Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 15, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/115/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412010053
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5412010053.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Martina
Bargela a JUDr. Adriany Gallovej, na neverejnom zasadnutí konanom 15. januára 2013 prejednal
odvolanie podané prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 9T/26/2012-151 zo
16.10.2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. č.k.

9T/26/2012-151 zo 16.10.2012.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. č.k. 9T/26/2012-151 zo 16.10.2012 bol obžalovaný Q.

I. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Krajskej prokuratúry Žilina č. Kv-34/2011
zo dňa 27.3.2012, podľa ktorej mal spáchať obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §172 ods. 1
písm. d), ods. 2 písm. a) Tr. zák. tým, že:
dňa 10.10.2009 asi o 04.10 hod. v Dolnom Kubíne, na ceste 1/70 medzi kruhovým objazdom a svetelnou
križovatkou, pri prehliadke osobného motorového vozidla zn. Peugeot 307 SW, ECV: DK-417AI bola

policajtom nájdená a následne zaistená umelohmotná striekačka so zataveným špicom obsahujúca
biely prášok, ktorá patrila obžalovanému, skúmaním KEÚ PZ Slovenská Ľupča, odvetvie kriminalistická
chémia a toxikológia bolo zistené, že bielym kryštalickým práškom nachádzajúcim sa v striekačke je
látka metamfetamín, ktorá je v II. skupine psychotropných látok v zozname omamných a
psychotropných látok uvedených v zákone č. 139/1998 Z.z. v platnom znení, s hmotnosťou 0,98
g s obsahom účinnej látky metamfetamín báza stanoveným na 78,8 % hmotnostných, čo zodpovedá

19-39 obvykle jednorazovým dávkam, pričom obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín
sp.zn. 2T/182/03 zo dňa 9.3.2005 odsúdený pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky,
psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b), d)
zákona č. 140/1961 Zb.,
pretože nebolo dokázané, že sa tento skutok stal.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 16.10.2012 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, vrátane
odôvodnenia jeho podstatnej časti, a po poučení o možnosti podania odvolania v lehote pätnástich dní
odo dňa oznámenia rozsudku prokurátor uviedol, že podáva odvolanie v neprospech obžalovaného, a to
voči výroku o oslobodení spod obžaloby, pretože rozhodnutie súdu považuje za nesprávne. Obžalovaný
prehlásil, že sa vzdáva práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku, a to aj vo vzťahu ku všetkým
osobám, ktoré sú oprávnené podať odvolanie v jeho prospech. Nechce, aby niektorá z oprávnených

osôb podala v jeho prospech odvolanie voči vyhlásenému rozsudku.Prokurátor dňa 6.12.2012 doručil súdu prvého stupňa písomné dôvody svojho odvolania, v ktorých
uviedol:
„Nestotožňujem sa so záverom prvostupňového súdu, že injekčná striekačka obsahujúca omamnú látku

- metamfetamín bola získaná nezákonne. Postup súdu pri vykonávaní dôkazov považujem za zmätočný
a ich vyhodnotenie za zjavne nesprávne. Spôsob, akým bola zaistená injekčná striekačka v motorovom
vozidle, musel byť prvostupňovému súdu jasný zo spisového materiálu už po podaní obžaloby, nešlo
o žiadnu novú skutočnosť, ktorá by vyplynula z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.
Predseda senátu by si zjavnú nezákonnosť usvedčujúcich dôkazov mal všimnúť už pri preskúmaní

obžaloby podľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku a vo veci by nariadil predbežné prejednanie obžaloby,
kde by pri zistení nezákonnosti usvedčujúcich dôkazov malo byť trestné stíhanie zastavené podľa § 244
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Prvostupňový súd, naopak, vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na
ktorom riadne vykonal všetky dôkazy navrhnuté v obžalobe, vrátané dôkazov, ktoré v rozsudku označil
za získané nezákonným spôsobom. Zákonnosť dôkazu musí súd posúdiť už pred jeho vykonaním a
vykonanie nezákonne získaných dôkazov nesmie na hlavnom pojednávaní pripustiť. V tomto smere sa

