Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 17, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318200271
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4318200271.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu:
K. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., J. XXX, zast. JUDr. Jánom Kanabom, ml., advokátom, so
sídlom Trenčín, J. Zemana 3141/101, proti žalovanej: Ing. K. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., F.
XXX/XX, zast. JUDr. Luciou Filipkovou, advokátkou, so sídlom Banská Bystrica, Sládkovičova 26,

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 30. júna 2021 č. k. 5C/2/2018-986 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a

žalovanej tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal: nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX, k. ú. T., okres Q., obec T. a to: C-KN parc. č. 5999/130 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 1073 m2, C-KN parc. č. 5999/488- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, C-KN parc. č.
5999/503 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2, C-KN parc. č. 5999/712 - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 168 m2, stavbu - garáž súp. číslo XXX, postavenej na C-KN parc. č. 5999/503,
stavbu - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na C-KN parc. č. 5999/71, spolu v hodnote 168 000,- eur,

stavbu - garáž nezapísanú na liste vlastníctva, ktorá je postavená C-KN parc. č. 5999/488 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 18 m2, parcela zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. T., okres Q.,
obec T. v hodnote 2 500,- eur, osobné motorové vozidlo značky AUDI A7 Sportback, C.: L E.: LV
XXXDN v zostatkovej hodnote 25 000,- eur (I.). Súd prikázal žalobcovi zostatok dlhu vyčísleného ku dňu
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov z titulu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„Flexipôžička", reg. č. 00289561150316 zo dňa 15. 03. 2016 uzavretej zo Všeobecnou úverovou bankou,

a. s. Bratislava, Mlynské Nivy 1 vo výške 15 581,25 eura, z titulu zmluvy o pôžičke uzavretej s Jurajom S.
vovýške23500,-eur(II.).Žalovanejuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovititulomvyrovnaniapodielovsumu
30 320,60 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (III.). Rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania (IV.). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Levice súdny
poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 2 932,50 eura a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku (V.). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Levice

súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 2 932,50 eura, a to
dotrochdníodprávoplatnostirozsudku(VI.).Súdpriznalznalcovinároknaznalečnézapodanýznalecký
posudok voči žalobcovi a žalovanej, ktoré sú mu povinní nahradiť spoločne a nerozdielne v rozsahu
100%. O výške náhrady znalečného bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (VII.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3 a § 150 Občianskeho zákonníka a vykonaným dokazovaním

zistil, že žalovaná je zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX. Súd
ďalej zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli so Všeobecnou úverovou bankou zmluvu o poskytnutíspotrebiteľského úveru flexi pôžička na sumu 12 500,- eur, a to dňa 15. 03. 2016 s tým, že tento úver
mal byť splatený formou 96 mesačných splátok, pričom výška mesačnej splátky bola 179,09 eura.
Spotrebný úver bol určený tiež na splatenie zostatku spotrebiteľského úveru č. 005971511110614,

ktorý bol poskytnutý VÚB a zostatok úveru bol vo výške 7 069,48 eura. Na základe tejto úverovej
zmluvy mali dlžníci splácať tento úver od 11. 04. 2016 do 11. 03. 2024 s tým, že mali celkovú čiastku
zaplatiť vo výške 17 193,06 eura. O takýto úver žiadali obe strany sporu, a to žiadosťou o flexi
pôžičku zo dňa 15. 03. 2016. Z technického preukazu zo dňa 31. 01. 2008 bolo zistené, že žalobca
bol držiteľom a vlastníkom motorového vozidla značky Opel Astra a to od 26. 05. 2000, ktorý mal

predať počas manželstva. Zo služobného posudku pri prepustení zo služobného pomeru vyplýva, že
žalobca pôsobil v Ozbrojených silách SR, kde bol hodnotený ako zodpovedný, spoľahlivý, samostatný a
nevyžadoval kontrolu. Svoje povinnosti si plnil svedomito a s ohľadom na bezpečnosť prepravovaných
osôb. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 27. 02. 2018 bolo priznané
žalobcovi odchodné vo výške 221 298,- Sk. Na základe zmluvy o vkladovom účte, termínovaný vklad,
ktorú uzavrela žalovaná so Všeobecnou úverovou bankou dňa 08. 11. 2011, bol v prospech žalovanej

otvorený vkladový účet, číslo účtu 2630459499/0200. Následne bola prevedená dňa 08. 11. 2012
suma 101 458,72 eura na takýto účet s poznámkou mena a priezviska žalovanej, uzatvorenie účtu na
žiadosť klienta. Táto zmluva o vkladovom účte bola uzavretá s dobou viazanosti vkladu 6 mesiacov.
Dňa 08. 11. 2012 bola tiež uzavretá zmluva o vkladovom účte, termínovaný vklad s dobou viazanosti
12 mesiacov s číslom účtu XXXXXXXXXX/XXXX, ktorú uzavrela žalovaná so Všeobecnou úverovou

bankou. Dodávateľ spoločnosť ELITECH s. r. o. Tlmače vystavil žalovanej ako odberateľovi faktúru
č. 2013/0434 na sumu 1 314,- eur za betónovú zmes a putzmeister. Faktúra bola vyhotovená 31. 07.
2013. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 08. 11. 2013 vyplýva, že v prospech žalovanej bol
urobený prevod vo výške 101 215,- eur. Z výpisu z účtu žalobcu ku dňu 31. 12. 2018 týkajúceho sa
spotrebného úveru, ktorý bol čerpaný vo Všeobecnej úverovej banke súd zistil, že žalobca vykonal v

roku 2018 mesačné úhrady vo výške 179,09 eura s tým, že poskytnutá výška úveru k 15. 03. 2016 bola
12 500,- eur a zostatok istiny k úveru k 31. 12. 2018 bol vo výške 9 098,89 eura. Žalovaná poukazovala
na skutočnosť, že pozemok pod stavbou rodinného domu bol zakúpený v roku 2012 za sumu 15 000,-
eur s tým, že táto suma bola uvedená aj v kúpnej zmluve, avšak na pojednávaní zo dňa 22. 11. 2018
nenamietala, že na kúpnej zmluve bola iná cena ako cena reálna s tým, že žalobca uviedol, že reálna

suma, ktorá bola vyplatená, predstavovala 30 000,- eur. Žalovaná na položenú otázku uviedla, za akú
reálnu sumu nadobudla pozemok v T. nasledovné: „Neviem povedať, bolo to v období, keď sme riešili
veci so smrťou otca." Vo svojom následnom vyjadrení zo dňa 18. 01. 2019 je však zrazu všetko inak a
žalovaná si už spomenula, že suma uvedená v predmetnej zmluve bola aj reálne vyplatená. Žalovaná
namietala výšku peňažnej sumy, ktorá bola vyplatená žalobcovi za predaj motorového vozidla a motorky

v sume 23 500,- eur, ako aj sumy, ktoré mal žalobca dostať od svojho strýka. Z tohto dôvodu tak žalobca
predložil okresnému súdu čestné prehlásenie od pána U. R. o kúpe motorového vozidla značky Opel
Astranasumu390000,-Skvroku2007aodpánaN.akúpemotorkyHondaVaraderozasumu300000,-
Sk. Žalobca je tiež toho názoru, že pôžičku od otca v sume 400 000,- CZK preukázal listinnými dôkazmi,
ako aj výsluchom svedka a strýka žalobcu. Keďže žalovaná neuznáva pôžičky a dary od jeho strýka,

tak žalobca predložil výpis z jeho účtu, kde minimálne v sume 7 500,- eur boli preukázané výbery z účtu
vždy v celých číslach od 500,- do 2 000,- eur, ktoré im strýko pri návštevách nosil. Žalobca tiež potvrdil
výpoveď strýka, krstného otca S. S., že mimo sumy 23 500,- eur, ktorá bola pôžičkou, daroval aj sumu 15
000,- eur na stavbu rodinného domu. Žalovaná tiež spochybnila príjem žalobcu, ktorý uviedol, že ten bol
v určitom období minimálne 80 000,- eur, a preto predložil žalobca o tom kompletnú dokumentáciu s tým,

že od roku 2008 až do roku 2017 poberal výsluhový dôchodok v sume priemerne 420,- eur mesačne a od
roku 2006 do roku 2008 mal priemerný plat 40 530,- Sk ročne, v roku 2006 5 600,- Sk a v roku 2007 442
590,- Sk. Okrem toho v roku 2010, 2011 pracoval v štátnej plavebnej správe na dohodu, kde zarábal 33,-
eurzajedendeňapracovaltiežusvokranadohodu,kdezarobil9042,-eur.Vroku2014začalvykonávať
podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia s tým, že pracoval na lodi a mal príjmy v

rokoch 2014 vo výške 4 019,- eur, v 2015 vo výške 8 076,- eur, v roku 2016 9 257,- eur a v roku 2017 9
257,- eur. Za zrekonštruovaný rodinný dom po rekonštrukcii vykonanej v roku 2009, ktorý predal v roku
2010, zarobil 60 000,- eur. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaná síce uvádza, že nemala
predstavu o jeho príjme, avšak v návrhu na rozvod manželstva, kde požadovala aj výživné, uvádzala,
že má výsluhový dôchodok vo výške 400,- eur a príjem v roku 2015 bol 9 000,- - 10 000,- eur. Len za

rok 2015 vie žalovaná o príjme minimálne vo výške 13 800,- eur. Na základe uvedených skutočností tak
podľa názoru žalobcu získal za dôchodok sumu 45 360,- eur, z titulu živnostenského oprávnenia príjem
vo výške 37 394,- eur, z titulu vykonanej práce pre Ministerstvo obrany SR 28 200,- eur a odchodného
vo výške 7 300,- eur. Celková suma a príjem žalobcu tak predstavuje sumu 118 254,- eur s tým, že vtejto sume nie sú zahrnuté mzdy, odmeny, ku ktorým nemá doklady. Tiež na zabezpečenie preukázania
skutočnosti, že jeho otec zabezpečoval elektroinštaláciu rodinného domu predložil ako dôkaz niektoré
faktúry nachádzajúce sa u jeho otca D. S.. Pokiaľ ide o úver flexi pôžičku, tak je preukázané, že úver

spláca iba žalobca a je to potrebné zohľadniť v rozhodnutí. Úver bol čerpaný v sume 12 500,- eur a
splatiť zostáva 9 089,89 eura, pričom celková suma, ktorú bolo potrebné zaplatiť za úver je 17 193,06
eura. Z tejto sumy sám žalobca vyplatil k 31. 12. 2018 sumu 5 907,- eur. Z faktúry č. 1/2014, ktorú vystavil
dodávateľ K. S. spoločnosti CZ MONT Levice, súd zistil, že za vykonané zámočnícke práce v mesiaci
január 2014 bola vyúčtovaná suma 171,- eur, za vykonané práce za mesiac február 2014 vyúčtovaná

suma 1 408,- eur, za mesiac marec 2014 suma vo výške 1 334,- eur, za mesiac apríl 2014 suma 1 056,-
eur. Z tabuľky (č. l. 260) bolo zistené, že žalobca tak za mesiac január až apríl 2014 mal príjem z titulu
vystavených faktúr vo výške 4 019,- eur s tým, že výsluhový dôchodok za rok 2014 mu bol vyplatený v
rozsahu 5 250,60 eura. Pokiaľ ide o rok 2015, tak z faktúr, ktoré boli vystavené dodávateľom žalobcom
voči odberateľovi N. C. bol v januári vystavená faktúra na sumu 361,71 eura za poskytovanie služieb
lodník, lodnícke práce na trase Bratislava - Linz za obdobie 03. 04. 2015 do 07. 04. 2015. Faktúrou

č. 2/2015 za poskytovanie služieb lodník, lodnícke práce v období 15. 04. 2015 do 30. 04. 2015 bola
vyúčtovaná suma vo výške 419,75 eura. Faktúrou č. 3/2015 za obdobie od 01. 05. 2015 do 31. 05. 2015
bola vyúčtovaná suma v prospech žalobcu vo výške 653,35 eura. Okrem toho žalobca faktúrami voči
spoločnosti PSM Slovakia s. r. o. vyúčtoval si za mesiac apríl 2015 za vykonané práce sumu 1 200,-
eur. Faktúrou č. 5 si ako dodávateľ žalobca vyúčtoval voči odberateľovi N. C. za poskytovanie služieb

lodník, lodnícke práce za obdobie jún 2015 sumu 759,60 eura, za obdobie júl 2015 sumu 792,05 eura,
za obdobie 16. 09. 2015 do 24. 09. 2015 sumu 777,25 eura, za obdobie 27. 10. 2015 do 11. 11. 2015
sumu1320,33eura,zaobdobieod20.11.2015do25.11.2015sumu679,13eura,zaobdobieod26.11.
2015 do 27. 11. 2015 a od 02. 12. 2015 do 17. 12. 2015 sumu 1 098,41 eura, za obdobie od 11. 02. 2016
do 17. 02. 2016 sumu 574,17 eura, za obdobie od 12. 07. 2016 do 31. 07. 2016 sumu 1 814,81 eura, za

obdobie od 03. 08. 2016 do 13. 08. 2016 sumu 991,78 eura, za obdobie od 18. 09. 2016 do 20. 09. 2016
sumu 196,46 eura, za obdobie od 21. 09. 2016 do 02. 10. 2016 sumu 1 062,- eur, za obdobie od 18. 09.
2016 do 20. 09. 2016 sumu 196,46 eura a za obdobie od 04. 10. 2016 do 05. 10. 2016 sumu 155,09 eura.
Tiež faktúrou č. 4/2016 si žalobca ako dodávateľ vyúčtoval voči C. H. za poskytnuté služby sumu
1 307,- eur. Žalobca tiež si vyúčtoval faktúrou č. 8/2016 voči odberateľovi Q. C. Senica sumu 481,81

eura, faktúrou č. 9/2016 voči N. C. za poskytnutie služieb lodníka sumu 345,52 eura, voči odberateľovi
Q. C. sumu 379,60 eura, a to faktúrou č. 10/2016. Faktúru č. 11/2016 si žalobca voči odberateľovi N.
C. za obdobie 16. 11. 2016 do 07. 12. 2016 vyúčtoval sumu 1 953,93 eura. Súd tiež zistil, že žalobca
mal služobnú lodnícku knižku, a to od 04. 08. 2010, kde mal služobné určenie kormidelník. Z návrhu na
rozvod manželstva v konaní, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 10P/164/2016 na tunajšom súde okrem iného

vyplýva, že žalovaná, ktorá podala takýto návrh uviedla, že žalobca bol výsluhový dôchodca a pred 3
rokmi začal pracovať ako lodník. Tiež uviedla, že manžel je SZČO a výsluhový dôchodca, pričom pracuje
na lodi a výsluhový dôchodok má cca 400,- eur a jeho príjem za rok 2015 bol vo výške 9 000,- až 10 000,-
eur. Z dodacieho listu zo dňa 18. 03. 2015 súd zistil, že predávajúci VKS ELTO s. r. o. kupujúcemu C. D.
Elektromontér vystavil dodací list na sumu 692,27 eura za elektroinštalačný materiál, pričom tiež vystavil

dodací list zo dňa 12. 08. 2015 na sumu 327,16 eura. Z likvidačného listu sociálneho zabezpečenia za
rok 2017 vyplýva, že žalobca mal výsluhový dôchodok vo výške 437,95 eura a celkovo mu v roku 2017
bol vyplatený vo výške 5 257,08 eura. Na základe písomného oznámenia profesionálnemu vojakovi, a
to žalobcovi bol od 01. 10. 2007 určený služobný plat vo výške 40 530,- Sk. Personálnym rozkazom z
23. 01. 2008 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, a to ku dňu 31.

