Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, July 4, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 20C/96/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114216023
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jenis

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1114216023.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom spore žalobkyne: MUDr. A. D.,

narodená XX.X.XXXX, trvale pobytom: X. XX, E., právne zastúpená: Advokátska kancelária Masnyk
Legal s.r.o., so sídlom Žižkova 6, Košice, IČO: 36 668 257, proti žalovanej: Slovenská Q. zastúpená Z.
K. K. Q., Ž. H. XX, Bratislava, o náhradu škody vo výške 7.072,96 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1.180,38 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne od 13.2.2014 do zaplatenia a to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.10.2014 sa žalobkyňa pôvodne domáhala náhrady škody vo výške
7.072,96 € podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov spôsobenej jej pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím
vydaným v konaní vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 45C/94/2009.

2.Žalobkyňavžalobeanáslednýchvyjadreniachtvrdí,žebolavlastníčkoubytuč.XXnaX.XXvE.(ďalej

len „byt“). V roku 2008 odišla s rodinou do Švédska pracovať. Pred odjazdom žalobkyňa splnomocnila
svojho otca na preberanie všetkej pošty a ďalšie úkony. Následne sa stala účastníckou konania
vedeného Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 45C/94/2009 v procesnom postavení žalovanej.
O prebiehajúcom súdnom spore však nemala vedomosť. V predmetnom konaní jej bol ustanovený
opatrovník - zamestnanec súdu. Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 24.4.2012, sp. zn.
45C/94/2009, právoplatným dňa 9.6.2012, súd rozhodol, že zmluva o prevode nehnuteľnosti uzatvorená
21.1.1999 uzatvorená medzi žalobcami a právnym predchodcom žalobkyne (bývalým vlastníkom bytu)

je neplatná a že žalobcovia - manželia P. sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu. O predmetnom rozsudku
sa žalobkyňa dozvedela až dňa 24.9.2012 na základe telefonického oznámenia správcu bytového
domu, ktorý zaregistroval zmenu vlastníka bytu. Proti predmetnému rozsudku žalobkyňa podala ústavnú
sťažnosť. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom z 21.2.2013, sp. zn. II. ÚS 556/2012, konštatoval
porušenie práv žalobkyne podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a článku 36 ods. 1 a 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd nálezom tiež zrušil
rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 24.4.2012, sp. zn. 45C/94/2009 a priznal žalobkyni náhradu

trov právneho zastúpenia. Vo zvyšnej časti sťažnosti žalobkyne nevyhovel. V náleze ústavný súd
konštatoval, že postup súdu, ktorým ustanovil žalobkyni za osobu opatrovníka zamestnanca súdu je
nezákonný. V dôsledku toho nezákonného rozhodnutia a zmeny vlastníctva bytu bola žalobkyňa nútená
bezodkladne docestovať na Slovensko a riešiť vzniknutú situáciu, čím jej vznikla škoda nasledovne:2.1. Na základe plnej moci otec žalobkyne vyžiadal vyhotovenie rozsudku Okresného súdu Košice II a
listu vlastníctva bytu, za čo žalobkyňa dodatočne zaplatila 26 €. Tieto náklady by nemusela, ak by súd

so žalobkyňou riadne konal.

2.2. Za účelom objasnenia veci musela mimoriadne vycestovať do Košíc v dobe 30.9.-5.10.2012, pričom
za cestou zaplatila 701,75 €. Tieto náklady predstavujú cestu autom z Gällivere do Kiruny, leteckú
prepravu Kiruna - Stockholm, Stockholm - Košice a späť dňa 5.10.2012, spolu vo výške 5.988 SEK,

prepočítané aktuálnym kurzom ku dňu platenia, spolu vo výške 701,75 €. Cestu vykonala na základe
oznámenia správy bytov o prevode vlastníctva bytu.

2.3. Po návrate zaplatila 25 € za poradu s JUDr. T.. Išlo o právničku ponúknutú zo K.Á. C., ktorá žalobkyni
vysvetlila vzniknutú situáciu.

2.4. Splnomocnila na zastupovania advokáta JUDr. N., ktorému zaplatila 599,83 €. Žalobu v tejto časti
žalobkyňa vzala podaním zo dňa 20.5.2015 späť, o čom bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 5.5.2016.

2.5. Za fotokópiu spisu Okresného súdu Košice II zaplatila 16,86 €.

2.6. Pre účely dokazovania škody dala žalobkyňa vypracovať posudok z odboru stavebníctva, za čo
zaplatila 130 €.

2.7. Bola nútená sa urýchlene vysťahovať z bytu, pričom za sťahovanie zaplatila 230 €.

2.8.SprihliadnutímnačastúpracovnúneprítomnosťžalobkynenaSlovenskužalobkyňa naodporúčanie
právneho zástupcu vystavila splnomocnenie otcovi A. D. a za overenie podpisov zaplatila 15,29 €.