javí postup súdu ako zmätočný. Čo sa týka dôvodov, pre ktoré by mal byť postup policajtov nezákonný,
prvostupňový súd najskôr uvádza, že vozidlo zastavili neoprávnene. Službukonajúci policajti A. U. a P.
M. uviedli, že vozidlu nesvietilo zadné svetlo, preto ho zastavili. Súd spochybňuje výpovede policajtov s
tým, že v spise chýba ďalší dôkaz o spáchaní priestupku. Je potrebné sa však spýtať, či nebol priestupok
vyriešený napomenutím, prípadne či z dôvodu nálezu injekčnej striekačky nemohli zabudnúť priestupok

riešiť. Ak mal súd pochybnosti o spôsobe zastavenia vozidla, mohol vypočuť na hlavnom pojednávaní
policajtov, aby tieto skutočnosti bližšie objasnili. Obžaloba nenavrhla výsluch týchto svedkov na hlavnom
pojednávaní, pretože z postupu súdu nebolo možné predpokladať pochybnosti o zákonnosti
získaných dôkazov, súd však mohol postupovať podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku. Ďalej súd
poukazuje na to, že policajt A. U. nebol oprávnený dať spolujazdcovi K. pokyn na vystúpenie z vozidla.

Svedok A. U. však vo svojej výpovedi uvádza, že spolujazdca vyzval na predloženie dokladov, nie na
vystúpenie z vozidla. V žiadnom prípade nešlo teda o svojvoľný postup policajta, ale o postup
podľa § 18 ods. 1 Zákona o policajnom zbore. Policajti A. U. a P. M. zhodne vypovedali, že pred službou
boli inštruovaní, aby vykonávali aj pátranie po hľadaných osobách. Prípadné nejasnosti pri postupe
policajtov môže súd objasniť výsluchom týchto policajtov. Prvostupňový súd spochybnil aj vykonanie

prehliadky motorového vozidla bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora. Vzhľadom k tomu, že nešlo
o žiadnu plánovanú akciu a policajt pri svojom postupe musel prihliadať aj na zásadu zdržanlivosti podľa
§ 2 ods. 2 Trestného poriadku, teda na minimalizáciu zásahu do základných práv a slobôd, v tomto
prípadekonkrétneozásahdoprávanaosobnúslobodupodľačl.17aslobodupohybupodľačl.23Ústavy
SR,považujempostuppolicajtazasprávny.Hocisúhlasspríkazommôžeudeliťprokurátorajtelefonicky,

samotnýpríkazmusíbyťvyhotovenýpísomneamusímaťvšetkynáležitostistanovenév§181Trestného
poriadku. Poverený príslušník PZ, Bc. Z. C., rozhodol o vykonaní prehliadky v podstate
bezodkladne po príchode na miesto. Časový posun od zastavenia vozidla, na ktorý poukazoval súd,
nastal,pretožeA.U.aP.M.niesúpoverenípríslušníciPZ,nemohlipostupovaťpodľaTrestnéhoporiadku
a museli čakať na príchod príslušného policajta. Vyhotovenie príkazu a zabezpečenie predchádzajúceho

súhlasu prokurátora, hoci aj telefonicky, by začatie prehliadky oddialilo pravdepodobne minimálne o
ďalšie 2 hodiny. Presné okolnosti postupu policajta mohol súd zistiť aj výsluchom svedka Bc. Z. C..
Zároveň poznamenávam, že S. K. ako osoba, ktorá mala vozidlo v držbe, do zápisnice uviedol, že
súhlasí s vykonaním prehliadky. Dovolím si poukázať aj na rozhodnutie I.ÚS 363/09, kde ústavný súd
zaujíma jednoznačné stanovisko, že je vylúčené, aby sa za iné priestory v zmysle § 99 ods. 2 Trestného

priadku považovalo aj motorové vozidlo ako hnuteľná vec (odsek 13 odôvodnenia). Všeobecné súdy by
mali rešpektovať výklad ústavného súdu. V danom prípade prehliadka motorového vozidla určite spĺňala
všetky náležitosti obhliadky podľa § 154 Trestného poriadku. Na základe týchto okolností navrhujem,
aby krajský súd ako odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) a c) a Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a
podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.“

