súdu
nepreukázal, nepoukázal na konkrétne zmluvné ustanovenie, resp. ustanovenie poistných podmienok,
ktoré by ho na také konanie oprávňovali. Z faktúry č. 20140559 zo dňa 24.6.2014, splatnej 1.7.2014
mal súd za preukázané, že skutočná cena opravy poškodeného motorového vozidla bola fakturovaná
vo výške 478,21 EUR. Strany sporu súdu nepredložili poistné podmienky, preto súd vychádzal iba zo

skutočnosti nespornej, že medzi poisteným a žalovaným bola uzatvorená poistná zmluva, v dôsledku
poistnej udalosti došlo k vzniku škody na motorovom vozidle, pričom uvedenie motorového vozidla do
pôvodného stavu malo za následok vznik nákladov na opravu vo výške 478,21 EUR, pričom z tejto sumyžalovaný bez preukázania právneho dôvodu a spôsobu výpočtu krátil sumu zodpovedajúcu žalovanej
istine.

7. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný odôvodnil krátenie poistného plnenia
aj skutočnosťou, že oprava bola vykonaná v neautorizovanom servise, to však nie je dôvod na
krátenie poistného plnenia. Rozlišovanie servisov na autorizované a neautorizované nemá vplyv
na nárok na poistné plnenie, ak oprava vozidla bola vykonaná riadne, v potrebnom rozsahu. Na
vznik nároku na poistné plnenie nemá vplyv ani skutočnosť, či k zaplateniu opravy došlo, nakoľko

evidencia záväzku poškodeného voči opravcovi je nárastom pasív, a teda dochádza k zmene pomeru
aktív a pasív na strane dlžníka, t.j. k vzniku jednoznačného úbytku v majetkovej sfére. Pokiaľ išlo
o žalovaným tvrdenú neprimeranosť nákladov na opravu motorového vozidla, nepreukázal z akého
výpočtu vychádzal, aké sumy by považoval za primerané, t.j. bol pasívny, súd preto žalobcovi priznal
nárok na poskytnutie poistného plnenia vychádzajúc z účelu havarijného poistenia mínus dohodnutá
spoluúčasť vo výške skutočných fakturovaných nákladov za opravu, t.j. uvedenie vozidla do pôvodného

stavu. Súd žalovanému priznal nárok na úroky z omeškania vo výške v ktorej si uplatnil, t.j. podľa
občianskeho práva, t.j. vo výške úrokov ECB zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, a to v zmysle §
3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z.. Žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím lehoty 15 dní od
skončenia šetrenia poistnej udalosti (3.7.2014) čiže 19.7.2014, t.j. súd žalobcovi priznal nárok na úroky
z omeškania od 19.7.2014. Nárok na úrok z omeškania za jeden deň, t.j. 18.7.2014, ktorý je 15.dňom

na plnenie súd zamietol, nakoľko v tejto časti je žaloba nedôvodná.

8. Proti výroku I. a III. rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, podľa ktorého je rozsudok nesprávny,
nezákonný a arbitrárny. Žalovaný má za to, že žalobca nebol vo vedenom súdnom spore aktívne vecne
legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči autoservisu záväzok,

ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt,
ktorý bol dlžníkom autoservisu. Uvedené preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej
subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. Vzhľadom na skutočnosť, že
poškodený pred cesiou pohľadávky na autoservis, autoservisu nezaplatil faktúru v časti uplatňovaného
nároku, nemohli mu vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu. Na strane poškodeného

preto nedošlo k žiadnemu zníženiu jeho majetkovej podstaty, a teda ani k vzniku žiadnej škody.
Žalobca už len z uvedeného dôvodu nebol podľa názoru žalovaného aktívne vecne legitimovaný vo
vedenom spore. Žalovaný pritom opätovne poukazuje na skutočnosť, že poskytne poistné plnenie
za škodu vzniknutú poistnou udalosťou. Ku vzniku škody na strane poškodeného síce došlo už
poškodením jeho MV, ale v tomto prípade bolo následne poškodenie MV odstránené opravou v