01. 2008. Zároveň mu bolo vyplatené odchodné vo výške 221 298,- Sk z titulu odchodného a výsluhový
dôchodok mu bol určený ku dňu 31. 01. 2008 vo výške 11 065,- Sk a to s účinnosťou od 01. 02. 2008. Tiež
rozhodnutím zo dňa 27. 02. 2008 vojenského úradu sociálneho zabezpečenia bolo žalobcovi priznané
odchodné vo výške 221 298,- Sk. Z predložených dohôd o vykonaní práce bolo zistené, že žalobca
pracoval u zamestnávateľa N. C., a to od 01. 01. 2011 do 30. 04. 2011 ako aj od 01. 10. 2010 do 31.

12. 2010. Rozhodnutím Štátnej plavebnej správy zo dňa 04. 08. 2010 bola vydaná žalobcovi služobná
lodnícka knižka a bol zaradený na funkciu pomocný lodník. Z e-mailu ktorý bol odoslaný z e-mailovej
adresy lB. právnemu zástupcovi žalobcu vyplýva, že W. N., C. XX, K. potvrdzuje, že v roku 2007 alebo
2008,presnýdátumsinepamätá,kúpilodžalobcu,atojehovtedajšiehokolegumotocykelznačkyHonda
Varadero 1000 za 300 000,- Sk. Z čestného prehlásenia U. R. zo dňa 24. 01. 2019 okrem iného vyplýva,

že ten kúpil od žalobcu v októbri 2007 motorové vozidlo Opel Astra za kúpnu cenu vo výške 390 000,-
Sk. Z výpisov Slovenskej sporiteľne (čl. 287-290) znejúce na meno otca žalobcu, S. S. za obdobie január
2015, február 2015, máj 2015, október 2015, november 2015, december 2015 ako aj júl 2016 boli zistené
jednotlivé úhrady, resp. prijaté platby, a to aj od N. C. vo vzťahu ku ktorému bol žalobca zamestnancom,resp. vo vzťahu ku ktorému mu účtoval z titulu vykonávanej podnikateľskej činnosti platby za poskytnuté
služby. Vo vyjadrení právnej zástupkyne žalovanej zo dňa 03-05-2019 bolo uvedené, že je povinnosťou
žalobcu, aby preukázal, že kúpna cena vo výške 15 000,- eur ktorá bola uvedená v zmluve nebola reálne

vyplatená a bola vyplatená žalovanej iná cena. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie pána N., tak to nemožno
považovať za čestné vyhlásenie, pretože ide o e-mailovú správu odosielateľa [email protected], pričom adresátom
tejto e-mailovej správy je právny zástupca žalobcu. V tejto správe tiež absentujú osobné údaje p. N.
s tým, že žalobca nepredložil ani jednu kúpnu zmluvu, ktorá bola uzavretá, či už za účelom predaja
motorky značky Honda Varadero pánovi N. alebo za účelom predaja osobného motorového vozidla Opel

Astra pánovi R.. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie vystavené U. R., tak existujú dôvodné pochybnosti,
či predmetnú listinu skutočne podpísal U. R. a ide tak zo strany žalobcu o účelové predloženie listiny,
pretožetennepreukázalpredajmotorkyHondaVaraderozasumu300000,-Sk,resp.predajmotorového
vozidla značky Opel Astra za sumu 390 000,- Sk. Žalobca tiež nepredložil žiadny relevantný písomný
doklad o existencii pôžičky od otca žalobcu vo výške 400 000,- CZK. Z výsluchu svedka pána D. S., otca
žalobcu je tiež zrejmé, že o finančné prostriedky ho žiadal vždy jeho syn a nie bývalí manželia spoločne.

Okrem toho z výsluchu svedka bolo preukázané, že poskytnutú finančnú výpomoc by nežiadal vrátiť v
prípade, že by došlo k prevodu nehnuteľnosti bytu vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Z uvedeného je
tak zrejmé, že sa nejedná o spoločný záväzok patriaci do BSM. Ďalej pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že
bola poskytnutá pôžička zo strany S. S., jeho strýka, tak je potrebné uviesť, že ten nie je účastníkom
konania o vyporiadanie BSM a predložené výpisy z jeho účtov za obdobie, na ktoré poukázala žalovaná,

je potrebné považovať za právne irelevantné, pretože nepreukazujú žalobcom tvrdenú pôžičku, ktorá
mala byť poskytnuté účastníkom konania. Okrem toho žalobca odišiel zo spoločnej domácnosti v júni
v roku 2016, t. j. 6. mesiac v roku 2016 s tým, že z výpisu z účtu Sporožíro zo dňa 31. 07. 2016
preukazuje doterajšie tvrdenia žalovanej, že ak strýko žalobcu požičal nejakú finančnú hotovosť, tak
ju požičal jedine žalobcovi a nie obom stranám sporu ako manželom. Tieto finančné prostriedky tiež

neboli použité na výstavbu rodinného domu v T. a z tohto dôvodu tak žiada na takéto listinné dôkazy
neprihliadať, nakoľko sa netýkajú oboch účastníkov konania. Žalovaná tiež spochybnila listinné dôkazy,
ktoré predložil žalobca, a to dohodu o vykonaní práce zo dňa 01. 10. 2010, ako aj 30. 12. 2010 s tým, že
mal vykonávať tieto práce pre zamestnávateľa N. C., C., ako aj služobnú lodnícku knižku, ktorú predložil,
pretože je zrejmé, že žalobca nastúpil do služby na plavidlo s názvom TR Spiš dňa 12. 08. 2010 a nie je

uvedené ukončenie jeho služby a následne dňa 18. 02. 2011 má uvedený záznam v lodníckej knižke, že
nastúpil do služby na plavidlo s názvom TR Muflón. Na akom právnom základe tak vykonával práce na
plavidle s názvom TR Muflón žalobca neuvádza, pričom z takýchto dokladov nie je žiadnym relevantným
spôsobom preukázaná výška mzdy ani výplata jeho mzdy počas vykonávania prác na dohodu o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru pre N. C.. Je tiež zavádzajúce tvrdenie, že v roku 2010 a 2011

pracoval v Štátnej plavebnej správe na dohodu, kde zarábal 33,- eur za jeden deň s tým, že pracoval u
svokra na dohodu, kde zarobil 9 042,- eur, pretože otec žalovanej tragicky zahynul v roku 2009 a žalobca
tak nemohol vykonávať žiadne práce pre spoločnosť nebohého otca v rokoch 2010 a 2011. Tiež tieto
tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o jeho príjmoch za rok 2014,
2015, 2016, tak je potrebné uviesť, že predložil žalobca vystavené faktúry, tzv. daňový doklad o fakturácii

s tým, že na niektorých faktúrach sú slabo viditeľné až nečitateľné údaje. Takto faktúry tak bez ďalšieho
nie sú dostatočným dôkazom o výške príjmu žalobcu za roky 2014 - 2017. Nebolo tak preukázané,
že bol aj reálne vyplatený takýto príjem, ktorý si vyfakturoval žalobca. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu,
že zrekonštruovaný rodinný dom v roku 2010 predal a zarobil 60 000,- Sk, tak žalobca nepreukázal
túto skutočnosť, lebo nepredložil kúpnu zmluvu v písomnej forme, nakoľko išlo o prevod nehnuteľnosti

a takáto zmluva by musela mať písomnú formu. Pokiaľ ide o návrh na rozvod manželstva, na ktorý
žalobca poukazoval, a z ktorého odvodzoval, že žalovaná mala vedomosť o jeho príjme v roku 2015
vo výške minimálne 13 800,- eur, tak takéto konanie nesúvisí priamo s predmetom tohto konania. Tiež
neobstoja tvrdenia žalobcu o tom, že jeho otec zabezpečoval elektroinštaláciu rodinného domu, pretože
z predložených listinných dokladov je zrejmé, že predávajúci bol VKS ELTO s. r. o. a kupujúcim bol C.

D. Elektromontér, pričom ide o faktúry, ktoré nesúvisia s predmetom konania. Z vyjadrenia právneho
zástupcu žalobcu zo dňa 23. 05. 2019 súd zistil, že ten netrvá na výsluchu svedkov N., R. s tým, že
samotná žalovaná, ktorá spochybňuje všetky skutočnosti, ktoré uvádza žalobca, dodnes nepreukázala
existenciudarovacíchzmlúv,naktorésaodvolávavosvojichvyjadreniach,nazákladektorejbolidoBSM
vložené čiastky, ktoré mala dostať od svojich rodičov. Podľa názoru žalobcu tak dostatočne preukázal,

že na rozdiel od žalovanej riadne pracoval, zabezpečoval finančne chod domácnosti, ako aj stavbu
rodinného domu. Z čestného prehlásenia W. N. (čl. 330) vyplýva, že ten prehlásil, že v roku 2007 alebo
2008 kúpil od žalobcu, vtedajšieho kolegu motocykel značky Honda Varadero za 300 000,- Sk s tým, že
boloverenýpodpisW.N.unotárskehokoncipientaK..O.W.vI.dňa17.05.2019.ZčestnéhoprehláseniaK.. U. R. tiež vyplýva, že ten v mesiaci október 2007 kúpil od žalobcu motorové vozidlo Opel Astra za
kúpnu cenu vo výške 390 000,- eur, pričom podpis bol overený obec T. H.. Z listinných dokladov (č. l.
344) súd zistil, že žalobca zaplatil platbu dane vo výške 351,68 eura 01.04. s tým, že v roku 2018 vystavil

faktúry č. 1-8 na celkovú sumu 11 979,49 eura, z toho uhradených boli faktúry v rozsahu 10 584,49 eura.
Príjem tak mal vo výške 10 584,49 eura, výdavky vo výške 6 350,69 eura, Sociálnej poisťovni zaplatil
sumu 1 809,11 eura, Všeobecnej zdravotnej sumu 573,70 eura. Výdavky celkom tak predstavovali v
roku 2018 sumu 8 733,50 eura, základ dane bol 1 850,99 eura a daň vo výške 351,68 eura. Z potvrdenia
o daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby žalobcu za rok 2017 súd zistil, že základ dane bol

zistený u žalobcu vo výške 2 930,19 eura a daň na úhradu bola vypočítaná vo výške 556,73 eura. Za rok
2016 bola daňová povinnosť žalobcu vo výške 290,46 eura a základ dane bol zistený vo výške 1 528,76
eura. Z potvrdenia o daňovom priznaní za rok 2015 bolo zistené, že základ dane u žalobcu predstavoval
823,04 eura a daňová povinnosť bola 156,37 eura. Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z
príjmov fyzickej osoby za rok 2014 súd tiež zistil, že základ dane žalobcu bol 0,- eur a daňová povinnosť
vo výške 0,- eur. Z predložených výpisov z účtov za rok 2012-2017 žalovanej vedených vo Všeobecnej

úverovej banke č. účtu I okrem iného vyplýva, že dňa 29. 03. 2012 žalovaná si previedla z jej účtu sumu
9 000,- eur na tento účet, dňa 25. 07. 2012 až 02. 08. 2012 uhradila platbu za dovolenku, resp. poplatky
za diaľnicu, dňa 03. 10. 2012 uhradila sumu 23 400,- eur z titulu leasingu, dňa 08. 11. 2012 vykonala
úhradu v rozsahu 100 000,- eur na prevod na termínovaný účet, dňa 18. 03. 2014. Dňa 20. 05. 2014
uhradila sumu 1 200,- eur za rezivo na krov, dňa 30. 07. 2014 vykonala úhradu za strechu, škridlu vo

výške 1 099,44 eura, ako aj úhradu vo výške 900,- eur v prospech žalobcu. Tiež vykonala úhradu dňa
26. 09. 2014 za rezivo na krov zálohu vo výške 700,- eur, dňa 18. 02. 2016 zálohu na kúpeľňu vo výške
1 100,- eur, dňa 04. 03. 2016 za kuchyňu vo výške 2 050,- eur, dňa 08. 03. 2016 za kuchyňu 813,60
eura, za dvere dňa 15. 03. 2016 sumu 1 680,- eur, za kúpeľňu platby v období od 12.04. do 14. 04. 2016
v celkovej výške 1 350,- eur, platby za kúpeľňu dňa 21. 04. 2016 vo výške 800,- eur, za sklenú zástenu a

kuchyňu vo výške 600,- eur dňa 26. 04. 2016, platby za dvere dňa 13. 05. 2016 vo výške 1 000,- eur, za
komody vo výške 335,- eur dňa 03. 08. 2016, za plot sumu 375,- eur dňa 19. 08. 2016, dňa 05. 08. 2015
bola prijatá platba zo spoločnosti Sberbank vo výške 20 000,- eur, dňa 30. 09. 2015 vykonala úhradu v
rozsahu 500,- eur za zálohu na podlahy, dňa 09. 11. 2015 vyplatila zálohu za kuchyňu vo výške 1750,-
eur. Okrem toho niektoré platby mali byť vykonané v prospech žalobcu. Právna zástupkyňa žalovanej vo

svojom vyjadrení zo dňa 21. 06. 2019 tiež uviedla, že výpisy z účtu za obdobie 2010 do roku 2011 nemá
k dispozícii, pretože v tom čase využívala účet v Slovenskej sporiteľni a tento účet je už zrušený. Pokiaľ
ide o potvrdenie o podaní daňového priznania tak možno konštatovať, že reálny čistý príjem žalobcu bol
v roku 2014 vo výške 0,- eur, v roku 2015 bol mesačný príjem vo výške 55,55 eura, v roku 2016 bol čistý
mesačný príjem žalobcu vo výške 103,19 eura. Pokiaľ ide o prehľad príjmov a výdavkov za rok 2018 a

