Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/17/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120214188
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4120214188.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. O., nar. XX.XX.XXXX, C.
O., nar. XX.XX.XXXX a F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, zastúpené Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny Nitra so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 88 ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka
- C., zastúpená Mgr. Petrom Rybánskym, advokátom, so sídlom Nitra, Farská 46, IČO: 44 036 213, otec
- H. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27. januára 2022, č. k.
24P/314/2020-199, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nitra (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ a § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej
len „CMP“) rozsudkom z 27. januára 2022, č. k. 24P/314/2020-199 zveril maloleté deti O.: S., nar.
XX.XX.XXXX, C., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov a to tak, že otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti vždy od pondelka
od 8:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8:00 hod. a matka je povinná zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloleté deti od pondelka od 8:00 hod. počas nasledujúcich dvoch týždňov do pondelka
do 8:00 hod. s tým, že k odovzdávaniu a preberaniu maloletých detí bude prichádzať vždy v školskom
a predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú. V prípade neprítomnosti maloletých detí
v uvedených zariadeniach v mieste bydliska toho rodiča, u ktorého aktuálne končí zabezpečovanie
osobnej starostlivosti o maloleté deti. Prvýkrát príde k realizácii striedavej osobnej starostlivosti prvý

pondelok po právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že deti si do osobnej starostlivosti preberie
otec maloletých detí. Osobitne upravil striedavú osobnú starostlivosť počas prázdnin nasledovne: - v
starostlivosti otca budú maloleté deti počas letných školských prázdnin každý rok od 1.7. od 8:00 hod.
do 15.7. do 20:00 hod. a od 1.8. od 8:00 hod. do 15.8. do 20:00 hod., počas jarných školských prázdnin
v párnom roku od prvého dňa týchto prázdnin od 8:00 hod. do posledného dňa týchto prázdnin do 20:00
hod., počas veľkonočných školských prázdnin v nepárnom roku od prvého dňa týchto prázdnin od 8:00
hod. do posledného dňa týchto prázdnin do 20:00 hod., počas vianočných školských prázdnin v párnom

roku od 23.12. od 8:00 hod. do 30.12. do 20:00 hod. a v nepárnom roku od 30.12 od 20:00 hod. do 6.1.
nasledujúceho roka do 15:00 hod., - a v starostlivosti matky budú maloleté deti počas letných školských
prázdnin každý rok od 15.7. od 20:00 hod. do 1.8. do 8:00 hod. a od 15.8. od 20:00 hod. do 31.8. do 20:00
hod., počas jarných školských prázdnin v nepárnom roku od prvého dňa týchto prázdnin od 8:00 hod. doposledného dňa týchto prázdnin do 20:00 hod., počas veľkonočných školských prázdnin v párnom roku
od prvého dňa týchto prázdnin od 8:00 hod. do posledného dňa týchto prázdnin do 20:00 hod., počas
vianočných školských prázdnin v nepárnom roku od 23.12. od 8:00 hod. do 30.12. do 20:00 hod. a v

párnom roku od 30.12 od 20:00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 15:00 hod.

1.2. Určil, že daňový bonus na maloleté deti a prídavky na maloleté deti bude poberať matka maloletých
detí.

1.3. Otca maloletých detí zaviazal prispievať na ich výživu sumou vo výške 40 eur mesačne na
maloletého S., sumou vo výške 40 eur mesačne na maloletého C. a sumou vo výške 30 eur mesačne na
maloletého F., ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku.

1.4. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok priznal obom rodičom.

1.5. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka maloletých detí sa písomným návrhom doručeným
tunajšiemu súdu dňa 15.12.2020 domáhala, aby súd zveril všetky tri maloleté deti do jej osobnej

starostlivosti s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, otec detí bude povinný prispievať
na výživu maloletého S. sumou 150 eur mesačne, na maloletého C. sumou 150 eur mesačne a na
maloletého F. sumou 120 eur mesačne. Zároveň bude upravený aj styk otca s deťmi a to na každý párny
týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.00
hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. Svoj návrh odôvodnila tým, že od júla 2020, kedy sa so

strachom o svoju bezpečnosť a bezpečnosť detí presťahovala do nového bytu, deti spočiatku pristali
na striedanie po týždni tak, ako predtým, ale postupom času bol otec agresívnejší aj na nich, deti sa
ho boja, pretože na ne kričí. Následne nechcú ísť k otcovi. Počas doby keď sú deti s ním, odopiera jej
telefonický kontakt s nimi, keď sú deti s ňou, telefonuje im niekoľko krát do týždňa. Všetky náklady na
deti platí ona, otec detí sa odmieta na nich podieľať s odôvodnením, že on chodí s nimi na výlety.

