Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 31, 2022

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7Csp/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321201339
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2022:4321201339.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Alenou Moravčíkovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so

sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: E. Q., R..
XX.XX.XXXX, V. XXXX/XX, XXX XX Q., o zaplatenie 6.266,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie v sumy 261,- eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie nákladov
na vymáhanie pohľadávky v sume 84,51 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.03.2021 sa pôvodný žalobca (Všeobecná úverová
banka, a. s., IČO: 31 320 155) domáhal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške
6.266,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 28.08.2018 do zaplatenia, ako aj
náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer
Finance Holding a. s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 z titulu zlúčenia
uvedenej spoločnosti s VÚB, a. s. Právny predchodca pôvodného žalobcu a žalovaný uzatvorili spolu

dňa 26.01.2017 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca
žalovanému pôžičku vo výške 7.000,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v
pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 127,42 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške
15.290,4 eur, pričom ku dňu podania žaloby uhradil žalovaný sumu 2.761,41 eur. Vzhľadom na to, že
žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne
a včas, žalobca listom zo dňa 27.06.2018 - „Predžalobná upomienka“, vyzval žalovaného k úhrade
dlžných splátok a súčasne ho upozornil na vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalovaný ani v dodatočne

poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu dňa 19.08.2018
úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 22.08.2018 - „Oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru“. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavoval sumu 6.266,-
eur, pričom právny predchodca žalobcu si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho
dňa nasledujúceho po „Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané
obyčajnou listovou zásielkou. Uviedol ďalej, že ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť
sumu 8.942,9 eur, ktorú tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu (18 x 127,42 eur) a

suma po zosplatnení (6.649,34 eur), pričom žalovaný ku dňu podania žalobného návrhu uhradil sumu
2.761,41 eur. V tomto konaní si uplatňuje aj náklady na vymáhanie vo výške 84,51, ale zmluvnú pokutu
si neuplatňuje.2. Súd vydal vo veci dňa 11.05.2021 platobný rozkaz sp. zn.: 7Csp/24/2021 - 40, voči ktorému žalovaný
podal odpor, v ktorom uviedol, že nárok neuznáva v celom rozsahu. Zmluva je predtlačená, typová,
formulárová, ktorej obsah nemohol ovplyvniť a musel ju podpísať vcelku ako mu bola predložená.

Ďalej uviedol, že v zmluve absentujú povinné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch,
na základe čoho sa podľa § 11 ods. 1 písm. b) úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Veriteľ
využil nekalé obchodné praktiky a neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých
ustanovení zmluvy a nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou. Rozsah dokladov A4 bez odborného
výkladu stavia spotrebiteľa do nevýhodnej pozície. Požičal si 7.000,-eur, zaplatil 2.877, 41 eur a tak

vznikol nedoplatok 4.122,59 eur. Od februára do mája uskutočnil 4 úhrady po 29,-eur, spolu 116,-eur,
ktoré nie sú zohľadnené v prehľade splátok. Požiadal súd o kontrolu zmluvy z úradnej moci. Vyjadril
sa aj k odstúpeniu veriteľa od zmluvy a k neplatnosti zmluvy z dôvodu vykorisťovania spotrebiteľa a
poukázal na svoje práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky a dohovorom o ochrane ľudských práv.
Keďže žalovaný podal včas odpor s vecným odôvodnením, súd platobný rozkaz uznesením sp. zn.:
7Csp/24/2021 - 52 zo dňa 02.06.2021 zrušil.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení vo vzťahu k platnosti a neprijateľným zmluvným podmienkam uviedol,
že zmluva bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami a tak boli splnené základné zákonné
predpoklady pre platnosť právneho úkonu. Žalovaný nebol k podpisu žiadnym spôsobom nútený a
zmluvu nepodpísal pod nátlakom. Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, pričom

