Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121010612
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1121010612.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov

Mgr. Marcely Kosovej a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného F. G. a spol., pre obzvlášť
závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. i) Tr. zák., sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a iné,
o odvolaniach obžalovaných F. G., H. G., R. A. a poškodeného H. V. proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I, sp. zn. 11Tk/1/2021 z 09.02.2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. júna 2022 takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava I

sp. zn. 11Tk/1/2021 z 09.02.2022 vo výrokoch o trestoch a spôsobe ich výkonov, ako aj o ochranných
dohľadoch vo vzťahu k obžalovaným F. G., H. G. a R. A..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaným

u k l a d á

1./ F. G., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom T. XXX/XX, U. pri Y., v súčasnosti vo výkone väzby od
10.09.2020 v ÚVV Bratislava
podľa § 189 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 11 (jedenásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. obžalovaný sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu
so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden)
rok.

2./ H. G., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom Q. XXX/XXX, U. pri Y., v súčasnosti vo výkone väzby od
10.09.2020 v ÚVV Leopoldov
podľa § 189 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
11 (jedenásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. obžalovaný sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden)
rok.

3./ R. A., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom L. XXX/XX, U. pri Y., v súčasnosti vo výkone väzby od
10.09.2020 v ÚVV Bratislava

podľa § 189 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. obžalovaný sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu
so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.

II.
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie poškodeného H. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. V. 9, Y., v
súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, ako nedôvodné z
a m i e t a.

Vo zvyšných častiach napadnutý rozsudok zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 11Tk/1/2021 z 09.02.2022 boli obžalovaní
F. G., H. G. a R. A. uznaní za vinných, a to obžalovaný F. G. a H. G. z pokračovacieho obzvlášť
závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20
Tr. zák., obžalovaný H. G. v bodoch 1/, 2/, 4/, 6/ a 7/ a obžalovaný F. G. v bodoch 2/, 4/, 6/ a 7/ a obaja

v bode 5/ aj zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa §
20 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a obžalovaný R. A. v bode 1/ zo zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., v bode 3/ z obzvlášť závažného
zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.
a v bode 5/ zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa

§ 20 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
od presne nezisteného dňa mesiaca jún alebo júl 2019, za účelom získavania neoprávneného
finančného prospechu od poškodeného H. V., nar. XX.XX.XXXX, spolu s E. Y. (právoplatne odsúdeným
rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.06.2021, sp. zn. 11Tk/1/2021) plánovite, pod
hrozbami najmä v podobe prezradenia trestnej činnosti poškodeného, podpálenia jeho rodinného domu,

podpálenia automobilu v jeho užívaní, nútili poškodeného H. V. k plateniu peňazí, na ktoré inak nemali
právny nárok, a poškodenému za týmto účelom určovali kedy, kde a v akej výške im má peniaze vyplácať
tým spôsobom, že
1/ v presne nezistený deň v mesiaci jún, alebo júl 2019, E. Y., ktorý bol pravidelným odberateľom
pervitínu od poškodeného H. V., na žiadosť obžalovaného R. A., vylákal poškodeného na stretnutie s

obžalovanými H. G. a R. A., ktorí poškodeného v Y. na parkovisku pri Tescu direktívne naviedli na odľahlú
cestu smerom na L. za Malackami, kde následne prikázali poškodenému, že im bude pravidelne na
týždennej báze vyplácať sumu 2000 Eur za to, že bude môcť ďalej nerušene predávať drogy, inak ho
môžu udať na polícii, pričom zdôraznili, že nemá tiež zabudnúť, že vedia, že vlastní dom a auto. Nakoľko
poškodený sumu 2000 Eur týždenne namietal ako príliš vysokú, znížili ju na sumu 800 Eur týždenne,

ktorú poškodenému prikázali im vyplácať pravidelne, vždy v nedeľu o 15.00 hod., v obchodnom dome
Kaufland v Malackách, v oddelení s alkoholom, a zároveň poškodenému za tento „tzv. výjazd“ prikázali
im zaplatiť sumu 800 Eur, čo poškodený zo strachu urobil a nasledujúcu nedeľu, podľa predchádzajúcich
pokynov, obžalovanému H. G. v obchodnom dome Kaufland v Malackách, v oddelení s alkoholom, aj
odovzdal sumu 800 Eur,

2/ bezprostredne po odovzdaní sumy 800 Eur v oddelení alkoholu v obchodnom dome Kaufland
v Malackách, obžalovaný H. G. vylákal poškodeného na stretnutie na miesto tzv. Vinohrádok pri
Malackách, kde ich už na mieste čakal v osobnom motorovom vozidle H. N., bielej farby, EC:F s logom
„5Eur taxi služba“ obžalovaný F. G., ktorý poškodenému po vystúpení z vozidla uviedol, že došlo k
zmene predchádzajúcej dohody a že nebude platiť pravidelne týždenne 800 Eur, ale zaplatí jednorazový

poplatok 80.000 Eur pod legendou, že táto suma je určená pre políciu, s ktorou spolupracujú a že
po zaplatení tejto sumy už bude mať pokoj, pričom obžalovaný F. G. pri tomto poškodenému ukázal
aj preukaz policajta s vlastnou fotografiou. Pretože poškodený namietal, že nedokáže skôr ako za
dva mesiace dať dohromady takúto sumu, obžalovaní túto sumu znížil na sumu 40.000 Eur, ktoré
poškodenému prikázali im zaplatiť do dvoch týždňov. Následkom vyvolaného strachu u poškodeného z

toho, že jeho drogová trestná činnosť bude prezradená a skončí vo väzení, si poškodený H. V. vybral
z osobného účtu v Slovenskej sporiteľni v Malackách sumu 20.000 Eur, sumu 13.000 Eur si požičal od
svojho syna H. V. mladšieho a sumu 7.000 Eur si zabezpečil zvýšeným predajom pervitínu a následne
v presne neustálený deň mesiaca júl, alebo august 2019, po telefonickom kontakte od obžalovaného
H. G., poškodený na pokyn obžalovaného H. G., na mieste zv. Vinohrádok pri Malackách, v hotovosti v

krabici odovzdal obžalovaným H. G. a F. G. sumu 40.000 Eur,3/ následne v presne nezistený deň mesiaca júl, alebo august 2019, E. Y., na žiadosť R. A., opätovne
vylákal poškodeného H. V. na stretnutie s obžalovaným R. A., ktoré sa uskutočnilo na odľahlom mieste
asi 3km za Malackami, kde obžalovaný R. A., za prítomnosti E. Y., poškodenému H. V. uviedol, že H. G. a

F. G. všetky peniaze, ktoré dostali od poškodeného, prehrali na automatoch a že tie peniaze boli určené
pre C., ktorí ich okamžite požadujú vyplatiť, načo poškodený H. V. uviedol, že on už peniaze zaplatil a
že ďalšie nevie zohnať. Obžalovaný R. A. poškodenému povedal, že ho to nezaujíma a peniaze zaplatiť
musí, inak mu Rusi podpália dom a auto a že majú aj vedomosť, že má malú vnučku. Keď poškodený
ďalej tvrdil, že takú hotovosť už nemá, obžalovaný R. A. vybral mobilný telefón a niekomu volajúc,

prípadne predstierajúc volanie, poškodeného informoval, že H. G. a F. G. už majú a že ich rozjebali
bejzbolovými palicami, pričom poškodenému prikázal, že musí zohnať aspoň 30.000 Eur a má na to dva
týždne. V reakcii na to poškodený H. V. zo strachu zintenzívnil predaj pervitínu, oslovil zároveň T. N.,
aby mu vrátil predtým požičané peniaze, časť peňazí vzal z rodinného rozpočtu a asi do dvoch týždňov
sa mu podarilo týmto spôsobom získať sumu 25.000 Eur. Následne na základe telefonických inštrukcií
od obžalovaného R. A., v presne nezistený deň mesiaca júl alebo august 2019, sa s obžalovaným R.

A. stretol za obcou V., kde R. A. odovzdal sumu 25.000 X., pričom R. A. mu prikázal, aby zvyšných 5000
Eur zohnal a doplatil do desať dní,
4/ presne nezisteného dňa mesiaca júl alebo august 2019, približne po 3 dňoch po odovzdaní sumy
25.000 Eur obžalovanému R. A., kontaktoval poškodeného H. V. obžalovaný H. G., aby sa stretli a
na stretnutí poškodený H. V. obžalovaným H. G. a F. G. povedal, že sumu 25.000 Eur už odovzdal

obžalovanému R. A. a uviedol im aj okolnosti za akých to bolo. Obžalovaní zareagovali, že ich R. A.
oklamal a že to s ním vybavia, pričom sa ho spýtali zároveň na zvyšných 5000 Eur, ktoré A. mal doplatiť
a keďže H. V. mal tieto peniaze pri sebe, vyplatil ich obžalovaným, ktorí mu uviedli, že peniaze sú pre
policajta, ktorý ich chráni,
5/ presne nezisteného dňa mesiaca júl alebo august 2019, niekoľko dní po odovzdaní hotovosti 25.000

Eur obžalovanému R. A., obžalovaný R. A. kontaktoval poškodeného H. V. v mieste jeho bydliska a
vyzval ho, aby išiel von. Poškodený V. následne telefonicky kontaktoval obžalovaného H. G., s ktorým
sa v ten deň vydali aj obžalovaného R. A. hľadať, no neúspešne. Následne v priebehu niekoľkých dní
kontaktoval obžalovaný H. G. poškodeného H. V. a informoval ho, že R. A. je nazad v Malackách.
Obžalovaní F. G. a H. G. prišli k domu poškodeného V., odkiaľ H. G. telefonoval R. A., s ktorým si dohodol

stretnutie za Malackami smerom na L., kam H. G., F. G. a poškodený H. V. išli motorovým vozidlom
poškodeného značky Z. T. D., striebornej farby, EC: Y Počas cesty H. G. deklaroval slovne svoj zámer
R. A. ublížiť, pričom na tomto stretnutí, vo vzdialenosti asi 100 metrov od poškodeného V., zinscenovali
súboj,ktoréhovýsledkombolofiktívnezabitieR.A.,čímupoškodenéhoH.V.ešteviacpodporiliobrovský
strach pred nimi. Obžalovaný F. G. následne bezprostredne po tejto udalosti od poškodeného H. V.

