Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, August 22, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200084
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4022200084.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: T. L., bytom F. S., S. XXXX/XX, proti žalovanej: Sociálna

poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.
XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24. 11. 2021, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.
Krajský súd žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

I.

1. Rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24. 11. 2021 podľa § 218 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.
XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09. 04. 2021 o priznaní invalidného dôchodku od 08. 09. 2020 tak, že podľa
§ 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
sa žalobcovi priznáva od 08. 09. 2020 invalidný dôchodok v sume 261,60 eur mesačne.

Podľa § 82, § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sa od 01. 01. 2021 zvyšuje invalidný

dôchodok na sumu 268,50 eur mesačne.

Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sa od 01. 01. 2022 zvyšuje invalidný dôchodok
na sumu 272,- eur mesačne.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 09. 04. 2021 priznal žalobcovi invalidný dôchodok
od 08. 09. 2020 podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov v sume 196,30 eur mesačne a zároveň zvýšil podľa § 82 a § 293dx zákona č.
461/2003 Z.z. invalidný dôchodok od 01. 01. 2021 na sumu 201,50 eur mesačne.
Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra zo dňa 21.
01. 2021 žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobcu bola posudkovým lekárom určená na 45 % od 08. 09.
2020.

II.3. Žalobca podal voči rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal dátum vzniku invalidity, pretože
invalidným sa stal v dôsledku úrazu, ktorý utrpel 10. 09. 2019 a taktiež namietal rozhodujúce zdravotné
postihnutieajehozaradeniepodľaprílohyč.4kzákonuč.461/2003Z.z. Žiadaloopätovnepreskúmanie

zdravotného stavu a priznanie invalidného dôchodku od 10. 09. 2019, pretože po úraze má nepriaznivé
postavenie chodidiel s obojstranným postihnutím pätnej kosti s ťažkou deformáciou nohy a postihnutím
chôdze. Predložil správu z rehabilitačného vyšetrenia z 31. 10. 2019, traumatologického vyšetrenia z 10.
06. 2020, 08. 12. 2020, lekársku správu z interného vyšetrenia zo dňa 16. 06. 2020, prepúšťaciu správu
z hospitalizácie liečebného ústavu Marína od 25. 08. 2020 do 22. 09. 2020, správu zo psychologického

vyšetrenia z 27. 04. 2021 a z 27. 01. 2021.

4. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka posúdený opätovne posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra dňa 02. 06. 2021, ktorý zotrval na
svojom posudku, nevyhovel odvolaniu účastníka a postúpil spisový materiál posudkovému lekárovi
ústredia so sídlom v Nitre.

Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne,
ústredie, so sídlom v Nitre dňa 13. 09. 2021 neskoré následky po zlomenine dolných končatín a
zaradil ich podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov podľa kapt.
XV., odd. G položka 57 písm. b/ ako choroby podporného a pohybového aparátu postihnutie končatín,

iné poškodenia funkcie nohy, s poruchou chôdze ťažkého stupňa, obojstranné postihnutie, ktorému
zodpovedá miera poklesu 50 %.

Za ostatné zdravotné postihnutia mu bola zvýšená miera poklesu o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č.
461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.

Pre posúdenie zdravotného stavu boli zohľadnené nasledovné lekárske správy:
prepúšťacia správa z hospitalizácie na oddelení úrazovej chirurgie II. Ortopedicko traumatologickej
klinike LFUK UNEBE Bratislava od 10. 09. 2019 do 13. 09. 2019, prepúšťacia správa z hospitalizácie
na Klinike úrazovej ortopédie a chirurgie FN Nitra od 13. 09. 2019 do 04. 10. 2019 a od 15. 01. 2020

do 17. 01. 2020, rehabilitačného vyšetrenia z 31. 10. 2019, traumatologického vyšetrenia z 10. 06.
2020, 08. 12. 2020, lekársku správu z interného vyšetrenia zo dňa 16. 06. 2020, prepúšťaciu správu
z hospitalizácie liečebného ústavu Marína v Kováčovej od 25. 08. 2020 do 22. 09. 2020, správu zo
psychologického vyšetrenia z 27. 04. 2021 a z 27. 01. 2021.