skutočnosti vyplývajúce z potvrdenia o podaní daňového priznania za rok 2017, ide o právne irelevantné
listinné dôkazy vzhľadom na skutočnosť, že manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom, ktorý
nadobudol právoplatnosť 18. 11. 2016. Súd sa tiež oboznámil s výpismi z účtu žalovanej VÚB banka
(č. l. 519-539), pričom z nich vyplývajú jednotlivé finančné operácie, ktoré vykonala žalovaná v období
od novembra 2013 do decembra 2016. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24. 07. 2019

okrem iného vyplýva, že predložením listinných dôkazov boli preukázané príjmy žalobcu s tým, že
samotné daňové priznania neodzrkadľujú reálny finančný prínos do domácnosti. Vo vyjadrení zo dňa
16. 08. 2019 právna zástupkyňa žalovanej okrem iného uviedla, že žalobca predloženými listinnými
dôkazmi nepreukázal výšku svojej mzdy, resp. výplatu mzdy z titulu prác na dohodu. Tiež nepreukázal
sumu, ktorú získal predajom motorového vozidla a motorky. Podľa názoru žalovanej tak nie je pravdivé

ani tvrdenie žalobcu o tom, že hnuteľné veci nachádzajúce sa v rodinnom dome ku dňu zániku BSM
majú hodnotu vo výške 21 300,- eur. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovanej zo dňa 16. 01. 2020 a
priložených faktúr (č. l. 607-623) okrem iného vyplýva, že po zániku BSM boli vykonané ďalšie práce na
rodinnom dome, a to montáž žalúzií, protihmyzových sieťok, hliníkových parapetných dosiek, schodiska,
odvodu dažďovej vody, oplotenie pozemku, ako aj dokončenie fasády rodinného domu. Zo znaleckého

posudku č. 24/2020, ktorý vypracoval X.. T. D. ako znalec bolo zistené, že hodnota nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. T. je 168 000,- eur. Znalec okrem toho uviedol, že na CKN parcele č.
5999/488niejezapísanástavba-garáž,pričomtánebolaanipredmetomznaleckéhoposúdenia.Právna
zástupkyňa žalovanej písomným podaním zo dňa 13. 08. 2020 sa vyjadrila k znaleckému posudku s
tým, že sa nestotožnila s jeho závermi a žiadala vyslúchnuť znalca. Vo svojom písomnom vyjadrení zo

dňa 05. 10. 2020 právna zástupkyňa žalovanej uviedla všeobecnú hodnotu aktív patriacich do BSM, a
to nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX s tým, že pokiaľ ide o garáž, ktorá nie je zapísaná na LV,
podľa jej názoru nepatrí do BSM. Tiež sa vyjadrila k jednotlivým pasívam, ako aj k vnosom. Podľa jej
názoru sa žalobcovi nepodarilo preukázať výšku jeho príjmov z pracovnej, resp. podnikateľskej činnosti.Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 20. 10. 2020 uviedol zoznam vybavenia rodinného
domu, ako aj iného majetku patriaceho do BSM, kde zahrnul do BSM aj zlato, diamanty a šperky v
hodnote 3 500,- eur, ktoré nadobudli počas manželstva. Tiež zahrnul do BSM sklenú zástenu, práčku,

kotol, tepelný zásobník, kuchynskú linku so spotrebičmi, ako aj kuchynský nábytok, resp. iný nábytok.
Právna zástupkyňa žalovanej v písomnom vyjadrení zo dňa 08. 01. 2021 navrhla doplniť dokazovanie,
a to zabezpečením daňových priznaní, resp. aby žalobca uviedol ďalšie skutočnosti týkajúce sa jeho
príjmov z pracovnej činnosti, ktorú vykonával na lodi. Z výpisu zo Živnostenského registra (č. l. 786)
okrem iného vyplýva, že žalobca od 01. 01. 2014 do 01. 07. 2020 vykonával podnikateľskú činnosť,

okrem iného aj služby lodníka. Z daňových priznaní za rok 2016, 2015, 2014 vyplývajú príjmy aj výdavky,
ktoré mal žalobca z podnikateľskej činnosti, pričom v roku 2016 mal príjmy vo výške 9 262,16 eura a
výdavky vo výške 5 079,35 eura. V roku 2015 mal žalobca príjmy zo živnosti vo výške 8 061,58 eura
a výdavky vo výške 3 435,21 eura. V roku 2014 mal žalobca príjmy vo výške 4 011,20 eura a výdavky
vo výške 1 604,48 eura. V elektronickom vyjadrení právneho zástupcu žalobcu zo dňa 29. 01. 2021
okrem iného uviedol, že žalobca pracoval v rokoch 2014-2016 u N. C. ako živnostník. V roku 2016

pracoval pre C. H. a Q. C.. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu predloženými listinnými dôkazmi
predložil žalobca výšku svojich príjmov, ktoré získal počas trvania manželstva s tým, že tieto vyplývajú
jednak z daňových priznaní, rozhodnutí o výsluhovom dôchodku, priložených faktúr od osôb, pre ktoré
vykonával žalobca podnikateľskú činnosť, ako aj predložených výpisov z účtu. Tieto príjmy vyplývajú
aj z výpisov z lodného denníka, ktoré boli predložené súdu. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere - flexi

pôžička, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a VÚB a. s. dňa 11. 06. 2014 okrem iného vyplýva, že
žalobcovi bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške 8 300,- eur, ktorý mal splácať po dobu 84 mesiacov
mesačnou splátkou vo výške 159,22 eura. Právna zástupkyňa žalovanej vo vyjadrení zo dňa 31. 03.
2021 spochybnila tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaná nepredložila jediný dôkaz o svojich príjmoch,
nakoľko tie vyplývajú z predložených výpisov z účtu. Tiež sa vyjadrila k jednotlivým príjmom a výdavkom

žalobcu za rok 2014-2016 s tým, že z takýchto príjmov bolo potrebné financovať aj chod domácnosti a
výživu maloletých detí. Žiadala tiež, aby žalobca preukázal, na aký účel boli použité finančné prostriedky
zúverovejzmluvyzodňa11.06.2014,pretožepodľajejnázoruichžalobcanepoužilnastavburodinného
domu. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 07. 04. 2021 okrem iného vyplýva, že žalobcom
predložené dôkazy potvrdili výšku jeho príjmov, ktoré použil spolu s výsluhovým dôchodkom na stavbu

rodinného domu. Z čestného prehlásenia zo dňa 24. 01. 2019 bolo zistené, že K.. U. R. kúpil v októbri
2007odžalobcumotorovévozidloOpelAstrazakúpnucenuvovýške390000,-Sk.Podpistakejtoosoby
bol úradne osvedčený. Z čestného prehlásenia W. N. bolo tiež zistené, že takáto osoba v roku 2007
alebo 2008 zakúpila od žalobcu motocykel značky Honda Varadero za 300 000,- Sk. Podpis tejto osoby
bol úradne overený notárom. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovanej zo dňa 26. 05. 2021 vyplýva,

že žalovaná pracovala v pracovnom pomere od novembra 2006 do novembra 2011 v spoločnosti DDK
Slovakia s. r. o. Okrem toho v marci 2016 pracovala v spoločnosti BytReal Tlmače. Od januára 2009 do
decembra 2012 bola na materskej dovolenke, resp. poberala rodičovský príspevok a od januára 2012 do
decembra2016sastaralaodieťado6rokov,resp.7rokovsdlhodobonepriaznivýmzdravotnýmstavom.
Tiež opätovne uvádzala, že príjmy, na ktoré poukazoval žalobca, neboli riadnym spôsobom preukázané

a zdokladované. Z potvrdení vystavených Úradom práce Levice vyplývajú vyplácané sociálne dávky z
titulu rodičovského príspevku. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 30. 04. 2021 vyplýva prehľad
zamestnávateľov, u ktorých pracovala žalovaná.

1.2. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdnym rozhodnutím je jedným zo

zákonným spôsobom vyporiadania, pričom súd rozhodne o vyporiadaní, ak manželia nie sú schopní
vyporiadať spoluvlastníctvo dohodou. Súdne konanie o vyporiadanie BSM sa tak začína len na návrh,
pričom súd nie je viazaný návrhmi účastníkov v tom smere, ako má vyporiadanie vykonať. Na druhej
strane je však povinný zisťovať, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, lebo vyporiadanie sa
musí týkať celého majetku. Pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania ich bezpodielového

spoluvlastníctva, sa vyporiadajú primerane podľa § 149 a 150 Občianskeho zákonníka s tým, že
vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka len vzťahov medzi manželmi a nijako nemôže
zasahovať do práv a povinností tretích osôb. Súdne rozhodnutie o vyporiadaní BSM má tak konštitutívny
charakter.

1.3. Na základe vykonaného dokazovania a s prihliadnutím na vyjadrenia strán sporu mal súd za
preukázané, že k zániku BSM strán sporu došlo v dôsledku právoplatného rozsudku Okresného súdu
Levice, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18. 11. 2016).
Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM, tak žalobcapodal dňa 19. 01. 2018 na tunajší súd žalobu o vyporiadanie BSM. Súd tiež dospel k názoru, že ku
dňu rozvodu manželstva patrili do BSM nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. T. v
hodnote 168 000,- eur ako aj nezapísaná stavba - garáž, ktorá je postavená C-KN parc. č. 5999/488

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2 (parcela, na ktorej stojí garáž je zapísaná na liste
vlastníctva č. XXXX, k. ú. T.) v hodnote 2 500,- eur. Okrem toho do BSM patrí aj osobné motorové vozidlo
AUDI A7 v zostatkovej hodnote 25 000,- eur. Pri určení hodnoty - obvyklej ceny vecí, ktoré patria do
BSM vychádzal súd jednak zo znaleckého posudku, ktorým boli ocenené nehnuteľnosti zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. T., ako aj zo zhodných tvrdení strán sporu, ktoré sa na cene osobného

motorového vozidla AUDI A7, ako aj nezapísanej stavby - garáži dohodli. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaná spolu s maloletými deťmi užíva všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti, ako aj osobné motorové
vozidlo, pričom počas konania žiadala, aby jej takéto veci boli prikázané do výlučného vlastníctva a
žalobca s tým súhlasil, tak súd prikázal takéto veci do výlučného vlastníctva žalovanej. Celková hodnota
aktív, ktoré patria do BSM a to vyššie uvedených nehnuteľností, ako aj osobného motorového vozidla
predstavuje sumu 195 500,- eur, pričom celková hodnota pasív ku dňu zániku BSM z titulu zmluvy o

poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička", ako aj z titulu zmluvy o pôžičke uzavretej so strýkom
S. S. je vo výške 39 081,25 eura. Čistá hodnota BSM tak predstavuje sumu 156 418,75 eura, pričom pri
vyporiadanísúdzároveňprihliadolajnaskutočnosť,žežalovanázosvojichvýlučnýchprostriedkov,ktoré
získala počas trvania manželstva predajom spoluvlastníckeho podielu na základe zmluvy o prevode
vlastníckeho práva zo dňa 18. 01. 2010 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. J., ktorý

bol v jej výlučnom vlastníctve sumu vo výške 50 000,- eur s tým, že tieto finančné prostriedky vložila na
získanie spoločného majetku. Samotný žalobca nespochybnil skutočnosť, že išlo o finančné prostriedky
vo výlučnom vlastníctve žalovanej s tým, že tieto boli použité na nadobudnutie vecí patriacich do BSM.
Okrem toho súd považoval za preukázané, že žalovaná dostala od svojej matky dar vo výške 131
820,- eur, pričom možno vzhľadom na zistený skutkový stav odôvodnene predpokladať, že darkyňa -

matka žalovanej darovala takýto dar len žalovanej, pretože ten bol poskytnutý prevodom na jej účet s
tým, že samotná matka žalovanej potvrdila túto skutočnosť aj pri svojej svedeckej výpovedi. Preto súd
prihliadol pri vyporiadavaní BSM na celkovú sumu 181 820,- eur, ktoré získala žalovaná počas trvania
manželstva z titulu predaja majetku v jej výlučnom vlastníctve, ako aj z titulu darovania s tým, že tieto
finančné prostriedky použila na zaobstaranie motorového vozidla, ako aj nehnuteľností uvedených vo

výroku tohto rozhodnutia. Súd tiež dospel k názoru, že nemožno prihliadnuť na finančné prostriedky,
ktoré získal žalobca počas trvania manželstva za predaj motorového vozidla, ako aj motocykla, ktoré boli
v jeho výlučnom vlastníctve v celkovej výške 22 903,81 eura, pretože aj keď z vykonaného dokazovania
vyplýva, že tieto hnuteľné veci predal za takúto cenu, nebolo preukázané, že by tie boli použité na
nadobudnutie vecí tvoriacich BSM a je pravdepodobné, že boli spotrebované na úhradu bežných

výdavkov. Na základe uvedených skutočností tak čistá hodnota BSM predstavuje sumu 156 418,75
eura (195 500,- eur ako hodnota hnuteľných a nehnuteľných vecí -
39 081,25 eura ako výška záväzkov) s tým, že každému z bývalých manželov patrí podiel v rozsahu
78 209,38 eura (156 418,75 eura : 2). Žalovanej boli prikázané hnuteľné a nehnuteľné veci vo väčšom
rozsahu ako je jej podiel (hodnota prikázaných vecí predstavuje sumu 195 500,- eura), pričom je

potrebné prihliadnuť aj na hodnotu jej výlučného vnosu do spoločného majetku vo výške 181 820,- eur
z čoho polovica predstavuje sumu 90 910,- eur. Z uvedených dôvodov tak žalovanej vznikla povinnosť
vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu sumu 26 380,62 eura (195 500,- eur - hodnota prikázaných veci
žalovanej mínus hodnota jej podielu vo výške 78 209,38 eura vypočítané z hnuteľných a nehnuteľných
vecí po zohľadnení záväzkov mínus jedna polovica jej výlučného vnosu do BSM vo výške 90 910,-

eur). Okrem toho k takejto sume je potrebné pripočítať výšku uhradených splátok, ktorými žalobca
splácal po zániku BSM spoločný úver, pričom hodnota takýchto splátok bola ustálená zhodným tvrdením
strán sporu, nakoľko žalovaná nerozporovala žalobcom tvrdené skutočnosti o vykonaných úhradách,
a preto súd vychádzal z takýchto údajov. Žalobca tak vykonal do rozvodu manželstva úhrady takéhoto
úveru, ktorý sa vyporiadava v rámci BSM v rozsahu 1 611,81 eura s tým, že celkové úhrady ku dňu

rozhodnutia boli vykonané v rozsahu 9 491,77 eura. Z tohto dôvodu, tak žalobcovi vznikol nárok na
úhrady v rozsahu 1/2, ktoré boli vykonané po rozvode (takéto úhrady vykonal žalobca vo výške 7 879,96
eura), čo predstavuje sumu 3 939,98 eura. Preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
z titulu vyrovnania podielu a to vrátane zaplatených úhrad spoločného úveru v celkovej výške 30 320,60
eura (26 380,62 eura + 3 939,98 eura).