2.9. Žalobkyňa má stále trvalý pobyt na X. V., kde nový majiteľ zmenil meno na schránkach, čo nemá
možnosť zmeniť, preto bola nútená zariadiť presmerovanie pošty v období od 5.12.2012 do 30.1.2013

a od 1.2.2013 do 30.6.2013, za čo zaplatila 30,61 €.

2.10. Vzhľadom na nespokojnosť s postupom právneho zástupcu JUDr. N. bola žalobkyňa nútená
pricestovať na Slovensko za účelom zmeny právneho zástupcu v dobe od 16.10.2012 do 27.10.2012.
Cestovné náklady predstavovali 712,38 €. Išlo o cesty Gällivare - Stockholm Arlanda (letecky) -

Stockholm Skavska (autobus) - Budapešť (letecky) - Košice (auto) a späť Košice - Budapešt (auto) -
Stockholm Skavska (letecky) - Stockholm Centralstation (autobus) - Gällivare (vlak), spolu vo výške
4.861 SEK (prepočítané aktuálnym kurzom ku dňu platenia vo výške 561,38 €) a 151 €, celkovo 712,38
€.

2.11. Ďalšiu škodu predstavuje odmena za právne služby poskytnuté JUDr. A. R. vo výške 2.902,11 €.
Ide o náklady právneho zastúpenia v pôvodnej veci v ktorej prišlo k nezákonnému rozhodnutiu, z toho
plynúcich konaní voči U. (odsek 2.12.) a P. (odsek 2.13.). Žalobkyňa považovala rozhodnutie vydané
Okresným súdom Košice II za nesprávne, preto musela aj podniknúť kroky k zabráneniu vkladového
konania na katastri nehnuteľnosti, ktorým P. po právoplatnosti rozsudku previedli vlastnícke právo k bytu

na spoločnosť O., K..Q..X.., preto žiadala prerušenie a zastavenie katastrálneho konania. Všetky tieto
úkony boli potrebné na ochranu vlastníckeho práva žalobkyne. Súčasťou týchto nárokov sú aj trovy
právneho zastúpenia v pôvodnom konaním, ktoré žalobkyni neboli priznané.

2.12. Žalobkyňa bola nútená na obranu svojich práv podať žalobu voči predchádzajúcim majiteľom bytu

(A. a Z. U.), z dôvodu, že je bola spôsobená škoda a musela sa súdnou cestou domáhať jej náhrady aj
z dôvodu, aby sa tento nárok nepremlčal, pričom za toto konanie zaplatila súdny poplatok 1.055,50 € a
rovnako musela zaplatiť odmenu právnemu zástupcovi (odsek 2.11.). Žalobu v časti súdneho poplatku
vo výške 1.055,50 € žalobkyňa vzala podaním zo dňa 20.5.2015 späť o čom bolo rozhodnuté uznesením
zo dňa 5.5.2016. Predmetom tohto konania bolo vrátenie kúpnej ceny za byt.

2.13. Rovnako bola nútená domáhať sa svojich práv aj voči pôvodným vlastníkom bytu - P.. Žalobkyňa
byt nadobudla v pôvodnom stave, tento prerobila a preto si uplatňovala nároky zo zhodnotenia bytu voči
pôvodným vlastníkom. V tejto súvislosti zaplatila žalobkyňa súdny poplatok za neodkladné opatrenie33 € a 594 € za žalobu vo veci samej. Súčasne bola nútená zaplatiť aj odmenu jej právneho zástupcu
(odsek 2.11).

3. Žalobkyňa uvádza, že nebyť nezákonného rozhodnutia žiadne z následných súdnych konaní na
ochranu jej vlastníckych práv a náklady s nimi spojené nemuseli vzniknúť. Aj v prípade neúspechu
žalobkynevkonaníbysitietonákladymohlauplatniťformoukompenzačnejnámietky,alternatívnemohla
vznášať námietky, prípadne uzatvárať dohody. Žalobkyňa si uplatňuje iba skutočne vynaložené náklady
predstavujúce škodu spôsobenú jej nezákonným rozhodnutím spolu vo výške 7.072,96 € s úrokom z

omeškania vo výške 9,5 % od 13.2.2014, teda odo dňa nasledujúce po tom, čo plynula 6-mesačná lehota
na predbežné prerokovanie nárokov žalobkyne v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z.

4. Žalobkyňa nesúhlasí s tým, že by si nesplnila ohlasovaciu povinnosť v zmysle zákona č. 253/1998 Z.z.
o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky. Mala riadne nahlásený pobyt na X. V. XX. Súd doručoval
zásielku zmätočne na meno žalobkyne za slobodna a na starú adresu. Žalobkyňa svoju adresu riadne

nahlásila aj splnomocnila otca na preberanie zásielok. Ak by bolo vykonané šetrenie riadne, súd by zistil
kontakt na žalobkyňu. Kontakt na ňu mala aj lekárska komora, domový dôverník aj správca.