žalovaný bol parametrami zmluvy riadne oboznámený a tieto boli konkretizované vo forme zmluvných
podmienok, s ktorými bol riadne oboznámený. Žalovaný bol pri podpise riadne oboznámený s tým akú
istinu a aké príslušenstvo bude platiť, teda zmluva dostatočne popisuje odplatu za poskytnutý úver,
tieto nerozporoval a vykonával úhrady v zmluve predpísanej výške, teda aj s príslušnou časťou úroku.
Žalobca ďalej uvádza, že nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ale k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti,

pričom žalobca dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody
o zosplatnení dlhu v zmysle čl. 9 bod 9.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením
a dodržanie zákonnej 90-dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovaného. Zároveň s ohľadom na
úhrady žalovaného po podaní žaloby spolu v 116 eur (4x29), netrvá na uplatnenej žalobe v časti 116,- eur
s prísl. a v tejto časti berie žalobu čiastočne späť a žiada aj o vrátenie alikvótnej časti súdneho poplatku.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení naďalej trval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, pričom doplnil
svoje vyjadrenie o konkretizáciu neprijateľných podmienok s tým, že v zmluve absentujú minimálne
náležitosti: zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú jednotlivé splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami na účely jeho splatenia a pokiaľ v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok
na istinu, úroky a iné poplatky, uvedený nedostatok spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru,
pričom poukázal na viaceré rozhodnutia slovenských súdov. Ďalej namietal správnu výšku RPMN a
poplatky, pri ktorých uviedol, že sa jedná o finančné záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré po materiálnej
stránke nie sú dodané a slúžia v skutočnosti len záujmom dodávateľa a spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že vyhlásenie spotrebiteľa, že sa
oboznámil s VOP, úverovými podmienkami a sadzobníkom - žalobca prenáša na spotrebiteľa dôkazné
bremeno v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa s týmito podmienkami.

5. Žalovaný na základe predvolania na pojednávanie zaslal súdu ospravedlnenie svojej neprítomnosti,

spolu so súhlasom konať v jeho neprítomnosti, pričom zároveň doložil súdu doklady o ďalších úhradách
za mesiace jún až december 2021 v celkovej výške 203,- eur (7x29 eur) a požiadal súd o povolenie
úhrady dlžnej istiny v splátkach po 29 eur. Následne zaslal súdu vyjadrenie v ktorom namietal riadne
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, nakoľko uviedol, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje § 53
ods. 9 a § 565 OZ a že z ich systematického zaradenia v Občianskom zákonníku, ako aj z logického

výkladu vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednoznačne 2 úkony, prvým je výzva v zmysle § 53 ods.
9 OZ a druhým úkonom je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. S ohľadom na uvedené a na podklade
rozhodnutí súdnych autorít namietal aj dodržanie postupu pri postúpení bankovej pohľadávky v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách a teda aktívnu legitimáciu vecnú legitimáciu žalobcu. Žalovaný poukázal
na to, že žalobca nepredložil súdu žiadny hodnoverný dôkaz o tom, že pôvodný žalobca úver zosplatnil,

resp. dôkaz o ukončení úverového vzťahu bankou so žalovaným, či už odstúpením od zmluvy alebo
výpoveďou zmluvy pred postúpením pohľadávky. Rovnako uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal,
že pôvodný žalobca pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne vyzval žalovaného na splnenie
peňažného záväzku a tak má za to, že zmluva o postúpení pohľadávok je tak absolútne neplatná, keďžalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase postúpenia na žalobcu spôsobilá na
postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

6. Žalobca následne opätovne zaslal súdu čiastočné späťvzatie v dôsledku úhrad zo strany žalovaného
vo výške 145,- eur s prísl. (5x29,- eur) a v časti o zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky v
sume 84, 61 eur, s tým, že žalovaným uvádzané úhrady zo dňa 23.11.2021 a 21.12.2021, obe po
29,- eur neevidujú a musia ich preveriť u právneho predchodcu, nakoľko žalovaný stále uhrádza platby
v prospech pôvodného úverového účtu, napriek tomu, že došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky,

