Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/179/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200763
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5019200763.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany
Jančárovej a členov senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu:
Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš, so sídlom Tomášikova 5, 031 80 Liptovský Mikuláš 1, proti
žalovanému: Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 1989/41, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO:
00 315 524, právne zastúpený: HADBÁBNY a spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy

1012/1C, 010 07 Žilina, IČO: 47 249 722, v konaní o preskúmanie Uznesenia Mestského zastupiteľstva
mesta Liptovský Mikuláš č. 46/2018 zo dňa 21.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline z r u š u j e uznesenie Mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš č.
46/2018 zo dňa 21. júna 2018.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podľa § 45 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) v spojení
s § 348 a nasl. Správneho súdneho poriadku žalobca žiadal zrušiť uznesenie Mestského zastupiteľstva
mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 21. júna 2018 č. 46/2018, ktoré bolo prijaté na zasadnutí Mestského
zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš konanom dňa 21.06.2018, ktorým mestské zastupiteľstvo v
bode I. schválilo vklad nehnuteľného majetku pozostávajúceho z pozemkov registra „C“ s prideleným

parcelným číslom: 740/2, o výmere 5 590 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísanej na liste vlastníctva
č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Liptovský Mikuláš pre okres Liptovský
Mikuláš, obec Liptovský Mikuláš, katastrálne územie M., č. 740/14, o výmere 10 000 m2, druh pozemku:
orná pôda, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu
Liptovský Mikuláš pre okres Liptovský Mikuláš, obec Liptovský Mikuláš, katastrálne územie M. a č.
740/15, o výmere 8 000 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom

katastrálnym odborom Okresného úradu Liptovský Mikuláš pre okres Liptovský Mikuláš, obec Liptovský
Mikuláš, katastrálne územie M., teda spolu vo výmere 23 590 m2, v hodnote podľa znaleckého posudku
vo výške 596.591,- Eur, do kapitálového fondu obchodnej spoločnosti Mestský Hokejový klub 32
Liptovský Mikuláš, a. s., IČO: 36 413 941, Partizánov 14, Liptovský Mikuláš.
Na postup mesta Liptovský Mikuláš reagoval prokurátor Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši
prijatím opatrenia v podobe protestu prokurátora zo dňa 26.07.2019, č. k. Pd 94/19/5505-5, smerujúceho

proti bodu č. I. uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 21.06.2018, č.
46/2018. Prokurátorom prijatému opatreniu bolo mestským zastupiteľstvom mesta Liptovský Mikuláš
síce dňa 19.09.2019 vyhovené, a to uznesením č. 55/2019. Primátor mesta však s odkazom na znenie
§ 13 ods. 6 zákona o obecnom zriadení k predmetnému uzneseniu nepripojil svoj podpis, čím došlo k
pozastaveniu jeho výkonu. Prokurátor ďalej uvádza, že aj napriek skutočnosti, že mestské zastupiteľstvo
s odkazom na znenie § 13 ods. 8 zákona o obecnom zriadení prípadne môže potvrdiť uznesenie ním

prijaté a primátorom mesta nepodpísané, s odkazom na obsah ustanovenia § 252 SSP (poznámkasprávneho súdu: správne malo byť uvedené § 352 SSP) sa tak doposiaľ nestalo, a prokurátorovi by
mohla v tejto súvislosti márne uplynúť zákonná lehota pre podanie správnej žaloby.
Podľa žalobcu mestské zastupiteľstvo mesta Liptovský Mikuláš rozhodlo spôsobom rozporným so

znením § 6 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o majetku obcí“) a § 8 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“). Zo znenia § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí totiž
vyplýva, že jednotka územnej samosprávy môže svoj majetok vložiť ako vklad do základného imania
obchodnej spoločnosti alebo môže zo svojho majetku založiť právnickú osobu. Postup mesta Liptovský

Mikuláš v predmetnej veci však nespočíval ani v jednom zo zákonodarcom aprobovaných spôsobov, keď
nešlo o vklad majetku do základného imania a obchodná spoločnosť (právnická osoba) v čase vkladu
nehnuteľného majetku mesta do nej už existovala. Ku vkladu nehnuteľného majetku jednotky územnej
samosprávy do majetku obchodnej spoločnosti došlo mimo základného imania obchodnej spoločnosti
Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s. a uvádzaným postupom mesto Liptovský Mikuláš
nezískaložiadnurelevantnúprotihodnotu,nakoľkopreukázateľnenedošlokzvýšeniuzákladnéhoimania

obchodnej spoločnosti, v ktorej je mesto Liptovský Mikuláš jediným akcionárom. Spomínaný nedostatok
je vo svojej podstate konkretizovaný aj v písomnom stanovisku Ministerstva financií Slovenskej
republiky zo dňa 07.08.2018, č. MF/015398/2018-352. Mestom Liptovský Mikuláš zvoleným postupom
v predmetnej veci nebolo možné tiež získať nové (ďalšie) akcie obchodnej spoločnosti vyjadrujúce v
konečnom dôsledku mieru účasti jednotky územnej samosprávy na majetku akciovej spoločnosti. Keďže

vklad nehnuteľného majetku bol navyše mestom Liptovský Mikuláš realizovaný bezplatne, ním zvolený
postup vykazuje znaky darovania, ktoré je s odkazom na znenie § 8 ods. 3 zákona o obecnom zriadení
neprípustným.
Návrhomnapovolenievkladuvlastníckehoprávakvyššiekonkretizovanýmnehnuteľnostiamdokatastra
nehnuteľností v prospech obchodnej spoločnosti Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.

s. zo dňa 22.06.2018 č. MsÚ/Práv.2018/5833-1/MJav, doručeným Katastrálnemu odboru Okresného
úradu Liptovský Mikuláš dňa 22.06.2018, vedeným ním pod sp. zn. V 2540/2018 sa mesto Liptovský
Mikuláš domáhalo jeho povolenia. O návrhu dňa 26.06.2018, podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), pod číslom vkladom: V 2540/2018, rozhodol

Katastrálny odbor Okresného úradu Liptovský Mikuláš tak, že vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností ku vyššie konkretizovaným pozemkom a stavbe, povolil. Nakoľko došlo k preukaznému
a preukázateľnému porušeniu ustanovení § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí a § 8 ods. 3 zákona
o obecnom zriadení, nakoľko postup mesta Liptovský Mikuláš v predmetnej veci nespočíval ani v
jednom zo zákonodarcom aprobovaných spôsobov, teda nešlo o vklad o majetku do základného

imania a obchodná spoločnosť (právnická osoba) v čase vkladu nehnuteľného majetku mesta do nej
už existovala s tým, že postup zvolený mestom Liptovský Mikuláš vykazuje znaky darovania, kedy
je v prospech obchodnej spoločnosti prevádzaný nehnuteľný majetok jednotky územnej samosprávy
bez preukázateľného zvýšenia základného imania, či upisovania nových akcií, obchodná spoločnosť
Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s. sa nemohla stať vlastníkom vyššie konkretizovaných

nehnuteľností (pozemkov registra „C“).
Žalobca vzhliada zásadné pochybenie v tom, že spomínaný postup a rozhodnutie jednotky územnej
samosprávny nekorešponduje s obsahom ustanovenia § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí a súčasne
obchádza obsah úpravy § 8 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, kedy právny následok v podobe
prevodu vlastníckeho práva dosahuje spôsobom, ktorým nebol katastrálnym odborom Okresného