Dňa 27.12.2012 odvolaciemu súdu bolo doručené vyjadrenie obžalovaného Q. I. prostredníctvom jeho
obhajcu k odvolaniu prokurátora. Vo vyjadrení obžalovaný uvádza:
„1. Prokurátor krajskej prokuratúry sa v odvolaní nestotožnil so záverom prvostupňového súdu, že

injekčná striekačka obsahujúca omamnú látku (metamfetamín) bola získané nezákonne a zároveň
vzhliadol postup okresného súdu pri vykonávaní dôkazov za zmätočný a ich vykonanie za zjavne
nesprávne a navrhol, aby krajský súd ako odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) a c) TP napadnutýrozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 TP vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znova prejednal a rozhodol.
2. S vyššie uvedenou argumentáciou prokurátora krajskej prokuratúry sa obžalovaný nemôže stotožniť a

uvádza nasledovné: V prvom rade má obžalovaný za preukázané, že zasahujúci policajti pri vykonávaní
zákroku nepostupovali v súlade s TP ani so zákonom č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoPZ“), nakoľko napriek tomu, že službukonajúci policajti A. U. a P.
M. uviedli, že ako dôvod, pre ktorý zastavili osobné motorové vozidlo, ktoré viedol obžalovaný, bola
skutočnosť, že vozidlu nemalo svietiť pravé zadné svetlo, o existencii takéhoto priestupku,

alebo spôsobe jeho vyriešenia neexistuje žiaden ďalší dôkaz. Uvedené rovnako nemožno vyvodiť ani
z postupu službukonajúcich policajtov nasledujúceho po zastavení vozidla. V tejto súvislosti vyznieva
značne pochybne aj názor krajskej prokuratúry, že sa mohol priestupok vyriešiť napomenutím (o čom
by samozrejme musel byť záznam), prípadne že sa z dôvodu nálezu injekčnej striekačky mohlo na
priestupok zabudnúť. Obžalovaný navyše vo výpovedi pred súdom zo dňa 30.8.2012 výslovne uviedol,
že pred jazdou skontroloval funkčnosť osvetlenia, ako to robieva vždy, keď sa jedná o cestu na dlhšiu

vzdialenosť. Pri tejto vizuálnej kontrole osvetlenia však nezistil žiadne jeho nedostatky.
3. Za nezákonný považuje obžalovaný taktiež postup policajta U., ktorý zvolil voči spolujazdcovi S.
K., čím narušil jeho ochranu ako prepravovanej osoby pred neoprávneným zasahovaním do súkromia.
K tvrdeniu prokurátora krajskej prokuratúry, že policajt A. U. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol,
žespolujazdca obžalovaného vyzval na predloženie dokladov, nie na vystúpenie z vozidla,

obžalovaný odkazuje na 3. stranu zápisnice o výsluchu svedka A. U. zo dňa 17.6.2010, kde svedok o.i.
uviedol: „Následne som vyzval spolujazdca, aby predložil doklad totožnosti, pričom som zistil, že ide o
S. K. z M. E.. Prešiel som na stranu spolujazdca a požiadal som S. K., aby vystúpil z vozidla.“ Uvedené
vyplýva rovnako aj z úradného záznamu Obvodného oddelenia PZ Dolný Kubín zo dňa 10.10.2009,
kde je výslovne uvedené, že „S. K. nstržm. U. vyzval, aby vystúpil z vyššie uvedeného vozidla, kedy

tento tejto výzve vyhovel“. Z toho dôvodu nie je zrejmé, za akým účelom pri údajnom riešení spáchania
dopravného priestupku vyzval policajt spolujazdca obžalovaného, aby vystúpil z motorového vozidla. Až
v dôsledku takéhoto konania zbadal policajt U. v pootvorených dverách striekačku s podozrivou látkou.
Uvedený postup policajta nemá žiadnu oporu v zákone a nakoľko zasahujúci policajti v tom čase nemali
žiadny pokyn od nadriadených na pátranie po omamných látkach, možno takýto postup vyhodnotiť ako