čo mu bolo oznámené listom zo dňa 28.09.2021. Vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného uviedol,
že Občiansky preukaz žalovaného nebol žiadnym spôsobom odcudzený, jeho kópia bola predložená
pri podpise úverovej zmluvy spolu s potvrdením o bankovom účte v OTP banke a spĺňal štandardné
rizikové podmienky. Žalovaný svojim podpisom prehlásil, že uvádzané údaje sú pravdivé a taktiež
prehlásil, že mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku.
Výšku mesačného príjmu preukázal z titulu zamestnania, ktoré zdokladoval výplatnými páskami za

obdobiepredposkytnutímúveru,pričomsapotvrdiluvádzanýpriemernýpríjemataksastanovenávýška
javí primeraná. Splátky spočiatku riadne splácal a žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré nastanú
po podpise zmluvy. Žalovaný neinformoval o zmene svojich finančných pomerov a ani nepredniesol
žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky. Bonita bola preverovaná cez Sociálnu poisťovňu, no
dôkazmi žalobca a ani jeho právny predchodca nedisponuje. Vo vzťahu k zosplatneniu pohľadávky

uviedol, že zosplatnenie pohľadávky bolo dohodnuté v čl. 9 bod 2 zmluvných podmienok, ktoré sú
súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súčasne uviedol, že nijakým výkladom ust. § 53 ods. 9
OZ nemožno vyvodiť záver, že zákonodarca vyžaduje 2 úkony pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti,
ku ktorým musí byť preukázané doručenie oboch listín a takýto výklad považuje za príliš extenzívny,
pretože cieľom zákonodarcu bolo v prvom rade, aby bol dlžník preukázateľne upozornený na možnosť

predčasného zosplatnenia úveru a toto upozornenie sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, t.j.
mohol sa oboznámiť s obsahom takého upozornenia. Žalovaný sa doručením upozornenia podľa §
53 ods. 9 OZ, za ktoré sa dá považovať predžalobná upomienka s obsahom takéhoto upozornenia
oboznámil. Následne veriteľ využil možnosť predčasného zosplatnenia úveru, ku ktorému súce žalobca
nepredkladá doručenku, alebo doklad preukazujúci odoslanie listiny na poštovú prepravu, nakoľko

predmetná listina o zosplatnení úveru má iba deklaratórny charakter, pričom účinky nastanú spätne
oznámením sa žalovaného s obsahom listiny o zosplatnení úveru. Žalovaný tak pozitívne vedel aj s
ohľadom na bod 9.2. zmluvných podmienok, aké dôsledky bude mať pre neho nezaplatenie splatnej
splátky, pre ktorú pôvodný veriteľ zosplatnil úver v celosti. Žalobca má vzhľadom na uvedené za to,
že boli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565

OZ. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo žalovanému doručované formou obyčajnej
listovej zásielky, nakoľko pred zosplatnením žalovanému zasielaná výzva s doručenkou, v rámci ktorej
bol upozornený aj na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. Žalovaný sa
o zosplatnení mohol dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby, nakoľko predmetná listina má len
deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia žalovaného s jej obsahom.

Vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky uviedol, že pohľadávka bola v súlade s ust. § 92 zákona o bankách
legitímne postúpená na nového veriteľa a poukázal na § 151 ods. 1 CSP, s tým, že žalovaný nijakým
spôsobom nerozporoval skutočnosti týkajúce sa postúpenia pohľadávky na žalobcu a ani s ohľadom k
vyhláseniu okamžitej splatnosti.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti
žalobcu a jeho právneho zástupcu, pričom právny zástupca žalobcu neúčasť ospravedlnil a súhlasil s
prejednaním veci v ich neprítomnosti. Žalovaná svoju účasť taktiež ospravedlnila a súhlasila s konaním
a rozhodnutím v jej neprítomnosti.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to
najmä notárskou zápisnicou o projekte rozdelenia zlúčením zo dňa 11.12.2017, Prílohou 1 projektu,
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, splátkovým kalendárom, informáciou o RPMN, informáciou v zmysle
zákona o ochrane osobných údajov, príkazom na úhradu, štandardnými európskymi informáciami o
spotrebiteľskom úvere, udelením súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, výplatnými

páskami žalovaného, zoznamom dokladov k pôžičkám, fotokópiou občianskeho preukazu, vrátane
uvedenia platobných kariet a účtov žalovaného, predžalobnou upomienkou zo dňa 27.06.2018,
doručenkou, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, prehľadom splátok a úhrad, odporom k
platobnému rozkazu, vyjadrením žalobcu k odporu spolu s čiastočným späťvzatím žaloby, vyjadrenímžalovaného, oznámením o prevzatí právneho zastúpenia a návrhu na zmenu strany sporu na strane
žalobcu a súhlas nového veriteľa so vstupom do konania, prílohou č. 1 odvolania plnej moci, prílohou
č. 3 rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, odvolaním