požadoval zaplatenie sumy 100.000 Eur, aby obžalovaný H. G. za zabitie obžalovaného R. A. mohol
utiecť a skrývať sa. Na toto poškodený reagoval, že toľko peňazí nemá, avšak obžalovaný F. G. ho
vyzval, nech zoženie, čo najviac peňazí, pričom v ten deň následne poškodený odovzdal F. G. sumu
800 Eur, ktorú si vzal z domu, na čo mu obžalovaný F. G. prikázal zháňať peniaze,
6/ následne v presne nezisteného dňa mesiaca august alebo september 2019 poškodený H. V. zistil, že

obžalovaný R. A. je živý a zdravý a preto kontaktoval obžalovaných F. G. a H. G., že ho podviedli, načo
obžalovaní nereagovali a povedali mu, že aj naďalej bude musieť platiť za ochranu, aby mohol vyrábať
a predávať pervitín sumu 800 Eur týždenne tak, ako bolo dohodnuté na začiatku, inak bude políciou
zavretý a vyšetrovaný, a preto poškodený H. V. následne každú nedeľu, až do svojho zadržania, v jeho
trestnej veci, vyplácal na parkovisku na Kamennom mlyne pri obci Plavecký Štvrtok obžalovaným H. G.

a F. G. sumu 800 Eur do presne nezisteného dňa v mesiaci október 2019, kedy mal obžalovaný H. G.
dopravnú nehodu, na čo poškodeného kontaktoval F. G., ktorý ho požiadal o zaplatenie sumy 2400 Eur
na nové auto a uviedol poškodenému, že túto sumu si môže odpočítať od paušálnej sumy 800 Eur za
ochranu, ktorá mu bola stanovená s povinnosťou týždenného platenia, pričom túto sumu poškodený H.
V. zaplatil a následne do svojho zadržania F. G. vyplácal paušálnu sumu 400 Eur,

7/ od presne nezisteného dňa mesiaca október 2019 E. Y. začal chodiť za poškodeným H. V., robil na
neho nátlak a pýtal si pervitín, ktorý ako dlhodobý užívateľ chcel pre svoju potrebu a poškodenému
tiež v presne nezistený deň v tomto období povedal, že ak mu nedá okamžite 10.000 Eur, tak oznámi
jeho trestnú činnosť na polícii, kde povie, že obchoduje s pervitínom, pričom pri jednom zo stretnutí
si odfotografoval ruku poškodeného, ako mu tento podával pervitín. Po tomto obžalovaní H. G. a

F. G. povedali poškodenému H. V., že oni ako tzv. jeho ochrana to s E. Y. vybavia a následne v
presne nezisteného dňa mesiaca október 2019, po mesiaci pravidelných týždenných platieb obvineným,
zverejnil E. Y. na svojom facebooku oznam, kde uviedol, že poškodený H. V. predáva pervitín a
nepomôžu mu už teraz ani G., načo sa poškodený H. V. veľmi zľakol a okamžite kontaktoval F. G. a H. G.,ktorým uviedol čo je na facebooku zverejnené. Po niekoľkých dňoch obžalovaní F. G. a H. G. zabezpečili
stretnutie s E. Y., ktorého na toto stretnutie priviezli v aute doposiaľ dve nestotožnené osoby, pričom
na tomto stretnutí mal E. Y. vymazať zo svojho mobilného telefónu fotografiu ruky poškodeného H. V. a

bol obžalovaným H. G. vyzvaný, aby dal poškodenému pokoj. Za sprostredkovanie tohto stretnutia s E.
Y., dve doposiaľ nestotožnené osoby v prítomnosti obžalovaného H. G. a F. G. poškodenému H. V., po
stretnutí s obžalovaným E. Y., na ubytovni v Malackách, prikázali zaplatiť sumu 10.000 Eur. Poškodený
následne zo strachu týmto doposiaľ nestotožneným osobám vyplatil sumu 2.000 Eur, ďalších 2000 Eur
im vyplatil formou odovzdaného pervitínu, a sumu 6.000 Eur si od poškodeného prevzal obžalovaný H.

G. v presne nezistený deň.
Za to boli odsúdení obžalovaní F. G. a H. G. podľa § 189 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods.
2 Tr. zák. každý na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov a obžalovaný R. A. podľa § 189
ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd všetkých troch obžalovaných na výkon uložených trestov zaradil

do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. súd všetkým trom obžalovaným uložil ochranný dohľad
po 2 roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil každému z obžalovaných so zvyšnými dvoma spoluobžalovanými
povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenému H. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. V. 9,

Y., terajšieho času v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou škodu vo výške 13 000 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného H. V., odkázal so zvyškom uplatneného nároku na náhradu
škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku, hneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej lehote, ako osoby oprávnené na podanie
odvolania podľa § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por., podali odvolanie všetci traja obžalovaní F. G., H. G. a R.

A. (prostredníctvom náhradného obhajcu), všetci zhodne proti výrokom o vine a treste, ako aj poškodený
H. V., ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a to proti výroku o náhrade škody.
Obžalovaní F. G. a H. G., prostredníctvom obhajcu s poukazom na predchádzajúci odsudzujúci rozsudok
zo 16.06.2021 a zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu z 12.10.2021 a jeho dôvody, namietali závažné
porušenia, ktoré odôvodňujú postup § 317 ods. 1 Tr. por., napriek tomu a z opatrnosti aj pre podstatné

chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené
ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby podľa § 321 ods. 1
písm. a) Tr. por., chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho
skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., pre existenciu pochybnosti o správnosti skutkových

zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy
podľa§321ods.1písm.c)Tr.por.apreporušenieustanovenípodľa§321ods.1písm.d)Tr.por.aajpre
neprimeranosť uloženého trestu podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. Poukázali na skutočnosti uvádzané
v odôvodnení odvolania proti rozsudku zo 16.06.2021 a obsah záverečnej reči z 09.02.2022 a ďalej
uvedenédôvody.Namietali,žedoposiaľnebolobezakýchkoľvekpochybnostípreukázané,žeodvolaním

napadnutý rozsudok bol prijatý zákonným súdom, teda či nedošlo k porušeniu práva na zákonného
sudcu, čo nebolo preverené, ako bolo nariadené v zrušujúcom uznesení, keď len konštatovanie súdu,
že vec bola po reklamácii pridelená na základe náhodného výberu, podľa obhajoby toto konštatovanie
nie je ničím podložené, pretože samotné ustanovenie bodu 9 Spoločných zásad Rozvrhu práce OS BA I
na rok 2021 umožňuje aj iné pridelenie, ako cez elektronickú podateľňu náhodným výberom a je zrejmé,

že v danom prípade sa malo postupovať podľa bodu 10 týchto Zásad, čo však nebolo preukázané.
S poukazom aj na priame skonštatovanie okresného súdu, že jediným dôkazným prostriedkom, ktorý
komplexne dokumentoval konanie obžalovaných od jeho začiatku až po jeho koniec, je výpoveď
poškodeného H. V. a zvyšné dôkazy len potvrdzovali niektoré časti výpovede poškodeného, súd
preto venoval jej vyhodnoteniu mimoriadne podrobnú pozornosť, považujú za zarážajúce, že napriek

takémuto konštatovaniu okresný súd odmietol vykonať dokazovanie v smere navrhovanom obhajobou,
aby v prvom rade bola preukázaná všeobecná pravdovravnosť poškodeného ako aj vierohodnosť jeho
tvrdení. „Mimoriadne podrobná pozornosť“ výpovedí poškodeného sa tak zo strany súdu obmedzila
na posúdenie jej prezentácie poškodeným na hlavnom pojednávaní, plynulosti jeho prejavu, intonácii,
spôsobu vyjadrovania a pod. Preto považujú za zrejmé, že OS BA I nepotreboval iným spôsobom

preveriť vierohodnosť tvrdení poškodeného a stačilo, že svoju výpoveď poškodený pekne prezentoval,
čím de facto presvedčil súd, že je pravdivá. Namietal spôsob takého vyhodnocovania dokazovania, ako
reálne vyhodnotenie výpovede s ohľadom na iné dôkazy. Pri takomto vyhodnocovaní potom obžalovaní
F. G. a H. G., vzhľadom na svoju chabú vyjadrovaciu schopnosť, podmienenú získaným vzdelaním,sociálnym statusom, či rómskou príslušnosťou, nemajú akúkoľvek šancu. Považujú za absolútne
neprijateľné, aby súd za takého stavu, keď existuje jediná výpoveď poškodeného, ktorý ako všeobecne,
takajkonkrétne,mámotívobžalovanýmuškodiťasvojuosobuzvýhodniť,odmietolvykonaťčoilenjeden

dôkaz navrhnutý ich obhajobou, ktorým možno preukázať nevierohodnosť poškodeného. Poukázal na
nie dostatočné oboznámenie pripojeného spisu OS TT sp. zn. 3Tk/4/2020 bez obsahového naplnenia.
Za absurdné označil tvrdenie súdu, že jediným spôsobom, ako by bolo možné obsah zápisníc o
výsluchoch osôb urobených v inej trestnej veci považovať za relevantný, je túto osobu vypočuť, s
následným postupom súdu, keď všetky návrhy obhajoby na vypočutie svedkov, boli zamietnuté. Reálne

posúdenie a preverenie vierohodnosti výpovede poškodeného označili za o to dôležitejšie, že v danej
veci, pre konkrétnu právnu kvalifikáciu, najmä pri bode 5/ rozsudku, má význam výška škody, teda v
podstate suma uvedená poškodeným, ako výška peňazí, ktorú mali od neho obžalovaní pýtať, podľa
postupu súdu, ak by poškodený povedal 5.000,- EUR, pre súd by bola vierohodná suma 5.000,- EUR.
a ak by uviedol 200.000,- EUR, pre súd by bola vierohodná suma 200.000,- EUR. S nadsázkou
skonštatovali, že môžu byť radi, že poškodený pri skutku pod bodom 5/ neuviedol práve tých 200.000,-