2.2. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na úpravu práv a
povinností rodičov k maloletým deťom bol podaný dôvodne, pretože rodičia maloletých detí nie sú
manželia a od júla 2020 nežijú v spoločnej domácnosti. Aj v predchádzajúcom období prichádzalo k
dočasnému odlúčeniu rodičov s tým, že počas tohto obdobia boli deti v striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov. Aj aktuálne si rodičia maloleté deti striedajú v týždňových intervaloch. S poukazom na
vykonané dokazovanie mal súd za to, že je v záujme maloletých detí, aby boli zverené do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, lebo ako vyplýva z vyjadrení detí a tiež zo znaleckého posudku,
majú radi oboch svojich rodičov a obaja rodičia sú spôsobilí maloleté deti vychovávať a tiež majú obaja
o osobnú starostlivosť o maloleté deti záujem. Aj z vyjadrení maloletých detí vyplýva, že s oboma

rodičmi chcú byť v kontakte, avšak majú výhrady voči starostlivosti zo strany otca z dôvodu jeho
niekedy nevhodného správania sa voči nim (zvyšovanie hlasu, neprimerané nároky) a tiež z dôvodu jeho
nevhodného správania sa k ich matke. Je zrejmé, že aj napriek tomu, že maloleté deti sú v striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov už dlhšiu dobu, majú silnejšiu citovú väzbu vyvinutú práve ku svojej
matke. Táto skutočnosť svedčí o tom, že maloleté deti sú na ňu viac citovo naviazané jednak kvôli

ich veku (6, 8 a 10 rokov) a tiež kvôli nevhodnému správaniu sa ich otca a to ako k matke, tak aj k
nim samotným. S poukazom na znalecký posudok, v ktorom znalkyňa okrem iného uviedla, že otec by
mal zlepšiť komunikáciu s matkou, viac si ju vážiť, nevyjadrovať sa vulgárne na jej adresu, nezvyšovať
na ňu hlas a zlepšenie komunikácie rodičov by viedlo k poklesu strachu u detí, k ich primeranejšiemu
prežívaniu,súdupravilmodelstriedaniamaloletýchdetínadvatýždneumatkyatýždeňuotca.Primatke

sadeticítialepšie,bezpečnejšie,cítiasaprinejbyťviacakceptované.Matkaimzabezpečujepokojnejšie
rodinné zázemie. Pokiaľ otec maloletých detí nezmení svoje správanie v naznačenom smere a tým si
otvorí cestu k dôvere a otvorenosti zo strany maloletých detí aj voči nemu, bude v záujme maloletých
detí model striedavej starostlivosti taký, že v starostlivosti matky budú maloleté deti dlhšie obdobie ako
v starostlivosti otca a to v pomere dva týždne ku jednému týždňu. Takúto formu striedavej osobnej

starostlivosti maloleté deti bez problémov zvládnu a je pre maloleté deti v súčasnom období ich života
prirodzenejšia. Doteraz sa maloleté deti striedavej osobnej starostlivosti v pomere 1:1 prispôsobovali,
avšak necítili sa v tomto modeli striedania komfortne. Všetky tri maloleté deti veľmi citlivo vnímajú
spory svojich rodičov, ktoré ich neprimerane zaťažujú. Je nesporné, že aj starostlivosť o maloleté detizo strany otca je pre deti prínosná - absolvuje s nimi rôzne športové aktivity, spoznávajú spoločne
prírodu a zažívajú rôzne dobrodružstvá, avšak tieto pozitívne zážitky sú následne potlačené správaním
sa otca voči matke a aj voči maloletým deťom, keď od nich vyžaduje rešpekt pre ne nevhodným

spôsobom. Zo znaleckého dokazovania vyplýva aj tá skutočnosť, že maloleté deti sú ovplyvňované
predovšetkým otcom proti matke detí, čo maloletým deťom ubližuje, pretože majú ku svojej matke
vytvorenú silnú citovú väzbu. Čo sa týka rozdielov vo výchove maloletých detí, tak tu súd zastáva názor,
že tieto nie sú až také markantné, aby mohli mať za následok zverenie maloletých detí do starostlivosti
iba jedného z rodičov, lebo obaja rodičia vyžadujú od maloletých detí slušné správanie, prípravu na

vyučovanie a plnohodnotné trávenie voľného času, avšak spôsob, ktorým to realizuje matka maloletých
detí je pre deti podstatne vyhovujúcejší. Rozdielnosť prístupu rodičov voči maloletým deťom, ktorú deti
registrujú spočíva jednak v povahách rodičov a z časti aj v rozdielnych úlohách matky a otca v rodine.
Čo sa týka argumentu maloletých detí proti striedavej osobnej starostlivosti, keď sa tieto vyjadrovali
ohľadne prenášania a zabúdania si vecí u jedného alebo druhého rodiča, toto sa dá vyriešiť dobrou
logistikou, pri ktorej im budú nápomocní obaja rodičia, čo je ich základnou povinnosťou. Striedavou

osobnou starostlivosťou si obe maloleté deti udržia väzby s oboma rodičmi a môžu tak profitovať z
výchovy a prítomnosti oboch rodičov. Pozitívna je aj tá skutočnosť, že rodičia bývajú neďaleko od seba,
preto prostredie, v ktorom sa deti pohybujú, či už v starostlivosti otca, alebo v starostlivosti matky,
je skoro totožné. Deti aj naďalej môžu navštevovať tú istú školu, stretávať sa s okruhom tých istých
priateľov. Takýmto spôsobom bude aj naďalej zabezpečená stabilita výchovného prostredia. Počas

letných školských prázdnin súd upravil striedanie maloletých detí v rovnakom rozsahu u matky ako u
otca a to v dvojtýždňových intervaloch, keďže o obdobie voľnočasových aktivít, ktoré s nimi rozvíja vo
väčšej miere ich otec a v prázdninovom období bude mať takýmto spôsobom zabezpečený priestor na
ich realizáciu. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd zároveň určil, že si rodičia budú maloleté deti počas

školského roka preberať a odovzdávať v školskom, resp. predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti
navštevujú, nakoľko pri osobnom kontakte rodičov prichádzalo medzi rodičmi ku konfliktným situáciám,
ktoré pôsobili na maloleté deti stresujúco (maloleté deti si museli doslova zapchávať uši). Súd v závere
daldopozornostiotcaodporúčanieznalkyneMgr.Dianiškovej,abysatentopodrobilpsychoterapeutickej
starostlivosti tak, ako je uvedené v znaleckom posudku a tým sa mohol kvalitnejšie venovať výchove

maloletých detí a zabezpečiť pre ne zdravý osobnostný vývin.