plnomocenstva, žiadosťou o postúpenie a prevod, dodatkom č. 4 k rámcovej zmluve o postúpení
pohľadávok, Rámcovou zmluvou po postúpení pohľadávok, vyjadrením žalovaného s ospravedlnením
účasti na pojednávaní doručeným súdu dňa 31.12.2021, dokladmi o úhradách žalovaného, vyjadrením
žalovaného doručené súdu dňa 20.01.2022, vyjadrením žalobcu s prílohami doručeným súdu dňa
31.01.2020 a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
bola dňa 26.01.2017 uzatvorená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového
spotrebiteľského úveru vo výške 7.000,-eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť peňažné prostriedky spolu s
úrokom vo výške 19,90 % ročne, t. j. celkovo 15.290,40 eu, v pravidelných 120 mesačných splátkach
po 127,42, eur splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, s RPMN 19,90 %, odplatou 19,90 %, najvyššou

prípustnou odplatou 20,00%, s prvou splátkou dňa 20.02.2017 a termínom konečnej splatnosti dňa
20.01.2027. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil titulom poskytnutej pôžičky
sumu 2.761,41 eur, avšak jednotlivé splátky riadne a včas nesplácal, preto spoločnosť Všeobecná
úverová banka, a. s. listom zo dňa 27.06.2018 - „ Predžalobná upomienka" oznámila žalovanému,
že voči nemu eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 332,73 eur. Zároveň ho upozornil,

že ak do 05.08.2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 04/2018, bude oprávnený úver
zosplatniť. Predmetná zásielku bola dňa 17.07.2018 vrátená veriteľovi ako neprevzatá v odbernej lehote.
Všeobecná úverová banka, a. s., následne mala listom zo dňa 22.08.2018 žalovanému oznámiť, že
vzhľadom na neuhradenie dlžných splátok v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke sa stal dlh
z úverovej zmluvy splatným v celom rozsahu naraz. Oprávnene veriteľa žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je zakotvené v bode 9.2. zmluvy.

10. Na základe notárskej zápisnice N 3283/2017 Nz 54215/2017 NCRIs 55029/2017 zo dňa 11.12.2017
spísanej pred notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou, so sídlom Notárskeho úradu v Bratislave, na
Hodžovom námestí č. 3 došlo dňom 01.01.2018 k zániku spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s.

a to jej rozdelením a následným zlúčením s nástupnickými spoločnosťami Všeobecná úverová banka,
a. s.; skrátený názov: VÚB, a. s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 a VÚB
Leasing, a. s. so sídlom Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava, IČO: 31 318 045.

11. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťami

ConsumerFinanceHolding,a.s.aVšeobecnáúverovábanka,a.s.aspoločnosťouIntrumSlovakias.r.o.
dňa 30.11.2017 a jej dodatkov a príloh, bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania postúpená
spoločnosti Intrum Slovakia s. r. o. k dňu 24.09.2021, ktorú skutočnosť oznámila Všeobecná úverová
banka a. s. žalovanému listom zo dňa 28.09.2021.

12. Na základe návrhu pôvodného žalobcu (Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155) preto súd
uznesením sp. zn.: 7Csp/24/2021 - 114 zo dňa 21.10.2021 vyhovel návrhu, aby do konania namiesto
pôvodného žalobcu vstúpil nový žalobca a to spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. so sídlom v Bratislave,
Mýtna 48, IČO: 35 831 154.

13. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

15. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 5 a 6 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných
prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu
prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

21. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

22. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

23. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), ak

je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka

zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,

na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), v znení účinnom ku dňu postúpenia, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.25. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné

poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b)
a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú

dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

26. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ
je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v
navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

27. Podľa § 9 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa)
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom
splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 ,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23 ,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k

dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou
hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

28. Podľa § 11 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až l) , s) , z) a aa) ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo
platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského
úveru podľa § 15 alebo
poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradouveriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b)
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z

poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)
Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na

údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42
.