V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania, podľa
predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Nitre vyhodnotil zdravotný stav účastníka
konania v jeho neprítomnosti na základe prijatých opatrení v súvislosti s ochorením Covid19. Poukázal
na to, že účastník konania dňa 10. 09. 2019, pri páde z výšky, utrpel na pravej končatine trieštivú

vnútrokĺbovú zlomeninu dolného konca holennej kosti, dolnej časti tela ihlice, s posunom ulomenie z
vonkajšieho okraja členkovej kosti a vnútrokĺbovú zlomeninu dolného konca holennej kosti s posunom
na ľavej dolnej končatine. Zároveň bol dokumentovaný stav po zahojenej starej zlomenine tela holennej
kosti a ihlice vpravo. Stav bol riešený obojstranne, externými fixátormi a následne osteosyntézou ľavého
predkolenia. Žalobca pooperačne rehabilitoval. Pre neuspokojivo zhojenú zlomeninu dolného segmentu

pravej holennej kosti bola v januári 2020 prevedená artrodéza pravého členkového kĺbu. Komplexnou
rehabilitáciou, vrátane pobytu v špecializovanom liečebnom ústave kúpele Kováčová sa uvoľnili a
posilnili svalové štruktúry dolných končatín, najmä v oblasti lýtka. Artrodéza je v strednom postavení,
členok je zhrubnutý, hybnosť v pravom členku je popisovaná s ťažkým obmedzením, nevykoná dozrálnu
flexiou, hybnosť v ľavom členku je stredne ťažko obmedzená, röntgenologicky s korektným postavením.

Zlepšil sa stereotyp chôdze, stoj na jednej nohe je stabilnejší, lepšie vľavo, chôdza je o širšej báze s
napádaním na pravú dolnú končatinu, s pomocou francúzskej barli, možná i bez pomôcky, neobratná.
Hybnosť v kolenných a bedrových kĺboch viazne iba terminálne. Nakoľko v dôsledku komplikovanej
trieštivej zlomeniny pravého členka a zlomeniny ľavého členka pretrváva ťažká porucha funkcie pravej
nohy, porucha funkcie ľavej nohy je na úrovni stredne ťažkého poškodenia, s výraznou poruchou

chôdze, aktuálnemu funkčnému stavu, zodpovedá zaradenie do položky - iné poškodenie funkcie nohy,
obojstranné postihnutie s určením miery poklesu na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 50 %.Pre ďalšie zdravotné postihnutia posudkový lekár zvýšil percentuálnu mieru o 10 % podľa § 71 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z., a to pre varixy dolných končatín, bez známok zápalu na intermitentnej
venotickej liečbe, v psychodiagnostickom závere z januára 2021 sa jedná o adaptačnú poruchu s

epizodicky sa vyskytujúcimi stavmi úzkosti a depresívnej reakcie ako aj na hodnoty TK, ktoré sú pri
monoterapii antihypertenzívom uspokojivé, funkčne NYHA 1 bez známok podstatného zníženia výkonu
pri obvyklom fyzickom zaťažení. Celková miera poklesu schopnosti žalobcu je 60 %. Čo sa týka dátumu
vzniku invalidity, tento posudkový lekár stanovil od 08. 09. 2020, t.j. po skončení podporného obdobia
a nie úrazu t.j. 10. 09. 2019, pretože vtedy bola vystavená dočasná pracovná neschopnosť, ktorá trvá

a dátum vzniku invalidity je možné určiť až po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, t.j. jedného
roka.

5. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na
invalidný dôchodok ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72
a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný

predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 72 ods. 1 písm. g/ a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, počet rokov
dôchodkového poistenia pred vznikom nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov
je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity.

Pred vznikom invalidity, t.j. 08. 09. 2020 získal 13398 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení
nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového
poistenia, čo je 36 rokov a 258 dní dôchodkového poistenia, teda splnil potrený počet rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č.
600/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia
získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku
nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a
percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé
kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období
vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v
znení neskoršíchpredpisovakokalendárneroky predrokom,vktorom bolisplnené podmienky nároku
na dôchodok, sú to kalendárne roky 1984 až 2019. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky

pred 01. 01. 1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby,
doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, doby poberania invalidného dôchodku po 31. 12. 2007, alebo
obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod.
Osobné mzdové body sa v tých kal. rokoch zisťujú osobitne za kal. rok, a to ako podiel úhrnu
vymeriavacích základoch, z ktorých sa platilo na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho

základu. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2019 sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu
za rok 2018.

Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového
poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, patrí za takýto

kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Ak poistenec v takomto kalendárnom roku
nezískal aj iné obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je možné určiť osobný mzdový bod, tento
kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového
bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie
dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového

bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov.

Pretože účastník konania získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov a získali dobu inej vojenskej služby alebo dobu civilnej služby v kalendárnom roku 1984 - 130

dní, v kalendárnom roku 1987 - 267 dní, v kalendárnom roku 1988 - 47 dní, v kalendárnom roku 1991 -
47 dní, v kalendárnom roku 1993 - 42 dní, v kalendárnom roku 1995 - 36 dní, v kalendárnom roku 1996
6 dní, v kalendárnom roku 1997 - 59 dní, v kalendárnom roku 1998 - 120 dní, v kalendárnom roku 1999
14 dní, patrí mu za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 18,5735.

V rozhodujúcom období úhrnom získal 11 203 dní dôchodkového poistenia, to je 30,6932 rokov
dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období,
priemerný osobný mzdový bod, je 0,6052. Podľa § 63 ods. 4 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení

neskorších predpisov sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta
v roku 2020 - 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu.

V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,6842.

Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 8. septembru 2020, účastník konania získal 13398 dní

obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste, ku ktorému sa
pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Podľa §
73 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 321/2019 Z. z. na určenie obdobia od vzniku nároku
na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku sa pri určení dôchodkového veku výchova
dieťaťa nezohľadňuje. Vzhľadom na uvedené je dôchodkový vek účastníka konania na účely invalidného

dôchodku podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
vek 63 rokov a desať kalendárnych mesiacov. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do
dovŕšenia dôchodkového veku získal 3 175 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 16 573 dní, čo
na účely výpočtu dôchodku predstavuje 45,4055 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného
obdobia.

Aktuálna dôchodková hodnota k 08. 09. 2020 je 13,6361 eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty
na rok 2019 - 12,6657 eur a indexu 1,07661290.
Suma invalidného dôchodku je 254,20 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný

osobný mzdový bod je 0,6842 x 45,4055 rokov obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným
obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 13,6361 x 60 % = 254,20 eur mesačne.

Suma invalidného dôchodku sa ďalej zvyšuje podľa § 82, § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. odo dňa
priznania dôchodku o 2,9 % mesačne na sumu 261,60 eur.

Suma invalidného dôchodku sa ďalej zvyšuje podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. od 01. 01.
2021 o 2,6%, čo je o 6,90 eur mesačne, na sumu 268,50 eur.

Suma invalidného dôchodku sa ďalej zvyšuje podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. od 01. 01. 2022 o

1,3%, čo je o 3,50 eur mesačne, na sumu 272,- eur.

IV.

6. Žalobca podal žalobu voči rozhodnutiu žalovanej, v ktorej uviedol, že už v odvolaní proti rozhodnutiu
správneho orgánu rozporoval okrem iného aj dátum vzniku invalidity od 08. 09. 2020 dovolávajúc sa
tým, že invalidným sa stal v dôsledku úrazu, ktorý utrpel dňa 10. 09. 2019, a preto žiadal o priznanie
invalidného dôchodku od tohto dátumu. Tejto námietke mu nebolo vyhovené ani druhostupňovým
rozhodnutím, ktorým mu tiež bol priznaný invalidný dôchodok od 10. 09. 2020, t.j. po skončení

podporného obdobia. Poukazoval na ustanovenie § 80 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok sa nevypláca počas obdobia, v
ktorom z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti má poistenec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej
pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného právneho predpisu alebo nemocenské ak
dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného

dôchodku alebo invalidného dôchodku. Dôležité je však aby mal dôchodok priznaný ešte pred
vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti a v tomto prípade môže súbežne poberať dve dávky -
dôchodkovú a nemocenskú. Ak mu však sociálna poisťovňa prizná invalidný dôchodok až v čase
keď už práceneschopnosť trvá, k súbehu výplaty nemocenskej dávky a dôchodkovej dávky dôjsťnemôže, sociálna poisťovňa mu v takomto prípade začne dôchodok vyplácať až po skončení poberania
nemocenskej dávky.

