Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, August 14, 2022

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319201869
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Uhrik

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2022:4319201869.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Tomášom Uhrik v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska,

Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., T.
ul. XXXX/X, o zaplatenie 100,52 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100,52 eura a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 1,45 eura, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia peňažnej sumy vo výške 100,52
eura ako aj nákladov spojených s vymáhaním vo výške 1,45 eura. Takúto žalobu žalobca odôvodnil tým,

že je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe zákona č. 539/2010 Z. z. s tým, že žalovaný je
platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby
verejnostiposkytovanéRozhlasomatelevíziouSlovenska,atovovýške4,64euramesačne.Nazáklade
vykonanej kontroly úhrad v zmysle § 8 takéhoto právneho predpisu zistil, že žalovaný ku dňu podania
žaloby nezaplatil úhradu za kontrolované obdobie XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX. Zároveň v zmysle §
10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. písomnou výzvou zo dňa 11.05.2018 odoslanou prostredníctvom
Slovenskej pošty vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb

v súvislosti s odoslaním takejto výzvy, pričom žalovaný nezaplatil úhradu a ani poštové sadzby v lehote
do 30 dní, a preto vznikol žalobcovi nárok aj na pokutu vo výške 17,- eur s poukazom na § 10 ods.
1 a 3 zákona č. 340/2012 Z. z. Dlh žalovaného tak predstavuje sumu 83,52 eura a pozostáva z 18
neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období ako aj pokuty.

2. O podanej žalobe bolo rozhodnuté platobným rozkazom zo dňa 21.05.2019, proti ktorému žalovaný
v zákonnej lehote doručil súdu odpor. Žalovaný v odpore okrem iného uviedol, že uplatňovaný nárok

žalobcu považuje za neopodstatnený. Od XX.XX.XXXX až do súčasnosti má prenajatý byt od mesta
K. na adrese I. X, pričom nájomnú zmluvu priložil ako dôkaz. Inštitúcia žalobcu by mala poskytovať
každému jednému občanovi príjem televízneho a rádiového signálu prostredníctvom antén. Na svojej
súčasnej adrese nedokáže prijať ani T T ani T a rádiá ani neskúšal. Poukázal na to, že je rok 2019,
pokroková doba technológii a internetu a cíti sa byť šikanovaný I.. Nemal by problém zaplatiť poplatok
4,64 eur mesačne, keby mu aspoň poskytujú tie TV stanice, ale na jeho adrese nie je asi vybudovaná
dostatočná technológia zo strany žalobcu, pretože tam nie je možné chytiť žiadnu TV stanicu. Je

pracujúci človek, ktorý nemá čas na televíziu, ale keď už ju zapne, tak ju sleduje cez internetovú stránku
www.U..com úplne zadarmo a rádio nevlastní ani nepočúva. V roku XXXX od R.
až do V. pracoval v zahraničí vo L. a tiež v roku XXXX nejaký čas v V. a preto vôbec nevie prečo by mal
platiť poplatok RTVS, keď ani nebol na T.. V nájomnom, ktoré platí za byt platí každý mesiac 1,50 eurza používanie spoločnej televíznej antény. Keď k tomu má ešte pripočítať 4,64 eura za RTVS, tak je to
spolu 6,14 každý mesiac za anténu, na ktorú sa nedá vôbec nič chytiť bez nejakých ďalších poplatkov.
Za jeden rok by to bolo 73,68 eura, za 10 rokov 736,80 eura.

3. Žalobca doručil súdu repliku - vyjadrenie k odporu žalovaného v ktorom poukázal na § 3 písm.
a) zákona č. 340/2012 Z. z., pričom uviedol, že úhrada za službu verejnosti poskytované RTVS sa
bez ohľadu na výber poskytovateľa televízneho signálu. Zároveň obývanie nehnuteľnosti je v zmysle
zákona bezpredmetné. Ako odberateľovi elektriny v odbernom mieste elektriny pre spotrebu v byte alebo

rodinnom dome, vzniká povinnosť platiť úhradu za službu verejnosti poskytovanú RTVS zo zákona.
Úhrada za služby verejnosti je vo svojej podstate neekvivalentnou platbou, platitelia sú teda povinní
ju platiť bez ohľadu na to, či služby žalobcu využívajú alebo nie. Vzhľadom na túto neekvivalentnosť
sa úhrady za služby verejnosti najviac približujú daniam. Poukázal na žalovaným predloženú nájomnú
zmluvu priloženú k odporu, čl. V. práva a povinnosti zmluvných strán, bod 10 z ktorého vyplýva, že
žalovaný je odberateľom elektrickej energie v odbernom mieste. Žalobca je v zmysle § 9 zákona povinný