šikanózny, bezdôvodný a nezákonný.
4. V danom prípade tak členovia policajnej hliadky zastavili vozidlo, ktoré viedol
obžalovaný, a začali vykonávať zásahy do ústavou garantovaných práv jednotlivca
a vykonávali tak služobný zákrok, na ktorý nemali opodstatnenie. Uvedený postup nie je možné
legalizovať tým, že úlohou Policajného zboru Slovenskej republiky je odhaľovať trestné činy a priestupky

a zisťovať ich páchateľov, lebo aj túto úlohu môžu vykonávať, len ak je daný zákonný dôvod. Postup
podľa § 23 ods. 2 písm. b) ZoPZ sa použije, ak ide pátranie po omamných a psychotropných látkach
(alebo iných v tomto ustanovení uvedených veciach alebo osobách), ktoré nie je spojené s konkrétnou
predbežnou informáciou polície o ich výskyte, individualizovanou v miere, zodpovedajúcej identifikácii
osoby alebo vozidla už vopred. Ak dôjde pri prehliadke motorového vozidla k pozitívnemu nálezu,

postupuje sa podľa § 21 ods. 2 ZoPZ a podľa § 92 TP a následne podľa § 199 TP , § 206 TP a na
tieto ustanovenia obsahovo nadväzujúcich ustanovení Trestného poriadku. O takýto prípad však v tejto
konkrétnej veci nešlo, nakoľko sa nejednalo o prípad pátrania po takýchto látkach a bolo teda potrebné
vykonávať úkony podľa ustanovení Trestného poriadku, teda aj podľa § 101 tohto zákona. Bolo teda
namieste,abyslužbukonajúcipolicajtipostupovalipodľaTrestnéhoporiadku,čosivyžadovalozhľadiska

výkonu prehliadky vozidla predchádzajúci súhlas prokurátora podľa § 101 ods. 1 TP. K tomu pristupuje
v konečnom dôsledku aj skutočnosť, že aj na základe tvrdení zúčastnených policajtov vypočutých ako
svedkov a zároveň aj zo zápisnice o úkone zo dňa 10.10.2009 označenej ako „Zápisnica o vykonaní
prehliadky iných priestorov“ vyplýva, že si skutočne daný postup vyžadoval tento súhlas prokurátora
podľa ust. § 101 ods. 1 TP, ktorý bolo možné bez problémov (aj telefonicky) zabezpečiť.

5. Vo vzťahu k zmieňovanému rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 25.11.2009, sp.zn. I. ÚS 363/09 obžalovaný uvádza, že uvedené rozhodnutie nie je možné použiť
na danú situáciu, nakoľko skutkový stav uvedeného rozhodnutia je diametrálne odlišný, navyše keď
sa sťažovateľ v sťažnosti domáhal vyslovenia nezákonnosti opakovanej obhliadky motorového vozidla
podľa ust. § 154 TP. V neposlednom rade z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu je pritom

zrejmé, že za iný priestor v zmysle § 99 ods. 2 TP považuje aj motorové vozidlo ako hnuteľnú vec. V
tejto súvislosti obžalovaný poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn 2 Tdo 37/2011
zo dňa 25.10.2011, kde najvyšší súd vylúčil vykonanie prehliadky motorového vozidla bez príkazu alebo
súhlasu prokurátora, teda za podmienok ust. v § 101 ods. 3 TP a vyslovil, že pri prehliadke motorovéhovozidla išlo o prehliadku iného priestoru, ktorá mala byť vykonaná, avšak nebola v súlade s ust. §
101 TP. Okrem toho aj z odbornej literatúry (viď napr. komentár - Trestní řád, I. díl, 4. vydaní, C. H. Beck,
Šámal a kol., str. 504) jednoznačne vyplýva, že za iný priestor je potrebné považovať aj automobily

(pokud nejde o obytné přívěsy sloužící k trvalému bydlení).
6. Na záver tak obžalovaný uvádza, že postup polície pri získavaní dôkazu bol
nezákonný a následkom tohto postupu došlo k zmareniu použiteľnosti príslušného úkonu a ním
získaného dôkazu v celom trestnom konaní. Od tohto úkonu a jeho výsledku sa tak potom odvíja
celé vykonávané dokazovanie v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo sekundárne

trestnoprocesne znehodnotené a nepoužiteľné ako podklad pre rozhodovanie súdu. S ohľadom na
uvedené skutočnosti teda obžalovaný navrhuje, aby krajský súd, v súlade s ust. § 319 TP, odvolanie
ako nedôvodné zamietol.“