5. Žalobkyňa považuje v konaní uplatnené výdavky za vyvolané nezákonným rozhodnutím, v dôsledku
ktorého prišla o vlastníctvo bytu a následne musela svoje práva uplatňovať v iných konaniach, nakoľko

pôvodné konanie skončilo v časti zastavením a v časti zamietnutím, pretože došlo k následnému
predaju bytu. Náklady, ktoré v tejto súvislosti vynaložila, si nemá kde uplatniť. Žaloba voči U. bola vzatá
späť, avšak právne služby už boli zaplatené. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej o neúčelnosti
úkonov právnej služby poskytnutej JUDr. R.. Žalovaná nie je oprávnená tieto náklady posudzovať a
tieto otázky nemajú byť predmetom konania podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Má zato, že § 18 umožňuje

uplatňovať si účelne vynaložené trovy konania súvisiace s nezákonným rozhodnutím.

6. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila:
- žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 24.6.2013,
- oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 10.2.2014,

- oznámenie o opätovnom posúdení žiadosti zo dňa 4.3.2014,
- rozsudok Okresného súdu Košice II z 24.4.2012, sp. zn. 45C/94/2009,
- nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21.2.2013, sp. zn. II. ÚS 556/2012,
- žaloba proti U. zo dňa 5.11.2012,
- žaloba proti P. zo dňa 29.10.2012,

- fotokópie cestovných dokladov a lístkov za cestu 30.9.2012 a 5.10.2019,
- fotokópie príjmových pokladničných dokladov,
- fotokópia faktúra č. 2012/2031 za právne služby JUDr. N.,
- fotokópia znalkyne Ing. N.,
- fotokópia žiadosti o doplnkové a dispozičné služby Slovenskej pošty a.s. zo dňa 2.10.2012 a 2.1.2013,

- fotokópie cestovných dokladov a lístkov za cestu 16.10.2012 a 26.10.2019,
- vyúčtovanie JUDr. R. za právne služby zo dňa 9.4.2013,
- fotokópie príjmových pokladničných dokladov,
- fotokópia pokladničného dokladu Notárskeho úradu JUDr. N. zo dňa 9.4.2013,
- žiadosť o prerušenie katastrálneho konania zo dňa 29.10.2012,

- žiadosti o prerušenie katastrálneho konania zo dňa 25.10.2012,
- žiadosti o zastavenie katastrálneho konania zo dňa 9.4.2013,
- odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 18.6.2012, sp. zn. 45C/94/2009,
- žiadosť o prerušenie konania 20 Ro/673/201 zo dňa 44.2013,
- vyjadrenie vo veci 20RO/673/2001 zo dňa 5.2.2013,

- námietka proti vstupu vedľajšieho účastníka vo veci 1C/346/2012 zo dňa 24.1.2013,
- záznam z rokovania zo dňa 5.11.2012,
- uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.5.2013, sp. zn. 11CO/390/2012,
- záznam z rokovania zo dňa 19.10.2012,
- výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 25.10.2012.

7. Žalovaná považuje žalobu za nedôvodnú a túto navrhla zamietnuť. Žalovaná vo vyjadrení a
následných vyjadreniach svoju procesnú obranu formulovala nasledovne:7.1. Žalovaná považuje nároky na náhradu škody spôsobenej citovaným nezákonným rozhodnutím
(OS KE II) uplatnené žalobkyňou za predčasné. Výdavky, ktoré žalobkyňa označuje za škodu by jej
vznikli aj v prípade, ak by jej súd doručoval písomnosti do zahraničia. Je tu dôvodný predpoklad,

že cestu zo zahraničia by žalobkyňa absolvovala aj viac krát a to s poukazom na vyjadrenie,
že ak by o spore mala vedomosť, vedela by si svoje veci zariadiť včas. Súdne poplatky a trovy
právneho zastúpenia v žalobkyňou označených súdnych konaniach považuje žalovaná za predčasné
a uplatnené voči neprávnemu subjektu, nakoľko tieto náklady sú predmetom rozhodovania o ich
náhrade v týchto konaniach. Nespokojnosť zo zastupovaním JUDr. N. a náklady tohto právneho

zastúpenia nemajú súvislosť z nezákonným rozhodnutím, avšak žalobkyňa si ich môže uplatniť titulom
zodpovednosti advokáta za škodu. Ostatné náklady s doposielaním pošty, overím podpisov, právnym
poradenstvom JUDr. T., nákladov na sťahovanie, vyhotovenie fotokópii spisu a náklady na znalecký
posudok sú výdavky v záujme žalobkyne a tieto by jej s veľkou pravdepodobnosťou vznikli aj v prípade
doručovaniapísomnostídozahraničia.VsúvislostiscestouzoŠvédskanaSlovenskovykonanúvdňoch
16.10.2012a27.10.2012žalovanápoukazujenavyjadreniežalobkyne,žetútocestuvykonalazaúčelom

zmeny právneho zástupcu a teda tieto náklady nevznikli v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným
rozhodnutím.

