Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 12, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/108/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119200810
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4119200810.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobcov: 1/ B.. Q. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
B. XXXX/XX, XXX XX M., 2/ U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. B. XXXX/XX, XXX XX M., 3/ H. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. B. XXXX/XX, XXX XX M., 4/ B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XXK., XXX
XX U., 5/ O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XXK., XXX XX U., 6/ G.. K. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXXX/XXK., XXX XX U., všetci zastúpení advokátkou JUDr. Soňou Tóthovou, so sídlom
Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: Fakultná nemocnica Nitra, so sídlom Špitálska
588/6, 950 01 Nitra, IČO: 17 336 007, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária STOKLASA &

STOKLASOVÁ, s.r.o., so sídlom Farská 25, 949 01 Nitra, o ochranu osobnosti, o náhradu nemajetkovej
ujmyamajetkovejškody,oodvolanížalovanejprotirozsudkuOkresnéhosúduNitrač.k.10C/6/2019-913
zo dňa 26.07.2021 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., IV., V., VI. a Vp o t v r d z u j e .

Žalobcom 1/ až 5/ priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 1/ nemajetkovú ujmu
vo výške 70.000 eur a majetkovú škodu vo výške 850 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej

zaviazalžalovanúzaplatiťkaždejzožalobkýň2/,3/nemajetkovúujmuvovýške40.000eurakaždémuzo
žalobcov4/,5/nemajetkovúujmuvovýške30.000eurdotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Žalovanej
tiež uložil povinnosť zaslať každému zo žalobcov 1/ až 5/ formou doporučenej zásielky adresovanej na
adresu ich trvalého pobytu písomné ospravedlnenie, ktoré podpíše priamo štatutárny orgán žalovanej,
vyhotoveného fontom písma: Times New Roman, veľkosť 12 v nasledovnom znení: „Ako pozostalému a
blízkemu rodinnému príslušníkovi nebohého G.. B. G., nar. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom: M., L. B.
XXXX/XX, Slovenská republika, zomr. dňa XX.XX.XXXX, sa Vám touto formou hlboko ospravedlňujeme,

že v dôsledku nášho konania a konania našich zamestnancov spôsobom non lege artis a v priamej
príčinnej súvislosti s týmto konaním došlo k úmrtiu nebohého G.. B. G., dňa XX.XX.XXXX, čím zároveň
došlo aj k zásahu do Vašich osobnostných práv. Je nám veľmi ľúto, že sme sa dopustili takéhoto zásahu
do Vašich práv, a akceptujeme, že ani forma takéhoto písomného ospravedlnenia nie je a nikdy nebude
postačujúca pre nápravu následkov tohto nezákonného zásahu, a preto prosím prijmite naše hlboké
ospravedlnenie", a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol.
Žalobcom 1/ až 5/ priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovanej

voči žalobkyni 6/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom na
ustanovenia čl. 1 ods. 2, čl. 19 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, hlava I čl.
8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 04.11.1950, § 11, § 13 ods.
1, 2, § 16, § 112 ods. 1, § 420 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len„Občiansky zákonník"), § 2 ods. 1 písm. l), § 52 ods. 5 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 193 tretia veta, § 255
ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný

sporový poriadok" alebo „CSP").

2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobcovia sa domáhali ochrany svojej osobnosti podľa hlavy I čl. 8 ods.
1 Dohovoru, čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a § 11 a nasl., a to práva na súkromný a rodinný život, do ktorého im
žalovanáneoprávnenezasiahlatým,žeporušilasvojuprávnupovinnosťaneposkytlasprávnezdravotnú

starostlivosť ich manželovi, otcovi, synovi a bratovi G.. B. G., ktorý bol dňa XX.XX.XXXX prijatý na kliniku
neurochirurgie žalovanej na plánovanú operáciu nezhubného nádoru - neurinom nervus acusticus, kde
dňa XX.XX.XXXX zomrel na malígny opuch mozgu, ktorý bol v príčinnej súvislosti s jeho uvedeným
základným ochorením.

3. V konaní bolo sporné, či žalovaná poskytovala G.. B. G. zdravotnú starostlivosť správne. Vykonaným

dokazovaním, a to protokolom ÚDZS, znaleckým posudkom podaným v trestnom konaní, ktorého
rovnopis bol predložený súdu v tomto konaní ako znalecký posudok, jeho doplnením, výsluchom
odborného konzultanta ÚDZS D.. G.. B. H., N.., ako svedka a osoby určenej znalcom na podanie
vysvetlenia k znaleckému posudku N.. C.. G.. D. L., D.. Y. D.., bolo preukázané, že žalovaná neposkytla
zdravotnú starostlivosť G.. B. G. správne. Neaplikovala intratekálne colistin skôr ako dňa 23.12.2015,

nevyužila katétre potiahnuté antibiotickým filtrom, neodstránila celý systém VP shunt a nevykonala
revíznu operáciu na shunte skôr ako dňa 03.10.2015. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že žalovaná pochybila
už vtedy, keď bez povšimnutia zostali výsledky prvého CT a bolesti hlavy indikujúce zakrvácanie do
mozgu. V konaní však bolo preukázané, že žalovaná prvú operáciu dňa 28.07.2015 a aj reoperáciu dňa
30.07.2015vykonalariadneavčas,t.j.legeartis.Vkonanínebolopreukázané,žebyujmažalobcombola

spôsobená povahou prístroja VP shuntu, ktorý použili lekári pri výkone medicínskych úkonov. Nebolo
sporné, že pán G. sa v zariadení žalovanej nakazil nozokomiálnou nákazou, ktorá má nemocničný
pôvod a vzniká v príčinnej súvislosti s pobytom pacienta v zdravotníckom zariadení a výkonmi, ktoré
sú mu tam poskytované. Uvedené nákazy patria k závažným komplikáciám pri neurochirurgických
operačných zákrokoch, aký podstúpil aj G.. B. G., ktorý bol vysoko rizikovým pacientom. Každé

zdravotnícke zariadenie je povinné takýmto nákazám predchádzať podľa § 52 ods. 5 písm. b) zákona
č. 355/2007 Z. z. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, že urobila všetky preventívne opatrenia,
aby sa pacient v jej zariadení nenakazil nozokomiálnou nákazou, pretože bakteriologické výsledky
ňou predložené sa týkali obdobia od 26.08.2015, no pacient mal pozitívne výsledky už 11.08.2015.
Taktiež prijatý prevádzkový poriadok nepreukazuje, že sa opatrenia aj dodržiavali. Podstatné je,

že hoci už od 11.08.2015 žalovaná vedela, že pacient sa v jej zariadení nakazil multirezistentným
nozokomiálnym bakteriálnym kmeňom acenitobacter baumani, ktorý bol v tom čase citlivý na gentamicín
a colimin, túto neuroinfekciu neliečila pomocou intrathekálnej aplikácie colistinom, neimplantovala
katéter potiahnutý antibiotikami, neodstránila celý kontaminovaný systém a tým vytvorila vhodné
podmienky pre pokračovanie neuroinfekcie. V liečbe pacienta sa oneskorila, a preto nie je možné

konštatovať, že by jej lekári postupovali pri liečbe tejto neuroinfekcie správne podľa aktuálnych a
dostupných medicínskych poznatkov. Žalovaná z uvedených dôvodov porušila svoje povinnosti podľa §
4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Hoci súdu nebolo predložené rozhodnutie
ÚDZS, ktorým bola žalovanej uložená v súvislosti s tým sankcia za správny delikt, v konaní nebolo
sporné, že takéto rozhodnutie bolo ÚDZS vydané, a preto je ním súd podľa § 193 veta tretia Civilného

sporového poriadku viazaný v tom, že žalovaná spáchala správny delikt na úseku poskytovania
zdravotnej starostlivosti G.. B. G..

4. V konaní bolo sporné, či medzi konaním, resp. nekonaním žalovanej pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti a vzniknutou ujmou a škodou na strane žalobcov existuje príčinná súvislosť, a či

bola konaním, resp. nekonaním žalovanej odňatá G.. B. G. šanca na zlepšenie jeho zdravotného
stavu v miere prevažujúcej nad vývojom zdravotného stavu, ktorý nebolo možné riadnym využitím
poznatkov lekárskej vedy ovplyvniť. Príčinná súvislosť v práve je ponímaná ako vzťah príčiny a
následku medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym konaním) škodcu a vznikom škody (ujmy)
a musí byť v každom konkrétnom prípade preukázaná. V zahraničí existujúca súdna prax umožňujúca

nahrádzať „stratu šance", ktorá znižuje nároky na dôkazné bremeno na postačujúci dôkaz dostatočnej
pravdepodobnosti, sa premietla aj do súdnej praxe v Slovenskej republike. Za významný zlom možno
považovať nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 716/2016 z 24.10.2017, v ktorom ústavný súd
konštatoval, že požiadavka jednoznačného preukázania príčinnej súvislosti bez možnosti pripusteniaurčitej rozumnej miery neistoty je neprimeraná z aspektov práva na spravodlivé súdne konanie a zásady
rovnosti účastníkov konania, a teda je potrebné dôkazné bremeno rozložiť napríklad jeho sekundárnym
prenesením na zdravotnícke zariadenie, keď neistota vo vzťahu k príčinnej súvislosti je spravodlivo

vyvážená v zásade tým, ak je v pochybnostiach rozhodnuté v prospech toho, komu ujma vznikla. Tieto
závery sú zhodné aj so závermi vyplývajúcimi z uznesenia Ústavného súdu SR z 12.08.2008 sp. zn.
I.ÚS 1919/2008 a rozhodnutiami všeobecných súdov SR, napr. Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
6Co/197/2015 z 21.06.2016, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/97/2018 z 23.10.2018 a 9Co/51/2019
z 25.06.2019, Krajského súdu v Nitre z 17.09.2020 č. k. 8Co/95/2019-472 a Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 6Co/168/2010 z 09.11.2011.

5. Keďže opuch mozgu, ktorý bol príčinou smrti pacienta, bol spôsobený pokročilou neuroinfekciou
zapríčinenou nozokomiálnym bakteriálnym kmeňom acenitobacter baumani, ktorý bol v príčinnej
súvislosti s pobytom pacienta v zdravotníckom zariadení žalovanej, a z dôvodu, že žalovaná pacientovi
pri zvládnutí tejto infekcie neposkytla zdravotnú starostlivosť pacientovi správne, bolo jej konanie

objektívnespôsobiléprivodiťzhoršeniezdravotnéhostavupacientaajehosmrť.Bolopretonažalovanej,
aby preukázala, že ňou nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť smrť pacienta neprivodila, teda
že k tomuto následku určite neviedla a vyvolať ho nemohla. Vykonaným dokazovaním, a to znaleckým
posudkom znaleckého ústavu W., výsluchom D. H. a N. L. bolo preukázané, že podávanie antibiotík
intrathekálne je v prípade neuroinfekcie štandardným a účinnejším spôsobom podávania antibiotík,

pretože zvyšuje koncentráciu liečiva v mozgu, čím sa zvyšuje jeho účinnosť a tým aj šanca na
elimináciu a odstránenie baktérie. Žalovaná však takýmto spôsobom podala pacientovi antibiotikum
colistin až 23.12.2015, hoci neuroinfekciu zistila už 11.8.2015, čím sa oneskorila v podaní liečby, a teda
nepostupovala lege artis. Znaleckým posudkom znaleckého ústavu W., výsluchom D. H. a N. L. bolo
preukázané, že ak by žalovaná podala liek colistin pacientovi intrathekálne už skôr ako 23.12.2015,

bola by sa doba liečby pacienta skrátila, pacient by mal šancu na mobilizáciu na periférnom oddelení,
nemuselo prísť k revízii VP shuntu a komplikáciám. Mal by preto šancu na zlepšenie jeho zdravotného
stavu,ktorýbypodľaD.H.zlepšilaajskoršiarevíziaacelkovávýmenaVPShuntu.Zuvedenýchdôvodov
bolo v konaní preukázané, že žalovaná oneskorenou liečbou nozokomiálnej nákazy odňala G.. B. G.
šancu na zlepšenie jeho zdravotného stavu v miere prevyšujúcej nad vývojom jeho zdravotného stavu,

a preto bola v konaní preukázaná aj existencia reálnej príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej,
ujmou a škodou, ku ktorej prišlo na strane žalobcov.

6. Žalovaná na preukázanie svojej obrany navrhla v konaní vykonať znalecké dokazovanie, ktorému
návrhu na doplnenie dokazovania súd vyhovel. Súd však nevyhovel jej návrhu na ustanovenie iného

znalca ako toho, ktorý podal znalecký posudok v trestnom konaní, pretože tento návrh považoval
za nedôvodný. Žalobcovia proti záverom znaleckého posudku, ktorý bol podaný v trestnom konaní a
„sprocesnený" v civilnom konaní, nenamietali, a hoci žalovaná proti nemu namietala, navrhla znaleckým
dokazovaním fakticky jeho doplnenie iným znalcom, čo z dôvodu, že nenavrhla celkové posúdenie
poskytovania zdravotnej starostlivosti, nebolo možné. Súd okrem toho nemal o správnosti záverov

znaleckéhoposudkupodanéhoznaleckýmústavomW.žiadnepochybnosti,vkonanínebolapreukázaná
dôvodnosť námietok žalovanej proti tomuto znaleckému posudku, a len sama skutočnosť, že znalec bol
ustanovený za znalca aj v trestnom konaní, znalca v civilnom konaní nediskvalifikuje.

