Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 9, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11Csr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117228277
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Líšková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:1117228277.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobcu: W. E., narodený

XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.W. R. XXX/X, XXX XX H., zastúpeného JUDr. Petrom Fratričom,
advokátom, Timravina 9, 811 06 Bratislava 1, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii
pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 09 Bratislava, zriadeným záujmovým združením právnických
osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971 zo dňa
07.08.2017 pod spisovou značkou SRSAspA 15810/16.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 99,50 eur na účet Okresného
súdu Bratislava I do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.11.2017, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 23.11.2017,
domáhal proti žalovanému zrušenia Rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 09 Bratislava, zriadeným
záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, 851
01 Bratislava, IČO: 45 744 971 zo dňa 07.08.2017 pod spisovou značkou SRSAspA 15810/16 (ďalej
len „rozhodcovský rozsudok“), ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovský
rozsudok bol vydaný v spotrebiteľskom konaní s ustanoveným rozhodcom E.. S. E., A..E.., na základe

ktorého bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému: 1) sumu 94,- eur, úrok v sume 402,04 eur, úrok z
omeškania vo sume 10,78 eur, poplatok v sume 1.734,20 eur, úrok vo výške 23,22% ročne zo sumy 94,-
eur od 07.06.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 94,- eur od 07.06.2016
do zaplatenia; 2) zmluvnú pokutu 33,- eur, trovy mediačného konania 352,78 eur, poplatok za upomienku
10,- eur; 3) trovy rozhodcovského konania vo výške 421,81 eur. Žalobcovi bolo umožnené vyššie
uvedené nároky uhrádzať vo forme mesačných splátok vo výške 100,- eur splatných vždy k poslednému
dňu v mesiaci, pod stratou výhody splátok. Žalobca bol v rozhodcovskom konaní právny zastúpený

a právnemu zástupcovi žalobcu bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 24.08.2017. Žalobca sa
domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov, že: a) rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
uvádzané tvrdenia (dôkazy), b) rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne
záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,c) rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobcu na plnenie, ktorého povaha odporuje dobrým mravom, d)
rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Na objasnenie skutkového stavu,
žalobca uviedol, že dňa 25.08.2014 podpísal Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu

bola poskytnutá (zmenkou) suma 3.500,- eur. Žalobca bol povinný v nasledujúcich ôsmich mesiacoch
požičanú sumu vrátiť nielen s úrokom, ale aj s tzv. administratívnymi nákladmi spojenými s poskytnutím
úveru, ktoré boli vyčíslené na sumu 1.734,20 eur. Táto suma spolu s úrokom (541,80 eur za osem
mesiacov) predstavovala celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Spolu mal tak žalobca
za osem mesiacov vrátiť sumu 5.776,- eur, čo je suma vyššia o 2.276,- eur, teda fakticky úrok bol

v absolútnom vyjadrení 65%, a ročný bol 98%. Žalobca má za to, že zo strany žalovaného bol pri
uzatváraní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedený do omylu, a to nesprávnou informáciou o údaji
RPMN. V zmluve je uvedené, že RPMN je 112%. Túto informáciu však považuje žalobca za nesprávnu
a zavádzajúcu. Pri výpočte údaju o RPMN nie je zohľadnené, že žalobca bol na základe zmluvy povinný
uhradiť spolu s istinou a úrokom aj tzv. administratívny poplatok, ktorý predstavuje 49,55% zo sumy
istiny. Tento poplatok mal žalobca uhrádzať podľa splátkového kalendára spolu s istinou a úrokom

23,22% p. a. z poskytnutého úveru. Celkovo mala byť žalovanému uhradená suma 5.776,- eur v ôsmich
mesačných splátkach vo výške 722,- eur mesačne. Údaj RPMN sa má podľa názoru žalobcu vypočítať
zo skutočného plnenia, tak ako je od žalobcu požadované na základe splátkového kalendára, kde
je určené, že výška splátky je 722,- eur mesačne a celkovo má byť dlh splatený vo výške 5.776,-
eur, a to počas ôsmich mesiacov. Uvádzanie údaju o RPMN, ktorý vychádza z iných údajov ako z

