Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 6C/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120407161
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2021:6120407161.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s.,

so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31383408, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
SEDLAČKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186 proti žalovaným:
1/ J. Š.X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., H. XX, 2/ I. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., H.Á. XX, zastúpeným
JUDr. Marekom Letkovským, advokátom so sídlom v Bratislave, Legionárska 1/C, IČO: 42 261 414, o
zaplatenie 3 952 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaní v 1. a v 2. rade majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania, každý v rozsahu 100%,
vo výške, o ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovaným v 1. a v 2. rade zaplatenia sumy 3 952 € spolu
s úrokmi z omeškania 5% ročne zo sumy 3 952 € od 25.01.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu podal dňa 23.10.2020 na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní podľa zákona
č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.
(2) Odôvodnil ju tým, že ako poisťovateľ uzatvoril so žalovanou v 1. rade ako poistníkom poistnú

zmluvu č. 606/289295 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla (ďalej len „PZP“). Dňa 14.09.2017 došlo k dopravnej nehode pri prevádzke
motorového vozidla N. XXX s evidenčným číslom N. s iným motorovým vozidlom, pri ktorej bolo
poškodené aj ďalšie, stojace motorové vozidlo. Vinníkom dopravnej nehody bol žalovaný v 2. rade.
Žalobca na základe poistnej zmluvy uhradil poškodenému škodu vo výške spolu 4 940 € dňa 24.10.2017
a výšku poistného plnenia oznámil poškodenému listom zo dňa 24.10.2017. Keďže žalovaná v 1. rade
neoznámila vznik škodovej udalosti do 15 dní od jej vzniku, žalobca si uplatnil voči nej nárok na náhradu

poistného plnenia vo výške 3 952 €. Keďže žalovaný v 2. rade oznámil vznik poistnej udalosti až dňa
13.11.2017, teda viac ako 15 dní od vzniku poistnej udalosti, žalobca si voči nemu uplatnil nárok na
náhradu poistného plnenia vo výške 3 952 €. Žalobca si uplatňuje proti žalovaným plnenie v nižšej
výške, ako bola výška poistného plnenia, ktorú poskytol poškodenému. Listom zo dňa 25.01.2018 vyzval
žalovanú v 1. rade na zaplatenie sumy 3 952 €. Žalovaná svoj peňažný záväzok nesplnila. Listom zo
dňa 25.10.2017 vyzval žalovaného v 2. rade na zaplatenie sumy 3 952 €. Rovnako ho vyzval listom
zo dňa 25.01.2018. Žalovaný svoj peňažný záväzok nesplnil. Keďže sú obaja v omeškaní, uplatňuje si

proti nim žalobca aj úroky z omeškania, a to odo dňa posledného pokusu o mimosúdne vyriešenie veci.
Právne odôvodnil žalobu poukazom na ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP, a to ustanoveniami
§ 2 písm. d), písm. e), § 4 ods. 1, § 10 ods. 1, § 12 ods. 2, ods. 2.(3) Ako dôkazy v žalobe označil poistnú zmluvu, reláciu o dopravnej nehode, oznámenie o poistnej
udalosti, oznámenie poškodeného o poistnej udalosti, oznámenie o poistnom plnení, potvrdenie o
úhrade poistného plnenia, list žalobcu zo dňa 25.10.2017, 25.01.2018, základné úrokové sadzby ECB.

(4) Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 13.11.2020 sp. zn.
40Up/141/2020, proti ktorému podali včas odpor obaja žalovaní.
(5) Odpor odôvodnili tým a k žalobe sa vyjadrili tak, že neuznávajú uplatnenú pohľadávku ani sčasti.
Potvrdili skutkové tvrdenia žalobcu, že so žalovanou 1 ako poistníkom uzavrel poistnú zmluvu o PZP, ako
aj že dňa 14.09.2017 došlo pri prevádzke poisteného vozidla ku škode, pričom za vinníka bol označený

žalovaný v 2. rade. Potvrdili aj skutkové tvrdenie, že žalobca zaplatil poškodenému ako náhradu škody
sumu 4 940 €. Takisto nerozporovali, že žalobca si uplatnil dňa 25.10.2017 voči žalovanému v 2. rade
postih vo výške 3 952 €. Rovnakú výzvu na zaplatenie adresoval žalovanej v 1. rade dňa 25.01.2018.
Žalovaní boli v kontakte so žalobcom a snažili sa o mimosúdne vyriešenie sporu. Žalobca ich návrh
odmietol. Vznášajú námietku premlčania nároku žalobcu. Majú za to, že medzi žalobcom a žalovanými
existuje spotrebiteľský vzťah a je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V

tej súvislosti namietali postup upomínacieho súdu v konaní, keď podľa nich mal návrh žalobcu odmietnuť
ako neprípustný. Poukázali ďalej na to, že oneskorené formálne oznámenie poistnej udalosti je len
drobnou administratívnou chybou, ktorá nemohla žalobcovi spôsobiť žiadnu škodu, pretože žalobca o
poistnej udalosti vedel, čo vyplýva napr. z relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody zo
dňa 18.09.2017, teda krátko po poistnej udalosti, a teda je nepochybné, že žalobca ako poisťovateľ o

poistnej udalosti vedel alebo musel vedieť. Jeho vedomosť vyplýva aj z toho, že k vydaniu oznámenia o
poistnom plnení došlo 24.10.2017, teda skôr ako žalovaný v 2. rade doplnil formálne formulár oznámenia
o poistnej udalosti. V čase vydania oznámenia bol žalovaný v 2. rade ešte stále v zlom zdravotnom stave
a práceneschopný. Poukazujú na to, že žalovaný v 2. rade bol po nehode vážne zranený, čo je dôvodom
hodnýmosobitnéhozreteľa,atedabyžalobcovinemalvzniknúťnárokpoisťovateľavzmysle§12zákona

o PZP. Žalovaný v 2.rade bol po nehode hospitalizovaný a až do 05.03.2018 bol práceneschopný, čo
je takmer 6 mesiacov od vzniku nehody. Žalovaná v 1. rade ako manželka žalovaného v 2. rade bola
ešte dlho po nehode v šoku a celú situáciu veľmi ťažko znášala, keďže jej manžel bol v ohrození života
a musel podstúpiť operácie a mal veľké zdravotné problémy. Starosti ako auto a plnenie formálnych
povinností voči žalobcovi považovala za menej podstatné ako zdravotný stav svojho manžela. Keď