7. Súd konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná porušila svoje povinnosti pri poskytovaní

zdravotnej starostlivosti príbuznému žalobcov, ktorý zomrel. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a
nepreukázala, že nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť jeho smrť neprivodila, neviedla k nej
a ani ju nemohla vyvolať, a jeho smrť by nastala nezvratne aj z iných príčin. Mal za preukázanú
existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním, resp. nekonaním žalovanej a smrťou pacienta, ktorá mala
za následok vznik ujmy a škody na strane žalobcov 1/ až 5/. Základ žalobcami 1/ až 5/ uplatneného

nároku bol dôvodný, pretože žalovaná neoprávnene zasiahla do ich práva na ochranu súkromia a práva
na rodinný život podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

8. Vo vzťahu k výške nemajetkovej ujmy súd zohľadnil, že G.. B. G. zomrel mladý, v čase svojej smrti
bol ženatý a zanechal po sebe mladú manželku a dve maloleté deti, ktoré mali v čase smrti svojho

otca iba X a X roky a boli od svojho otca hmotne závislé. Nebolo sporné, že jeho manželstvo bolo
harmonické a vzájomné vzťahy manželov a aj otca a detí boli vrúcne a intenzívne. Z uvedeného dôvodu
bolo preukázané, že žalobkyňa 1/ smrť svojho manžela nepochybne prežívala a doposiaľ prežíva veľmi
ťažko a rovnako tak ju prežívajú aj ich deti (žalobkyne 2/, 3/). Všetky tri žalobkyne stratili možnosť narozvíjanierodinnéhoživotasichmanželomaotcom;ideotrvalústratuaichpermanentnéochudobnenie.
Hoci všetky tri žalobkyne požadovali náhradu nemajetkovej ujmy v rovnakej výške, súd dospel k záveru,
že v tejto časti nie je ich žaloba úplne dôvodná, pretože na strane žalobkyne 1/ bola ujma, ktorá jej

bola smrťou jej manžela spôsobená vo väčšom rozsahu, keďže s manželom bola počas jeho dlhej
hospitalizácie v každodennom kontakte, a tak vnímala a veľmi intenzívne prežívala komplikácie v jeho
zdravotnom stave spôsobené neuroinfekciou, od čoho sa ostatní rodinní príslušníci snažili maloleté
žalobkyne 2/ a 3/ uchrániť. V konaní bolo preukázané, že mimoriadne intenzívny bol aj vzťah medzi G..
B. G. a jeho rodičmi, žalobcami 4/, 5/, ktorí boli rovnako so svojím synom počas jeho dlhej hospitalizácie

v každodennom kontakte, a preto vnímali a veľmi intenzívne prežívali komplikácie v jeho zdravotnom
stave spôsobené neuroinfekciou. Keďže neboli na svojom synovi hmotne závislí, ich syn bol v čase smrti
ženatý a bol otcom dvoch detí, zásah do ich osobnostných práv bol v menšom rozsahu ako v prípade
jeho manželky a detí. Súd zohľadnil aj to, že žalobcom 1/ až 5/ nebola zo strany žalovanej poskytnutá
žiadna satisfakcia, peňažná, ani nepeňažná, a žalovaná s výnimkou vyjadrenia jej právneho zástupcu
v priebehu konania svoje konanie neoľutovala; ide o právnickú osobu, preto táto udalosť nemohla

zasiahnuť do jej duševnej sféry, jej majetkové pomery nemôžu byť priznaním peňažnej satisfakcie
neprimerane dotknuté a na strane poškodeného nemožno hovoriť o žiadnom spoluzavinení. Súd ako
kľúčovú hodnotil intenzitu vzájomných vzťahov a okolnosti zásahu do osobnostných práv žalobcov 1/ až
5/ a jeho intenzitu, ktorá bola determinovaná tým, že sa žalobcovia 1/ až 5/ museli dlhú dobu pozerať
na to, ako ich blízky v zariadení žalovanej zomiera v dôsledku nezvládnutia liečby neuroinfekcie, ktorou

sa pri hospitalizácii nakazil. Súd však zohľadnil aj skutočnosť, že blízky žalobcov trpel potenciálne
smrteľným ochorením, a v prípade, ak by nepodstúpil operačný zákrok, tak by celkom určite zomrel, a
tiež to, že nešlo o banálnu operáciu, ale o zákrok, ktorý je spojený s možnými komplikáciami, o ktorých
bol pacient poučený, a ku ktorým žiaľ aj prišlo. Okrem vyššie uvedených kritérií sa súd pri stanovení
výšky nemajetkovej ujmy vysporiadal aj s rozhodnutiami iných súdov v obdobných veciach.

9. Súd nemal preukázané, že aj na strane žalobkyne 6/, ktorá bola sestrou G.. B. G., boli tiež také
mimoriadne okolnosti, ktoré by svedčali takej intenzite vzájomného vzťahu so zomretým bratom, pre
ktoré by ju súd mal považovať za aktívne vecne legitimovanú uplatňovať si v tomto konaní nároky
titulom ochrany osobnosti. Súd nespochybnil kvalitu ich súrodeneckých vzťahov, ale v konaní bolo

preukázané, že žalobkyňa 6/ mala v čase smrti brata založenú už svoju vlastnú rodinu, nezdieľala s ním
spoločnú domácnosť, nebývali ani v úplnej blízkosti, a tak medzi nimi už neexistovala tá najintenzívnejšia
interpersonálna väzba, pre ktorú by ju mal súd považovať za najbližšiu príbuznú. Žalobkyňa 6/ uvedené
demonštrovala aj svojím správaním sa v priebehu konania, keď sa na prvé pojednávanie nedostavila z
dôvodu stretnutia sa s vlastným dieťaťom a v priebehu ďalšieho pojednávania z rovnakého dôvodu po

svojom výsluchu odišla. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne 6/ v celom rozsahu zamietol.

10. Žalobkyni 1/ vznikla v súvislosti s pohrebom jej manžela aj majetková škoda vo výške 850 eur,
ktorá jej bola súdom priznaná z dôvodu preukázania všetkých predpokladov zodpovednosti žalovanej
za túto škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaná porušila pri poskytovaní zdravotnej

starostlivosti jej manželovi svoje povinnosti, manžel žalobkyne 1/ zomrel, teda existuje príčinná súvislosť
medzi konaním, resp. nekonaním žalovanej a škodou, ktorá žalobkyni 1/ vznikla.

11. Žalobcom 1/ až 5/, ktorí boli v konaní úspešní v základe nároku, aj keď neboli celkom úspešní
ohľadom výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá však bola závislá od úvahy súdu, priznal súd voči

žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobkyňa 6/ nebola v konaní úspešná ani čo
do základu nároku, keďže súd žalobu voči nej zamietol. Podľa § 255 ods. 1 CSP by mala mať žalovaná
nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni 6/. Súd však zohľadnil, že žalobkyni 6/ bolo priznané
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov z dôvodu jej negatívnych majetkových, zárobkových a
sociálnych pomerov, v čom videl súd aj dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, a preto

náhradu trov konania voči nej žalovanej nepriznal. O náhrade trov štátu súd nerozhodol, pretože mu
žiadne trovy nevznikli, keďže náklady na výsluch svedka a aj znalecké dokazovanie boli v celom rozsahu
hradené zo zložených preddavkov.

12. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu

prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP). Namietala,
že súd nevykonal ňou navrhnuté znalecké dokazovanie na preukázanie jej skutkových tvrdení, hociobjektívne nemala žiadnu inú možnosť, ako svoje skutkové tvrdenia preukázať. Bola pripravená
predložiť aj súkromný znalecký posudok, avšak z dôvodu, že navrhla ustanovenie znalca súdom, čakala
na vyjadrenie súdu, či takéto dokazovanie vykoná. Súd v konaní aj nariadil znalecké dokazovanie

znaleckou organizáciou M. K. Q. O., E..A..O.., avšak následne svoje uznesenie zrušil a neumožnil jej
realizáciu ďalšieho dokazovania. V konaní tak boli vo vzťahu k otázke jej zodpovednosti za (ne)správne
poskytnutú zdravotnú starostlivosť realizované len dôkazy navrhnuté žalobcami. Súd v konaní ustanovil
za znalca rovnakú znaleckú organizáciu, ktorá už v trestnom konaní realizovala znalecký posudok v
jej neprospech. Tento znalecký posudok bol v civilnom sporovom konaní „sprocesnený" a stranám

bolo umožnené položiť aj ďalšie otázky. Existoval len minimálny predpoklad, že rovnaká znalecká
organizácia, ktorá vypracovala znalecký posudok v trestnom konaní, by v civilnom sporovom konaní
dospela k odlišným záverom. Od začiatku konania namietala nesprávnosť znaleckého posudku W. z
trestného konania (ktorý bol de facto „zopakovaný" v civilnom sporovom konaní a tým „sprocesnený")
a rovnako namietala nesprávnosť záverov ÚDZS uvedených v protokole o vykonanom dohľade, preto
navrhla za účelom preukázania svojich skutkových tvrdení vykonať znalecké dokazovanie znaleckou

organizáciou. Navrhla položiť otázky, ktoré považovala za kľúčové a ak by na ich zodpovedanie bolo
potrebné zo strany znalca oboznámiť sa s celou zdravotnou dokumentáciou a posúdiť aj iné aspekty
poskytnutej zdravotnej starostlivosti, je to vnútornou záležitosťou znalca, ktorý má postupovať podľa
zákona č. 382/2004 Z. z. a nie je doslovne viazaný položenými otázkami. Znalec nie je viazaný
doslovným znením otázky, pokiaľ je z nej dostatočne zrejmé, aká je úloha, účel a predmet znaleckého

dokazovania. Pri riešení úlohy a hodnotení príčin vývoja zdravotného stavu G.. B. G. sa znalec musí
pochopiteľne oboznámiť so všetkými relevantnými skutočnosťami a so zdravotnou dokumentáciou v
rovnakom rozsahu, v akom ich mali k dispozícii aj ÚDZS a W.. Predmetom znaleckého posudku
M. K. nemalo byť hodnotenie správnosti či nesprávnosti znaleckého posudku W., ale zodpovedanie
otázok, na ktoré sa vyžadujú vedecké poznatky (§ 207 CSP) a zodpovedanie ktorých má zásadný

význam pre vyvodenie záveru súdu o príčinnej súvislosti medzi jej (ne)zákonným konaním a vzniknutou
ujmou. Súd v bode 40. rozsudku uviedol, že „nemal o správnosti záverov znaleckého posudku
podaného znaleckým ústavom W. žiadne pochybnosti". Tým však (neprípustne) hodnotil odborné závery
znaleckého posudku. Pri hodnotení dôkazu znaleckým posudkom nemôžu súdy hodnotiť odborné
závery, ku ktorým znalec dospel z hľadiska ich správnosti. Posudzujú iba úplnosť posudku vo vzťahu k

zadaniu, logické odôvodnenie jeho záverov a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Ak žalobcovia v
konaní predložili znalecký posudok a jej nebolo umožnené svoje skutkové tvrdenia, ktorými spochybňuje
závery takéhoto znaleckého posudku, preukázať „rovnocenným" dôkazom, ktorým môže byť len iný
znalecký posudok, je takýto postup zásahom do jej práva na spravodlivý proces. Ak súd ňou navrhnutý
dôkaz znaleckým dokazovaním nakoniec v konaní vôbec nevykonal s poukazom na vyššie uvedené

skutočnosti, došlo tým k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vytkla súdu, že sa v odôvodnení
rozsudku nevysporiadal so skutkovo relevantnými otázkami, ktoré majú pre vec podstatný význam.
Poukázala na svoju argumentáciu uvedenú v jej písomných vyjadreniach, vrátane záverečnej reči zo
dňa 26.07.2021, ktorá bola predložená aj v písomnej podobe. V nej poukázala na konkrétne skutočnosti,
vyjadrenia lekárov a znalcov uvedené v uznesení z trestného konania - uznesenie ČVS:ORP-1016/1-

VYS-NR-2018 z 12.01.2021. Svedok D.. H. na pojednávaní dňa 25.03.2021 uviedol, že: „Pacient bol
smrteľne vážne chorý človek, išlo o pacienta, ktorý mal nádor sluchový a rovnovážneho nervu, čo
je potencionálne smrteľné ochorenie a keby pacienta neoperovali, určite zomrie. Nádor sa podarilo
vyriešiť operáciou, ale ďalšie komplikácie pacientovi ublížili. Žalovaná postupovala správne, operácia
bola urobená dobre, nešťastie je, že tam bola infekcia. Úmrtnosť pri neuroinfekcii v prípade nákazy

a. baumannii je podľa mojich informácii 80 %, čiže vysoká." Z hľadiska okolností prípadu mal súd
vziať uvedenú skutočnosť do úvahy, t. j. zohľadniť, že hoci príčinou úmrtia pacienta bola nozokomiálna
nákaza, objektívne nemala možnosť jej existencii zabrániť, pričom vykonala všetky opatrenia, ktoré je
možné od nej spravodlivo považovať. Podľa nej nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením
akejkoľvek jej právnej povinnosti a následkom v podobe úmrtia pacienta. Ani zo znaleckého posudku