údajov zo splátkového kalendára, nezodpovedá skutočnosti a je zavádzaním spotrebiteľa - žalobcu.
ÚdajoRPMNvypočítanýpodľaskutočnéhoplneniavzmyslesplátkovéhokalendárazodpovedáhodnote
320,06%. Na nesprávne uvedený údaj o RPMN by sa malo nazerať ako keby nebol v zmluve uvedený,
aj z toho plynúcimi dôsledkami na platnosť/neplatnosť dojednania zmluvy. Podľa názoru žalobcu,
zmluva obsahuje dojednania, ktoré sú prejavom nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných

strán. Najzreteľnejším prejavom nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán je na jednej
strane v zmluve definovaná povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi sumu 3.500,- eur (ktorú musí
pochopiteľne žalobca splatiť aj s úrokmi) a ako bezprostredná povinnosť je k tejto povinnosti žalovaného
daná povinnosť žalobcu uhradiť tzv. administratívny poplatok vo výške 49,55% z istiny. Týmto poplatkom
je daná výrazná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu a

žalobca má za to, že táto jeho povinnosť je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 a nasl.
Občianskeho zákonníka. K takto vznesenej výhrade sa rozhodcovský súd prakticky vôbec nevyjadril.
Rozhodcovský súd sa vecou zaoberal iba formálne, z pohľadu formálnych náležitostí zmluvy o úvere.
Vec navyše posudzoval ako absolútny obchod. Žalobca žiada, aby súd vyhlásil povinnosť úhrady
administratívneho poplatku vo výške 1.734,20 eur za neplatnú podporne poukazujúc na Rozsudok

Krajského súdu v Prešove z 21.11.2012, sp. zn. 18Co/109/2011 a majúc za to, že administratívny
poplatok, ktorý je definovaný ako administratívny náklad na spracovanie zmluvy, vo výške 49,55% z
istiny je peňažná povinnosť na strane spotrebiteľa (žalobcu), za ktorú mu nebolo poskytnuté adekvátne
materiálne plnenie. V tomto kontexte žalobca poukázal aj na „dojednané“ úroky z omeškania vo výške
23,22% p. a., ktoré sú oproti úrokom dojednávaným podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (ku dňu

podpisu zmluvy vo výške 5,15% p. a.) viac ako štvornásobné, alebo pri porovnaní vtedajšej situácie
na trhu (z údajov zverejnených NBS bola priemerná výška úrokov zo spotrebiteľských úverov v 3.
štvrťroku 2014 od 7,05% p. a. do 8,39% p. a.). Takúto výšku úrokov považuje žalobca za neadekvátnu.
Rovnakožalobcanepovažujezaopodstatnené anitrovymediačnéhokonaniavyčíslenévovýške352,78
eur, ktoré sú odvodzované od istiny tvorenej predovšetkým administratívnym poplatkom, ktorú žalobca

považuje za neplatné dojednanie, a teda ide o trovy, ktoré sú vyčíslené neoprávnene. Zároveň považuje
žalobca za neprijateľnú podmienku dojednanie o mediačnom konaní, výlučne na náklady žalobcu,
nakoľko je zrejmé, že jeho cieľom bolo výlučne navýšiť platobné povinnosti na jeho strane. Žalobca už v
konaní pred rozhodcovským súdom upozorňoval a domáhal sa toho, aby boli jeho vyššie pomenované
výhrady zohľadnené, a aby bola žaloba, ktorú na rozhodcovskom súde podal žalovaný, zamietnutá.

Na vysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu v rozhodcovskom konaní potreboval rozhodcovský
súd takmer desať mesiacov, a za tento čas sa rozhodcovský súd s tvrdeniami žalobcu vysporiadal
povrchne a iba formálne. Obsah žalobnej odpovede zo dňa 04.07.2016 nebol zo strany rozhodcovského
súdu rešpektovaný, a skutočnosti, na ktoré žalobca vo svojej žalobnej odpovedi poukázal, neboli
žiadnym spôsobom zohľadnené, a v odôvodnení rozsudku ani nebolo uvedené, ako sa k podanými

námietkami rozhodcovský súd vysporiadal. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy (k 25.08.2014) sa má spotrebiteľský úver považovať za bezúročný, ak sa poskytne
finančnými prostriedkami v hotovosti. V zmluve je uvedené, že úver sa poskytol zmenkou. Pričom v praxi
došlo k okamžitému vyplateniu zmenky, teda žalobca dostal finančné prostriedky v hotovosti. Celkovovyplácanie úveru v podobe zmenky je nelogické, a je zrejmé, že žalovaný sa chcel takýmto formálnym
úkonom vyhnúť následkom poskytnutia úveru v hotovosti, ktoré sú prezumované v § 11 ods. 1 písm.
e) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy. Ide tak o úkon, ktorý svojim

obsahom obchádza zákon, a tak je neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovský súd tak
mal takto definovanú podmienku vyhlásiť za neplatnú, a úver tak mal byť považovaný za bezúročný
a bez poplatkov. Žalobca mal za to, že rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil uvádzané tvrdenia
(dôkazy): rozhodcovský súd sa najmä nevysporiadal s tvrdeniami, že údaj o RPMN nebol uvedený
korektne; rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov na

ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu: rozhodcovský súd sa
najmä nezaoberal výraznou nerovnováhou v právach a povinnostiach zmluvných strán tak, ako boli
uvedené vyššie, a ani sa nezaoberal tým, že úver mal byť z dôvodu naplnenia podmienok v Zákone o
spotrebiteľských úveroch považovaný za bezúročný a bez poplatkov; rozhodcovský rozsudok zaväzuje
žalobcu na plnenie, ktorého povaha odporuje dobrým mravom: rozhodcovský súd priznal plnenie, ktoré
zaväzuje žalobcu na plnenie vyplývajúce z dojednaní zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky,

ktoré sú absolútne neplatné, a teda aj plnenie odvodené od realizácie takýchto podmienok odporuje
dobrým mravom; rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho posúdenia veci a to najmä tým,
že rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil dojednania úverovej zmluvy, ktoré obsahujú neprijateľné
podmienky, keď úverovú zmluvu vyhodnotil ako bez vád. Žalobca mal za to, že konanie tak, ako bolo
rozhodcovským súdom vedené, nespĺňalo náležitosti vyžadované zákonom na riadny a spravodlivý

proces, a preto rozhodnutie prijaté v tomto konaní by malo byť zrušené.

2. Žalovaný vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 14.09.2018, doručenom súdu dňa 17.09.2018, žiadal žalobu
zamietnuť. Žalovaný venoval podstatnú časť úvodu vyjadrenia k žalobe platnosti rozhodcovskej zmluvy,
ktorá však nebola žalobcom v žalobe namietaná. K námietkam žalobcu obsiahnutým v žalobe, žalovaný

uviedol, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo
na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Každá splátka bola prednostne započítaná na
istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Žalobca uzatvoril
zmluvu slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil
svojim podpisom. Podľa zmluvy spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery

nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 120%. Dohoda o splátkach
oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak ako je to ustanovené v zmluve o úvere),
na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN stanovená v zmluve o úvere je
hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške 320,06%

dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal
o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho
úlohou je preukázať, v čom spočíva klamlivé uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda
bol by to jediný dôvod, prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a
bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca

platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na
zmluve.Nazákladeuvedenéhonemožnohovoriťoabsenciiivýšky,počtuatermínusplátokistiny,úrokov
a iných poplatkov. Zákon č. 129/2010 Z. z. jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje. Nakoľko nebol
naplnený ani jeden z uvedených prvkov, nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.

Rovnako nemožno hovoriť o uvádzaní do omylu, pretože dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel medzi
RPMN v prípade, ak si požiada o uplatnenie splátkového kalendára a nedodrží splátku tak, ako sa
uvádza na prednej strane zmluvy. K žalobcom namietanému administratívnemu poplatku žalovaný
dôvodil, že slovenská právna úprava v oblasti úverov „účtovaniu“ poplatku výslovne nebráni. Zákon
o spotrebiteľských úveroch totiž výslovne spomína niektoré poplatky: za notárske služby, poplatok

za predčasné splatenie úveru, poplatok za vedenie účtu atď. V prípade definície celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa napr. uvádzajú o. i. aj poplatky akéhokoľvek
druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Slovenské
právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne
uvádza. V čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný

právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie
peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úveryv obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti. Dôkazné bremeno pritom v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca, a nie

žalovaný. Definovanie výšky odplaty odkazom na údaje bánk bolo možné len na základe § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka účinného do 31.10.2008. Žalobca sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre
banky, ktorá je nižšia. Správne by mal prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú spoločne pre banky a
ďalej nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Prevýšenie takejto odplaty
je možné a zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného. Podľa

názoru žalovaného, žalobcom tvrdenú neprijateľnosť poplatku nie je možné vyvodiť ani zo samotného
zákona o spotrebiteľských úveroch, poukazujúc pritom na článok 9 ods. 10 novelizovaného zákona
o spotrebiteľských úveroch, zákon č. 132/2013 Z. z. účinný od 10.06.2013. Žalovaný odmieta, že
zmluvná podmienka, uvedená v zmluve, t. j. „administratívny poplatok za administratívne náklady na
vypracovanie a uzavretie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou“ je neprijateľná podmienka odkazujúc na článok 4 odsek 2 Smernice Rady 93/13/EHS t

