Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 15, 2022

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6Csp/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119291433
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2022:6119291433.7

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: X. S.Í., K.. XX.XX.XXXX, O. Ď.
XXX, právne zastúpeného: WEBBER LEGAL, s.r.o. IČO 50 680 552, so sídlom v Brastislave - Nové
mesto, Na rozhliadke 2, proti žalovanému: B. Ú. O., U.. W.., W. K.: B., a.s., so sídlom v Bratislave
- Ružinov, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému: Černejová & Hrbek, s.r.o., IČO:
36 857 513, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Kýčerského 7, o zaplatenie 1.395,38 € s

príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v prvej inštancii
a odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.06.2020 sa žalobca voči žalovanému domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.395,38 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
1.395,38 € od 21.05.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 19.10.2012 uzavreli
strany sporu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere „E.“ č. 860611181012, predmetom ktorej bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru. Zmluva je zmluva formulárová, ktorej obsah žalobca nemohol meniť. Žalovaný

žiadnym spôsobom neskúmal schopnosť žalobcu splácať spotrebiteľský úver. Z uvedeného dôvodu je
zmluva neplatná. Z dôvodu neplatnosti zmluvy žalobca v predžalobnej výzve započítal svoju pohľadávku
voči žalovanému na vrátenie všetkých plnení podľa zmluvy voči pohľadávke žalovaného voči žalobcovi
na vrátenie všetkých plnení podľa zmluvy. Po takomto zápočte je pohľadávka žalobcu vo výške 1.395,38
€. Ak by súd považoval zmluvu za platnú, úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve nie
je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výška, počet a termíny splátok v členení

na istiny, úroky a iné poplatky, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zo zmluvy vyplýva,
že žalobca bol povinný okrem samotnej zmluvy uzavrieť zmluvu o poistení. Poistenie úveru bolo v
zmluvepredformulovanéanavrhovateľmuselpoistenieuzavrieťpokiaľchcelzískaťfinančnéprostriedky.
Poistenie nebolo individuálne dojednané. Poistenie bolo vopred stanovené. Výška splátky je uvedená už
spolu s poistným vo výške 93,62 €, z toho poistné je 7,40 €. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva,
že by žalobca mal možnosť odmietnuť poistenie. Ročná percentuálna miera nákladov je vypočítaná z

predpokladu, že výška mesačnej anuitnej splátky je 93,62 €, t.j. aj s poistením. V zmluve sú uvedené
aj nesprávne celkové náklady, keďže do nich neboli premietnuté náklady na poistenie. Po prepočte
počtu splátok a výšky splátky s poistením je výsledná suma vyššia ako je uvedená v zmluve. Nie je
uvedený ani termín konečnej splatnosti a doba trvania zmluvy. Žalobcovi bola poskytnutá istina vo výške
5.000 €, pričom žalobca vykonal splátky v celkovej výške 6.395,38 €. Okrem uvedeného žalobca uhradil
aj náklady na doplnkové služby, a to poistné v celkovej výške 547,68 €. Žalobca uhradil istinu dňa

15.11.2017.2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti právnych zástupcov strán sporu, ktorí nepožiadali o odročenie
pojednávania. Súhlasili, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:

4. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica platobným
rozkazom zo dňa 04.06.2019, sp. zn. 11Up/606/2019, vyhovel žalobe v celom rozsahu.

5. Žalovaný podal proti uvedenému platobnému rozkazu včas podaný odpor. Uviedol, že so žalobou
nesúhlasí. Tvrdenia žalobcu o neplatnosti zmluvy sú nielen v rozpore s dobrou vierou, no i v rozpore so
znením zákona, ktorý jednoznačne preferuje platnosť úverovej zmluvy. Ak má byť úver bezúročný a bez
poplatkov, zmluva nemôže byť zároveň neplatnou. Existujúca judikatúra jednoznačne preferuje platnosť
právneho úkonu pred jeho neplatnosťou. Nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti zo strany žalovaného.
Odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalobcu splácať úver bola zachovaná. Potrebné údaje

boli posudzované na základe údajov uvádzaných a dokladov predložených žalobcom v kontraktačnej
fáze. V zmysle aktuálnej judikatúry nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala
číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba, tej ktorej anuitnej splátky. Nemožno od
dodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresnýopisplánovanejamortizácie.Žalobunemožnopovažovať
za dôvodnú ani v časti vytýkajúcej údajnú absenciu údaja o konečnej splatnosti a dobe trvania zmluvy.