EUR, nakoľko v takom prípade by mali ešte prísnejšiu právnu kvalifikáciu. Jediným svedkom, ktorého
súd na návrh obhajoby a príkazu krajského súdu vypočul, bol svedok F. s námietkou, že súd ohľadne
jeho výpovede nič závažné nekonštatoval, ale z jeho výpovede vyplýva, že tvrdenia svedka nepasujú s
výpoveďou poškodeného ohľadom sumy peňazí, ktorú mali obžalovaní požadovať, nakoľko pri skutku v
bode 5/ mala byť podľa tvrdení poškodeného od neho pýtaná suma až 100.000,- EUR a o takej sume sa

svedok F. nezmienil a aj napriek tomu, s ním poškodený volával. Obaja obžalovaní namietali aj uložené
im výmery trestu odňatia slobody, ako neprimerané, ktoré nie sú v súlade so zásadami ukladania trestov
upravených v § 34 Tr. zák., keď v podstate také tresty sa ukladajú za vraždu, čo považujú v porovnaní,
najmä zo závažnosťou konania a jeho následkov, úplne „absurdné“. Namietali aj ich zaradenie na výkon
uložených trestov do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, bez podrobnejšieho odôvodnenia, čo

považujú za nedostatočné, s poukazom na § 48 ods. 4 Tr. zák., keďže obom nebol uložený trest odňatia
slobody prevyšujúci pätnásť rokov a teda možnosť zaradiť ich aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa
stráženia, z pohľadu závažnosti trestného činu, miery ich narušenia a lepšej zaručenosti možnosti ich
nápravy v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia. Navrhli preto zrušiť napadnutý rozsudok a vec
vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Obžalovaný R. A., prostredníctvom obhajcu odôvodnil podané odvolanie proti výroku o vine a treste,
ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo s poukazom na §168 ods. 1 Tr. por., uznesenia
NS SR sp. zn. 2Toš 4/2009 z 26.02.2010 a sp. zn. 3To 4/2010 z 02.06.2010, že súd pri odôvodňovaní
svojho rozhodnutia vychádzal z domnienok a nie z jednoznačných a preukázaných faktov. Ku skutkom v
bodoch1/a3/rozsudkuuviedol,žejehovinajezaloženánavýpovedipoškodeného,čonemôžestačiťna

ustálenie záverov, ktoré urobil prvostupňový súd a s poukazom na vyššie uvedené právne východiská.
Ku skutku v bode 3/ obžalovaný uviedol, že mu nie je jasné, z čoho súd vychádzal pri právnej kvalifikácii
skutku, keď dospel k záveru, že žiadal od poškodeného sumu 30 000,- Eur, čo popiera, nakoľko okrem
výpovede poškodeného, neexistuje pre takýto záver súdu ani jeden jediný dôkaz, keď napr. telefónna
komunikácia hovorí o sume 25 000,- Eur. Ku skutku v bode 5/ namietal, že nemal žiadnu vedomosť o

vylákaní sumy 100 000,- Eur od poškodeného, že nevedel o tom, že inscenuje svoje zabitie z dôvodu
vylákania tejto sumy, nevedel o takomto konaní obžalovaného F. G. a vôbec sa k tomuto nevie vyjadriť
ani z pohľadu, či F. G. 100 000,- Eur od poškodeného žiadal, jeho úmysel nesmeroval k vylákaniu sumy
100 000,- Eur od poškodeného, čo považuje len za domnienku súdu, nepodloženú žiadnym dôkazom.
Namietal aj absenciu v skutkovej vete rozsudku, ohľadne popisu konania, ktorý by bol zahrnutý jeho

zavinením a ktoré konanie by vykazovalo znaky skutkovej podstaty trestného činu. Podľa skutkovej vety
mal obžalovaný R. A. kontaktovať poškodeného a vyzvať ho, aby išiel von, čo nie je trestné. Následne
o niekoľko dní, podľa skutkovej vety rozsudku, zinscenovali súboj, ktorého výsledkom bolo fiktívne jeho
zabitie, pričom nie je jasné, kto zinscenoval súboj a či on vedel o tom, že aj prípadný takýto súboj slúži
na vylákanie peňazí od poškodeného a najmä, či vedel aj to, o akú sumu ide, inak nejde o nič trestné.

Za nezrozumiteľné považuje, aký vzťah k tomuto skutku má úvodná časť výroku rozsudku, pred bodom
1/. Nepreskúmateľnosť celého rozhodnutia súdu o jeho vine a úvah súdu smerujúcich k spôsobenému
následku a následnej právnej kvalifikácii, vyplýva aj z odôvodnenia na strane 22, úvodný odsek, z
ktorého skutočne vyplývajú domnienky a nie nespochybniteľné skutočnosti, ktoré by mali viesť len k
jedinému možnému záveru o jeho vine. Z pohľadu preskúmateľnosti záverov rozhodnutia položil otázku,

prečo súd aj u neho nepostupoval pri posudzovaní následku podobne, ako pri posúdení zavinenia k
následku u obžalovaného E. Y., keď akceptoval právnu kvalifikáciu použitú pri ňom obžalobou, ale pri
ňom si súd pomohol domnienkami a uplatnil celkom iný postup, než pri posúdení zavinenia k následku
u obžalovaného E. Y., ktorého skutok je prakticky rovnaký. Snaha súdu, prezentovaná tvrdením, že doskutku nemohol po prijatí vyhlásenia o vine obžalovaným E. Y. vstupovať, považuje za právne neúnosnú,
pretože súd buď nemal v danej veci vyhlásenie prijať alebo ak ho prijal, tak sa stotožnil s právnym
názoromobžalobyopodmienkachposúdeniazavineniaknásledkuarovnakémalvtomtosmereuplatniť

aj pri posudzovaní jeho zavinenia.
Prostredníctvom náhradného obhajcu obžalovaný R. A. namietal nesprávne právne posúdenie
skutkovýchpodstátjednotlivýchtrestnýchčinov,ktorésamukladú zavinu,keďvbode3/odsudzujúceho
rozsudku sa nestotožnil s právnym posúdením obzvlášť závažného zločinu vydierania, v štádiu pokusu,
ktorým mal údajne nútiť poškodeného k zaplateniu sumy v celkovej výške 30.000,- EUR, ktorú výšku

sumy považuje za nepreukázanú, resp. nesprávne vyhodnotenú, nakoľko súd v rozsudku poukazuje
na listinné dôkazy (komunikáciu cez aplikáciu WhatsApp), na základe ktorých dospel k záveru, že
príjemca vyčítal volajúcemu, že vzal od H. 25.000,- EUR, pričom v rámci vydierania spomínal aj Rusov.
Uviedol, že v tomto prípade je potrebné preukázať úmysel páchateľa zmocniť sa veci v hodnote 30.000,-
EUR (t.j. sumy väčšej ako značná škoda), čím by bola naplnená tak základná skutková podstata tohto
trestného činu, ako aj znaky podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby, k čomu však v tomto konaní

nedošlo, nakoľko podľa listinných dôkazov získal majetkový prospech iba vo výške 25.000,-EUR, čo
v konečnom dôsledku odôvodnene zapríčiňuje aplikáciu § 189 ods. 2 Tr. zák., nakoľko spôsobená
škoda neprekračuje hranicu značnej škody, ale naopak iba škody väčšej. V prípade, ak by bola jeho
obhajoba akceptovaná zo strany odvolacieho súdu, poukázal na zákonom prípustné a možné ukladanie
ochranného dohľadu. Zdôraznil, že prvostupňový súd vychádzal pri určení hranice výšky spôsobenej

škody iba z výpovede samotného poškodeného, ktorú nemožno bez ďalšieho považovať za jediný,
hodnoverný a nespochybniteľný dôkaz, nakoľko v opačnom prípade by dochádzalo k neprimeranému
a neodôvodenému obmedzovaniu a zasahovaniu do práv obvineného, t.j. namietať akékoľvek tvrdenia
poškodeného v rámci jeho výpovede ako nesprávne, zavádzajúce a tendenčné, s úmyslom privodiť
páchateľovi tohto trestného činu uloženie trestu v nezákonnej výmere. Namietal, že súd vychádzal pri

posudzovaní výšky škody iba z vyjadrenia poškodeného, ktoré pokladá za nevyvrátiteľné a v celom
rozsahu preukázateľné tvrdenia, čo nemožno bez ďalšieho doplnenia inými priamymi alebo nepriamymi
dôkazmi akceptovať. Za nesprávnu a nezákonnú, za predpokladu, že by spáchal skutok uvedený v
bode 3/, ako samostatný skutok, t.j. bez vedomia ostatných spoluobžalovaných, tak následne bolo
potrebné vyhodnotiť „nafingovanú“ vraždu jeho osoby ako konanie, ktoré nemožno pričítať na jeho

ťarchu. Skutočnosť, že spoluobžalovaní H. G. a F. G. mali úmysel pomstiť sa mu za predchádzajúci
skutok a to buď fyzickým napadnutím alebo dokonca úplnou likvidáciou, vyplýva priamo zo správania
obžalovaných H. G. a F. G., čo tým pádom mu nemožno pripísať, a to bez preukázania akejkoľvek
príčinnej súvislosti, keďže zo žiadnych predložených dôkazov nevyplýva, že mohol vedieť o príprave
„fingovanej“ vraždy jeho osoby, ktorá mala pôsobiť na poškodeného a následne mal ešte získať z

tohto konania majetkový prospech od poškodeného. V opačnom prípade by sa dospelo k svojvoľnému
právnemu posúdeniu skutkovej podstaty podvodu, kde by bolo vždy nutné potrestať aj „obeť“ fyzického
napadnutia, ktoré malo smerovať voči inej osoby, s úmyslom vyvolať v nej dôvodnú obavu o svoj život
alebo majetok, nakoľko nastala presne takáto situácia, kde bez akéhokoľvek relevantného dôkazu o
vedomosti obžalovaného R. A. o jeho „zinscenovanej“ vražde, uložený mu bol úhrnný trest aj za tento

skutok. K posúdeniu (ne)legálnosti finančných prostriedkov syna poškodeného zo strany okresného
súdu, ktoré boli poškodenému následne priznané ako náhrada škody vo výške 13.000,- EUR, ktorú
majú obžalovaní uhradiť spoločne a nerozdielne, zo záverov súdu vyplýva skutočnosť, že ak by všetci
ostatní „darcovia“ poškodeného na vyplatenie „výpalného“ pre obžalovaných vložili tieto sumy napríklad
na bankový účet syna poškodeného, a ten následne vybral požadovanú hotovosť, tak súd by mal za to,