2.3. Súd zároveň rozhodol aj o tom, ktorý z rodičov bude poberať prídavky na maloleté deti a daňový
bonus. Vzhľadom na to, že priemerný čistý príjem matky je 1.100,08 eura a príjem otca od 1.200 do
1.300 eur mesačne, súd rozhodol, že pre vyrovnanie ich príjmov bude matka poberať na maloleté deti aj

naďalej daňový bonus a tiež prídavky na maloleté deti. Spolu s uvedenými sumami sa tak bude príjem
matky pohybovať v sume cca 1.300 eur, podobne ako u otca.

2.4. Súd zároveň upravil aj vyživovaciu povinnosť zo strany otca maloletých detí a to s poukazom
na tú skutočnosť, že v osobnej starostlivosti matky budú maloleté deti dva týždne a následne v

osobnej starostlivosti otca jeden týždeň. Výživné, ktoré súd otcovi určil, bude slúžiť na zabezpečovanie
každodenných potrieb maloletých detí v čase, keď sa tieto budú nachádzať v osobnej starostlivosti matky
a takýmto spôsobom budú vyvážené náklady, ktoré matke vzniknú počas jej osobnej starostlivosti, ktorá
je dvojnásobne dlhšia ako osobná starostlivosť otca maloletých detí. Výživné určil s poukazom na vek
a potreby maloletých detí, ktoré sú popísané v skutočnom stave veci, ako aj na možnosti a schopnosti

oboch rodičov.

2.5. O trovách konania rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ustanovenia § 52 Zákona č.
161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok) žiadnemu z účastníkov nepriznal.

3.1. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. detí, žiadajúc, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a nariadil zriadenie striedavej osobnej starostlivosti v pomere 1:1, zrušil
povinnosť otca platiť výživné k rukám matky a túto povinnosť neurčil, ale naopak určil, že poberateľom
rodinných prídavkov bude otec a matka si bude uplatňovať daňový bonus na deti.

3.2. V podanom odvolaní poukázal na to, že mal. deti žijú v rovnocennej striedavej starostlivosti už od
marca 2018, s dvomi niekoľkomesačnými prestávkami, kedy sa matka dobrovoľne vracala do spoločnej
domácnosti. Uviedol, že jeho spôsobilosť a taktiež ani spôsobilosť matky vychovávať deti nebola nikdy
nijako a nikým spochybnená, deti sú dostatočne adaptované na daný model žitia, majú vybudovanúrovnakú citovú väzbu k obom rodičom, životné a majetkové pomery oboch rodičov sú prakticky na
rovnakej úrovni, vzdialenosť ich bydlísk je minimálna - 10 km a podľa jeho názoru nepredstavuje žiadnu
komplikáciu pri realizácii striedavej starostlivosti. Má za to, že neexistuje žiadny právny, morálny, ani iný

dôvod model rovnocennej striedavej starostlivosti meniť. Poukázal na vyjadrenie kolízneho opatrovníka,
ktorý uviedol, že počas šetrenia v otcovej domácnosti neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti
po mal. deti. Hygiena a poriadok v domácnosti boli na dobrej úrovni, mal. deti boli čisté, bez známok
zanedbania. Mal. deti majú v otcovej domácnosti vytvorené vhodné podmienky na spánok, prípravu
stravy, voľnočasové aktivity a na vytvorenie pocitu istoty a bezpečia. Napriek uvedenému kolízny

opatrovník na súdnom pojednávaní uviedol, že matka sa k deťom správa primeranejšie a vytvára im
vhodnejšie prostredie a pokojnejšiu atmosféru. V tomto smere namietol, že kolízny opatrovník nikdy
nešetril pomery v domácnosti matky osobne, podobne ako u otca, nemal žiadne podklady, aby mohol
vysloviť záver, v ktorom porovnáva vhodnosť, či nevhodnosť výchovného prostredia. Nepovažoval za
správnevypočúvať mal.detivčase,keďbolivstarostlivostimatky.Tútoskutočnosťužpredtýmnamietal.
Má za to, že deti opäť vypovedali pod tlakom matky, hoci si priali zotrvať v doterajšom modeli striedania,

ale v snahe nebyť v kolízii s mamou modifikovali svoje výpovede symbolicky t. j. S. si praje striedavú
osobnú starostlivosť v pomere 1:2 - 2 týždne u matky a týždeň u otca, C. 8:6 - 8 dní u matky a 6 dní
u otca a F. si praje byť viac s otcom. Psychologička podľa názoru otca dala manipulatívnu otázku mal.
F., či by mu viac nevyhovovala aspoň striedavá starostlivosť, na čo odpovedal, že áno. V ďalšom bode
otec namietol tú skutočnosť, že matka svojvoľne odmietla spolupracovať s otcom pri výchove. Kvôli

tomu mal. deti vynechali mimoškolské aktivity, vynechali tréning, či majstrovský zápas vo futbale a to
aj napriek tomu, že otec v ten deň ponúkol matke spoluprácu. Je presvedčený o tom, že obaja rodičia
sa o mal. deti musia starať v úzkej spolupráci. K stanoveniu povinnosti platiť matke do rúk výživné
uviedol, že súd nebral do úvahy, že matka je poberateľom rodičovského príspevku a daňového bonusu,
čo predstavuje 208,44 eur mesačne. Vytýkal súdu, že nebral do úvahy, že majú s matkou spoločný