sa žalovaný v 2. rade v nemocnici po nehode prebral, na nič si nepamätal. Mal silný otras mozgu,
pomliaždenie a krvácanie do mozgu na viacerých častiach. K vedomiu prišiel až po operácii bránice.
Mal sériovú zlomeninu rebier, roztrhnutie pľúc, zlomeninu ramennej kosti, trieštivú, liečenú operáciou.
Ide o vážne zranenia, ktoré zranenému znemožňujú vykonávanie aj jednoduchých úkonov. Operáciou
sa všetky zdravotné obmedzenia žalovaného v 2. rade neodstránili hneď, mal množstvo vývodov, infúzií,

boli mu podávané rôzne lieky, ktoré mali vplyv na jeho fyzický aj psychický stav. Ide teda o vážne dôvody,
na ktoré bolo treba brať zreteľ a nepovažovať formálne oneskorené oznámenie poistnej udalosti za
porušenie povinnosti, vzhľadom na vážnosť nehody a stav oboch žalovaných po nehode. Žalovanému
v 2. rade bola odkladaná operácia, pretože by mohlo byť riskantné ho uspať. Žalovaného v 2. rade
z nemocnice vyzdvihla manželka - žalovaná v 1. rade spolu s ďalšou osobou, pričom jeho zdravotný

stav bol naďalej zlý, bol na vozíčku, slabý, mal problém s rovnováhou. Následne sa žalovaná v 1.
rade o žalovaného v 2. rade osobne a celodenne starala, dva týždne si zobrala dovolenku v práci,
pretože jeho stav bol taký, že nevládal ani vstať z postele a vyžadoval si neustálu starostlivosť. Žalovaní
boli po prepustení žalovaného v 2. rade z nemocnice ešte dlho v zlom psychickom i fyzickom stave,
žalovaný v 2. rade zrejme aj vplyvom liekov nebol v poriadku ani psychicky, žalovaná v 1. rade mala

starosti s opatrovaním žalovaného v 2. rade. Obaja robili maximum, aby boli súčinní polícií a aby
sa žalovaný v 2. rade čím skôr zotavil a aby sa obaja psychicky upokojili. Keďže žalobca o nehode
vedel a aktívne ju riešil, žalovaným vôbec nenapadlo, že vzhľadom k ich situácií sú povinní ešte aj
formálne doručovať oznámenie o poistnej udalosti. Keď začal od nich žalobca žiadať regresný nárok,
žalovaní podali aj odvolanie voči postihu, pričom išlo stále o obdobie práceneschopnosti žalovaného v

2. rade. Na odvolanie reagoval žalobca odmietavo. Keď sa stav žalovaných zlepšil, splnili aj formálne
oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi. Vzhľadom k stavu a situácii žalovaných nemohlo dôjsť k vzniku
nároku poisťovateľa - žalobcu na náhradu poistného plnenia, pretože žalovaní neporušili povinnosti
podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona o PZP bez dôvodov hodných osobitného zreteľa. Poukazujú aj na
Všeobecné poistné podmienky pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „VPP“), a to na čl. 6 ods. 1 písm. j), čl. 6 ods. 2. Majú za
to, že aj keby došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaných (čo popierajú), poisťovateľ má nárok
len na primeranú náhradu toho, čo za poistníka plnil, a to podľa toho, aký vplyv malo porušenie na
rozsah a výšku povinnosti žalobcu plniť. Aj ak by k porušeniu došlo, tak by to bolo zo strany žalovanýchnevedome, pretože mali za to, že keďže žalobca ako poisťovateľ poistnú udalosť rieši a likviduje, nie
je potrebné ďalšie formálne oznámenie, ktoré by bolo komplikované a nadbytočné vzhľadom k stavu
žalovaných po autonehode. Žalobca mal o poistnej udalosti vedomosť, keďže už 24.10.2017 bola

vyhotovená likvidačná správa k poistnej udalosti z PZP zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a zároveň bolo vyhotovené oznámenie o poistnom plnení. Žalobca udalosť aktívne
riešil, likvidoval a dokonca aj vybavil oveľa skôr, ako mu bol oficiálnym spôsobom doručený formulár
oznámenie o poistnej udalosti. Ani dodržanie administratívneho postupu by nemalo žiaden vplyv na
činnosť žalobcu a vyplatenie poistného plnenia poškodenému. V prípade, ak by súd priznal požadovanú

sumu žalobcovi, došlo by tým k prílišnej formálnosti výkladu zákona, ktorý by bol neprimerane prísny
vzhľadom k porušenej povinnosti. Bol by aj v konflikte s dobrými mravmi, pretože drobné administratívne
pochybenie žalovaných, ktoré bolo ovplyvnené ich fyzickým a psychickým stavom po autonehode by
spôsobilo, že takmer celú vyplatenú sumu by žalobca ako poisťovateľ preniesol na žalovaných ako
spotrebiteľov. Aj v zmysle VPP by bol žaloba oprávnený požadovať len primeranú náhradu podľa toho,
aký malo porušenie povinnosti poistníka vplyv na rozsah a výšku plnenia. Keďže rozsah a výška plnenia

boli stanovené v primeranom čase, žalobca mal o poistnej udalosti včas potrebné informácie a k likvidácii
a šetreniu došlo bez akéhokoľvek vplyvu oneskoreného formálneho oznámenia zo strany žalovaných,
je zrejmé, že tento administratívny nedostatok nemal a ani nemohol mať žiaden vplyv na rozsah a
výšku povinnosti žalobcu plniť. Žalobcovi nevznikol žiaden nárok na náhradu poistného plnenia, lebo
akýkoľvek priznaný nárok by bol v rozpore s VPP. Teoretické porušenie povinnosti zo strany žalovaných

by bolo natoľko nevýznamné a zanedbateľné a bez akéhokoľvek vplyvu na to, či žalobca vedomosť po
poistnej udalosti mal, respektíve ako plnil, že nie je možné hovoriť o akomkoľvek nároku žalobcu na
plnenie v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP. Žalobcom požadovaná náhrada je neprimerane
vysokáajvzmyslejudikatúry,poukázalinarozsudokOSBratislavaV10C/462/2011,ktorýmsúdzaviazal
žalovaného na plnenie vo výške 10% z poskytnutého poistného plnenia. Žalovaní poukázali aj na to,

že žalobca podal žalobu 1 deň pred uplynutím doby 3 rokov od oznámenia o poistnom plnení. Z jeho
správania dôvodne očakávali, že po tom, ako v písomnej komunikácii vyzval žalovaných na úhradu a
hrozil im súdnym konaním, bude prípadná žaloba z jeho strany podaná v primeranom čase po tom, ako
snaha o mimosúdne riešenie veci nebola úspešná a nie viac ako 3 roky od nehody, z ktorej vzniknutú
škodu žalobca plnil. Také konanie považujú za špekulatívne, neseriózne a v rozpore s dobrými mravmi.