W., ani z iných dôkazov nie je možné vyvodiť záver, že jej postup bol postupom non lege artis a
súčasne postup non lege artis bol príčinou hlavnou, dôležitou, podstatnou a značnou, t.j. šanca na
zlepšenie zdravotného stavu bola odňatá v miere prevažujúcej nad vývojom zdravotného stavu, ktorý
nebolo možné riadnym využitím poznatkov lekárskej vedy ovplyvniť. Ak súd v rozsudku zmieňuje posun
v rozhodovacej praxi súdov a teóriu „straty šance", túto nie je možné aplikovať spôsobom, že pre

vyslovenieexistenciepríčinnejsúvislostipostačuje,žeprišlokodňatiuresp.zníženiušancenebohéhona
zlepšenie jeho zdravotného stavu v akomkoľvek rozsahu. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti predsa
nemôže niesť zodpovednosť za úmrtie pacienta, u ktorého napríklad nevykonaním určitého úkonu došlo
v teoretickej rovine k zníženiu šance na prežitie v rozsahu 1 %. Takýto výklad nie je konformný sosúdom použitou teóriou straty šance. Aj v prípade tejto teórie súd konfrontuje situáciu, kedy došlo k
určitému spornému postupu, a situáciu, ktorú možno očakávať pri nenarušenom prirodzenom chode
vecí a pomerne odhaduje jednak dosiahnutie určitých šancí a zároveň reflektuje, či sú šance nižšie alebo

vyššie. Súd tak pri aplikácii teórie straty šancí porovnáva pravdepodobnosť dosiahnutia určitých šancí
na vyliečenie či odvrátenie smrti v prípade, ak by postup žalovanej bol v súlade s lege artis. Súdna prax,
hoci upustila od požiadavky na preukázanie 100% príčinnej súvislosti medzi pochybením a vznikom
ujmy, rozhodne nerezignovala na preukazovanie určitej miery pravdepodobnosti. Už vo vyjadrení k
žalobe poukázala na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 07.09.2015 sp. zn. I.ÚS 3253/13, ktorý sa

zaoberá hodnotením dôkazov a ich predložením znalcovi k posúdeniu v konaniach o náhradu škody.
Bez preukázania existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti
a následkom v rozhodujúcej miere (vyjadrenej percentuálnym vyčíslením pravdepodobnosti existencie
určitého kauzálneho vzťahu, alebo verbálne resumé založené na dôkaznom štandarde, či je dosiahnutá
vysoká miera pravdepodobnosti alebo nie) nie je možné konštatovať zodpovednosť žalovanej. Súd
však takýmto spôsobom v otázke hodnotenia príčinnej súvislosti nepostupoval a aj bez vyjadrenia,

či vykonané dokazovanie preukazuje požadovanú mieru pravdepodobnosti z hľadiska straty šance,
konštatoval existenciu príčinnej súvislosti medzi poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a úmrtím
pacienta. Ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykonala pacientovi život zachraňujúci zdravotný
výkon - operáciu, ale následné komplikácie, ktoré objektívne nie je možné vylúčiť ani im zabrániť, mali
za následok nezvratný vývoj zdravotného stavu pacienta, ktorý sa napriek všetkej jej snahe a dlhodobej

liečbe s intenzívnou starostlivosťou nepodarilo zvrátiť. Lekárska veda uvádza pri neuroinfekcii v prípade
nákazy a. baumannii úmrtnosť na úrovni 80 % a aj v teoretickej rovine extrémne nízku úspešnosť liečby.
Poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 14C/148/2016 z 15.07.2020, v ktorom súd
zastal právny názor, že vznik nozokomiálnej infekcie pri dodržaní postupov lege artis nie je možné
hodnotiť ako porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. V konaní

preukázala dodržiavanie preventívnych opatrení na zabránenie šírenia nozokomiálnych nákaz, ktorými
je dodržiavanie hygienických predpisov a vykonávanie sterov na kultiváciu podľa správnej medicínskej
praxe. Za rozporné považuje aj hodnotenie dôkazov súdom, ktorý na jednej strane konštatoval, že
neuniesla dôkazné bremeno, že urobila všetky preventívne opatrenia, aby sa pacient v jej zariadení
nozokomiálnou nákazou nenakazil, a zároveň dodáva, že „z protokolu ÚDZS vyplýva, že Regionálny

úrad verejného zdravotníctva nezistil na strane žalovanej žiadne pochybenie". Poukázala na záver súdu
o viazanosti rozhodnutím správneho orgánu podľa § 193 CSP, hoci rozhodnutie ako dôkaz vykonaný
nebol. Namietala tiež neprimeranosť priznanej výšky nemajetkovej ujmy. Uviedla, že hoci sa súd otázkou
výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch pomerne podrobne zaoberal v bode 46. rozsudku, priznaná výška
nárokov (bod 47.) nekorešponduje s prípadmi zmienenými v bode 46. a úvaha súdu je vo vzťahu k

priznaným sumám v tomto kontexte nepreskúmateľná.

13. Žalobcovia 1/ až 5/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že rozsudok považujú za
vecne správny a navrhli ho potvrdiť. Súd prvej inštancie návrhu žalovanej na vykonanie znaleckého
dokazovania vyhovel. Žalovaná však svoj návrh na znalecké dokazovanie podľa § 207 CSP obmedzila

na zodpovedanie štyroch doplňujúcich otázok vychádzajúcich zo zistení konštatovaných v znaleckom
posudku vypracovanom v trestnom konaní, teda fakticky navrhla vykonanie doplnku k znaleckému
posudku v trestnom konaní, resp. vykonanie znaleckého dokazovania za účelom jeho preskúmania.
Ustanovenie znalca na vypracovanie doplnku k znaleckému posudku vypracovanému iným znalcom
je rozporné nielen so zákonom, ale i s vlastnou procesnou obranou žalovanej, a je preto ústavne

non-konformným, nesprávnym a neudržateľným. Žalovaná svojím vlastným vadným a zmätočným
postupom urobila ňou navrhnuté znalecké dokazovanie zmätočným a neudržateľným, keďže nenavrhla,
aby ňou uvádzaný znalec vykonal kompletné znalecké dokazovanie pre celkové posúdenie správnosti
poskytovania zdravotnej starostlivosti neb. B. G., ale navrhla vykonať doplňujúce dokazovanie k
znaleckému posudku znaleckej organizácie W., vypracovanému v trestnom konaní. Už v konaní uviedli,

že z charakteru otázok žalovanej na znaleckú organizáciu M. K. je zrejmé, že ide buď o otázky, ktoré
boli zodpovedané v znaleckom posudku W., respektíve ide o doplňujúce otázky k tomuto znaleckému
posudku priamo reagujúce na jeho závery. Je preto objektívne daný predpoklad, že znalecký posudok
znaleckej organizácie M. K. by bol v prípade jeho nariadenia iba čiastočným a nekomplexným znaleckým
posudkom a šlo by len o nepreskúmateľný a neudržateľný dôkaz. Zároveň by v súvislosti s jeho

nariadením išlo o nehospodárne konanie súdu. Pokiaľ mala žalovaná v úmysle poprieť znalecký
posudok vypracovaný v trestnom konaní, mala podľa § 209 ods. 1 CSP predložiť súkromný znalecký
posudok, resp. navrhnúť vykonanie znaleckého posudku podľa § 207 ods. 1 CSP s otázkami týkajúcimi
sa komplexného posúdenia poskytovania zdravotnej starostlivosti neb. B. G. z jej strany. Pokiaľtak neurobila, nemôže s poukazom na ustanovenia CSP o dokazovaní, kontradiktórnosti konania a
rovnosti strán sporu namietať, že jej súd prvej inštancie znemožnil realizovať procesné práva. Žalovaná
nenapadla odvolaním právoplatné uznesenie súdu č. k. 10C/6/2019-889 zo dňa 26.07.2021 a svoje

odvolanie nezdôvodnila v zmysle § 365 ods. 2 CSP, t. j. vadou uznesenia, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Absolútne účelová a tendenčná je odvolacia argumentácia, že
zrušením uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania navrhnutého žalovanou jej súd znemožnil
realizáciu ďalšieho dokazovania. Na dotaz súdu pritom žalovaná uviedla, že nemieni prehodnotiť svoje
otázky na znalca. Žalobcovia 1/ - 5/ v odvolaní odmietli názor žalovanej, že znalec nie je viazaný

doslovným znením otázky. Naopak, znalec je oprávnený i povinný odpovedať výlučne len na zadané
úlohy, resp. otázky, ktoré sú pre neho kľúčové a týchto sa musí striktne držať; nemôže si ich domýšľať,
ani uvádzať odpovede nad rámec zadaných úloh. Podľa § 25 ods. 1 písm. k) zákona č. 576/2004
Z. z. sa znalec oboznamuje so zdravotnou dokumentáciou v rozsahu nevyhnutnom pre vypracovanie
znaleckého posudku. Preto, ak žalovaná položila na znalca iba štyri otázky vzťahujúce sa len k určitým
úsekom (momentom) liečby neb. B. G., znalec by nebol oprávnený ani povinný oboznamovať sa s

celou jeho zdravotnou dokumentáciou. Tvrdenie žalovanej, že znalec má istú svojvôľu pri zodpovedaní
položenej otázky, považujú za absolútne účelové a naznačujúce nebezpečný precedens, že znalci by
hádam mohli odpoveď nad rámec položených otázok, čo považujú za absolútne neprípustné. Podľa
zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, prekladateľoch a tlmočníkoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov ako aj v zmysle ustálenej judikatúry znalec nesmie v znaleckom posudku dávať odpovede na

niečo, na čo nie je v zadaní opýtaný a je oprávnený uvádzať odpovede iba na zadané úlohy. Neprichádza
do úvahy, aby znalec prekračoval rozsah otázok alebo objasňoval vec mimo rámca položených otázok
(R 18/1988, R 43/1995). Žalovaná mala dostatok času na predloženie dôkazov na preukázanie svojich
tvrdení, avšak túto svoju povinnosť si nesplnila. Pritom jej nič nebránilo, aby si zabezpečila súkromný
znalecký posudok, a teda nepreukázala, že by na jej strane existovali závažné dôvody, pre ktoré by

nemohla zabezpečiť a predložiť do konania súkromný znalecký posudok alebo iný odborný posudok
na preukázanie jej skutkových tvrdení. Zmätočnosť súčasnej argumentácie žalovanej spočíva aj v
tom, že v priebehu prvoinštančného konania ako dôvod, pre ktorý nepredložila súkromný znalecký
posudok, uvádzala jeho údajnú spochybniteľnosť zo strany žalobcov, čím dávala jasný signál, že
nemá a nemieni pre účely tohto konania zabezpečovať súkromný znalecký posudok. Svojou odvolacou

argumentáciou celkom zjavne prenáša zodpovednosť za vlastnú procesnú pasivitu na súde prvej
inštancie. Absurdné je tvrdenie žalovanej, že v otázke jej zodpovednosti za (ne)správne poskytnutú
zdravotnú starostlivosť boli vykonané len dôkazy navrhnuté žalobcami, čo je v priamom rozpore s
dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie. Žalovaná zjavne opomína, že súd vyhovel práve
jej návrhu na ustanovenie znalca na preukázanie jej tvrdení, čo osvedčuje taký postup, ktorý bol v

jej prospech. To, že sa žalovaná obmedzila iba na zodpovedanie doplňujúcich otázok, je výsledkom
nesprávneho a zmätočného postupu žalovanej. V kontexte ďalšej námietky žalovanej, že pred súdom
prvej inštancie bolo vykonané iba dokazovanie v jej neprospech, žalobcovia uviedli, že dokazovanie
nebolo vykonávané na prospech či neprospech niektorej zo strán, ale v súlade s pravidlami procesného
dokazovania, princípom kontradiktórnosti konania a spravodlivého súdneho procesu. Znalecký posudok

znaleckej organizácie W. (ZP č. XXX/XXXX) je komplexným znaleckým posudkom na posúdenie
správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Tento posudok nebol robený na ich objednávku a nebol
a nemohol byť vypracovaný na neprospech žalovanej, keďže žalovaná nebola účastníkom trestného
konania. „Sprocesnenie" znaleckého posudku sa uskutočnilo zákonným spôsobom, na základe súdom
nariadeného znaleckého dokazovania znalcom W. na znalecké dokazovanie výsluchom znalcov tejto

znaleckej organizácie, v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 10C/6/2019-596 zo dňa 15.03.2021
v spojení s opravným uznesením č. k. 10C/6/2019-603 zo dňa 15.03.2021. Písomným podaním zo
dňa 18.03.2021 sa žalovaná vzdala práva na podanie sťažnosti voči tomuto uzneseniu. Predmetné
uznesenie bolo doplnené uznesením súdu zo dňa 31.05.2021 vyhláseným v prítomnosti strán sporu,
ktorým súd uložil znaleckej organizácii podať znalecký posudok aj písomne, odpovedať v ňom na otázky

položené v znaleckom posudku v trestnom konaní a v časti výsluchu znalkyne G.. D. T. uložil znaleckej
organizácii odpovedať na položené otázky písomne. V danom prípade nešlo „iba" o „sprocesnenie"
znaleckého posudku z trestného konania, ale o riadne nariadené znalecké dokazovanie znaleckou
organizáciou, ktorá v znaleckom úkone č. XXXXX/XXXX odpovedala na úlohu zadanú súdom, t.j. na
otázky, ktoré boli položené aj v trestnom konaní a v znaleckom posudku č. XXXXX/XXXX odpovedala

na písomné otázky strán sporu položené na znalkyňu G.. D. T.. Ani dokazovanie výpoveďou znalkyne
znaleckej organizácie W. pre medicínsky odbor neurochirurgia G.. D. T., ktorej písomné odpovede
boli vypracované vo forme znaleckého posudku č. XXXXX/XXXX, nebolo na neprospech žalovanej,
keďže žalovaná mala rovnako ako žalobcovia možnosť predložiť znalkyni otázky, čo aj žalovanáurobila. V znaleckom posudku č. XXXXX/XXXX boli zodpovedané všetky doplňujúce otázky strán
sporu týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti neb. B. G., vrátane doplňujúcich otázok, ktoré
žalovaná označila za sporné a ktoré mali byť predmetom ňou navrhovaného znaleckého dokazovania.

