Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 6, 2007

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/95/1995

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1195899958
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2007:1195899958.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1. J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, P.,

2. I. T., nar. XX.X.XXXX, H. XX, P.
3. F. T., nar. XX.X.XXXX, H. XX, P.
všetci zastúpení R.. K. P., C.. R..I..Š. XX, K.

proti odporcovi: Fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Ružinovská 6, Bratislava o náhradu škody
spôsobenej pri poskytovaní zdravotníckych služieb takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovatelia v 1., 2., 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť titulom náhrady trov štátu spoločne a nerozdielne
sumu 37.154,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Bratislava I.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tun. súd dňa 7.4.1995 domáhali sa navrhovatelia proti odporcom: Fakultnej
nemocnici v Bratislave so sídlom Mickiewiczova 13, Bratislava a Nemocnici s poliklinikou Staré Mesto
so sídlom Bezručova 5, Bratislava náhrady škody na zdraví spôsobenej pri poskytovaní zdravotníckych

služieb.

Navrhovateľ v 1. rade žiadal náhradu škody na tom základe, že v období od roku 1972 až do roku 1992
bol evidovaný ako darca krvi a krvnej plazmy na Klinike hematológie a transfuziológie v Bratislave na
Partizánskej 4, ktorá je klinikou Fakultnej nemocnice v Bratislave a počas darcovstva bol nainfikovaný
vírusovou hepatitídou "C".

Navrhovatelia v 2. a 3. rade sa domáhali náhrady škody na tom základe, že dňa 2.10.1986 na
novorodeneckom oddelení II. Detskej kliniky Nemocnice s poliklinikou Staré Mesto im bol a bez
predchádzajúceho vyšetrenia na prítomnosť infekčného agens podaná transfúzia krvi navrhovateľa v 1.
rade, v dôsledku čoho boli navrhovatelia v 2. a 3. rade nainfikovaní vírusom hepatitídy "C".

Odporca v 1. rade žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ v 1. rade daroval na Klinike
hematológie a transfuziológie Fakultnej nemocnice v Bratislave od roku 1970 do roku 1972 bežnou

formou krv a formou plazmaferézy prvýkrát 22.2.1972. V priebehu celého obdobia darovania krvi
bežnou formou a formou plazmaferézy bol spôsob odberu a spracovania krvi na klinike hematológie a
transfuziológie vykonávaný podľa platných predpisov vydaných Ministerstvom zdravotníctva za účelom
zníženia rizika prenosu potransfúznej hepatitídy krvnými prípravkami.Navrhovateľ v 1. rade bol sledovaný a postupovalo sa pri ňom podľa vtedy platných predpisov. Pre
abnormálne pečeňové testy hodnotené ako antikteristická hepatitída bol od mája 1977 trvalo vyradený

z darovania krvi, po konzultácii s prednostom kliniky mu bolo umožnené darovať plazmu výhradne na
laboratórne účely. Po poučení darcu a jeho ústnom aj písomnom súhlase bol zaradený do kádra darcov
- plazmaferetikov v roku 1986.

Skutočnosť, že nesmel darovať krv na liečebné účely a až na základe jeho písomnej žiadosti boli
dovolené výlučne odbery pre laboratórne účely, ukazuje, že vedel o svojom pečeňovom ochorení a riziku
prenosu hepatitídy. Navyše chodil do roku 1979 z tohto dôvodu na infektologickú ambulanciu. Napriek
tomu na transfúznom oddelení Nemocnice s poliklinikou Kramáre daroval krv svojim deťom - odporcom
v 2. a 3. rade.

Odporca v 1. rade uviedol, že vyšetrenie protilátky proti vírusu hepatitídy C (anti-HCV) bolo na Klinike
hematológie a transfuziológie zahájené v roku 1992. Toto vyšetrenie sa na svetových pracoviskách
rutinne vykonáva od roku 1990. Ani v roku 1992 nebolo toto vyšetrenie povinné podľa predpisov
transfúznej služby.