Právne poukázali na ustanovenia § 52, § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 6 písm. d), § 6
ods. 1 písm. a), § 6 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, § 10 ods. 1 až ods. 4, § 12 ods. 1 písm. g)
zákona o PZP.
(6) Ako dôkazy žalovaní označili poistnú zmluvu, oznámenie o poistnom plnení, vyjadrenie v mene
žalovanej v 1. rade z 12.02.2018, vyjadrenie v mene žalovaného v 2. rade z 12.02.2018, vyjadrenie

- návrh na zmier z 13.04.2018, vyjadrenie žalobcu doručené 03.05.2018, reláciu dopravnej polície
PZ o priebehu dopravnej nehody zo dňa 18.09.2018, oznámenie o poistnej udalosti, oznámenie o
poistnom plnení datované 24.10.2017, lekársku správu z 22.11.2017, výsluch žalovaných v 1. rade a
v 2. rade, odvolanie proti postihu, odpoveď na odvolanie, VPP, likvidačnú správu k poistnej udalosti z
PZP zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, rozsudok Okresného súdu

Bratislava V sp. zn. 10C/462/2011 zo dňa 03.06.2013.
(7) Okresný súd Banská Bystrica odpor doručil právnemu zástupcovi žalobcu. Ten k nemu v písomnom
vyjadrení (replike) uviedol, že uplatnený nárok nemá povahu nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaní
v spore nemajú postavenie spotrebiteľa. Znovu zopakoval skutkové tvrdenia o zaplatení poistného
plnenia a o oznámení výšky škody a uviedol, že právo bolo uplatnené včas, v rámci 3-ročnej premlčacej

doby. Námietka premlčania teda nie je opodstatnená a nie je podstatné, v ktorý deň premlčacej doby
bol nárok uplatnený. Povinnosť oznámiť škodovú udalosť vyplýva priamo zo zákona, pre jej splnenie
je nevyhnutné, aby išlo o písomné ohlásenie poistnej udalosti na predtlačenom tlačive. Oznamovacia
povinnosť poškodeného má nedozerný význam. Náhradu škody poškodenému môže poisťovňa priznať
iba na základe dôvodného návrhu, pričom iba včasné oznámenie a šetrenie poistnej udalosti môže

byť relevantným základom pre posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Tým, že žalobca v
čase uplatnenia náhrady škody o poistnej udalosti nevie, nemôže kvalifikovane reflektovať na tento
návrh, nakoľko nie je možné posúdiť jeho dôvodnosť. Následne je nútený vykonať z dôvodu zanedbania
povinnosti žalovaného mnohé úkony na preukázanie právneho základu zodpovednosti. Oneskorená
platba poistných plnení, resp. náhrad škôd môže vytvárať nepriaznivý obraz o ich spoločnosti,

čo môže mať zlý dopad na postavenie spoločnosti na poistnom trhu. V neposlednom rade vedie
zanedbaniepovinnostipoistenýchksťaženiutvorbyrezervynapoistnéplnenie.Poukázalnarozhodnutie
NajvyššiehosúduSRzodňa14.03.2011vovecisp.zn.3Cdo257/2009,vktoromboloriešenéuplatnenie
práva podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona o PZP a uplatnenie takého práva bolo vyhodnotené akonepriečiace sa dobrým mravom a to ani v prípade, ak poisťovateľ získal postačujúce údaje potrebné pre
poskytnutie poistného plnenia už z oznámenia poškodeného alebo zo záznamu o vyšetrení dopravnej
nehody, teda aj v prípade, že nesplnenie oznamovacej povinnosti poisteným neviedlo k podstatnejšiemu

sťaženiu činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia poškodenému. Takýto postih má
sankčnú funkciu a má viesť predovšetkým k riadnemu plneniu zákonných povinností vyplývajúcich z
poistného vzťahu. Zákonnú povinnosť poisteného písomne oznámiť vznik poistnej udalosti v lehote
15 dní nemožno účinne nahradiť písomným oznámením tretej osoby alebo reláciou dopravnej nehody
vyhotovenej políciou. Preto má poisťovateľ nárok podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP na

náhradu poistného plnenia. Ak žalovaní pri realizácii svojich práv a povinnosti z PZP nekonali s
náležitou obozretnosťou (ľahkovážne sa spoliehali iba na oznámenie škodovej udalosti políciou),
dobrovoľne sa vystavili riziku, ktoré musia znášať. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť
výlučne objektívna nemožnosť oznámiť vznik poistnej udalosti poisťovateľovi. Ide o prípady obmedzenia
dispozície poisteného, napr. technická nemožnosť oznámiť dopravnú nehodu zo zahraničia alebo pobyt
v nemocnici. Poistený musí preukázať, že túto povinnosť nebol schopný objektívne plniť. Žalovaný v 2.

rade síce bol hospitalizovaný, avšak bol prepustený už po 8 dňoch od hospitalizácie. Nič mu nebránilo
v písomnom oznámení poistnej udalosti v lehote 15 dní od jej vzniku. Práceneschopnosť žalovaného
v 2. rade mala spočívať iba v nemožnosti vykonávať zložité fyzické či psychické úkony. Vyplnenie
tlačiva o oznámení poistnej udalosti nie je fyzicky ani psychicky zložitý úkon, čo bolo potvrdené aj jeho
neskoršou realizáciou v novembri 2017, hoci práceneschopný mal byť až do 05.03.2018. Dôvod hodný

osobitného zreteľa uvádzaný žalovaným v 2. rade nemožno nijako vzťahovať aj na žalovanú v 1. rade,
ktorá bola údajne v šoku a situáciu ťažko zvládala. Ani potrebná hospitalizácia žalovaného v 2. rade, ani
následná starostlivosť o neho objektívne nebránila žalovanej v 1. rade na splnenie si svojej zákonnej
povinnosti. Navyše sa žalobca nedomáha náhrady celého poistného plnenia, ale v zníženej výške,
pretože prihliada na závažnosť porušenia, hoci mohol požadovať celú sumu poskytnutého plnenia.