Z prvej strany zmluvy je evidentné, že prvá splátka pripadá na 18.01.2013 a posledná splátka, ktorá je
aj termínom konečnej splatnosti pripadá na 18.10.2022. Žalobca účelovo interpretuje jasné, zreteľné a
jednoznačnéúdajeoúverescieľomzdôvodniťúdajmipotrebuaplikáciezákonnejsankciebezodplatnosti
úveru. Výklad zmluvy podávaný žalobcom je však evidentne absurdný. Sankcia bezodplatnosti úveru by
bola neprimeranou sankciou. Žalobca vychádza z nesprávneho predpokladu, že poistenie úveru bolo

povinné. Povinné nebolo, v dôsledku čoho do celkových nákladov nevstupuje. Poistenie schopnosti
splácať úver je klientovi ponúkané pri uzatváraní zmluvy ako možnosť, nie je teda povinné. Úverovú
zmluvu môže klient za rovnakých podmienok uzatvoriť aj bez dojednaného poistenia. Zmluva bola
uzavretá koncom roka 2012. Žalobca zmluvu dlhé roky akceptoval. Úver čerpal i splácal. Nevznášal
žiadne návrhy na úpravu návrhu zmluvy. Navrhol žalobu zamietnuť a zároveň si uplatnil nárok na

náhradu trov konania.

6. Žalobca sa vyjadril k podanému odporu. Uviedol, že porušenie povinnosti žalovaného skúmať
schopnosť žalobcu splácať spotrebiteľský úver možno kvalifikovať ako konanie žalobcu v rozpore s
dobrými mravmi, ako zjavné obchádzanie zákona. Dôkazné bremeno v otázke dodržania povinnosti

skúmať spôsobilosť spotrebiteľa splácať úver je v danom prípade presunutá na žalovaného. V zmluve
je uvedená výška splátky už spolu s poistením. Ročná percentuálna miera nákladov je vypočítaná
z predpokladu, že výška mesačnej splátky je 93,62 € s poistením. Žalobca bol povinný uzavrieť
okrem samotnej zmluvy o úvere aj zmluvu o poistení. Poistenie úveru bolo v zmluve predformulované
a žalobca musel poistenie uzavrieť. Žalobca podal žiadosť o poskytnutie úveru vo výške 5.000 €

dňa 18.10.2012. Nikde nežiadal o poistenie. Následne dňa 19.10.2012 bolo žalobcovi povedané, že
úver mu bude poskytnutý iba, ak bude uzatvorené aj poistenie. Práve žalovaný je ten, kto svojimi
nekalýmiazavádzajúcimipraktikamizneužívaspotrebiteľovataktosanaichúkorbezdôvodneúmyselne
obohacuje.

7. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu. V duplike uviedol, že zákonná požiadavka uvádzať rozpis
splátok v zmluve neexistuje ani neexistovala. Žalobcom podaný výklad nie je správny. Bolo to ustálené
už aj aktuálnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR podporenou Ústavným súdom SR. Poistné sa do
výpočtu RPMN, celkových nákladov, či iných údajov o nákladoch úveru nezahrnulo, nakoľko poistenie
schopnosti splácať úver bolo fakultatívne, nie povinné. Podpísaním zmluvy o úvere žalobca ako klient

pristúpil k poisteniu podľa rámcovej poistnej zmluvy. Odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti
žalobcu splácať úver bola zachovaná.

8. Dňa 19.10.2012 uzavrel žalobca ako dlžník so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „E.S.“, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský

úver vo výške 5.000 €, ktorý sa zaviazal splácať v 118 mesačných splátkach vo výške 93,62 €, z toho
mesačnásplátkapoistnéhoje7,40€.Úverbolčerpanýjednorázovodňa19.10.2012.Dátumprvejsplátky
je 18.01.2013 a poslednej dňa 18.10.2022. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 15,90 % ročne.
Ročná percentuálna miera nákladov je vo výške 17,93 % a priemerná RPMN činí 19,08 %. RPMN jevypočítaná z nasledovných údajov: celkové náklady dlžníka 5.173,04 €, úroková sadzba 15,90 %, výška
mesačnej anuitnej splátky 93,62 €, celkový počet splátok 118, lehota splatnosti úveru 120 mesiacov,
výška úveru 5.000 €, celková čiastka 10.173,04 € a celkové náklady dlžníka 5.173,04 €. Podľa bodu 8.

zmluvy (Typ zabezpečenia) dlžník pristúpil k poisteniu schopnosti splácať E.Ô..