úradu Liptovský Mikuláš vyhodnotený ako nesúladný so zákonom, čo viedlo k jeho pozitívnemu
rozhodnutiu o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech
obchodnejspoločnostiMestskýHokejovýklub32LiptovskýMikuláš,a.s.Jednotkaúzemnejsamosprávy
teda v predmetnej veci preukázateľne nevolila ani jeden zo zákonodarcom v § 6 ods. 5 zákona o
majetku obcí aprobovaných postupov, teda či už v podobe vkladu majetku do základného imania

obchodnej spoločnosti alebo založenia obchodnej spoločnosti (právnické osoby) zo svojho majetku.
Mesto Liptovský Mikuláš postupovalo tretím, zákonom o majetku obcí neupraveným spôsobom, keď
cestou mestského zastupiteľstva, formou uznesenia zo dňa 21.06.2018, č. 46/2018 schválilo a následne
realizovalo vklad nehnuteľného majetku do rezervného fondu, nie do základného imania už existujúcej,
tedaniemestomtýmtospôsobomzakladanejobchodnejspoločnosti(právnickejosoby).Ustanovenia§6

ods. 5 a § 9 ods. 2 písm. f) zákona o majetku obcí síce dôsledne nerozlišujú medzi pojmami vyjadrenými
slovným spojením: „základné imanie obchodnej spoločnosti“ a „majetok obchodnej spoločnosti“, avšak
v tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že pojem vyjadrený slovným spojením: „majetok
obchodnej spoločnosti“ tak, ako je tento spomínaný znením § 9 ods. 2 písm. f) zákona o majetku obcíje pojmom nepochybne širším, ako pojem vyjadrený slovným spojením: „základné imanie obchodnej
spoločnosti“ v intenciách § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí. Žalobca sa preto domnieva, že obsah
úpravy § 9 ods. 2 písm. f) zákona o majetku obcí je s odkazom na znenie § 6 ods. 5 zákona o

majetku obcí potrebné vykladať reštriktívne, pričom uvádzaným postupom je možné dospieť k záveru,
že obec (mesto) môže vkladať svoj majetok len do základného imania obchodnej spoločnosti, nie
do majetku obchodnej spoločnosti s tým, že sa javí byť právne irelevantným, či tak robí v súvislosti
so založením obchodnej spoločnosti (právnickej osoby) alebo zvyšovaním základného imania už
existujúcej obchodnej spoločnosti (právnickej osoby). Rozhodujúcim v danom smere javí sa byť zistenie,

že zákonodarca s odkazom na znenie § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí jednotke územnej samosprávy
neumožňuje v prípade akciovej spoločnosti realizovať vklad vlastného majetku do jej kapitálového
fondu. Ako nesprávny vyhodnotil postup mesta Liptovský Mikuláš aj ústredný orgán štátnej správy v
osobe Ministerstva financií Slovenskej republiky, čo deklaroval vo svojom písomnom stanovisku zo
dňa 07.08.2018, č. MF/015398/2018-352. Aj postup katastrálneho odboru Okresného úradu Liptovský
Mikuláš v predmetnej veci bol prokurátorom vyhodnotený ako nesúladný so zákonom, čo viedlo k

prijatiu opatrenia v podobe upozornenia prokurátora zo dňa 20.08.2019, č. k. Pd 107/19/5505-6, nakoľko
prijatieprotestuprokurátoraspôsobiléhoprípadneviesťkzvráteniuaktuálnehostavuveci,nebolomožné
realizovať, keďže medzičasom došlo k predaju pozemkov fyzickým osobám, a to I. P., E. C. a W.. X. C.,
v čom žalobca vzhliada s odkazom na znenie § 39 Občianskeho zákonníka, v spojení so znením § 9a
ods. 1 zákona o majetku obcí obchádzanie zákona mestom Liptovský Mikuláš. Upozorneniu prokurátora

orgán verejnej správy vyhovel. Protestu prokurátora Mestské zastupiteľstvo mesta Liptovský Mikuláš v
podobe uznesenia zo dňa 19.09.2019, č. 55/2019 vyhovelo, avšak primátor mesta Liptovský Mikuláš
využil svoje sistačné právo a predmetné uznesenie nepodpísal. S poukazom na uvedené žalobca
navrhol, aby súd uznesenie Mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 21.06.2018, č.
46/2018 zrušil a tiež rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.08.2020, v ktorom okrem iného uviedol, že
s podanou žalobou nesúhlasí a zastáva názor, že prokurátor vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a výklad zákona, na ktorom je žalobná argumentácia postavená, nemôže obstáť.
Prokurátor vykladá príslušné ustanovenia zákona selektívne, formalisticky, neberúc do úvahy všetky

výkladové metódy a systematiku príslušných právnych predpisov. Právny názor prokurátora o
nemožnosti vkladu majetku mesta mimo základného imania obchodnej spoločnosti, v ktorej je
mesto jediným akcionárom, je založený na formálnom a gramatickom výklade zákona. Právny názor
prokurátora nie je odôvodnený komplexne a neberie do úvahy hospodársku realitu a širšie zákonné
súvislosti. Pokiaľ zákonodarca priznal mestám a obciam možnosť stať sa akcionármi obchodných

spoločností, potom im musel priznať aj všetky práva a povinností akcionárov, medzi ktoré patrí
aj možnosť robiť vklady do kapitálových fondov spoločností. Hlavný argument prokurátora má byť
podporený názorom, že vklad majetku mesta mimo základné imanie obchodnej spoločnosti sa ponáša
na darovanie, pretože zaň na rozdiel od vkladu do základného imania mesto údajne nezískava
žiadnu proti hodnotu. Darovanie majetku obce je pritom zakázané. V otázke výkladu § 6 ods. 5

zákona o majetku obcí prokurátor selektívne vychádza z gramatického a neudržateľne reštriktívneho
výkladu zákona. Neberie pritom do úvahy úpravu Obchodného zákonníka ani oprávnenie obce stať sa
akcionárom obchodných spoločností. Ustanovenie § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí nie je možné a ani
vhodné vykladať izolovane, bez použitia ostatných dostupných výkladových metód. Podľa žalovaného
je nutné zohľadniť historický výklad, vo svetle ktorého nemôže obstáť argumentácia prokurátora,

že § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí obsahuje finálne a záväzné limity pre spôsob nakladania s
majetkom obce vo vzťahu k obchodným spoločnostiam. Záveru prokurátora podľa neho nenasvedčuje
ani systematický výklad. Zákonodarca jednoznačne vyjadril vôľu, aby sa obce stávali akcionármi v
obchodných spoločnostiach a plnili všetky práva i povinnosti, ktoré im z takej účasti vyplývajú. Medzi
také oprávnenia, a za určitých prípadov i povinnosti, patrí aj oprávnenie obce podieľať sa majetkovo

na obchodnej spoločnosti, a to aj vkladmi mimo základné imanie, ktoré obchodný zákonník pozná a
výslovneupravuje.Žalovanýnesúhlasísprávnymnázoromprezentovanýmprokurátorom,podľaktorého
neexistuje zákonné ustanovenie, ktoré by oprávňovalo obec majetok vložiť mimo základného imania
a že ide o zákonom neaprobovaný právny postup. Ak sa spoja oba výkladové postupy - systematický
i historický, potom je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu pri koncipovaní § 6 ods. 5 zákona o majetku

obcí nemohlo byť zamedzenie vkladu majetku mimo základného imania, konkrétne formou príspevku
do kapitálového fondu spoločnosti. Ak by zákonodarcu mestu mienil zakázať, aby ako akcionár také
oprávnenie vykonával, nič mu nebránilo, aby v roku 2018 súbežne s prijatím úpravy o kapitálových
fondoch realizoval aj zmenu zákona č. 138/1991 a zákona č. 369/1990 Zb. v tom smere, že obcetakéto úkony ako akcionári robiť nesmú. Aj za použitia účelového výkladu je zrejmé, že ak sú dodržané
garancie ochrany obecného majetku pri vklade mimo základného imania obchodnej spoločnosti, potom
nemožno paušálne odmietnuť vklad mimo základného imania spoločnosti, v ktorej je obec legitímne a

legálne akcionárom. Ak je účelom zákona, aby sa obec mohla stať akcionárom obchodnej spoločnosti,
potom je nelogické a v rozpore s účelom zákona, aby nemohla obec realizovať oprávnenia akcionára
v celom rozsahu. Žalovaný zastáva názor, že oprávnenie mesta vložiť svoj majetok do kapitálového
fondu je priamo potvrdené znením § 9 ods. 2 písm. f) zákona o majetku obcí a aj znením § 11 ods.
4 písm. l) zákona o obecnom zriadení. Zákonodarca v § 9 ods. 2 písm. f) zákona o majetku obcí

na rozdiel od ustanovenia § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí nepoužíva pojem „základné imanie“
ale „majetok spoločnosti“. Podobne v § 11 ods. 4 písm. l) zákona o obecnom zriadení sa spomína
„majetková účasť“ bez toho, aby bolo vyjadrené, že musí ísť výlučne o účasť na základnom imaní.
O gramatický výklad sa možno oprieť pri výklade týchto ustanovení vo vzájomnej súvislosti, keď v §
9 ods. 2 písm. f) zákona o majetku obcí je použitý pojem „majetok“, v § 11 ods. 4 písm. l) zákona
o obecnom zriadení je použitý termín „majetková účasť“, pričom v § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí

zákonodarcavýslovnenepoužilvspojitostisozákladnýmimanímslovo„len“alebo„výlučne“.Požiadavka
na reštriktívny výklad ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) zákona o majetku obcí a § 11 ods. 4 písm. l)
zákona o obecnom zriadení v tomto prípade nie je opodstatnená, pretože nie je zrejmé, aký legitímny
ciel by sa mal reštriktívnym výkladom sledovať a z čoho by mala vyplývať dôvodnosť a opodstatnenosť
reštriktívneho výkladu. Neobstojí argumentácia prokurátora prirovnávajúca vklad majetku mesta do

kapitálového fondu obchodnej spoločnosti k darovaniu. Taký záver by bolo možné prijať iba v prípade,
ak by mesto nebolo akcionárom spoločnosti, do ktorej sa majetok vkladá, čo by však v základnej úrovni
vylučovalo využitie inštitútu kapitálového fondu. Vkladom majetku mesta do kapitálového fondu stúpa
obchodné imanie spoločnosti, teda dochádza i k zhodnoteniu akcií mesta. Majetok, ktorý je vložený
do kapitálového fondu sa stáva súčasťou majetku obchodnej spoločnosti. Preto ak je mesto jediným

akcionárom obchodnej spoločnosti, do ktorej vložil majetok, nadobúda protihodnotu aj v prípade vkladu
majetku mimo základného imania. Zásadný faktický rozdiel vo všeobecnosti je len v skutočnosti, že
pri vklade do základného imania sa zmení výška základného imania spoločnosti, zatiaľ čo pri vklade
do kapitálového fondu ostávajú vzťahy súvisiace s výškou základného imania nezmenené a zmena
nastáva v obchodnom imaní spoločnosti. Ani v prípade, ak obec vloží majetok do základného imania,

nie je možné vylúčiť situáciu, že spoločnosť tento majetok spotrebuje, použije na úhradu svojich
záväzkov a v konečnom dôsledku ostane nemajetná. Ochrana majetku mesta v prípade vkladu do
základného imania spoločnosti preto nie je v konečnom dôsledku nejako zásadne vyššia. Vnímať
vklad do kapitálového fondu ako rizikovejší než je vklad do základného imania, je značne skresľujúce.
Neobstojí ani argumentácia, že vklad do základného imania posilňuje pozíciu mesta ako akcionára v

podobe navýšenia počtu hlasov pri rozhodovaní valného zhromaždenia resp. posilnenia nárokov na
vyrovnací, či likvidačný zostatok. Obchodný zákonník totiž umožňuje, aby určenie týchto práv a nárokov
nebolo závislé na výške základného imania. Súhlasiť s názorom prezentovaným v žalobe, že vklad do
kapitálového fondu je z pohľadu mesta darovaním, možno len v prípade, ak ide o vklad do spoločnosti,
v ktorej nie je mesto akcionárom. Postup - predaj vloženého majetku obchodnou spoločnosťou by bol

možný aj v prípade, ak by išlo o vklad do základného imania spoločnosti. Či už by išlo o vklad do
základného imania, alebo mimo neho, bude len otázkou orgánov spoločnosti, ako následne s vloženým
majetkom naložia. Takýto postup sám o sebe nie je porušením ani obchádzaním § 9a ods. 1 zákona
o majetku obcí. Záujem akcionára, aby obchodná spoločnosť nebola v kríze alebo v úpadku, t.j. aby
disponoval primeraným obchodným imaním a nemala záporné vlastné imanie, je celkom legitímny a