úver (278,80 eur mesačne), ktorý matka odmietla splácať. Považuje za nesprávne a nespravodlivé, aby
bola matka zvýhodnená poberaním rodinných prídavkov a daňového bonusu a on zaťažený splátkou
spoločného úveru. Má za to, že náklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o mal. deti zostávajú
na približne rovnakej úrovni - zabezpečenie bývania, hygieny, ošatenia, školskej dochádzky, stravy
voľnočasových aktivít, dopravy a pod. Uviedol, že rozdiel plynúci z toho, že by sa matka starala o mal.

deti o 1 týždeň navyše, pričom realizácia školských prázdnin a sviatkov zostáva v pomere 1:1 by bol
dostatočnekompenzovanýprávepoberanímrodinnýchprídavkovadaňovéhobonusu.Záveromuviedol,
že neexistuje žiadny relevantný parameter, ktorý by ho diskvalifikoval ako otca, alebo znevýhodňoval vo
vzťahu k rovnocennej starostlivosti o mal. deti a upieral mu tak jeho základné právo, ako aj právo jeho
detí na rovnocenný styk s otcom.

3.3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka mal. detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
ktorá uviedla, že otec mal. detí v podanom odvolaní v celom rozsahu recykluje svoje vyjadrenia učinené
pred súdom prvej inštancie. Nemožno v ňom nájsť žiaden nový prvok, s ktorým by sa matka v doterajšom
priebehu konania nevysporiadala. Navrhla odvolanie otca zamietnuť ako nedôvodné.

3.4. Skonštatovala, že otec nijako nešpecifikoval, v čom vidí základ odvolacích dôvodov. Otec sa
iba spôsobom jemu vlastným vyjadruje nesúhlasne voči súdnemu rozhodnutiu, vyčítajúc pritom súdu,
že pri rozhodovaní vychádzal výlučne zo záverov znaleckého posudku. Uvedené pôsobí v kontexte
obsahu jeho odvolania značne ambivalentne, až zmätočne, najmä s poukazom na druhý odvolací dôvod

uvedený otcom mal. detí, ktorý ani počas konania, ako ani v podanom odvolaní neuplatnil žiadne
prostriedky procesnej obrany, či útoku. Je teda otázne, v čom vidí otec mal. detí vyčítané nedostatky.

3.5. Otec podľa jej názoru svojimi postojmi voči zisteniam v tomto konaní, ako i obsahom jeho
odvolania poskytuje presvedčivý dôkaz o potrebe psychoterapeutickej starostlivosti. Je preto namieste

zaoberať sa zisteniami znalca k tejto potrebe s osobitnou starostlivosťou. Otcovi by zaiste prospela
psychoterapeutická starostlivosť nielen vo vzťahu k jeho osobnosti, ale najmä vo vzťahu k matke a mal.
deťom, pričom znalec konštatuje, že je nutné zo strany otca pracovať na zlepšení komunikácie.

4.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov I. (o zverení maloletých detí do striedavej osobnej

starostlivosti), II. (o osobitne upravenej striedavej osobnej starostlivosti počas prázdnin) a IV. (o určení
vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti) podala v zákonnej lehote odvolanie aj matka mal. detí,
žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu matky na úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom v jej upravenom znení vyhovie a zmení napadnutý rozsudok tak,že súd zveruje maloleté deti O.: S., nar. XX.XX.XXXX, C., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX do
výlučnej osobnej starostlivosti matky a otca zaväzuje prispievať na výživu maloletých detí sumou vo
výške 150 EUR mesačne na mal. S., sumou vo výške 150 EUR mesačne na mal. C. a sumou vo výške

120 EUR mesačne na mal. F., ktoré bude otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca
vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku.

4.2. Styk otca s mal. deťmi navrhla upraviť tak, že otec je oprávnený sa stretávať s mal. deťmi každý
nepárny týždeň v bežnom roku v dňoch od soboty 9.00 hod do nedele 18.00 hod; počas vianočných

sviatkov každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a každý párny
kalendárny rok od 28.12. od 18.00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod.;
počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od Veľkonočného piatka od 18.00 hod. do
nasledujúceho utorka do 18.00 hod.; počas jarných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok
od prvého dňa týchto prázdnin 8.00 hod do posledného dňa týchto prázdnin do 20.00 hod.; počas letných
prázdnin, prvé dva týždne v mesiaci júl a prvé dva týždne v mesiaci august bežného kalendárneho roka.