Rozhodnutím žalovanej sa dostal do nerovného postavenia s poistencami, u ktorých je súbeh
invalidného dôchodku a nemocenského možný. Mal za to, že ustanovenie § 80 citovaného zákona,
odporuje základným ústavným princípom zakotveným v čl. 12 ods. 1, 2 princípom zákazu diskriminácie
garantovaným v č. 13 ods. 3 Ústavy SR a súčasne zasahuje do základného práva na hmotné
zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu garantovaného v čl. 39 ods. 1 Ústavy SR.

Ďalej poukazuje vo svojej žalobe na návrh novely zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, kde sa navrhuje odstránenie zákazu súbehu
nemocenského a invalidného dôchodku ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním tohto
dôchodku. Navrhol zrušiť rozhodnutie žalovanej pre jeho nepreskúmateľnosť.

V.

7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11. 04. 2022 uviedla, že námietky, ktoré uvádza
žalobca v žalobe sú totožné s námietkami, ktoré uvádzal v odvolaní, čo sa týka ustanovenia § 80 zákona
č. 461/2003 Z.z., ktoré považuje žalobca za diskriminačné voči jeho osobe, je potrebné uviesť, že toto

ustanovenie je záväzného charakteru. Kogentné zákonné ustanovenia neposkytujú priestor odchýliť sa
od nich ani možnosť ich nerešpektovať. Z uvedeného vyplýva, že v oblasti sociálneho poistenia zákon
neumožňuje žiadnu inú alternatívu rozhodovania. Takéto rozhodnutie by bolo nezákonné. Preto v súlade
s týmto ustanovením žalovaná priznala invalidný dôchodok žalobcovi po skončení podporného obdobia,
t.j. 08. 09. 2020.

8. V súvislosti s námietkou žalobcu, ktorou poukazuje na diskriminačný rozmer ustanovenia § 80 zákona
č. 461/2003 Z.z. žalovaná poukazuje na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,
podľa ktorej je právo na užívanie práv zaručených Európskym dvorom o ochrane ľudských práv a
základných slobôd bez diskriminácie porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia

zachádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami,
ktorých situácie sa citeľne líšia. Žalobca neuviedol žiadnu konkrétnu námietku, ktorou by preukázal
odlišné zaobchádzanie než s inými poistencami s rovnakými alebo podobnými skutkovými okolnosťami,
resp. ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Preto táto námietka žalobcu je nedôvodná.

VI.
9. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe žalobcom prejednal bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 a podľa § 190 SSP dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol.
10. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho

orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaná
odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých
právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré vytvárajú
dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.

11. Žalobca si požiadal žiadosťou zo dňa 21. 01. 2021 o invalidný dôchodok, ktorý žiadal priznať od
08. 09. 2020. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky
Nitra zo dňa 21. 01. 2021 žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40
%, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobcu bola posudkovým lekárom určená

na 12 % od 08. 09. 2020, t.j. dňom po ukončení podporného obdobia. Invalidita vznikla v dôsledku úrazu.

12. Prvostupňovýsprávnyorgánrozhodnutímzodňa09.04.20210priznalžalobcoviinvalidnýdôchodok
od 08. 09. 2020 v sume 196,30 eur, ktorý bol zvýšený podľa § 82 a § 293dx od 01. 01. 2021 na sumu
201,50 eur mesačne.

13. V dôsledku podaného odvolania žalobcu bol opätovne preskúmavaný zdravotný stav posudkovou
lekárkou Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra dňa 02. 06. 2021, ktorá opätovne preskúmala zdravotný
stav žalobcu na základe predložených lekárskych nálezov v jeho neprítomnosti v súvislosti s prijatýmiopatreniamipočaskrízovejsituácieavsúlade§153ods.5zákonač.461/2003Z.z. Kodvolaniupredložil
žalobca správu psychológa. Posudková lekárka posúdila opätovne zdravotný stav žalobcu a uviedla,
že doložené lekárske nálezy nepreukazujú zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by boli dôvodnom na

zmenu posudkového záveru. Ponechala percentuálnu mieru 45 % a dátum vzniku invalidity ponechala
na dátum 08. 09. 2020, t.j. deň po ukončení podporného obdobia.