legálny. Žalovaný zároveň odmieta, aby názor Ministerstva financií bol dávaný do polohy jediného a
správneho výkladu, obzvlášť za situácie, keď žalovaný prezentovaný výklad používajúci právnou teóriou
akceptované výkladové metódy záver Ministerstva financií SR spochybňuje. V podmienkach právneho
štátu je neprípustné, aby sa legislatívna nedôslednosť nahrádzala akceptovaním právne nezáväzných
názorov, usmernení a stanovísk orgánov výkonnej moci. Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí bol

niekoľkokrát novelizovaný s cieľom zamedzenia nekalým praktikám pri nakladaní s majetkom obcí. V
tomto prípade však k novelizácií v reflexii na zmeny Obchodného zákonníka v súvislosti s kapitálovými
fondami nedošlo, čím je tiež daný najavo zámer zákonodarcu, a to minimálne nepriamo, keď zákon č.
138/1991 Zb. o majetku obcí v § 9 ods. 2 písm. f) umožňuje vklad do majetku obchodných spoločností,
bez určenia, že ide len o vklad do základného imania. Žalovaný má za to, že postup mesta pri vklade

majetku do obchodnej spoločnosti bol plne zákonný a napadnuté uznesenie nemôže byť v rozpore so
zákonom. Preto žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.3. Na vyjadrenie žalovaného žalobca reagoval replikou zo dňa 02.09.2020, v ktorej podrobnostiach
odkázal na obsah a dôvody podanej žaloby, na ktorej zotrval bez akejkoľvek názorovej zmeny. Podľa
žalobcu žalovaným prezentované tvrdenia nemajú žiadnu právnu relevanciu. Pre rozhodnutie vo veci

samej nie je podstatným, akú formu, metódu, či spôsob výkladu relevantných zákonných ustanovení,
ktorákoľvek zo strán zvolí. S odkazom na obsah úpravy § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí má
žalobca ďalej dôvod domnievať sa, že táto má kogentnú povahu a vykazuje znaky pravidelné pre
taxatívny výpočet. Podľa žalobcu akékoľvek tvrdenia právneho zástupcu žalovaného prezentované v
jeho vyjadrení k žalobe zo dňa 14.08.2020 zostávajú v rovine domnienok bez reálneho dosahu na

meritumveci.Vychádzajúczprezentovanéhopredpokladu,žeobsahúpravy§6ods.5zákonaomajetku
obcí má kogentnú povahu a obsahuje taxatívny výpočet, obec (mesto) je pri nakladaní s vlastným
majetkom v súvislosti s jeho vkladom do majetku obchodnej spoločnosti limitovaná priamo zákonom.
Ani jedna z dvoch možností postupu obce (mesta) pritom s odkazom na ustanovenie § 6 ods. 5 zákona
o majetku obcí nebola v danom prípade naplnená. Je zrejmé, že jednotky územnej samosprávy nie sú
plnohodnotnými účastníkmi obchodnoprávnych, či súkromnoprávnych vzťahov pri porovnaní rozsahu

ich práv a povinností s inými pravidelnými účastníkmi týchto vzťahov. Pripustenie akéhokoľvek iného
výkladu v tomto smere je spôsobilé viesť výlučne k záveru, že existencia zákona o majetku obcí je
obsoletnou. Ide pritom o právny predpis zo silou zákona, teda postavený na roveň zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov, či akéhokoľvek iného právneho predpisu so
silou zákona. Aj za predpokladu, že by úmysel, či záver zákonodarcu mohol byť totožný s prezentáciou

právneho zástupcu žalovaného, sú aktuálne bez reálneho dosahu na platné a účinné znenie § 6 ods.
5 zákona o majetku obcí. Je nesporné, že v prípade, ak by zákonodarca mal záujem obci (mestu)
poskytnúť možnosť realizovať jeho práva inak, než ako ich upravil v ustanovení § 6 ods. 5 zákona o
majetku obcí, malo by predmetné ustanovenie iný obsah, prípadne by medzičasom došlo k zrušeniu
zákona o majetku obcí ako celku, čo sa však doposiaľ nestalo. Práve naopak, zákonodarca predmetný

právny predpis opakovane novelizoval s tým, aby eliminoval obchádzanie jeho ustanovení jednotkami
územnej samosprávy. V súvislosti s písomným stanoviskom Ministerstva financií Slovenskej republiky zo
dňa 07.08.2018 č. MF/015398/2018-352 žalobca poukázal na ustanovenie § 37 zákona č. 575/2001 Z. z.
oorganizáciičinnostivládyaorganizáciiústrednejštátnejsprávy,vzneníneskoršíchpredpisov,stým,že
v prípade Ministerstva financií Slovenskej republiky ide o ústredný orgán štátnej správy, ktorý s odkazom

na uvedené ustanovenie má na rozdiel od právneho zástupcu žalovaného nepochybne zákonný mandát
pre zaujatie stanoviska v predmetnej právnej veci. Zotrval na návrhu v závere podanej žaloby, aby
súd po výkone dokazovania vydal uznesenie, ktorým zruší uznesenie mestského zastupiteľstva mesta
Liptovský Mikuláš zo dňa 21.06.2018, č. 46/2018 s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

4. K replike žalobcu podal žalovaný dupliku zo dňa 22.04.2021, v ktorej okrem iného poukázal na
skutočnosť, že zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) expressis verbis
uvádza, že obecné zastupiteľstvo schvaľuje vklady majetku obce do majetku, nielen základného imania,
zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností. Zdôraznil, že samotná skutočnosť, že majetok

by bol vložený do základného imania neposkytuje žiadne efektívnejšie garancie ochrany vloženého
majetku. Nie je možné tvrdiť, že ustanovenie § 6 ods. 5 je taxatívne v tom smere, že by obec vo
vzťahu k obchodnej spoločnosti, ktorej je spoločníkom, nemohla dosiahnuť jej kapitálovú primeranosť aj
príspevkom do kapitálového fondu, ako zákonom aprobovaného spôsobu majetkovej účasti spoločníka
v spoločnosti. Žalobca pri svojom tvrdení o taxatívnom charaktere § 6 ods. 5 cielene ustanovenie §