4.3 Namietla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa
jej názoru mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zverení mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti
vychádzať zo záverov znaleckého posudku (bod 20. napádaného rozhodnutia), konštatujúc pritom

niektoré zistenia znalca, čo zaiste nemožno považovať za nesprávne. Namietla zásadnú skutočnosť,
ktorá zrejme pri rozhodovaní súdu prvej inštancie nebola vzatá do úvahy. Znalec v odpovedi na
otázku č. 6. uviedol: „Pre zdravý osobnostný vývin chlapcov by bolo vhodné, keby otec detí šiel
do psychoterapeutickej starostlivosti a mohol sa kvalitnejšie venovať výchove svojich detí.“ Uvedenú
skutočnosť súd prvej inštancie v napádanom rozhodnutí nijako nespomína, pričom túto skutočnosť

je nutné vnímať ako zásadnú vo vzťahu k zdravému osobnostnému vývinu mal. detí. Z uvedeného
podľa jej názoru vyplynulo, že otec bez vykonateľného rozhodnutia o tejto povinnosti reálne neuvažuje
o psychoterapeutickej starostlivosti, čo priamo vylučuje striedavú starostlivosť ako takú, čo napokon
vyplýva i zo zistení znalca.

4.4. Otec mal. detí vo vyjadrení k odvolaniu matky mal. detí žiadal odvolací súd, aby preskúmal, či
odvolaniematkybolopodanévsúladesplatnoulegislatívouavprípade,žesúdzistí,žeodvolanienebolo
podané včas, žiada, aby sa súd odvolaním matky ďalej nezaoberal. Trvá na svojom odvolaní a žiada,
aby napadnutý rozsudok zrušil a rozhodol vo veci tak, že ustanoví rovnocennú striedavú starostlivosť
oboch rodičov v pomere 1:1 pri zachovaní súčasného modelu striedania každý druhý týždeň, pričom

upraví termíny a intervaly striedania v období vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov, jarných a
letných prázdnin v súlade s pôvodným rozsudkom, zruší povinnosť otca platiť matke výživné a nariadi,
aby rodinné prídavky poberal otec a daňový bonus si uplatňovala matka. Má za to, že striedavá osobná
starostlivosť oboch rodičov v prípade, ak sa otec nepodrobí psychoterapeutickej starostlivosti, nie je pre
zdravý vývin mal., detí prijateľným modelom, ale je nutné mal. deti zveriť do výlučnej starostlivosti matky

s určením primeraného styku otca s mal. deťmi tak, aby nebol narušený proces ich výučby.

4.5. K určenej vyživovacej povinnosti otca na mal. deti namietla nedostatok odôvodnenia napádaného
rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa určeniu výšky vyživovacej povinnosti otca venuje v bode 21.
napádaného rozhodnutia, pričom tam uvedené úvahy označila za nedostatočné. Súd prvej inštancie iba

mechanicky porovnáva príjmy oboch rodičov (pričom pri otcovi vychádza iba z jeho tvrdení), opomínajúc
pritom oprávnené potreby mal. detí.

4.6. Podľa jej názoru otec nedostatočným spôsobom preukázal svoje príjmové a majetkové pomery,
pričomjespravodlivýmočakávanímúčastníkakonania,abysúdpodrobnezistilmajetkovépomeryoboch

rodičov. Z uvedeného rezultujú nesprávne skutkové zistenia príjmových a majetkových pomerov otca
mal. detí súdom prvej inštancie, čo podľa jej názoru vyústilo v nesprávne rozhodnutie o určení výšky
vyživovacej povinnosti.

4.7. V rámci snahy o kompromisné riešenie čiastočne upravila svoj návrh na začatie konania a uviedla,

že súhlasí s úpravou styku tak, že by bol otec oprávnený sa s mal. deťmi stýkať každý druhý víkend od
soboty 9.00 hod do nedele 18.00 hod (teda s prespaním, avšak výlučne mimo školských dní). Určenie
styku otca s mal. deťmi počas pracovného týždňa malo v návrhu matky svoj základ v plánovaných
tréningoch mal. detí, ktorých termíny sa však z roka na rok menia. Rodičia mal. detí ku dnešnémudňu značne komplikovane (s ohľadom na veľmi zložitú vzájomnú komunikáciu) zabezpečujú spoločne
(vzájomnou koordináciou) účasť detí na tréningoch. Vzhľadom k tomu, že nebráni mal. deťom v styku
otca s mal. deťmi považuje za nutné upraviť styk otca s mal. deťmi počas pracovného týždňa.

4.8. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec. Vyjadrenie znalkyne, aby sa zveril do
psychoterapeutickej starostlivosti, aby sa mohol kvalitnejšie venovať výchove mal. detí považuje za
nemiestne, v rozpore so zisteniami vlastného znaleckého vyšetrenia, má iba odporúčací charakter
a nemá nijaký vplyv na určenie jeho spôsobilosti na výkon rodičovských práv a povinností. Má za

to, že znalkyňa postupovala nad rámec svojich kompetencii, keď navrhla konkrétny model striedavej
starostlivosti. Uviedol, že sa neustále snaží o rovnocenný styk s oboma rodičmi v modeli rovnocennej
striedavej starostlivosti. Namietol, že by sa mal. deti zúčastnili odbornej psychologickej pomoci, tak ako
uviedla matka a preto navrhol, aby súd vyžiadal od matky dôkazy preukazujúce práve túto skutočnosť.
Je presvedčený o tom, že práve matka traumatizuje deti a aj jeho svojim nekonzistentným postojom
(opakované podania, sťahovania návrhov na súd od roku 2018, odchádzanie a opakované návraty do

spoločnej domácnosti. Záverom zdôraznil, že všetky tri mal. deti majú tréningy na štadióne alebo v
telocvičniach rôzne v meste takmer denne, minimálne 4x do týždňa, pričom v budúcnosti to bude ešte
viac a cez víkendy majú prípravné alebo majstrovské zápasy rôzne po Slovensku a častokrát im tieto
termíny kolidujú a je potrebná starostlivosť oboch rodičov súčasne.