Skutočnosť, že na doplňujúce otázky odpovedal znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok doložený
v rovnopise pod č. XXXXX/XXXX, je v súlade so zákonom. Naopak, práve opačný postup by bol v
rozpore so zákonom. Na pojednávaní dňa 31.05.2021 žalovaná uviedla, že jej otázky boli zodpovedané
a žiadne ďalšie otázky, ktoré by mali byť zodpovedané v písomnej forme, už nemá. Žalovaná mala
možnosť klásť otázky na svedka (odborného konzultanta ÚDZS), D.. G.. H., V.., a na znalca N.. C..

G.. D. L., D.. Y. D.., a jej otázky boli výsluchmi týchto osôb zodpovedané. Znalcom boli zodpovedané
otázky žalovanej, ktoré mienila položiť znaleckej organizácii M. K., a tie sú uvedené v znaleckom
posudku č. XXXXX/XXXX pod č. 37 (Na základe akých skutočností je vyvodený záver, že drenážny
systém dňa 15.9.2015 vykazoval známky zlyhania), č. 38. (Na základe akých skutočností bola operácia
zo dňa 03.10.2015 vyhodnotená ako oneskorená), č. 39. (Akou štúdiou a/alebo všeobecne platnými
odporúčaniami je podložené, že pri revízii dňa mal byť vymenený celý drenážny systém), s rozsiahlou

odpoveďou znalcov v odpovedi na tieto otázky. Rovnako svedok D.. G.. H., V.., zodpovedal na otázky
žalovanej, ktoré mala v úmysle položiť znaleckej organizácii M. K., a to v znení: 1. Aké boli známky
zlyhávania drenážneho systému, 2. Aké boli v tom čase dostupné spôsoby liečby drenážnych systémov,
3. Ako priamo nepriaznivo ovplyvnila zdravotný stav výmena iba peritoneálneho katétra a revízia rany
na bruchu dňa 03.10.2015, 4. Aké je riziko krvácania do miechového kanála pri opakovanej intratekálnej

aplikácii antibiotika u kriticky chorého pacienta v sepse, 5. Aké sú iné komplikácie opakovaného
intratekálneho podania antibiotík. Rovnako ani ďalšie dôkazy (Protokol a Zápisnica ÚDZS) týkajúce
sa (ne)správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti nie sú výsledkom konania realizovaného na
neprospech žalovanej, ale sú výsledkom výkonu dohľadu vykonaného ÚDZS ako štátnou, nezávislou
odbornou inštitúciou podľa zákona č. 581/2004 Z. z., ktorého účastníkmi žalobcovia neboli a ktorého

výsledkom je konštatovanie, že žalovaná postupovala pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti neb. B.
G. v rozpore s § 4 ods. 3 zákona č. 587/2004 Z. z. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nijako neznemožnil
žalovanej vykonávať ďalšie dokazovanie, vyplýva aj z toho, že prihliadol na dôkazy predložené
žalovanouspoluspodanímzodňa28.06.2021atietoriadnevyhodnotil(bod39.odôvodneniarozsudku).
Spôsobvyhodnoteniatýchtodôkazovsúdomprvejinštancie(pozn.súdvyhodnotil,žeanitýmitodôkazmi

žalovaná neuniesla dôkazné bremeno) žalovaná nenamietala. Súd v odôvodnení rozsudku správne
a legitímne skonštatoval, že vzhľadom na obsah znaleckých posudkov nemá dôvod mať akékoľvek
pochybnosti o správnosti ich záverov. Odmietajú tvrdenie žalovanej, že ide o hodnotenie odborných
záverov znaleckého posudku súdom z hľadiska jeho správnosti. Súd v priebehu konania nehodnotil
odborné závery znalcov ani ÚDZS, takáto činnosť súdu neprislúcha a nevyplýva ani z odôvodnenia

napadnutého rozsudku. Žalovaná nešpecifikuje, s ktorými pre vec významnými otázkami, resp. jej
námietkami sa súd v odôvodnení rozsudku nevysporiadal. Pre relevantnosť námietky nedostatočnosti
odôvodnenia rozsudku súdu by bolo potrebné, aby žalovaná špecifikovala, ktoré pre vec podstatné
a významné skutočnosti neboli preskúmané, ktoré relevantné fakty neboli súdom zhodnotené, ktoré
procesné alebo hmotné námietky žalovanej neboli súdom preskúmané a v odôvodnení rozsudku

uvedené. Pokiaľ poukázala na všetky jej podania, resp. prednesy, ktoré v konaní prezentovala, tak
s týmito sa súd v priebehu prvoinštančného konania podrobne vysporiadal. Žalovaná namietala, že
v konaní nebolo ako dôkaz vykonané rozhodnutie ÚDZS (pričom má na mysli rozhodnutie ÚDZS č.
ZS XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 19.07.2017) a súd tak nevie, za aké konkrétne deliktné konanie mala
byť žalovanej uložená sankcia. Súd prvej inštancie nebol povinný vykonávať dokazovanie rozhodnutím

ÚDZS o uložení sankcie, keďže toto nie je rozhodnutím o non lege artis konaní na strane žalovanej.
Tým rozhodnutím je Protokol o výsledku dohľadu, v ktorom je podrobne popísaný priebeh a výsledky
dohľadu. O existencii rozhodnutia ÚDZS č. ZS XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 19.07.2017, ktorým bola
žalovanej uložená pokuta za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., niet žiadnych pochybností
a na toto rozhodnutie poukazovala i samotná žalovaná. Oni, keďže neboli účastníkmi tohto konania,

nemohli toto rozhodnutie bez vlastnej viny súdu predložiť. Žalovaná však ako jediný účastník konania
pred ÚDZS o uložení sankcie za správny delikt toto rozhodnutie mohla a mala do konania predložiť,
čo však neurobila. Preto sa nemôže spravodlivo brániť nepredložením tohto rozhodnutia ako dôvodom
pre spochybnenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a vyčítať súdu, že sa s týmto rozhodnutím
neoboznámil. Je zrejmé a nebolo medzi stranami ani sporné, aký správny delikt bol spáchaný a kto

ho spáchal, preto nie sú dôvody na spochybňovanie záveru súdu o viazanosti rozhodnutím ÚDZS
o spáchaní správneho deliktu a o uložení sankcie žalovanej za porušenie § 4 ods. 3 zákona č.
576/2004 Z. z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti neb. B. G.. Samotné rozhodnutie ÚDZS o tom,
že žalovaná neposkytla správnu zdravotnú starostlivosť, t.j. konala protiprávne, je pre súd záväzné.Výpovede svedkov z trestného konania nie sú pre rozhodnutie súdu v tejto civilnej veci významné, a to
z viacerých dôvodov. Ide o výpovede svedkov - zamestnancov žalovanej, čo samo osebe spochybňuje
ich dôveryhodnosť. Svedkovia zamlčali podstatné skutočnosti vyplývajúce zo zdravotnej dokumentácie.

Jasný úmysel svedkov na zastavení trestného konania ovplyvnil ich svedeckú výpoveď v tom, že sa
vyjadrovali iba k časti problematiky, poukazovali iba na tie okolnosti hospitalizácie, ktoré boli aj znalcami
hodnotené ako lege artis, pričom v častiach, ktoré boli znalcami hodnotené ako non lege artis, uviedli
iba to, že urobili všetko správne. Nejde o komplexné výpovede nestrannej osoby (odborníka, znalca a
pod.) vzťahujúce sa ku komplexnému posúdeniu veci, ide o selektívne nie nestranné a nie nezaujaté

výpovede zdravotníckych pracovníkov. Tieto výpovede nemajú žiaden vplyv na závery znaleckých
posudkov znaleckej organizácie W., ani na závery ÚDZS. Znalci boli oboznámení s obsahom celého
vyšetrovacieho spisu ako aj s týmito svedeckými výpoveďami a tieto jednoznačne nijako neovplyvnili
ich závery znaleckého posudku. Svedkovia vypočutí v trestnom konaní neboli vypočutí v predmetnom
civilnom konaní, neboli im kladené otázky stranami sporu (čo žiadna zo strán sporu nenamietala).
Svedecké výpovede z trestného konania nemajú žiadnu výpovednú hodnotu v predmetnom civilnom

konaní, nie sú nositeľmi relevantných faktov, s ktorými by sa súd prvej inštancie bol povinný osobitne
vysporiadať, a nie sú spôsobilé nijako zvrátiť súdom zistený skutkový stav vyplývajúci zo znaleckých
posudkov a odborných záverov ÚDZS. Žalovaná v odvolaní neuviedla jedinú námietku voči relevantným
skutkovým zisteniam, záverom znalcov, resp. ÚDZS, ktoré boli pre konanie a rozhodnutie súdu prvej
inštancie významné. Relevantné a podstatné skutkové zistenia významné pre meritum veci vyplývajú

z Protokolu a Zápisnice ÚDZS, ktoré konštatujú porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Ide o
pochybenievčasovomfaktorepriliečbepacienta,keďženapriektomu,žeprvéklinicképríznakyporuchy
vstrebávania mozgomiechového moku pobrušnicou, začínajúcej malfunkcie VP shuntu a hnisania v
mieste implantácie do brušnej dutiny boli v zdravotnej dokumentácii zaznamenané už 15.09.2015,
revízna operácia rozvíjajúceho sa hydrocefalu, pri zlyhávajúcej ľavostrannej drenáži, bola realizovaná

až 03.10.2015. Závažné nedostatky v prevencii nozokomiálnych nákaz, keďže príčinou nepriaznivého
vývinu ochorenia pacienta bola nozokomiálna sepsa, opakované reinfekcie viacerými multirezistetnými
kmeňmi mikroorganizmov a s tým súvisiace komplikácie pri liečbe pacienta. Nedostatky vo vedení
zdravotnej dokumentácie a v zápisoch do zdravotnej dokumentácie pacienta. Poukázali na obsah
zápisnice ÚDZS č. XXXX/XXXX, ktorou boli zamietnuté všetky námietky žalovanej voči vykonanému

dohľadu, na výpoveď svedka D.. G.. B. H. N.., ktorý uviedol, že na strane žalovanej došlo k neskorému
rozpoznaniu komplikácie a príznakov infekcie a ich riešeniu. Potvrdil, že sťažovanie a postupné
znemožňovanie vstrebávania likvoru bolo zapríčinené spôsobom, akým sa pristupovalo k liečbe hnisavej
infekcie. Opuch mozgu, ktorý bol bezprostrednou príčinou smrti pacienta spôsobila infekcia. Ďalej
uviedol,žerevíznaoperáciamalabyťurobenáčonajskôr,aževzhľadomnazdravotnýstavpacientabola

včasná a adekvátna revízia infikovaného vp-shuntu nevyhnutnosťou a je to chirurgická zásada. Neskorá
výmena infikovaného vp-shuntu mala za následok to, že sa infekcia šírila ďalej a jeho stav prinajmenšom
nervového systému sa zhoršoval, nervový systém bol poškodený a poškodenie pokračovalo. Priamym
dôsledkom neskorého riešenia tejto komplikácie bolo aj rozšírenie mozgových komôr, obštrukčný
hydrocefalus, purulentná meningitída a organické poškodenie mozgu. Tieto diagnózy mali rozhodujúci

význam pre pacienta z hľadiska jeho prognóz, najmä čo sa týka funkcií mozgu. Potvrdil, že intrathekálne
použitie antibiotika je štandardným postupom a má lepšiu účinnosť. K nozokomiálnym nákazám svedok
uviedol, že tieto sa zásadne podieľali na nepriaznivom vývoji zdravotného stavu pacienta, spôsobili u
pacienta pyocefalus (t. j. hnis sa dostal do mozgových komôr a zmiešal sa mozgovomiechovou hmotou).
Poukázal na závery znaleckého posudku č. XXXXX/XXXX vypracovaného znaleckou organizáciou

W. B. W. G. Y. E..A..O.., z ktorých vyplynulo, že jednou z hlavných komplikácií boli nozokomiálne
nákazy, pri ktorých pacient opakovane prekonal rôzne infekčné ochorenia ako respiračné infekty,
hnisavú meningoencefalitídu, uroinfekciu a sepsu so septickým šokom, a s tým spojená oneskorená
a neadekvátna liečba neuroinfekcie, ktorá sa mala už dňa 11.08.2015 odvíjať smerom ku lokálnej
intrathekálnej terapie colistinom, k čomu však lekári pristúpili až dňa 23.12.2015, teda o niekoľko

mesiacov neskôr. Pri liečbe mali byť použité antibiotikami potiahnuté katétre. Lekári neb. B. G. neliečili
ani liekom gentamicín podávaným intrathekálne v čase, kedy bol kmeň baktérie a. baumanii citlivý
na tento liek. Ďalším pochybením bolo nerozpoznanie druhu a závažnosti komplikácie, ktorá nastala
dňa 15.09.2015 spočívajúcej v malej secernácii z rany na bruchu, ktorá bola príznakom začínajúcej
malfunkcie a zlyhávania drenážneho systému, infekcie alebo poruchy resorbie v peritoneálnej oblasti