5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorého znenie bolo do nášho
právneho poriadku implementované prostredníctvom ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Predmetom prieskumu nemôžu byť zmluvné dojednania týkajúce sa primeranosti ceny. Žalobcom
navrhovaná aplikácia ustanovení o ochrane spotrebiteľa by nad prípustnú mieru zasiahla do základných
hybných síl nášho a európskeho hospodárstva. Zmluvné dojednanie, ktoré podliehalo prieskumu v

tomto konaní, je celkom jednoznačne cenovým dojednaním a vzhľadom na ustanovenie § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka ako aj článku 4 odsek 2 Smernice Rady 93/13/EHS je vylúčené, aby súd
preskúmaval primeranosť tohto dojednania.

3. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 20.12.2018 žiadajúc žalobe v

plnom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaného k náhrade trov konania v plnom rozsahu. Úvodom vytkol
žalovanému, že sa v podstatnej časti svojho vyjadrenia venuje otázke, či bola rozhodcovská zmluva
uzatvorená platne a argumentuje v prospech jej platnosti, napriek tomu, že túto skutočnosť žalobca
v žalobe nenamietal. Zdôraznil, že v žalobe namietal, že: a) rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
uvádzané tvrdenia (dôkazy), b) rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne

záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
c) rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobcu na plnenie, ktorého povaha odporuje dobrým mravom,
d) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že k týmto
argumentom sa žalovaný vyjadril len okrajovo a zavádzajúco a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s
argumentmi tvrdenými v žalobe. Osobitne poukázal na absenciu vyjadrenia sa žalovaného k tomu, že

úver bol vyplácaný zmenkou, čo žalobca považuje za faktické vyplatenie úveru v hotovosti. Vyplatenie
úveru v hotovosti následne zakladá bezúročnosť úveru. Za nezrozumiteľnú označil žalobca výhradu
žalovaného k žalobcom namietanému údaju o RPMN dôvodiac tým, že žalobca zrozumiteľne uviedol,
že RPMN bolo zo strany žalovaného vyčíslené nesprávne, nakoľko nezohľadňovalo skutočné plnenie
žalobcu podľa splátkového kalendára. Skutočné RPMN tak žalobca vypočítal ako hodnotu 320,06%. V

zmluvnej dokumentácii žalovaný uviedol ako údaj o RPMN hodnotu 112%. Nesprávny údaj o RPMN má
mať za následok, ako keby údaj o RPMN nebol v zmluvnej dokumentácii medzi žalobcom a žalovaným
uvedený. Žalobca zastal názor, že dôvody, pre ktoré žalobca žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok neboli
žalovaným vyvrátené.

4. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 09.09.2021, na ktoré sa dostavil riadne a včas predvolaný
advokát žalobcu a nedostavil sa riadne a včas predvolaný žalovaný, ktorý neúčasť ospravedlnil a
zároveň súhlasil s uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti. Súd mal preukázané splnenie
podmienok podľa § 180 CSP a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

5. Súd vykonal dokazovanie výpoveďou advokáta žalobcu, oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi, najmä so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.08.2014,
Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 25.08.2014, Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 25.08.2014, Informáciou o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej
RPMN na príslušný spotrebiteľský úver zo dňa 25.08.2014, Rozhodcovským rozsudkom vydaným

Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 09
Bratislava, zriadeným záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom
Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971 zo dňa 07.08.2017 pod spisovou značkou
SRSAspA 15810/16, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:6. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.08.2014, uzavretou podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom
ako spotrebiteľom, sa žalovaný (veriteľ) zaviazal na žiadosť žalobcu (spotrebiteľa) bez zbytočného
odkladu po podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodnutým spôsobom poskytnúť žalobcovi
(spotrebiteľovi) bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 3.500,- eur, a žalobca (spotrebiteľ) sa zaviazal
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom vo výške 2.276,- eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 5.776,- eur. Žalovaný (spotrebiteľ) podpisom
zmluvy žiadal žalovaného (veriteľa) o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Celkové náklady žalobcu
(spotrebiteľa) spojené so spotrebiteľským úverom boli tvorené súčtom úroku vo výške 23,22% ročne
z poskytnutého úveru, čo predstavovalo sumu vo výške 541,80 eur, a administratívnych nákladov na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou vo výške 1.734,20 eur (ďalej len „administratívny poplatok“). Žalobca (spotrebiteľ) sa zaviazal