4.9. Kolízny opatrovník k odvolaniam oboch rodičov uviedol, že návrh matky na úpravu práv a povinností
bolpodanýdôvodne,keďžerodičiamal.detíniesúmanželiaaaninežijúvspoločnejdomácnosti.Kolízny
opatrovník sa vo svojom záverečnom návrhu stotožnil so záverom znaleckého posudku. Za dôležité
vyzdvihol zo záverov znaleckého posudku to, že deti majú vytvorené pozitívne citové väzby na oboch
rodičov, pričom podľa znalkyne je intenzívnejšia citová väzba na matku. Otec pri výchove detí uplatňuje

direktívnejšie prístup, mal. deti sa vyjadrujú, že často doma kričí a tiež uviedli, že majú z neho niekedy
strach. Rovnako vo výchove detí negatívne vplýva aj to, že sa pred deťmi negatívne vyjadruje na osobu
matky, ktorú majú deti radi. Matka sa k deťom správa primeranejšie a vytvára im vhodnejšie prostredie
a pokojnejšiu atmosféru. Z uvedených dôvodov bol kolíznym opatrovníkom na pojednávaní navrhnutý
model striedania dva týždne u matky a týždeň u otca, ktorý sa stotožňuje s návrhom znalca. Zároveň

kolízny opatrovník otcovi mal. detí navrhol, aby zvážil psychoterapeutickú pomoc, ktorá bola znalkyňou
odporúčaná pre zdravý osobnostný vývin mal. detí a aby sa ich výchove mohol otec kvalitnejšie venovať.
Tiež bola rodičom ponúknutá v ďalšom období spolupráca s akreditovaným subjektom za účelom
zefektívnenia komunikácie medzi rodičmi a zjednotenia výchovného prístupu rodičov k mal. deťom.
Vzhľadom na navrhovaný model striedania v pomere dva týždne u matky a jeden týždeň u otca a s

prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane oboch rodičov a odôvodnené potreby mal. detí
bolo kolíznym opatrovníkom navrhnuté, aby bolo otcovi určené výživné na mal. deti v sume 50 EUR na
mal. F. a po 60 EUR mesačne na mal. C. a S.. Vzhľadom na uvedené navrhol rozsudok prvostupňového
súdu potvrdiť ako vecne správny.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) preskúmal rozsudok prvoinštančného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65
CMP, pričom nie je viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 66 CMP, odvolanie rodičov prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za
použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a

na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch správny, preto ho podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že matka mal. detí sa písomným návrhom doručeným prvoinštančnému súdu

dňa 15.12.2020 domáhala, aby súd zveril všetky tri maloleté deti do jej osobnej starostlivosti s tým, že
ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, otec detí bude povinný prispievať na výživu maloletého S.
sumou 150 eur mesačne, na maloletého C. sumou 150 eur mesačne a na maloletého F. sumou 120 eur
mesačne. Zároveň žiadala upraviť aj styk otca s deťmi na každý párny týždeň v stredu od 15.00 hod. do
18.00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00

hod. Návrh odôvodnila tým, že od júla 2020, kedy sa so strachom o svoju bezpečnosť a bezpečnosť
detí presťahovala do nového bytu, deti spočiatku pristali na striedanie po týždni tak, ako predtým, ale
postupom času bol otec agresívnejší aj na nich, deti sa ho boja, pretože na ne kričí. Následne nechcú
ísť k otcovi. Počas doby keď sú deti s ním, odopiera jej telefonický kontakt s nimi, keď sú deti s ňou,telefonuje im niekoľko krát do týždňa. Všetky náklady na deti platí ona, otec detí sa odmieta na nich
podieľať s odôvodnením, že on chodí s nimi na výlety. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní
vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, proti ktorému podali odvolanie obaja rodičia.

7.1. Otec v rámci odvolacieho konania podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci
poberania rodinných prídavkov a uplatňovanie daňového bonusu na maloleté deti.

7.2. O tomto návrhu rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 22. júla 2022, č. k. 5CoPno/2/2022-310

a to tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

8.1. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8.2. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8.3. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
8.4. Podľa § 111 CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o b/ úprave

výkonu rodičovských práv a povinností, c/ výžive maloletého, d/ styku s maloletým, j/ zastupovaní
maloletého a k/ správe majetku maloletého.
9.1. Podľa§36ods.1zákonač.36/2005Z.z.orodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(„Zákon
o rodine“, ďalej len „ZoR“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa as blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
9.2. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

9.3. Podľa § 24 ods. 2 ZoR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú
starostlivosť o dieťa obidvaja záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so
striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude
striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

9.4. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a/ ZoR uvádza, že súčasťou rodičovských práv a povinností je
najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí,
b/ zastupovanie maloletého dieťaťa a c/ správa majetku maloletého dieťaťa.
9.5. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 ZoR).

10.1. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10.2. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 ZoR).
10.3. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o

dieťa osobne stará (§ 62 ods. 4 prvá veta ZoR).
10.4. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 ZoR).
10.5. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
10.6. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.10.7. Podľa článku 2 ods. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku ochrana ohrozených
alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty.