9. Výzvou zo dňa 17.05.2019, ktorá bola doručená elektronicky žalovanému dňa 17.05.2019,
žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu vyzval žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.395,38 € spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania v lehote

jedného pracovného dňa od doručenia výzvy.

10. Z obsahu žalovaným predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaný posudzoval
schopnosť žalobcu splácať poskytnutý spotrebiteľský úver zisťovaním jeho majetkových pomerov.

11. Zo žiadosti o E. mal súd preukázané, že žalobca dňa 18.10.2012 požiadal žalovaného o úver vo

výške 5.000 € s dobou splatnosti 120 mesiacov.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Nie je pravdou, že dôkazné
bremeno o dobrovoľnosti poistného zaťažuje žalobcu. Práve naopak bolo povinnosťou žalovaného
preukázať, že poistné nebolo povinné pri uzavretí zmluvy. Aj v samotnej žiadosti o úver je uvedené, že

žalobca nežiadal o poistenie a vo formulárovej zmluve je už uvedený úver aj s poistením.

13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobca na začiatku nemusel uviesť, že
žiada o poistenie, v priebehu kontraktácie si to mohol rozmyslieť. Jedná sa o účelové tvrdenia zo strany
žalobcu. Predložili viaceré rozhodnutia súdov, kde bolo uvedené, že poistenie je dobrovoľné. Jednalo

sa o totožnú zmluvu. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. On uviedol, že bol nesprávne poučený
pracovníčkou žalovaného.

14. Súd prvej inštancie (prvým) rozsudkom zo dňa 25.11.2020, č. k. 6Csp/54/2020-179, uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.395,38 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 1.395,38 € od 21.05.2019 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že listinnými dôkazmi nebolo preukázané, že veriteľ nevyžadoval ako podmienku poskytnutia
spotrebiteľského úveru dojednanie poistného. Zmluva o úvere je typickou formulárovou zmluvou vopred
pripravenou veriteľom, obsah ktorej žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť v časti, pokiaľ

istina obsahuje zabezpečenie formou poistenia schopnosti splácať úver. Tento text bol zakomponovaný
priamo do listiny, ktorú žalobca podpísal. Skutočnosť, že žalovaný s inými osobami uzatvoril aj zmluvy
bez poistenia, neznamená, že žalobca mal možnosť voľby, či uzavrie zmluvu s poistením alebo bez
poistenia. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal opak, teda, že zmluvné ustanovenia
ohľadne poistenia úveru boli individuálne dojednané. Podľa obsahu zmluvy žalobca nemal možnosť

prijať alebo odmietnuť poistenie tak, ako mu to zmluva umožňovala pri zabezpečení úveru formou zrážok
zo mzdy. Žalovaný nezahrnul náklady na poistné ani do celkových nákladov spotrebiteľa. Preto sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný sa dopustil uvedenia nepravdivej informácie o cene
úveru, čo mohlo zapríčiniť, že spotrebiteľ považoval zmluvu o úvere za výhodnejšiu a urobil rozhodnutie
o jej uzavretí, ktoré by inak neurobil. K nesprávnemu určeniu došlo tým, že žalovaný nezahrnul na

účely výpočtu RPMN do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom poistenie, pričom v
splátke (93,62 €) je tento náklad zahrnutý. Aj zo samotnej zmluvy vyplýva, že RPMN bola vypočítaná
okrem iného aj z údaju o výške mesačnej anuitnej splátky v sume 93,62 €. Keďže súd vyhodnotil úver
ako bezúročný a bez poplatkov, zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
1.395,38 € ako rozdiel uhradených splátok na úver a poskytnutej istiny. Zároveň súd zaviazal žalovaného

aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo súdom priznanej sumy od 21.05.2019 do
zaplatenia.

15. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 28.10.2021, č. k.
6CoCsp/31/2021-270 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z hľadiska aplikácie procesných
predpisov súd prvej inštancie vychádzal z predpokladu, že osobou, ktorá mala uniesť dôkazné bremeno
na preukázanie toho, že uzavretie poistenia v danej veci malo dobrovoľný charakter, bol žalovaný. K
uvedenému považoval odvolací súd za potrebné uviesť, že závery súdu prvej inštancie vychádzajú znesprávneho právneho posúdenia veci, konkrétne nesprávneho výkladu ust. § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Vychádzajúc z obsahu spornej

úverovej zmluvy, ako aj listín súvisiacich s uvedenou zmluvou, možno konštatovať, že všetky tieto mali
formulárový charakter, a teda neboli pochybnosti o tom, že neboli individuálne dojednané. Žalovaný
zjavne pri uzatváraní zmluvy ponúkol žalobcovi svoj štandardný produkt, ktorý nebol prispôsobený
potrebám konkrétneho spotrebiteľa, ale mal charakter typovej úverovej zmluvy, na základe ktorej
dochádzalo k uzatváraniu viacerých úverových zmlúv s rôznymi spotrebiteľmi. Zistenie, že konkrétna

zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, však v kontexte ust. § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho
zákonníka znamená len to, že súd je oprávnený skúmať jednotlivé zmluvné podmienky z hľadiska
ich neprijateľnosti a naopak, ak by bola podmienka individuálne dojednaná, potom by bola vylúčená
možnosť jej prieskumu z hľadiska neprijateľnosti. Pokiaľ ide o otázku dôkazného bremena, v danej
veci platilo všeobecné pravidlo, že konkrétne skutkové tvrdenie je povinná preukázať tá strana, ktorá
z daného tvrdenia vyvodzuje pre seba výhodnejšiu procesnú pozíciu. Okresný súd však pri svojich

úvahách, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, nesprávne „otočil“ dôkazné bremeno tak, že
požadoval od žalovaného, aby preukazoval, že poistné, ktoré bolo súčasťou spornej úverovej zmluvy,
malo dobrovoľný charakter. Za odporujúci procesnej teórii považoval odvolací súd aj záver vyjadrený v
dôvodochnapadnutéhorozsudku,že„listinnýmidôkazminebolopreukázané,ževeriteľnevyžadovalako
podmienku poskytnutia spotrebiteľského úveru dojednanie poistného“. Uvedené konštatovanie stavia

totiž žalovaného jednak do polohy nutnosti preukazovať nielen skutočnosť v situácii, keď ho nezaťažuje
dôkazné bremeno, ale dokonca preukazovať negatívnu skutočnosť. Neexistencia niečoho sa zásadne
nepreukazuje. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti. Uvedené závery súdu prvej inštancie znamenali nesprávnu aplikáciu procesných
pravidiel, ktoré následne viedli aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a vyhodnoteniu skutkových

okolností,ktorébolivovecizistené.Vdanomprípadepredmetomžalobyboloviacerookolností,zktorých
žalobca vyvodzoval neplatnosť, resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pričom týmito sa mal súd
prvej inštancie zaoberať. V ďalšom konaní okresný súd opätovne posúdi tvrdenia žalobcu a žalovaného
z hľadiska vytýkaných vád dotknutej úverovej zmluvy, pričom sa bude riadiť procesnými pravidlami v
zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu. Pri posudzovaní žalobcom tvrdenej povinnosti

uzavrieť poistenie v spojitosti s úverovou zmluvou nie je možné akceptovať jednoduché tvrdenie o
tom, že zmluva neobsahovala možnosť voľby, keďže by to znamenalo absurdné vytváranie alternatív
spôsobujúcich neprehľadnosť viacerých kontraktov. Či bol alebo nebol žalobca povinný pristúpiť k
poisteniu je nutné hodnotiť v kontexte okolností predzmluvnej fázy, vo vzťahu ku ktorej neponúkol
žalobca doposiaľ súdu žiaden vierohodný dôkaz. V zásade aj odkazy na judikatúru Súdneho dvora