Žalovaní si boli porušenia svojich povinností vedomí, keďže požiadali o možnosť vysporiadať sa so
žalobcom mimosúdnou dohodou.
(8) Okresný súd Banská Bystrica podľa § 10 ods. 3, § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. vec postúpil
tunajšiemu súdu. Spis bol tunajšiemu súdu doručený dňa 18.12.2020.
(9) Tunajší súd vyzval žalovaných v 1. a v 2. rade (správne mal doručovať výzvu a repliku právnemu

zástupcovi žalovaných, avšak toto pochybenie bolo napravené, keďže vyjadrenie k replike /dupliku/
súdu doručil priamo právny zástupca žalovaných v 1. a v 2. rade) na vyjadrenie k replike žalobcu.
Tí v duplike doručenej súdu prostredníctvom ich právneho zástupcu dňa 22.01.2021 uviedli, že sa
pridržiavajú predchádzajúcich argumentov a uplatnenú pohľadávku ani sčasti neuznávajú. Zopakovali,
že právny vzťah považujú za spotrebiteľský. Opakovane poukázali na to, že nesplnenie ich povinnosti

je nepodstatnou administratívnou chybou, ktorá nemohla žalobcovi spôsobiť žiadnu škodu, pretože o
poistnej udalosti vedel hneď po nehode. Nemohlo dôjsť ani k oneskorenému plneniu. Poukázali na
hospitalizáciužalovanéhov2.radeajehopráceneschopnosťaovplyvnenierôznymiliekmi.Nedodržanie
15-dňovej lehoty na oznámenie bolo spôsobené dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, preto k porušeniu
zákona ani inej povinnosti žalovaných nedošlo. Opätovne poukázali na čl. 6 ods. 2 VPP, podľa

ktorého má žalobca nárok len na primeranú náhradu toho, čo plnil, a to podľa toho, aký vplyv malo
porušenie na rozsah a výšku povinnosti žalobcu plniť. Rozsah a výška plnenia boli stanovené v
riadnom čase a žalobca mal o poistnej udalosti včas potrebné informácie a k šetreniu a likvidácii
poistnej udalosti došlo bez akéhokoľvek vplyvu formálneho oznámenia zo strany žalovaných, je zrejmé,
že tento administratívny nedostatok nemal žiaden vplyv na rozsah a výšku povinnosti žalobcu plniť.

Žalobcovi teda nevznikol žiaden nárok na náhradu poistného plnenia. Žalovaní tvrdia, že prenesenie
celej povinnosti na žalovaných takisto môže vytvárať o žalobcovi negatívny obraz. Opätovne poukázali
na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V. K návrhu na mimosúdne riešenie uviedli, že k nemu
pristúpili výlučne z dôvodu, že nemali záujem mrhať časom a energiou na súdne konanie. Javilo sa im
ako efektívnejšie vysporiadať sa so žalobcom čím skôr mimosúdne. Ich úkon nie je možné vykladať ako

vedomosť alebo uzrozumenie o porušení povinností žalovaných.
(10) Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na 30.06.2021. Predvolal naň právneho zástupcu
žalobcu, ktorému zároveň doručil dupliku žalovaných, žalovaných v 1. a v 2. rade a ich právneho
zástupcu. Všetkým predvolaným bolo predvolanie doručené riadne a včas.
(11) Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu dňa 02.06.2021 vyjadrenie k

duplike, ktoré ale súd už s poukazom na § 167 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) protistrane nedoručoval. Žalobca v tomto podaní len
zopakoval podchádzajúce argumenty, ktoré už uviedol v skorších podaniach.(12) Na pojednávanie sa neustanovila žalovaná v 1. rade, pričom jej právny zástupca ospravedlnil jej
neprítomnosť zdravotnými dôvodmi. O odročenie pojednávania nežiadala. Preto súd v súlade s § 180
CSP spor prejednal bez jej prítomnosti.

(13) Súd na pojednávaní umožnil právnemu zástupcovi žalobcu predniesť žalobu, právnemu zástupcovi
žalovaných vyjadriť sa k prednesu, určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré sú
nesporné, ktoré dôkazy sa vykonajú a ktoré nie a ako vec predbežne právne posúdil. Pri predbežnom
právnom posúdení okrem iného uviedol, že síce považuje predbežne za preukázané naplnenie hypotézy
ustanovenia§12ods.1písm.g),ods.2písm.g)zákonaoPZP,užalovanéhov2.radevidídôvodyhodné

osobitného zreteľa, pre ktoré žalobcovi nárok podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. g) zákona o PZP
nepatrí (jeho zdravotný stav po poistnej udalosti) a u oboch žalovaných vidí rozpor uplatneného nároku
s ustanovením článku 6 ods. 2 VPP, keďže z dôkazov nevyplýva žiaden vplyv porušenia povinností
žalovaných na rozsah a výšku povinnosti žalobcu plniť poškodenému. Následne vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi podľa § 204 CSP. Ako dôkazy vykonal nasledujúce listiny: Likvidačná správa k
poistnej udalosti z PZP zo dňa 24.10.2017 na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 5, Oznámenie o poistnej

udalosti na č.l. 6, Oznámenie o poistnom plnení na č.l. 7, Oznámenie poškodeného o poistnej udalosti
na č.l. 8, Poistná zmluva na č.l. 9, Relácia dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody na č.l.
10, Uplatnenie postihu na č.l. 13 a na č.l. 14, výpočet hodnoty vozidla a výšky škody na č.l. 16, Zápis
o poškodení vozidla na č.l. 17, Potvrdenie o úhrade na č.l. 18, Vyjadrenie žalovaných z 08.02.2018
adresované žalobcovi na č.l. 32 a 33, Návrh na zmier zo dňa 09.04.2018 na č.l. 34, Postih na č.l.

35, Lekárske správy na č.l. 36 až 40, Všeobecné poistné podmienky pre povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na č.l. 41 až 43.
(14) Súd z vykonaných dôkazov pre potreby rozhodnutia vo veci samej zistil nasledujúci skutkový stav:
(15) Podľa likvidačnej správy k poistnej udalosti z PZP zo dňa 24.10.2017 na č.l. 5 došlo dňa 14.09.2017
v Stupave k vzniku škody poškodenej, v dôsledku ktorej bolo žalobcom určené poistné plnenie na sumu

4 940 €.
(16) Z oznámenia o poistnej udalosti na č.l. 6 súd zistil, že dňa 13.11.2017 bolo žalobcovi doručené
tlačivo „oznámenie o poistnej udalosti“, ktorým mu bol oznámený vznik poistnej udalosti pri prevádzke
motorového vozidla žalovanej v 1. rade dňa 14.09.2017 v Stupave. V tlačive chýba podpis, nie je zrejmé,
či ho žalobcovi zaslala žalovaná v 1. rade ako poistník alebo žalovaný v 2. rade ako poistený.