7.2. Žalovaná ďalej nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že vynaložené náklady, predstavujúce tvrdenú
škodu by nemusela vynaložiť, ak by súd v rozpore so zákonom neustanovil za opatrovníka zamestnanca

súdu. Uvedené tvrdenie je v rozpore s právnym názorom súdu Okresného súdu Košice II, ktorý vyslovil,
ževlastníkomsúP.vdôsledkuneplatnostipôvodnejkúpnejzmluvyatedažalobkyňasanikdyvlastníckou
stať nemohla, na čom nemôže nič zmeniť skutočnosť, či je žalobkyňa zastúpená opatrovníkom alebo
koná sama za seba.

7.3. Žalovaná tvrdí, že žalobkyňa porušila svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho
zákonníka, keď si nesplnila povinnosti zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej
republiky a nenahlásila svoj pobyt v zahraničí.

7.4. Žalovaná je toho názoru, že vo veci nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodu

a nezákonným rozhodnutím. Vzťah príčinnej súvislosti musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.
Protiprávne konanie musí byť príčinou vzniku škody, vrátane jej rozsahu ako následku. Príčinou vzniku
škody môže byť len taká skutočnosť bez ktorej by škodný následok nenastal. Rozhodujúce je vecné
hľadisko, nie časová následnosť. Zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Pochybenie Okresného súdu Košice II spočívalo v porušení procesných práv žalobkyne, preto škoda

mohla výlučne vzniknúť len s obnovou možnosti žalobkyne uplatňovať tieto procesné práva. Úkony
právnej pomoci uplatnené žalobkyňou považuje žalovaná za uplatnené predčasne a neúčelne. Štát
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. nezodpovedá za akékoľvek vynaložené trovy konania, obzvlášť
ak vznikli ako dôsledok slobodného rozhodnutia zvoliť si právneho zástupcu. V prípade nepovinného
zastúpenia tak je možné zvolenie právneho zástupcu vnímať len ako realizáciu práva a nie ako

nevyhnutný následok samotného nezákonného rozhodnutia. Teda štát nemôže zodpovedať za škodu,
ktorá žalobkyni vznikla ako dôsledok jej slobodného rozhodnutia zvoliť si právneho zástupcu. Žalobkyňa
si zástupcu zvolila, preto žalovaná považuje tieto nároky za neoprávnené. Zároveň žalovaná poukazuje
na to, že žalovaná si môže uplatňovať len nároky spojené s poskytovaním právnej pomoci v súvislosti s
konaním, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané a v ktorom bolo zrušené. Žalobkyňa si uplatňuje

nároky na náhradu trov právnej pomoci v konaniach, ktoré následne začala, ale s konaním o zrušenie
nezákonného rozhodnutia nesúviseli. Úkony v katastrálnom konaní považuje za neúčelné, žalobkyňa
nebola účastníčkou katastrálneho konania, tieto návrhy boli zjavne nespôsobilé vyvolať právne účinky.
Návrh na zastavenie katastrálneho konania zo dňa 9.4.2013 bol zjavne podaný po povolení vkladu
dňom 31.1.2013. Za účelné považuje aj úkony vo veciach vrátenia kúpnej ceny a vydanie bezdôvodného

obohatenia voči predchádzajúcim vlastníkom bytu. Tieto vychádzajú z tvrdenia, že žalobkyňa nie je
vlastníčkou bytu, pričom zároveň v konaní pre ústavným súdom sa domáhala zrušenia rozdrhnutia
Okresného súdu Košice II a teda implicitne, že je vlastníčkou predmetného bytu. V rovnakom čase
sa tak žalobkyňa domáhala dvoch protichodných nárokov, ktoré boli závislé od rozhodnutia ústavného
súdu. Tieto konania teda boli vyvolané predčasne, o čom podľa názoru žalovanej svedčí aj skutočnosť,

že tieto navrhla žalobkyňa zastaviť.8. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými
dôkazmi s poukazom na § 204 CSP bez toho, aby ich obsah oboznamoval na pojednávaní, pripojil spis
Okresného súdu Košice 45C/94/2009, vyžiadal kópiu ústavnej sťažnosti žalobkyne a vypočul žalobkyňu.

9. Podstatné skutkové okolnosti medzi stranami sporné neboli. Vývoj konania Okresného súdu Košice
II, ani vynaloženie žalobkyňou uplatnených nákladov neboli medzi stranami sporné. Sporné boli otázky
príčinnej súvislosti medzi vynaloženými nákladmi, predstavujúcimi tvrdenú škodu žalobkyne a titulom
podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj prípadná otázka účelnosti takto vynaložených nákladov. Súd

preto nebude individuálne sumarizovať jednotlivé listinné dôkazy pozostávajúce z príjmových dokladov
a podkladov na základe ktorých základe boli tieto platby realizované, ale k týmto sa vyjadrí v tej časti
rozhodnutia, kde to bude považovať za potrebné.