1.4. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o tom, že je potrebné pri vyporiadaní BSM zohľadniť aj pôžičku
od jeho otca D. Jurigu vo výške 400 000,- CZK tak súd dospel k záveru, že predloženými dôkazmi
ako aj svedeckou výpoveďou otca žalobcu nebolo jednoznačne preukázané, že by ten počas trvaniamanželstva požičal stranám sporu finančné prostriedky, ktoré by boli použité za účelom nadobudnutia
vecí, ktoré tvoria BSM. Zo svedeckej výpovede otca žalobcu vyplýva, že tá mala byť poskytnutá v rokoch
2015 až 2016, kedy mal poskytnúť dvakrát sumu 100 000,- CZK, ako aj sumu 200 000,- CZK s tým, že

mu žalobca a žalovaná sľúbili, že po dokončení bytu bude môcť bývať v ich byte v T. a to s jeho bratom -
S. S.. Takto formulovaná dohoda však podľa názoru súdu nie je pôžičkou, ktorú je potrebné zohľadňovať
pri vyporiadaní BSM, ale inými záväzkovým vzťahom, ktorý sa nevyporiadava v takomto konaní. Okrem
toho je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že ide o svedka, ktorý je v blízkom príbuzenskom pomere k
žalobcovi, pričom jeho tvrdenia o pôžičke neboli preukázané ďalším dôkazom, z ktorého by jednoznačne

vyplývalo, že poskytol takúto pôžičku. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenie žalobcu o tom, že je pri vyporiadaní
BSM potrebné zohľadniť aj pôžičku od krstného otca a to S. S. vo výške 23 500,- eur, tak je potrebné
uviesť, že z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že tento svedok počas trvania manželstva požičal
stranám sporu finančné prostriedky, ktoré by boli použité za účelom nadobudnutia vecí, ktoré tvoria
masu BSM (investované do rodinného domu), čo potvrdila vo svojom písomnom vyjadrení aj samotná
žalovaná. Keďže svedecká výpoveď takéhoto svedka bola potvrdená aj samotnou žalovanou, tak súd

napriek jeho príbuzenskému pomeru vo vzťahu k žalobcovi považoval ním uvedené skutočnosti vo
svedeckej výpovedi za dôveryhodné a pravdivé. Súd ďalej poukázal na skutočnosť, že pokiaľ žalovaná
navrhovala vypočuť ako svedkov p. N. a p. R. v súvislosti s predajom motorového vozidla značky
Opel Astra a motocykel Honda, tak súd zamietol jej návrh na vykonanie takéhoto dôkazu, pretože z
predložených čestných prehlásení, ktoré súd považuje za dôveryhodné z dôvodu, že podpisy takýchto

svedkov sú úradne osvedčené možno preukázať skutočnosti podstatné pre toto konanie a to kúpnu cenu
takýchto hnuteľných vecí, za ktoré ich odpredal žalobca počas manželstva. Okrem toho je tiež potrebné
prihliadnuťnačasovýokamih,ktorýodpredajatakýchtohnuteľnýchvecíuplynul,apretomožnodôvodne
predpokladať, že takýto svedkovia, by neozrejmili iné skutočnosti ako tie, ktoré vyplývajú z ich čestných
prehlásení. Pokiaľ ide o výsluch ďalšieho svedka a to brata žalobcu K. S., k skutočnostiam týkajúcich sa

vynaloženia finančných prostriedkov na stavbu rodinného domu zapísanom na LV č. XXX kat. územie
J., tak je potrebné uviesť, že takýto dôkaz, by neozrejmil skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu, a
preto ho považuje súd za nadbytočný a z tohto dôvodu ho aj zamietol. Súd sa tiež nestotožnil s tvrdením
žalovanej o tom, že finančné prostriedky vo výške 7 069,48 eura poskytnuté úverovou zmluvou - flexi
pôžičkou zo dňa 15. 03. 2016 boli použité na úhradu predchádzajúceho úveru žalobcu, ktorý čerpal síce

za trvania manželstva na základe úverovej zmluvy zo dňa 11. 06. 2014, ale mal ich použiť na kúpu
motorového vozidla, ktoré dal žalobca prepísať na svojho brata, pretože tieto tvrdenia možno považovať
za účelové. Samotná žalovaná uzavrela úverovú zmluvu zo dňa 15. 03. 2016 ako spoludlžník, pričom si
bola vedomá skutočnosti, že časť tohto úveru pôjde na úhradu úveru, ktorý čerpal žalobca. Nebolo tak v
konaní jednoznačne preukázané, že by finančné prostriedky z úverovej zmluvy zo dňa 11. 06. 2014 boli

použité na kúpu motorového vozidla pre brata žalobcu, tak ako to tvrdí žalovaná s tým, že takáto úverová
zmluva bola uzavretá počas manželstva strán sporu a žalobca bol oprávnený aj bez súhlasu žalovanej
uzavrieť takúto zmluvu. Súd zároveň poukázal na skutočnosť, že napriek písomným podaniam, ako aj
ústnym prejavom právnych zástupcov strán sporu vyporiadaval v rámci BSM len veci, ktoré sú uvedené
vovýrokutohtorozhodnutia,pretožeprávnizástupcovianapojednávanízodňa23.11.2020okreminého

uviedli, že nežiadajú vyporiadať žiadne ďalšie hnuteľné veci, ktoré predtým označovali za súčasť BSM
(ide napr. o hnuteľné veci, ktoré boli zakúpené počas trvania manželstva a nachádzajú sa v rodinnom
dome v I., ako aj hnuteľné veci, ktoré sa nachádzajú v rodinnom dome v T. a pod). Okrem toho súd
považoval len veci uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s prihliadnutím na vykonané dokazovanie,
ako aj vyjadrenia strán sporu za súčasť masy BSM. Súd zamietol návrh na vykonanie výsluchu svedka

a to p. JUDr. Q. I., pretože obe strany sporu netrvali na výsluchu takejto svedkyne. Zároveň žalovaná
nepreukázala ďalšie dary od svojej matky (okrem daru vo výške 131 820,- eur), na ktoré poukazovala
vo svojich písomných vyjadreniach, pretože žiadnym iným dôkazom neboli preukázané jej tvrdenia, a
preto súd pri vyporiadavaní BSM neprihliadol na takéto skutočnosti.

1.5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, pretože konanie
o vyporiadanie BSM je síce návrhovým konaním, ale jeho špecifickosť spočíva v tom, že ho návrh
môže podať ktorýkoľvek z bývalých manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok. Okrem toho, súd v
takomto konaní nie je viazaný návrhmi strán sporu, ale postupuje podľa § 150 Občianskeho zákonníka.
Nie je tak rozhodujúce, ktorý z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku BSM podal žalobu na súd,

nakoľko tak žalobca, ako aj žalovaná sa na vyporiadaní BSM dohodnúť nevedeli, a preto nemali inú
možnosť než sa domáhať jeho vyporiadania na súde. Z uvedených skutočností tak možno dospieť k
záveru, že obe strany sporu zavinili, že niektorý z nich musel podať žalobu na súd. Okrem toho, v konaní
súd nie je viazaný návrhmi strán, akým spôsobom sa má BSM vyporiadať, pretože je povinný vyporiadaťho v súlade so zásadami uvedenými v § 150 Občianskeho zákonníka. Preto je podľa názoru súdu
uplatnenie zásady úspechu pre účely náhrady trov konania neopodstatnené. Na základe uvedených
skutočností tak súd dospel k záveru, že hoci vyporiadal BSM na základe žaloby žalobcu, a teda bolo

žalobe vyhovené (aj keď nie tak, ako žalobca požadoval), zásada úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP sa
nepoužije, pretože je pri rozhodovaní o trovách potrebné použiť § 257 CSP, a to z dôvodu osobitného
charakteru konania, postavenia strán sporu, ako aj z dôvodu, že súd nie je v tomto konaní viazaný
návrhmi strán. V konaní tak jednoznačne nemožno konštatovať úspech, či neúspech ani jednej strany,
pretože súd vyporiada BSM podľa svojho uváženia v zmysle zákonných medzí a zásad, pričom práve

táto povinnosť súdu, má značný vplyv na to, v akom rozsahu bude žalobe vyhovené. Preto zásada
úspechu niektorej strany sa nemôže objektívne uplatniť a s prihliadnutím na uvedenú skutočnosť tak
súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov, pretože v okolnostiach prípadu videl dôvody
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné prihliadnuť.

1.6. Súd zároveň uložil žalobcovi, ako aj žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok v zmysle § 7

ods. 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v spojení so sadzobníkom súdnych poplatkov, a
to položkou 6 písm. b), ktorý predstavuje sumu 5 865,- eur (195 500,- eur x 3% z predmetu konania),
pričom každej zo strán sporu súd uložil povinnosť zaplatiť jednu polovicu z vyporiadavaného majetku,
čo predstavuje sumu 2 932,50 eura.

1.7. Súd tiež uložil podľa § 262 ods. 1 CSP žalobcovi, ako aj žalovanej povinnosť nahradiť znalcovi
trovy znaleckého dokazovania, a to z dôvodu, že žalobca počas konania zložil preddavok na znalecké
dokazovanie vo výške 300,- eur, pričom znalcovi bola uznesením priznaná znalecká odmena až vo
výške 340,59 eura s tým, že časť odmeny má byť vyplatená zo zloženej zálohy na znalecké dokazovanie
vo výške 300,- eur, ktorú zložil žalobca. Zvyšná časť priznanej znaleckej odmeny tak nebola pokrytá

zloženou zálohou, a preto súd aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 12. 09. 2019
sp. zn. II. ÚS 236/2019, z ktorého okrem iného vyplýva: „Skutočnosť, že nebol zložený preddavok
na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša
štát. Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016
už neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu § 141 ods. 4 OSP, podľa ktorého platilo, že trovy

dôkazov,ktorénebolikrytépreddavkom,hradilštát.Stranymusiavsúvislostisoznaleckýmdokazovaním
zohľadniť, že štát vo všeobecnosti neznáša trovy dôkazu vrátane trov znaleckého dokazovania. To platí
aj v prípade, ak trovy znaleckého dokazovania nemôžu byť podľa § 253 ods. 2 CSP preddavkované.
Pokiaľ nedošlo k vysporiadaniu preddavku pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, musí byť
oprávnenej osobe riadne priznaný nárok na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP proti

konkrétnej sporovej strane." uložil žalobcovi, ako aj žalovanej povinnosť nahradiť znalcovi znaleckú
odmenu, a to v rozsahu 100%.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca vo všetkých jeho
výrokových častiach, s výnimkou výroku IV. a VII., a to z dôvodov v zmysle ustanovenia § 365

ods. 1 písm. f) CSP. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne nesprávny z
dôvodu, že súd sa pri svojom rozhodovaní nesprávne vysporiadal so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré
predmetnému rozsudku predchádzali, čím dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Pritom súd prvej inštancie vykonal množstvo dôkazov, pojednávania viedol
veľmi svedomite s dostatočnou prípravou, ale jednotlivé dôkazy nevyhodnocoval rovnakým spôsobom

na strane žalobcu a žalovanej, a to bez podrobnejšieho odôvodnenia. Je presvedčený o tom, že
najspravodlivejším riešením by bolo aplikovať rozdielnosť podielov so zohľadnením všetkých aktív a
pasív. Potom by sa nemohlo stať, že on, ktorý celý život riadne pracoval a podieľal sa na stavbe
rodinného domu, pričom rodinný dom finančne zabezpečovala jeho rodina, skončí s povinnosťou uhradiť
záväzky vo výške 39 081,25 eura, pričom od žalovanej dostane vyplatených 30 320,60 eura. Súd mal

pritom preukázané, že všetky financie investoval do rodinného domu, pri stavbe navyše pomáhala jeho
rodina, pomáhala aj finančne a počas manželstva predal motorové vozidlo a motorku za sumu 22
903,81 eura, pričom tieto nadobudol pred manželstvom. Poukázal na početnú judikatúru súdov vyšších
stupňov, v zmysle ktorej znenie § 150 OZ nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov
pri vyporiadani spoločnej veci, prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i

udržanie spoločnej veci, a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie
a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť,
aby druhému manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu
zaplatil určitú finančnú čiastku. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania a disparitamôže byť tak vyjadrená nie iba percentom, či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez
toho, aby bol zaviazaní finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec vyporiadať. Poukázal na
rozhodnutie Ústavného súdu SR. III. ÚS 343/2014. Kým na strane žalobcu okresný súd v napadnutom

rozhodnutí bez bližšieho odôvodnenia skonštatoval, že suma 22 903,81 eura (auto a motorka) bola
spotrebovaná na úhradu bežných výdavkov domácnosti, suma 50 000,- eur, ktorú získala žalovaná z
predaja spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX k. ú, J. (predaj 3 a pol roka
pred stavbou RD) boli finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalovanej použité na nadobudnutie
vecí patriacich do BSM (bez uvedenia ktorých konkrétnych), pričom v napadnutom rozhodnutí uviedol,