zaplatiť celkovú čiastku 5.776,- eur, ak nie je dohodnuté inak, do 25.04.2015 na účet žalovaného
(veriteľa) špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v
hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 25.04.2015.
Žalobca (spotrebiteľ) vzal na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa

vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 112,00% a že výška priemernej hodnoty
ročnejRPMNnaposkytnutýspotrebiteľskýúverplatnejkudňupodpísaniatetjozmluvyospotrebiteľskom
úvere je vo výške 27,26%. V závere Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.08.2014
je obsiahnuté aj Potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru zo dňa 25.08.2014, v ktorom je uvedené,

že žalobca (spotrebiteľ) svojím vlastnoručným podpisom potvrdzuje, že úver žiada poskytnúť zmenkou
(v prípade poskytnutia zmenou spotrebiteľ zároveň spojím podpisom potvrdzuje prevzatie zmenky). V
Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.08.2014 je opis hlavných
vlastností spotrebiteľského úveru, nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a iných dôležitých
právnych aspektov. V Informácii o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN na

príslušný spotrebiteľský úver zo dňa 25.08.2014 je uvedené, že RPMN pomáha spotrebiteľovi porovnať
si rôzne ponuky. Ďalej je v nej uvedené, že výška RPMN predstavuje 112,00% a je uvedený príklad
výpočtu RPMN pri 12 mesiacoch a výške úveru 500 eur s vysvetlivkami významu symbolov. Tiež je v
nej uvedená priemerná hodnota RPMN 27,26%.

7. Dňa 25.08.2014 bola medzi žalovaným a žalobcom ako dlžníkom uzavretá Rozhodcovská
zmluva podľa § 3 a nasl. zákona č. 214/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
zmluva bola predpripravená žalovaným (obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o.), do ktorej
predpripravených kolóniek sa dopísali len osobné údaje týkajúce sa žalobcu ako dlžníka (meno,
priezvisko, trvalé bydlisko a rodné číslo žalobcu), číslo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dátum jej

uzatvorenia, dátum podpísania rozhodcovskej zmluvy, meno a priezvisko mandatára, podpis mandatára
a podpis dlžníka. Podľa Čl. II bodu 1. boli predmetom tejto rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré
vzniknú zo zmluvy o úvere č. 306001950 uzatvorenej dňa 25.08.2014 vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv súvisiacich s uvedenou úverovou zmluvou
alebo zo zmluvných vzťahov zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu, ako sú napríklad ručiteľské

vyhlásenie, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, dohoda o zmluvnej pokute, záložná zmluva
na hnuteľné a nehnuteľné veci, dohoda o vyplatení zmeniek, zmenka, dohoda o uznaní dlhu, zmluva
o zabezpečovacom postúpení pohľadávky a spory, ktoré vzniknú z uplatnenia práv z týchto vzťahov,
budú riešené: a) Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu

na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). V Čl.
II. bode 3. rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má
právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy.
Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane.
Rozhodcovská zmluva obsahuje vyhlásenie žalobcu (dlžníka), že s uzatvorením tejto zmluvy súhlasí a

že bol pred jej uzatvorením osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia.

8. Rozhodcovským rozsudkom vydaným Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre
arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 09 Bratislava, zriadeným záujmovým združením právnickýchosôb Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971
zo dňa 07.08.2017 pod spisovou značkou SRSAspA 15810/16, bola žalobcovi (ako žalovanému v
rozhodcovskom konaní) uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (ako žalobcovi v rozhodcovskom

konaní) sumu 94,00 eur, úrok v sume 402,04 eur, úrok z omeškania v sume 10,78 eur, poplatok v
sume 1.734,20 eur, úrok vo výške 23,22% ročne zo sumy 94,00 eur od 07.06.2016 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 94,00 eur od 07.06.2016 do zaplatenia (v 1. výroku
enunciátu rozhodcovského rozsudku); ďalej bola žalobcovi (ako žalovanému v rozhodcovskom konaní)
uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (ako žalobcovi v rozhodcovskom konaní) zmluvnú pokutu 33,00