Z hľadiska procesného odvolací súd postupoval podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por., pretože napadnutý
rozsudok trpí takými chybami, ktoré nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo
podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a) Tr. por. v neprospech obžalovaného, obsah
odvolania spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania

alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa
§ 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné, pretože sa nestotožňuje s úvahami

právneho charakteru, na ktorých súd prvého stupňa založil svoj oslobodzujúci rozsudok. Okresný súd
konštatuje, že podaná obžaloba bola v celom rozsahu postavená výlučne na dôkazoch, ktoré sú
nezákonné, resp. odvodené od nezákonného dôkazu, a tak nepoužiteľné ako usvedčujúci dôkaz v
trestnom konaní. Rozhodujúcim (usvedčujúcim) dôkazom preukazujúcim vinu obžalovaného v zmysle
podanej obžaloby mala byť injekčná striekačka obsahujúca biely prášok, ktorý bol neskôr identifikovaný

ako omamná látka - pervitín. Tento dôkaz bol zaistený počas policajného zákroku v aute, ktorým sa
prepravovali obžalovaný spolu so svedkom K.. Za nezákonný považuje okresný súd zákrok policajtov
pri zastavovaní motorového vozidla, ako aj pri pokynoch, ktoré smerovali voči vodičovi, ktorým bol
obžalovaný, ako i voči spolucestujúcemu, ktorým bol svedok K.. Súd prvého stupňa vyhodnotil postup
policajtov za neoprávnené zastavenie vozidla a neoprávnený pokyn smerom k spolujazdcovi, pričom

takéto konanie je vždy hrubým zásahom do práva na osobnú slobodu (čl. 17 ods. 1 Ústavy SR)
a na slobodu pohybu (čl. 13 ods. 1 Ústavy SR). Bola tiež narušená ochrana prepravovaných osôb
pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života (čl. 19 ods. 2 Ústavy SR). Podľa názoru
súdu prvého stupňa ak v danom prípade nebola preukázaná existencia dôvodného podozrenia z
páchania priestupku (trestného činu) u osôb nachádzajúcich sa vo vozidle, ktoré policajná hliadka

zastavila, tak služobný zákrok (zastavenie vozidla) bol neopodstatnený. Ničím nebolo v predmetnej veci
dokumentované, či hliadkujúci policajti mali skutočnosti nejaké podozrenie z páchania trestného činu
(priestupku), či už na základe vlastného pozorovania alebo na základe oznámenia inej osoby alebo
na základe predchádzajúcich poznatkov policajných orgánov, z ktorých by bolo možné odvodzovať
opodstatnenosť vykonania služobného zákroku. Služobný zákrok teda nemal zákonný podklad a ani

dôkaz takto získaný nemožno považovať za zákonne získaný a musí byť považovaný za nepoužiteľný v
trestnom konaní so všetkými s tým spojenými dôsledkami (rozh. NS SR č. 5 Tdo 47/2010). Okresný súd
za nezákonný postup považuje aj ďalší postup policajtov pri vykonávaní prehliadky motorového vozidla,
ktorú považuje za prehliadku iných priestorov, pri ktorom musí policajt postupovať podľa § 101 Tr. por.,
ktorý je v pomere špeciality k § 23 ods. 2 písm. b) zákona č. 171/1993 Z.z.

Podľa § 119 ods. 2 Tr. por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a
čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými
prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerkavýpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre
trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo
prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.

Pokiaľ okresný súd tvrdí, že usvedčujúci dôkaz, ktorým je injekčná striekačka obsahujúca biely prášok,
v ktorom sa nachádzala omamná látka - pervitín, bol získaný policajtmi v rozpore s ustanoveniami
Trestného poriadku, ako i v rozpore s ustanoveniami osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade
zákon č. 171/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov, tak sa mýli a jeho argumentácia je krajským súdom

neakceptovateľná.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o
Policajnom zbore) Policajný zbor plní tieto úlohy: odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o Policajnom zbore pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať

na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou
vzniklaosobebezdôvodnáujmaaabyprípadnýzásahdojejprávaslobôdprekročilmierunevyhnutnúna
dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt
povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister.