že to nerozporoval. Vo vyjadrení zo dňa 11. 06. 2018 pritom uviedol, že pozemok kupovaný v septembri
2012 za 15 000,- eur bol kupovaný zo spoločných finančných prostriedkov, a nie zo sumy 50 000,-
eur, ktorá bola vyplatená ešte v januári 2010. Nemal ani len vedomosť, kde sa suma 50 000,- eur
nachádza, nakoľko si túto sumu nechala žalovaná vyplatiť nie na účet ako pôvodne mala, ale k jej rukám
v hotovosti. Rovnako sa vyjadril vo vyjadrení z 10. 12. 2018. Nie je jasné, o ktoré vyjadrenie alebo postoj
žalobcu sa súd prvej inštancie opiera pri tvrdení, že údajne nerozporoval, že suma 50 000,- eur bola

vložená do spoločného majetku. Opakovane uvádzal, že nikdy nevidel peniaze od matky žalovanej,
ani sumu 50 000,- eur za predaj spoluvlastníckeho podielu. Súd 1. inštancie nesprávne postupoval,
keď finančné prostriedky, ktoré získala žalovaná z predaja spoluvlastníckeho podielu na pozemku (v jej
výlučnom vlastníctve) vyhodnotil ako vnos do BSM, t.j. ako finančné prostriedky, ktoré žalovaná použila
zo svojho výlučného vlastníctva na nadobudnutie hnuteľných a nehnuteľných vecí patriacich do nášho

BSM. Postup okresného súdu je o to zvláštnejší, že na strane druhej celkom nelogicky v napadnutom
rozhodnutí skonštatoval, že na finančné prostriedky, ktoré utŕžil počas manželstva z predaja osobného
motorového vozidla a motocykla (v jeho výlučnom vlastníctve) v celkovej výške 22 903,81 eura nemožno
v rámci vyporiadania BSM prihliadnuť, a to údajne z toho dôvodu, že súd prvej inštancie nemal za
preukázané, že by tieto boli použité na nadobudnutie vecí tvoriacich masu BSM, a že je pravdepodobné,

že boli spotrebované na úhradu bežných výdavkov. S uvedenou, ničím nepodloženou, domnienkou súdu
nemožno súhlasiť, pričom má za to, že na uvedené finančné prostriedky, ktoré zo svojho výlučného
vlastníctva vniesol do ich BSM, bolo potrebné prihliadnuť pri vyporiadaní BSM v jeho prospech tak, ako
súd spravil pri sume 50 000,- eur za predaj spoluvlastníckeho podielu, prípadne pri obidvoch určiť, že
nebolo preukázané, že boli použité na nadobudnutie vecí patriacich do BSM. Súd prvej inštancie síce

správne vymenúva a uvádza hodnotu aktív a pasív, no na strane druhej už nie je žalobcovi celkom
zrejmé, prečo vyhodnocuje rozdielne jednotlivé identické situácie na strane žalobcu a žalovanej, čo má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a isté črty arbitrámosti rozhodnutia. Rozpornosť záverov
okresného súdu spočíva aj v tvrdení, že motorové vozidlo AUDI patrí do BSM. K takémuto záveru mohol
okresný súd skutočne dospieť na podklade vykonaných dôkazov, ak by ale neurčil, že suma od matky

žalovanej nebola darom iba pre žalovanú. Uvedené bolo aj uvedené na poslednom pojednávaní k otázke
súdu, či motorové vozidlo do BSM patrí alebo nie. Právny zástupca žalobcu uviedol, že nevie, ako sa
súd vysporiada so sumou od matky žalovanej a podľa toho, či určí sumu ako dar (prípadne komu) je
možné určiť aj či vozidlo AUDI do BSM patrí. Je totiž preukázané, že žalovaná zakúpila motorové vozidlo
AUDI z financií pochádzajúcich od matky žalovanej, bolo vždy evidované iba na žalovanú, žalobca

motorové vozidlo nikdy neužíval, a teda sa nemala vyporiadavať suma 25 000,- eur, ale odpočítavať
nadobúdacia hodnota 64 000,- eur z daru matky, ak súd určil sumu od matky ako dar iba žalovanej.
Ako bolo uvedené aj na pojednávaní, určiť, či patrí alebo nepatrí motorové vozidlo AUDI do BSM,
bolo úlohou súdu, a to na podklade toho, ako vyhodnotí sumu od matky žalovanej. Okresný súd teda
určil, že motorové vozidlo patrí do BSM napriek tomu, že malo byť nadobudnuté z financií patriacich

iba žalovanej z titulu daru, aby následne určil a vychádzal pri vyporiadaní z hodnoty vozidla iba 25
000,- eur s tým, že patrí do BSM, a to napriek skutočnosti, že uvádza zakúpenie z financií patriacich
iba žalovanej z titulu daru a v rámci konečného výpočtu opätovne uviedol sumu 181 820,- eur, ktoré
získala iba žalovaná. Po skončení posledného pojednávania sa žalobca dozvedel, že motorové vozidlo
dokonca žalovaná predala za sumu vyššiu ako 25 000,- eur a to v roku 2021, čo na pojednávaní nebolo

uvedené a žalovanou bolo účelovo zamlčané. K sume 181 820,- eur, ktoré mala získať iba žalovaná a
bolipreukázateľnepoužiténavecipatriacedoBSM,uviedol,žesumaodmatkyžalovanej,konkrétne101
458,72eura,bolazaslanádňa08.11.2012naúčetžalovanejamotorovévozidlokúpilazasumu64000,-
eur dňa 13. 03. 2012. Okresný súd zohľadňuje pri výpočtoch kompletnú sumu 181 820,- eur, pritom sa na
účtežalovanejobjavilaakolovalasumanie131000,-eur,ale101000,-eur.Zvýpisuzúčtupredloženého

žalovanou je zrejmé, že na jej účet prišla suma 101 458,72 eura dňa 08. 11. 2012 z účtu XXXXXXXXXX/
XXXX a vysoká suma sa opakovane objavovala na účte aj po dokončení rodinného domu. Žalovaná
potvrdila, že mala financie na rôznych termínovaných účtoch. Je preukázané, že žalovaná z financií
od matky kupovala motorové vozidlo a stále mala odložené financie, ale ani tieto skutočnosti súd prisvojom rozhodovaní nezohľadnil. Po spočítaní všetkých financií, príjmov, úverov, darov a pôžičiek sa
možno dostať na násobne vyššiu sumu ako je hodnota aktív. Napriek tomu sa vychádza z toho, že
všetky financie od matky žalovanej a za predaj podielu boli vložené do majetku patriaceho do BSM,

a naopak, financie žalobcu boli spotrebované na bežné potreby domácnosti a práve takýto postup je
postupom nezákonným, pretože sa takto v žiadnej domácnosti nedá fungovať. Kým žalovanej sa má
vrátiť všetko a pritom jej ostáva dom, žalovaný svoj príjem, dôchodok, úspory spotreboval počas života
so žalovanou na bežné potreby a má vrátiť iba dlhy, lebo tieto sú už spoločné, pritom vznikli v súvislosti
so stavbou toho istého rodinného domu. Pritom v napadnutom rozsudku nie je ani zdôvodnené, aké

finančné prostriedky, ktoré mali patriť výlučne žalovanej, použila na stavbu rodinného domu, keď reálne
náklady na celú stavbu boli 110 000 - 115 000,- eur. Z jednoduchého matematického výpočtu vyplýva,
že ak by žalovaná použila všetky financie, ktoré získala mimo BSM na stavbu rodinného domu, nebolo
potrebné čerpať úver, prijímať financie od jeho rodiny a žalovaná by si nemohla zakúpiť motorové
vozidlo a stále mať na účte 30 000,- eur a v trezore 20 000,- eur. Už vo vyjadrení zo dňa 10. 12. 2018
uviedol a poukázal na fakt, že ak by bola pravda, že žalovaná získala 50 000,- eur v roku 2010, ktoré

až v lete 2013 použila na stavbu RD a zároveň bola použitá na stavbu domu aj suma 100 000,- eur,
nemuseli si nikdy požičiavať peniaze od jeho rodiny, dom stavať svojpomocne a čerpať úvery. Len v
roku 2016, kedy bol už RD takmer dokončený, disponovala žalovaná na účtoch sumou cez 30 000,-
eur. Iba na sporiacom účte 25 000,- eur. Z predložených výpisov z účtov je zrejmé a žalobca na to aj
poukazoval, že žalovaná vkladala na svoj účet dňa 08. 11. 2013 sumu 100 000,- eur, napriek tomu, že

už mala kúpené za sumu 64 000,- eur motorové vozidlo AUDI (kúpené dňa 13. 03. 2012). Žalovanej na
sporiaci účet prišla postupne za obdobie r. 2014, 2015 a 2016 suma 62 000,- eur, išlo o rôzne prevody z
terminovaných účtov, sporení. Podrobne sa k toku financií vyjadroval aj vo vyjadrení zo dňa 24. 07. 2019.
Všetky vyššie uvedené výpočty preukazujú tvrdenie žalobcu, že na stavbu RD neboli použité financie
od matky žalovanej, ani financie za predaj podielu na RD a vyššie uvedené sa nepremietlo nijako do

záverov prvostupňového súdu. Súd vyhodnotil dôkaz - výsluch jeho otca (pôžička v sume 400 000,-
CZK) za nedôveryhodný, dôvodiac, že ide medzi nimi o blízky príbuzenský vzťah, nehovoriac o tom,
že výsluch jeho brata (ku skutočnostiam týkajúcim sa vynaloženia finančných prostriedkov na stavbu
RD) nevykonal vôbec, nakoľko ho považoval za nadbytočný, no na strane druhej dôkaz - výsluch matky
žalovanej považoval za dôveryhodný, a to i napriek tej skutočnosti, že ide tiež o blízky príbuzenský

vzťah medzi žalovanou a jej matkou a napriek tomu, že nebola uzatvorená žiadna darovacia zmluva.
Práve z dôvodu takýchto nejasností, ktoré sa súdu nepodarilo odstrániť, bolo jediné spravodlivé riešenie
aplikovanie disparity podielov. Jedine takto môže dôjsť k spravodlivému vyporiadaniu ich BSM. Má za to,
že napadnutý rozsudok je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia
súdneho rozhodnutia, keďže súd v odôvodnení rozsudku dostatočne zrozumiteľne nevysvetlil, ako

dospel k svojim záverom a prečo postupoval vo veci rozdielne pri žalobcovi a žalovanej, čo má za
následok nesprávne určenú povinnosť výplaty vyrovnacieho podielu. Vady zakladajúce zmätočnosť
súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojim procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú
možnosť konať pred súdom. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné
rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR

je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkové otázky. Samostatné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením
priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom
na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k
výroku rozhodnutia. Súdu vytkol, že pri svojom rozhodovaní o vyporiadaní BSM nepostupoval správne a

voči nemu spravodlivo, keď na strane jednej vyhodnotil finančné prostriedky od jeho strýka ako pôžičku,
peniaze od jeho otca neuznal ako preukázané, a na strane druhej, finančné prostriedky, ktoré poskytla
matka žalobkyne žalobkyni, vyhodnotil ako dar poskytnutý iba žalobkyni. Súd prvej inštancie rozhodol
tak i napriek tomu, že v ani jednom prípade nedošlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy. Pritom sa nikdy
neriešilo, či sú peniaze od matky žalovanej darom a či sú darom obidvom alebo iba žalovanej. Domnieva

sa, že ak by malo ísť o dar iba žalovanej, spravila by sa riadna darovacia zmluva. Uvedený postup súdu
pri vyporiadaní BSM nepovažuje za správny a spravodlivý, pričom očividne nebol pri rozhodovaní o
vyporiadaní BSM v danej veci použitý rovnaký meter, dokonca vo väčšine položiek tvoriacich masu BSM
rozhodol súd v jeho neprospech, čo má pri konečných výpočtoch za následok výplatu sumy 30 320,60
eura od žalovanej s povinnosťou uhradiť záväzky vo výške 39 081,25 eura žalobcom. Z uvedených

dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu 1. inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.3.1. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním aj žalovaná vo výrokoch I., II. a
III. a mala za to, že predmetný rozsudok trpí vadami v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) zák. č.
160/2015 Z. z. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) a písm. h) uviedla, že má za

to, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok považuje za nesprávny,
reštriktívny a arbitrárny. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je síce svojím vecným rozsahom
obsiahle, ale samotnú vecnú argumentáciu súdu prvej inštancie považuje za absolútne nepresvedčivú,
nepostačujúcu a veľmi reštriktívnu. Mala za to, že výpočet súdu prvej inštancie týkajúci sa tzv. vnosov

žalovanej je zjavne nesprávny. Súd prvej inštancie uviedol, že preukázaná výška tzv. vnosu žalovanej,
tzn. čo sa z výlučného vlastníctva žalovanej vynaložilo na majetok patriaci do BSM, je v sume 181 820,-
eur a zároveň pri výpočte sumy, ktorú má žalovaná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov uvádza
výpočet, pri ktorom delí výšku vnosu žalovanej dvomi. Z odôvodnenia predmetného rozsudku nie je
zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vychádzal, keď vnos žalovanej znížil o jednu polovicu, keď v ods.
20 odôvodnenia rozsudku uviedol, že hodnota výlučného vnosu žalovanej do spoločného majetku je vo

výške 181 820,- eur a následne tento vnos delí dvomi bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Takýto postup
súdu považuje za zjavne nesprávny, nezákonný a absolútne nepreskúmateľný. Z uvedeného je možné
vyvodiť, že ak súd prvej inštancie vnos žalovanej vydelil dvomi, takéto matematické operácie sú zjavne
nesprávne a v rozpore so zásadou započítania vnosov bývalých manželov do spoločného majetku.
Takýto postup súdu nemá oporu v platnej právnej úprave, ani v ustálenej súdnej praxi. Poukázala na

rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 17. 05. 2005 sp. zn. 22Cdo 1821/2004 a na ustálenú rozhodovaciu
prax súdov SR, v zmysle ktorej za tzv. vnos jedného z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je potrebné považovať to, čo tento manžel vynaložil na spoločný majetok a čo má právo
požadovať, aby mu zo spoločného majetku bolo uhradené. Hodnotu tzv. vnosu do bezpodielového
spoluvlastníctva treba zásadne zisťovať ku dňu, kedy bol uskutočnený (rozsudok NS ČR sp. zn.

22Cdo/2160/2004). Znenie § 150 OZ nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri
vyporiadaní spoločnej veci, prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a
udržanie určitej veci aj tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a
udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere bez toho, aby mu uložil, aby druhému
manželovi, ktorý sa o jej nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielov zaplatil určitú

finančnú sumu. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a tak disparita môže byť
vyjadrená nielen percentom, či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, že
pokiaľ ide o túto vec, je zaviazaný na finančné vyporiadanie s druhým manželom (rozsudok NS ČR
sp. zn. 22Cdo/2914/1999). Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva môže súd určiť iné podiely
manželom na spoločnom majetku, než rovnaké (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/1274/2006).