(17) Podľa oznámenia o poistnom plnení na č.l. 7 bola poistná udalosť, pri ktorej dňa 14.09.2017 došlo
k poškodeniu vozidla poistenej, vybavená, pričom skutočná škoda vo výške 4 940 € bola poskytnutá
poškodenej na jej účet. Oznámenie je datované dňom 24.10.2017.
(18) Z oznámenia poškodeného o poistnej udalosti na č.l. 8 vyplýva, že poškodená pri poistnej
udalosti - dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 14.09.2017 oznámila žalobcovi na tlačive „oznámenie

poškodeného o poistnej udalosti“ dňa 11.10.2017 vznik poistnej udalosti, vrátane údajov o vodičovi,
poistníkovi a motorovom vozidle, prevádzkou ktorého došlo k vzniku škody.
(19) Poistná zmluva na č.l. 9 je dohodou žalobcu ako poisťovateľa a žalovanej v 1. rade ako poistníka
o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Peugeot 205 GRD s
evidenčným číslom PE962BR. Uzavretá bola dňa 23.05.2011. Zo zmluvy nevyplýva, že by ju žalovaná

v 1. rade uzatvárala v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
(20) Z relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody na č.l. 10 súd zistil, že k dopravnej
nehode došlo dňa 14.09.2017 tak, že vodič - žalovaný v 2. rade náhle vyšiel na vozovku, pričom do neho
v plnej rýchlosti narazilo iné motorové vozidlo a odhodením vozidla vedeného žalovaným v 2. rade došlo
aj k poškodeniu odstaveného motorového vozidla. Pri dopravnej nehode došlo k pomliaždeniu hlavy,

hrudníka a ľavého zápästia žalovaného v 2. rade. Príčinou dopravnej nehody bolo nedanie prednosti v
jazde pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty.
(21) Podľa uplatnenia postihu na č.l. 13 a na č.l. 14 si žalobca listom zo dňa 25.10.2017 uplatnil proti
žalovanému v 2. rade v súlade s § 10 ods. 1, § 12 ods. 2 písm. g) zákona o PZP postih z dôvodu
neoznámenia poistnej udalosti, a to do výšky 3 952 €. Vyzval ho na jeho úhradu do 15 dní od doručenia

výzvy na účet uvedený vo výzve. Listom zo dňa 25.01.2018 si uplatnil opätovne rovnaký nárok u
žalovaného v 2. rade.
(22) Z výpočtu hodnoty vozidla a výšky škody na č.l. 16 súd zistil, že vozidlo poškodené pri dopravnej
nehode malo všeobecnú hodnotu 8 320 €, pričom náklady na opravu poškodenia by ju prevyšovali.
Výška škody bola ustálená na 4 940 €.

(23) Podľa zápisu o poškodení vozidla na č.l. 17 zo dňa 02.10.2017 bolo zistené poškodenie viacerých
častí motorového vozidla poškodenej, pričom nebola odporučená oprava vozidla.
(24) Z potvrdenia o úhrade na č.l. 18 vyplýva, že dňa 24.10.2017 bola na účet poškodenej poukázaná
žalobcom suma 4 940 €.(25) Podľa vyjadrení žalovaných z 08.02.2018 adresovaných žalobcovi na č.l. 32 a 33 žalovaní
nesúhlasili s požadovaným nárokom žalobcu na zaplatenie sumy 3 952 €.
(26) Podľa návrhu na zmier zo dňa 09.04.2018 na č.l. 34 žalovaní vyjadrili presvedčenie, že nárok

žalobcovi nevznikol, avšak navrhli mimosúdne vyriešenie sporu s tým, že zaplatia žalobcovi sumu 300 €.
(27) Z postihu na č.l. 35 vyplýva, že listom zo dňa 24.04.2018 si opätovne žalobca uplatnil nárok na
zaplatenie sumy 3 952 €.
(28) Podľa lekárskych správ na č.l. 36 až 40 bol žalovaný v 2. rade hospitalizovaný od 14.09.2017 do
22.09.2017. Dňa 22.11.2017 bolo pri vyšetrení zistené, že mu zdravotný stav neumožňoval vykonávanie

zložitejších fyzických ani psychických úkonov. Žalovaný v 2. rade bol prijatý na hospitalizáciu v
nemocnici pre polytraumu s kraniocerebrálnou traumou, pričom bolo zistené poranenie bránice s
herniáciou vnútrobrušných orgánov do hrudníka, pomliaždenie pľúc vľavo, sériová zlomenina rebier
vľavo, subarachnoidálne krvácanie a viaceré hemoragicko-kontúzne ložiská v mozgu. Dňa 22.09.2017
bol prepustený domov.
(29) Všeobecné poistné podmienky pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla na č.l. 41 až 43 obsahujú ustanovenia, ktoré sa použijú, ak zmluva o
PZP neurčuje inak. V článku 6 obsahujú povinnosti poistníka a poisteného. Odsek 1 uvádza, že okrem
povinností stanovených právnymi predpismi sú povinní podľa písmena j) písomne oznámiť poisťovni
vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky, dať pravdivé
vysvetlenie o jej vzniku, rozsahu jej následkov. Odsek 2 uvedeného článku uvádza, že ak poruší poistník,

prípadne poistený vedome povinnosti uvedené v odseku 1 tohto článku, má poisťovňa proti poistníkovi,
prípadne poistenému právo na primeranú náhradu toho, čo za neho plnia, podľa toho, aký vplyv malo
toto porušenie na rozsahu a výšku jej povinnosti plniť.
(30) Súd nepovažoval pre rozhodnutie v spore za nevyhnutné vypočuť žalovaných v 1. a v 2. rade, hoci
sa ich výsluch navrhoval. Listinné dôkazy, ktoré boli vykonané, považuje za dostatočné pre posúdenie

skutkového stavu, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vo veci. Výsluch žalovaných by už bol nadbytočný.
RovnakosúdnepovažovalzapotrebnévykonávaťakodôkazanioznačenérozhodnutieOkresnéhosúdu
Bratislava V, pretože toto rozhodnutie neobsahuje žiadne skutkové okolnosti, ktoré by boli podstatné
pre rozhodnutie v tomto spore (netýka sa ani strán, ani predmetu tohto sporu). Toto rozhodnutie nie
je ani ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP, na ktorú

by bolo potrebné prihliadať.
(31) Súd v spore aplikoval nasledujúce právne predpisy:
(32) Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
(33) Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

(34) Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
(35) Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá

s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
(36) Podľa § 788 ods. 3, ods. 4 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
(poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred
uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od
poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť,

len pokiaľ je to na prospech poisteného.
(37) Podľa § 789 ods. 2 OZ osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe
povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).(38) Podľa § 2 písm. a), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g), písm. h), písm. i), písm. j) zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie

motorovým vozidlom samostatné nekoľajové vozidlo s vlastným pohonom, ako aj iné nekoľajové vozidlo
bez vlastného pohonu, pre ktoré sa vydáva osvedčenie o evidencii vozidla, technické osvedčenie
vozidla alebo obdobný preukaz; poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo
zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej
republiky na základe osobitného predpisu, poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení

zodpovednosti(ďalejlen"poistnázmluva"),poistenýmten,nakohosavzťahujepoisteniezodpovednosti,
poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa
tohto zákona, škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na
plneniepoisťovateľaalebokancelárie,poistnouudalosťouvznikpovinnostipoisťovateľaalebokancelárie
nahradiť vzniknutú škodu, prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.