Podľa § 8 ods. 2 zákona o Policajnom zbore policajt je pri vykonávaní služobnej činnosti spojenej so
zásahom do práv alebo slobôd osoby povinný túto osobu hneď, ako je to možné, poučiť o jej právach,
ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne záväznom právnom predpise.

Podľa § 8 ods. 3 zákona o Policajnom zbore služobnou činnosťou sa podľa odseku 1 rozumie činnosť

policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych
predpisov.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore policajt v službe je povinný v medziach
tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné

podozrenie z ich páchania.

Podľa § 9 ods. 3 zákona o Policajnom zbore služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach
vykonávaná činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.

Podľa § 17a zákona o Policajnom zbore policajt je oprávnený požadovať potrebné informácie od osoby,
ktorá môže prispieť k objasneniu skutočnosti dôležitej na odhalenie trestného činu a na zistenie jeho
páchateľa; to neplatí, ak ide o osobu uvedenú v § 17 ods. 5.

Podľa § 18 ods. 1 zákona o Policajnom zbore policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na

plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti.

Podľa § 21 ods. 1 zákona o Policajnom zbore policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných
úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie
je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní,

alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného
štátu. Policajt neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s
presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 23 zákona o Policajnom zbore pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona je policajt oprávnený
dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu, plavbu alebo let na nevyhnutne
potrebný čas alebo prikázať smer dopravného prostriedku. Policajt je oprávnený vykonať prehliadku
dopravného prostriedku,
a) ak je podozrenie, že používaním dopravného prostriedku, na dopravnom prostriedku alebo v súvislosti

s dopravným prostriedkom bol spáchaný trestný čin,
b) pri pátraní po hľadaných osobách, zbraniach, strelive, výbušninách, omamných psychotropných
látkach a jedoch a veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti alebo súvisiacich s trestnou činnosťou.Podľa § 34 zákona o Policajnom zbore každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku
policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení § 17 až 33 a oprávnení podľa osobitných
predpisov.

Podľanázorukrajskéhosúdupolicajti,ktorízastavilivkritickomčaseosobnémotorovévozidloapodrobili
kontrole obžalovaného Q. I. a svedka S. K., pri vykonávaní služobného zákroku, ktorým plnili úlohy
Policajného zboru, postupovali v súlade s ustanoveniami zákona o Policajnom zbore a pri služobnom
zákroku neprekročili rozsah svojich oprávnení, ktoré im dáva zákon o Policajnom zbore na realizáciu

služobného zákroku. V postupe policajtov nie je ani náznak šikanovania, svojvôle alebo zlého úmyslu a
pri realizácii služobného zákroku plnili úlohy Policajného zboru. Povinnosťou každého policajta je plniť
úlohy Policajného zboru nielen na základe inštrukcie pri nástupe do výkonu služby, ale primárne na
základe zákona, pričom medzi základné úlohy Policajného zboru patrí odhaľovanie trestných činov a
zisťovanie ich páchateľov.

Jednotlivé ustanovenia zákona o Policajnom zbore treba vykladať vo vzájomných súvislostiach a nie
izolovane. V kritickom čase pri plnení úloh Policajného zboru mali zasahujúci policajti plné právo zastaviť
osobné motorové vozidlo, kontrolovať vodiča a kontrolovať i spolujazdca. Postup policajtov nebol
neoprávneným zastavením vozidla a nebol ani neoprávneným pokynom smerom k vodičovi, prípadne k
spolujazdcovi. Policajti pri konkrétnom služobnom zákroku neporušili žiadne ľudské práva ani základné

slobody vodiča ani spolujazdca. Povinnosť podľa § 34 zákona o Policajnom zbore, podľa ktorej je každý
povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení
podľa ustanovení § 17 až 33 a oprávnení podľa osobitných predpisov, obmedzuje správanie človeka
s intenzitou a v trvaní, ktoré pri dodržaní obvyklého postupu na strane orgánu verejnej moci netrvajú
tak dlho, aby ich bolo možné hodnotiť ako zásah do osobnej slobody, ktorý nie je v súlade s podstatou

