Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 18, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 27Cb/197/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118210587
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1118210587.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Leou Gubovou v spore žalobcu: APRE, s.r.o., so

sídlom Hlavná 120, 951 95 Obyce, IČO: 35 919 612, zast.: LEGAL POINT s.r.o., so sídlom Nemocničná
979, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr.
Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928
422, o zaplatenie 268,27 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 268,27 EUR s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 268,27 EUR od 19.7.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V zvyšnej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

III. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. O
výške priznanej náhrady trov konania v eurách rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.6.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy

268,27EURsúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy268,27EURod18.7.2014dozaplatenia,
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur a priznania nároku
na náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe a svojich vyjadreniach tvrdil najmä nasledovné skutočnosti:
-PaniT.Q.,A.:XX.XX.XXXX,S.W.:Q.D.H.XXX,XXXXXQ.D.(ďalejlen„poškodený“)bolaúčastníkom
škodovej udalosti č. 9560107915, ktorá sa stala dňa 17.06. 2014.

- V dôsledku tejto škodovej udalosti bolo poškodené motorové vozidlo zn. Volkswagen Sharan, EVČ:
P. XXX I.. Poškodený mal platne uzatvorené havarijné poistenie so žalovaným č. poistnej zmluvy
6572282899, pričom táto skutočnosť nie je medzi stranami sporu sporná.
-Poškodený-paniT.Q.Q.sipoškodenémotorovévozidlonechalopraviťvspoločnostiAUTOCENTRUM
MARS s.r.o., so sídlom: Vajnorská 91, 831 04 Bratislava, IČO: 36 294 616 (ďalej len „opravca“).
- V tomto prípade škodovej udalosti č. 9560107915 po vykonaní opravy vystavil dňa 24.06.2014 opravca
poškodenému faktúru č. 20140559 vo výške 478,21 EUR. Súčasne poškodený - pani T. Q. splnomocnil

opravcu - spoločnosť AUTOCENTRUM MARS s.r.o. na uplatnenie škodovej udalosti u žalovaného a
súčasne aj na prijatie poistného plnenia.
- Dňa 03.07.2014 došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti u žalovaného a žalovaný zaslal opravcovi
oznámenie zo dňa 03.07.2014, v zmysle ktorého oznámil ukončenie šetrenia poistnej udalosti s tým,že poskytuje primerané náklady na opravu v zmysle výpočtu technika Slovexperty pre neautorizovaný
servis vo výške 43,94 EUR na účet opravcu - spoločnosti AUTOCENTRUM MARS s.r.o. Žalovaný
oznámil, že znížil výsledné plnenie jednak o výšku spoluúčasti 166,00 EUR, ktorú poškodený ani

žalobca nespochybňuje, ale plnenie ponížil o sumu 268,27 EUR, pričom ako dôvod uviedol neprimerane
účtované náhradné diely a sadzba za 1 Nh mechanickej práce. Poistné plnenie tak žalovaný znížil o
sumu 268,27 EUR.
- Opravca uzatvoril s poškodeným dňa 11.07.2014 zmluvu o postúpení pohľadávky predstavujúcej
nárok na doplatenie kráteného plnenia.

- Dňa 24.08.2017 uzatvoril opravca so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky. Na základe tejto
zmluvypreviedolopravcanažalobcuokreminéhoajpohľadávkuvovýške268,27EURvočižalovanému,
ktorúvlastnilnazákladezmluvyoprevodepohľadávkyzodňa11.07.2014. -Žalovanýodôvodnilkrátenie
náhrady škody, a teda že ide o neprimerane účtované náhradné diely a sadzbu za 1 Nh mechanickej
práce, sa žalobca nestotožňuje. Akékoľvek zníženie alebo krátenie náhrady škody považuje žalobca za
ničím nepodložené konanie žalovaného. Po zbežne vykonanom prieskume trhu bolo žalobcom zistené,