(39) Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom
vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v
dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu

má nájomca.
(40) Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
(41) Podľa § 6 ods. 2 zákona o PZP súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky.
Všeobecné poistné podmienky musia obsahovať najmenej podmienky podľa § 4, 5, 7 až 12 a 15.

(42) Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o PZP poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik
škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
(43) Podľa § 10 ods. 2 zákona o PZP vo všeobecných poistných podmienkach možno určiť prípady, keď
možno lehoty podľa odseku 1 primerane predĺžiť. Po oznámení škodovej udalosti je poistený povinný
postupovať podľa pokynov poisťovateľa a predložiť v dohodnutej lehote doklady, ktoré si poisťovateľ

vyžiada.
(44) Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP Poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa
porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

(45) Podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona o PZP Poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom,
nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných
osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.
(46) Podľa § 12 ods. 4 zákona o PZP právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti

podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.
(47) Po vykonanom dokazovaní a posúdení jeho výsledkov, s prihliadnutím na obsah citovaných
právnych predpisov, súd dospel k nasledujúcim záverom:
(48) V prvom rade si súd ustálil sporné otázky, ktoré je potrebné v konaní vyriešiť. Niet sporu o tom,
že žalobca je poisťovateľom, žalovaná v 1. rade poistníkom a žalovaný v 2. rade poisteným podľa § 2

zákona o PZP, pričom ich právny vzťah vyplýva zo zmluvy o PZP uzavretej dňa 23.05.2011. Niet sporu
ani o tom, že pri prevádzke poisteného motorového vozidla došlo z dôvodu zavinenia žalovaného v 2.
rade ku škode, ktorej výška bola ustálená na 4 940 € a ktorú sumu dňa 24.10.2017 poukázal žalobca
poškodenej. Spor nie je ani o tom, že k poistnej udalosti došlo dňa 14.09.2017. Dokonca sporné nie
je ani to, že žalovaní v 1. a v 2. rade v 15-dňovej lehote neoznámili žalobcovi ako poisťovateľovi vznik

poistnej udalosti, a to žalovaná v 1. rade ako poistník a žalovaný v 2. rade ako poistený.
(49) Spor medzi stranami spočíva v tom, či a) je uplatnený nárok žalobcu premlčaný, b) boli u žalovanej
v 1. rade dané dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré si nesplnila povinnosť oznámiť žalobcovi v zákonnej
lehote vznik poistnej udalosti, c) boli u žalovaného v 2. rade dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré si nesplnil povinnosť oznámiť žalobcovi v zákonnej lehote vznik poistnej udalosti, d) je potrebné

aplikovať ustanovenie čl. 6 ods. 2 VPP a teda či má poisťovňa proti poistníkovi, prípadne poistenému
(teda žalovaným v 1. a v 2. rade) len právo na primeranú náhradu toho, čo za nich plnila, podľa toho,
aký vplyv malo toto porušenie na rozsahu a výšku jej povinnosti plniť (a v takom prípade je potrebné
posúdiť, aký vplyv malo porušenie povinností na rozsah a výšku povinnosti plniť).(50) V prvom rade súd posudzoval prípadné premlčanie uplatneného nároku. Posudzoval ho podľa § 12
ods. 4 zákona o PZP, ktorý je osobitným (špeciálnym) právnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku,akoajpodľa§100ods.1OZ.Poistnéplneniežalobcapoškodenejvyplatil24.10.2017.Žaloba

bola podaná dňa 23.10.2020. Bola teda podaná skôr ako uplynula premlčacia doba, ktorá je trojročná
a začína plynúť odo dňa vyplatenia poistného plnenia. Skutočnosť, že žaloba bola podaná jeden deň
pred uplynutím premlčacej doby, nemá žiaden vplyv na posúdenie premlčania. Žiaden právny predpis
neprikazuje veriteľovi uplatniť si nárok voči dlžníkovi v určitom momente, prípadne len do určitého
momentu plynutia premlčacej doby. Hoci je teda nárok uplatnený aj v posledný deň premlčacej doby, je z

hľadiska posúdenia včasnosti uplatnenia nároku v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 OZ pri posudzovaní
námietky premlčania uplatnený včas. K premlčaniu uplatneného nároku teda nedošlo.
(51) Následne súd skúmal, či boli u žalovanej dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 12 ods. 1
písm.g)zákonaoPZP,prektorésinesplnilapovinnosťpodľa§10ods.1písm.a)zákonaoPZP.Akdôjde
k porušeniu povinnosti bez dôvodov hodných osobitného zreteľa, má poisťovateľ nárok na náhradu toho,
čo zaplatil poškodenému ako poistné plnenie. Zistenie dôvodov hodných osobitného zreteľa má teda

vplyv na vznik povinnosti poisteného na náhradu podľa citovaného zákonného ustanovenia. Žalovaná v
1. rade vidí dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že po nehode žalovaného v 2. rade bola ako jeho
manželkavšoku.Pojehoprepusteníznemocnicesaonehomuselastarať.Žalovanýv2.radebolvzlom
fyzickom a obaja boli v zlom psychickom stave. Myslela viac na starostlivosť a uspokojovanie potrieb
žalovaného v 2. rade ako na plnenie si podľa nej administratívnych povinností voči žalobcovi. Súd na

rozdiel od žalovanej v 1. rade žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by si nemohla splniť
povinnosť v 15-dňovej lehote oznámiť vznik poistnej udalosti, nezistil. Z ničoho nevyplýva, že by mal šok
žalovanej v 1. rade z dopravnej nehody žalovaného v 2. rade trvať po dobu 15 dní od kedy k nehode
došlo. Žalovaná v 1. rade mohla a mala oznámiť vznik poistnej udalosti v zákonnej lehote žalobcovi
napriek hospitalizácii žalobcu. Sama pritom žiadnym dôkazom nepreukázala, že by sa jej zdravotný