29. Podľa § 232 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.

30. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

31. V konaní bolo preukázané, že medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s. ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom bola dňa 26.01.2017 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom
ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 7.000,- eur, t.j. medzi pôvodným veriteľom

a žalovaným, existoval záväzkový vzťah titulom zmluvy o pôžičke podľa § 657 nasl. Občianskeho
zákonníka, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako
na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je tak potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka)akoaj Zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchpre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedená zmluva mala formulárových charakter,
bola vopred pripravená právnym predchodcom žalobcu a žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah.

32. Žalovaný úver čerpal, riadne a včas ho nesplácal, a preto pôvodný žalobca žalovaného najprv listom

zo dňa 27.06.2018 - „ Predžalobná upomienka" upozornil, že ak do 05.08.2018 neuhradí aspoň splátku
splatnú v mesiaci 04/2018, bude oprávnený úver zosplatniť. Predmetná zásielka bola veriteľovi dňa
17.07.2018 vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote. A nakoľko k úhrade nedošlo následne mal listom
zo dňa 22.08.2018 poskytnutý úver ku dňu 19.08.2018 zosplatniť. Súd sa stotožňuje s vyjadrením
žalovaného, že otázku zosplatnenia úveru je potrebné vykladať v kontexte § 53 ods. 9 OZ a § 565

OZ súčasne. Z ich obsahu vyplýva, že povinnosťou veriteľa je upozorniť dlžníka na spotrebiteľských
záväzkov ide teda o dva rôzne právne úkony veriteľa a to upozornenie na uplatnenie práva veriteľa
podľa § 53 ods. 9 OZ a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškania so zaplatením splátky
v zmysle § 565 OZ, pričom zákonodárca má na mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa nevyhnutne
musí dostať do sféry dispozície spotrebiteľa a z jej obsahu musí byť zrejmé splnenie zákonných

podmienok uplatnenia režimu v zmysle § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ. Pôvodný žalobca v o
svojom vyjadrení uviedol, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo žalovanému doručované obyčajnou
listovou zásielkou, avšak uviedol že nijakým výkladom ust. § 53 ods. 9 OZ nemožno vyvodiť záver, že
zákonodarca vyžaduje 2 úkony pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ku ktorým musí byť preukázané
doručenie oboch listín a takýto výklad považuje za príliš extenzívny, pretože cieľom zákonodarcu bolo

v prvom rade, aby bol dlžník preukázateľne upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru
a toto upozornenie sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, t.j. mohol sa oboznámiť s obsahom
takého upozornenia. Následne veriteľ využil možnosť predčasného zosplatnenia úveru, ku ktorému
síce žalobca nepredkladá doručenku, alebo doklad preukazujúci odoslanie listiny na poštovú prepravu,nakoľko predmetná listina o zosplatnení úveru má iba deklaratórny charakter, pričom účinky nastanú
spätne oznámením sa žalovaného s obsahom listiny o zosplatnení úveru. Žalovaný tak pozitívne vedel
aj s ohľadom na bod 9.2. zmluvných podmienok, aké dôsledky bude mať pre neho nezaplatenie splatnej

splátky, pre ktorú pôvodný veriteľ zosplatnil úver v celosti. Vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky uviedol,
že pohľadávka bola v súlade s ust. § 92 zákona o bankách legitímne postúpená na nového veriteľa
a poukázal na § 151 ods. 1 CSP, s tým, že žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval skutočnosti
týkajúce sa postúpenia pohľadávky na žalobcu a ani s ohľadom k vyhláseniu okamžitej splatnosti. Nie
je ani pravdou, že žalovaný nerozporoval skutočnosti týkajúce sa postúpenia pohľadávky a vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti, nakoľko vo svojom poslednom vyjadrení namietal, že žalobca nepredložil súdu
žiadny hodnoverný dôkaz o tom, že by pôvodný žalobca úver riadne zosplatnil a tak má súd zato, že
žalobca nepreukázal platné zosplatnenie poskytnutého úveru podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, súd má zato, že príslušné ustanovenia zákona, dávajú
veriteľovi možnosť, nie povinnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, a to za predpokladu, že sú v
danom prípade splnené zákonné podmienky na takýto postup. Aj z predžalobnej upomienky zo dňa