3.2. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP uviedla, že má za to, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to
najmä z dôvodu, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní nevysporiadal so všetkými skutočnosťami a
dôkazmi, ktoré v konaní vyšli najavo. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že žalovaná nepreukázala

ďalšie dary od svojej matky (okrem daru vo výške 131 820,- eur), na ktoré poukazovala vo svojich
písomných vyjadreniach, pretože žiadnym iným dôkazom neboli preukázané jej tvrdenia. Takýto záver
súdu považuje za nesprávny. Vo svojich vyjadreniach poukazovala na skutočnosť, že počas manželstva
nadobudla finančné prostriedky, ktoré je potrebné zohľadniť ako vnosy žalovanej pri vyporiadaní BSM:
sumu 500 000,- Sk (16 596,96 eura) uschovaná v bezpečnostnej schránke vo Všeobecnej úverovej

banke, a. s., ktorú jej matka rozdelila jej a jej sestre po smrti otca. Táto skutočnosť bola preukázaná o.
i. aj výsluchom svedkyne K. H. a O. H. na pojednávaní dňa 06. 05. 2019; sumu 3 000,- eur a sumu 10
760,96 eura, ktoré jej matka darovala po odpredaji hnuteľných vecí patriacich otcovi (motorka SUZUKI)
a zrušení investičných produktov neb. otca, tak ako to vyplýva o i. z vyjadrenia žalovanej k žalobe,
ako aj z výsluchu matky a sestry žalovanej na pojednávaní dňa 06. 05. 2019; sumu 3 553,08 eura,

ktorú po zrušení životnej poistky získala od KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group
v roku 2014. Táto skutočnosť bola preukázaná o. i. aj listinným dôkazom „Oznámenie KOOPERATIVA
poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group k zrušeniu poistnej zmluvy s výplatou odbavného zo dňa 10.
07. 2014", ktorá tvorí prílohu č. 7 k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 02. 05. 2018. Má za to,
že postup súdu prvej inštancie bol zjavne nesprávny, pokiaľ považoval za preukázané len tzv. vnosy

žalovanej vo výške 50 000,- eur (za predaj pozemku) a 131 820,- eur (dar od matky žalovanej prevedený
bezhotovostne na účet žalovanej). Z vyššie uvedeného má za to, že za vnosy žalovanej do BSM je
dôvodné považovať aj sumu 3 552,08 eura, ktorú získala po zrušení životnej poistky v roku 2014,
čo bolo preukázané aj listinnými dôkazmi, a to Oznámenie KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. ViennaInsurance Group k zrušeniu poistnej zmluvy s výplatou odbavného zo dňa 10. 07. 2014. Ďalšie vyššie
uvedené vnosy žalovanej, a to vo výške 500 000,- Sk (16 596,96 eura), 3 000,- eur, 10 760,96 eura boli
preukázané výsluchom jej matky a sestry na pojednávaní dňa 06. 05. 2019. Jej matka na pojednávaní

dňa 06. 05. 2019 uviedla, že každej dcére dala po 800 000,- Sk. Ďalej uviedla, že 800 000,- Sk bolo
poskytnuté po dedičskom konaní jej manžela. Išlo o prevod z účtu na účet, boli to peniaze zo schránky
v banke, čo predstavuje sumu 26 555,14 eura, čo po sčítaní súm 500 000,- Sk, 3 000,- eur a 10
760,96 eura plne odôvodňuje uvedenú výšku vnosov, ako aj skutočnosť, že boli darom od jej matky
po smrti jej otca. Zároveň aj jej sestra K. H. vo výsluchu na pojednávaní dňa 06. 05. 2019 uviedla,

že vie o tom, že jej matka im rozdelila po smrti otca určitú finančnú sumu, avšak jej výšku si presne
nepamätá. Mohlo ísť rádovo o sumu asi 20 000,- eur. Na základe vyššie uvedeného má za to, že súd
prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nezohľadnil ďalšie vnosy žalovanej,
ktoré boli v konaní preukázané, či už listinnými dôkazmi, a to suma 3 553,08 eura (poistné zo zrušenej
životnej poistky), alebo výsluchmi svedkov na pojednávaní dňa 06. 05. 2019 - a to suma 16 596,96
eura, 3 000,- eur a 10 760,90 eura. Má za to, že tieto dôkazy nielenže neboli zohľadnené najmä pri

započítaní vnosov žalovanej, ale súd prvej inštancie ich ani v odôvodnení rozsudku nevyhodnotil, hoci
súvisia s meritom veci a majú pre rozhodnutie vo veci samej relevantný význam. Súd ďalej uviedol, že
pokiaľ ide o ďalšie tvrdenie žalobcu o tom, že je pri vyporiadaní BSM potrebné zohľadniť aj pôžičku od
krstného otca a to S. S. vo výške 23 500,- eur, tak je potrebné uviesť, že z vykonaných dôkazov bolo
preukázané,žetentosvedokpočastrvaniamanželstvapožičalstranámsporufinančnéprostriedky,ktoré

by boli použité za účelom nadobudnutia vecí, ktoré tvoria masu BSM, čo potvrdila vo svojom písomnom
vyjadrení aj samotná žalovaná. Keďže svedecká výpoveď takéhoto svedka bola potvrdená aj samotnou
žalovanou, tak súd, napriek jeho príbuzenskému pomeru vo vzťahu k žalobcovi, považoval ním uvedené
skutočnosti vo svedeckej výpovedi za dôveryhodné a pravdivé. K tejto argumentácii súdu uviedla,
že jej nie je zrejmé, z ktorého písomného vyjadrenia žalovanej súd vychádza, keď tvrdí, že potvrdila

skutočnosti uvádzané svedkom S. S.. Vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že S. S. poskytol
žalobcovi finančnú výpomoc za trvania manželstva vo výške 23 500,- eur, ale nikdy netvrdila, že išlo o
pôžičku. To, že išlo o dar a nie pôžičku, potvrdila aj jej matka a sestra na pojednávaní dňa 06. 05. 2019,
preto odôvodnenie súdu považuje za zjavne nesprávne a nepreskúmateľné, v rozpore s vykonaným
dokazovaním. Namietla argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v bode 21. napadnutého rozsudku.

Súd uviedol, že zamietol návrh na výsluch brata žalobcu k skutočnostiam týkajúcim sa vynaloženia
finančných prostriedkov na stavbu rodinného domu zapísanom na LV č. XXX k. ú. J., argumentujúc,
že takýto dôkaz považuje za nadbytočný. Následne však súd prvej inštancie nesprávne interpretuje
jeho vyjadrenia týkajúce sa využitia finančných prostriedkov z refinancovaného úveru - Flexipôžička od
veriteľa VÚB, a. s. Počas konania opakovane poukazovala na skutočnosť, že žalobca refinancovaným

úverom Flexipôžička zo dňa 15. 03. 2016 z časti uhradil predchádzajúci úver vo výške 7 069, 48 eura,
ktorý čerpal síce za trvania manželstva, avšak ona o existencii tohto úveru nemala vedomosť, o čom
svedčí aj skutočnosť, že nie je vedená na úverovej zmluve ako spoludlžník. Druhú časť finančných
prostriedkovžalobcapoužilnakúpumotorovéhovozidla,ktorénechalevidenčnezapísaťnasvojhobrata
ako vlastníka veci. Tieto skutočnosti uviedla už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02. 05. 2018, tiež v rámci

výsluchu dňa 22. 11. 2018 a tiež aj vo vyjadrení zo dňa 31. 03. 2021 a vyjadrení zo dňa 26. 05. 2021. Z
uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie zjavne nesprávne interpretuje jej vyjadrenia, keď v ods. 21
odôvodneniarozsudkuuvádza,žesúdsanestotožnilstvrdenímžalovanejotom,žefinančnéprostriedky
vo výške 7 069,48 eura poskytnuté úverovou zmluvou - flexi pôžičkou zo dňa 15. 03. 2016 boli použité na
úhradu predchádzajúceho úveru žalobcu, ktorý čerpal síce za trvania manželstva na základe úverovej

zmluvyzodňa11.06.2014,alemalichpoužiťnakúpumotorovéhovozidla,ktorédalžalobcaprepísaťna
svojho brata, pretože tieto tvrdenia možno považovať za účelové. Skutočnosť, že finančné prostriedky z
refinancovanéhoúveruflexipôžičkaz15.03.2016bolivovýške7069,48eurapoužiténarefinancovanie
pôvodného úveru, je zrejmá najmä zo str. 2 Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15. 03.
2016. Z uvedeného dôvodu považuje argumentáciu a závery súdu prvej inštancie za nesprávne a v

rozpore s vykonaným dokazovaním. Považuje za nepreskúmateľné, z ktorého vyjadrenia žalovanej súd
prvej inštancie vychádzal pri určení zostatkovej hodnoty osobného motorového vozidla Audi A7, ktorú
určil na sumu 25 000,- eur. Pripustila, že ku dňu 02. 05. 2018 uviedla hodnotu osobného motorového
vozidla vo výške 25 000,- eur. Súd však bol povinný zistiť, resp. ustáliť hodnotu tejto hnuteľnej veci ku
dňu vyporiadania BSM, tzn. 3 roky po tomto podaní. Na pojednávaní dňa 07. 06. 2021 namietala túto

skutočnosť, súd však na túto námietku neprihliadol a hodnotu veci ku dňu vyporiadania BSM - t.j. k
30. 06. 2021 vôbec nezistil. Tiež nie je zrejmé, z akého listinného dôkazu mal súd prvej inštancie za
preukázanú výšku zaplatených splátok úveru Flexipôžička vo výške istiny 12 500,- eur ku dňu rozvodu,
keďže žalobca nepredložil žiadny listinný dôkaz, z ktorého by bola zrejmá výška zostatku predmetnéhoúveru ku dňu rozvodu. Má za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebola ustálená výška zostatku
predmetného úveru ku dňu rozvodu, čo namietala aj písomným podaním zo dňa 18. 01. 2019. Preto nie
je možné akceptovať výpočet súdu ohľadom splátok, ktoré boli uhradené do rozvodu a ktoré následne

uhradil žalobca od rozvodu do vyporiadania BSM súdom.

3.3. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku uviedla,
že má za to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Písomným podaním zo dňa 26. 05. 2021 navrhla výsluch brata žalobcu - K. S., nielen

za účelom preukázania skutočností, že žalobca za trvania manželstva na svojho brata bezodplatne
previedol drevenicu - rodinný dom zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. J., ale najmä za účelom preukázania,
že žalobca z časti finančných prostriedkov, ktoré získal z refinancovaného úveru Flexipôžička, kúpil
motorové vozidlo, ktoré nechal v evidencii okresného dopravného inšpektorátu zapísať na svojho
brata ako vlastníka veci. Má za to, že preukázanie týchto skutočností mohlo mať významný vplyv
na zistenie rozhodujúcich skutočností - a to preukázanie skutočnosti, že žalobca finančné prostriedky

z refinancovaného úveru nepoužil na stavbu rodinného domu v T., ale na kúpu motorového vozidla
pre svojho brata. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal v odôvodnení rozsudku
s tým, prečo tento navrhnutý dôkaz nevykonal, preto tento postup súdu prvej inštancie považuje za
nepreskúmateľný a nezákonný.

3.4. Mala za to, že jedným zo základných atribútov presvedčivosti rozsudku a stability súdneho
rozhodnutia je o. i. aj náležité vysporiadanie sa súdu s podstatnými tvrdeniami strán sporu a s dôkazmi,
ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Má za to, že vzhľadom na vyššie špecifikované odvolacie
námietkysasúdprvejinštancienedostatočnevysporiadalsdôkazmizískanýmizvýsluchusvedkovO.H.
a K. H. na pojednávaní dňa 06. 05. 2019, z dôkazov získaných z listín (o. i. Oznámenie KOOPERATIVA

poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group k zrušeniu poistnej zmluvy s výplatou odbavného zo dňa 10.
07. 2014, ktoré tvorilo prílohu vyjadrenia žalovanej k žalobe zo dňa 02. 05. 2018). Tieto nedostatočne
vyhodnotil, presvedčivo neodôvodnil svoje rozhodnutie a starostlivo neprihliadol na všetko, čo vyšlo
v konaní najavo. Vzhľadom na uvedené má za to, že napadnutý rozsudok je postihnutý vadou,
ktorá zakladá odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d), písm. e), písm. f), písm. h)

Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol dostatočným a
presvedčivým spôsobom, akými úvahami sa riadil pri rozhodovaní vo veci samej, jednotlivé dôkazy
nedostatočne vyhodnotil, či už jednotlivo alebo vo vzájomných súvislostiach. Rozsudok súdu prvej
inštancie nemožno považovať za spravodlivé riešenie veci, ani rozumné usporiadanie procesných
vzťahov, pretože odôvodnenie rozsudku je arbitrárne, svojvoľné, nekomplexné, absentujúce posúdenie

podstatných skutkových tvrdení, dôkazov, ktoré v konaní boli riadne vykonané a preukázané a právnej
argumentácie. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd v zmysle ust. § 389 ods. 1
Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobkyňa k odvolaniu žalobcu uviedla, že ho považuje za nedôvodné v celom rozsahu. Žalobca
v odvolaní uviedol, že všetky financie (na rozdiel od žalovanej) investoval do rodinného domu, pri
stavbe navyše pomáhala jeho rodina, pomáhala aj finančne a počas manželstva predal motorové vozidlo
a motorku za sumu 22 903,81 eura, pričom tieto nadobudol pred manželstvom. Má za to, že tieto
tvrdenia žalobcu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko tieto skutočnosti žalobca v konaní

pred súdom prvej inštancie relevantným spôsobom nepreukázal. Z vykonaného dokazovania pred
súdom prvej inštancie nemožno mať za preukázané, že žalobca všetky financie investoval do rodinného
domu. Súd prvej inštancie síce mal za preukázané, že žalobca odpredal za trvania manželstva osobné
motorové vozidlo a motocykel, avšak správne vyhodnotil, že nebolo v konaní preukázané, že tieto
finančné by boli použité na nadobudnutie vecí tvoriacich BSM. Nemožno akceptovať tvrdenia žalobcu,

že kým na strane žalobcu súd v napadnutom rozhodnutí bez bližšieho odôvodnenia skonštatoval, že
suma 22 903,81 eura (auto a motorka) bola spotrebovaná na úhradu bežných výdavkov domácnosti,
suma 50 000,- eur, ktorú získala žalovaná z predaja spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX k. ú. J. (predaj 3 a pol roka pred stavbou RD) boli finančné prostriedky
vo výlučnom vlastníctve žalovanej použité na nadobudnutie vecí patriacich do BSM, pričom sa v

napadnutom rozhodnutí uvádza, že to žalobca nerozporoval. Žalobca poukázal na dve zo svojich
písomných podaní, v ktorých mal rozporovať použitie finančných prostriedkov vo výške 50 000,- eur.
Má za to, že súd prvej inštancie vychádzal v tomto smere z vykonaného dokazovania, keď správne
vyhodnotil, že suma 50 000,- eur, ktorú nadobudla za odpredaj pozemku v jej výlučnom vlastníctve azároveň finančné prostriedky vo výške 131 800,- eur, ktoré jej darovala matka, boli použité na spoločný
majetok patriaci do BSM, nakoľko to bolo v konaní pred súdom preukázané. Žalobca v konaní pred
súdom prvej inštancie nepreukázal, že by finančné prostriedky z predaja osobného motorového vozidla

Opel a z motocykla Honda boli použité na nadobudnutie spoločných vecí patriacich do BSM, a teda
argumentácia súdu prvej inštancie v tom smere, že finančné prostriedky vo výške 22 903,81 eura
boli spotrebované na úhradu bežných výdavkov, je správna. Poprela tvrdenia žalobcu, že po skončení
posledného pojednávania sa žalobca dozvedel, že motorové vozidlo žalovaná predala za sumu vyššiu
ako 25 000,- eur a to v roku 2021. Tieto tvrdenia žalobcu sú účelové a nezakladajúce sa na pravde.