a zmyslom práva na osobnú slobodu. Okresný súd nesprávne poskytuje ochranu nedefinovateľnému
právu spolujazdca na to, aby nebol vyzvaný policajtom k vystúpeniu z motorového vozidla. Výklad
„zákonnosti“ postupu policajtov počas služobných zákrokov, ktorými realizujú úlohy Policajného zboru,
okresným súdom stavia policajtov do postavenia štatistov a pasívnych pozorovateľov trestnej činnosti
bez možnosti vykonania služobného zákroku. Krajský súd už len dodáva, že zasahujúci policajti nemohli

hrubým spôsobom zasiahnuť do práva na slobodu pohybu (čl. 13 ods. 1 Ústavy SR), ako tvrdí v
napadnutom rozhodnutí okresný súd (strana č. 5 odôvodnenia rozsudku), pretože čl. 13 ods.
1 Ústavy SR nepriznáva žiadne základné ľudské práva a slobody.

Ústava v čl. 19 ods. 2 nezaručuje ochranu súkromného a rodinného života pred akýmkoľvek

zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené. V súlade s účelom
práva na súkromie môžu orgány verejnej moci, fyzické aj právnické osoby zasahovať do súkromného a
rodinného života iných vtedy, ak ich zasahovanie možno hodnotiť ako oprávnené (I. ÚS 13/2000).

Pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej

úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva
a slobody, alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa.
Výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi
bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval v relevantných a dostatočných dôvodoch (I. ÚS 13/2000).

Krajský súd uzatvára v tejto časti svojho rozhodnutia aj vo svetle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky, že v konkrétnej prejednávanej veci služobný zákrok policajtov bol vykonaný v súlade so
zákonom a policajti neoprávnene nezasiahli do žiadneho základného ľudského práva alebo slobody
obžalovaného Q. I. a svedka S. K..

Za nezákonnú nepovažuje odvolací súd ani prehliadku motorového vozidla. V súvislosti s vykonaním
prehliadky motorového vozidla a špecifikáciou motorového vozidla ako priestoru, v ktorom sa vykonala
prehliadka, odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený Ústavným súdom SR v uznesení, sp.zn.
I. ÚS 363/09 z 25. novembra 2009, v ktorom povedal: „Za iné priestory Trestný poriadok v
§ 99 ods. 2 považuje priestory neslúžiace na bývanie, čo je potrebné vykladať v kontexte s §

99 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý ustanovuje, že domovú prehliadku možno vykonať... v byte alebo v
inom priestore slúžiacom na bývanie alebo v priestore k nim patriacim. Z rovnakých dôvodov, ako možno
vykonať domovú prehliadku, možno vykonať aj prehliadku iných priestorov a prehliadku pozemku, ktoré
nie sú verejne prístupné. Inými priestormi sa podľa ustáleného výkladu rozumejú najmä miestnosti alebosúbory miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu alebo svojou podstatou určené na
iné účely ako na bývanie, prípadne môže ísť aj o byty, ktoré slúžia na nebytové účely. In concreto,
inými priestormi sú napr. obchodné priestory, kancelárske priestory, haly a pod., teda priestory, ktoré sú

súčasťou stavby (nehnuteľnosti). Vychádzajúc z uvedeného, je preto podľa ústavného súdu vylúčené,
aby sa za iné priestory v zmysle citovaných ustanovení považovalo aj motorové vozidlo ako hnuteľná
vec.“Krajskýsúdnemápoznatkyotom,žecitovanýprávnynázorústavnéhosúdujeojedinelýmprávnym
názorom v rozhodovacej činnosti ústavného súdu a nemá poznatky ani o tom, že judikatúra ústavného
súdu rozvinula tento právny názor aj iným smerom.

Podľa názoru krajského súdu policajti boli oprávnení vykonať prehliadku dopravného prostriedku
v súlade s ustanovením § 23 ods. 2 písm. b) zákona o Policajnom zbore. Nemožno opomenúť
pri hodnotení „zákonnosti“ prehliadky dopravného prostriedku skutočnosť, že vlastníkom osobného
motorového vozidla bola matka svedka S. K., ale užívateľom bol svedok S. K., pričom obžalovaný Q. I.
bol vodičom, ktorý vozil užívateľa podľa jeho požiadaviek, a užívateľ osobného motorového vozidla dal

súhlas s vykonaním prehliadky dopravného prostriedku.