že opravcom účtovaná cena za prácu je podobná, ak nie aj nižšia v porovnaní s inými poskytovateľmi
opravárenských služieb v danej lokalite. Žalovaný zdôvodňuje krátenie plnenia aj tým, že opravcu
označuje ako tzv. neautorizovaný servis.
- Vo všeobecných poistných podmienkach (ďalej aj „VPP“) žalovaného sa nenachádza žiadne
ustanovenie, ktoré by prípad bezdôvodného a neodôvodneného poníženia poistného plnenia riešilo

alebo umožňovalo. Žalobca je preto presvedčený, že konanie žalovaného je nielen v hrubom rozpore s
dobrými mravmi, ale predovšetkým so zákonom a všeobecnými poistnými podmienkami žalovaného.
- Žalovaný vo svojom vyjadrení mylne uvádza, že žalobcom uplatnený nárok bol premlčaný dva roky odo
dňa doručenia Oznámenia o poistnom plnení, čo bolo najneskôr 11.07.2014. Začiatok premlčacej doby
na uplatnenie nároku na poistné plnenie je určený v ustanovení § 104 OZ objektívne, a to pre všetky

druhypoistenia.Jejcelkovádĺžkasúštyrirokyaplynieodpoistnejudalosti,ktorájevymedzenápoistnými
podmienkami pre jednotlivé druhy poistenia, a to bez ohľadu na to, kedy bola poistná udalosť poisťovni
oznámená a kedy sa poistné plnenie stalo splatným, teda kedy došlo k vzniku nároku. Pre určenie
začiatku plynutia premlčacej doby je teda rozhodujúca skutočnosť okamihu vzniku poistnej udalosti, a to
bez ohľadu na to, či a prípadne kedy sa prejavili ďalšie vplyvy tej istej poistnej udalosti (Ro NS ČR z 23. 2.

2011, sp. zn. 25 Cdo 3771/2008). Rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie začiatku plynutia premlčacej
doby je totiž okamih, kedy došlo k poistnej udalosti. Žalobca ako dôkaz navrhol vykonať najmä: Faktúra
č. 20140559 zo dňa 24.06.2018 , Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 03.07.2014 Zmluva o postúpení
pohľadávky zo dňa 11.07.2014 , Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 24.08.2017.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania, namietal aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu a neplatnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu. Tvrdil najmä nasledovné
skutočnosti:
- Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia v časti opisu rozhodných skutočností v zmysle § 132 C. s. p.,
nakoľko z predloženého zmätočného opisu skutočností sa ani nedá určiť, kedy podľa Žalobcu došlo k

Škodovej udalosti.
- Žalobca tvrdený nárok na zaplatenie žaluje z právneho titulu náhrady škody.
- Žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobcom tvrdeného nároku na náhradu škody. Žalobcom
tvrdený nárok na náhradu škody bol premlčaný dva roky odo dňa doručenia Oznámenia o poistnom
plnení, čo bolo najneskôr dňa 11.07.2014, kedy Poškodený uzatvoril ZoPP 1 s Opravcom. Žalovaný

vzniesol námietku premlčania voči Žalovanému nároku na náhradu škody s odkazom na ust. § 106 ods.
1 C.s.p.
- Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom opravcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje
žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poistený.
- S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. § 524 OZ vyplýva, že

nakoľko poškodený predstavoval dlžníka opravcu, nemohol s opravcom platne uzatvoriť ZoPP 1.
Uzatvorením ZoPP 1 nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na opravcu (nakoľko
uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom
prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavoval práve
pohľadávkuopravcu.Inakpovedané,uvedenýmpostúpenímdošlomedzipoškodenýmakopostupcoma

opravcomakopostupníkomkpostúpeniupohľadávkyopravcu,čojevrozpores §524OZ.Nakoľkoteda
opravcanikdyneboldržiteľomtvrdenejpohľadávky,nemoholjuanionplatnepostúpiťnažalobcu.Toplatí
aj v rámci princípu „nemo plus iuris transfere potest, quam ipse habet“ (nikto nemôže na iného previesť
viac práva, ako sám má). Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecnelegitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. ZoPP 1 medzi poškodeným ako
postupcom a opravcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného
vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP 1 bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú

opravca ako veriteľ evidoval voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúce predmety postúpenia),
považujeme takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatný.
- Žalovaný plnil primerané náklady na opravu MV, v zmysle kalkulácie technika spoločnosti Slovexperta,
s. r. o., nakoľko uplatnené náklady na opravu MV boli neprimerané. Poukázal na listiny založené v
súdnom spise.

4. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa
ustanovenia § 192 CSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. Súd vykonal dokazovanie listinami
založenými v súdnom spise, vykonal vo veci pojednávania, vychádzal zo zhodných tvrdení strán a ustálil

nižšie uvedený skutkový a právny stav.

5.Súdvosporevykonalpojednávaniadňa21.10.2020sverejnýmvyhlásenímrozsudkudňa18.11.2020.
Dňa 21.10.2020 súd so súhlasom žalobcu pojednával v jeho neprítomnosti .

6. Súd považoval na pojednávaní za nesporné medzi stranami skutkové tvrdenia týkajúce sa platnosti
poistnej zmluvy pre havarijné poistenie poškodeného motorového vozidla v čase vzniku škodovej
udalosti a čiastočné poskytnutie poistného plnenia žalovaným opravcovi vo výške 43,94 eur.

7. Sporná zostala platnosť postúpenia pohľadávky, aktívna vecná legitimácia žalobcu, oprávnenosť

krátenia poistného plnenia a premlčanie žalobou uplatňovaného nároku.

8. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

9. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

10. Pokiaľ ide o spornú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, medzi stranami sporu bolo sporné platné
postúpenie pohľadávky. Žalobca namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.7.2014

a 24.8.2017.

11. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.7.2014 má súd za preukázané, že poškodený, poistný
postúpil na opravcu AUTOCENTRUM MARS s.r.o., IČO: 36 294 616 pohľadávku vo výške 268,27 eur
s príslušenstvom ako neuhradenú časť poistného plnenia z poistenia motorového vozidla v súvislosti s

poistnou udalosťou, ktorá je predmetom tohto sporu.

12. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.8.2017 má súd za preukázané, že opravca postúpil
pohľadávku vo výške 268,27 eur s príslušenstvom na žalobcu, pričom jedná sa o pohľadávku pôvodne
nadobudnutú od poškodenej T. Q..

13. Zo zmlúv o postúpení pohľadávok je zrejmá identifikácia postupovaného práva. V zmysle judikatúry
možno postúpiť aj pohľadávku, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávku ktorej vznik závisí od
splnenia podmienky (viď Rozsudok NS ČR 33 Cdo 4658/2009 ). V zmluvách je vymedzený predmet
ako postúpenie nezaplatenej pohľadávky špecifikovanej v zmluve spolu s jej príslušenstvom, a to z

postupcu na postupníka a za podmienok stanovených v zmluvách. Zmluvné strany sú označené v
záhlaví zmluvy o postúpení pohľadávky a zmluva je uzatvorená v písomnej forme, obsahuje podpisy
postupcu, postupníka a je datovaná. V obsahu dojednaní zmlúv je teda vyjadrená zrejmá a určitá vôľa
postupcu a postupníka, a to vôľa postúpiť a nadobudnúť pohľadávku. Vzhľadom na to, že je možné aj
postúpenie budúcej pohľadávky príp. aj pohľadávky spornej, postupovaná pohľadávka je špecifikovaná

čo do okolností vzniku pohľadávky, výšky istiny ako aj vymedzenia príslušenstva poukazujúc na vyššie
uvedené, posúdil súd námietky žalovaného, podľa ktorého je zmluva neplatná ako nedôvodné a teda
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní vyvodil súd zo zmlúv. Ani tvrdenie žalovaného o
postúpení záväzku neobstojí, nakoľko dochádza k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na poistnéplnenie s príslušenstvom, t. j. nejedná sa o postupovanie záväzku poisteného zaplatiť opravu. Z vyššie
uvedených zmlúv má teda súd za preukázané, že poistený platne postúpil pohľadávku na opravcu a
následne opravca na žalobcu, preto nemohlo dôjsť k situácii, kedy by opravca previedol na žalobcu

viac práv ako sám má, alebo k postúpeniu neexistujúceho predmetu. Súd teda dospel k záveru, že
postúpenie pohľadávky je platné, zmluvy netrpia neplatnosťou a teda žalobca je v spore aktívne vecne
legitimovaný. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že oprava nebola v plnom rozsahu opravcovi
poškodenou zaplatená.

14. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

15. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého

zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

16. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

17. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

18. Podľa § 806 OZ: Z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

19. Havarijné poistenie je poistením majetku pre prípad vzniku škody na ňom. O poistnú udalosť ide
vtedy, ak sa s ňou spája následok prejavujúci sa v majetkovej ujme na poistenej veci. Poistenie majetku

ješkodovýmpoistením,t.j.výškapoistnéhoplneniazávisíodrozsahuškody,ktoránapoistenommajetku
vznikne v dôsledku škodovej udalosti. Výška poistného plnenia závisí od konkrétnej poistnej zmluvy,
avšak je potrebné prihliadať na rozsah následkov poistnej udalosti, výšku poistnej sumy, limity poistného
plnenia, spoluúčasť, príp. podpoistenie alebo dohodnutý spôsob plnenia.

20. Právny vzťah poisteného a žalovaného ako poisťovateľa sa spravuje poistnou zmluvou a všeobecne
záväznými právnymi predpismi, najmä § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poistná zmluva je právnou
skutočnosťou, na základe ktorej vzniká, trvá a zaniká zmluvné poistenie. Poistnou zmluvou sa poistiteľ
zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie
označená, a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná

platiť poistné.

21. Pri poistení majetku pre prípad jeho poškodenia alebo zničenia je poistnou udalosťou, s ktorou je
spojená povinnosť poistiteľa poskytnúť poistné plnenie práve poškodenie alebo zničenie poistenej veci.

22. Navrhovateľ si žalobou v tomto spore uplatňuje nárok na poistné plnenie z havarijného poistenia
s príslušenstvom, uvedené vyplýva jednak zo žaloby, vyjadrenia žalobcu ako aj zmlúv o postúpení
pohľadávok.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že poistenému vznikol nárok na poistné

plnenie, pretože v čase trvania poistnej zmluvy došlo v dôsledku vzniku poistnej udalosti k poškodeniu
poisteného motorového vozidla. K takémuto záveru dospel aj žalovaný, ktorý čiastočne poistné plnenie
poistencoviajposkytol,nievšakvovýške,vktorejsinárokuplatnil. Nároknapoistnéplneniepoistenému
vznikol, pretože boli splnené podmienky vzniku takéhoto nároku (platná poistná zmluva, ktorou bolo
havarijne poistené motorové vozidlo; táto zmluva trvala v čase poistnej udalosti, v dôsledku ktorej prišlo

k poškodeniu poisteného vozidla). Pokiaľ ide o náklady na uvedenie poškodeného motorového vozidla
do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, od týchto nákladov sa odvodzuje len výška poistného
plnenia a nie vznik nárok na poistné plnenie. Súd posudzoval spornú výšku poistného plnenia.24. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 3.7.2014 má súd za preukázané, že žalovaný poskytol
poškodenej poistné plnenie vo výške 43,94 eur a to na účet opravcu. Poistné plnenie čiastočne krátil.
Šetrenie žalovaný skončil dňa 3.7.2014. Likvidátor uviedol, že žalovaný hradí iba primerané náklady na

opravu v zmysle výpočtu technika Slovexperty pre neautorizovaný servis a že za neprimerane účtované
považuje náhradné diely a sadzbu za 1 Nh mechanickej práce. Poistné plnenie krátil o 268,27 eur a
spoluúčasť 166 eur.