Je pravdou, že osobné motorové vozidlo Audi odpredala, ale nie v roku 2021, ako nesprávne tvrdí
žalobca, ale v roku 2020, a nie za sumu vyššiu ako 25 000,- eur. Tvrdenia žalobcu, že je preukázané,
že žalovaná z financií od matky kupovala motorové vozidlo a stále mala odložené financie, ale ani tieto
skutočnosti súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a skĺzajú
do roviny domnienok žalobcu. Nemožno sa stotožniť s tvrdeniami žalobcu, že všetky financie od matky
žalovanej za predaj podielu boli vložené do majetku patriaceho do BSM, a naopak, financie žalobcu boli

spotrebované na bežné potreby domácnosti a práve takýto postup je postupom nezákonným, pretože sa
takto v žiadnej domácnosti nedá fungovať. Žalobca účelovo opomína, že aj ona mala príjem za trvania
manželstva, a teda rovnako bol jej príjem zo závislej činnosti, resp. rodičovskej dávky, spotrebovaný
na bežný chod domácnosti. Súd prvej inštancie tiež neprihliadol na ďalšie jej vnosy, tak ako na to
poukazovala vo svojom odvolaní. Nemožno akceptovať výpočty žalobcu uvedené na str. 5 odvolania

žalobcu, nakoľko tieto nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, žalobca ich predkladá účelovo. Z
uvedeného dôvodu nemožno akceptovať tvrdenie žalobcu, že na stavbu RD neboli použité financie od
matkyžalovanej,anifinanciezapredajpodielunaRDavyššieuvedenésanepremietlonijakodozáverov
prvostupňového súdu. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie tieto skutočnosti relevantným
spôsobom nerozporoval a jeho tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Má za to, že súd prvej

inštancie správne vyhodnotil, keď prihliadol na jej vnosy vo výške 50 000,- eur za predaj pozemku v jej
výlučnom vlastníctve, ako aj na sumu vo výške 131 800,- eur, ktorá bola darom od jej matky, čo bolo v
konaní jednoznačne preukázané. Tieto finančné prostriedky boli použité na nadobudnutie spoločného
majetku patriaceho do BSM - na stavbu rodinného domu.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej, ako aj k jej vyjadreniu uviedol, že odvolanie žalovanej
samotné, ako aj vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, je v celom rozsahu nedôvodné a argumentačne dookola
sa opakujúce. Žalovaná neuviedla nič nové. Nevyužíva možnosť podrobne sa vyjadrovať k vyjadreniu
žalovanej k odvolaniu žalobcu, nakoľko by musel opakovať už raz uvádzané. Trvá na svojich podaniach
predložených v súdnom konaní, ako aj na odvolaní proti rozsudku.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej
len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenými stranami - žalobcom a žalovanou, v
neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné

náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahompodanéhoodvolania(§379CSP)adôvodmiodvolania(§380ods.1CSP),viazanýskutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní
zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389

ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vyporiadania BSM, pričom uviedol, že so žalovanou boli
manželmi od 25. 11. 2006 do 18. 11. 2016, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu
sp. zn. 10P/164/2016, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené. Napadnutým rozsudkom súd prvej

inštancie vyporiadal BSM strán sporu, pričom tak žalobca, ako aj žalovaná podali proti nemu odvolanie,
pričom obaja okrem iného napadnutému rozsudku vytýkali jeho nedostatočné odôvodnenie, a tým jeho
nepreskúmateľnosť.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Súčasťou obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru) je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II.
ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (IV.

ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") pripomenul, že
súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz
proti Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola
daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Higgins proti Francúzsku z 19. februára

1998). Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru,
podľa záverov ESĽP možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu (Ruiz Torija proti
Španielsku z 9. decembra 1994). Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (Kraska proti Švajčiarsku z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).

12. Do základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a s navrhovaním
a hodnotením dôkazov; za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech v
konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08).

13. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov
a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za
predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O arbitrárnosti

(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať len v
prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel
a význam (I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).

14.Odvolacísúdpreskúmanímnapadnutéhorozsudkuzistil,žesúdprvejinštancieuvedenýmspôsobom

nepostupoval, keď je síce napadnutý rozsudok rozsahom obsiahly, avšak svojou štruktúrou neprehľadný
a bez logickej štruktúry, má 41 strán, pričom z toho väčšia časť z neho, 25 strán sú opisy prednesov
a podaní strán sporu a vo veci vypočutých svedkov a znalca a následne opísané skutkové zistenia
a právne závery, avšak bez väzby na tvrdenia strán sporu a vykonané dokazovanie, teda táto časť
rozhodnutia súdu nie je riadne odôvodnená (str. 36-39), tak, aby bolo zrejmé, ako súd dospel k tomu,

čo do masy BSM zahrnul a čo nie, aké vnosy do manželstva považoval za preukázané, ktorou stranou
a ako dospel k záveru o finančnom vyporiadaní medzi stranami. Z uvedeného dôvodu dospel odvolací
súd k záveru, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces,čo bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP. Napriek tomu, odvolací súd považuje za potrebné k odvolaniam strán sporu uviesť nasledovné:

15. Občiansky zákonník kladie v ustanovení § 149 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva, na prvé miesto dohodu účastníkov a až po tom, keď sa nerealizuje
vyporiadanie týmto spôsobom, vykoná ho na návrh niektorého z manželov (bývalých manželov)
súd. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, jeho vyporiadanie sa vykoná podľa zásad
uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo

výlučnom vlastníctve každého zo spoluvlastníkov, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve
a s akým podielom pre každého spoluvlastníka. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet
bezpodielového spoluvlastníctva platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú
veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zabezpečenie rovnosti práv a
povinností účastníkov občianskoprávnych vzťahov zabezpečí iba také vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, v ktorom v danom okamihu vyporiadania budú práva a povinnosti, ktoré

prechádzajú na toho ktorého z bývalých manželov, zodpovedať majetkovým hodnotám, za ktoré je
možné inak (v danom mieste a čase) tieto práva (povinnosti) nadobudnúť (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo
9/97- R 25/1998).

16. Ustanovenie § 149 Občianskeho zákonníka svojou širokou formuláciou i exemplifikatívnym

výpočtom zásad, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
umožňuje,abymajetkovévzťahymanželovkspoločnémumajetkuupraviličonajspravodlivejšievsúlade
s dobrými mravmi, so záujmami manželov i ich maloletých detí. Súdy pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva môžu teda odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by inak mohlo dôjsť pri strohom použití
§ 143. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv.

širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za
trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba
medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie.
Týmto osobám preto zostáva zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z
bývalých spoluvlastníkov.

17. Aj zo zásady, že podiely manželov pri vyporiadaní sú v zásade rovnaké, existujú výnimky. Stať sa
tak môže za určitých okolností, riadne preukázaných v konaní, keď by súd dospel k záveru, že vzhľadom
k tomu, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných
vecí by vyporiadanie v rovnakom podiele nebolo spravodlivé a v takom prípade by pomer manželov

pri vyporiadaní mohol byť určený aj iným spôsobom. Samotná okolnosť oddeleného hospodárenia
účastníkov, hoci aj po dlhšiu dobu, však nemusí viesť k záveru o potrebe stanovenia rozdielnych
podielov účastníkov na majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak nie sú spoľahlivo
zistené okolnosti ďalšie, pre ktoré sú predpoklady pre zvýhodnenie jedného z účastníkov oproti druhému
(rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1342/2002).

18. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 343/2014-26 z 25. novembra 2014 uviedol, že poukazuje a
zároveň sa stotožňuje s právnym názorom uvedeným v náleze ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 537/2012,
keď si ústavný súd osvojil právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 22 Cdo 2914/99 a vzťahujúcim sa aj na posudzovanú vec, podľa ktorého znenie § 150 Občianskeho

zákonníka nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci,
prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to tak, že
vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil
výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý
sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku.

Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba
percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne
sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať.

19. Jedným z odvolacích dôvodov žalobcu bolo to, že podľa jeho názoru by za spravodlivé považoval

to,akbysúdprivyporiadaníBSMvyužil disparitupodielovbývalýchmanželov,sozohľadnenímvšetkých
aktív a pasív. Napriek tomu, že táto argumentácia žalobcu nie je nová a už v priebehu konania uvádzal
(č. l. 751), že žalobca celý život riadne pracoval a predložil veľké množstvo dôkazov, ktorými preukázal,
že finančne zabezpečoval potreby svojej rodiny, preto by mu prišlo spravodlivé, ak by súd uvažoval nadvyporiadaním BSM s využitím disparity podielov, súd sa s touto otázkou nezaoberal a v napadnutom
rozsudku ju neodôvodnil, a to napriek tomu, že práve k tejto skutočnosti v priebehu konania zadovážil
množstvo dôkazov, zisťoval príjem žalobcu počas manželstva so žalovanou a skutkové zistenia zistené

vykonaným dokazovaním v napadnutom rozsudku aj podrobne opísal, avšak nevyvodil z nich záver.
Z uvedeného dôvodu je záver súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM bez odôvodnenia rovnakých
podielov bývalých manželov na vyporiadaní BSM predčasný a neodôvodnený, čo je potrebné v novom
rozhodnutí vo veci napraviť a tento záver riadne odôvodniť, aj keď odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že z doposiaľ vykonaného dokazovania sa javí, že disparita podielov strán sporu v danej veci

nie je dôvodná.

20. Ďalšou odvolacou námietkou žalobcu bol záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ na strane žalobcu
súd skonštatoval, že suma 22 903,81 eura (za auto a motorku nadobudnutú pred uzavretím manželstva)
bola spotrebovaná na úhradu bežných výdavkov domácnosti, suma 50 000,- eur, ktorú získala žalovaná
z predaja spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX k. ú, J. boli finančné

prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalovanej použité na nadobudnutie vecí patriacich do BSM. K
tomuto je potrebné uviesť, že žalovaná v priebehu konania skutočnosť, že žalobca predal motorové
vozidlo Opel Astra a motocykel Honda, ktoré vlastnil pred uzavretím manželstva so žalovanou za sumu
cca 23 000,- eur namietala a spochybňovala žalobcom predložené čestné prehlásenia o ich predaji
(č. l. 204, 302) a trvala na výsluchu K.. U. R. a W. N. (č. l. 966), pričom najskôr uvádzala, že vie o

tom, že žalobca mal pred manželstvom auto a motorku, ktoré počas manželstva predal za sumu 23
000,- eur (č. l. 179, 576). Skutkový záver súdu prvej inštancie o predaji motorového vozidla a motorky
vo výlučnom vlastníctve žalobcu počas manželstva za sumu 22 903,81 eura (690 000,- Sk) považoval
odvolací súd za správny, a to aj bez výsluchu žalovanou navrhnutých svedkov, avšak stotožňuje sa
so žalobcom v tom, že súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo mal u týchto súm u žalobcu za to, že

nebolo preukázané, že by tieto boli použité na nadobudnutie vecí tvoriacich BSM a je pravdepodobné,
že boli spotrebované na úhradu bežných výdavkov, pričom u žalovanej ohľadom sumy 50 000,- eur
skonštatoval, že tieto finančné prostriedky vložila na získanie spoločného majetku, pričom žalobca tieto
skutočnosti nerozporoval. Žalobca pritom v priebehu konania uvádzal, že nemal ani len vedomosť, kde
sasuma50000,-eurnachádza,nakoľkositútosumunechalažalovanávyplatiťnienaúčet,akopôvodne

mala, ale do rúk (č. l. 136). Neskôr uviedol, že ak by bola pravda, že žalovaná získala 50 000,- eur v roku
2010, ktoré až v lete 2013 použila na stavbu rodinného domu a zároveň bola použitá na stavbu domu aj
suma 131 280,- eur, nemuseli by si nikdy požičiavať peniaze od jeho rodiny (č. l. 183 rub). Vychádzajúc
z uvedeného je potom bez bližšieho odôvodnenia v tejto časti toto rozhodnutie nepreskúmateľné.