autoservise, teda MV poškodeného bolo uvedené do predošlého stavu a v súvislosti s uvedením
do predošlého stavu poškodený nevynaložil žiadne majetkové hodnoty. Žalovaný má za to, že ak
poškodený neuhradil autoservisu faktúru, kauzálne poškodenému nemohla vzniknúť ani žiadna škoda
a už vôbec nie účelne vynaložené náklady na opravu MV, ktorých náhrady sa v súdnom konaní má
žalobca domáhať ako údajný právny nástupca poškodeného (na základe dvojnásobnej individuálnej

sukcesie). V závere žalovaný namietol aj nesprávne priznanie paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky, pričom vedený spor bol sporom občianskoprávnym. Vzhľadom na uvedené
navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že žalovaný opomína podstatnú skutočnosť, a

to fakt, že poškodený mal predsa uzatvorenú poistnú zmluvu práve pre prípad škodovej udalosti, aká
sa stala v tomto konkrétnom prejednávanom prípade, a teda titulom poistnej zmluvy mal poškodený
predsa pohľadávku voči žalovanému a tá bola predmetom postúpenia v danom prípade. Je absolútne
bežnou praxou, že poisťovne priamo hradia opravcom (autoservisom) služby, ktoré títo vykonajú pre
klienta poisťovne = poškodeného. Teda jednoznačne poškodený titulom poistnej zmluvy vlastnil reálnu

pohľadávkuvočižalovanémuatútoplatnýmspôsobompostúpil.Knámietkepaušálnejnáhradenákladov
spojených s uplatneným pohľadávky žalobca uvádza, že predmetný spor nebol nikdy občianskoprávnym
a fakt, že vlastníkom pohľadávky voči žalovanému sa stal subjekt - obchodná spoločnosť, a tým, že
táto iniciovala spor so žalovaným spôsobuje, že jednoznačne ide o obchodnoprávny spor. Pre úplnosť
dodáva, že prvoinštančný súd správne priznal žalobcovi aj tento nárok, pretože nepochybne žalobca

ako právnická osoba má administratívne interné monitorovacie náklady, ktoré jej vznikajú pri kontrole
dodržiavania záväzkov. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219

ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa26.7.2022.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa § 104 OZ, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej

udalosti.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku výroku I. a III. ako aj celého obsahu spisového
materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu
skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne

právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje
vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu
na ne poukazuje.

16. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku (vo výroku I. a III.) a

k odvolacím dôvodom žalovaného dodáva, že v predmetnom konaní sa súd prvej inštancie riadne
vysporiadal s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaný v odvolaní namietal, že poškodený
postúpil na opravcu / autoservis/ pohľadávku, ktorá vznikla z neuhradenia vystavenej faktúry za
vykonanú opravu motorového vozidla. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že poškodený teda mal
postúpiť pohľadávku, ktorá predstavuje jeho záväzok voči autoservisu, poškodený bol teda dlžníkom

autoservisu. Nakoľko opravca/ autoservis/ nikdy nebol držiteľom tvrdenej pohľadávky, nemohol ju ani on
platne postúpiť na žalobcu. Preto žalobca nemohol predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt v
predmetnom konaní. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že nárok na náhradu škody, resp. poistného
plnenia vzniká okamihom vzniku škody (poistnou udalosťou) a neviaže sa na vykonanie opravy
morového vozidla (§ 797 ods. 2 OZ). Je irelevantné, či poškodený skutočne uhradil faktúru za opravu

motorového vozidla. Neobstojí námietka žalovaného, že poškodený je dlžníkom autoservisu, poškodený
mal pohľadávku voči žalovanému ako poisťovni, ktorá predstavuje nárok na poistné plnenie vzniknuté
poistnou udalosťou. Právo na poistné plnenie nie je podmienené ani úhradou faktúry poškodeného.

17. Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu

záväzkov medzi poškodeným a autoservisom, ktorý opravu realizoval. Úhradu faktúry za opravu
motorového vozidla v tomto prípade supluje samotné postúpenie. Je nesporné, že predmetná
pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na poistné
plnenie, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Nejde o pohľadávku, ktorá by
nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 OZ. Odvolací súd preto dospel k názoru,

že v konaní bolo na základe vykonaného dokazovania preukázané, že na motorovom vozidle vznikla
škoda a v akej výške, medzi poškodeným a žalovaným bola uzavretá platná poistná zmluva /havarijné
poistenie/ a žalovaný čiastočne nárok na poistné plnenie aj plnil, a to bez predchádzajúceho osvedčenia
o tom, či poškodený za opravu vozidla autoservisu zaplatil. Námietka žalovaného je teda nedôvodná,
pretože núti žalobcu (poškodeného), aby škodu, ktorá mu na motorovom vozidle vznikla v dôsledku

poistnej udalosti najprv uhradil a následne bol odkázaný na úhradu poistného plnenia od žalovaného.
Účelom poistenia je minimalizovať škodu poškodeného v rozsahu poistnej zmluvy, a to účelne a v
primeranom čase. Skutočnosť, či poškodený zaplatil cenu opravy MV autoservisu nemá priamy vplyv
na povinnosť poisťovne poskytnúť žalobcovi poistné plnenie. Je potrebné tiež uviesť, že žalovaný voznámení o poistnom plnení zo dňa 3.7.2014 túto skutočnosť žiadnym spôsobom nenamietal, naopak
poukázal časť nároku na poistné plnenie v zmysle ust. § 797 ods. 3 OZ priamo na účet spoločnosti, ktorá
opravu realizovala (autoservis). Samotný žalovaný tak svojim postupom, kedy poskytoval čiastočné

plnenie žalobcovi (autoservisu) na základe predmetnej poistnej udalosti, akceptoval aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu. Čiastočné plnenie poskytnuté žalovaným prestavovalo čiastočné plnenie nároku
žalobcu /poškodeného/ postúpeného zmluvou o postúpení pohľadávky, a to práve z titulu nákladov
súvisiacich s opravou motorového vozidla, preto námietka žalovaného smerujúca k popretiu aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu nemohla byť krajským súdom ako súdom odvolacím vyhodnotená ako

dôvodná.

18. Odvolací súd na záver uvádza, že nebol splnený a preukázaný žiadny dôvod, ktorý by umožňoval
žalovanému jednostranne krátiť poistné plnenie. Navyše žalovaný v konaní nijako nerozporoval
faktúru za opravu motorového vozidla, pričom konajúcemu súd nepredložil kalkuláciu opráv, ktorá by
preukazovala ním tvrdené rozdiely. V oznámení o poistnom plnení zo dňa 3.7.2014 len uviedol, že

priznaná kalkulácia je v zmysle výpočtu technika Slovexperty pre neautorizovaný servis, ktorý však
žalovanýmpredloženýnebol.Súdprvejinštanciepretosprávneustálildôvodnosťžalobcomuplatneného
nároku,ktorýmupriznalvychádzajúczúčeluhavarijnéhopoistenia/poodpočítaníspoluúčasti/,vovýške
skutočne fakturovaných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla. K námietke žalovaného,
že uvedený spor je občianskoprávnym a súd nesprávne priznal aj paušálnu náhradu nákladov spojených

s uplatneným pohľadávky vo výške 40,- EUR, odvolací súd poukazuje na to, že uvedená námietka nie
je dôvodná. Subjektom na strane žalobcu a žalovaného je podnikateľ v zmysle definície Obch. zák.,
pričom jednoznačne ide o obchodnoprávny spor.

19. Žalovaným v odvolaní uvádzaným argumentom o arbitrárnosti a nezákonnosti napadnutého

rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že tieto boli vyjadrené len vo všeobecnej rovine. Po preskúmaní veci
na základe podaného odvolania žalovaným dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v
dostatočnomrozsahuskutkovýstavvecipotrebnýprerozhodnutie,vykonanédôkazyvyhodnotilvsúlade
s § 191 ods. 1 C.s.p. a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 C.s.p.
Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR do práva na spravodlivý proces

nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Opätovne odvolací
súd považuje za potrebné poukázať na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý za protiústavné
a arbitrárne považuje len tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchýlne od veci samej alebo

aj extrémne nelogické, so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti, o ktorý prípad tu v
danej sporovej právnej veci nešlo (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06, uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III.
ÚS 476/2017 - 14 zo dňa 1. augusta 2017).

20. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III.

ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody
uvádzané žalovaným.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262
ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).