že tieto prostriedky boli získané legálnou cestou, nakoľko sa nachádzali v banke a nie v hotovosti v iných
objektoch týchto „darcov“. Takéto konštatovanie považuje za príliš formalistické a neakceptovateľné,
najmä s ohľadom na skutočnosť, že syn poškodeného mal vedomosť o protispoločenskej činnosti svojho
otca a teda možno pripustiť, že majetkový prospech z výroby omamných a psychotropných látok a ich
následnej distribúcie mohol byť poukazovaný aj na účet syna poškodeného, čo však súd nevzal žiadnym

spôsobom do úvahy. Z tohto dôvodu navrhol, aby celý nárok poškodeného na náhradu škody bol
odkázaný na civilné sporové konanie, v ktorom bude potrebné preukázať nadobudnutie nielen majetku
syna poškodeného zákonným spôsobom, ktorý disponoval, v tom čase, neobvykle vysokou sumou
peňazí na bankovom účte.
Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c ) a d) Tr. por. vo výrokoch

o treste, o ochrannom dohľade a náhrade škody a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a
rozhodnutie.
Poškodený H. V. v písomnom odôvodnení odvolania, prostredníctvom splnomocnenca uviedol, že ho
podáva proti výrokom o náhrade škody z dôvodov § 321 ods. 1 písm. f) Tr. por. S poukazom naodôvodnenie rozsudku súdu na hlavnom pojednávaní, ktorý ustálil, že mu bola spôsobená majetková
škoda vo výške najmenej 80.800,- Eur, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaných,
z tejto sumy súd ustálil, že jedine pri sume 13.000,- Eur, ktorú si požičal od svojho syna, nie sú

pochybnosti o legálnosti zdroja týchto peňazí a u ostatých finančných prostriedkov nie je možné vylúčiť,
že pochádzali z jeho drogovej trestnej činnosti a týka sa to aj prostriedkov vo výške 16.000,- Eur, ktoré
mu vrátil svedok N.. Tieto závery súdu I. stupňa považuje za nesprávne, vychádzajúce z nesprávneho
právneho posúdenia a aj nedostatočne odôvodnené. Ním uplatnený nárok na náhradu škody vo výške
72.400,- Eur bol počas doterajšieho konania riadne preukázaný, pričom zároveň bolo preukázané, že

v prípade sumy 72.400,- Eur išlo o legálne peniaze pochádzajúce z jeho úspor, ktoré nasporil počas
aktívneho podnikateľského života, úspor jeho rodiny, prípadne pôžičiek od rodinných príslušníkov či
iných osôb, jeho syna a svedka N.. Peňažné prostriedky pochádzajúce z drogovej trestnej činnosti boli
práve zohľadnené v rozdiele ustálenej sumy 80.800,- Eur a 72.400,- Eur. Bližšie sa k pôvodu týchto
finančných prostriedkov vyjadril v rámci výsluchov v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní,
pričom na túto argumentáciu primerane odkázal. Príjem pochádzajúci z drogovej trestnej činnosti nemal

na svojich bankových účtoch, tieto peniaze držal v hotovosti. Z výpisov jeho bankových účtov sú zrejmé
výbery hotovosti, ktoré korelujú s jeho výpoveďou v časti výberov hotovosti pre bratov G.. Má za to,
že v prípade sumy 72.400,- Eur neexistuje žiadna pochybnosť o legálnosti finančných prostriedkov a
zároveň s preukázaním týchto finančných prostriedkov nie sú spojené neprimerané ťažkosti. Žiadal, aby
Krajský súd v Bratislave zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o náhrade škody a sám vo veci rozhodol

tak, že uloží obžalovaným F. G., H. G. a R. A. povinnosť nahradiť mu spoločne a nerozdielne škodu vo
výške 72.400,- Eur.
V súlade s ustanovením § 314 Tr. por. boli všetky odvolania obžalovaných a poškodeného zaslané
ostatným procesným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o odvolaniach priamo dotknuté, v danom
prípade Krajskej prokuratúre Trnava, obžalovaným a poškodenému na prípadné vyjadrenie, čo ku dňu

rozhodovania odvolacieho súdu využil len náhradný obhajca všetkých troch obžalovaných, v ktorom
s poukazom na svoje tvrdenia a závery v podanom odvolaní ohľadne nepodložených, nesprávnych
a predčasných záverov prvostupňového súdu o legálnosti príjmu syna poškodeného, z uvedeného
dôvodu trval na tom, aby bol nárok poškodeného na náhradu škody v celom rozsahu odkázaný na
civilné sporové konanie, v ktorom bude musieť poškodený uniesť dôkazné bremeno spočívajúce v

preukazovaní spôsobnej majetkovej ujmy, ktorá mala byť získaná legálne. Navrhol preto zrušiť sporný
výrok o povinnosti obžalovaných nahradiť škodu poškodenému.
Naverejnomzasadnutíodvolaciehokrajskéhosúdu,ktorénazákladevýslovnýchžiadostí obžalovaných
H. G. a R. A., za splnenia zákonných podmienok podľa § 293 ods. 7 Tr. por., sa konalo v ich
neprítomnosti, v konečnom návrhu obhajca obžalovaných F. G. a H. G. uviedol, že sa plne pridržiava

písomných dôvodov odvolania s dôrazom, že považuje za absurdné, aby vina obžalovaných bola
preukázaná len na základe výpovede poškodeného a hodnotiacich úvah prvostupňového súdu ohľadne
intonácie poškodeného a podobne. Na základe podrobne rozvedených dôvodov v písomnom odvolaní,
navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Splnomocnenec náhradného obhajcu obžalovaných F. G., H. G. a R. A. uviedol, že sa pridržiava

písomných dôvodov odvolania a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na nové konanie a rozhodnutie. Splnomocnenec poškodeného taktiež poukázal na písomné dôvody
odvolania a navrhol zmeniť výrok prvostupňového rozsudku v adhéznom konaní tak, že zaviaže
všetkých troch obžalovaných k náhrade škody 72.400,- Eur, ktorú zaplatia poškodenému H. V. spoločne
a nerozdielne. Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava v konečnom návrhu uviedol, že rozsudok

okresného súdu považuje za zákonný a vecne správny, argumenty odvolateľov v odvolaniach považuje
za skutkovo a právne irelevantné a preto navrhol odvolania obžalovaných F. G., H. G. a R. A. a aj
odvolanie poškodeného H. V. zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný F. G. právom posledného slova
uviedol, že sa pridržiava toho, čo uviedol jeho obhajca.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť podaných

odvolaní (306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por.
apreto podľa§317ods.1Tr.por.preskúmalzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutýchvýrokovrozsudku,
proti ktorým odvolatelia podali (mohli podať) odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, prihliadne
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolania

všetkých troch obžalovaných sú len sčasti dôvodné, ale odvolanie poškodeného nedôvodné.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokomrozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadať aj na chyby, ktoré síce
odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali, (po právoplatnosti rozsudku)
podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

V nadväznosti na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom k podaným odvolaniam obžalovaných, odvolací
súd primárne preskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutkov a aj konanie, ktoré týmto
výrokom prvostupňového rozsudku predchádzalo, pričom zistil, že tieto sú v súlade so zákonom.
Konštatuje, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a
potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a

tieto okresný súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Skutkové zistenia súdom prvého stupňa sú správne a zodpovedajú dokazovaniu, ktoré bolo vykonané v
konaní pred okresným súdom. Pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní
všetky dostupné dôkazy, potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu
zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe, ktorá aj na obžalovaných F. G., H. G. a R.
A. bola podaná. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo, ako aj v celom ich súhrne, logickým a

zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených
pre hodnotenie dôkazov nemožno nič vytknúť. V odôvodnení napadnutého rozsudku v intenciách
ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. súd prvého stupňa podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a napokon tiež, akými
právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení Trestného zákona

v otázke viny obžalovaných. S poukazom na predchádzajúci odsudzujúci rozsudok a predchádzajúce
uznesenie krajského súdu, prvostupňový súd vykonal doplnenie dokazovania, v intenciách zrušujúceho
uznesenia odvolacieho súdu, pričom obžalovaní F. G. a H. G. popreli spáchanie skutkov a ďalej odmietli
k veci vypovedať a obžalovaný R. A. žiadal, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti.
Súd poukázal na výpovede poškodeného H. V., spoluobžalovaného E. Y. a svedkov R. F., H. V. ml.,