21.Ďalšímžalobcomnamietanýmzáveromsúduprvejinštanciejezáversúdu,žemotorovévozidloAUDI
patrí do BSM. Žalobca k tomu uviedol, že či motorové vozidlo do BSM patrí alebo nie, závisí od toho,
ako sa súd vysporiada so sumou od matky žalovanej a podľa toho, či určí sumu ako dar (prípadne komu)
je možné určiť aj, či vozidlo AUDI do BSM patrí. K tomu je potrebné uviesť, že žalovaná vo vyjadrení zo
dňa 02. 05. 2018 (č. l. 98 rub) uvádzala, že motorové vozidlo značky AUDI nadobudli na základe zmluvy

o predaji motorového vozidla za obstarávaciu cenu 64 000,- eur, pričom kúpa tohto motorového vozidla
bola financovaná z prostriedkov, ktoré mala k dispozícii po smrti jej otca od matky. Právny zástupca
žalobcu vo vyjadrení na pojednávaní dňa 22. 11. 2018 (č. l. 169) uviedol, že motorové vozidlo AUDI
bolo kupované skutočne z finančných prostriedkov, ktoré získala žalovaná, a preto sa domnieva, že
toto motorové vozidlo nie je predmetom BSM. Žalobca na tomto pojednávaní (č. l. 174) tiež uviedol, že

motorové vozidlo si kúpila manželka, on si naň nerobí nárok, nepokladá ho za majetok na vyrovnanie
a neskôr vo vyjadrení (č. l. 183 rub) uviedol, že nie je sporné, že motorové vozidlo bolo zakúpené iba
žalovanou z financií, ktoré dostala od svojej matky, teda zo sumy 131 280,- eur. Napriek uvedenému,
súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (č. l. 37) len skonštatoval, že okrem do BSM patrí aj
osobné motorové vozidlo AUDI A7 v zostatkovej hodnote 25 000,- eur, bez bližšieho odôvodnenia,

preto je aj tento jeho záver nedostatočne odôvodnený a predčasný. Ohľadne motorového vozidla bude
povinnosťou súdu opätovne prehodnotiť a náležite odôvodniť, či má byť toto motorové vozidlo zahrnuté
do BSM, a pokiaľ áno, aká jeho hodnota má byť do BSM zahrnutá, čo namietal aj žalovaný, keď uviedol,
že sa nemala vyporiadavať suma 25 000,- eur, ale odpočítať nadobúdacia hodnota 64 000,- eur z daru
matky, ak súd určí sumu od matky ako dar iba žalovanej. Žalovaná v odvolaní k motorovému vozidlu

uviedla, že za nepreskúmateľné považuje to, z čoho súd prvej inštancie vychádzal pri určení zostatkovej
hodnoty osobného motorového vozidla Audi A7, ktorú určil na sumu 25 000,- eur, keď podľa jej názoru
bol súd povinný zistiť hodnotu tejto hnuteľnej veci ku dňu vyporiadania BSM.22. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádzal, že súd pri výpočtoch zohľadnil kompletnú sumu 181 820,- eur,
pritom sa na účte žalovanej objavila a kolovala suma nie 131 000,- eur, ale 101 000,- eur, k tomu je
potrebné uviesť, že sám žalobca v podaní zo dňa 10. 12. 2018 (č. l. 184) uvádzal, že nepovažuje za

sporné, že žalovanej prišla dňa 20. 10. 2011 suma 131 280,- eur.

23. Z ďalších odvolacích námietok žalobcu je potrebné sa v ďalšom konaní vyporiadať aj s tým, že
podľanázoružalobcuzjednoduchéhomatematickéhovýpočtuvyplýva,žeakbyžalovanápoužilavšetky
financie, ktoré získala mimo BSM na stavbu rodinného domu, nebolo by potrebné čerpať úver, prijímať

financie od jeho rodiny a žalovaná by si nemohla zakúpiť motorové vozidlo a stále mať na účte 30 000,-
eur a v trezore 20 000,- eur. Podľa tvrdenia žalobcu jeho výpočty preukazujú, že na stavbu RD neboli
použité financie od matky žalovanej, ani financie za predaj podielu na RD, pričom sa to nepremietlo do
záverov súdu prvej inštancie. Pokiaľ žalobca namietal vyhodnocovanie dôkazov - výsluch jeho otca a
výsluch matky žalovanej, pričom jeden vyhodnotil ako nedôveryhodný a druhý ako dôveryhodný, k tomu
je potrebné uviesť, že okrem výsluchov týchto svedkov súd zohľadňoval aj to, že poukázanie sumy 131

820,- eur matkou žalovanej bolo okrem jej výsluchu preukázané aj výpismi z účtov, pričom z výsluchu
matky žalovanej a jej sestry vyplýva, že matka žalovanej poukazovala rovnaké sumy obom dcéram, teda
takžalovanej,akoajjejsestre.Pokiaľidefinančnýdarodmatkyžalovanej,ktorýbolvkonanípreukázaný
vykonaným dokazovaním (poukázanie sumy 131 820,- eur), nie je pre posúdenie veci rozhodujúce, či
bola ohľadom neho spísaná písomná darovacia zmluva. U otca táto suma nebola vyplácaná prevodom,

pričom súd dohodu medzi stranami sporu a otcom žalobcu vyhodnotil ako iný záväzkový vzťah, ktorý sa
v tomto konaní nevyporiadava, pretože žalobca so žalovanou mu sľúbili, že po dokončení domu bude
môcť bývať v byte žalobcu a žalovanej.

24. Odvolacou námietkou žalovanej bol nesprávny výpočet súdu ohľadne vnosov žalovanej, keď mala

za to, že súd prvej inštancie uviedol, že preukázaná výška tzv. vnosu žalovanej je v sume 181 820,-
eur a zároveň pri výpočte sumy, ktorú má žalovaná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov delil výšku
vnosu žalovanej dvomi, pričom tento záver nie je odôvodnený. Aj keď je pravdou, že to, prečo súd prvej
inštancietaktopostupoval,vnapadnutomrozsudkuodôvodnenénieje,odvolacísúdsavšakspostupom
súdu prvej inštancie v tejto časti stotožňuje, keď to, že pri výpočte vnosu žalovanej do BSM zohľadnil

len jeho polovicu, považuje za správny, a to z dôvodu, že jednou polovicou žalovaná vnosom zhodnotila
svoj majetok (svoju polovicu) a len druhou polovicou prispela na zhodnotenie majetku žalobcu.

25. Ďalšou odvolacou námietkou žalovanej bolo to, že súd uviedol, že žalovaná nepreukázala ďalšie
dary od svojej matky (okrem daru vo výške 131 820,- eur), čo považovala za nesprávne. K tomuto je

potrebné uviesť, že žalovaná už vo vyjadrení k žalobe uvádzala, že matka jej darovala 500 000,- Sk
a 3 000,- eur a 10 760,96 eura (č. l. 98) a zo svojich peňazí vynaložila na spoločný majetok aj sumu
3 273,59 eura, ktorá jej bola vyplatená ako životná poistka. Táto skutočnosť pritom bola potvrdená aj
vyjadrením Kooperativa, z ktorého vyplýva, že žalovanej vyplatili odbavné 3 273,59 eura a podiel na
zisku z poistenia 346,15 eura = 3 553,08 eura (č. l. 118). Žalobca na vyjadrenie žalovanej reagoval

v podaní zo dňa 11. 06. 2018, kde uviedol, že sa prvýkrát dozvedá o dare v sume 13 760,96 eura (č. l.
131). K týmto skutočnostiam sa vyjadrila v priebehu konania aj svedkyňa O. H., matka žalovanej, ktorá
uviedla, že každej dcére darovala 800 000,- Sk, išlo to z dedičstva prevodom na účet. Odškodné 500
000,- eur rozdelila na tretiny a dcére poslala 133 000,- eur, aj druhej dcére, išlo o dar dcéram. Okrem
toho dala dcére na fasádu sumu 3 100,- eur (č. l. 312-314). K týmto skutočnostiam bola vypočutá aj

svedkyňa K. H., sestra žalovanej, ktorá uviedla, že po smrti otca dostala žalovaná sumu 133 000,- eur,
takú istú sumu dostala aj ona, pričom išlo o dar. Po smrti otca im matka rozdelila sumu asi 20 000,- eur,
výšku si presne nepamätá, pričom rodičia im obom dávali vždy rovnakú sumu. Žalobkyňa vo vyjadrení
zo dňa 05. 10. 2020 uviedla, že na spoločný majetok vynaložila 215 731,- eur z výlučného vlastníctva
žalovanej(č.l.744),pričomtietosumyrozpísalaaodôvodnila.Napriekžalovanouuvádzanýmskutkovým

tvrdeniam a dôkazu z Kooperativa ohľadom životnej poistky žalovanej sa súd prvej inštancie s týmito
skutkovými tvrdeniami dôsledne nezaoberal a nevyhodnotil ich, preto je jeho rozhodnutie v tejto časti
nepreskúmateľné.

26. Žalovaná namietala aj záver súdu prvej inštancie, že súd pri vyporiadaní BSM zohľadnil aj pôžičku

od krstného otca S. vo výške 23 500,- eur, pričom mal za to, že to potvrdila vo svojom písomnom
vyjadrení aj samotná žalovaná. K tejto argumentácii súdu uviedla, že jej nie je zrejmé, z ktorého
písomného vyjadrenia žalovanej súd vychádza, keď tvrdí, že potvrdila skutočnosti uvádzané svedkom
S. S.. Vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že S. S. poskytol žalobcovi finančnú výpomoc zatrvania manželstva vo výške 23 500,- eur, ale nikdy netvrdila, že išlo o pôžičku. To, že išlo o dar, a nie
pôžičku, potvrdila aj jej matka a sestra na pojednávaní, preto považuje odôvodnenie súdu za zjavne
nesprávne a nepreskúmateľné. K tomu je potrebné uviesť, že žalovaná vo vyjadrení k žalobe (č. l. 98)

uviedla, že peňažné prostriedky spolu 23 500,- eur boli pôžičkou od strýka žalobcu a boli skutočne
použité na stavbu rodinného domu. Rovnako sa vyjadril aj žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej
k žalobe (č. l. 131), že suma od strýka bola pôžičkou a bolo potrebné ju vrátiť. Neskôr žalovaná uviedla
(č. l. 137), že sa nezakladá na pravde žalobcovo tvrdenie, čo sa týka pôžičky od strýka žalobcu p. S. vo
výške 23 500,- eur, že nemala nikdy záujem riešiť vrátenie pôžičky. Počas manželstva preukázateľne

nadobudli záväzok - finančnú výpomoc - pôžičku od strýka žalobcu p. S. S. vo výške 23 500,- eur. Jej
právna zástupkyňa na pojednávaní dňa 22. 11. 2018 uviedla, že všetky skutkové tvrdenia uvedené
v žalobe s výnimkou skutočnosti, že strýko žalobcu poskytol finančnú výpomoc vo výške 23 500,- eur
počas trvania, popiera (č. l. 169). Žalobca následne uvádzal, že nie je sporné na podklade výpovede
žalovanej,žeimstrýkopožičalsumu23500,-eur,ktoránebolavrátená(č.l.184).Ešteajvpodanízodňa
13. 12. 2018 žalovaná uvádzala, že hodnota spoločných záväzkov pozostávala z flexipôžičky a finančnej

výpomoci - pôžičky od strýka žalobcu v sume 23 500,- eur (č. l. 194). Až neskôr v priebehu konania
žalovaná už uvádzala, že finančná výpomoc vo výške 23 500,- eur podľa jej názoru nebola pôžičkou,
bol to dar, čo potvrdili aj výpovede jej sestry a matky na pojednávaní (č. l. 579). To, že by sa matka a
sestra žalovanej zúčastnili jednaní, kde bola táto pôžička dohodnutá s p. S., žalovaná netvrdila, preto jej
matka a sestra mali informácie o uzavretí tejto pôžičky len sprostredkované, čo je potrebné pri hodnotení

dôkazov zohľadniť. Na druhej strane, z uvedených žalovanou tvrdených skutočností v priebehu konania
malajodvolacísúddostatočnepreukázané,žestranysporuvpriebehumanželstvamaliuzavretúzmluvu
o pôžičke s p. S. v tejto sume, a preto, pokiaľ ju súd zahrnul medzi dlhy, je jeho záver správny, pričom
je správny aj záver súdu, že to v svojich písomných vyjadreniach potvrdila aj žalovaná.

27. Ďalšou namietanou skutočnosťou bolo to, že žalovaná počas konania opakovane poukazovala
na skutočnosť, že žalobca refinancovaným úverom Flexipôžička zo dňa 15. 03. 2016 sčasti uhradil
predchádzajúci úver vo výške 7 069, 48 eura, ktorý čerpal síce za trvania manželstva, avšak ona o
existencii tohto úveru nemala vedomosť, a druhú časť finančných prostriedkov žalobca použil na kúpu
motorového vozidla, ktoré nechal evidenčne zapísať na svojho brata ako vlastníka veci. To, že finančné

prostriedky z refinancovaného úveru flexipôžička z 15. 03. 2016 boli vo výške 7 069,48 eura použité
na refinancovanie pôvodného úveru je zrejmá zo str. 2 Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo
dňa 15. 03. 2016 a je tiež konštatovaná súdom na str. 28 napadnutého rozsudku. Námietka žalovanej,
pokiaľ tvrdila, že napriek tomu, že už vo vyjadrení k žalobe uvádzala, že žalobca úver použil na kúpu
motorového vozidla zn. Renault, ktoré nechal evidenčne napísať na svojho brata bez jej vedomia, súd

neodôvodnil, prečo nevypočul svedka S. na tieto okolnosti, pričom bez vykonania dokazovania uviedol,
že tieto tvrdenia možno považovať za účelové a nepreukázané, a to napriek tomu, že tento navrhovaný
dôkaz súd nevykonal, je však dôvodná. Povinnosťou súdu prvej inštancie preto v ďalšom konaní bude
tentodôkazbuďvykonať,alebojehonevykonanievrozsudkuodôvodniť.Namietalatiež,ženiejezrejmé,
z akého listinného dôkazu mal súd prvej inštancie za preukázanú výšku zaplatených splátok úveru

Flexipôžička vo výške istiny 12 500,- eur ku dňu rozvodu a mala za to, že v konaní pred súdom prvej
inštancie nebola ustálená výška zostatku predmetného úveru ku dňu rozvodu. Zo spisu, z výpisu z úveru
pritom vyplýva stav k 31. 12. 2018 v sume 9 098,89 eura, pričom žalobca zaplatil sumu 5 907,- eur.
Žalobca vo vyjadrení (č. l. 184) uviedol, že má splatených 5 730,88 eura a ostáva splatiť suma 11 462,18
eura, pričom žalovaná považovala tvrdenia žalobcu o zostávajúcej sume úveru za zmätočné, účelové

a nepravdivé (č. l. 206). Z výpisu VÚB, a. s. vyplýva zostatok istiny úveru k 31. 12. 2018 vo výške 9
098,89 eura (č. l. 212), manželstvo strán sporu pritom bolo rozvedené dňa 18. 11. 2016. Závery súdu o
zostatku úveru ku dňu vyporiadania a tiež tvrdenia žalobcu o jeho platbách na úver je potrebné riadne
odôvodniť a uviesť, na základe čoho k týmto záverom dospel.

28. Vzhľadom k záveru odvolacieho súdu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Názorom odvolacieho súdu je súd prvej
inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).