eur, trovy mediačného konania 352,78 eur a poplatok za upomienku 10,00 eur (v 2. výroku enunciátu
rozhodcovského rozsudku); tiež bola žalobcovi (ako žalovanému v rozhodcovskom konaní) uložená
povinnosť zaplatiť žalovanému (ako žalobcovi v rozhodcovskom konaní) trovy rozhodcovského konania
vo výške 421,81 eur (v 3. výroku enunciátu rozhodcovského rozsudku); a napokon bola žalobcovi
(ako žalovanému v rozhodcovskom konaní) uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (ako žalobcovi
v rozhodcovskom konaní) nároky uvedené v bode 1., 2. a 3. tohto výroku spoločne v mesačných

splátkach vo výške 100,00 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalovaného
(žalobcu v rozhodcovskom konaní) s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v
mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod
následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky
riadne a včas (v 4. výroku enunciátu rozhodcovského rozsudku). Rozhodcovský súd v rozhodcovskom

rozsudku uviedol, že jeho právomoc je založená v súlade so zákonom č. 335/2014 Z. z. a je príslušný
na prejednanie a rozhodnutie vo veci samej. Zaoberal sa aj posúdením neprijateľnosti rozhodcovskej
zmluvy v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným
dňa 25.08.2014, a teda jej platnosťou. Rozhodcovský súd mal za preukázané, že žalobca a žalovaný
uzatvorili rozhodcovskú zmluvu na základe § 3 a nasledujúcich zákona č. 244/2002 Z. z. (zákon o

rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014) jasným a určitým prejavom vôle vo forme
samostatnej listiny týkajúcej sa výhradne riešenia ich prípadných sporov vzniknutých zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Rozhodcovský súd dospel k záveru, že takto uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu
s alternatívnym výberom súdneho orgánu nie je možné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a
rozhodcovskú zmluvu považoval za platne uzatvorenú.

9. Advokát žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a v písomných
vyjadreniach. Poukázal na to, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení nevysporiadal s námietkami žalobcu,
v princípe na ne ani nereagoval. Z toho dôvodu mal za to, že žalovaný ani neporiera žalobcom tvrdené
argumenty, a preto by mal súd bez ďalšieho žalobe vyhovieť. Žiadal tiež priznanie náhrady trov konania

v plnom rozsahu.

10. Súd na daný spor aplikoval ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom
v rozhodnom čase, t. j. v čase uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným
dňa 25.08.2014 (ďalej len „Občiansky zákonník“); zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a

o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v rozhodnom čase, t. j. v čase uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným
dňa 25.08.2014 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“); zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní v znení účinnom v rozhodnom čase, t. j. v čase rozhodcovského konania (ďalej
len „zákon č. 335/2014 Z. z.“).

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom

istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne,
výlučne v rozhodcovskom konaní.14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
sporoch sú neplatné.

20.Podľa§73ods.1zákonač.335/2014Z.z.,akniejeďalejustanovenéinak,ustanoveniatohtozákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom

je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015 zostávajú zachované.

21. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z., rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015
sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

22. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného ku dňu uzavretia
rozhodcovskej zmluvy (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z. z.“), účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak:
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom

rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne
rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej
zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník
rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,

alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov
konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

24. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej

zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

25. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 355/2014 Z. z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku, ak:
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť

spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,

e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je
tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s

návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,

i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania naplnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom

Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 355/2014 Z. z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi

spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

28. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

29. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.30. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

31. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

32. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,

priezvisko, miesto podnikania, alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o
fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná
prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu
údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby , ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere.
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y)priemernúhodnoturočnejpercentuálnejmierynákladovnapríslušnýspotrebiteľskýúverplatnúkudňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci
kalendárny štvrťrok.

33. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak:
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s),z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí
splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo,

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného

spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre
spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,

g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje
najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

34. Súd v prejednávanej veci skúmal, či žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v
lehote. V zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., trojmesačná lehota na zrušenie rozhodcovského

rozsudku začala plynúť dňa 25.08.2017, t. j. deň nasledujúci po doručení rozhodcovského rozsudku
žalobcovi, resp. advokátovi žalobcu (rozhodcovský rozsudok bol doručený advokátovi žalobcu dňa
24.08.2017). Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola na Okresný súd Bratislava I doručená
dňa 23.11.2017. Súd mal teda za preukázané, žaloba bola podaná včas.