10. Žalobkyňa uviedla, že svoje nároky považuje za správne. Sú to náklady vynaložila, aby sa s ňou
mohlo konať a mohla sa domáhať svojich práv, čo je bolo v pôvodnom konaní odopreté postupom súdu.

Nikdy neopustila územie Slovenska na viac ako 90 dní, svoje povinnosti s ohlásením pobytu si splnila.
Všetko ohľadne bytu ošetrila. Správca vedel koho kontaktovať, v prípade potreby boli rodičia schopný
dostaviť sa do 10-15 minút. Rodičov celý čas nikto nekontaktoval. Pokiaľ by nedošlo k nezákonnému
rozhodnutiu a následnému predaju bytu, ktorý mal prakticky za následok , že v ďalšom konaní po zrušení
nezákonného rozhodnutia bola žaloba o určenie vlastníctva v časti zamietnutá a v časti bolo konania

zastavené z dôvodu späť vzatia žaloby. Druhú návštevu na Slovenku vykonala z dôvodu, že pôvodný
advokát jej povedal, že na nič nemá nárok. V dôsledku nezákonného rozhodnutia prišla o všetko a jej
dieťa je bezdomovec.

11. Z listín konania Okresného súdu Košice II sp. zn. 45C/94/2009 a nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 21.2.2013, sp. zn. II ÚS 556/2012 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice II
z 24.4.2012 súd rozhodol o neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami - P. a žalovaným
1/ (právnym predchodcom žalobkyne) a zároveň určil, že žalobcovi sú bezpodielovými vlastníkmi bytu
č. XX na X. XX v E.. Následne ústavný súd predmetný rozsudok ako arbitrárny zrušil pre porušenie
ustanovenia § 29 ods. 6 OSP a konštatoval porušenie práv žalobkyne podľa článku 46 ods. 1 a článku

48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 36 ods. 1 a 38 ods. 2 Listiny základných práv a
slobôd. Ústavný súd nálezom tiež zrušil rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 24.4.2012, sp. zn.
45C/94/2009 a priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia. Následne rozsudkom Okresného
súdu Košice II zo dňa 6.5.2014, sp. zn. 45C/64/2009, súd konanie v časti o určenie vlastníctva bytu z
dôvodu späťvzatia žaloby zastavil a v časti určenia neplatnosti zmluvy o prevode bytu zo dňa 21.1.1999

pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol, keď medzičasom došlo k prevodu vlastníctva
bytu na spoločnosť O., K..Q..X.. Následne Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 23.4.2015,
sp. zn. 45C/94/2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.5.2016, sp. zn.
11Co/324/2015, účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

12. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

13. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

14.Podľa§6ods.1zákonač.514/2003Z.z.,aktentozákonneustanovujeinak,právonanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.16. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný

orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

17. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

18. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

19. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

20. Podľa § 26 ods. 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), za opatrovníka
súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je
účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka
zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez

príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 500 eur (ďalej len "drobné spory").

21. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „KZ“), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.

22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného v čase omeškania, výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania bola 0,25 %, výška úroku z omeškania preto

bola 5,25 %.

25. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je kumulatívne splnenie podmienok
predpokladaných zákonom č. 514/2003 Z.z., ktorými sú existencia nezákonného rozhodnutia/
nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Žalobkyňa ako nezákonné

rozhodnutie označila rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 24.4.2012, sp. zn. 45C/94/2009,
ktorý bol následne zrušený nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21.2.2013, sp. zn. II.
ÚS 556/2012. Ústavný súd konštatoval, že postup, ktorý viedol k vydaniu ústavnou sťažnostnounapadnutého rozsudku je arbitrárny pre rozpor s ustanovením § 29 ods. 6 OSP a súd nemal žalobkyni
ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, keďže nešlo o drobný spor.

26. Súd považuje za potrebné tiež uviesť, že predmetom tohto konania nie je rozhodovanie o
vlastníckych právach k bytu na X. XX v E., alebo oprávnenosti majetkových nárokov vyplývajúcich
určenia vlastníckeho práva k bytu. Predmetom tohto konania je výlučne škoda spôsobená žalobkyni
v dôsledku nezákonného rozhodnutia, ktorým nesporne bol rozsudok Okresného súdu Košice II zo
dňa 24.4.2012, sp. zn. 45C/94/2009. Zodpovednosť štátu je postavená na objektívnom princípe,

avšak nie je neobmedzená. Základným predpokladom tejto zodpovednosti je vzťah príčinnej súvislosti,
medzi tvrdenou škodou a príčinou v podobe nezákonného rozhodnutia, pričom ide o súvislosť vecnú,
nie časovú. Spor 45C/94/2009 bol vyvolaný v dôsledku spochybnenia vlastníckeho práva žalobkyne
k predmetnému bytu. Predmetná otázka, ako to vyplýva z dokazovania, je doposiaľ predmetom
súdnych konaní a nebola s konečnou platnosťou ku dňu rozhodnutia súdu vyriešená (čo však na
rozhodnutí v prejednávanej veci nemá vplyv). Aj preto úvaha o tom, kto je vlastníkom bytu a z toho

plynúca argumentácia je irelevantná. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že vlastníctvo bytu pred
nezákonným rozhodnutím bolo evidované na žalobkyňu. V dôsledku nezákonného rozhodnutia, bolo
vlastníctvo preevidované na tretie osoby (P.) - pôvodných vlastníkov, avšak následne napriek zrušeniu
rozsudku Okresného súdu Košice II následne nedošlo k obnoveniu stavu pred zrušeným rozhodnutím
z dôvodu následných dispozičných úkonov tretích osôb.

