Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III

Judgement was issued by JUDr. Zuzana Posluchová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zastavujúce odvolacie konanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/567/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208206111
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1208206111.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobkyne : I.. J. Č.,
rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, A., zastúpená: JUDr. Peter Lacko, advokát, Zámocká
32, Bratislava, proti žalovanému: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., Šoltésovej 2,
Bratislava, IČO : 36 865 265, správca konkurznej podstaty: B.O.S. Slovakia, a.s. v konkurze , Boženy

Nemcovej 1, Vranov nad Topľou, IČO: 35 810 807, o zaplatenie 21.775,21 € s príslušenstvom, na
odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/239/2008-293
zo dňa 21. januára 2010 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/239/2008-293 zo dňa 21.
januára 2010 v časti, ktorou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni do 3 dní sumu 3.487,74 €
spolus8,5%úrokomzomeškaniaročneod16.septembra2007dozaplateniaa8,5%úrokzomeškania

ročne zo sumy 18.287 € od 16. septembra 2007 do 20. júna 2008 zrušuje a konanie zastavuje.

Žiadna zo strán sporu nemá nárok náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zo dňa 21.01.2010 č. k. 23Cb 239/2008-293 Okresný súd Bratislava II uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.487,74 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne

od 13.12.2007 do zaplatenia a 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 18.287,47 € od 13.12.2007
do 20.06.2008 ako aj trovy konania v sume 3.363,20 € na účet právneho zástupcu žalobkyne, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Čo do zaplatenia sumy 18.287,47 € konanie zastavil. Vo zvyšku návrh
žalobkyne zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobkyni sa vracia preplatok na súdnom poplatku v sume
1.090,76 € prostredníctvom Daňového úradu Trnava.

2. Zamietajúci výrok uvedeného rozsudku napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobkyňa
domáhajúc sa jeho zmeny, a to tak, že súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok 7,33 %
ročne zo sumy 165,97 € od 16.11.2005 vrátane do zaplatenia, s úrokom 7,35 % ročne zo sumy 13.161,38
€ od 06.12.2005 vrátane do zaplatenia, s úrokom 7,35 % ročne zo sumy 116,18 € od. 21.12.2005 vrátane
do zaplatenia, s úrokom 5,03 % ročne zo sumy 497,91 € od 27.01.2006 vrátane do zaplatenia, s úrokom
8,02 % ročne zo sumy 7.833,76 € od 27.01.2006 vrátane do zaplatenia, ako aj náhradu trov odvolacieho

konania.

3. Žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie stupňa vo výroku, ktorým bolo návrhu žalobkyne
vyhovené. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na nové konanie.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 26.2011 č. k. 9Co
233/2011-340 (v poradí prvým) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa úrokovz omeškania zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni do 3 dní sumu 3.487,74 €
spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 16. septembra 2007 do zaplatenia a 8,5
% úrok z omeškania ročne zo sumy 18.287,47 € od 16. septembra 2007 do 20. júna 2003; vo zvyšnej

napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Súčasne rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Na základe podnetu žalovaného generálny prokurátor Slovenskej republiky podal proti uvedenému
rozsudkuodvolaciehosúdu,„okrempotvrdeniavzamietajúcejčastirozsudkuOkresnéhosúduBratislava

II z 21.01.2010 č. k. 23Cb 239/2008-293“ mimoriadne dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako súd dovolací o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky rozhodol
uznesením zo dňa 06. augusta 2013 č. k. 3 MCdo 14/2012-371 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu
v Bratislave z 26. mája 2011 sp. zn. 9Co 233/2011 v časti, ktorou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni do 3 dní sumu 3.487,74 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 16. septembra 2007
do zaplatenia a 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 18.287 € od 16. septembra 2007 do 20. júna

2008, a v časti, ktorou rozhodol o trovách odvolacieho konania. Vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému
súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

6. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 2R/4/2013 zo dňa 6.8.2013 povolil reštrukturalizáciu dlžníka:
B.O.S. Slovakia, a.s., so sídlom so sídlom Boženy Nemcovej 1, Vranov nad Topľou, IČO: 35 810 807,

pričom do funkcie správcu ustanovil I.. R. B., so sídlom kancelárie Š. XX, W..

6.1. Odvolací súd uznesením č.k. 9Co 567/2013-380 zo dňa 16.9.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 29.9.2014 odvolacie konanie prerušil.

6.2. Uznesením Okresného súdu Prešov čík. 2R/4/2013 zo dňa 23.10.2013 bolo zastavené
reštrukturalizačné konanie a bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka B.O.S. Slovakia, a.s., so sídlom
so sídlom Boženy Nemcovej 1, Vranov nad Topľou, IČO: 35 810 807. Uznesenie bolo publikované
v Obchodnom vestníku č. 209/2013 zo dňa 29.10.2013 a právoplatnosť nadobudlo dňa 30.10.2014.
Uznesením Okresného súdu Prešov čík. 2R/4/2013 zo dňa 7.2.2014 bol do funkcie správcu ustanovený I

&RKONKURZYAREŠTRUKTURALIZÁCIE,k.s.,Šoltésovej2,Bratislava,IČO:36865265.Uznesenie
bolo publikované v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX zo dňa 14.2.2014 a právoplatnosť nadobudlo dňa
15.2.2014.

7. Správca úpadcu reagoval na výzvu súdu zo dňa 8.10. 2020 (táto mu bola doručená dňa 12.10.2020),

ktorú mu súd doručoval s poukazom na novelizované znenie ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „ZoKR“ ) v znení účinnom od 1. januára 2020, aby do 30 dní
podal návrh na pokračovanie v konaní, podaním zo dňa doručeným Krajskému súdu Bratislava dňa
13.10.2020, v ktorom uviedol, že nepodáva návrh na pokračovanie v prerušenom konaní nakoľko ďalšie
vedenie tohto sporu najmä z hľadiska hospodárnosti konania nepovažuje za efektívne.