9 ods. 2 písm. f) opomína, pretože existencia tohto ustanovenia v spojení s normami Obchodného
zákonníka narúša záver o taxatívnej povahe právnej úpravy § 6 ods. 5. Podľa žalovaného tvrdenie, že
iba vkladom do základného imania obchodnej spoločnosti je možné dosiahnuť riadnu ochranu majetku,
nie je správne, vecné a ani primerané. V súvislosti so stanoviskom Ministerstva financií Slovenskej
republiky zo dňa 07.08.2018, č. MF/015398/2018-352 žalovaný poznamenal, že ministerstvo je orgánom

výkonnejmociaakotakénemápôsobnosťvoblastisúdnictva.Rovnakopôsobnosťvoblastilegislatívyje
obmedzená na pole legislatívnej iniciatívy. V podmienkach právneho štátu je neprípustné, aby sa výklad
zákona a aplikácia zákona realizovala na podklade preferencie názorov výkonnej moci. Vo zvyšku sa
žalovaný pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe a žiada, aby súd podanú žalobu v celom rozsahu
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Správny súd na základe žiadosti žalovaného nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom vec prejednal
za účasti žalobcu i žalovaného, ktorí v celom rozsahu zotrvali na svojich stanoviskách a o veci samej
rozhodol Uznesením v zmysle § 356 SSP.6. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v zmysle žalobných bodov
(§ 353 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z.) Správny súdny poriadok, (ďalej SSP) konštatuje, že

napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť podľa § 356 ods. 3 SSP, pretože je v rozpore so zákonom z
nasledovných dôvodov:

Podľa článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a
nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o obecnom zriadení“ alebo zákon č. 369/1990 Zb.) majetok obce sa mal zveľaďovať a
zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať. Darovanie nehnuteľného
majetku obce je neprípustné, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 13 ods. 6 citovaného zákona starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného

zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak, že ho
nepodpíše v lehote podľa § 12 ods. 10.

Podľa § 6 ods. 5 zákona 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o
majetku obcí“ alebo „zákon č. 138/1991 Zb.“) obec môže svoj majetok vložiť ako vklad do základného

imania obchodnej spoločnosti 19a) alebo môže zo svojho majetku založiť právnickú osobu.19b)
19a) § 56 Obchodného zákonníka.
19b) Napríklad § 56 Obchodného zákonníka, zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách
poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona obecné zastupiteľstvo schvaľuje vklady majetku obce do
majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností.

Podľa § 9a ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva majetku
obce sa musia vykonať

a) na základe obchodnej verejnej súťaže, 22b)
b) dobrovoľnou dražbou 22c) (ďalej len „dražba“) alebo
c) priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa
osobitného predpisu. 22d)
22b) § 281-288 Obchodného zákonníka.

22c) Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
22d) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov
obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok
a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené
na jeho podnikanie.

Podľa § 6 ods. 2 Obchodného zákonníka na účely tohto zákona sa súbor obchodného majetku a
záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním označuje ako obchodné imanie (ďalej len
„imanie“).

Podľa § 58 ods. 1 Obchodného zákonníka základné imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu

peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti.

Podľa § 58 ods. 2 Obchodného zákonníka základné imanie sa vytvára povinne v spoločnosti s rušením
obmedzeným, v akciovej spoločnosti a v jednoduchej spoločnosti na akcie. Jeho výška sa zapisuje do
Obchodného registra.

Podľa § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (ďalej
len„peňažnývklad“)ainýchpeniazmioceniteľnýchhodnôt(ďalejlen„nepeňažnývklad“),ktoréspoločník
vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.Podľa § 155 ods. 1 Obchodného zákonníka akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať
sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení

spoločnostislikvidáciou,ktorésúspojenésakciouakoscennýmpapierom,akzákonneustanovujeinak.

Podľa § 217a ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť môže vytvoriť kapitálový fond z príspevkov
akcionárov. Vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov akcionárov musí byť upravené v zakladateľskej
zmluve pri vzniku spoločnosti, musia ho schváliť zakladatelia. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu

z príspevkov akcionárov za trvania spoločnosti, musí ho schváliť valné zhromaždenie. Na splatenie
príspevku akcionára do kapitálového fondu sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch a za kapitálový
fond sa považujú okamihom splatenia.

Podľa § 217a ods. 2 Obchodného zákonníka ak osobitný predpis neustanovuje inak, splatený kapitálový
fond z príspevkov akcionárov možno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov alebo na zvýšenie

základného imania, ak tak ustanovuje zakladateľská zmluva alebo stanovy, a to na základe rozhodnutia
valného zhromaždenia. Kapitálový fond z príspevkov akcionárov nemožno použiť na prerozdelenie
medzi akcionárov, ak je spoločnosť v kríze alebo ak by sa v dôsledku prerozdelenia kapitálového fondu
z príspevkov akcionárov dostala do krízy.

Podľa § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka
a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k
základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Podľa § 348 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho

obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny
predpis.

Podľa § 350 SSP žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo
vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva

alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho
napadnutej časti v lehote podľa osobitného zákona.

Podľa § 352 SSP správna žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy žalovaný písomne
oznámil prokurátorovi, že jeho protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené.

Podľa § 356 ods. 3 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením zruší
napadnuté uznesenia zastupiteľstva. Vo výroku uvedie označenie žalovaného a číslo agendy podania
zrušeného napadnutého uznesenia.

7. Správny súd najskôr zisťoval, či sú splnené procesné podmienky na preskúmanie napadnutého
uzneseniamestskéhozastupiteľstvamestaLiptovskýMikuláš.Žalobupodalúčastník,ktorýmáprocesnú
legitimáciu na podanie takejto žaloby v zmysle § 350 SSP, t. j. prokurátor. Žaloba bola podaná v lehote
podľa § 352 SSP, a to v lehote dvoch mesiacov, odkedy žalovaný písomne oznámil prokurátorovi, že bolo
prijaté uznesenie č. 55/2019, ktorým sa protestu prokurátora sp. zn. Pd 94/19/5505 zo dňa 26.07.2019

vyhovelo a zrušilo uznesenie č. 46/2018 zo dňa 21.06.2018, ale primátor mesta Liptovský Mikuláš v
súlade
s § 13 ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení využil svoje právo pozastaviť
výkon uznesenia mestského zastupiteľstva Liptovský Mikuláš č. 55/2019 zo dňa 19.09.2019 (oznámenie
bolo žalobcovi doručené dňa 01.10.2019 a žalobu podal dňa 02.12.2019). Formálne podmienky na

preskúmanie napadnutého uznesenia boli splnené.