10.8. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo
(čl. 2 ods. 2).
11. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov alebo ak súd schváli dohodu rodičov o zverení dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe, ktorej
sa prídavok a príplatok k prídavku vyplácal pred zverením maloletého dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov alebo pred schválením dohody rodičov, ak sa rodičia maloletého dieťaťa
písomne nedohodnú na zmene oprávnenej osoby.

12.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (IV.ÚS 252/04, I.ÚS 50/04, I.ÚS 97/97, II.ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
12.2. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami

účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(§ 220 ods. 2 CSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho
rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou

každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia) (Uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 1
Cdo 4/2009 zo dňa 29. júna 2010).
13. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súd (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003).
14.1. Rozhodnutie súdu o zverení maloletého dieťaťa (detí) do osobnej starostlivosti na čas po rozvode

môže byť len rozhodnutím, ktorým a/ sa dieťa zveruje do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z
rodičov alebo b/ sa dieťa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Vo veciach starostlivosti o
maloletých súd súdy povinné prihliadať na záujem maloletého, ktorého bližšia špecifikácia je v článku
5 Základných zásad ZoR.
14.2. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15.1. Po tom, čo rodičia začnú žiť oddelene, alebo sa rozvedú, je v najlepšom záujme maloletého
dieťaťa (detí), ak naďalej pokračuje vzťah rodič/dieťa. Zákon o rodine obsahuje premisu, že je v
najlepšomzáujmedieťaťa/detímaťpevnévzťahysobomarodičmi,pretobymalabyťstarostlivosťodieťafrekvenciu a dĺžku určené tak, aby podporovali takýto silný vzťah medzi dieťaťom (deťmi) a rodičom. Pri
posudzovaní a určovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa (detí) sa musí vychádzať z povinnosti
obsiahnutej v čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa zabezpečiť dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutné

pre jeho blaho. Právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom vyplýva najmä z
článku7Dohovoruavčl.8Dohovorujezakotvenázásada,žeobajarodičamajúspoločnúzodpovednosť
za výchovu a vývoj dieťaťa.

15.2. Záujem rodiča o dieťa je indikátorom jeho vzťahu k dieťaťu, ktorý predurčuje to, či a ako kvalitne

a často sa bude dieťaťu dostávať rodičovskej pozornosti, starostlivosti a lásky. Ak neexistuje žiaden
záujem rodiča o dieťa, dieťaťu sa uvedené nedostane. Vo všeobecnosti možno povedať, že existencia
záujmu rodičov o dieťa počas jeho vývinu zabezpečuje najprirodzenejší a najvhodnejší model rodinného
vplyvu na dieťa. Hoci nie vždy sa taký model pre dieťa zachová, možno aj porozvodový (porozchodový)
model vplyvu rodičov na dieťa zabezpečiť tak, že je to v najlepšom záujme dieťaťa, najmä ak je
naozajstný záujem daný u oboch rodičov. Záujem dieťaťa (legálne vyjadrený v čl. 5 zákona o rodine) je

predovšetkým určovaný skúmaním otázky čo je pre dieťa dobré (prospešné, vhodné, perspektívne, čo
je jeho blaho). To čo je pre maloleté dieťa dobré, by mali najlepšie vedieť jeho rodičia. Pri konfliktných
situáciách rodičov (napr. v dôsledku rozvodu) je dieťa pravidelne stavané pred otázku „u ktorého rodiča
zostane“ (pokiaľ nie je najvhodnejším modelom striedavá osobná starostlivosť).

16.1. Súd pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri
rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, musí rešpektovať právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, vždy musí prihliadať na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia. Súd musí dbať
o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby

sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvoma rodičmi. Súd vždy musí skúmať, či striedavá osobná starostlivosť o dieťa bude v jeho
záujme, či by nedošlo k citovej ujme dieťaťa, či by rozvoj dieťaťa bol úplný, najmä zo stránky citovej,
rozumovej a mravnej, pokiaľ by dieťaťu nebola umožnená striedavá starostlivosť. Súd sa musí odkloniť
od sledovania rodových stereotypov rodičov, či pohlavia rodičov a musí sa vždy zamerať iba na potreby

dieťaťa a na to, či tieto potreby dieťaťa budú striedavou osobnou starostlivosťou naplnené. Rodič, ktorý
so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí, by mal vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu.

16.2. Na rozhodnutie o zverení majú zásadný vplyv najmä a/ osobnosť rodiča (keďže pre zdravý vývoj
osobnostidieťanevyhnutnepotrebujevzor,výchovumáurčovaťpsychickyzdravšírodič),b/vzťahrodiča

k dieťaťu (pozitívny vzťah k dieťaťu a zdravá lásky k nemu je základnou podmienkou jeho ďalšieho
normálnehovývoja),c/charakter,morálkaaštruktúramravnýchnoriemrodičov,d/rešpektkprávudieťaťa
stýkať sa s druhým rodičom, e/ vzťah dieťaťa ku každému rodičovi, f/ vzor pre vytvorenie sociálnej,
najmä sexuálnej úlohy, identity, g/ úroveň vzdelania a inteligencia rodičov, h/ šírka rodinného zázemia,
ch/ kontinuita prostredia pre dieťa a i/ socio-ekonomický status.