EÚ nie sú celkom náležité. Záver vyslovený v rozhodnutí C-449/13 poukazuje na základnú procesnú
zásadu, ako to vyslovil aj odvolací súd vyššie (negatívna dôkazná teória) - že nemožno zaťažovať
spotrebiteľa preukazovaním, že veriteľ nesplnil svoje informačné povinnosti. Rozhodnutie C-448/17 sa
týkalo situácie, kedy zmluva neobsahovala údaj o RPMN. („Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere jednak
neuvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov a obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto ročnej

percentuálnejmierynákladov,ktorýniejedoplnenýúdajminevyhnutnýminauskutočnenietohtovýpočtu,
a jednak neuvádza úrokovú sadzbu, takáto okolnosť je rozhodujúcim prvkom v rámci analýzy dotknutého
vnútroštátneho súdu v súvislosti s otázkou, či je podmienka uvedenej zmluvy týkajúca sa nákladov úveru
vypracovaná jasne a zrozumiteľne v zmysle uvedeného ustanovenia.“) Napokon možno spomenúť, že
konkrétnymatematickývýpočetRPMNaninemožnovzmysleaktuálnejjudikatúryvyžadovať(uznesenie

NS SR 7Cdo/183/2020 zo dňa 24.02.2021).

16. V rámci písomnej záverečnej reči žalobca uviedol, že odvolací súd v uznesení uviedol viacero
právnych nezmyslov, ktoré sú v rozpore s judikatúrou súdneho dvore EÚ a právom EÚ. V zmysle
judikatúry súdneho dvora EÚ C-449/13, na ktorú paradoxne odkazuje aj odvolací súd, platí, že

ustanovenia Smernice európskeho parlamentu a Rady 2008/48/EES sa majú vykladať v tom zmysle,
že jednak bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti
upravených v článku 5 (predzmluvné povinnosti veriteľa) zaťažuje spotrebiteľa a jednak bránia
skutočnosti, aby sa súd z dôvodu štandardného ustanovenia musel domnievať, že spotrebiteľ uznal
úplné a správne vykonanie veriteľom jeho predzmluvných povinností, pričom toto ustanovenie má

za následok aj prenesenie dôkazného bremena a vykonaní uvedených povinností, ktoré môže
narušiť účinnosť práv priznaných smernicou. Ďalej uviedol, že výklad o negatívnej dôkaznej teórii je
tiež nezmyselná. Odvolací súd nezmyselne uviedol, že klauzula o poistení síce nebola dojednaná
individuálne, ale uvedené nie je pri neexistencii žiadneho dôkazu o tom, že by si spotrebiteľ poistenievyžiadal, dostatočne na prijatie záveru, že by žalobca musel uzatvoriť zmluvu o poistení. Zo spisu
jednoznačne vyplýva, že žalobca o poistenie v predzmluvnej fáze nežiadal a teda dôkazné bremeno
o tom, že v predzmluvnej fáze žalobca o poistenie žiadal, je jednoznačne aj v zmysle judikatúry

súdneho dvora EÚ na žalovanom. Poistenie bolo v zmluve predformulované. Žalobca nemal možnosť
ho odmietnuť, ak chcel získať úver. Nezmyselné sú aj závery odvolacieho súdu o tom, že nie je
možné akceptovať jednoduché tvrdenie o tom, že zmluva neobsahovala možnosť voľby, keďže by to
znamenalo absurdné vytváranie alternatív spôsobujúcich neprehľadnosť kontraktov. Takýto arbitrárny a
nekvalifikovaný názor odvolacieho súdu potom znamená, že akýkoľvek veriteľ si môže do akejkoľvek

zmluvy popri hlavnom predmete plnenia dojednať akékoľvek vedľajšie doplnkové služby a bude výlučne
na spotrebiteľovi, aby ten preukazoval súdom, že tieto neboli podmienkou na to, aby spotrebiteľ vôbec
získal úver, alebo, aby ho získal za ponúkaných podmienok. Nie je ani zrejmé, aké konkrétne dôkazy
by mal spotrebiteľ produkovať, aby preukázali, že uvedené poistenie nebolo podmienkou poskytnutia
úveru, resp. podmienkou poskytnutia úveru za ponúkaných podmienok. Navrhol žalobe vyhovieť v celom
rozsahu.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon“) tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie

opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. g) Zákona Na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými
sospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby

súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok.
Podľa § 7 ods. 1 Zákona Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä
dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennýmipapiermi;týmniejedotknutéustanovenie§17ods.3.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k) Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 Zákona Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a) až k) ,
r) a y) a § 10 ods. 1 ,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 11 ods. 2 Zákona Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 , nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 391 ods. 2 CSP Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 391 ods. 3 CSP Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie

konanieanovérozhodnutie,jepovinnývodôvodnenírozhodnutiauviesťajto,akomásúdprvejinštancie
vo veci ďalej postupovať.

18. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd prvej
inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu žalobu zamietol v celom rozsahu. Z predložených

listinných dôkazov mal súd nesporne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená
Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „E.“, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo
výške 5.000 €, ktorý sa zaviazal uhrádzať v 118 mesačných splátkach vo výške 93,62 €, z toho mesačná
splátka poistného je 7,40 €. Ročná úroková sadzba bola dojedaná vo výške 15,90 % a RPMN vo výške
17,93 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom je uvedená vo výške 10.173,04 € a celkové náklady

dlžníka 5.173,04 €. Predmetom zmluvy o úvere bolo aj poistenie dojednané v sume 7,40 € mesačne.
Medzi stranami tiež nebolo sporné, že úver bol poskytnutý vo výške 5.000 € a doposiaľ boli uhradené
splátky v celkovej 6.395,38 €. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, keďže mal za
to, že žalovaný žiadnym spôsobom neskúmal schopnosť žalobcu splácať spotrebiteľský úver. Preto
je zmluva neplatná. Z obsahu žalovaným predložených listinných dôkazov (faktúry, výplatné pásky,

SIPO) ako aj zo žiadosti o pôžičku jednoznačne vyplýva, že žalovaný náležite posúdil s odbornou
starostlivosťou schopnosť žalobcu splácať spotrebiteľský úver. Ak by aj žalovaný túto schopnosť
neskúmal, nemalo by to za následok neplatnosť zmluvy, ale „len“ stratu oprávnenia vyžadovať od
spotrebiteľajednorazovésplateniespotrebiteľskéhoúveru(§11ods.2Zákona).Neskúmanieschopnosti
splácať úver v súlade s ust. § 7 Zákona by v žiadnom prípade nemohlo byť posúdené ako konanie v

rozpore s dobrými mravmi. Práve naopak, bol by to žalobca, ktorý by konal v rozpore s dobrými mravmi,
ak by si bol vedomý svojej (platobnej) neschopnosti splácať úver a zmluvu by podpísal.

19. Ďalej svoj nárok žalobca odôvodňoval tvrdením, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko
v zmluve nie je uvedená správne celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keďže v nej nie je

zahrnutý poplatok za poistenie, ktoré žalobca musel uzatvoriť, výška, počet a termíny splátok v členení
na istiny, úroky a iné poplatky a doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V súlade s konštantnou
judikatúrou najvyšších súdnych autorít nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala
číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách
uzatváranýchpodľazákonač.129/2010Z.z.nemožnooddodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresný

rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu,
úrok a poplatky). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017) Taktiež
tvrdenie žalobcu o absencii doby trvania zmluvy a konečnej splatnosti úveru je neopodstatnené. Zo
zmluvy jednoznačne vyplýva doba trvania zmluvy ako aj termín konečnej splatnosti úveru (18.10.2022).
Ďalšie vytýkané vady zmluvy boli už odvolacím súdom vyhodnotené ako nedôvodné. Či bol alebo nebol

žalobca povinný pristúpiť k poisteniu je nutné hodnotiť v kontexte okolností predzmluvnej fázy, vo vzťahu
ku ktorej neponúkol žalobca doposiaľ súdu žiaden vierohodný dôkaz. V zmysle záverov rozhodnutia
odvolacieho súdu žalobca nevyprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, či bol alebo nebol
povinný pristúpiť k poisteniu. Preto poistenie k úveru bol súd prvej inštancie nútený vyhodnotiť ako
dobrovoľné a nie je možné náklady naň zahrnúť pod celkové náklady. Celkové náklady sú tak v zmluve

uvedené správne. Súdom neboli zistené a žalobcom ani tvrdené iné vady zmluvy, ktoré by mali za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalobca plnil na základe riadnej zmluvy a na strane
žalovaného preto nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Keďže žalobca neuniesol dôkazné
bremeno o ním tvrdených skutočnostiach, súd bol nútený žalobu zamietnuť. Aj napriek výhradámžalobcukrozhodnutiuodvolaciehosúdu,súdprvejinštancieniejeoprávnenýodkloniťsaodvysloveného
právneho názoru (§ 391 ods. 2 CSP).

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 396 ods. 1, 3 CSP Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v prvej inštancii a odvolacieho konania v plnom

rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.