27.06.2018 vyplýva upozornenie na oprávnenie veriteľa úver zosplatniť a nie na jeho automatické
vyhlásenie v prípade, že zo strany žalovaného nedôjde k úhrade. Zároveň, ak ide o vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti, v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, v prípade plnenia v splátkach, môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, najneskôr do splatnosti
najbližšieho nasledujúcej splátky. Z uvedeného tak vyplýva, že právo veriteľa požadovať zaplatenie celej

pohľadávky z dôvodu straty výhody splátok je časovo obmedzené. Z dokladov predložených žalobcom
vyplýva, že ak pôvodný veriteľ využil právo zosplatniť úver pre neplnenie splátky splatnej v mesiaci
4/2018 mohol tak urobiť najneskôr do splatnosti najbližšej splátky po 3 mesiacoch omeškania, teda
do 19.08.2018. Uvedené žalobca v žalobe aj tvrdil, avšak žalobcom tvrdené skutočnosti nevyplývajú
z predložených listinných dokladov. Z listu - "Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru",

datovaného dňa 22.08.2018 vyplýva, že pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť až ku dňu
22.08.2018, čo jednoznačne vyplýva z textu tohto oznámenia, kde je uvedené: „...Váš dlh z úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Vaša dlžná čiastka k dnešnému dňu
predstavuje sumu v celkovej výške 7.052,41 eur, pričom istina úveru je vo výške 7.051,49 eur, ktorá
sa bude ďalej úročiť zákonným úrokom z omeškania odo dňa zosplatnenia až do úplného zaplatenia

istiny.“ Pokiaľ pôvodný veriteľ listinou označenou ako oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
datovanou dňa 22.08.2018 výslovne uviedol, že dlžná čiastka k tomuto dňu predstavuje sumu 7.052,41
eur, súd má za to, že pôvodný veriteľ pristúpil k zosplatneniu práve dňa 22.08.2018, teda po splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky splatnej po uplynutí lehoty troch mesiacov omeškania od splatnosti
splátky splatnej v mesiaci apríl 2018. V danom prípade pôvodný veriteľ postupoval v rozpore s citovanou

zákonnou úpravou, pretože je preukázané, že zosplatnenie nebolo vykonané do splatnosti najbližšej
splátky po troch mesiacoch od omeškania. K uvedenému záveru súdu, že k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti zmluvy došlo až ku dňu 22.08.2018 (a nie ako tak to tvrdí žalobca k 19.08.201), svedčí jednak
jednoznačné určenie dátumu, ku ktorému pôvodný veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru, uvedenému v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (viď citáciu vyššie), ale aj samotná

suma dlžnej čiastky uvedená v predmetnom oznámení, ktorá bola vyčíslená v zostatku 7.052,41 eur,
pričom ak by bola mimoriadna splatnosť úveru vyhlásená tak, ako to tvrdil žalobca v žalobe, t. j. k
19.08.2019, v zmysle predloženého prehľadu splátok a úhrad by bol zostatok v sume 7.051,49 eur.
Súd je toho názoru, že ak pôvodný veriteľ mal pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti zmluvy
k 19.08.2018, nič mu nebránilo v oznámení jednoznačne uviesť tento deň ako aj zostatok úveru k

tomuto dňu. Súd má zároveň zato, že žalobca žiadnym dokladom, okrem jeho tvrdenia, nepreukázal,
že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti malo dôjsť práve k 19.08.2018, pričom za takýto doklad podľa
názoru súdu nie je možné považovať ani prehľad splátok a úhrad, ktorý je len počítačovou zostavou
pôvodného veriteľa a nie jeho jednostranným právnym úkonom, a nebol ani zo strany pôvodného
veriteľa doručovaný žalovanému. Skutočnosť, že počítačová zostava je ukončená k 19.08.2018 v

žiadnom prípade nemôže preukazovať, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti malo dôjsť práve k
tomuto dátumu, uvedené iba preukazuje, že v danej počítačovej zostave bol nasimulovaný stav zostatku
k uvedenému dátumu, pričom je možné takto nasimulovať zostatok úveru k akémukoľvek dátumu.
Rovnako žalobca predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal ani to, že by sa list - „Oznámenie
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru" dostal do dispozičnej sféry žalovaného a mal možnosť sa s