T. N., Y. U., znalecké dokazovanie a zabezpečený dokumentačný a listinný materiál, keď konštatoval,
vzhľadom na výpoveď H. V., ako na jediný dôkazný prostriedok, ktorý komplexne dokumentoval celé
konanie obžalovaných od jeho začiatku až po jeho koniec. Súd zároveň uviedol, že nemal pritom
na mysli, že by obžaloba nevyprodukovala žiadne iné dôkazy, ale išlo o dôkazy, ktoré potvrdzovali
iba niektoré časti výpovede H. V. a nie celú jeho výpoveď. V tejto súvislosti dodal, že vydieranie je

pomerne špecifická trestná činnosť, v rámci ktorej nie je existencia takéhoto jediného komplexného
dôkazu niečím výnimočným. Naopak, ide spravidla o prirodzený a logický jav, pretože je v zásade
vylúčené, aby okrem výpovedí priamych aktérov vydierania existovali aj ďalšie dôkazy, ktoré by celé
konanie spočívajúce vo vydieraní dokumentovali najmä, ak vydieranie trvalo tak dlhý čas a skladalo
sa z toľkých čiastkových útokov, ako v tejto trestnej veci. Za úplne prirodzené považoval, že častokrát,

ako nosný dôkaz, bude existovať len výpoveď poškodeného, ktorý celý skutok vnímal svojimi zmyslami
a ďalšie dôkazy budú priamo alebo nepriamo potvrdzovať iba určité časti z jeho výpovede. Uviedol,
že poškodený H. V. svoju rozsiahlu výpoveď pred súdom podal plynulým monológom, bez využitia
poznámok, pričom vypovedal v časových súvislostiach chronologicky, bez výraznejšej potreby vo svojej
výpovedi vracať sa k určitým pasážam a bez potreby opravovať sa a plynulo a veľmi spontánne

odpovedal i na rozsiahle otázky, ktoré mu boli po monológovej časti výsluchu kladené. Samotný spôsob
jeho výpovede, teda plynulosť jeho prejavu, intonácia, mimika, gestikulácia, spôsob vyjadrovania a
logickosť obsahu podanej výpovede, v súhrne v senáte okresného súdu vzbudili dojem jednoznačnej
autentickosti reprodukovaných udalostí, ktoré si musel H. V. skutočne prežiť. Okrem toho, že výpoveď
H. V. pôsobila veľmi autenticky a vierohodne, v rôznych jej častiach bola potvrdená ďalšími vykonanými

dôkazmi. E. Y. na hlavom pojednávaní, v podstate v zhode s tvrdením H. V. opísal, že to bol on, kto
poškodeného v dvoch prípadoch vylákal na stretnutie s obžalovanými, v podstate v zhode s H. V. opísal
priebeh týchto stretnutí, kde pri prvom stretnutí obžalovaní H. G. a R. A. pod hrozbou prezradenia
trestnej činnosti V. polícii a „upozornení“, že nemá zabudnúť, že obžalovaní vedia, že vlastní dom aauto, H. V. nútili im platiť týždenný „paušál“ 2000,- Eur, ktorý znížili na 800,- Eur a v zhode s ním popísal
aj to, kde a za akých okolností mal Kodaj tieto peniaze obžalovaným vyplácať. V podstate v zhode
s V. opísal aj priebeh druhého stretnutia, na ktoré V. vylákal, na žiadosť R. A., a pri ktorom stretnutí

A. poškodeného nútil pod legendou s Rusmi zaplatiť ďalších 40.000,- Eur a to za použitia vyhrážok
podpálením domu, auta a fyzickým útokom na rodinu V. a že po tom, čo zverejnil na Facebooku status,
že V. predáva pervitín a čo si odfotografoval aj ruku H. V., ako mu podával pervitín, ho dvaja muži
prepravilinastretnutiesG.aH.V.,kdemuboloG.prikázanéfotografiuvymazať.VýpoveďH.V.ohľadom
požičiavania si peňazí potvrdili svedkovia H. V. ml. a T. N., ktorí spolu aj so svedkom Y. U., zhodne a

nezávisle od seba popísali, že H. V. v inkriminovanom období páchaného skutku pôsobil veľmi nervózne.
Časť výpovede poškodeného H. V. potvrdili aj kamerové záznamy spred jeho domu a spod altánku. Ich
obsah na jednej strane jednoznačne potvrdil prepojenie obžalovaných a H. V. a na druhej strane, bez
rozumných pochybností, korešponduje s tou časťou výpovede H. V., kde popisoval udalosti, ktoré nastali
po fingovanom zabití R. A. H. G.. Tejto časti výpovede poškodeného na hlavom pojednávaní zodpovedá
na kamerovom zázname zachytené rozmiestnenie osádky vozidla Z. T. pred odchodom spred jeho

domu, kde bolo zreteľne vidno, ako V. nastupoval zo strany vodiča, H. G. zo strany spolujazdca, F.
G. si sadal na miesto vzadu za spolujazdca, pričom pri následnom vrátení sa vozidla pred dom H. V.
sa H. G. už v aute nenachádzal a F. G. vystúpil z miesta spolujazdca. Ešte podstatnejšie vo vzťahu k
tejto časti výpovedi H. V. bol kamerový záznam spod altánku na záhrade poškodeného a zachyteného
rozhovoru medzi H. V. a F. G. bolo zjavné, že H. V. bol rozrušený a v strese, pričom F. G. uviedol, že

je „paralyzovaný“ z toho, čo tomuto ich rozhovoru pod altánkom predchádzalo. Z obsahu ich rozhovoru
je nesporné, že F. G. od neho chcel veľkú sumu peňazí určenú pre ďalšiu osobu, ktorej hrozilo, že za
niečo, čo sa stalo pred týmto stretnutím pod altánkom, ju do nasledujúceho dňa chytia a preto potrebuje
peniaze na útek ešte v ten večer. F. G. opakoval, že „nemal som ho tam pustiť, nemal som ho tam pustiť“
a následne zdôraznil, že „nech to radšej neprežije“. H. V. opakovane v reakcii uviedol, že takú veľkú

sumu peňazí nevie zohnať a nikto mu už nepožičia, pretože „už prvýkrát si musel požičať peniaze a
požičal si znovu, keď došiel druhýkrát R.“. Obsah tohto rozhovoru pod altánkom jednoznačne potvrdzuje
výpoveď H. V., že po fingovanom zabití R. A. ho F. G. žiadal zaplatiť veľkú sumu peňazí, ktorá mala byť
určená pre H. G. na jeho útek a skrývanie sa. Obsah rozhovoru zároveň potvrdzuje výpoveď H. V. aj v
tom, že pred touto udalosťou už 2-krát dával obžalovaným peniaze vo väčšej sume. V tomto kontexte

už 2-krát vyplatenej väčšej sume peňazí (skutok 2/ a 3/) je nutné poukázať na komunikáciu H. G. s R. A.
prostredníctvom telefónnej aplikácie WhatsApp, ktorá potvrdila výpoveď H. V., že išlo o sumy 40.000,-
Eur, ktorú vyplatil H. a F. G. a 25.000,- Eur, ktorú vyplatil R. A.. Súd hodnotiac vyprodukované dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti dospel, aj po doplnení dokazovania k presvedčeniu,

že výpovedi poškodeného H. V., ktorú v rôznych jej častiach potvrdili ďalšie dôkazy, možno uveriť ako
celku, ktorý odzrkadlil objektívnu realitu zachytenú v skutkovej vete rozsudku. Súd jej v plnej miere
uveril, keď nezistil žiadne dôvody, čo i len v minimálnej miere domnievať sa, že by poškodený vypovedal
nepravdivo o ním prežitých skutočnostiach.
Krajský súd si plne osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na

odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že skutky popísané v
napadnutom rozsudku sa stali a spáchali ho obžalovaní F. G., H. G. a R. A. spôsobom v ňom popísaným.
Nemá preto pochybnosti, že skutkové zistenia uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku sú v
súlade so stavom veci a je nimi preukázané, že obžalovaní v kritickej dobe a nezákonným spôsobom,
uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku, obžalovaní H. G. a F. G. spoločným konaním

iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútili, aby niečo konal a činom spôsobili značnú škodu
obaja obžalovaní v bodoch 2/, 4/, 6/ a 7/ a obžalovaný H. G. aj v bode 1/ a v bode 5/ obžalovaní
H. G., F. G. a aj R. A. spoločným konaním sa dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k
dokonaniu trestného činu v úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uviedli niekoho
do omylu, ktorého sa dopustili v úmysle na cudzom majetku spôsobiť značnú škodu, avšak k dokonaniu

trestného činu nedošlo. I. R. A. v bode 1/ spoločným konaním iného hrozbou násilia a hrozbou inej
ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a v bode 3/ samostatne iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal
a toto konanie bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle
spôsobiť značnú škodu, avšak v k dokonaniu trestného činu nedošlo. Senát odvolacieho súdu sa preto
plne stotožnil s výrokom o vine obžalovaných tak, ako ju ustálil prvostupňový súd na základe riadne

a zákonne vykonaného dokazovania, pričom aj ustálenie skutkového stavu veci zodpovedá všetkým
zákonne zadováženým dôkazom.
Opakovane senát krajského súdu dodáva, že okresný súd konal na základe obžaloby podanej
prokurátorom Krajskej prokuratúry Trnava, čísla Kv 33/20/2200 zo 04.05.2021 (na základe výnimky ovecnej a miestnej príslušnosti, opatrením GP SR zo 06.03.2020), podanej na obžalovaných 1. F. G.,
2. H. G., 3. R. A. a 4. E. Y. a to na obžalovaných F. G., H. G. a R. A. pre obzvlášť závažný zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i)

Tr. zák., v časti dokonaný, v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a na obžalovaného E.
Y. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., na tam uvedenom skutkovom
základe.Súdpopotvrdenítzv.súdnejväzby12.05.2021,právoplatnej18.05.2021,nariadilvovecihlavné
pojednávanie na dni 14.06.2021-16.06.2021, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchmi všetkých
štyroch obžalovaných, pričom obžalovaný E. Y. urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal a nevykonal

dokazovanie v rozsahu, akom obžalovaný E. Y. priznal spáchanie skutku a postupoval podľa § 257 ods.
8 Tr. por. a následne bol vypočutý k veci, následne súd pristúpil k výsluchom obžalovaných F. G., H. G. a
R. A., ktorí využili svoje právo a k veci nevypovedali, poškodeného H. V., svedkov Y. U., H. V. ml., znalca
K.. C. S., so súhlasom procesných strán boli prečítané výpovede svedkov T. N. a Y. H. z prípravného
konania, k oboznámeniu listinných dôkazov a po návrhu obhajcov obžalovaných F. G., H. G. a R. A.
na vypočutie neprítomného svedka R. F. a zabezpečenia odsudzujúceho rozsudku poškodeného H. V.,

ktoré súd odmietol vykonať, po prednese záverečných rečí okresný súd 16.06.2021 rozhodol prvým
odsudzujúcim rozsudkom, ktorým bol obžalovaný E. Y. v I. časti uznaný za vinného zo zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák. na tam uvedenom
skutkovom základe a odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. 1) Tr. zák.,
§ 38 ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák.,

na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na
výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, podľa § 61 ods. 2
Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
vo výmere 2 roky za súčasného zrušenia výroku o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom
Okresného súdu Malacky zo dňa 24.07.2020 sp. zn. 0T/84/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