27. Súd má teda existenciu nezákonného rozhodnutia za preukázanú. V priebehu konania žalobkyňa
uviedla, že je toho názoru, že došlo aj k pochybeniu zo strany polície pri preverovaní pobytu žalobkyne.
Týmto sa však súd osobitne nezaoberal ako prípadným nesprávnym úradným postupom a osobitným
titulom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Aj keď je pravdou, že o právnej kvalifikácii nároku rozhoduje

súd a žalobkyňa nie je povinná svoj nárok právne kvalifikovať, žalobkyňa je povinná uviesť skutkové
tvrdenia v miere postačujúcej na záver o určitej právnej kvalifikácii, k čomu vo vzťahu k postupu polície
nedošlo, preto súd na túto argumentáciu prihliadol len podporne (pozri aj ustanovenie § 16 ods. 4
zákona č. 514/2003 Z.z.). Súd poukazuje aj na samotný citovaný nález ústavného súdu, ktorý neuvádza
ako dôvod zrušenia rozsudku postup pri zisťovaní pobytu žalobkyne, ale arbitrárnosť spočívala iba v

osobe opatrovníka, ktorý mal byť určený z okruhu osôb podľa prvej alebo druhej vety ustanovenia § 29
ods. 6 OSP. Vzhľadom na takto zvolenú osobu opatrovníka potom je dôvodné konštatovať, že týmto
postupom došlo k znemožneniu toho, aby sa vedomosť o spore dostala do sféry poznania žalobkyne,
ktorá napriek tomu, že sa pravidelne a dlhé časové úseky zdržiavala v zahraničí mala svoje záležitosti
na Slovensku, najmä týkajúce sa predmetného bytu zabezpečené, čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že

o zmene vlastníctva bytu sa dozvedela od správcu, ktorý nemal problém žalobkyňu skontaktovať. Z
rovnakého dôvodu bližšie nezaoberal otázkou splnenia si ohlasovacej povinnosti v zmysle zákona č.
253/1998 Z.z., pretože v tomto nezákonnosť rozhodnutia súdu nespočívala, resp. nebola konštatovaná
a konajúci súd je podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. viazaný rozhodnutím príslušného orgánu
o nezákonnosti rozhodnutia.

28. Nezákonnosť rozhodnutia v konkrétnych dôvodoch spočívala v nesprávnej voľbe osoby opatrovníka,
pričom v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa mala svoje záležitosti v súvislosti s pobytom v zahraničí
zabezpečené. Ústavný súd konštatoval porušenie práva žalobkyne na súdnu ochranu a prerokovanie
veci v jej prítomnosti. Žalobkyňa sa tak o spore o vlastnícke právo k bytu dozvedela až od správcu

a to v štádiu, kedy rozsudok z 24.4.2012 (nezákonné rozhodnutie) bol už právoplatný. Vzhľadom na
vzniknutú situáciu súd považuje nároky žalobkyne, ktoré jej vznikli v bezprostrednej súvislosti s týmto
zistením a jeho dôsledkami za dôvodné. Ide o cestovné náklady za spiatočnú cestu so Švédska začatú
30.9.2012 vo výške 701,75 € (odsek 2.2 - výška nákladov sporná nebola), náklady na získanie rovnopisu
rozsudku, listu vlastníctva a fotokópiu spisu spolu vo výške 42,86 € a poradu s JUDr. T. právničkou

správcu vo výške 25 €. Tieto náklady vynaložené žalobkyňou považuje súd opodstatnené a vynaložené
na odstránenie informačného deficitu zavineného konštatovaným porušením práva žalobkyne. S
argumentáciou žalovanej ohľadne cestovných výdavkov, že ide o výdavky, ktoré by žalobkyni vznikli
aj v prípade, ak by sa na konaní zúčastnila sa súd nestotožňuje. Ide o teoretickú otázku vynaloženia
obdobných nákladov v úplne iných príčinných súvislostiach. Nie je pochýb, že túto cestu žalobkyňa

vykonala v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodím a preto tieto žalobkyňou vynaložené
náklady súd považuje za odôvodnený nárok na náhradu škody. Súd považuje za opodstatnené aj nároky
žalobkyne vyvolané účinkami nezákonného rozhodnutia, ktorými bola zmena vlastníctva bytu. Preto
náklady na sťahovanie vo výške 230 €, čim si žalobkyňa splnila svoju povinnosť vypratať byt (bez ohľaduna hypotézu o správnosti alebo nesprávnosti v tom čase právoplatného rozhodnutia) a nákladov na
doposielanie pošty z Ondavskej 15 vo výške 30,61 €. Naopak za nedôvodné považoval súd náklady
na overenie podpisov vo výške 15,29 € a cestovné náklady za druhú cestu na Slovensko v dňoch