8. Z pripojeného spisového materiálu vyplýva, že pod spisovou značkou Pd 94/19/5505 Okresná
prokuratúra Liptovský Mikuláš podala dňa 26.07.2019 protest prokurátora proti bodu č. I. uznesenia
mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 21.06.2018,

č. 46/2018, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu. Oznámením zo dňa 30.09.2019, doručeným
žalobcovi dňa 01.10.2019 žalovaný prokurátorovi oznámil, že primátor mesta Liptovský Mikuláš v súlade
s § 13 ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení využil svoje právo pozastaviť
výkon uznesenia mestského zastupiteľstva Liptovský Mikuláš č. 55/2019 zo dňa 19.09.2019, ktorým saprotestuprokurátoravyhoveloabolozrušenéuznesenieč.46/2018zodňa21.06.2018,nakoľkoprimátor
mesta Liptovský Mikuláš sa domnieva, že je pre mesto zjavne nevýhodné. V oznámení sa ďalej uvádza,
že mestské zastupiteľstvo na jednej strane vyhovuje protestom prokurátora a ruší uznesenia MsZ, ale na

strane druhej nenavrhuje a neschvaľuje ďalší postup ako riešiť danú situáciu. Mesto Liptovský Mikuláš
môže očakávať komplikácie v súvislosti so vzťahmi voči tretím osobám a zaznamenať značné škody.
Protest prokurátora ani uznesenie MsZ o vyhovení protestu prokurátora nie sú rozhodnutia, ktoré by
mohli absolútnu neplatnosť právneho úkonu záväzne potvrdiť.

9. Uznesením č. 46/2018 zo dňa 21.06.2018 mestské zastupiteľstvo v Liptovskom Mikuláši v časti I.
schválilo vklad nehnuteľného majetku do kapitálového fondu spoločnosti Mestský Hokejový klub 32
Liptovský Mikuláš, a. s., so sídlom Partizánov 14, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 413 941, pričom
vkladom sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. M., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš,
a to pozemky par. č. KN-C 740/14 orná pôda o výmere 10 000 m2, parc. č. KN-C 740/15 orná pôda o
výmere 8 000 m2 a parc. č. KN-C 740/2 orná pôda o výmere 5 590 m2 (pozemky spolu o výmere 23

590 m2) v hodnote 595 591 eur podľa znaleckého posudku č. 3/2013 zo dňa 15.01.2013. Zostatková
hodnota vkladaného majetku mesta vedeného v účtovníctve k 31.05.2018 predstavuje spolu 57 700 eur,
pričom parc. č. KN-C 740/2 predstavuje 55 900 eur, čo je 10 eur/m2 a parc. č. KN-C 740/14 a
740/15 predstavujú spolu 1 800 eur, čo je 0,100 eur/m2.

10. Uznesením č. 55/2019 zo dňa 19.09.2019 Mestské zastupiteľstvo Liptovský Mikuláš v bode II. 1.
zobralo na vedomie protest prokurátora sp. zn. Pd 94/19/5505 zo dňa 26.07.2019 a v bode IV. písm. b)
tohto uznesenia zrušilo prijaté uznesenie zo dňa 21.06.2018 č. 46/2018.

11. Primátor mesta Liptovský Mikuláš podľa § 13 ods. 6 zákona o obecnom zriadení výkon predmetného

uznesenia mestského zastupiteľstva pozastavil. Uznesenie mestského zastupiteľstva Liptovský Mikuláš
č. 55/2019 zo dňa 19.09. stratilo platnosť, keďže v zákonom stanovenej lehote poslanci zastupiteľstva
predmetné uznesenie nepotvrdili potrebnou väčšinou hlasov.

12. Správny súd po preskúmaní napadnutého uznesenia v zmysle žalobných bodov (§ 353 ods. 1 písm.

d) SSP) konštatuje, že napadnuté uznesenie mestského zastupiteľstva Liptovský Mikuláš č. 46/2018
zo dňa 21.06.2018 je potrebné zrušiť podľa § 356 ods. 3 SSP, pretože je v rozpore so zákonom, keď
mestské zastupiteľstvo mesta Liptovský Mikuláš prijatím uznesenia č. 46/2018 z 21.06.2018 konalo a
rozhodlo spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením § 6 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí
v znení neskorších predpisov a ustanovením § 8 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v

znení neskorších predpisov. Správny súd má totiž na základe spisového materiálu v posudzovanej veci
preukázané, že nešlo o vklad majetku špecifikovaného v časti I. uznesenia mestského zastupiteľstva
č. 46/2018 z 21.06.2018 do základného imania obchodnej spoločnosti Mestský Hokejový klub 32
Liptovský Mikuláš, a. s., čo má preukázané aj výpisom z Obchodného registra, keďže vkladom
nehnuteľného majetku do kapitálového fondu predmetnej obchodnej spoločnosti Mestský Hokejový klub

32 Liptovský Mikuláš, a. s., mesto nezískalo žiadnu relevantnú protihodnotu, nakoľko preukázateľne
nedošlo k zvýšeniu základného imania obchodnej spoločnosti, ktorej je mesto Liptovský Mikuláš jediným
akcionárom, či upisovaniu nových akcií.
13. Z ustanovenia § 6 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí jednoznačne vyplýva, že obec
je oprávnená vložiť svoj majetok ako vklad len do základného imania obchodnej spoločnosti. Vkladom

majetku do základného imania obchodnej spoločnosti obec totiž získava majetkovú účasť na tejto
obchodnej spoločnosti, teda získava protihodnotu za vložený majetok. Obchodná spoločnosť aj so
stopercentnou majetkovou účasťou obce je samostatným subjektom vlastníckeho práva, odlišným od
obce. Ak chce obec previesť do vlastníctva obchodnej spoločnosti ďalší majetok, okrem vkladu do
základného imania, potom tak môže urobiť len niektorým zo spôsobov definovaným v ustanovení § 9a

ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, prevody
vlastníctva majetku obce sa musia vykonať a) na základe obchodnej verejnej súťaže, b) dobrovoľnou
dražbou (ďalej len „dražba“) alebo c) priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty
majetku stanovenej podľa osobitného predpisu. Podľa § 9a ods. 2 citovaného zákona obec zverejní
zámer predať svoj majetok a jeho spôsob na svojej úradnej tabuli, na internetovej stránke obce, ak ju

má obec zriadenú, a v regionálnej tlači. Ak ide o prevod podľa ods. 1 písm. a) a b), musí oznámenie
v regionálnej tlači obsahovať aspoň miesto, kde sú zverejnené podmienky obchodnej verejnej súťaže
alebo dražby.14. Správny súd mal ďalej z pripojeného spisového materiálu Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
Katastrálny odbor sp. zn. V 2540/18 preukázané, že dňa 22.06.2018 pod č.
MsÚ/Práv.2018/5833-1/Mjav mesto Liptovský Mikuláš doručilo katastrálnemu odboru Okresného úradu

Liptovský Mikuláš návrh zo dňa 22.06.2018 na vklad vlastníckeho práva k vyššie konkretizovaným
nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech obchodnej spoločnosti Mestský Hokejový klub
32 Liptovský Mikuláš, a. s., do jeho kapitálového fondu. Katastrálny odbor Okresného úradu Liptovský
Mikuláš o predmetnom návrhu rozhodol tak, že dňa 26.06.2018 pod číslom vkladu V 2540/2018
rozhodnutím podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona povolil vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností k vyššie konkretizovaným pozemkom v prospech spoločnosti Mestský Hokejový klub 32
Liptovský Mikuláš, a. s., v podiele 1/1, na základe vyhlásenia vkladateľa o vložení nehnuteľnosti do
majetku právnickej osoby uzavretej medzi účastníkmi mesto Liptovský Mikuláš ako vkladateľ a Mestský
Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s. ako nadobúdateľ.