25. Zo sledu jednotlivých udalostí ako aj žaloby, vyjadrenia žalobcu a listín predložených žalobcom má

súd preukázané splnenie podmienok podľa §132 CSP a preto namietanie procesných nedostatkov je
neopodstatnené. Žaloba v znení následného vyjadrenia sa žalobcom netrpí vadou v zmysle § 132 CSP.

26. Žalovaný namietal premlčanie nároku uplatňovaného žalobou, svoje tvrdenie odvodzoval najmä od
premlčacej doby pre uplatnenie nároku na náhradu škody.

27. Podľa § 101 OZ: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 104 OZ: Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej
udalosti.

29. Podľa § 797 ods. 2 OZ: Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

30. „Začiatok premlčacej doby na uplatnenie nároku na poistné plnenie je určený v ustanovení § 104 OZ

objektívne, a to pre všetky druhy poistenia. Jej celková dĺžka sú štyri roky a plynie od poistnej udalosti,
ktorá je vymedzená poistnými podmienkami pre jednotlivé druhy poistenia, a to bez ohľadu na to, kedy
bola poistná udalosť poisťovni oznámená a kedy sa poistné plnenie stalo splatným, teda kedy došlo k
vznikunároku(actionata).Preurčeniezačiatkuplynutiapremlčacejdobyjetedarozhodujúcaskutočnosť
okamih vzniku poistnej udalosti, a to bez ohľadu na to, či a prípadne kedy sa prejavili ďalšie vplyvy tej

istej poistnej udalosti“ (Ro NS ČR z 23. 2. 2011, sp. zn. 25 Cdo 3771/2008).

31. Na premlčanie v prípade havarijného poistenia sa použije ustanovenie § 104 Občianskeho
zákonníka. V prípade premlčania práva na poistné plnenie sa aplikuje kombinácia jednoročnej doby
a všeobecnej 3- ročnej premlčacej doby. Celková dĺžka je stanovená na štyri roky. Rozhodujúcou

skutočnosťou pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je dátum vzniku poistnej udalosti. Podľa
oznámenia o poistnom plnení ako aj tvrdenia žalobcu k škodovej udalosti došlo dňa 17.6.2014, t. j.
lehota na podanie žaloby na súd končí 18.6.2018, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 15.6.2018,
čiže nárok uplatňovaný žalobou nie je premlčaný. V tomto spore si žalobca uplatňuje nárok na poistné
plnenie z havarijného poistenia, nie nárok na náhradu škodu z PZP poistenia, preto sa na premlčanie

nároku použije právna úprava uvedená vyššie.

32. Čo sa týka krátenia poisteného plnenia z vyjadrenia likvidátora, skutkových tvrdení strán sporu
má súd za preukázané, že žalovaný poskytol poistenému poistné plnenie krátené o žalovanú istinu
a spoluúčasť, pričom dôvodnosť svojho konania súdu nepreukázal. Krátenie o spoluúčasť strany

sporu nesporili. Žalovaný nepredložiť žiadne relevantné dôkazy, z ktorých vyplýva výpočet podľa neho
primeraného poistného plnenia ani nepreukázal ním tvrdenú primeranosť poskytnutého plnenia a teda
neprimeranosť ceny opravy vo výške žalovanej istiny.

33. Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil poistné podmienky, tie však nepredložil ani žalovaný,

preto súd rozhodoval na základe listín založených v súdnom spise a teda vychádzal najmä z
oznámenia o poistnom plnení, z ktorého má súd za preukázané, že žalovaný poistnú udalosť uznal,
čiastočne plnil z havarijného poistenia, avšak plnenie krátil pre neprimeranosť a skutočnosť, že opravu
vykonal neautorizovaný servis, dôvodnosť však súdu nepreukázal, nepoukázal na konkrétne zmluvné
ustanovenie, resp. ustanovenie poistných podmienok, ktoré by ho na také konanie oprávňovali.