35. Súd po tom, čo bola preukázaná včasnosť podanej žaloby, posúdil platnosť uzavretej Rozhodcovskej
zmluvy zo dňa 25.08.2014, a to s poukazom na § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z.. Dňa 25.08.2014
bola medzi žalovaným a žalobcom ako dlžníkom uzavretá Rozhodcovská zmluva podľa § 3 a nasl.
zákona č. 214/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva bola predpripravená
žalovaným (obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o.), do ktorej predpripravených kolóniek

sa dopísali len osobné údaje týkajúce sa žalobcu ako dlžníka (meno, priezvisko, trvalé bydlisko
a rodné číslo žalobcu), číslo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dátum jej uzatvorenia, dátum
podpísania rozhodcovskej zmluvy, meno a priezvisko mandatára, podpis mandatára a podpis dlžníka.
Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 25.08.2014 strany uzavreli a podpísali na samostatnom dokumente,
v ktorom v Článku II bodu 1. je uvedené, že predmetom tejto rozhodcovskej zmluvy všetky spory,

ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 25.08.2014 vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv súvisiacich s uvedenou úverovou
zmluvou alebo zo zmluvných vzťahov zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu, ako sú napríklad
ručiteľské vyhlásenie, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, dohoda o zmluvnej pokute,záložná zmluva na hnuteľné a nehnuteľné veci, dohoda o vyplatení zmeniek, zmenka, dohoda o uznaní
dlhu, zmluva o zabezpečovacom postúpení pohľadávky a spory, ktoré vzniknú z uplatnenia práv z
týchto vzťahov, budú riešené: a) Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá

žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok). Nakoľko v Článku II bode 1. Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 25.08.2014 je uvedené,
že spory, ktoré vzniknú z uplatnenia práv z týchto vzťahov, budú riešené: a) Stálym rozhodcovským
súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným

súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), potom táto rozhodcovská zmluva obsahuje
alternatívu a v tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov. V rozhodnutí Krajského
súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17CoE/175/2012, tento potvrdil názor, podľa ktorého neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je aj alternatívna (nevýhradná) rozhodcovská doložka, ktorej dôsledkom je, že
rozhodcovský rozsudok je materiálne nevykonateľný exekučný titul vydaný v súkromnoprávnom konaní

súkromnoprávnym orgánom bez akejkoľvek právomoci, keďže neexistuje platne uzavretá rozhodcovská
doložka. Princíp „vigilatibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým) v spotrebiteľských veciach ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Aj z toho dôvodu je nepodstatné, že
spotrebiteľ neexistenciu rozhodcovskej doložky nenamietal v rozhodcovskom konaní.

36. Súd má za to, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky spočíva v skutočnosti, že rozhodcovská
doložka, resp. zmluva, nebola dojednaná po vzniku sporu, ale už pri vzniku záväzkového vzťahu v
rovnaký deň (25.08.2014) ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 306001950 zo dňa 25.08.2014, a
to i napriek tomu, že Rozhodcovská zmluva zo dňa 25.08.2014 umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa
ochrany na štátnom orgáne, ale zároveň je povinný podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak konanie

vyvolá veriteľ. Možnosť iniciovania sporu spotrebiteľom je teda len hypotetická.

37. Keďže rozhodcovský súd rozhodol na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami
sporu,súdsavpredmetnomkonanízaoberalposúdením,čirozhodcovskýsúdmalprávomocnazáklade
Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 25.08.2014 vo veci rozhodnúť. Rozhodcovská zmluva bola zmluvnými

stranami podpísaná v rovnaký deň (25.08.2014) ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 25.08.2014. Hoci sú obe zmluvy na samostatných listinách (formulárových tlačivách), je zrejmé,
že Rozhodcovská zmluva zo dňa 25.08.2014 bola uzatváraná súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.08.2014, a obe predstavujú formulárové zmluvy. Je preto zrejmé, že
dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah predloženej rozhodcovskej zmluvy a nevyjednal

si osobitne podmienky rozhodcovskej zmluvy, nemal možnosť ovplyvniť jej znenie a ustanovení v nej
obsiahnutých. Vzhľadom na uvedené, považuje súd Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 25.08.2014 za
neprijateľnú,pretoženebolaspotrebiteľomosobitnevyjednaná.Okremtoho,súdpoukazujenato,žeobe
zmluvy obsahujú množstvo právnickej terminológie a je nemožné, aby dlžník ako priemerný spotrebiteľ
pochopil ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejmé z

toho, že obe zmluvy boli stranami sporu podpísané v jeden deň.