(čo nebolo rozpoznané), a nesprávna a oneskorená revízia kontaminovaného vp-shuntu. Podľa
znalcov malo dôjsť ku kompletnej výmene infekciou kontaminovaného vp-shuntu. Neurochirurgovia
však pokračovali iba v lokálnej starostlivosti o brušnú ranu v snahe nevystavovať pacienta ďalším
rozsiahlym operačným zákrokom. Skúsenosti však ukazujú, že takýto postup je odsúdený na neúspech.Revízna operácia na vp-shunte sa mala konať skôr ako dňa 03.10.2015. To znamená, že tu došlo k
oneskoreniu postupu a malo dôjsť ku kompletnému odstráneniu kontaminovaného vp-shuntu, nie iba k
výmene katétra. Konštatované pochybenia žalovanej pri liečbe mali za následok zlyhanie drenážneho

systému, meningitídu (zápal mozgových obalov) a organické poškodenie mozgu a polyneuropatiu
kriticky chorých. Podľa záverov znaleckého posudku, zdravotnícki pracovníci žalovanej nepostupovali
pri liečbe a pooperačnej starostlivosti o neb. B. G. správne a podľa aktuálnych dostupných medicínskych
poznatkov. Zo znaleckého úkonu znaleckej organizácie W. č. XXXXX/XXXX vyplýva, že rozhodujúcim
pre pokračovanie/udržanie infekcie v likvore mohla byť predčasná internalizácia externej drenáže v

podobe implantácie VP shuntu (20.08.2015) napriek pozitívnej kultivácii patogénu z likvoru (11.08.2015)
a nepotvrdenie sterility likvoru viacerými mikrobiologickými vzorkami pred internalizáciou shuntu ako
aj prebiehajúcej bakteriémie pred a počas implantácie VP shuntu. Predčasná implantácia môže zvýšiť
riziko relapsu infekcie ale oneskorenie reimplantácie môže zvýšiť riziko sekundárnej infekcie cez
externú drenáž. Poukázali tiež na výpoveď znalca znaleckej organizácie W. N.. C.. G.. D. L., D.. Y.
D.. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že postupom žalovanej pri poskytovaní

zdravotnej starostlivosti neb. B. G. v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX došlo ku konaniu v
rozpore s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vychádzajúc
z odborných záverov znalcov a ÚDZS dospel k správnemu skutkovému zisteniu a záveru, že neb.
B. G. nebola zo strany žalovanej poskytnutá zdravotná starostlivosť správne. V konaní tiež bola bez
akýchkoľvek pochybností preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávne poskytnutou zdravotnou

starostlivosťou a smrťou neb. B. G., ktorej existencia vyplýva priamo zo záverov znaleckého posudku č.
XXXXX/XXXX,znaleckéhoúkonuč.XXXXX/XXXX,záverovÚDZS,výpovedísvedkaaznalca.Súdprvej
inštancie detailne, presvedčivo a preskúmateľne odôvodnil svoje rozhodnutie aj ohľadom existencie
príčinnej súvislosti v bode 40. napadnutého rozsudku. Nález Ústavného súdu ČR sp. zn., I. ÚS 3253/13,
na ktorý žalovaná opakovane poukázala, nie je na posudzovaný prípad aplikovateľný, keďže sa v ňom

posudzuje úplne odlišná skutková ako dôkazná situácia spadajúca navyše pod iné právne posúdenie
veci. Ide o prípad, kde boli postavené do komparácie, resp. do konkurencie viaceré príčiny úmrtia
nebohého, vo vzťahu ku ktorým by bolo potrebné určiť podiel (pravdepodobnosť) tej či onej príčiny
vzniku ujmy na strane nebohého, ergo na strane žalobcov, čo nie je prípad neb. B. G.. V odvolaní
žalovaná namietala, že súd pri posudzovaní príčinnej súvislosti mal zohľadniť to, že hoci príčinou

úmrtia bola nozokomiálna nákaza, žalovaná objektívne nemala možnosť jej existencii zabrániť, pričom
vykonala všetky opatrenia, ktoré je možné od neho spravodlivo požadovať. Súd prvej inštancie na túto
skutočnosť nemohol prihliadať z viacerých dôvodov. Predovšetkým z dôvodov existencie zákonných
povinností na strane žalovanej predchádzať vzniku nozokomiálnych nákaz, ktorých dodržanie žalovaná
nepreukázala, tiež z dôvodu toho, že za nozokomiálne nákazy nesie bez ďalšieho zodpovednosť

žalovaná, a napokon z dôvodu, že tu nejde iba o vznik nozokomiálnych nákaz, ale o pochybenie pri ich
liečbe. Práve nesprávne a oneskorene zvolenou liečbou neuroinfekcie došlo až k opuchu mozgu, ktorý
bol príčinou smrti neb. B. G.. Z výpovede svedka D.. H. jednoznačne vyplynulo, že došlo k pochybeniu
pri diagnostike a liečbe pooperačných komplikácií a nerozpoznanie hnisavej komplikácie v podkoží
brušnej steny a zlyhanie vp drenážneho systému neboli riešené včas, čo pacienta vážne poškodilo,

došlo k sťaženiu a postupnému znemožneniu vstrebávania likvoru a to bolo tiež príčinou rozšírenia
mozgových komôr a novodiferencovaného štvorkomorového hydrocefalu. Ďalej svedok uviedol, že
revízna operácia vp shuntu bola urobená neskoro, pričom mala byť urobená čo najskôr, súčasne
bola urobená nesprávne, keďže došlo k výmene iba časti peritoneálneho katétra, pričom mal byť
vymenený celý kontaminovaný drenážny systém. Zdroj nozokomiálnych nákaz bol v nemocnici a za

tieto nesie zodpovednosť nemocnica. Neskorá výmena infikovaného vp shuntu mala za následok to,
že sa infekcia šírila ďalej a jeho stav, prinajmenšom nervového systému sa zhoršoval, nervový systém
bol poškodený a poškodenie pokračovalo. Priamym dôsledkom neskorého riešenia tejto komplikácie
bolo aj rozšírenie mozgových komôr, obštrukčný hydrocefalus, purulentná meningitída a organické
poškodenie mozgu. Tieto diagnózy mali rozhodujúci význam pre pacienta z hľadiska jeho prognóz,

najmä čo sa týka funkcií mozgu. Nozokomiálne nákazy sa zásadne podieľali na nepriaznivom vývoji
zdravotného stavu pacienta, spôsobili u pacienta pyocefalus (t.j. hnis sa dostal do mozgových komôr
a zmiešal sa s mozgovomiechovou hmotou). V prípade infekcie pacienta prakticky zabije pyocefalus,
teda infekcia v mozgovej komore. Infekcia bola tiež pravdepodobne príčinou epileptických záchvatov,
pretože mozog už pravdepodobne dráždila infekcia. Svedok konštatoval, že bolo možné včasnou

revíziou kontaminovaného vp shuntu zabrániť alebo spomaliť šírenie infekcie a jeho zlyhávanie a viesť k
zlepšeniu zdravotného stavu, ako i to, že skoršia revízia vp-shuntu a kompletné odstránenie vp-shuntu
a náhrada za externú drenáž ako aj skoršie podanie antibiotík intrathekálne by zvýšila šance pacientovi
na prežitie. Svedok dal tiež veľmi konkrétnu odpoveď na to, že šanca na zlepšenie zdravotného stavubola neb. B. G. odňatá v miere prevažujúcej nad vývojom zdravotného stavu, ktorý nebolo možné
riadnym využitím poznatkov lekárskej vedy ovplyvniť. Poukaz žalovanej na časť výpovede D.. H., v
ktorej konštatuje závažnosť zdravotného stavu pacienta a správnosť operačného výkonu, je tendenčná

a selektívna. Žalovanou citovaný úsek výpovede svedka sa týkal vykonania operácie, t.j. úseku
poskytovanejzdravotnejstarostlivosti,ktorýnebolÚDZSaniznalcamihodnotenýakonesprávny.Poukaz
na vysokú percentuálnu mieru úmrtnosti pacientov pri nákaze baktériou a. baumanii nie je relevantný
pri posudzovaní príčinnej súvislosti, obzvlášť ak je uvádzaný bez ďalších súvislostí a konštatovaných
pochybení pri liečbe infekcie. Naopak, ak lekári majú vedomosť o takejto vysokej úmrtnosti pacientov

pri nákaze touto baktériou, sú povinní vykonať všetky opatrenia na predchádzanie vzniku nákazy u
pacientov, zvlášť u pacientov, u ktorých sú vykonávané operačné a iné invazívne zákroky, závislé
na drenážnych systémoch a podobne. Podľa nich súd zohľadnil túto skutočnosť pri určení výšky
nemajetkovej ujmy, s čím sa vysporiadal v bode 45. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Znalci a ÚDZS
jasne konštatovali, že u neb. B. G. došlo z dôvodu konštatovaných pochybení k výraznému zníženiu
jeho šance na prežitie. Najvyšší súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 1914/2007 konštatoval,

že non lege artis je jednou z viacerých príčin vzniknutej škody na zdraví a vždy je príčinou hlavnou a
podstatnou. Pre vyslovenie existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním zdravotníckeho
pracovníka a smrťou pacienta postačuje vyjadrenie, že došlo k odňatiu resp. zníženiu šance pacienta
na zlepšenie zdravotného stavu, keďže pochybením žalovanej sa zasiahlo aj do ďalších bodov reťazca,
ktoré boli svojimi príčinami a následkami (javmi), ktoré sa spolupodieľali na smrti pacienta, pričom

pochybenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti spočívajúce v non lege artis konaní možno bez
pochýb označiť za príčinu hlavnú, zásadnú, rozhodujúcu. Zo znaleckých posudkov jasne vyplýva, že zo
strany žalovanej došlo k podceneniu zdravotného stavu pacienta, nerozpoznaniu príznakov závažnej
infekcie a nefunkčnosti drenážneho systému, neskorej a nesprávnej výmene vp shuntu, neúčinnej
a oneskorenej antibiotickej liečbe neuroinfekcie, ktorá spôsobila upchatie a zlyhanie drenážneho

systému, hnisavú meningitídu a organické poškodenie mozgu. Pokročilá neuroinfekcia a nakoniec
opuch mozgu boli zapríčinené nozokomiálnou nákazou baktériou acinetobakter baumanii. Intrathekálna
terapiacolistinompozisteníneuroinfekciedňa11.08.2015popriprebiehajúcejintravenóznejantibiotickej
liečbe za použitia antibiotikami potiahnutých katétrov pri externej drenáži alebo vp shunte, pritom podľa
znaleckej organizácie mohla zmeniť stav pacienta. Revízna operácia vp-shuntu sa mala uskutočniť

skôr ako dňa 03.10.2015, a to najneskôr po prvej lokálnej revízii, keď z rany vytekal likvor (dňa
15.09.2015). Následkom oneskoreného postupu žalovanej bola prehlbujúca sa kvalitatívna porucha
vedomia u pacienta do soporu dňa 03.10.2015, kedy došlo k urgentnej revízii vp shuntu. Skoršia
revízia mohla zabrániť poruche vedomia u pacienta. Včasná a adekvátna revízia vp shuntu mohla podľa
znalcov zabrániť respektíve spomaliť rozvoj neuroinfekcie. Tu hrá významnú úlohu časový faktor pobytu

pacienta na oddelení L. v Nitre. Ten bol determinovaný sčasti aj poruchou vedomia, ku ktorej opakovane
dochádzalo na základe infekčných komplikácií (neuroinfekcia), takže úspešná terapia neuroinfekcie by
v takom prípade mohla skrátiť pobyt pacienta na L. Nitra a tým mať pozitívny vplyv na rozvoj infekcie
ako takej. Na otázku, či postupom žalovanej bola odňatá šanca na zlepšenie zdravotného stavu v
miere prevyšujúcej nad vývojom, ktoré nebolo možné ovplyvniť riadnym využitím poznatkov lekárskej

vedy, znalec skonštatoval, že podstatou je, či bol systém menený včas a či mal byť menený celý, ale
percentuálne sa to nedá zodpovedať. Vo všeobecnej rovine sa dá konštatovať, že včasná intervencia by
zvýšila šance. Znalci jasne v znaleckom posudku skonštatovali pochybenia spočívajúce v nesprávnej
a oneskorenej liečbe neuroinfekcie, nesprávnej a oneskorenej výmene zlyhávajúceho drenážneho
systému v príčinnej súvislosti s upchatím a zlyhaním drenážneho systému, hnisavou meningitídou

a organickým poškodením mozgu a nakoniec smrťou neb. B. G.. Svedok jasne skonštatoval, že za
vznik nozokomiálnej infekcie je zodpovedná nemocnica. V nemocnici je za to zodpovedný človek a
ten musí robiť stery raz za týždeň a ich prítomnosť musí hlásiť a musí sa s tým niečo robiť, to je
prevencia. Z hľadiska posudzovania príčinnej súvislosti je z právneho hľadiska úplne nesprávna otázka,
či by ku smrti pacienta bolo bývalo došlo i v prípade správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti,

ale posudzuje sa, že v dôsledku konania non lege artis zdravotníckeho pracovníka sa pacientovi
odňala možnosť správnej a včasnej liečby, odňala sa šanca na zlepšenie zdravotného stavu, a teda
možnosťzvráteniafatálnychnásledkov,vdôsledkuktorýchdošlokjehoúmrtiu.Súdsprávnespoukazom
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 716/2016, ako aj nálezy Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1919/2008, I. ÚS 2844/2014, vychádzal z posúdenia príčinnej

súvislosti z teórie loss of chance, straty šance, straty príležitosti, v zmysle ktorej nie je daná povinnosť
preukazovať jednoznačnú príčinnú súvislosť, pretože takéto nároky na žalobcov by boli neudržateľné
a nedosiahnuteľné, navyše žalovaná svojím zavineným konaním znemožnila žalobcom v preukázaní
jednoznačnej príčinnej súvislosti a ona nesie zodpovednosť za vytvorenie priestoru pre prípadnépochybnosti o príčinnej súvislosti. Vzhľadom na to, že medicínsky následok postupu non lege artis
bol, resp. mohol byť rozhodujúci pre nepriaznivý vývoj poruchy zdravia pacienta, nemôže byť vylúčená
zodpovednosť žalovanej ako zdravotníckeho zariadenia. Ani prípadná skutočnosť, že následok postupu

nemusel byť rozhodujúci pre nepriaznivý vývoj poruchy zdravia nepredstavuje vylúčenie zodpovednosti
za nesprávny medicínsky postup. K záveru o naplnení všetkých predpokladov zodpovednosti žalovanej
za smrť neb. B. G. možno dospieť aj aplikáciou zásady, podľa ktorej pre úspešné uplatnenie práva na
ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie konkrétnych následkov zásahu proti tomuto chránenému
záujmu, ale postačuje, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo aspoň ohroziť práva chránené

ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Najpodstatnejšie je to, že neb. B. G. mal zákonný nárok
na zabezpečenie riadneho a správneho diagnostického a liečebného procesu, ktorý by zodpovedal
požiadavkám lege artis postupu. Pokiaľ tento predpoklad v tomto prípade splnený nebol, a tým bola
súčasne znížená šanca na jeho prežitie, išlo (bez ohľadu na percentuálne vyjadrenie tohto zníženia) o
zásah do jeho osobnostných práv, ktorý ovplyvnil samotné fatálne následky tohto liečebného procesu,
ktorý tak zasiahol do osobnostných práv žalobcov v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka (rozsudok

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/41/2017). Žalovaná nepreukázala, že vykonala všetky
preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku nozokomiálnych nákaz, naopak, z listinných dôkazov
predložených dňa 28.06.2021 vyplýva, že si tieto povinnosti nesplnila. Správa Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva je správou o hlásení nákazy nebezpečnou baktériou zo strany žalovanej úradu,
teda dôkaz iba o splnení povinnosti hlásiť nákazu podľa § 13 ods. 4 vyhlášky MZSR č. 553/2007

Z.z. Nie je to dôkaz o vykonaní preventívnych opatrení na zabránenie vzniku nozokomiálnych nákaz
zo strany žalovanej, práve naopak. Žalovaná nepredložila jediný dôkaz preukazujúci splnenie týchto
opatrení a zásad, pričom ňou predložené bakteriologické výsledky sú bez výpovednej hodnoty, keďže
z nich nie je zrejmé, že výsledky sa týkajú neb. B. G., a okrem toho, ide o výsledky za obdobie od
26.08.2015 do 11.01.2016, pričom prítomnosť baktérie a. baumanii v krvi B. G. bola potvrdená už dňa

07.08.2015. Primárka oddelenia G. G.. M. mala vedomosť o tom, že a. baumanii sa v čase operácie
a hospitalizácie neb. B. G. nachádzala na oddeleniach FN Nitra. U neb. B. G. nešlo len o jednu
nákazu nozokomiálnou infekciou, ale o opakované nozokomiálne nákazy rôznymi druhmi baktérií a
plesňou, v dôsledku ktorých prekonal opakovane rôzne formy infekčných komplikácií (respiračné infekty,
VAP, hnisavú meningoencefalitídu, uroinfekty, SIRS, sepsu až po ťažkú sepsu so septickým šokom).

U neho došlo k opakovanej celkovej infekcii organizmu rôznymi kmeňmi mikroorganizmov. Pacient
sa nozokomiálnymi infekciami nakazil opakovane, a teda opakovane dochádzalo na strane žalovanej
k porušeniu preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku nozokomiálnych nákaz. Rozsudok
Okresného súdu Trenčín sp.zn. 14C/148/2016, na ktorý žalovaná opätovne poukázala, nie je pre tento
prípad relevantný, pretože sa týka vzniku nákazy nozokomiálnou infekciou pri súčasnom dodržaní

lege artis postupov, čo nie je prípad neb. B. G., a to uznal aj právny zástupca žalovanej v priebehu
prvoinštančného konania. Aj keď sa domáhali priznania vyšších súm titulom náhrady nemajetkovej ujmy,
súhlasia so súdom priznanou výškou, ktorú považujú za primeranú, adekvátnu a spravodlivú, pričom
priznanej výške náhrady nemajetkovej ujmy a zdôvodneniu jej priznania súdom prvej inštancie niet čo
vytknúť. S ohľadom na závažnosť a intenzitu vzniknutej ujmy na ich strane, intenzitu vzťahov s neb.

B. G., jeho vek, okolnosti hospitalizácie, opakované nákazy nozokomiálnymi infekciami, konštatované
viaceré závažné pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, dĺžku hospitalizácie ako i s
ohľadom na to, že doposiaľ nedošlo k inej forme zadosťučinenia zo strany žalovanej, je súdom priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy primeraná. Pokiaľ žalovaná namietala neprimeranosť priznanej nemajtkovej
ujmy, pretože súdy priznávajú nižšie sumy, tak tieto rozhodnutia všeobecných súdov nekonkretizovala.

Navyše, každý prípad je individuálny a každá priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy musí byť
primeraná závažnosti (podstate, intenzite, trvalosti, šírke a oblasti negatívneho dopadu, možnostiam
eliminácie dôsledkov) vzniknutej ujmy a musí zohľadňovať okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu
práva toho, do chránených práv koho bolo zasiahnuté. Na zdôraznenie individuálnych okolností prípadu
žalobcovia v odvolaní poukázali predovšetkým na dĺžku hospitalizácie, konštatované pochybenia,

opakované nákazy nozokomiálnymi infekciami, počas ktorej bol nútený podstúpiť doslova trýznivé
umieranie, ale i vek nebohého, ako i to, že mal mladú rodinu s dvoma maloletými deťmi odkázanými na
jeho výživu, ako aj stále pretrvávajúce intenzívne vzťahy so svojimi rodičmi. Je extrémne ťažké si čo i
len pripustiť predstavu, akým utrpením a akými bolesťami neb. B. G. po celú tú dobu prechádzal, keď
nedokázal ani otvoriť oči a komunikoval iba klipnutím očí alebo pohybom prsta a zomieral v obrovských

a neznesiteľných bolestiach. Priznaná výška nemajetkovej ujmy musí byť primeraná traume a citovému
šoku, ktorý utrpeli jeho hospitalizáciou a smrťou, ktorá bola výsledkom kombinácie flagrantného a
nedbalého prístupu zdravotníckeho personálu žalovanej k zdravotnému stavu nebohého.14. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že nič z toho, čo uviedli žalobcovia
vo vyjadrení k odvolaniu, nie je spôsobilé spochybniť jej argumentáciu uvedenú v odvolaní, ktorou
poukázala na konkrétne vady konania pred súdom prvej inštancie, majúce za následok vecnú

nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie.

15. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods.

3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch
I. až VI. a VIII. vecne správny a ako taký ho podľa § 387 ods. 1 CSP v týchto výrokoch potvrdil. Vo
výrokoch VII. a IX. nadobudol rozsudok pre absenciu odvolania žalobcov a žalovanej právoplatnosť.
Odvolací súd zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že
súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, a tak na dôvažok
uvádza len nasledovné:

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa žalobou podanou na súd dňa 24.01.2019 domáhali

ospravedlnenia a zaplatenia nemajetkovej ujmy (žalobkyňa 1/ aj náhrady majetkovej škody), ktorá im
vznikla v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti zo strany žalovanej, ktorá spôsobila
smrť nebohého B. G.. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania preukázanú
neoprávnenosť zásahu do chránených práv žalobcov 1/ až 5/, konkrétne do ich práva na ochranu
súkromia a rodinného života, pričom ide o následky trvalé a neodstrániteľné, ktoré narušili celistvosť

a integritu ich rodiny. Rovnako mal za preukázaný vznik ujmy, resp. škody na strane tých, do ktorých
práv bolo zasiahnuté, a príčinnú súvislosť medzi porušením povinností pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti neb. B. G. a vznikom ujmy. Súd pri posudzovaní nárokov žalobcov vychádzal najmä z
listinných dôkazov, z protokolu č. 1158/2015 ÚDZS, zápisnice č. 1158/2015, znaleckých posudkov
znaleckého ústavu W. B. W. G. Y., E..A..O.., ako aj z výpovedí znalca N.. C.. G.. D. L., D.. Y. D.., a

svedka D.. G.. B. H., N..

17. Žalovaná v odvolaní namietala nevykonanie ňou navrhnutého znaleckého dokazovania na
preukázanie jej skutkových tvrdení. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že súd prvej
inštancie uznesením č. k. 10C/6/2019-562 nariadil na návrh žalovanej znalecké dokazovanie znaleckou

organizáciou M. K., E..A..O.., a na návrh žalobcov nariadil uznesením č. k. 10C/6/2019-596 v spojení s
opravným uznesením č. k. 10C/6/2019-603 znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou W. B. W. G.
Y., E..A..O.. (ďalej len W.). Na základe sťažnosti žalobcov súd zrušil nariadené znalecké dokazovanie
znaleckou organizáciou M. K., E..A..O.., čo odôvodnil tým, že znalec mal v posudku zodpovedať pár
otázok (4 otázky) týkajúcich sa vybraných úsekov liečby pacienta B. G. bez toho, aby komplexne

vedecky preskúmal celý proces poskytovania zdravotnej starostlivosti. Znalec by preto musel vychádzať
zo znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou W., čo by bolo prípustné len vtedy, ak
by sa s jeho závermi stotožnil. Žalovaná však závery znaleckého ústavu W. spochybňovala a keďže
z položených otázok vyplývalo, že ide fakticky o jeho doplnenie, resp. o posúdenie správnosti jeho
záverov, súd vyhodnotil navrhnuté dokazovanie za neúplné, nepoužiteľné, neúčelné a nehospodárne.

Na pojednávaní dňa 26.07.2021 sa súd vyjadril, že znalecké dokazovanie navrhnuté žalovanou
nevykoná, pretože znalcom W. boli zodpovedané aj otázky, ktorých zodpovedanie požadovala žalovaná
od znaleckej organizácii M. K., E..A..O.., ktoré mali formu doplnenia, resp. preskúmania správnosti iného
znaleckého posudku, a to bez celkového komplexného vyjadrenia sa k veci, čo nie je možné.

18. Z vyššie opísaného postupu súdu prvej inštancie jasne vyplýva, že súd ustanovil znalca
za účelom dokazovania navrhnutého žalovanou, avšak súd považoval za neprípustné, aby znalec v
posudku zodpovedal štyri otázky, ktoré vychádzali zo záverov a zistení znaleckého posudku znaleckej
organizácie W., s ktorými sa žalovaná nestotožnila. Zistenia sa týkali napr. zlyhania drenážneho systému
a určenia dňa 15.09.2015, kedy k nemu došlo, výmeny peritoneálneho katétra a revízie rany na bruchu

dňa 03.10.2015, skutočnosti, že išlo o kriticky chorého pacienta, skoršieho podania ATB intratekálne,
čo sú závery vedeckého skúmania znaleckej organizácie W.. Keďže účelom ustanovenej znaleckej
organizácie M. K., E..A..O.., nebolo komplexné posúdenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, aj
odvolací súd považoval závery takto vykonaného dokazovania za neúčelné a nepoužiteľné. Pokiaľmala žalovaná skutočný záujem na ďalšom dokazovaní, mohla otázky smerujúce k ustanovenému
znalcovi preformulovať a navrhnúť posúdenie celkového postupu poskytovania zdravotnej starostlivosti
neb. B. G.. Žalovaná na závery súdu prvej inštancie o nepripustení dokazovania zodpovedaním

len štyroch otázok bez komplexného posúdenia správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti
nijako nereagovala a ďalšie dokazovanie nenavrhla. Rovnako vo vyjadrení zo dňa 14.03.2021, ktoré
bolo reakciou na sťažnosť žalobcov voči uzneseniu č. k. 10C/6/2019-562, svoj postoj k ďalšiemu
dokazovaniu nezmenila. Zodpovedanie len štyroch vybraných otázok bez posúdenia správnosti
celkového poskytnutia zdravotnej starostlivosti by podľa názoru odvolacieho súdu nemalo žiadnu

výpovednú hodnotu a pre potreby súdu by bolo nepoužiteľné, aj keď žalovaná v odvolaní argumentovala,
že znalec ani nebol viazaný položenými otázkami a mohol posúdiť aj iné aspekty poskytnutej zdravotnej
starostlivosti. Znalec však má odpovedať na otázky, ktoré sú mu kladené súdom. V danom prípade
je rozdiel medzi rozsahom štyroch položených otázok a rozsahom záverov získaných pri komplexnom
posúdení zdravotného stavu nepomerný, preto pokiaľ by aj znalec odpovedal nad rámec položených
štyroch otázok, ako sa to snaží žalovaná prezentovať, nikdy by neposkytol komplexný obraz ohľadom

poskytnutia zdravotnej starostlivosti nebohému B. G.. Uvedené otázky (a tiež ďalšie) boli navyše
žalovanou položené a zodpovedané aj v znaleckom posudku č. XXXXX/XXXX a tiež svedkom D.. G..
H.. Tvrdenie žalovanej, že jej súd zrušením uznesenia neumožnil vykonať dokazovanie, považoval
odvolací súd za účelové. Žalovaná totiž mohla na uznesenie súdu prvej inštancie reagovať a navrhnúť
dokazovanie na posúdenie komplexného poskytovania zdravotnej starostlivosti a rovnako mohla

iniciatívnepredložiťajsúkromnýznaleckýposudok,ktorýjelegitímnymdôkaznýmprostriedkomvzmysle
§ 209 CSP. V prípade iných záverov a možných vznesených pochybností zo strany žalobcov voči
súkromnému znaleckému posudku by bolo potom vecou súdu, ako by sa s nimi vysporiadal.