15. Z ustanovenia § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí vyplýva, že jednotka územnej samosprávy môže

svoj majetok vložiť ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo môže zo svojho
majetku založiť právnickú osobu. Postup mesta Liptovský Mikuláš v posudzovanej veci nespočíval ani v
jednom z týchto zákonodarcom aprobovaných spôsobov, pretože nešlo o vklad majetku do základného
imania a obchodná spoločnosť Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s. v čase vkladu
nehnuteľného majetku mesta do jeho kapitálového fondu už existovala. Je nepochybné, že ku vkladu

nehnuteľného majetku mesta Liptovský Mikuláš do kapitálového fondu obchodnej spoločnosti došlo
mimo základného imania Mestského Hokejového klubu 32 Liptovský Mikuláš, a. s., a teda objektívne
bez získania akejkoľvek relevantnej protihodnoty na strane mesta Liptovský Mikuláš, čo nepochybne
vyplýva aj z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina spoločnosti Mestský Hokejový klub
32 Liptovský Mikuláš, a. s., so sídlom Partizánov 14, 031 01 Liptovský Mikuláš, podľa ktorého základné

imanie predmetnej obchodnej spoločnosti, t. j. miera vyjadrenia účasti spoločníka na majetku obchodnej
spoločnosti, zostalo aj po prijatí uznesenia č. 46/2018 zo dňa 21.06.2018 bez zmeny.

16. Správny súd poukazuje pritom na skutočnosti vyplývajúce z vyjadrenia prokurátora v replike zo dňa
02.09.2020 a predložených listinných dôkazov, že označený majetok mesta Liptovský Mikuláš, vložený

do ním vlastnenej obchodnej spoločnosti, keďže je jediným akcionárom Mestského Hokejového klubu
32 Liptovský Mikuláš, a. s., prešiel na základe kúpnych zmlúv
do súkromného vlastníctva fyzických osôb, a to I. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/X, XXX
XX O. P., E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. K.. A. D. XXXX, XXX XX B. C. a W.. X. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K. K. XX, okres Liptovský Mikuláš. Všetci traja nadobúdatelia, či už priamo

v osobách E. C. a W.. X. C. ako spoluvlastníkov a v prípade W.. X. C. aj ako konateľa obchodnej
spoločnosti CD - profil s. r. o., IČO: 31 615 830, so sídlom ul. 1. mája 2070, Liptovský Mikuláš a
nepriamo v osobe I. P., ako spoločníka a konateľa obchodných spoločností, v ktorých ako spoločník
a konateľ vystupuje ďalší spoluvlastník a konateľ obchodnej spoločnosti CD - profil s. r. o., W.. T. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, B. C., vykazujú v obchodnej spoločnosti CD - profil s. r.

o., ako sponzora a partnera ľadového hokeja v Liptovskom Mikuláši, väzby na obchodnú spoločnosť
Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s. I. P., E. C. a W.. X. C. pritom sporné nehnuteľnosti
nenadobudli do vlastníctva od žalovaného a v intenciách relevantnej právnej úpravy, predovšetkým
zákona o majetku obcí, ale od obchodnej spoločnosti Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s.,
majúcej vo veci postavenie prostredníka, ktorý ako akciová spoločnosť, v ktorej výlučným akcionárom

je žalovaný, umožnil I. P., E. C. a W.. X. C. nadobudnúť sporné nehnuteľnosti bez potreby žalovaného
konať v súvislosti s ich scudzením predajom v intenciách zákona o majetku obcí. E. C. a W.. X. C. sú
podielovými spoluvlastníkmi obchodnej spoločnosti CD - profil s. r. o., IČO: 31 615 830, so sídlom ul. 1.
mája 2070, Liptovský Mikuláš, ktorá je dlhoročným sponzorom „mikulášskeho ľadového hokeja“, ktorý
je v meste Liptovský Mikuláš reprezentovaný výhradne obchodnou spoločnosťou Mestský Hokejový

klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s. I. P. je spoločníkom alebo členom orgánov obchodných spoločností,
v ktorých spolufiguruje s ďalším podielovým spoluvlastníkom obchodnej spoločnosti CD - profil s. r. o.
W.. T. C., trvale bytom K. XXX/XX, B. C. (DC holding, a. s., Liptovský Mikuláš, OICD s. r. o., Liptovský
Mikuláš). I. P., E. C. a W.. X. C. za kúpu sporných nehnuteľností nezaplatili štandardne kúpnu cenu,
ale hodnota nimi kupovaných nehnuteľností bola totožnou s výškou pôžičky obchodnej spoločnosti

Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s. Podľa prokurátora ako pravidelní a dlhoroční sponzori
„mikulášskeho hokeja“ v zastúpení obchodnou spoločnosťou CD - profil s. r. o. boli oboznámení s jeho
stavom, a to aj po finančnej stránke, pričom obchodná spoločnosť Mestský Hokejový klub 32 Liptovský
Mikuláš, a. s. je dlhodobo v strate a je teda evidentné, že pôžičky od I. P., E. C. a W.. X. C. prijala svedomím, že ich nebude objektívne schopná v dohodnutej dobe splatiť. X. má za to, že I. P., E. C. a
W.. X. C. poskytli obchodnej spoločnosti Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s. pôžičku ako
fyzické osoby, nie sponzorský dar ako spoločníci obchodnej spoločnosti CD - profil s. r. o., resp. iných

spriaznených obchodných spoločností, pričom nimi nadobudnuté sporné nehnuteľnosti mienia ďalej
použiť na výkon podnikateľskej činnosti. V tej súvislosti je na základe uznesenia vyšetrovateľa Krajského
riaditeľstva PZ v Žiline, odbor kriminálnej polície ČVS: KRP-7/2-VYS-ZA-2020 zo dňa 14.02.2020 podľa
§ 199 ods. 1 trestného poriadku začaté aj trestné stíhanie pre pokračovací obzvlášť závažný zločin
porušovaniapovinnostiprisprávecudziehomajetkupodľa§237ods.1,ods.4písm.a)trestnéhozákona

na skutkovom základe, rozvedenom vo výrokovej časti predmetného uznesenia.