ňou oboznámiť a uvedenú skutočnosť žalovaný namietal a preto nespornosť doručenia oznámenia
žalovaného nemožno posudzovať v zmysle § 151 ods. 1 CSP.33. Rovnako súd skúmal aj dodržanie postupu v súlade s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch s ohľadom na dodržanie odbornej starostlivosti pri skúmaní schopnosti žalovaného splácať
úver, nakoľko splnenie tejto povinnosti preukazuje dodávateľ. Posúdením bonity spotrebiteľa pred

uzatvorením zmluvy o úvere sa zaoberal aj Súdny dvor EÚ v rozsudku zo dňa 5. marca 2020, v ktorom
uviedol, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES sa majú vykladať
v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia
povinnosti v čl. 8 smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzatvorením zmluvy posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve.

Rovnako aj v rozsudok súdneho dvora EÚ zo dňa 18. decembra 2014, sp. zn. C-449/13 uvádza,
že ustanovenia predmetnej smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že jednak bránia vnútroštátnej
úprave,podľaktorejdôkaznébremenonesplneniapovinnostíupravenýchvčlánkoch5a8tejtosmernice
zaťažuje spotrebiteľa a jednak bránia skutočnosti, aby sa súd z dôvodu štandardného ustanovenia
musel domnievať, že spotrebiteľ uznal úplné a správne vykonanie veriteľom jeho predzmluvných
povinností, pričom toto ustanovenie má aj za následok prenesenie dôkazného bremena o vykonaní

uvedených povinností, ktoré môže narušiť účinnosť práv priznaných smernicou 2008/48. V zmysle
dôvodovej správy k ustanoveniu § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch touto je ustanovená
povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver na základe relevantných a aktuálnych informácií získaných jednak od spotrebiteľa a jednak,
napr. v prípade banky, zo spoločného bankového registra. Toto ustanovenie má zabezpečiť záujem

veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľ splácať a správať sa obozretne, a to jednak z
pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane
spotrebiteľov. Zo zákonnej úpravy upravujúcej povinnosť skúmať bonitu a dôsledkov nedodržania tohto
postupu možno vyvodiť zámer zákonodarcu o snahu efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov.
Z normatívneho textu vyplýva, že informácie pre rozhodnutie veriteľa ohľadne uzavretia zmluvy si

má zabezpečiť veriteľ sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Je povinnosťou veriteľa takto
získané informácie o príjmoch a výdavkoch ďalej verifikovať, pričom za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé
údaje, táto povinnosť však veriteľa neliberuje konať s odbornou starostlivosťou a teda je povinný si od

spotrebiteľa vyžiadať potrebné informácie, ale zároveň ai aj aktívne zabezpečovať ďalšie primerané
a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a tieto riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa
splácaťspotrebiteľskýúvertaktrebachápaťakosituáciu,keďvzávislostinafrekvenciisplácaniazostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Žalobca do súdneho

spisu doložil iba výplatné pásky žalovaného spred obdobia poskytnutia úveru a pokiaľ ide o výdavky,
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajú iba deklarované výdavky žalovaného, pričom žalobca vo
svojom poslednom vyjadrení iba uviedol, že žalovaný z titulu zamestnania a doložených výplatných
pások preukázal výšku mesačného príjmu a že bonita bola preverovaná cez Sociálnu poisťovňu, no
bez predloženia akýchkoľvek podkladov a dôkazov potvrdzujúcich preverovanie cez Sociálnu poisťovňu

a potvrdzujúcich výdavky žalovaného, prípadne dôkazu o nahliadnutí veriteľa do príslušnej databázy
údajov o spotrebiteľoch, v dôsledku čoho v tomto smere žalobca podľa názoru súdu neuniesol dôkazné
bremeno a preto jeho konanie nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou. Ak veriteľ pri
posudzovaníbonitynekonásodbornoustarostlivosťou,zákonospotrebiteľskýchúverochtosankcionuje
nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a preto pôvodný

veriteľ ani nemohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že nedošlo
a ani nemohlo prísť k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.