14. Spis postúpila posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne ústredia so sídlom v Nitre, ktorý dňa 13.
09. 2021 opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti a zmenil rozhodujúce zdravotné

postihnutie vzhľadom na tú skutočnosť, že v dôsledku komplikovanej trieštivej zlomeniny pravého členka
a zlomeniny ľavého členka pretrváva ťažká porucha funkcie pravej nohy, porucha funkcie ľavej nohy
je na úrovni stredne ťažkého poškodenia s výraznou poruchou chôdze, aktuálnemu funkčnému nálezu
zodpovedázaradenieochoreniadopoložky-inépoškodeniefunkcienohy,obojstrannépostihnutiepodľa
prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. kapt. XV. odd. G položka 57 písm. b/. Určil mieru poklesu na
dolnej hranici rozpätia 50 % z dôvodu, že komplexnou rehabilitáciou, vrátane pobytu v Špecializovanom

liečebnom ústave kúpele Kováčová sa uvoľnili a posilnili svalové štruktúry dolných končatín, najmä
v oblasti lýtka. Artrodéza je v strednom postavení, členok je zhrubnutý, hybnosť v pravom členku je
popisovaná s ťažkým obmedzením, nevykoná dorzálnu flexiu, hybnosť v ľavom členku je stredne ťažko
obmedzená, röntgenologickým, s korektným postavením. Zlepšil sa stereotyp chôdze, stoji na jednej
končatine je obojstranne stabilnejší, lepšie vľavo. Chôdza je o širšej báze s napádaním na pravú dolnú

končatinu s pomocou fr. barli, možná i bez pomôcky, neobratná. Hybnosť v kolenných a bedrových
kĺboch viazne, iba terminálne.

V dôsledku ďalších zdravotných postihnutí žalobcu, a to hypertenziu a zmiešanú úzkostnú a depresívnu
poruchu zvýšil posudkový lekár percentuálnu mieru o 10 % podľa § 70 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.

Čo sa týka vzniku dátumu invalidity, keďže po úraze žalobcu mu bola vystavená dočasná pracovná
neschopnosť 10 .09. 2019, ktorá trvala, dátum vzniku invalidity je možné určiť až po skončení dočasnej
pracovnej neschopnosti, prípadne podporného obdobia. V danom prípade to u žalobcu bolo dňa 08. 09.
2020, preto tento dátum bol určený ako dátum vzniku invalidity.

15. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1 rok.

Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného

predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného

stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnostirekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.
Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa
predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

16. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobcu neboli známe a
zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil. Posudkový lekár
rozhodol na základe posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobca sťažuje a
svoj posudok aj náležite zdôvodnil.
17. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia
žalovaného ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov vyhodnotili, že

zdravotný stav žalobcu je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 60 % od 08. 09. 2020, t.j. po ukončení podporného obdobia. Žalobca v žalobe
nepreukázal listinnými dôkazmi, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyšší stupeň invalidity.
18. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom o
sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu.

19. K námietke žalobcu, ktorú uvádzal v žalobe týkajúcu sa ustanovenia § 80 zákona č. 461/2003 Z.z.,
že je nekomformný s Ústavou SR a vytvára artitrárnu nerovnosť a diskrimináciu správny súd uvádza,
že je irelevantná, pretože správny orgán, teda žalovaná, musí rozhodovať v súlade s ustanoveniami
zákona č. 461/2003 Z.z.
20. Čo sa týka ďalšej námietky, ktorú uvádza žalobca v žalobe, že je pripravovaná novela zákona č.

461/2003 Z.z. správny súd uvádza, že táto novela doposiaľ nebola schválená a nebude mať podľa
názoru súdu retroaktívne účinky.
21. V súvislosti s námietkou žalobcu, ktorou poukazuje na diskriminačný rozmer ustanovenia § 80
zákona č. 461/2003 Z.z. žalobca neuviedol žiadnu konkrétnu námietku, ktorou by preukázal odlišné
zaobchádzanie s ním ako s inými poistencami, ktoré majú rovnaké alebo podobné situácie. Preto túto

námietku považoval súd za nedôvodnú.
22. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť
rozhodnutie žalovanej zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol. Ak by žalobca
relevantným spôsobom preukázal výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu, môže kedykoľvek
požiadať žalovanú o zvýšenie sumy invalidného dôchodku.

23. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov
konania, pretože nemal v konaní úspech.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje

inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1

mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej

sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1).
Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).