Odporca v 2. rade uviedol námietku pasívnej ligitimácie. Uviedol, že navrhovateľ v 2. rade bol
hospitalizovaný na II. detskej klinike Nemocnice s poliklinikou Staré Mesto, Bezručova 5, Bratislava
v dňoch 18.8.1986 - 7.10.1986. Navrhovateľka v 3. rade bola hospitalizovaná v dňoch 18.8.1986
- 17.10.1986. Obom bola podaná krv, navrhovateľovi v 2. rade v dňoch 27.9.1986 a 2.10.1986,
navrhovateľke v 3. rade v dňoch 19.8.1986 a 2.10.1986 z dôvodu potreby jej podania, pričom bol

zachovaný postup lege artis. Krv, ktorá bola navrhovateľkou v 2. a 3. rade podaná bola dodaná z Kliniky
hematológie a transfúzie krvi na Partizánskej ul. v Bratislave. Sérologické vyšetrenie krvi vykonávajú
transfúznekliniky,krvnékonzervypoprevzatísaneotvárajú.Vpredmetnejveci odporcav2.radeprevzal
krvné konzervy sérologicky vyšetrené s podkladmi k možnosti ich použitia. Zo strany odporcu v 2. rade
nedošlo k zanedbaniu zdravotnej starostlivosti u navrhovateľov v 2. a 3. rade.

Na základe rozhodnutí Ministerstva zdravotníctva SR pôvodne označený odporca v 2. rade zanikol a
právnym nástupcom pôvodne označených odporcov v 1. a 2. rade je Fakultná nemocnica s poliklinikou
Bratislava, Ružinovská 6, Bratislava.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov E.. F. E., E.. R.. D. T., E.. E.
A.D., D. Š., E.. D. Y., E.. B. K., Y..E.. R. X. E., F. E., S.. Q. E., R.. I. O.Q., J.. J. B., R.. Y. Q., J. K., R.. F.
Š., E.. S. T., S.. Z. N., S.. Z. Q., R.. X., znaleckými posudkami Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa
Šafárika v Košiciach č. 4/2002 a Martinskej fakultnej nemocnice č. 16/2004, výsluchom znalcov E..R..
F. B.N., R.. R. Y., R.. E. Q., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v 1. rade bol darcom krvi od roku 1968 v Trnave, (od roku 1972 v Bratislave na Klinike
hematológie a transfuziológie v Bratislave. Od roku 1970 do r. 1972 boli u navrhovateľa robené bežné
odbery a neskôr plazmaferéza. Zvýšené hepatálne testy zaznamenané v dokumentácii z 15.9.1976
sa upravili po diéte a od 28.4.1977 navrhovateľ v 1. rade pokračoval v darcovstve. V máji 1977 boli

uňho opätovne zaznamenané hraničné hodnoty UBG + a SGPT, preto bolo darcovstvo zastavené.
Navrhovateľ v 1. rade sa dožadoval ďalšieho darovania. Po konzultácii s Y..R.. X. E. prednostom kliniky
nebol vhodný ako darca a bola mu odporúčaná starostlivosť u hematológa. Podľa záznamu z 21.7.1977
R.. P. nevylúčila prekonanú anikterickú formu vírusovej hepatitídy. Pojem hepatitída C nebol v tom čase
známy. Hepatitída sa označovala ako Non A, Non B. Hepatálne testy boli sledované v pravidelných

intervaloch s doporučenou terapiou hepatoprotektív a diétnym režimom.

V marci 1980 bol navrhovateľ v 1. rade poučený R.. Š. a bolo mu vysvetlené, že nie je vhodný na
darovanie. Dňa 14.5.1986 sa navrhovateľ dožadoval ďalšieho darovania. Po opakovanej konzultácii
s Y.. R.. X. E., prednostom kliniky hematológie a transfuziológie bolo odsúhlasené darovanie iba pre

laboratórne účely (Sanguitesty). Dňa 3.6.1986 bol navrhovateľ v 1. rade poučený o tomto spôsobe
darovania a bolo mu odporučené zaočkovanie, s čím súhlasil. R.. Y. osobne poučila navrhovateľa v 1.
rade a navrhovateľ v 1. rade obdržal preukaz na výrobu diagnostických sér.Dňa 20.8.1986 navrhovateľ podpísal vyhlásenie o darovaní krvi a orgánov a dňa 30.9.1986 na
transfuziologickom oddelení Dérerovej nemocnice s poliklinikou v Bratislave daroval krv navrhovateľom
v 2. a 3. rade, ktorá im bola podaná dňa 2.10.1986 na novorodeneckom oddelení Detskej fakultnej

nemocnice s poliklinikou Staré Mesto.

Súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania podľa Občianskeho zákonníka v znení platnom do
30.6.1988 (zák.č. 40/1964 Zb.)

Podľa ust. § 238 tohto zákona organizácia zodpovedá i za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú
pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri poskytnutí služby použili, tejto zodpovednosti sa
nemôže zbaviť.

Podľa § 421 ods. 1 Občianskeho zákonníka organizácia zodpovedá občanovi za škodu, ktorú mu
spôsobila porušením právnej povinnosti.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia škoda je spôsobená organizáciou, ak bola spôsobená
v rámci plnenia jej úloh tými, ktorí tieto úlohy plnili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia organizácia sa zodpovednosti zbaví, ak preukáže, že škode
nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od nej požadovať. Svojej
zodpovednosti sa však nemôže zbaviť poukazom na to, že plnila opatrenie nadriadených orgánov.

Podľa § 441 Obč. zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu

pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Zodpovednosť odporcu za škodu by prichádzala do úvahy za splnenia dvoch podmienok a to
protiprávnom spôsobení škody tými, ktorí plnili úlohy organizácie a ďalšou podmienkou zodpovednosti
je, že ku škode došlo v rámci plnenia úloh organizácie.

V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním dostatočne preukázané, že odporca, resp. jeho
právni predchodcovia pri poskytovaní zdravotníckych služieb navrhovateľom v 1., 2. a 3. rade konali lege
artis na úrovni vtedajších poznatkov lekárskej vedy, v súlade s vtedy platnými predpismi. Znaleckým
dokazovaním mal súd preukázané, že poznatky o víruse hepatitídy C (HCV) sa vo svete datujú od roku

1989, na Slovensku sa detekcia protilátok anti-HCV stala štandartnou metodikou od roku 1991-1992.
Vykonaným znaleckým dokazovaním mal súd preukázané, že postup odporcu pri odbere krvnej plazmy
v r. 1976-1992 bol vykonaný v súlade s vtedy platnými predpismi a konalo sa lege artis. Taktiež mal súd
preukázané, že navrhovateľ v 1. rade bol poučený v r. 1980 R.. Š., že nie je vhodný na darovanie krvi a
plazmy pre klinické účely a opakovane v roku 1986 R.. Y. a Y..R.. X. E. pre zvýšené hepatálne testy.

Napriek tomu navrhovateľ v 1. rade dňa 30.9.1986 daroval krv svojim deťom - navrhovateľom v 2.
a 3. rade. Súd mal taktiež preukázané, že postup II. Detskej kliniky nemocnice s poliklinikou - Staré
Mesto pri transfundovaní krvi navrhovateľa v 1. rade navrhovateľom v 2. a 3. rade dňa 2.10.1986 bol
lege artis. Nebolo povinnosťou II. Detskej kliniky vyšetriť dodanú krv. Povinnosťou klinického pracoviska,

ktoré podáva transfúziu je jedine orientačné vyšetrenie krvnej skupiny ABO príjemcu a darcu pri lôžku
pacienta. Žiadne iné vyšetrenia klinické pracovisko v podávanom transfúznom prípravku nerobí. Súd
preto návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v súlade so zásadou úspechu vo veci.

Navrhovatelia nemali vo veci úspech, úspešný odporca si trovy neuplatnil, súd preto odporcovi náhradu
trov konania proti navrhovateľom nepriznal.

O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1/O.s.p. a zaviazal neúspešných navrhovateľov
nahradiť trovy, ktoré štát platil svedkom a súdnym znalcom zo štátnych prostriedkov v celkovej výške

37.154,- Sk.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods.
2/O.s.p.