16-27.10.2012. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že tieto cestovné náklady boli primárne vyvolané
názorovým rozporom medzi žalobkyňou a ňou zvoleným právnym zástupcom, preto súd tieto náklady
nepovažuje za škodu vzniknutú v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím a za tieto
nenesie žalovaná zodpovednosť. Rovnako z vyjadrení žalobkyne sa nejaví súvislosť medzi s nákladmi
na overenie podpisov (splnomocnenie právneho zástupcu a otca) a nezákonným rozhodnutím. Otec

bol, ako tvrdí žalobkyňa, splnomocnený na obstarávanie jej záležitostí aj pred vydaním nezákonné
rozhodnutia a to z dôvodu jej častej neprítomnosti na území Slovenska, na čo nezákonnosť rozhodnutia
nemala vplyv.

29. Ďalšou skupinou uplatnených nárokov na náhradu škody sú trovy konaní vyvolaných žalobkyňou.
Tieto predstavujú zaplatené súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia a znaleckého posudku.

Žalobkyňa považuje tieto náklady za oprávnene a vyvolané nezákonným rozhodnutím v dôsledku čoho
predstavujú škodu na strane žalobkyne. Nebyť nezákonného rozhodnutia nemusela žalobkyne tieto
konania viesť a mohla svoje práva brániť v pôvodnom konaní. Žalovaná tieto nároky považuje za
predčasné a neúčelné. Namietala, že žalobkyňa si takto uplatňuje protichodné nároky a spochybnila
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v dôsledku absencie povinného zastúpenia v týchto

konaniach.

30. V prvom rade sa súd nestotožňuje s námietkou žalovanej, že voľbu právneho zástupcu v prípadoch
nepovinného zastúpenia je potrebné vnímať len ako realizáciu práva, nie ako nevyhnutný následok
samotného nezákonného rozhodnutia. Aj keď táto námietka žalovanej má určitý logický základ v tom

smere, že zodpovedný subjekt nemôže byť v otázke rozsahu uplatnených nárokov z náhrady škody
odkázaný iba na slobodnú vôľu (prípadne svojvôľu) poškodeného, nie je však akceptovateľné zúženie
týchto nárokov výlučne na prípady povinného zastúpenia a od poškodeného očakávať, že v konaniach,
v ktorých došlo k porušeniu jeho práv prejaví dostatočnú odbornú erudovanosť pri bránení svojich práv
sám. Kritéria posudzovania rozsahu zodpovednosti za škodu v prípade nárokov z právneho zastúpenia

je zohľadnený aj v posudzovaní otázok príčinnej súvislosti a účelnosti vynaložených trov právneho
zastúpenia ako kritéria definovaného citovanými ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. Ustanovenia
§ 18 zákona č. 514/2003 Z.z. nepodmieňujú nárok na náhradu trov konania v rozsahu trov právneho
zastúpenia tým, že by muselo ísť o povinné zastúpenie. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
ako trov konania v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 513/2004 Z.z. sa však vzťahuje na konanie, v ktorom

bolo vydané nezákonné rozhodnutie a konanie v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie zrušené tak,
ako to vyplýva s ustanovenia § 18 ods. 1. Zároveň je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že táto
právna úprava sa vzťahuje na všetky konania, v ktorých môže dôjsť k vydaniu nezákonného rozhodnutia
predpokladané zákonom č. 514/2003 Z.z. a súdne konania predstavujú iba ich časť. Osobitosťou
súdnych konaní je tiež skutočnosť, že v súdnych konaniach sa spravidla rozhoduje aj o náhrade trov

konania, pričom právna úprava v § 18 toto rozhodovanie nenahrádza, ani nerozširuje, iba dopĺňa tento
nárok tam, kde nie je upravený inak. Nároky podľa § 18 nenahrádzajú rozhodnutie o trovách v súdnych
konaniach, ani nepredstavujú osobitný nárok. Inak povedané, poškodenému úspešnému v konaní o
zrušenie nezákonného rozhodnutia nevzniká zároveň procesný nárok náhradu v trov konania v súdnom
konaní a zároveň nárok podľa § 18 zákona č. 514/2003 Z.z.