stav v uvedenom období zhoršil natoľko, že nebola schopná svoju povinnosť si splniť. Vyplnenie tlačiva
o oznámení o poistnej udalosti pritom podľa názoru súdu nie je nijako zvlášť zložitý úkon a nemohlo
ovplyvniť jej starostlivosť o žalovaného v 2. rade. Tlačivo má štandardizovanú podobu a neobsahuje
žiadne natoľko zložité časti, ktoré by si vyžadovali zvláštny prístup (vo všetkých prípadoch sa používajú
rovnaké tlačivá, pričom tlačivá sú vopred dostupné, pričom poisťovne majú povinnosť takéto tlačivá

dať poisteným k dispozícii). Dôvod spočívajúci v okolnostiach hodných osobitného zreteľa, pre ktorý by
porušenie povinnosti žalovanou v 1. rade oznámiť včas vznik poistnej udalosti nemalo mať zákonné
následky v podobe postihu podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP teda súd nezistil.
(52) Rovnaké dôvody hodné osobitného zreteľa súd skúmal aj na strane žalovaného v 2. rade. U neho
je z dôkazov zrejmé, že po nehode bol hospitalizovaný, po ukončení hospitalizácie bol práceneschopný,

pričom naďalej pokračoval v domácej liečbe, a to aj medikamentami. Ešte 22.11.2017 nebol schopný
vykonávania zložitejších fyzických a psychických úkonov. Nebolo popreté skutkové tvrdenie žalovaných,
žežalovanýv2.radebolodkázanýpočastohtoobdobianastarostlivosťžalovanejv1.rade.Spoukazom
na jeho zdravotný stav, hospitalizáciu, operačné výkony (operáciu absolvoval 19.09.2017), šetriaci
režim po prepustení z nemocnice i potrebu pooperačných kontrol vyplývajúcu z prepúšťacej správy z

nemocnice súd dospel k záveru, že u žalovaného v 2. rade boli v rozhodnom čase dané dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré si objektívne nemohol včas splniť svoju povinnosť oznámiť žalobcovi vznik
poistnej udalosti, a to v lehote 15 dní od kedy sa udiala. S poukazom na § 12 ods. 2 písm. g) zákona o
PZP preto žalobcovi proti nemu nárok na náhradu pre porušenie povinnosti podľa § 10 ods. 1 citovaného
zákona nevznikol.

(53) Súd sa zaoberal aj tvrdením žalovaných, že s poukazom na článok 6 bod 2 VPP im povinnosť
na náhradu toho, čo žalobca plnil poškodenej, nevznikla, pretože porušenie ich povinností nemalo na
rozsah a výšku povinnosti plniť žiaden vplyv. Po posúdení vykonaného dokazovania musel súd dať
žalovaným v 1. a v 2. rade za pravdu. Žalobcovi nevznikol nárok na náhradu toho, čo za žalovaných
plnil, pretože porušenie povinností žalovaných v 1. a v 2. rade nemalo žiaden vplyv na rozsah a výšku

povinnosti plniť.
(54) Povinnosť oboch žalovaných podľa § 10 ods. 1 zákona o PZP porušená bola, a to uplynutím
15 - dňovej lehoty od dopravnej nehody, teda už 30.09.2017. Žalobca však plnil poškodenej dňa
24.10.2017, pričom zákonná lehota na vybavenie nároku poškodeného je do troch mesiacov od
oznámenia škodovej udalosti poškodeným (§ 11 ods. 6 zákona o PZP). Táto lehota by uplynula

dňa 11.01.2018. K zlikvidovaniu nárokov poškodenej však došlo oveľa skôr. Jej nárok bol uplatnený
11.10.2017 (č.l. 8) a plnenie bolo realizované už 24.10.2017, pričom o dopravnej nehode musel žalobca
vedieť už skôr, pretože zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti (č.l. 17) bol urobený už 02.10.2017.
Neoznámenie škodovej udalosti žalovanými v 1. a v 2. rade teda evidentne nemalo žiaden vplyv narýchlosť plnenia poškodenej, ani na výšku vyplateného plnenia. Neobstojí v tomto prípade teda tvrdenie
žalobcu, že porušenie oznamovacej povinnosti malo pre jeho činnosť nedozerný význam. Je pravda,
že iba včasné oznámenie a šetrenie poistnej udalosti môže byť relevantným základom pre posúdenie

povinnosti poskytnúť poistné plnenie, avšak začatie šetrenia poistnej udalosti nie je viazané výlučne na
povinnosť poisteného alebo poistníka oznámiť vznik poistnej udalosti. Právo na plnenie si môže uplatniť
aj poškodený priamo proti poisťovni (§ 15 ods. 1 zákona o PZP). Žalobca teda o poistnej udalosti môže
vedieť aj v prípade, ak si povinné osoby nesplnili povinnosti podľa § 10 ods. 1 zákona o PZP. Aj v
posudzovanom prípade to tak bolo. Súdu nie je zrejmé, aké mnohé úkony na preukázanie právneho

základuzodpovednostimuselžalobcavykonať(spoukazomnajehovyjadrenienač.l.48),zvykonaného
dokazovania vyplýva, že nerobil žiadne iné úkony ako tie, ktoré by musel robiť aj v prípade, ak by
žalovaní v 1. a v 2. rade svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o PZP splnili.
Hypotetická oneskorená platba poistných plnení a tým, zhoršenie povesti žalobcu v posudzovanom
spore nenastali, preto nie je dôvod vylúčiť aplikáciu dojednania podľa článku 6 bod 2 VPP. Inými slovami,
nebolo preukázané, že by porušenie povinností žalovanými malo na rozsah alebo výšku povinnosti