8. Súd zaslal výzvu v konaní podľa § 47 ods. 4 ZoKR v znení účinnom od 1. januára 2020, aby do 30
dní podal návrh na pokračovanie v konaní aj dlžníkovi. Táto výzva mu bola doručená dňa 25.10.2020,
ktorý na ňu nereagoval.

9. Podľa § 44 ods. 1 ZoKR oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a
oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

9.1. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú

všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.
Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na
účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o
nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

9.2. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR, účinného od 01.01.2020 v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno
pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom
konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze
veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jehopodanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní
súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník
alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej

lehote má účinky späťvzatia žaloby.

9.3. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020 § 206j ZoKR konania začaté a
právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra
2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred

1.januárom 2020.

10. Novelizované znenie § 47 ods. 4 ZoKR, ktoré nadobudlo účinnosť od 01.01.2020, sa podľa
intertemporálneho ustanovenia § 206j ZoKR použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia
konkurzunamajetokúpadcupred01.01.2020kichprerušeniu.Žalovanýakodlžníkaanisprávcadlžníka
na výzvu odvolacieho súdu návrh na pokračovanie v konaní nepodali.

11.Nepodanienávrhusprávcomaanidlžníkomnapokračovanievkonanívurčenejlehotemázozákona
účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZoKR, o ktorom odvolací súd rozhodne
procesným postupom podľa § 370 C.s.p..

11.1. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4
ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok
ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného.
Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany
sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky

späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento
účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v
prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase
vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo
žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím

vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka
alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.

11.2. Nielen podľa znenia ust. § 47 ods. 4 ZoKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto
ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie,

pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová
správa k tomuto ustanoveniu udáva: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať
pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v
prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť "pasívne" (úpadca je žalovaný napr. na plnenie)
alebo“aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred

iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi,
ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov.
Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak
správcaneprevezmeprebiehajúcispor,súd,ktoréhokonanieboloprerušené,vezmenazreteľvyjadrenie
dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník

navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak, ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že
v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude
podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol
a mal pokračovať v konaní).V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie
síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči

dlžníkoviprisúdiplnenie,totoplneniemôžebyťuspokojenéažtzv.akobyzakonkurzom(t.j.jepodriadené
uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu
vylúčený.“

11.3. Zo znenia ust. § 47 ods. 4 ZoKR , ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu

vyplýva, že zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane
žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním
v konaní.12. Podľa § 370 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

12.1. Podľa § 370 ods. 2 C.s.p. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

13.SpäťvzatímžalobysapodľaCivilnéhosporovéhoporiadkurozumieprocesnýúkonžalobcu,zktorého

jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu však bol od 1. januára
2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR, preto sa na ďalší postup v konaní pred
odvolacím súdom na to, aby mohol odvolací súd konanie podľa § 47 ods. 4 ZoKR v spojení s § 370
C.s.p. zastaviť, späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje.

14. Odvolací súd nemá možnosť úvahy, či späťvzatie žaloby pripustí alebo nie, pretože účinky späťvzatia

žaloby nastávajú priamo zo zákona v zmysle ust. § 47 ods. 4 ZoKR. Dôsledkom zo zákona vzniknutých
účinkov späťvzatia žaloby podľa ust. § 47 ods. 4 ZoKR je procesný postup odvolacieho súdu, keď tento
nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali zo zákona a odvolací súd je
povinný procesným spôsobom reagovať na účinky späťvzatia žaloby tak, že v zmysle § 370 ods. 2 C.s.p.
je povinný rozhodnúť o zrušení napadnutého rozhodnutia a o zastavení konania.

15. Odvolací súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky
späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZoKR, pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania
dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný
účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila v zmysle ust. § 370 ods. 2 C.s.p.. Odvolací súd preto

protistranu nevyzýval na súhlas so späťvzatím žaloby.

16. Dôsledkom aplikácie ust. § 47 ods. 4 ZoKR je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v
ktorého dôsledku vzniká odvolaciemu súdu (keďže k tomuto účinku došlo po vydaní rozhodnutia súdu
prvejinštancie)povinnosťkonaniezastaviťzákonompredpokladanýmprocesnýmpostupom.Procesnou

normou upravujúcou postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie § 370
C.s.p., ktoré bude analogicky v zmysle čl. 4 ods. 1 C.s.p. aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o
účinkoch späťvzatia podľa § 47 ods. 4 ZoKR.

17. Odvolací súd preto podľa § 370 ods. 1 C.s.p. rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby, účinky ktorého

nastali v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR a rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni do 3 dní sumu 3.487,74 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 16.
septembra 2007 do zaplatenia a 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 18.287 € od 16. septembra
2007 do 20. júna 2008 zrušil a konanie zastavil podľa § 370 ods. 2 C.s.p.

18. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 256
ods. 1 C.s.p. a 257 C.s.p.. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného zákon o konkurze a
reštrukturalizácii v platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka (hoci procesne na strane
žalovaného) na pokračovaní v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej
úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami

zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch inštanciách na základe
už vydaného súdneho rozhodnutia možné ustáliť procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania
vo veci samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z
procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože by tak šlo o
posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá

nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní,
ktorábyviedlakzastaveniukonania,čomalozanásledoknepoužiteľnosť§256C.s.p..Účinkyspäťvzatia
žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu,
ktorá je v konkurze a ktorá, ako ani jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom, ako už bolo
uvedené, súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo

zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257 C.s.p., pretože mal za to, že
stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy a žiadnej zo strán nárok na
náhradu trov konania nepriznal a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.