24.07.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. V II. časti tohto rozsudku
boli obžalovaní F. G., H. G. a R. A. uznaní za vinných z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i)
Tr. zák., v časti dokonaného a v časti štádiu pokusu podľa §14 ods. 1 Tr. zák. na tam uvedenom (oproti

obžalobe upravenom) skutkovom základe a odsúdení obžalovaný F. G. a H. G. podľa § 189 ods. 4 Tr.
zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. a obžalovaný R. A. podľa § 189 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm.
j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., každý na trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov, na výkon ktorého boli
všetci podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zaradení do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Všetkým
trom bol podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. obligatórne uložený aj ochranný dohľad na

2 roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. boli títo traja obžalovaní zaviazaní k povinnosti nahradiť spoločne
a nerozdielne so spoluobžalovanými poškodenému H. V. škodu vo výške 13 000,- Eur, pričom podľa §
288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného H. V. odkázal so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody
na civilný proces.
Na základe odvolaní obžalovaných F. G., H. G. a R. A. a aj poškodeného H. V. uznesením Krajského

súdu v Bratislave sp.zn. 1To/33/2021 z 12.10.2021 bol tento rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/,
písm. b/, písm. c/, ods. 2 Tr. por. zrušený v jeho II. časti ohľadne obžalovaných F. G., H. G. a R.
A., v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. bola vec vrátená v zrušenej časti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V tomto uznesení odvolací súd vytkol
prvostupňovému súdu obžalovanými namietané procesné nedostatky a pochybenia, resp. dal preveriť

obhajobou namietanú okolnosť zápisu veci zákonnému senátu, nariadil výsluch svedka R. F., vytkol
a naznačil nie dostatočné odôvodnenie organizovanej skupiny, ku skutku v bode 3/ obžalovaného R.
A., naznačil prehodnotenie okolností spolupáchateľstva s obžalovanými, pričom upriamil pozornosť
okresného súdu aj na nesprávne právne posúdenie skutku v bode 5/ a nariadil aj pripojenie a
oboznámenie spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 3Tk/4/2020, v ktorej bol poškodený H. V. uznaný

za vinného a odsúdený.
Okresný súd v novom konaní v podstate vykonal všetky tieto dôkazy a splnil aj pokyny odvolacieho súdu,
pričom svoje rozhodnutie o vine obžalovaných presvedčivo aj odôvodnil, s ktorým sa plne stotožňuje aj
odvolací súd tak, ako je už vyššie uvedené.
Čo sa týka výrokov o vine obžalovaných v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku krajský

súdnezistilpochybenia,ktorébymohlimaťvplyvnaobjasnenieveciauplatnenieprávaobžalovanýchna
obhajobu. Pred súdom prvého stupňa bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie zákonným
spôsobom a v potrebnom rozsahu okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti a dospel ku správnym skutkovým zisteniam. Vzhľadom k tomu, že skutkové zistenia okresnéhosúdu sa opierajú o dôkazy, na ktoré sa poukazuje v napadnutom rozsudku a o ich vierohodnosti a
zákonnosti nemá pochybnosť ani odvolací súd, preto si ich v celom rozsahu osvojuje a v jednotlivostiach
na ne aj odkazuje.

Aj podľa senátu odvolacieho súdu vina všetkých troch obžalovaných, odvolateľov, aj podľa názoru
odvolacieho súdu bola preukázaná práve výpoveďou poškodeného H. V., ktorý od začiatku trestného
stíhania všetkých troch obžalovaných a aj v súčasnosti právoplatne odsúdeného E. Y. usvedčoval
zo spáchania jednotlivých skutkov tak, ako správne na to poukázal okresný súd, ktorého výpoveď
spochybňovali všetci traja obžalovaní, nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj v podaných

odvolaniach, s ktorými námietkami sa erudovaným spôsobom vysporiadal prvostupňový súd, na čo
odvolací súd poukazuje. Potrebné je pritom uviesť, že poškodený od počiatku trestného stíhania
rovnako popisoval správanie a konanie obžalovaných F. G., H. G. a R. A., čomu zodpovedali aj ďalšie
usvedčujúce dôkazy, predovšetkým výpoveď spoluobžalovaného E. Y., ale aj svedkov R. F., H. V. ml.,
Y. U. aj závery znaleckých posudkov znalca z odboru elektrotechnika, odvetvie riadiaca technika,
výpočtová technika k obsahu zálohovaných dát z USB kľúča vydaného manželkou poškodeného,

mobilných telefónov zn. L. J. J6+, vydaného obžalovaným H. G. a zn. Samsung, vydaného obžalovaným
F. G..
Aj podľa senátu odvolacieho súdu, vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že
obžalovaní H. G. a R. A., v bode1/spoločným konaním naplnili všetky zákonné znaky trestného činu
vydierania, keď poškodeného nútili im platiť pravidelne a na určenom mieste každý týždeň sumu

2.000,- Eur, ktorú následne znížili na sumu 800,- Eur, keď slovným nátlakom pôsobili na psychiku
poškodeného vyhrážkou prezradenia jeho drogovej trestnej činnosti na políciu a v podstate aj skrytou
vyhrážkou majetkovej ujmy, ohľadne domu a auta. O predchádzajúcej ich dohode a naplánovaní
svedčí aj nahovorenie spoluodsúdeného E. Y., aby vylákal poškodeného na stretnutie. Skutočnosť, že
poškodený H. V. ich vyhrážku prezradením jeho trestnej činnosti, pociťoval ako ujmu ťažkú, potvrdzuje

jeho pristúpenie na platenie týždňovej sumy 800,- Eur, na nimi určenom mieste. Následný priebeh
vyhrážok zo strany obžalovaných F. G. a H. G., nadväzujúc na vyvolaný strach z prezradenia trestnej
činnosti poškodeného, využili pri skutku 2/, keď poškodeného nútili zaplatiť im jednorázovú sumu
80.000,-Eur, údajne pre políciu, aby mal poškodený pokoj, čo obžalovaný F. G. deklaroval aj preukazom
polície s jeho fotografiou, pričom po námietkach poškodeného následne túto sumu znížili na 40.000,-

Eur, ktorú im poškodený H. V. aj zo strachu z prezradenia trestnej činnosti aj zaplatil. Oproti podanej
obžalobe pri skutku 3/, správne bol tento ustálený len u obžalovaného R. A., ktorý poškodeného nútil
samostatne mu zaplatiť sumu 30.000,- Eur, pod hrozbou násilia zo strany tretích osôb, pod legendou, že
40.000,-Eur,ktorézaplatilH.aF.G.priskutku2/boliurčenéC.,stým,žeobžalovaníF.G. aH.G.údajne
tieto peniaze prehrali na automatoch, pričom poškodený mu vyplatil „len“ 25.000,- Eur , keď oproti

obžalobe, jeho spolupáchateľstvo s obžalovanými H. G. a F. G. sa nepodarilo preukázať. Nasvedčuje
tomu aj komunikácia obžalovaného H. G. s obžalovaným R. A. prostredníctvom aplikácie WhatsApp,
kde si vzájomne vyčítali, kto mal poškodeného vydierať, pričom obžalovaný H. G. obžalovanému R.
A. vyčítal, že vzal od poškodeného 25.000,- Eur, pričom v rámci vydierania spomínal aj Rusov. Po
zistení zaplatenia 25.000,- Eur poškodeným obžalovanému R. A., obžalovaní F. G. a H. G. pri skutku

4/ vylákali na stretnutie poškodeného, za účelom zaplatenia 5.000,- Eur, ako zvyšok sumy pôvodne
žiadanej obžalovaným R. A. pri skutku 3/, za účelom pôvodnej verzie, ochrany polície a pre policajta,
ktorý ho chráni. Pri skutku 5/ bolo preukázané, že tohto skutku sa spoločne dopustili všetci traja
obžalovaní, ktorí v súvislosti so skutkom pod bodom 3/, ako demonštráciu reakcie na samostatné
konanie obžalovaného R. A., naplánovali a zinscenovali fiktívny súboj medzi H. G. a R. A., ktorého

výsledkom bolo fiktívne zabitie obžalovaného R. A., pričom poškodený H. V. tento súboj sledoval z
vnútra motorového vozidla a väčšej vzdialenosti, čo mu znemožnilo rozpoznať fiktívnosť tohto konania.
Bezprostredne po zinscenovaní údajného zabitia obžalovaného R. A., obžalovaný F. G. od poškodeného
žiadal, aby pre obžalovaného H. G. zaplatil sumu 100.000,- Eur, ktorá mala slúžiť na pokrytie výdavkov
pre obžalovaného H. G., v súvislosti s jeho útekom a následným skrývaním sa za zabitie obžalovaného

R. A.. V bode 6/ bolo preukázané, že spoločne obžalovaní H. G. a F. G., ako reakciu na fakt, že
poškodený H. V. zistil, že zabitie obžalovaného R. A. bolo iba zinscenované, vrátili sa k pôvodnej
„dohode“ pri skutku v bode 1/ a poškodenému H. V. prikázali znovu im platiť 800,- Eur týždenne
za to, že ho neoznámia polícii a umožnia mu tak páchať drogovú trestnú činnosť. Rovnako, ako pri
poslednom skutku v bode 7/. Tak, ako správne prvostupňový súd uviedol, konanie obžalovaného H. G.

v bodoch 1/, 2/, 4/, 6/ a 7/ napadnutého rozsudku a konanie obžalovaného F. G. v bodoch 2/, 4/, 6/ a
7/ napadnutého rozsudku, spája objektívna súvislosť v čase, mieste spáchania, spôsobe spáchania a
predmete útoku, ako i subjektívna súvislosť spočívajúca v jednotiacom zámere obžalovaných páchať
trestný čin vydierania, nakoľko obžalovaní v podstate dokola opakovali rovnaké konanie, pri ktoromlen menili „legendy“, ktorých účel mal smerovať k maximalizovaniu ich majetkového prospechu od
poškodeného. Preukázané to bolo najmä výpoveďou poškodeného H. V., že všetky peniaze počas
celého obdobia obžalovaným platil vždy zo strachu, že jeho trestná činnosť bude prezradená polícii,

vyvolaný už v rámci dielčieho skutku označeného pod bodom 1/ rozsudku a pretrvával po celú dobu
páchania stíhanej trestnej činnosti. Tak, ako správne uviedol prvostupňový súd, i keď pri skutkoch v
bodoch 4/ a 7/ absentovala zo strany obžalovaných výslovná vyhrážka inej ťažkej ujmy, ktorou by
poškodeného nútili zaplatiť 5.000,- Eur a 6.000,- Eur, tieto peniaze im poškodený H. V. zaplatil
na ich príkaz, v príčinnej súvislosti so strachom z prezradenia jeho trestnej činnosti, čo obžalovaní

využili vo svoj prospech, keď nie je potrebné, aby páchatelia pokračovacieho trestného činu vydierania
vyhrážky opakovali dokola pri každom jednom čiastkovom útoku. Postačuje, že obžalovaní objektívnu
stránku naplnili v začiatkoch páchania pokračovacieho trestného činu, pričom práve v príčinnej súvislosti
s týmito vyhrážkami poškodený poskytoval majetkové plnenia po celé obdobie. V tejto súvislosti súd
príkladmo poukazuje napríklad na situácie, kedy boli prevažne v minulosti podnikatelia prevádzkujúci
pohostinské zariadenia nútení hrozbou násilia na plnenie majetkových plnení za služby tzv. ochrany. Aj

v týchto prípadoch bývala zvyčajne vyhrážka podnikateľovi deklarovaná na začiatku, pričom podnikateľ
následne z donútenia poskytoval plnenia v pravidelných intervaloch do budúcnosti. Keďže tieto plnenia
boli poskytované v príčinnej súvislosti s prvotným prinútením hrozbami, nevyžaduje sa, aby tieto hrozby
boli vyslovované pred každým zaplatením „výpalného“.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaných F. G. a H. G., ohľadne spornosti zákonnosti senátu,

v súvislosti s pôvodne nesprávnym zápisom veci, odvolací súd, na základe záznamov v spise nemá
pochybnosti o náhodnom pridelení veci, zhodou okolnosti tomu istému senátu zákonného sudcu do
oddelenia 11Tk, nakoľko po nesprávnom zápise po podaní obžaloby na súd pod sp. zn. 11T/4/2021
predsedom senátu z 05.05.2021, predseda súdu súhlasil s reklamáciou a dal pokyn na zápis veci
náhodnýmvýberomprostredníctvomgenerátoradoregistra„Tk“apravdepodobneobžalovanýchzmýlila

na pokynovom liste rukou uvedená poznámka, že spis bol prevedený do odd. 11Tk/1/2021.
K odvolacím dôvodom obžalovaných, ohľadne ich námietok vzhľadom na výpovede poškodeného,
ani odvolací súd nemal dôvod neveriť jeho výpovediam tak, ako to podrobne rozviedol prvostupňový
súd, ktorého hodnotiacim úvahám nemožno nič vytknúť. Odvolací súd neakceptoval preto ich
odvolacie námietky, pokiaľ spochybňovali výpovede poškodeného, ktorým naviac korešpondovali i

ďalšie podporné dôkazy, ako správne na ne poukázal okresný súd. Nevzhliadol ani žiadne podstatné a
vo veci rozhodujúce rozpory vo výpovedi poškodeného, ktoré taktiež považoval za priame usvedčujúce
obžalovaných zo spáchania jednotlivých skutkov, za ktoré boli uznaní vinnými a ktoré boli potvrdené aj
nepriamo uvedenými výpoveďami svedkov R. F., H. V. ml., Y. U. aj znaleckými posudkami, ako detailne
na to poukázal prvostupňový súd. K procesnej námietke, ohľadne nie dostatočného oboznámenia spisu

Okresného súdu Trnava, vo veci obžalovaného H. V., odvolací súd akceptoval vyjadrenie okresného
súdu, pokiaľ z neho oboznámil len príslušné časti spisu, bez potreby vyvrátenia jeho argumentačných
záverov.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu súd I. stupňa správne ustálil, že žalované skutky sa stali tak, ako sú
uvedené v napadnutom rozsudku a to na základe zákonne vykonaného dokazovania, v rámci ktorého

bolo vyprodukovaných dostatok dôkazov, ktoré preukazujú skutkový stav a aj jednoznačne usvedčujú
všetkých troch obžalovaných a preto ani neakceptoval ich odvolacie námietky, že skutky nespáchali.
Reťaz usvedčujúcich dôkazov, vo vzťahu k obžalovaným - odvolateľom je ucelená a nevzbudzuje žiadne
relevantné pochybnosti o ich vine. Obžalovaní mali možnosť, ako aj príležitosť spáchať stíhané skutky,
za páchateľov ich vyslovene označil poškodený H. V. a nepriamo aj vyššie menovaní svedkovia, ktorí

boli zákonným spôsobom vypočutí, pričom logickým a vierohodným spôsobom popísali všetky rozhodné
okolnosti a aj ostatný listinný a dokumentačný materiál. Odvolací súd pritom zistil, že vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov, je napadnutý rozsudok výsledkom
konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám,
ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu

tak, ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, boli správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom
dokazovania vykonávanom na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových
zistení podanej obžaloby a z toho pohľadu aj uznanej viny obžalovaných, odkazuje na veľmi podrobne
rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého
stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové

zistenia. S obhajobnými námietkami obžalovaných, skutkovými a právnymi sa súd prvého stupňa v
rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na
odvolacom súde. Vina každého obžalovaného musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných
v súlade s Trestným poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval prihodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného
presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne
a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam. Skutočnosť, že odvolatelia sa nestotožňujú so

skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe
viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom
prvého stupňa. Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú všetkých troch
obžalovaných zo spáchania žalovaných skutkov, precíznym a erudovaným spôsobom vyhodnotil trestné
konanie, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku a jeho správne právne závery majú dostatočný

skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní.
Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t. j.
že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam,
odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia
hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je

možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu. V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na
základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom,
ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolatelia namietajú v odvolaní hodnotenie dôkazov
súdom prvého stupňa a predkladajú odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy
záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov

súdom prvého stupňa si aj odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si

neosvojí ňounavrhnutýspôsobhodnoteniavykonanýchdôkazovaaksaneriadijejvýkladomvšeobecne
záväzných právnych predpisov. V tejto časti odvolací súd uzatvára, že v rozhodnutí súdu prvého stupňa
o vine obžalovaných nezistil pochybenia, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého
stupňa vo výroku o vine.
Nepochybil prvostupňovýsúdanipriprávnomposúdenískutkovtak,akovyplývaužzvyššieuvedeného,

pričom sa plne stotožňuje aj s právnym odôvodnením okresného súdu pokiaľ ide o objektívne a
subjektívne stránky ich trestných činov. Stotožnil sa aj s právnym posúdením ich konaní, resp. ich
vývojového štádia a aj z pohľadu spoluúčasti obžalovaných, keď uvedené konanie obžalovaných F. G.
v bodoch 2/, 4/, 6/ a 7/ a H. G. v bodoch 1/, 2/, 4/, 6/ a 7/ právne posúdil ako pokračovací obzvlášť
závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20

Tr. zák. a v bode 5/ ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a konanie obžalovaného R. A. v bode
1/ ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., v bode 3/
ako obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a v bode 5/ ako zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.

spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.
Odvolaciu námietku obžalovaného R. A., pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie skutku v bode 3/,
vzhľadom na reálne poškodeným odovzdaných XX.XXX,- Eur, odvolací súd poukazuje, na dostatočné
preukázanie skutočnosti, že obžalovaný vydieraním žiadal od poškodeného sumu 30.000,-Eur a len
pre nedostatok finančných prostriedkov, poškodený mu dal „len“ 25.000,- Eur. Z toho dôvodu tým,

že obžalovaný R. A. nútil poškodeného zaplatiť 30.000,- Eur, naplnil všetky zákonné znaky obzvlášť
závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Tr. zák., keďže následok bol dokonaný len v rozsahu 25.000,- Eur., teda sčasti dokonaného a
sčasti nedokonaného uvedeného obzvlášť závažného zločinu.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa. Okresný súd detailne rozviedol v napadnutom rozsudku jednotlivé obhajobné tvrdenia
obžalovaných, zhodné aj s odvolacími argumentami obžalovaných a na strane druhej usvedčujúce
dôkazy. Preto senát krajského súdu v tomto smere plne poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku, bez potreby opakovania rovnakých úvah a tvrdení.Trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa dopustí ten, kto iného násilím,
hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá
sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov. Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa

páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.
Trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. sa dopustí ten, kto na škodu
cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl,
a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím
slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí

ním značnú škodu,
Podľa § 124 ods. 1 Tr. zák. škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny
úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s
trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto
zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou

sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca
najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu,
hodnoty veci a rozsahu činu.
Podľa § 321 ods.1 písm. e/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený trest

neprimeraný.
Podľa § 321 ods. 3 Tr. por. ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku
a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len
sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.
Pokiaľ ide o odsudzujúcu časť napadnutého rozsudku u všetkých troch obžalovaných - odvolateľov,
odvolací súd zistil, že len v tejto časti bolo ich odvolanie dôvodné.