38. Význam rozhodcovskej zmluvy v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je osobitý
vzhľadom na to, že v prípade sporu o právach a právom chránených záujmoch rozhoduje rozhodcovský
(arbitrážny) súd. Rozhodcovská doložka, resp. zmluva, nie je individuálne dohodnutá, ak bola navrhnutá

vopred a spotrebiteľ nebol schopný ju ovplyvniť najmä v súvislosti s tým, že sa jednalo o predpripravenú
formulárovú zmluvu. Rozhodcovská zmluva musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.
Podľa názoru súdu za individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu možno považovať zmluvu len
vtedy, ak zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ, bude mať možnosť sám vyplniť v zmluve kolónku, či v
prípade sporu bude rozhodovať všeobecný alebo rozhodcovský súd a bude mať možnosť ovplyvniť

výber rozhodcovského súdu. Za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať zmluvu, ktorá je
vopred naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu.

39. Ďalej súd uvádza k alternatíve prejednania sporu zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 25.08.2014 pred všeobecným súdom alebo v rozhodcovskom konaní, dojednanej

v Rozhodcovskej zmluve zo dňa 25.08.2014, že voľba je ponechaná na strane podávajúcej žalobný
návrh, ktorým je v uvedených prípadoch takmer vždy veriteľ ako oprávnený. Rozhodcovská zmluva tak
núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, pokiaľ už bolo začaté v
konkrétnom spore, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým aj taktourčená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Danou možnosťou
obrátiť sa na všeobecný súd je spotrebiteľ znevýhodnený tým, že právo výberu má vždy len žalujúca

strana, ktorou je (aj v tomto prípade) veriteľ ako oprávnený. Z pohľadu spotrebiteľa je v podstate jedno,
či mu rozhodcovské konanie vnúti rozhodcovská zmluva alebo veriteľ svojim konaním, čo je takmer
pravidlo, že rozhodcovské konanie vyvolávajú veritelia (dodávatelia). Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskej právnej ochrany
pred formulárovými zmluvami.

40. S poukazom na Článok II bod 1. Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 25.08.2014 súd tento posúdil
ako ustanovenie spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tak, ako to uvádza § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

41. Vzhľadom na uvedené súd považuje Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 25.08.2014 za neprijateľnú

podmienku a z toho dôvodu, s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, aj za neplatnú, a preto
uzatvára, že rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť, tzn. vydať rozhodcovský
rozsudok. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku enunciátu tohto rozsudku,
ktorým zrušil Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii
pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 09 Bratislava, zriadeným záujmovým združením právnických

osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971 zo dňa
07.08.2017 pod spisovou značkou SRSAspA 15810/16.

42. Nakoľko primárnym pre rozhodnutie súdu bolo zistenie neexistencie právomoci rozhodcovského
súdu vec prejednať a rozhodnúť, bolo bez právneho významu posudzovať prostriedky procesného útoku

žalobcu [dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. g), i), j) a l) zákona č.
355/2014 Z. z.] a prostriedky procesnej obrany žalovaného v tomto spore.

II.

43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v II. výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods.
1 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

44. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Žalobca mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, preto má nárok na
náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech

nemal, v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100%.

48. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

49. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

III.

50. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo žaloby súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 veta prvá
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).51. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd
jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť

žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

52.Podľa§4ods.2písm.u)zákonač.71/1992Zb.vzneníúčinnomvčasepodaniažaloby(23.11.2017),
od poplatku sú oslobodení: u) spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného
predpisu.

53. Keďže na žalobcu sa v tomto spore vzťahuje osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa
citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom v čase podania
žaloby, a súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel, prešla povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby
podľa výsledku konania na neúspešného žalovaného v súlade s citovaným ustanovením § 2 ods. 2 vety
prvej zákona č. 71/1992 Zb. Súd preto v III. výroku enunciátu rozsudku rozhodol o povinnosti žalovaného

zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 331,50 eur (podľa Položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych
poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb.) na účet Okresného súdu Bratislava I do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., podľa
ktorého ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
uložila povinnosť zaplatiť poplatok.

Poučenie:

Proti I. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§
355 ods. 1 CSP).

Proti II. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je

prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§
362 ods. 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a
ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/

(§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci(§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 CSP).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§
38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a

o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).