34. Z faktúry č. 20140559 zo dňa 24.6.2014 splatnej 1.7.2014 má súd za preukázané, že skutočná cena
opravy poškodeného motorového vozidla bola fakturovaná vo výške 478,21 eur. Strany sporu súdu
nepredložili poistné podmienky, preto súd vychádza iba zo skutočnosti nespornej, že medzi poistenoua žalovaným bola uzatvorená poistná zmluva, v dôsledku poistnej udalosti došlo k vzniku škody na
motorovom vozidlo, pričom uvedenie motorového vozidla do pôvodného stavu malo za následok vznik
nákladov na opravu vo výške 478,21 eur, pričom z tejto sumy žalovaný bez preukázania právneho

dôvodu a spôsobu výpočtu krátil sumu zodpovedajúcu žalovanej istine.

35. Žalovaný odôvodnil krátenie poistného plnenia aj skutočnosťou, že oprava bola vykonaná v
neautorizovanom servise, to však nie je dôvod na krátenie poistného plnenia. Rozlišovanie servisov
na autorizované a neautorizované nemá vplyv na nárok na poistné plnenie, ak oprava vozidla bola

vykonaná riadne, v potrebnom rozsahu. Na vznik nároku na poistné plnenie nemá vplyv ani skutočnosť,
či k zaplateniu opravy došlo, nakoľko evidencia záväzku poškodeného voči opravcovi je nárastom pasív
a teda dochádza k zmene pomeru aktív a pasív na strane dlžníka, t. j. k vzniku jednoznačného úbytku
v majetkovej sfére.

36.Pokiaľideožalovanýmtvrdenúneprimeranosťnákladovnaopravumotorovéhovozidla,nepreukázal

z akého výpočtu vychádzal, aké sumy by považoval za primerané, t. j. bol pasívny, súd preto žalobcovi
priznal nárok na poskytnutie poistného plnenia vychádzajúc z účelu havarijného poistenia mínus
dohodnutá spoluúčasť vo výške skutočných fakturovaných nákladov za opravu, t. j. uvedenie vozidla
do pôvodného stavu.

37. Súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok v rozsahu istiny je v celom rozsahu dôvodný,
pričom žalobca riadne a včas uplatnil svoje procesné práva ako aj prostriedky procesnej obrany a útoku,
nakoľko zo žaloby a jej príloh jasne vyplýva žalobou uplatňovaný nárok, ktorý je preukazovaný listinnými
dôkazmi priloženými k žalobe.

38. Súd žalovanému priznal nárok na úroky z omeškania vo výške v ktorej si uplatnil, t. j. podľa
občianskeho práva, t.j. vo výške úrokov ECB zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, a to v zmysle § 3
Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z. , podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu v spojení s ustanovením § 517 ods. 1 a 2 OZ. Žalovaný sa dostal do

omeškania uplynutím lehoty 15 dní od skončenia šetrenia poistnej udalosti ( 3.7.2014) čiže 19.7.2014, t.
j. súd žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania od 19.7.2014. Nárok na úrok z omeškania za jeden
deň, t. j. 18.7.2014, ktorý je 15.dňom na plnenie súd zamietol, nakoľko v tejto časti je žaloba nedôvodná.

39. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého: Omeškaním dlžníka vzniká

veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

40. Podľa §2 Vyhlášky MS SR č. 21/2013 Z. z.: Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

41. Žalovanému súd priznal nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 40,00 eur. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je
náhradou administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania
zmluvných záväzkov. Súd tento nárok žalobcu (právnickej osoby) na paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky proti žalovanému (právnickej osobe, nie spotrebiteľovi) žalobcovi
priznal, pretože žalobca má zákonnú povinnosť svoju pohľadávku na plnenie z havarijného poistená

evidovať v účtovníctve a teda mu patrí náhrada náhradou administratívnych interných monitorovacích
nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov.

42. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.44. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

46. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

47. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitné
zreteľa.

48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci .

Keďže žalobca bol neúspešný iba pokiaľ ide o jeden deň uplatňovaného úroku z omeškania, priznal mu
súd proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne
vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne (listinne alebo

elektronicky podľa § 125 CSP) na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).