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej
sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje
medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď
možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody,

alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 34 ods. 6 Tr. zák. tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac
týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody
ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.
Pri ukladaní trestu súd musí obligatórne prihliadnuť na všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm.

a/ - o/ Tr. zák. a priťažujúce okolnosti podľa 37 písm. a/-m/ Tr. zák.
Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť
ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod
zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa§38ods.3Tr.zák.akprevažujepomerpoľahčujúcichokolností,znižujesahornáhranicazákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.Podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa
odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie
alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej

sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby
sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na
dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami,

zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného
o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri
mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených
trestných činov.
Prvostupňový súd odôvodnil uloženie trestov odňatia slobody obžalovaným F. G. a H. G. s

konštatovaním, že doteraz neviedli riadny život, nakoľko už boli v minulosti súdne trestaní, i keď sa na
oboch v súčasnosti hľadí, ako keby neboli odsúdení, čo však znamená iba to, že na prejednávané skutky
súd nenazerá ako na recidívu v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. a s prihliadnutím aj na v minulosti množstvo
spáchaných priestupkov, pri absencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a po úprave trestnej sadzby
podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. U obžalovaného R. A., ktorý doposiaľ nebol súdom trestaný a spĺňa atribúty

vedenia riadneho života, i keď bol taktiež prejednávaný za priestupky, ukladal trest pri existencii jednej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a absencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák.,
po následnej úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák.
Okresný súd správne poukázal na trestnú minulosť u obžalovaných F. G. a H. G., vzhľadom na ich
záznamy v odpise registra trestov, z ktorých vyplýva, že obžalovaný F. G. bol síce už 1-krát súdne

trestaný pre zločin nedovolenej výroby omamných látok, psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu
Malacky zo dňa 31.03.2014, sp. zn. 1T/22/2014, ktorým bol odsúdený na trest odňatia slobody 3 roky s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 5 rokov, v ktorej sa osvedčil a tak sa na neho
hľadí, ako keby odsúdený nebol. Aj obžalovaný H. G. bol 1-krát súdne trestaný rozsudkom Okresného

súdu Bratislava - vidiek zo 14.05.1993, sp. zn. 2T/32/1993 pre trestný čin krádeže a odsúdený na
trest odňatia slobody 4 mesiace s odkladom na skúšobnú dobu osvedčil a preto sa neho hľadí, ako
keby odsúdený nebol. Obžalovaný R. A. nebol doposiaľ súdne trestaný. Pokiaľ súd poukázal na ich
priestupkové postihnutia v minulosti, odvolací súd na ne neprihliadol, nakoľko boli iného charakteru, ako
prejednávaná trestná činnosť obžalovaných. Súd ukladal tresty obžalovaným F. G. a H. G. na základe

tzv. remízy poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 0:0 a obžalovanému R. A. v pomere 1:0,
pričom ukladal trest podľa najprísnejšej trestnej sadzby, v danom prípade obzvlášť závažného zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 3 Tr. por., pričom aj správne ukladal trest úhrnný podľa § 41 ods. 2 Tr.
zák. Obžalovaným F. G. a H. G. tak, ako správne uviedol okresný súd, úpravou trestnej sadzby podľa
§ 41 ods. 2 Tr. zák. ukladal za celú zbiehajúcu trestnú činnosť úhrnný trest odňatia slobody v rozpätí

10 rokov až 25 rokov. Rovnako postupoval aj odvolací súd, avšak výmery uložených trestov okresným
súdom u všetkých troch obžalovaných považoval za neprimerané. Ukladal im preto znovu úhrnné tresty
odňatia slobody, ale v nižšej výmere. Obžalovaným F. G. a H. G. uložil úhrnné tresty odňatia slobody
vo výmere 11 rokov, teda pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, keď im ukladal tresty v zhodnej
výmere 11 rokov. U obžalovaného F. G., i keď sa na neho hľadí, ako by nebol súdne trestaný, ale už bol

odsúdený v minulosti za drogový zločin v roku 2014, teda päť rokov pred spáchaním teraz prejednávanej
trestnej činnosti, na strane druhej bol uznaný vinným o jeden dielčí skutok menej, ako obžalovaný H.
G.. U neho odvolací súd prihliadol na jednej strane, v jeho neprospech, že spáchal o jeden skutok viac,
ako obžalovaný F. G., na strane druhej, jeho predchádzajúce odsúdenie, na ktoré poukázal okresný
súd, bol pre menej závažný trestný čin a išlo o odsúdenie spred 27. rokov od spáchania skutkov. U

obžalovaného R. A. pri jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a absencii žiadnej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák., po následnej úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zák.
a § 41 ods. 2 Tr. zák. ukladal za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť úhrnný trest odňatia slobody v rozpätí
10 rokov až 22 rokov a 2 mesiace a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej
trestnej sadzby 10 rokov. Rovnako, ako u obžalovaných F. G. a H. G., trest odňatia slobody uložený

mu prvostupňovým súdom vo výmere 12 rokov, považoval za neprimeraný a preto mu ukladal trest na
dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby. Prihliadol k tomu, že na rozdiel od obžalovaných F. G. a H. G.,
nebol doposiaľ súdne trestaný, pričom bol uznaný vinným z menšieho počtu skutkov ako zvyšní dvajaobžalovaní. Odvolací súd prihliadol pri znížení trestov odňatia slobody u všetkých troch aj na štádium
dokonania pri skutku v bode 5/ skutkov, pokusu, a u obžalovaného R. A. aj v bode 3/.
Odvolací súd dodáva, že takto uložené tresty sú aj v súlade so zásadou, že trest je právnym následkom

trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym

páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia). Odvolacím súdom takto uložené tresty obžalovaným F. G., H. G. a R. A. preto dôsledne
vychádzajú zo zásad pre ukladanie trestov zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. a zahŕňajú tak individuálnu,
ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadrujú aj morálne odsúdenie páchateľov spoločnosťou.
Zrušením výroku o treste bolo potrebné zrušiť aj výrok o spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 48 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch na výkon trestu
odňatia slobody (ďalej len „ústav na výkon trestu“) minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa
stráženia.
Podľa § 48 ods. 2 Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu
na výkon trestu

a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,
b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce
odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Podľa § 48 ods. 3 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd a)
páchateľa, ktorému uložil trest odňatia slobody na doživotie, alebo b) páchateľa obzvlášť závažného
zločinu.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa
stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného

činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho
náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť
páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom
stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa

obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.
Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaných prvostupňovým súdom do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s maximálnym stupňom stráženia, odvolací súd považoval za účelnejšie, vzhľadom na minimálnu, resp.
žiadnu kriminálnu minulosť u obžalovaných, ich zaradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, aplikujúc § 48 ods. 4 Tr. zák., na ktoré boli splnené zákonné podmienky

a nezistiac vylučujúce, ktoré by bránili takémuto postupu.
Podľa§76ods.1Tr.zák.ochrannýdohľaduložísúdpáchateľovi,ktoréhoodsudzujezaobzvlášťzávažný
zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.
Pokiaľ ide uloženie ochranného opatrenia, ktoré sa obligatórne muselo obžalovaným ukladať, nakoľko

boli odsúdení za obzvlášť závažný zločin, vzhľadom na ustanovenia § 76 ods. 1 a 78 ods. 1 Tr.
zák., aj v tomto smere odvolací súd ochranný dohľad ukladal na dolnej hranici, ako stanovuje zákon,
vzhľadom na okolnosti spáchaných skutkov, osoby obžalovaných a skutočnosti, že doteraz ani jednému
z obžalovaných nebol ešte ukladaný ochranný dohľad. Preto aj v tomto smere vyhovel odvolaniu
všetkých troch obžalovaných a uložil im ochranný dohľad, každému vo výmere 1 rok.

Vo zvyšnej, nezrušenej časti, napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zostal nedotknutý.
Pokiaľ ide o odvolanie poškodeného H. V., odvolací súd nezistil zákonný dôvod, pre ktorý by mu vyhovel.
Okresný súd postupoval v súlade so zákonom a vykonaným dokazovaním, keď priznal poškodenému
len čiastočne ním uplatnený nárok na náhradu škody, ktorý si riadne a včas uplatnil vo výške 72.400,-
Eur. Pokiaľ okresný súd dokazovaním a následným vyhodnotením dospel k záveru, že poškodenému

síce bola spôsobená majetková škoda vo výške najmenej 80.800,- Eur, ktorá mu vznikla v príčinnej
súvislosti s konaním obžalovaných a len pri sume 13.000,- Eur, ktorú si požičal od svojho syna, nemal
žiadne pochybnosti o legálnosti zdroja týchto peňazí, a u ostatných mal, nakoľko nevylúčil, že tieto
pochádzali z príjmov z jeho drogovej trestnej činnosti tak, ako to podrobne odôvodnil. Preto zaviazalobžalovaných rovným dielom nahradiť poškodenému spoločne a nerozdielne škodu vo výške 13.000,-
Eurasozvyškomuplatnenéhonároku,oktoréholegálnostiostalipochybnosti,odkázal nacivilnýproces.
Odvolacísúdnazákladevyššieuvedenéhodospelkzáveru,ževýrokoodkazesozvyškom uplatneného

nároku poškodeného na náhradu škody, nie je v rozpore so zákonom. V predmetnom trestnom konaní
ďalšie doplnenie dokazovania, ktoré by bolo potrebné za účelom preverovania legálnosti zvyšku sumy
peňazí, ktoré si poškodený uplatňoval a odvolaním sa domáhal aj priznania mu tejto sumy, presahovalo
by účely trestného konania. V tomto smere je potrebné uviesť, že účelom trestného konania je
predovšetkým rozhodnúť o vine a treste páchateľov a len v prípade, ak uplatnený nárok na náhradu

škody bol riadne a včas a bez potreby doplnenia ďalšieho dokazovania, bolo by možné o ňom pozitívne
rozhodnúť. V danom prípade tieto podmienky splnené neboli, nakoľko na ďalšie preverovanie legálnosti
získaných finančných prostriedkov poškodeného, čoho sa poškodený domáhal svojim odvolaním, na
rozhodnutie o povinnosti obžalovaných nahradiť mu aj zvyšok uplatnenej náhrady škody, by bolo
potrebné vykonať ešte ďalšie dokazovanie, presahujúce potreby trestného konania, považoval odvolací
súd odvolanie poškodeného H. V. za nedôvodné.

Na základe uvedeného preto senát krajského súdu, pomerom hlasov 3:0 rozhodol tak, ako vyplýva z
I. a II. výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.