Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/59/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122010344
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4122010344.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD.
a sudcov JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci obžalovaného K. C., pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, o
odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra, proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. 4.
2022 sp. zn. 1T/16/2022, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 28. 9. 2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) bol obžalovaný K. C. (ďalej aj
ako „obžalovaný“) uznaný vinným pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že:
dňa 29.06.2020 v Lužiankach osobne prevzal opakovanú písomnú výzvu Okresného súdu Trnava na

nastúpenie do výkonu trestu sp. zn. 9T/80/2017-201 zo dňa 25.02.2020, aby najneskôr do 8 dní od
prevzatia tejto výzvy nastúpil výkon trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok v Ústave na výkon väzby a
Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Trnava
sp. zn. 9T/80/2017 zo dňa 16.04.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/99/2019 zo dňa 08.10.2019 dňom 08.10.2019, po
tom, čo bola jeho žiadosť o povolenie odkladu výkonu tohto trestu zamietnutá, pričom túto výzvu

nerešpektoval, do výkonu trestu odňatia slobody bez vážneho dôvodu dobrovoľne nenastúpil, pričom až
na podklade príkazu Okresného súdu Trnava na dodanie do výkonu trestu sp. zn. 9T/80/2017-205 zo
dňa 23.10.2020 bol dňa 01.12.2020 dodaný do výkonu trestu odňatia slobody príslušníkmi Policajného
zboru.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36

písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., s použitím § 38 ods.
2, ods. 3 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zák. určená skúšobná doba vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie prokurátor do výroku o treste. V

písomných dôvodoch odvolania uviedol, že obžalovaný bol napriek svojmu pomerne mladému veku
doposiaľ štrnásťkrát súdne trestaný, pričom poukázal na rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn.
9T/80/2017 zo dňa 16. 4. 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/99/2019
zo dňa 8. 10. 2019, ktorým bol obžalovaný odsúdený za prečin porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1
rok, kde oba súdy zhodne konštatovali, že u obžalovaného sa jedná o recidívne konanie a iný trest, ako

trest nepodmienečný, nie je u neho spôsobilý naplniť účel trestu. Obžalovaný sa aj napriek uloženémutrestu dopustil trestnej činnosti a opakovane bez zábran nerešpektoval zákon. Uložený podmienečný
trest neplní ani funkciu generálnej prevencie, nakoľko nepôsobí výchovne voči ďalším osobám.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a obžalovanému uložil prísnejší trest

odňatia slobody a zaradil ho na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora písomne nevyjadril.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že sa pridržiava písomne podaného
odvolania, nad rámec ktorého nechcela nič uviesť. Navrhla, aby krajský súd vyhovel podanému
odvolaniu prokurátora a podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok súdu I.
stupňa vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, že uloží obžalovanému
podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák. a
priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák.

nepodmienečný trest na dolnej hranici trestnej sadzby a na výkon uvedeného trestu ho zaradí do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred krajským súdom uviedol, že rozsudok súdu I. stupňa
považuje v celom rozsahu za správny. Nepodmienečný trest odňatia slobody je neprimerane prísny

vzhľadom na osobné a rodinné pomery obžalovaného. Navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.
por. ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí oznámil, že je zamestnaný v Jaguari už na dobu neurčitú. Požiadal,
aby mu odvolací súd dal ešte jednu šancu. Uviedol, že jeho priemerný mesačný príjem je cca 1.000,-

eur až 1.200,- eur, pričom má dve školopovinné deti a dve, ktoré majú už samostatné domácnosti. Jeho
manželka tiež pracuje. Mal dlhy cca 7.000,- eur, ktoré rieši exekútor a podal žiadosť na osobný bankrot.
V konečnom návrhu sa pridržal toho, čo uviedol jeho obhajca.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -

prokurátorom, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa dopustí

ten, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci bez
vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom.

Keďže odvolanie prokurátora smerovalo len čo do výroku o uloženom treste, odvolací súd viazaný
rozsahom podaného odvolania, preskúmaval len napádanú časť a teda výrok o treste uloženom súdom

I. stupňa obžalovanému.
Súd I. stupňa pri druhu a výmere trestu vychádzal z kritérií, uvedených v § 34 Tr. zák. a teda poukázal
na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku, skúmal priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, poukázal na osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy. Súd I. stupňa
správne poukázal na skutočnosť, že obžalovaný sa v minulosti opakovane dopustil protiprávneho

konania, za ktoré bol odsúdený. Preto súd I. stupňa správne prihliadol na priťažujúcu okolnosť
uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák. Keďže súd I. stupňa správne zistil existenciu poľahčujúcich okolností
uvedených v § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., správne upravil zákonom stanovenú trestnú sadzbu,
ktorú po aplikácii ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. v dôsledku prevahy poľahčujúcich okolností nad
priťažujúcimi okolnosťami v pomere 2:1, znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Ukladal

preto obžalovanému trest odňatia slobody v upravenej sadzbe, kedy mohol potrestať obžalovaného
trestom odňatia slobody až na 16 (šestnásť) mesiacov.

Aj odvolací súd sa plne stotožnil s názorom súdu I. stupňa, že v prípade obžalovaného by bolo
neprimerane prísne pôsobiť na neho represívne a preto záver súdu I. stupňa považoval za správny. V

prípade obžalovaného ide o páchateľa, ktorý bol v minulosti odsúdený na nepodmienečné tresty odňatia
slobody za krádeže, porušovanie domovej slobody, výtržníctvo, zanedbanie povinnej výživy, avšak je
potrebné brať do úvahy aktuálne okolnosti na strane osoby obžalovaného, ktorý je riadne zamestnaný
na dobu neurčitú, žije so svojou manželkou a dvoma maloletými deťmi v spoločnej domácnosti. Aj spoukazom na kritický postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti ako aj poslednú hodnotiacu
správu odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody aj odvolací súd dospel k záveru, že u obžalovaného
jeho predchádzajúce výkony nepodmienečných trestov mali pre neho dostatočný výchovný vplyv a

bude pre neho účelnejšie podrobiť ho v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sledovaniu, či bude
schopný viesť riadny život a nepáchať priestupky, príp. trestnú činnosť. Obžalovaný bude mať preto
možnosť preukázať, že je schopný napriek svojej kriminálnej minulosti, zaradiť sa do vedenia riadneho
života, aby tým bola čo najmenej zasiahnutá aj jeho rodina.

Súd I. stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami, na
základe ktorých pristúpil k ukladaniu trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, s čím sa odvolací súd plne stotožnil. Trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku považoval odvolací súd
za primeraný a postačujúci na nápravu obžalovaného.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd zamietol odvolanie prokurátora ako
nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.