Ak by sa posudzovala zákonnosť prehliadky dopravného prostriedku z hľadiska splnenia podmienok
stanovených § 101 ods. 3 Tr. por., treba poukázať na to, že podľa ustanovenia § 101 ods. 3 Tr. por.
bez príkazu alebo súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vykonať prehliadku iných priestorov alebo

pozemkov len vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno dosiahnuť vopred a vec neznesie odklad alebo ak
ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine, alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie, alebo
o prenasledovanú osobu, ktorá sa ukrýva v týchto priestoroch. O vykonaní tohto úkonu musí však bez
meškania upovedomiť orgán, ktorý je oprávnený vydať príkaz alebo súhlas podľa odseku 1.

Zo zákonného ustanovenia teda vyplývajú aj iné možnosti vykonať prehliadku iných priestorov alebo
pozemkov bez príkazu alebo súhlasu oprávneného orgánu v zmysle § 101 ods. 1 Tr. por., nielen v takom
zužujúcom výklade, aký spravil súd prvého stupňa, ktorý tvrdí, že „v zmysle § 101 ods. 3 Tr. por. môže
policajt vykonať prehliadku vozidla aj bez súhlasu prokurátora len vtedy:
- ak súhlas nemožno dosiahnuť vopred, a zároveň

- ak vec neznesie odklad.“ (strana č. 6 odôvodnenia rozsudku)
Z ustanovenia § 101 ods. 3 Tr. por. je nesporné, že bez príkazu alebo súhlasu okrem iného môže policajt
vykonať prehliadku iných priestorov alebo pozemkov aj vtedy, ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom
čine.Spoukazomnato,ževdopravnomprostriedkusanachádzalainjekčnástriekačkaobsahujúcabiely
prášok, ktorý bol identifikovaný ako omamná látka - pervitín, možno ustáliť, že vodič alebo spolujazdec,

ktorí boli v tomto dopravnom prostriedku, boli osobami pristihnutými pri trestnom čine. Zákon teda
umožňuje vykonať prehliadku iných priestorov alebo pozemkov bez príkazu alebo súhlasu oprávnenej
osoby v zmysle § 101 ods. 1 Tr. por. za podmienok upravených v § 101 ods. 3 Tr. por., pričom o vykonaní
tohto úkonu musí však bez meškania policajt upovedomiť orgán, ktorý je oprávnený vydať príkaz alebo
súhlas. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na výpoveď svedka Bc. Z. C., ktorý v prípravnom

konaní uviedol, že ihneď po vykonaní prehliadky bezodkladne upovedomil prokurátora JUDr. Z. N. (č.l.
59 spisu). K tomuto postupu policajta sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym
spôsobom nevyjadril. Odvolací súd poznamenáva, že okresný súd vo svojom rozhodnutí odkazuje
na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov a Ústavného súdu Slovenskej republiky a dokonca aj na
interné stanoviská orgánu činného v prípravnom konaní, ktorým nepochybne je prokuratúra (strana

5 napadnutého rozsudku), ale pri argumentácii rozhodnutiami všeobecných súdov a ústavného súdu
opomínauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky z26.júna2012,sp.zn.2Tdo/27/2012.

Ak okresnému súdu chýba dokumentácia o spôsobe vybavenia priestupku, ktorý mal spočívať v
technickej závade osobného motorového vozidla (nefunkčné zadné svetlo) a ktorý mal byť primárnym

dôvodom pre pokyn policajtov na zastavenie osobného motorového vozidla, tak krajskému súdu
táto dokumentácia nechýba a prípadný nesprávny postup policajtov (administratívne nevyriešenie
prípadného priestupku v cestnej doprave) je vnútornou záležitosťou polície a nemá v okolnostiach veci
vplyv na zákonnosť získaného dôkazu, ktorým je injekčná striekačka obsahujúca biely prášok, ktorý bol
identifikovaný ako omamná látka - pervitín.

Krajský súd uzatvára, že za existujúceho skutkového a právneho stavu mu nezostáva nič iné, len podľa
§ 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a

dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázkach procesného aj
hmotného práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.