19. Znalecký posudok znaleckej organizácie W. nebol súkromným znaleckým posudkom ani jednej zo

strán sporu. Žalovaná nemala relevantný dôvod spochybňovať jeho odborné závery len preto, že vyzneli
v jej neprospech, keďže znalci potvrdili nesprávnosť v postupe poskytovania zdravotnej starostlivosti
neb. B. G.. Súd prvej inštancie vzhľadom na odbornosť znalcov znaleckej organizácie W. nemal žiadne
pochybnosti o správnosti ich záverov, čo aj v odôvodnení rozsudku skonštatoval. Odvolací súd sa
nestotožnil s názorom žalovanej, že súd prvej inštancie hodnotil odborné závery znaleckého posudku

z hľadiska ich správnosti. Súdu takéto hodnotenie ani neprináleží, keďže nedisponuje odbornými
vedomosťami z jednotlivých skúmaných oblastí a odborov a práve preto do konania priberá znalcov.
Súd môže znalecké posudky hodnotiť len z hľadiska ich objektívnosti, presvedčivosti, odôvodnenosti ich
záverov, súladu záverov s nálezom z hľadiska logiky a relevantnosti vo vzťahu k prejednávanej veci či
existencie súladu s ostatnými dôkazmi. Neprináleží mu teda preskúmavať vecnú správnosť odborných

záverov.

20. Žalovaná namietala, že súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal so skutkovo relevantnými
otázkami, ktoré majú pre vec podstatný význam. Bližšie ich však nešpecifikovala, len poukázala na
svoju argumentáciu uvedenú v jej písomných vyjadreniach, vrátane záverečnej reči zo dňa 26.07.2021.

Keďže odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi, bez konkrétneho uvedenia žalovanou namietaných
relevantných otázok, s ktorými sa súd prvej inštancie nemal v odôvodnení rozsudku vysporiadať,
nemohol sa k tejto námietke bližšie a konkrétnejšie vyjadriť. Vychádzajúc z obsahu spisu bol však
odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie správne prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní
najavo, a vzniknutú situáciu zhodnotil komplexne. S ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku

rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky podstatné námietky žalovanej opísané v
odvolaní, jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám upraveným v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, pričom toto rozhodnutie odvolací súd nezhodnotil ako arbitrárne, nepresvedčivé a
nepreskúmateľné.

21. Čo sa týka skutočností a vyjadrení lekárov a znalcov uvedených v uznesení z trestného konania
sp. zn. ČVS:ORP-1016/1-VYS-NR-2018 z 12.01.2021, tak s týmito nebolo potrebné sa osobitne v
odôvodnení rozsudku vysporiadať. Išlo o vyjadrenia lekárov, zamestnancov žalovanej, ktorí boli vypočutí
v trestnom konaní. Tieto výpovede boli pri vypracovávaní znaleckého posudku znaleckej organizácii
W. známe, keďže boli súčasťou vyšetrovacieho spisu. Podstatné pre rozhodnutie v danej veci boli

závery znaleckých posudkov, ktoré nijakým spôsobom neovplyvnili. Uvedení lekári neboli vypočutí v
prebiehajúcom civilnom konaní, nevypovedali ako svedkovia, preto nebolo potrebné, aby sa súd s ich
výpoveďami v odôvodnení rozsudku osobitne vysporiadal.22. Žalovaná v odvolaní poukázala aj na vyjadrenia svedka D.. G.. H., ktorý potvrdil, že pacient
bol smrteľne vážne chorý človek, ktorý by bez operácie určite zomrel. Operácia bola urobená dobre,
avšak úmrtnosť pri neuroinfekcii v prípade nákazy a. baumannii je vysoká, až 80%. Poukázala na to,

že skutočnosti, ktoré svedok uviedol, spochybnené neboli. Odvolací súd však k tomu poznamenáva, že
svedok potvrdil aj to, že ak by žalovaná aplikovala nebohému B. G. colistin intrahekálne skôr ako dňa
23.12.2015, jeho šance by to zvýšilo, rovnako by ich zvýšila skoršia revízia a celková výmena VP shuntu.
Na pojednávaní konanom dňa 25.03.2021 svedok uviedol, že zo strany žalovanej došlo k neskorému
rozpoznaniukomplikácieapríznakovinfekcieaajichriešeniuaanitoriešenie,ktorélekáriprvotnezvolili,

nebolosprávne.Zbruchapacientaodstraňovalsystémvšeobecnýchirurg,alevskutočnostitomalurobiť
neurochirurg, ten ktorý tam systém implantoval, a tak to nebolo riešené správne. Potvrdil, že včasná a
adekvátna revízia infikovaného shuntu bola nevyhnutnosťou a keďže sa nevykonala okamžite, „infekcia
sašírilaďalejajehostavprinajmenšomnervovéhosystémusazhoršoval,nervovýsystémbolpoškodený
a poškodenie pokračovalo"; to malo za následok rozšírenie mozgových komôr, následnú purulentnú
meningitídu a organické poškodenie mozgu. Vyjadril jednoznačné presvedčenie, že včasná revízia

kontaminovaného shuntu by zabránila alebo spomalila šírenie infekcie a jeho zlyhávanie a viedla by k
zlepšeniu zdravotného stavu pacienta. Podľa názoru svedka bola postupom žalovanej pri poskytovaní
zdravotnejstarostlivostiodňatášancanazlepšeniezdravotnéhostavuvmiereprevažujúcejnadvývojom
zdravotného stavu pacienta, ktorý nebolo možné riadnym využitím poznatkov lekárskej vedy ovplyvniť.

23. Rovnako N.. C.. G.. D. L., D.. Y. D.., na otázku položenú mu na pojednávaní dňa 31.05.2021
v znení, či bola postupom žalovanej odňatá šanca zlepšenia zdravotného stavu v miere prevyšujúcej
nad vývojom, ktoré nebolo možné ovplyvniť riadnym využitím poznatkov lekárskej vedy, uviedol, že
podstatné je, či bol systém menený včas a či mal byť menený celý, poukázal na písomné zodpovedanie v
znaleckomposudku,percentuálnesatovšaknedákonštatovať.Vovšeobecnejrovinesadákonštatovať,

že včasná intervencia by zvýšila šance, a dôležitú úlohu zohráva čas. Pri podaní väčšieho množstva
antibiotika, a to aj intrathekálne, je vyššia šanca na elimináciu baktérií, a teda ich odstránenie; ak by
sa odstránili, tak by infekcia ustúpila, no mohla nastať aj reinfekcia, pričom je reálna možnosť, že by
došlo k zníženiu infekcie. Je však možné, že by baktéria stratila svoju citlivosť a rezistencia môže vznikať
rôzne; ak má pacient baktériu, ktorá je citlivá na antibiotikum, ktoré sa podá pacientovi v potrebnej miere,

je predpoklad, že zo zvyškom si organizmus poradí sám. Tiež uviedol, že každá infekcia spôsobuje
predĺženie liečby a má vplyv na zdravotný stav pacienta, je to dodatočná záťaž a je otázkou, aké sú
rezervné kapacity organizmu. Keďže v danom prípade išlo o mladého pacienta, bola rezervná kapacita
organizmu pomerne vysoká.

24. Zo záverov znaleckého posudku, na ktorý poukázal znalec G.. L., vyplýva, že na začiatku
bol a. baumanii ešte citlivý na gentamicím (hemokultúra 07.08.2015), bohužiaľ tieto kmene získavajú
rezistenciu na väčšinu bežných antibiotík a v zálohe zostáva už len intrathekálna aplikácia colistinu.
Pre tento krok sa lekári žalovanej rozhodli až dňa 23.12.2015. Podľa dostupných informácií došlo teda
k oneskoreniu liečby, čo znalci znaleckého ústavu priamo v znaleckom posudku konštatovali (č. l.

839 spisu). Tiež uviedli, že: „Pri akomkoľvek náznaku infekcie v oblasti vp-shuntu by sa mal odstrániť
celý systém vrátane intraventrikulárnej časti, lebo je známe, že baktérie majú schopnosť migrácie po
katétri až do mozgových komôr. Čiastočná výmena systému bez predchádzajúcej intrathekálnej terapie
cez externý drenážny systém a bez viacnásobne po sebe dokázanej bakteriálnej eradikácie z likvoru
nezabráni opätovnému osídleniu likvoru baktériami a pokračovaniu neuroinfekcie. Neurochirurgovia FN

Nitra v konziliárnej spolupráci s brušným chirurgom však na rozdiel od vyššie uvedeného postupu s
odstránením celého systému pokračovali v lokálnej starostlivosti o brušnú ranu v snahe nevystavovať
pacienta ďalším rozsiahlym operačným zákrokom. Skúsenosti však ukazujú, že takýto postup je
odsúdený na neúspech." Keďže lekári „neodstránili celý kontaminovaný systém a neliečili neuroinfekciu
pomocou intrathekálnej aplikácie colistinu (colimycin), ani neimplantovali alternatívne aspoň katéter

potiahnutý antibiotikom", „vytvorili tým vhodné podmienky pre pokračovanie neuroinfekcie". Podľa
názoru znaleckého ústavu sa terapia po zistení neuroinfekcie mala už odo dňa 11.08.2015 odvíjať
smerom ku lokálnej intrathekálnej terapii colistinom. Tú však lekári začali až dňa 23.12.2015, teda
o viac ako tri mesiace neskôr. Súčasne mali byť použité aj antibiotikami potiahnuté katétre. Lekári
teda postupovali nesprávne a nie podľa aktuálnych a dostupných medicínskych poznatkov. Podľa

znalcov revízna operácia na shunte sa mala konať skôr ako dňa 03.10.2015, čo znamená, že
došlo aj k oneskoreniu postupu (č. l. 841 spisu). Skoršia revízia shuntu ako dňa 03.10.2015 a
kompletnéodstránenieimplantátuapokračovanievliečbemohlispomaliťpostupinfekcieanadobúdanie
rezistencie daného bakteriálneho kmeňa a prípadne zabrániť smrti G.. B. G. (č. l. 842 spisu).25. V posudku č. XXXXX/XXXX zodpovedal znalecký ústav W. na viaceré otázky položené oboma
stranami sporu, pričom z odpovedí vyplynulo, že ak by bola eradikácia mikroorganizmu z likvoru

už v skorých začiatkoch infekcie (okolo 11.08.2015) úspešná, nemuselo dôjsť k revízii vp shuntu a
komplikáciám jej predchádzajúcim (zastreté vedomie, sopor), čím by sa skrátila doba liečby a pacient
by mal šancu na mobilizáciu na periférnom oddelení. Tiež konštatoval, že revízia shuntu mohla byť
vykonaná skôr, ako dňa 03.10.2015, a to najneskôr po prvej lokálnej revízii, keď z rany vytekal likvor.
Tým by sa zabránilo poruche vedomia, ktorá nastala 03.10.2015. Dňa 03.10.2015 bol peritoneálny

katéter vyplnený purulentným obsahom (hnis) a následná kultivácia časti katétra potvrdila prítomnosť
na a. baumanii na katétri. Už v čase operácie by bolo legitímne centrálny katéter kompletne odstrániť
vzhľadom na prítomnosť hnisu v periférnom katétri, aby sa zabránilo jednej operácii navyše, a to
odstráneniu centrálneho katétra po potvrdení kontaminácie periférneho katétra patogénom a. baumanii.
V tomto prípade sa neuroinfekcia spolupodieľala (ak nemala hlavný podiel) na opakovanom hydrocefale
a kolísavom vedomí pacienta. Takáto revízia v kombinácii intraventrikulárnou terapiou colistinom mohla

zabrániť, respektíve spomaliť rozvoj neuroinfekcie. Čo sa týka osídlenia pacienta nozokomiálnym
kmeňom a. baumanii a pridružených infekcií, vrátane bakteriálnej sepsy alebo bakteriálnej pneumónie,
tu hrá významnú úlohu časový faktor pobytu pacienta na L. v Nitre. Ten bol determinovaný sčasti aj
poruchou vedomia, ku ktorej opakovane dochádzalo na základe infekčných komplikácií (neuroinfekcia),
takže úspešná terapia neuroinfekcie by v takomto prípade mohla skrátiť pobyt pacienta na L. a tým mať

pozitívny vplyv na rozvoj infekcie ako takej.