34. Na základe uvedeného súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko skúmanie vecnej

legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je súčasťou každého súdneho konania, pričom ju súd skúma
vždy - aj bez návrhu, aj keď ju žiadny z účastníkov nenamieta /rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 26.06.2010), pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie
má za následok zamietnutie žaloby. Aktívnu legitimáciu žalobca odvodzuje od zmluvy o postúpení
pohľadávky a od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti zo dňa 22.08.2018. V danom prípade ide o sporové

konanie, a preto strana sporu tak musí uniesť bremeno tvrdení a skutočností, ktoré môžu privodiť jej
úspech v spore, a toto bremeno tiež preukázať. Ako vyplýva zo zistenia skutkového stavu, tak pôvodný
žalobca mal postúpiť žalobcovi svoje pohľadávky, ktoré mal voči žalovanému. Podľa názoru súdu
však žalobca nepreukázal a nepredložil také listinné dôkazy, ktoré by preukazovali platné postúpeniepohľadávky, nakoľko nepreukázal platné a účinné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a ani, že nastala
konečná splatnosť úveru. Pokiaľ ide o potrebu dodržania postupu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách,
súd má zato, že v danom prípade ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvoril žalovaný so

spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom, t.j. s veriteľom, ktorý nebol bankovou
inštitúciou a preto na postúpenie pohľadávky nebolo potrebné dodržať postup podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Nakoľko však ide o spotrebiteľský úver, pre platné postúpenie pohľadávky bolo potrebné
splniť tak všeobecné podmienky uvedené v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitné
podmienky uvedené v § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, účinných v čase postúpenia.

Nakoľko žalobca nepreukázal platné zosplatnenie úveru, resp. že ku dňu postúpenia nastala konečná
splatnosť úveru (k postúpeniu pohľadávky došlo k dátumu 24.09.2021 a termín konečnej splatnosti je
až 20.01.2027), nie je možné urobiť záver o tom, že by bol predmetný úver ku dňu postúpenia splatný,
pričomakideospotrebiteľskýúver,vzmysle§17ods.1zákonaospotrebiteľskýchúveroch,veriteľmôže
postúpiť pohľadávku zo spotrebiteľského úveru len so všetkými právami s ňou spojenými, len určitým
subjektom,ktoréspĺňajútamuvedenépodmienkyaakideopohľadávkupokonečnomtermínesplatnosti

alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti. Pôvodný žalobca však
postúpil žalobcovi celú pohľadávku z úveru bez toho, aby bol úver splatný (t.j. nadobudol mimoriadnu
splatnosť, resp. konečnú splatnosť), čo je v rozpore s ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Postúpenie pohľadávky je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je

neplatným právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovaného, a preto súd žalobu pre nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol. V zmysle uvedeného sa súd ďalej nezaoberal posúdením
zmluvných podmienok a preskúmaním zmluvy ako takej, pretože dokazovanie v tomto smere sa stalo
nadbytočným.

35. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

36.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

37. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

38. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.06.2021 vzal žalobca svoju žalobu vo vzťahu k úhradám

žalovaného po podaní žaloby vo výške 116,- eur s prísl. späť. Následne žalobca podaním doručeným
súdu dňa 31.01.2022 vzal žalobu čiastočne späť vo vzťahu k úhradám žalovaného po podaní žaloby vo
výške 145,- eur s prísl. a v časti o zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume 84,51 eur a
navrhol v týchto častiach konanie zastaviť. Keďže k čiastočným späťvzatiam žaloby došlo skôr, než sa
začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím

žaloby sa nevyžaduje. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti súd konanie v tejto časti zastavil.

39. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

42. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP, vzhľadom na to,

že žalobca bol aj žalovaný boli v spore čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní, pričom žalobca mal
úspech v sume 261,- eur (t.j. v tomto rozsahu bola zastavená z dôvodu úhrad žalovaného po podaní
žaloby), čo predstavuje úspech 4,17 %, a žalovaný mal teda úspech v sume 6.005,- eur (zamietnutá
istina v sume 5.920,49 eur a zastavená istina nákladov na vymáhanie bez udania dôvodu v sume 84,51eur), čo predstavuje úspech v 95,83 %, t.j. rozdiel celkového úspechu v prospech žalovaného bol 91,66
%, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, a preto mu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania
proti žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och
písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.