viesť evidenciu platiteľov úhrad. Údaje o platiteľoch do tejto evidencie mu poskytujú subjekty, ktorým
táto povinnosť priamo z ust. § 9 zákona vyplýva, a to najmä dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia
distribučnej sústavy a Sociálna poisťovňa. Žalobca nemôže vychádzať z iných skutočností, keďže zákon
mu nedáva iné možnosti, ako údaje o platiteľoch(osobách povinných platiť úhrady, t. j. aj žalovanú
sumu) získať. Keďže v evidencii platiteľov je ako odberateľ elektriny v danom odbernom mieste (I. X/

XA, K.) evidovaný žalovaný, žalobca túto námietku považuje za neopodstatnenú. Žalovaný doručil súdu
vyjadrenie s totožným obsahom ako v podanom odpore. Žalobca v nasledujúcom vyjadrení uviedol, že
námietku žalovaného, že v roku XXXX a XXXX pracoval niekoľko mesiacov v zahraničí považuje za
bezpredmetnú a neopodstatnenú vzhľadom na neekvivalentnosť platby. Evidencia platiteľov podľa § 9
ods. 1 zákona je vzhľadom na enormný počet platiteľov (cca 1,37 mil.) vedená v elektronickej podobe.

Poskytovanie súčinnosti zo strany dodávateľov elektrickej energie prebieha tak, že žalobca požiada
dodávateľa elektrickej energie o poskytnutie databázy fyzických osôb, ktoré sú koncovými odberateľmi
elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Žalovaný dňa
XX.XX.XXXX súdu oznámil, že odberateľom elektrickej energie na adrese I. X, K. bol pravdepodobne
nájomca bytu. Zároveň vzniesol námietku premlčania s tým, že poplatky z roku XXXX až XXXX by sa

nemali od neho v roku XXXX vymáhať, keďže premlčacia doba je 3 roky. Žalobca k námietke premlčania
uviedol, že v zmysle § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“) začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobca
si uplatnil nárok na zaplatenie nedoplatku na úhradách za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska (žalované obdobie XX/XXXX - XX/XXXX) prostredníctvom návrhu na vydanie

platobného rozkazu, ktorý bol doručený súdu dňa 30.04.2019. Z uvedeného vyplýva, že posledným
mesiacom, za ktorý si eventuálne mohol v rámci premlčacej doby žalobca uplatniť na súde nárok na
zaplatenie dlžných úhrad, by bol XX/XXXX. Nakoľko si žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu
uplatňuje nárok na zaplatenie dlžných úhrad za obdobie až od XX/XXXX, žalobcom uplatnený nárok v
celom rozsahu nie je a ani nemôže byť premlčaný. Skutočnosť, že súd koná v predmetnom súdnom

konaní v roku 2022, nemá na premlčanie žalobcom uplatňovaného nároku žiadny vplyv. K tvrdeniu
žalovaného, že odberateľom elektrickej energie na žalovanom odbernom mieste bol nájomca bytu,
žalobca poukázal na predchádzajúce vyjadrenia účastníkov konania v predmetnom súdnom konaní,
z ktorých vyplýva, že práve žalovaný bol počas žalovaného obdobia nájomcom bytu na žalovanom
odbernom mieste. Skutočnosť, že žalovaný mal a má povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti

poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska vyplýva tak z evidencie dodávateľa elektrickej energie
pre žalované odberné miesto, ako aj zo Zmluvy o nájme bytu predloženej žalovaným.

4. Na pojednávanie dňa 15.08.2022 súd predvolal žalobcu a žalovaného. Žalobcu sa na pojednávanie
nedostavil, pričom ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby sa rozhodlo v jeho

neprítomnosti. Na základe uvedených skutočností tak súd podľa § 180 CSP vykonal pojednávanie v
neprítomnosti žalobcu. Žalovaný sa pojednávania zúčastnil pričom uviedol, že to že sú koncesionárske
poplatky protiprávne v tej dobe hlásal aj bývalý R. T. a bývalý Y. V. a terajší T. V. J.. L. X.. Občan nemôže
platiť daň dvakrát za tú istú okolnosť. Jedenkrát platí daň, z ktorej je platená RTVS a má ešte raz
platiť daň, z ktorej je RTVS platená znovu. NRSR v roku 2012 schválila vládny návrh zákona o úhrade