26. Z vyššie uvedených záverov jednoznačne vyplýva, že včasná a správna liečba podľa aktuálnych
a dostupných medicínskych poznatkov, by zabránila alebo spomalila šírenie infekcie a viedla by k
zlepšeniu zdravotného stavu pacienta, čím by sa zvýšila šanca nebohého G.. B. G. na zlepšenie

jeho zdravotného stavu. Pod správnosťou liečby mali znalci a svedok na mysli odstránenie celého
kontaminovaného systému, liečbu neuroinfekcie pomocou intrathekálnej aplikácie colistinu, prípadne
alternatívne implantovanie aspoň katétra potiahnutého antibiotikom. V súvislosti so včasnosťou bolo
treba zohľadniť, že terapia po zistení neuroinfekcie sa mala už od 11.08.2015 odvíjať smerom ku
lokálnej intrathekálnej terapii colistinom. S tou však lekári začali až po viac ako troch mesiacoch, dňa

23.12.2015. Nesprávnym postupom tak vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie infekcie. Práve
včasná a správna liečba mohla spomaliť postup infekcie a spôsobiť nadobúdanie rezistencie daného
bakteriálneho kmeňa, čím by sa skrátil aj pobyt pacienta na L., čo by malo pozitívny vplyv na rozvoj
infekcie ako takej a viedlo prípadne k zabráneniu smrti pacienta. Znalci v znaleckom posudku výslovne
skonštatovali, že „lekári postupovali nesprávne a nie podľa aktuálnych a dostupných medicínskych

poznatkov" (č. l. 841 spisu).

27. Z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že existuje príčinná súvislosť
medzi nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a úmrtím pacienta. V medicíne však nie je
možné percentuálne v medicíne vyjadriť mieru, v akej bola postupom žalovanej odňatá šanca na

zlepšenie zdravotného stavu nebohého. Podstatné je, či bol systém menený včas a či mal byť menený
celý. Ako už bolo vyššie uvedené, v danom prípade v postupe liečby žalovanou absentovala včasnosť
a tiež správnosť liečby podľa aktuálnych a dostupných medicínskych poznatkov. Včasnosť a správnosť
liečby by zvýšili šance pacienta na zlepšenie zdravotného stavu, prípadne jeho prežitie. Išlo o mladého
pacienta, preto aj rezervná kapacita organizmu bola pomerne vysoká.

28. Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3253/13 zo dňa 07.09.2015, na ktorý žalovaná v odvolaní
poukázala, nie je podľa názoru odvolacieho súdu na prejedávanú vec aplikovateľný, keďže sa týkal
viacerých reálnych alternatív príčin vzniku škody, pričom súd konštatoval, že v takom prípade sa znalec
nesmie vyhnúť možnosti vyjadriť svoj záver percentuálnym vyčíslením pravdepodobnosti existencie

určitého kauzálneho vzťahu.

29. Žalovaná tiež argumentovala tým, že pacientovi vykonala život zachraňujúci zdravotný výkon,
avšak následné komplikácie, ktoré objektívne nie je možné vylúčiť, ani im zabrániť, mali za následok
nezvratný vývoj zdravotného stavu pacienta, ktorý sa napriek jej všetkej snahe a dlhodobej liečbe

s intenzívnou starostlivosťou nepodarilo zvrátiť. K tomu odvolací súd uvádza, že samotný operačný
zákrok nebol znalcami spochybnený, operácia prebehla v súlade s modernými poznatkami medicíny,
teda správne - lege artis. Nesprávny a oneskorený postup znalci konštatovali až pri liečbe infekcie.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, riziko vzniku nozokomiálnych nákaz pacienta v nemocnicije pomerne vysoké. V tomto konkrétnom prípade však bola podstatná tá skutočnosť, že G.. G., ktorý
sa takouto nozokomiálnou nákazou počas pobytu v nemocnici nakazil, nebola zo strany žalovanej
poskytnutá včasná a správna liečba, ktorá by eliminovala baktérie, čo by malo za následok ustúpenie

infekcie. Práve naopak, postupom žalovanej došlo počas pobytu pána G. v nemocnici k opakovaným
nozokomiálnym nákazám.

30. Žalovaná ďalej namietala, že v konaní preukázala dodržiavanie preventívnych opatrení
na zabránenie šírenia nozokomiálnych nákaz, ktorými je dodržiavanie hygienických predpisov a

vykonávanie sterov na kultiváciu podľa správnej medicínskej praxe. Tiež poukázala na rozpor
hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie, ktorý konštatoval, že neuniesla dôkazné bremeno, že
urobila všetky preventívne opatrenia, aby sa pacient v jej zariadení nozokomiálnou nákazou nenakazil,
a zároveň dodal, že „z protokolu ÚDZS vyplýva, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva nezistil
na strane žalovaného žiadne pochybenie" (strana 17 odôvodnenia rozsudku). Je pravdou, že súd v
odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, že urobila všetky preventívne

opatrenia, aby sa pacient v jej zariadení nozokomiálnou nákazou nenakazil, pričom uviedol, na základe
čoho k takému záveru dospel. Bakteriologické výsledky sa týkali obdobia od 26.08.2015, avšak pacient
mal pozitívne výsledky známe už 11.08.2015. Skutočnosť, že žalovaná mala prijatý prevádzkový
poriadok, podľa súdu nepreukazuje, že opatrenia aj dodržiavala. Ďalej súd v odôvodnení uviedol,
že „Z protokolu ÚDZS síce vyplýva, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva nezistil na strane

žalovanej žiadne pochybenie, zo skutočnosti, že pacient sa u žalovanej nemocničnou nákazou nakazil,
nie je možné konštatovať, že by žalovaná preukázala, že si splnila všetky prevenčné povinnosti takejto
nákaze predchádzať, a to ani v prípade častých návštev pacienta žalobcami, ktoré sama umožnila". Z
odôvodnenia súdu prvej inštancie, na ktoré žalovaná v odvolaní poukázala, podľa názoru odvolacieho
súdu vyplýva len to, že žalovaná nepreukázala, že by urobila všetky preventívne opatrenia, aby

sa pacient v jej zariadení nozokomiálnou nákazou nenakazil. Zároveň však súd prvej inštancie v
odôvodnení pokračoval a podľa neho jednoznačne podstatné bolo to, že hoci žalovaná od 11.08.2015
vedela, že pacient sa v jej zariadení nakazil multirezistentným nozokomiálnym bakteriálnym kmeňom
a. baumanii, ktorý bol v tom čase citlivý na gentamicín a colimin, túto neuroinfekciiu neliečila pomocou
intrathekálnej aplikácie colistinom, neimplantovala katéter potiahnutý antibiotikami, neodstránila celý

kontaminovaný systém a tým vytvorila vhodné podmienky pre pokračovanie neuroinfekcie. V liečbe
pacienta sa oneskorila, a preto nie je možné konštatovať, že by jej lekári postupovali pri liečbe tejto
neuroinfekcie správne podľa aktuálnych a dostupných medicínskych poznatkov. Žalovaná z uvedených
dôvodov porušila svoje povinnosti podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.
Súdzaujalvdanejvecijednoznačnéstanovisko,zakýchrelevantnýchskutkovýchokolnostívýznamných

pre meritum veci konštatujúcich porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a z akých vykonaných dôkazov pri posudzovaní danej veci vychádzal. Preto námietky žalovanej
spochybňujúce odôvodnenie súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za nepodstatné.

31. Zanepodstatnúodvolacísúdpovažovalajnámietkužalovanejtýkajúcusasprávnehodeliktu.Súdv
odôvodnení rozsudku uviedol, že hoci mu nebolo predložené rozhodnutie ÚDZS, ktorým bola žalovanej
uložená sankcia za správny delikt, v konaní nebolo sporné, že takéto rozhodnutie bolo ÚDZS vydané,
a preto ním bol súd podľa § 193 veta tretia CSP viazaný v tom, že žalovaná spáchala správny delikt
na úseku poskytovania zdravotnej starostlivosti G.. B. G.. Z odôvodnenia rozsudku tiež vyplýva, že súd

len konštatoval viazanosť rozhodnutím ÚDZS, ktorého existenciu sama žalovaná v konaní nepopierala.
Pri preukázaní príčinnej súvislosti medzi nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a smrťou
neb. G.. G. však boli relevantné najmä skutkové zistenia vyplývajúce z Protokolu, Zápisnice ÚDZS
o prerokovaní písomných námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade a tiež
závery znaleckých posudkov, ktoré boli pre rozhodnutie súdu kľúčové, a rovnako tak aj výpovede znalca

a svedka. Týmito vykonanými dôkazmi súd prvej inštancie aj odôvodnil svoje rozhodnutie vo veci a
konštatoval danosť nároku žalobcov.

32. Žalovaná vytýkala súdu aj neprimeranosť priznanej výšky nemajetkovej ujmy. Uviedla, že hoci sa
súd otázkou výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch pomerne podrobne zaoberal v bode 46. rozsudku,

priznaná výška nárokov (bod 47.) nekorešponduje s prípadmi zmienenými v bode 46. a úvaha súdu je
vo vzťahu k priznaným sumám v tomto kontexte nepreskúmateľná. Odvolací súd sa však stotožnil s
odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie ohľadom výšky nemajetkovej ujmy obsiahnutom v bodoch
44. až 47., a preto považuje za nadbytočné opakovať tie isté dôvody, keďže boli zohľadnené všetkykritéria tohto konkrétneho prípadu ako je vek zomrelého, vek pozostalých, intenzita vzťahov, hmotná
závislosť pozostalých, dĺžka hospitalizácie a prežité utrpenie počas nej ako aj možné komplikácie, ktoré
boli s danou operáciou spojené. Žalovaná namietala len výšku priznanej ujmy, ktorá nekorešponduje s

prípadmi, na ktoré súd prvej inštancie poukázal v bode 46. Bližšie však nešpecifikovala v čom videla
rozpor, keďže vo všetkých troch prípadoch opísaných v bode 46. odôvodnenia bola priznaná vyššia
nemajetková ujma ako 70.000 eur, ktorú súd priznal žalobkyni 1/. Išlo o sumy 90.000 eur, 100.000 eur
a 80.000 eur. V bode 46. súd prvej inštancie poukázal na priznanú výšku nemajetkovej ujmy 90.000 eur
rodičom pacienta, o ktorého sa musia doživotne starať. Pozostalému manželovi za smrť manželky bola

priznaná suma nemajetkovej ujmy 100.000 eur, X-ročnej dcére 35.000 eur a dieťaťu, ktoré sa narodilo
pri pôrode, sumu 15.000 eur, čo sú síce nižšie sumy, ako súd priznal v prejednávanej veci maloletým
dcéram nebohého B. G., avšak nejde o výrazný rozdiel, keďže žalobkyne 2/, 3/ mali v čase smrti ich
otca X a takmer X roky a súd im priznal každej po 40.000 eur, čo je o 5.000 eur viac ako v spomínanom
prípade X-ročnej dcéry, ktorej zomrela matka pri pôrode. Z daného prípadu je tiež zrejmé, že súd priznal
vyššiu sumu nemajetkovej ujmy dcére, ktorá matku poznala a bola na ňu citovo naviazaná (35.000 eur)

a nižšiu sumu priznal dieťaťu, ktoré sa ešte len narodilo a matku nepoznalo (15.000 eur). Žalovaná
nesprávne porovnala výšku nemajetkovej ujmy 15.000 eur (ak mala na mysli túto nižšiu sumu, čo však
v odvolaní nešpecifikovala), pri určení ktorej vychádzal súd z iných kritérií, ako v prejednávanej veci, v
ktorej obidve žalobkyne 2/, 3/ otca poznali, boli na neho citovo naviazané a vnímali, že v rodine sa s
ich otcom niečo deje, aj keď sa ich blízka rodina snažila od prebiehajúcich udalostí ochrániť. V treťom

prípade obsiahnutom v bode 46. odôvodnenia bola priznaná každému z rodičov preživšieho pacienta,
ktorému bola nesprávne poskytnutá starostlivosť pri jeho pôrode, nemajetková ujma vo výške 80.000
eur, čo je tiež vyššia suma, aká bola priznaná žalobkyni 1/. Z uvedených dôvodov považoval odvolací
súd námietku žalovanej za neopodstatnenú. Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy musia súdy
zohľadňovať okolnosti konkrétneho prípadu, ktoré súd prvej inštancie v prejednávanej veci zohľadnil a

rozhodol primerane, a to aj s ohľadom na prípady, ktoré sú porovnateľné s prejednávanou vecou.

33. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne prihliadal na všetko, čo vyšlo v
konaní najavo, a zistený skutkový stav zhodnotil komplexne. S ohľadom na odôvodnenie napadnutého
rozsudku rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky podstatné námietky žalovanej

opísané v odvolaní, jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám upraveným v ustanovení § 220 ods.
2 Civilného sporového poriadku, pričom toto rozhodnutie odvolací súd nezhodnotil ako arbitrárne,
nepresvedčivé a nepreskúmateľné. S ohľadom na to odvolací súd nemohol posúdiť odvolanie žalovanej
ako opodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

34. Aj keď žalovaná uviedla, že odvolaním napáda výroky I. až VI. a výrok VIII., dôvody odvolania
špecifikovala len vo vzťahu k nemajetkovej ujme obsiahnutej vo výroku I. až V. Vo vzťahu k majetkovej
škode priznanej výrokom I. vo výške 850 eur a voči výroku VI. týkajúceho sa ospravedlnenia, výroku
VIII. týkajúceho sa trov konania nevzniesla žiadne konkrétne výhrady, a preto sa s uvedenými výrokmi

odvolací súd v odvolaní ani bližšie nezaoberal a rozhodnutie v odvolaním napadnutých výrokoch ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo výrokoch VII. a IX. nadobudlo rozhodnutie pre
absenciu odvolania žalobcov (výrok VII.) a žalovanej (výrok IX.) právoplatnosť.

35. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia 1/ až 5/, ktorým patrí v celom rozsahu náhrada

trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods.
1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobcovia 1/ až 5/ majú voči žalovanej nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).