17. Správny súd konštatuje, že zriadením inštitútu kapitálového fondu nie je možné poprieť ustanovenie
§ 6 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ktoré má kogentnú
povahu a obsahuje taxatívny výpočet. Obec (mesto) je pri nakladaní s vlastným majetkom v súvislosti s
jeho vkladom do majetku obchodnej spoločnosti limitovaná priamo zákonom a v posudzovanom prípade

ani jedna z dvoch uvedených možností naplnená nebola. Podľa názoru správneho súdu mesto Liptovský
Mikuláš postupovalo v zákonom o majetku obcí neupraveným spôsobom, keď cestou mestského
zastupiteľstva formou jeho uznesenia č. 46/2018 zo dňa 21.06.2018 schválilo a následne realizovalo
vklad nehnuteľného majetku do rezervného fondu, a nie základného imania už existujúcej, teda nie
mestom týmto postupom zakladanej obchodnej spoločnosti (právnickej osoby). Pôvodný stav, pokiaľ

ide o mieru účasti spoločníka na majetku obchodnej spoločnosti tak zostal nedotknutý, a to aj napriek
tomu, že 100% akcionárov predmetnej obchodnej spoločnosti, v rozpore s ustanovením § 6 ods. 5
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov realizovalo vklad svojho majetku do
kapitálového fondu uvedenej obchodnej spoločnosti. Aj podľa názoru správneho súdu ustanovenie § 9
ods. 2 písm. f) zákona o majetku obcí je potrebné vo vzťahu k § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí vykladať

reštriktívne a možnosť zákonným spôsobom vložiť majetok jednotky územnej samosprávy do majetku
obchodnej spoločnosti viazať výlučne na dôvody konkretizované zákonodarcom priamo v ustanovení §
6 ods. 5 zákona o majetku obcí. Je totiž potrebné rozlišovať medzi pojmom vyjadreným v ustanovení §
6 ods. 5 zákona o majetku obcí vyjadreným slovným spojením „základné imanie obchodnej spoločnosti“
a pojmom vyjadreným slovným spojením „majetok obchodnej spoločnosti“. I keď ustanovenie § 9 ods.

2 písm. f) citovaného zákona dostatočne nerozlišuje medzi základným imaním obchodnej spoločnosti a
majetkom obchodnej spoločnosti, s poukazom na znenie § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí žalovaný mal
a mohol v posudzovanej veci postupovať iba spôsobom, v rámci ktorého by vklad svojho nehnuteľného
majetku realizoval výlučne do základného imania obchodnej spoločnosti Mestský Hokejový klub 32
Liptovský Mikuláš, a. s., ktorej je majoritným spoluvlastníkom, k čomu však nedošlo. Legálna definícia

pojmu základné imanie je vyjadrená v ustanovení § 58 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého
základné imanie (obchodnej spoločnosti) je peňažným vyjadrením súhrnu peňažných aj nepeňažných
vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Základné imanie je základným počiatočným vlastným
zdrojom financovania spoločnosti a krytím jej majetkových zložiek. Predstavuje peňažné vyjadrenie
súhrnu vkladov všetkých spoločníkov počas existencie spoločnosti, pričom môže byť vytvorené vkladmi

tak vo forme peňažnej ako aj nepeňažnej. Pokiaľ ide o vzťah základného kapitálu a majetku obchodnej
spoločnosti, od základného imania je potrebné odlišovať imanie alebo čisté obchodné imanie obchodnej
spoločnosti, resp. podobné ekonomické kategórie. Základné imanie je zdrojom financovania, a v
účtovníctve vystupuje na strane pasív. Vyjadruje len hodnotu vkladov, ktoré spoločníci vložili do
obchodnej spoločnosti odo dňa jej založenia, nie však jej hodnotu. Základné imanie na rozdiel

od obchodného majetku je vo svojej podstate iba účtovnom veličinou, ktorá zväčša nezodpovedá
reálnemu stavu majetku spoločnosti. Povinnú tvorbu základného imania zákon v ustanovení § 58 ods. 2
Obchodného zákonníka výslovne ustanovuje iba pre spoločnosť s ručením obmedzeným a pre akciovú
spoločnosť, resp. pre jednoduchú spoločnosť na akcie. Pojem „obchodný majetok“ je vymedzený v
ustanovení§6ods.1Obchodnéhozákonníka,pričomideosúhrnmajetkovýchhodnôt,t.j.všetkýchaktív

podniku. Pojem obchodné imanie je širší ako obchodný majetok, lebo zahŕňa tak obchodný majetok, ako
aj záväzky vzniknuté v súvislosti s podnikaním (dlhy). Obchodný majetok predstavuje aktíva a záväzky
podnikateľaprestavujúpasíva.Obchodnéimaniejetedasúhrnomaktívapasív.Pasíva(záväzky)možno
do obchodného imania zahrnúť len za predpokladu, že podnikateľovi vznikli v súvislosti s podnikaním.
Pokiaľ takáto súvislosť absentuje, záväzky nemožno zahrnúť do obchodného imania.

Tvrdenia žalovaného uvedené v jeho vyjadrení k žalobe zo dňa 13.08.2020 vrátane spôsobu použitia
jednotlivých metód výkladu ustanovenia § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí nemá právnu relevanciu ani
oporu v zákone. Zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho
výkladujemetodologickýpostup,vrámciktoréhonemážiadnazvýkladovýchmetódabsolútnuprednosť.Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich
doslovného znenia a odchýliť sa od neho je potrebné v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje
účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, čo však nie je posudzovaný prípad. Naviac žalovaný ani v
písomnom vyjadrení k žalobe a ani na súdnom pojednávaní, pokiaľ poukazoval na úpravu Obchodného
zákonníka v súvislosti s možnosťou vložiť majetok do kapitálových fondov, neidentifikoval ustanovenie
Obchodného zákonníka, ktoré to umožňuje.

18. Správny súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí má kogentnú povahu a
obsahuje taxatívny výpočet, preto obec (mesto) je pri nakladaní s vlastným majetkom v súvislosti s jeho
vkladom do majetku obchodnej spoločnosti limitovaná priamo zákonom. Ani jedna z dvoch možností
postupu mesta s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí nebola v danom prípade
naplnená.

19. Vzhľadom na zistenie, že obsahom napadnutého uznesenia Mestského zastupiteľstva Liptovský
Mikuláš č. 46/2018 zo dňa 21.06.2018 v časti I. bol porušený zákon tým, že Mestské zastupiteľstvo
mesta Liptovský Mikuláš rozhodlo v rozpore s ustanovením § 6 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí v znení neskorších predpisov a ustanovením § 8 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
v znení neskorších predpisov, správny súd toto uznesenie podľa § 356 ods. 3 SSP zrušil.

20. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439,
§ 440 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa
podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.