za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Tento zákon nadobudol účinnosť
dňa 1. januára 2013. Podľa schváleného textu ustanovenia platí koncesionársky poplatok každá
fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny domácnosti
ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnomdome. Toto ustanovenie zákona o úhrade služby verejnosti RTVS v sebe obsahuje diskrimináciu na
základe majetku, ktorá je v materiálnom právnom štáte neprípustná. Dôvodom takejto zmeny zákona
bolo aj prenášanie záväzku štátu na občana, jednoducho povedané, štát sa snaží výberom rôznych

poplatkov a daní (a koncesionárske poplatky je jeden z nich) naplniť štátu kasu a to aj na úkor
zákonnosti. Štát by nemal za žiadnych okolností prenášať svoj pozitívny záväzok na obyvateľov,
t.j. za poskytnutie jednej služby financovanej z daní, ešte vyrubovať dodatočný, individualizovaný
príspevok. Jednoducho povedané poplatok za koncesie sa vyberá od začiatku roka 2013 duplicitne.
Tento poplatok vážnym spôsobom deštruuje základné princípy materiálneho právneho štátu a vytvára

podhubie pre diskrimináciu obyvateľstva na základe majetkového cenzu, čo určitú skupinu obyvateľstva
ohrozuje na živote. SR namiesto toho, aby svoje obyvateľstvo chránila, prenáša svoju zodpovednosť a
povinnosťnaobyvateľstvospôsobom,ktorýsaaplikovalvstredoveku.Koncesionárskepoplatkyhradené
verejnoprávnym vysielateľom sú nezlučiteľné s právom EÚ, keďže predstavujú príjem pre subjekt,
ktorý je zároveň aj účastníkom na trhu s reklamou, pričom žiaden iný subjekt na tomto trhu príjem z
koncesionárskych poplatkov nemá resp. nepoberá. Preto si myslí, že výber koncesionárskych poplatkov

je protiústavný. Zároveň uviedol, že ešte stále je nájomcom na adrese K., I. X. Od začiatku nájomného
vzťahu teda od E. XXXX je odberateľom elektrickej energie na uvedenej adrese.

5. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy: žaloba čl. 1-2, výzva na zaplatenie nedoplatku čl. 4, sumár
predpisov a platieb čl. 5, prehľad predpisov a platieb čl. 6, doručenka čl. 7, potvrdenie tarifnej ceny za

úradnú zásielku čl. 8, platobný rozkaz čl. 13, odpor čl. 17, dodatok pracovnej zmluvy čl. 18, kalkulácia
preddavkov čl. 19, 50, zmluva o nájme bytu čl. 20-25, 47-49, uznesenie čl. 26, vyjadrenie žalobcu čl.
33, vyjadrenie žalovaného čl. 37, dohoda o sprostredkovaní zamestnania čl. 38, pracovná zmluva čl.
39-46, vyjadrenie žalobcu čl. 58-59, vyjadrenie žalovaného čl. 85, vyjadrenie žalobcu čl. 89 zistil tento
skutkový a právny stav:

6. Žalovaný je podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, platiteľom úhrady za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania ako fyzická
osoba. Žalobca ako poskytovateľ služieb verejnosti na základe kontroly platenia úhrad žalovaným za

kontrolované obdobie od XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX, vyzval žalovaného dňa 11.05.2018 na zaplatenie
nedoplatku úhrady za služby verejnosti, ktorý činil ku dňu 31.05.2018 sumu 84,97 eura (vrátane
poštových sadzieb vo výške 1,45 eura) a to v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy. Zároveň
žalovaného upozornil, že ak vzniknutý nedoplatok nezaplatí v uvedenej lehote v plnej výške, uplatní si
v zmysle § 10 ods. 5 cit. zákona nárok na zaplatenie nedoplatku spolu s pokutou vo výške 17,- eur

a poštovými sadzbami prostredníctvom príslušného súdu. Súčasťou výzvy bol aj prehľad predpisov a
platieb, z ktorého vyplýval nedoplatok vo výške 84,97 eura, ktorý pozostával z nezaplatených úhrad
v počte 18 vo výške 4,64 eura a poštových sadzieb vo výške 1,45 eura. Žalovaný si predmetnú
výzvu na základe predloženej fotokópie doručenky prevzal dňa 22.05.2018. Z potvrdenia tarifnej ceny
vypracovaného Slovenskou poštou, a. s. vyplýva, že cena úradnej zásielky predstavuje od XX.XX.XXXX

sumu 1,45 eura. Žalovaný úhrady za poskytované služby verejnosti a poštovú sadzbu žalobcovi v lehote
30 dní odo dňa doručenia výzvy nezaplatil, v dôsledku čoho mu vznikla podľa § 10 ods. 3 zákona,
povinnosť zaplatiť aj pokutu vo výške 17,- eur. Z nájomnej zmluvy vyplýva, že žalovaný bol nájomcom
na odbernom mieste I. X, K., pričom z čl. V bod 10 tejto zmluvy vyplýva, že nájomca je povinný v deň
skončenia nájmu bytu splatiť všetky svoje prípadné záväzky voči dodávateľovi elektrickej energie a v

tento deň s týmto dodávateľom aj zrušiť zmluvu o dodávke elektrickej energie.

7. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“)
je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny2) v evidencii odberateľov elektriny v

domácnosti3) ako odberateľ elektriny v domácnosti2) v odbernom mieste,2) pre spotrebu v byte alebo
v rodinnom dome,

8. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady

je Rozhlas a televízia Slovenska.9. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu
4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.

10. Podľa § 10 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platiteľ, ktorý nezaplatí
úhradupodľa§7,jevomeškanísozaplatenímúhrady.Akvyberateľúhradyzistí,žeplatiteľjevomeškaní
so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie

tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb23) súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy
podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur. 6. Nárok na zaplatenie
úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný
vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

11. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde

alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

14. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný v
celom rozsahu, pretože mal za preukázané, že žalobca poskytuje ako verejnoprávna inštitúcia služby
verejnosti, pričom má zákonné právo na mesačnú úhradu od žalovaného vo výške 4,64 eura za
poskytované služby. Súd mal v konaní preukázané, že žalobcovi vznikol zákonný nárok za obdobie od
XX/XXXX do XX/XXXX na 18 platieb po 4,64 eur, celkovo teda nárok na 84,97 eur, keď žalovaný ako

platiteľ v zmysle § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. mal povinnosť uhradiť úhradu podľa § 6 ods.
1 citovaného zákona žalobcovi ako vyberateľovi a príjemcovi úhrady v zmysle§ 4 ods. 1 citovaného
zákona. Skutočnosť že žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady, teda odberateľom elektriny nebola
z jeho strany účinne popretá. Skutočnosť, že sa v rozhodnej dobe zdržiaval v zahraničí, resp. službu
nevyužíval je právne irelevantná, nakoľko odberateľovielektriny vzniká povinnosť platiť úhradu za službu

verejnosti priamo zo zákona, ide o neekvivalentnú platbu, teda platitelia sú povinný ju platiť bez ohľadu
na to či služby žalobcu využívajú alebo nie. Z nájomnej zmluvy vyplýva, že žalovaný bol nájomcom
na odbernom mieste I. X, K., pričom súčasne bol aj odberateľom elektrickej energie, ako to nepriamo
vyplýva z čl. V bod 10 nájomnej zmluvy a taktiež to potvrdil sám žalovaný na pojednávaní. Súd mal tiež
preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku do 30 dní. Predmetná výzva sa do

dispozičnej sféry žalovaného dostala dňa 22.05.2018, čo vyplýva zo žalobcom predloženého dokladu
o doručení zásielky. Žalovaný na výzvu nereagoval a nedoplatok žalobcovi neuhradil, čo znamená,
že v zmysle § 10 ods. 3 citovaného zákona je žalobcovi povinný uhradiť aj pokutu v sume 17 eur.
Okrem toho mal súd preukázané, že úhrada za úradnú zásielku predstavuje sumu 1,45 eur, čo vyplýva z
potvrdenia vystaveného Slovenskou poštou, a.s.. Ohľadom vznesenej námietky premlčania súd uvádza,

že ju nepovažoval za dôvodnú, nakoľko uplatnený bol nárok za obdobie od XX./XXXX, pričom žaloba
bola podaná v rámci 3-ročnej premlčacej lehote dňa XX.XX.XXXX, od kedy v zmysle Občianskeho
zákonníka počas konania premlčacia doba neplynie.16. Súd k námietke žalovaného ohľadom protiústavnosti zákonom predpísanej úhrady poukazuje na ust.
§ 193 CSP, teda že súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná, pričom súdu nie je známe rozhodnutie, ktorým by bol vyslovený nesúlad
zákona č. 340/2012 Z. z. s ústavou. Pokiaľ sú teda právne predpisy zverejnené v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky súd je nimi viazaný a tieto sa nedokazujú (§ 186 ods. 1 CSP).

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobca bol úspešný v súdnom

konaní v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v
rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).