16.3. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody
rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy
prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a na schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa

s druhým rodičom. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, tak súd musí
skúmať,čibudestriedaváosobnástarostlivosťvzáujmedieťaťa,zčohovyplýva,žesúdmôžerozhodnúť
o striedavej osobnej starostlivosti i proti vôli jedného z rodičov, teda tohto rodiča, ktorý žiada priznať
osobnú starostlivosť výlučne pre seba. Prvoradou a základnou otázkou, ktorú si súd musí v dokazovaní
stabilizovať, je motív, ktorý každého z rodičov vedie k jeho postoju k striedavej osobnej starostlivosti

a samozrejme musí prihliadať aj na záujem dieťaťa. Maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a
slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Nie je však možné, aby súdy bez ďalšieho
prevzali stanovisko maloletého dieťaťa a aby založili svoje rozhodnutie iba na jeho prianí a nie na
starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov.

17.1. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol o zverení maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov. Oboznámiac sa s obsahom celého spisového materiálu, vyjadreniami a
prednesmi účastníkov konania v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd rovnako dospel k
záveru, že obaja rodičia sú spôsobilí, ochotní a schopní zabezpečiť náležitú starostlivosť a výchovu omaloleté deti a obaja rodičia rovnako majú vôľu mať maloleté deti pri sebe a starať sa o ne. Obaja rodičia
majú dobré predpoklady pre výchovu maloletých detí a výkon starostlivosti, a to ako po materiálnej,
tak i po emočnej stránke. Rovnako maloleté deti majú pozitívny a silný vzťah s oboma rodičmi. Súd

prvej inštancie pri zverení mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti v pomere 1:2 správne prihliadol
najmä na najlepšie záujmy mal. detí, ktoré prejavili záujem byť s oboma rodičmi, avšak s matkou viac,
pretože sa pri nej cítia lepšie a bezpečnejšie. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými závermi súdu
prvej inštancie a považoval za dostatočne zistený skutočný stav veci. Za správne považoval aj právne
posúdenie skutkového stavu i rozhodnutie vo veci samej ako aj rozhodnutie o trovách konania, a preto

odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
CSP).

17.2. K odvolacej námietke otca týkajúcej sa určenia výživného na mal. deti, odvolací súd uvádza, že
tento postup súdu bol správny a v súlade so zákonom. Zákon o rodine pri zverení maloletého dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov nemá pravidlo, že výživné sa neurčí. Dokonca aj

v prípade, že by súd schválil dohodu rodičov o výživnom s dohodou o striedavej osobnej starostlivosti,
súd nie je dohodou rodičov viazaný a môže rozhodnúť v záujme maloletého dieťaťa inak než sa dohodli
rodičia. Súd má totiž ex offo (vyšetrovací princíp) sám zistiť všetky okolnosti, ktoré
sú rozhodujúce (relevantné) pre rozhodnutie a rozhodnúť v záujme dieťaťa. Pre posúdenie otázky, či
v prípade rozhodnutia súdu o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičovbudeniektorémuznichurčenévýživnéaleboniesúrozhodujúcekritériáuvedenévust.§75ZoR,
teda aj aktuálne príjmy a majetkové pomery rodičov v čase rozhodovania a aké sú náklady maloletého
dieťaťa. Súd v závere rozhodnutia správne prihliadol na skutočnosť, že matka je poberateľom prídavku
na dieťa a taktiež daňového bonusu na dieťa. Po tomto zohľadnení dospel k tomu, že príjmy rodičov sú
približne rovnaké. Keďže súd prvej inštancie rozhodol o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti

v pomere 1:2 správne určil výživné s poukazom na to, že u matky budú mal. deti tráviť čas o jeden týždeň
dlhšie ako u otca. Odvolací súd mal z rozsudku súdu prvej inštancie preukázané výdavky matky na mal.
deti a s ohľadom na ne sa odvolací súd stotožnil s určením výšky výživného súdom prvej inštancie.

17.3. Odvolací súd k poberaniu prídavkov na deti poznamenáva, že ak je viac oprávnených osôb

spĺňajúcich podmienky stanovené zákonom č. 600/2003 Z. z., prídavok na to isté dieťa patrí len jednej
z nich, a to podľa ich dohody. Ak súd zverí maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti, prídavok
na dieťa sa vyplatí oprávnenej osobe, ktorej sa prídavok vyplácal pred zverením maloletých detí do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pokiaľ sa rodičia maloletých detí písomne nedohodnú
na zmene oprávnenej osoby. S ohľadom na tú skutočnosť, že matka bola poberateľkou prídavkov na deti

súd správne určil, že daňový bonus a prídavky na mal. deti bude naďalej poberať ona. Ak sa daňovníci,
ktorí spĺňajú podmienky na uplatnenie daňového bonusu nedohodnú inak, napr. v prípade nezhôd medzi
manželmi -rodičmi, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka,
otec, iná oprávnená osoba.

18. K návrhu matky o určenie výživného vo výške 150 eur mesačne na mal. S., 150 eur na mal. C. a
120 eur na mal. F. odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie posúdil komplexne všetky mu dostupné
skutočnosti v pomeroch účastníkov, odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a vecne
správnym výrokom prvoinštančného súdu o určení výživného na maloleté deti.

19. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach týkajúcich sa zverenia mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
určenia výživného, poberania daňového bonusu a prídavku na maloleté deti, určenia výživného ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20.1. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.
20.2. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
21. Pretože v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností ide o konanie vo veciach

starostlivosti súdu o maloletých, ktoré patrí do mimosporového konania, v zásade platí, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).