žalobcu plniť poškodenej akýkoľvek vplyv. S poukazom na citované ustanovenie VPP teda žalobcovi
nárok na plnenie voči žalovaným v 1. a v 2. rade nevznikol.
(55) Žalobca sa bráni aplikácii tohto ustanovenia VPP. Poukazuje pritom na rozhodnutie NS SR vo
veci 3Cdo 257/2009, podľa ktorého uplatnenie práva poisťovateľa na náhradu podľa § 12 ods. 2 písm.
g) zákona o PZP je opodstatnené a neprieči sa dobrým mravom v prípade, že poisťovateľ získal

postačujúce údaje pre poskytnutie poistného plnenia už z oznámenia poškodeného alebo zo záznamu
o vyšetrení dopravnej nehody, teda aj v prípade, že nesplnenie oznamovacej povinnosti poisteným
neviedlo k podstatnejšiemu sťaženiu činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia. Súd sa s
takýmto záverom najvyššieho súdu stotožňuje, avšak na posudzovaný spor tieto závery nie je možné
aplikovať. Súd v tomto spore neposudzuje súlad alebo rozpor nároku podľa § 12 ods. 1, respektíve

ods. 2 zákona o PZP s dobrými mravmi. Poistná zmluva, konkrétne všeobecné poistné podmienky,
obsahujú osobitnú úpravu nároku žalobcu na náhradu za porušenie povinnosti oznámiť vznik škodovej
udalosti. Nárok mu vzniká len podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah a výšku povinnosti
plniť. Inými slovami, ak porušenie povinnosti na rozsah a výšku povinnosti plniť nemalo žiaden vplyv,
nemohol mu vzniknúť ani nárok na náhradu proti poistníkovi alebo poistenému. Nie je pritom podstatné,

že takýto nárok mu vyplýva priamo zo zákona o PZP. Zákon totiž nezakazuje odchýliť sa od neho (v
prospech poistníka alebo poisteného) a špecifikovať úpravu vzájomných práv a povinností (pokiaľ sa tak
nestane v rozpore so zákonom) vo všeobecných poistných podmienkach. V takom prípade má aplikácia
dojednaní vo VPP prednosť pred aplikáciou zákonných ustanovení. Rovnako na posudzovaný spor nie
je možné aplikovať ani závery najvyššieho súdu uvedené v rozhodnutí publikovanom pod značkou R

64/2020 (rozsudok vo veci 4Obdo/84/2018). V uvedenej veci najvyšší súd posudzoval nárok podľa §
12 zákona o PZP z toho hľadiska, či je možné prihliadať na všeobecnú zásadu proporcionality, najmä v
súvislosti s možným znížením uplatňovaného nároku pod hornú hranicu, ktorou je úhrn poistných plnení.
V tomto spore však súd neprihliada na všeobecnú zásadu proporcionality, ale prihliada na zmluvné
dojednanie medzi stranami, ktoré je jednoznačné v otázke vzniku nároku na náhradu toho, čo poisťovňa

poškodenému plnila. Rozsah a výška náhrady v tejto veci teda nezávisí od proporcionality, ale závisí od
vplyvu porušenia na rozsah a výšku povinnosť poisťovne plniť poškodenému.
(56) Tvrdenie žalobcu, že čl. 6 ods. 2 VPP sa vzťahuje len na prípady porušenia iných ako zákonných
povinností z vykonaného dokazovania nevyplýva. Čl. 6 ods. 2 odkazuje na čl. 6 ods. 1 VPP, ale čl. 6
ods. 1 VPP neobsahuje len iné ako zákonné povinnosti poistených /poistníkov. Obsahuje aj rovnaké

povinnosti, ako vyplývajú zo zákona o PZP, vrátane povinnosti uvedenej v § 10 ods. 1 zákona, ktorú
žalovaní nepochybne porušili. Aj na konanie (respektíve opomenutie splnenia si povinnosti) žalovaných
v 1. a v 2. rade sa teda ustanovenie citovaného článku VPP vzťahuje. Ak žalobca poukazuje na to,
že ustanovenie čl. 6 ods. 2 VPP sa vzťahuje len na vedomé porušenie povinností, súd uvádza, že
VPP výslovne nešpecifikuje, čo sa myslí termínom ak poruší „vedome“ povinnosti. Pojem „vedome“

možno vykladať ako „zavinene“, teda s určitým vnútorným postojom k vlastnému protiprávnemu konaniu.
Postoj žalovaných k vlastnému konaniu v rozpore so zákonom a s čl. 6 ods. 1 písm. j) VPP vyplýva
z ich vyjadrenia - uviedli, že im nenapadlo, že sú povinní formálne doručovať oznámenie o poistnej
udalosti keď vedeli, že ju už žalobca aktívne rieši. Konali teda nedbanlivo, lebo hoci mohli a mali vedieť
(z VPP aj zo zákona) o svojej oznamovacej povinnosti, aj tak si ju nesplnili. Ustanovenie čl. 6 ods. 2

VPP nevyžaduje úmyselné konanie proti povinnosti v odseku 1, postačí len vedomé konanie. Vedomým
konaním je podľa názoru súdu aj spoliehanie sa, že vzhľadom k okolnostiam sa povinnosť uvedená v
odseku 1 písm. j) na žalovaných nevzťahuje. Pri výklade ustanovenia čl. 6 ods. 2 VPP súd vychádza
aj z interpretačných zásad uvedených v § 54 ods. 2 OZ. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanouv 1. rade, z porušenia ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok, je zmluvou spotrebiteľskou. Uzatváral ju
totiž žalobca konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so žalovanou v 1. rade, ktorá
pri jej uzatváraní nekonala ako podnikateľ. Tým je naplnená hypotéza ustanovenia § 52 ods. 1 OZ a

zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú. Pri jej výklade je teda potrebné v pochybnostiach zvoliť
taký výklad, ktorý je na prospech spotrebiteľa. A to je v posudzovanom spore výklad pojmu „vedome“
poruší povinnosti tak, že sa vzťahuje na akékoľvek zavinené porušenie povinnosti, vrátane porušenia
povinnosti z nedbanlivosti. Inými slovami, aj porušenie povinnosti žalovanými v 1. a v 2. rade, ktorí sa
spoliehali na to, že si svoju oznamovaciu povinnosť už plniť nemusia (hoci im taká povinnosť nezanikla)

je vedomým porušením povinnosti podľa článku 6 ods. 2 VPP.
(57) Z uvedených dôvodov teda súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
(58) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(59) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
(60) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o jeho trovách. Súd pritom vychádzal
z toho, že žalovaní boli v spore v celom rozsahu procesne úspešní, preto im (každému osobitne, keďže

netvorili nerozlučné procesné spoločenstvo, žalobca si uplatňoval proti každému z nich nárok z iného
právneho dôvodu /proti žalovanej v 1. rade podľa § 12 ods. 1 písm. g), proti žalovanému v 2. rade podľa
§ 12 ods. 2 písm. g) zákona o PZP/) súd priznal proti neúspešnému žalobcovi plný nárok na náhradu
trov konania. O ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie
urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v

listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne
nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania
nevyzýva.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu prva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.