31. S poukazom na vyššie uvedené je teda dôvodná procesná obrana žalovanej, že nie akékoľvek
následné trovy konania predstavujú následok nezákonného rozhodnutia. Na mieste je aj námietka
žalovanej, že žalobkyňa si uplatňuje v týchto konaniach protichodné nároky, teda jedným sú vlastnícke
práva k bytu a druhým nároky vyplývajúce z toho, že vlastníčkou už nie je. Ako súd uviedol, nie

je predmetom tohto konania rozhodovanie o vlastníctve predmetného bytu. Avšak súčasťou týchto
súdnych konaní bolo alebo bude aj rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, ktorý má základ
v miere úspechu strany konania, prípadne v procesnom zavinení strany na výsledku konania. Tieto
nároky teda boli alebo sú predmetom rozhodovania v iných konaniach, preto súd je toho názoru, že
nepredstavujú škodu vzniknutú v priamej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, ktorá je predmetom

tohtokonania.Tvrdeniažalobkyne,žeideoškodu,ktorúsiužnemákdeuplatniť,prípadne,žejejniektoré
trovy neboli v týchto konaniach priznané nie sú relevantné pre vznik nároku zo zodpovednosti štátu.
Skutočnosť, že žalobkyňa súvisiaci spor vyvolala a následne došlo k v dôsledku jej procesného podania
k zastaveniu konania nezakladá zodpovednosť žalovanej za trovy tohto konania. Ako súd uviedolzodpovednosť žalovanej nie je neobmedzená a nie je založená ani na neobmedzenej kauzalite. Súd
opätovnepoukazujenaodsek26tohtorozsudkuaustanovenia§18zákonač.514/2003Z.z.,ktorénárok
na náhradu konania priznávajú vo vzťahu ku konaniu, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a

na konanie, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie zrušené. Teda nie v akomkoľvek súvisiacom konaní.
Prípadný nesúhlas s rozhodnutím o trovách v týchto konaniach neprenáša zodpovednosť za tieto trovy
na štát. Preto súd žalobu v časti trov právneho zastúpenia JUDr. Tomkom v súdnych konaniach zamietol.

32. V súvislosti s trovami právneho zastúpenia sa súd zaoberal osobitne otázkou nároku na náhradu trov

právneho zastúpenia žalobkyne v katastrálnom konaní. Osobitosťou v prejedávanej veci je, že podstatou
nezákonného rozhodnutia bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Preto je dôvodné prihliadať
ajnaprávnuúpravuzákonač.162/1995Z.z.okatastri nehnuteľností, najmäspoukazomna§34a§36a
citovaného zákona. Súd považoval podania v katastrálnom konaní, ktorými právny zástupca žalobkyne
katastruoznámilpodanieústavnejsťažnosti,akoajrozhodnutieústavnéhosúdu,ktorýmdošlokzrušeniu
nezákonného rozhodnutia za trovy vynaložené v konaní o zrušenie nezákonného rozhodnutia a to

vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 162/1995 Z.z. a dosiahnutie účinkov zrušovacieho rozhodnutia
ústavného súdu vo vzťahu k evidencii vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Preto súd vyhovel žalobkyni
v časti trov právneho zastúpenia za podanie zo dňa 9.4.2013, ktorým právny zástupca žiadal kataster
o obnovu zápisu práva žalobkyne v dôsledku nálezu ústavného súdu a ktorým žiadal prerušenie
katastrálneho konania z dôvodu podania ústavnej sťažnosti zo dňa 25.10.2012. Za tieto úkony právnej

služby súd priznal náhradu škody v rozsahu zaplatenej odmeny a náhrad podľa vyhlášky č. 655/2004
Z.z. a to vo výške 60,07 € za úkon zo dňa 9.4.2013 spolu s režijným paušálom vo výške 7,81 € a vo
výške 58,69 € za úkon zo dňa 25.10.2012 spolu s režijným paušálom vo výške 7,63 €, vrátane sumy
15,96 € za notárske overenie fotokópie nálezu, spolu vo výške 150,16 €. Vo zvyšku súd považoval
nároky žalobkyne súvisiace s katastrálnym konaním za nedôvodné, vrátane nevyhnutnosti osobného

doručovania týchto písomností právnym zástupcom žalobkyne a z toho plynúcich náhrad.

33. V časti 1.159,38 € teda súd žalobe vyhovel a túto sumu zaviazal žalovanú žalobkyni zaplatiť spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % od 13.2.2014, teda v súlade s § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003
Z.z., keď žalobkyni bolo listom zo dňa 10.2.2014 oznámené, že jej nárok uspokojený nebude. Sudu

nie je zrejmé z akého dôvodu žalobkyňa požadovala úrok zo meškania vo výške 9,5 % ročne, tento
nárok nebol osobitne odôvodnený, preto súd priznal úrok z omeškania v zákonnej výške 5,25 % platný k
prvému dňu omeškania. Súd s prihliadnutím na povahu a osobitné interné pomery žalovanej určil lehotu
na plnenie 30 dní. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

37. Vzhľadom na to, že súd žalobu vo väčšej časti žalobu zamietol, vznikol by nárok na náhradu trov

konania žalovanej, ktorej však v konaní žiadne trovy nevznikli. Preto súd o nároku na náhradu trov
konania rozhodol tak, že tento nárok žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Akpovinný dobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhna
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného
alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia