Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, November 7, 2021

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720010415
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Štubniaková Kochanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2021:6720010415.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v trestnej veci

obžalovaného ml. C. D., U.. XX.XX.XXXX, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.11.2021 vo
Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
ml. C. D. U.. XX.XX.XXXX H. Q., F. R. D. XX

j e v i n n ý , že :

dňa 21.06.2018 v čase o 11.30 h v N., O. N. U. Z. K.. R. Č.. XX v areáli B.. Základnej školy C. C. F.
na školskom ihrisku počas vyučovacej hodiny pred žiakmi siedmeho ročníka najprv vulgárnymi slovami
urážal a následne aj fyzicky napadol mal. K.. G.., U.. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho opakovane
dvakrát sotil na zem na ľavú časť tela, kde prvý krát spadol mal. K.. G.. na ľavé koleno a druhý krát na
zem na ľavú stranu a potom ho chytil ľavou rukou v oblasti krku, podkopol mu nohy, následkom čoho
maloletý K..G.. spadol dozadu na zem na chrbát, čím spôsobil mal. K.. G.., U.. XX.XX.XXXX, F. R. N., D.
B. Č. XXX zranenia a to zlomeninu pravej kľúčnej kosti v strednej tretine, ktoré zranenia by si vyžiadali

práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 4 týždňov, t. j. 28 dní,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví, čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,

- na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti najmä tým, že napadol iného, čin spáchal v
prítomnosti skupiny osôb mladších ako 18 rokov,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie
§ 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona

Z a t o :

Podľa § 98 písm. a/ Tr. zákona súd u p ú š ť a od potrestania.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný p o v i n n ý nahradiť poškodeným a to:- H. Q. D., K..E.., E. E. D. V. X, XXX XX R., B.: XX XXX XXX škodu titulom náhrady nákladom za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 171,55 Eur (jednostosedemdesiatjeden eur päťdesiatpäť
centov).

- maloletému K. G., U.. XX.XX.XXXX, F. R. N., D. B. Č. XXX, v zastúpení zákonnou zástupkyňou -
matkou G.. C. G., U.. XX.XX.XXXX, F. R. D. B. Č. XXX, N. škodu titulom bolestného vo výške 668 €
(šesťstošesťdesiatosem eur)

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd maloletého K. G., U.. XX.XX.XXXX, F. R. N., D. B. Č. XXX, v
zastúpenízákonnouzástupkyňou-matkouG..C.G.,U..XX.XX.XXXX,F.R.D.B.Č.XXX,N.sozvyškom
jeho nároku na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na súde bola dňa 25.06.2020 podaná obžaloba na obžalovaného pre skutok vymedzený vo výrokovej
časti rozhodnutia.

Súdvovecivykonaldokazovanienahlavnýchpojednávaniachdňa08.06.2021,15.10.2021a08.11.2021
a to výsluchom ml. obžalovaného, poškodenej, svedkov, znalca MUDr. K., ktorý sa zároveň zúčastnil na
pojednávaniach pri výsluchoch obžalovaného, poškodenej ako aj svedkov, ktorý boli prítomní pri skutku.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal aj dokazovanie v zmysle § 269 Tr. poriadku čítaním listinných

dôkazov.

Obžalovaný ml. C. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nechce urobiť ani jedno z vyhlásení podľa §
257 Tr. poriadku. Uviedol, že v deň skutku išli hrať vonku s triedou futbal. Jednalo sa o veľké futbalové
ihrisko a oni hrali na jeho polke a boli tam malé brány. Jednalo sa o polku ihriska, ktorá bola vzdialenejšia

od učiteľky. Posledná brána bola od učiteľky vzdialená podľa jeho odhadu asi l00 m. Počas hry E. V.
najskôr sfauloval K. a tento sa nahneval, utekal za E. a podkopol mu nohy. On potom pribehol k K. a
spýtal sa ho prečo to spravil. Nič iné mu nepovedal ani ho nijako fyzicky neatakoval. Potom si išli so
E. sadnúť do chládku a K. išiel k bráne na druhý koniec ihriska a z ničoho nič mu povedal, že nemá
mamu a mama je kurva. On práve vtedy odchádzal so E. do tieňa a boli asi v polke ihriska, keď na

neho toto K. zakričal. Nato išiel k nemu, dvakrát ho sotil a odišiel. Sotil ho tak, že stáli tvárou v tvár,
obe ruky mu položil na plecia a sotil ho dozadu. K. spadol na chrbát. Potom išiel preč, K. sa postavil,
následne započul dupot, otočil sa a videl, že chce Alan po ňom skočiť a napadnúť ho zozadu. Ako videl,
že chce po ňom skočiť, ako keby sa chcel odraziť od zeme, uhol sa, skrčil sa do ľavej strany a on preletel
cez neho, popri jeho pravom ramene a spadol na rameno, na tú kosť, na pravý bok. Nespadol na ruky.

Počas toho ako K. letel popri ňom, nedošlo medzi nimi k nijakému fyzickému kontaktu. Obžalovaný ďalej
uviedol, že prítomní pri skutku boli F. V. , E. V., G. A., G. G.A., K. V.. Učiteľka tam nebola, stála na druhej,
opačnej strane ihriska v chládku. Svedkovia, ktorých uviedol boli počas skutku tak l0 m od nich a hrali
futbal. On sa počas konfliktu ani pred ním nijako nevyjadroval voči K. mame. Potom ako K. zostal ležať,
prišla za nimi učiteľka L. a pýtala sa čo sa stalo a poslala ho za telocvikárom, aby sa išiel K. pozrieť na

to zranenie. Následne išli dnu, lebo končila hodina. Ďalej obžalovaný uviedol, že spočiatku vychádzal s
K. dobre a potom začal byť arogantný. Predtým medzi nimi neboli žiadne fyzické konflikty. Raz sa stalo,
že prišla do školy K. mama a zavolali ho bezdôvodne do kabinetu, že mal ublížiť K., ale on s ním v ten
deň ani nebol. V kabinete bol vtedy K., K. mama, učiteľka D. a on. Pani G. na neho nahúkala a vynadala
mu. Tento konflikt sa na úrovni triedy ani školy neriešil. Na ďalšie otázky ohľadne skutku obžalovaný

uviedol, že pred 3. útokom boli od seba vzdialení tak 2-3 m. Následne po tom ako spadol K. na zem
pribehli spolužiaci. Alan potom do konca školského roka už v škole nebol. Ďalej uviedol, že keby K. nebol
nadával na jeho mamu nebol by ho napadol. Keby sa to stalo teraz, zastal by si mamu len slovne. Tiež
uviedol, že K. videl asi po 2 týždňoch od skutku hrať futbal. Keď strčil K. bolo to len mierne, aby prestal.
Potom ako K. zostal ležať na zemi, už medzi nimi nedošlo k nijakému fyzickému kontaktu. Po skutku

mal snahu prejaviť ľútosť K. G., chcel na neho kontakt, ale triedna učiteľka mu nedala adresu. V čase
skutku boli s K. výškovo rovnako, ale Alan bol ľahší, nevie presne uviesť o koľko.

Svedkyňa-poškodenáG..C.G.,matkaK.G.nahlavnompojednávaníuviedla,žemávedomosťoskutku
z SMS - ky od syna, čo bolo niekedy o pol druhej poobede. Ona odišla z práce a syn bol u starých rodičov,

mal už aj vypraté tričko, ktoré mal dotrhané. Škola ju nijakým spôsobom nevyrozumela. Pohotovosť vN. už bola zavretá, tak zobrala syna do auta a išli na pohotovosť do Q. a v aute jej porozprával čo sa
stalo. Malo to byť počas 4. vyučovacej hodiny, počas hudobnej a išli hrať futbal na ihrisko. Tam malo
dôjsť k nejakému faulu, K. mal faulovať E. V. a potom mala nastať slovná výmena medzi obžalovaným

a jej synom. Syn jej povedal, že keď odchádzal k bráne, tak mu obžalovaný povedal, že nech si zavolá
mamu a ona vybaví veci, načo mu syn mal povedať, že si má aspoň akú mamu zavolať. Má vedomosť
o troch útokoch, pri prvom mal obžalovaný K. strhnúť na koleno, pri druhom mal spadnúť na zem a
tretí mal nastať tak, že mu obžalovaný podkopol nohy a on skončil na chrbte, pričom nevedel jej toto
syn presne popísať ako k tomu došlo. Keď sa pýtala syna čo on robil počas útokov, uviedol, že iba

stál. Potom ako zostal na zemi prišli k nemu spolužiaci, potom telocvikár, potom učiteľka L. a neskôr ho
zaviedli k telocvikárovi a mal si to chladiť. Na pohotovosti mu urobili röntgen a uviedli, že má zlomenú a
posunutú kľúčnu kosť. Mal aj viaceré odreniny na tele, na ktoré upozornila, ale doktor povedal, že to nie
je podstatné. Dostal analgetiká a sťahovacie popruhy, aby sa mu kosť dostala do správnej polohy. Do 2
dní mal po týchto popruhoch odreniny pod pazuchami, lebo dostal také dospelácke popruhy a tie mu boli
veľké. Neskôr mu dali popruhy správnej veľkosti. Spal vo vyvýšenej polohe a asi týždeň bral analgetiká.

Naplno začal športovať až v druhej polovici augusta, kedy začal plávať. Chirurg mu neodporučil žiadne
športové aktivity, aby sa kosť riadne zahojila. Syn bol a je aktívny športovec, futbalista. Do toho augusta
však futbal nehral. Je registrovaným športovcom. Syn jej tiež uvádzal, že počas tohto incidentu učiteľka
bola prítomná v areáli, hrala s inými deťmi karty a bola v rohu toho priestoru, bola to pani L.. Do konca
školského roku už K. nenastúpil do školy. Ďalej uviedla, že obžalovaný nastúpil k nim do triedy v nejakom

piatom, šiestom ročníku a bol nejaký konflikt kvôli rozbitej pere, keď syn prišiel s poznámkou, že sa
pobili a malo k tomu dôjsť pri stolnom tenise, že obžalovaný mal zraniť jej syna. S inými spolužiakmi
takétoproblémyneriešili.Ďalejtobolincident,keďprišielsynzablatenýamalhoobžalovanýobhadzovať
blatom. Má ešte vedomosť, že na telesnej mala byť vypísaná súťaž kto najviac skope K. a mali tam
padnúť aj nejaké nadávky, čo riešila s triednou učiteľkou, aby sa porozprávala s telocvikárom, aby sa

nevypisovali také súťaže a nedochádzalo k nadávkam. Triedna učiteľka jej povedala, že sa porozpráva
aj s mamou obžalovaného. Ona synovi radila, aby sa vyhýbal konfliktom s obžalovaným a nezadával
na ne podnet. V ďalšom ročníku tiež žiadali, aby obžalovaný prestúpil od inej triedy, ale to im nebolo
umožnené a mali sa ohľadne správania rozprávať potom na etike. Ďalej uviedla, že je pravdou, že syn
K. mal nastúpiť l6.7.2018 do letného tábora, bol to tábor cez Centrum pedagogicko-psychologického

poradenstva, ktorý mal názov: „Stop nude“ a jednalo sa o tvorivé veci a vie, že futbal nehral. Do tábora
išiel syn so spevňovacím popruhom, nie s fixačným, toto konzultovali s chirurgom. Tiež to riešila s
vedúcou tohto tábora, ktorá mala vedomosť o tom, že je K. zranený a aby teda nemal žiadne športové
aktivity v tomto tábore. Trestné oznámenie podávala až 26.6.2018, t.j. 5 dní po skutku, že si potrebovala
zistiť, či syn hovorí pravdu, aby niekoho obvinila a tiež syn nie je veľmi zdieľny ohľadne informácií.

Nemala pochybnosti o pravdivosti synových tvrdení, ale on sa uzavrel do seba a nechcel o tom hovoriť
ako sa to stalo a musela mu klásť otázky. Bolo to ich spoločné rozhodnutie so synom, že podajú trestné
oznámenie. Syn mal v tom období l3 rokov a ona je jeho zákonná zástupkyňa. Svedkyňa ďalej uviedla,
že nemá vedomosť o tom, že by na škole boli riešené aj slovné konflikty a nešportové správanie jej syna
na telesnej výchove. Syn mal po úraze obmedzenia čo sa týka sebaobslužných činností a tiež vyšiel z

fyzickej kondície. Keď sa v auguste zúčastnil v G. o výber do futbalovej reprezentácie, nebol úspešný.
Výkonnostne nestačil. Na bolesť sa sťažoval pri každom ošetrovaní, umývaní. Pokiaľ v rámci lekárskej
prehliadky dňa 28.6.2018 a dňa 12.07.2018 syn podľa lekárskej správy uvádzal, že cíti sa dobre, bolesť
neguje, ona na vyšetrení s ním nebola, bol s ním manžel, nevie prečo toto syn uviedol, doma jej udával,
že ho to bolí. V čase skutku mohol mať K. nejakých l60 cm, asi pol roka po skutku začal viac rásť a

začalo ho vyťahovať a mohol mať tak 50 kg.

Svedok K. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že mali hudobnú na konci roka a išli von. Rozdelila sa
trieda na dve polovice a jedna hrala futbal a druhá karty. On hral futbal a došlo tam k niečomu, ale
nepamätá sa k čomu. Bolo to možno kvôli faulu, ja nevie kto na koho urobil faul a nastal konflikt medzi

ním a obžalovaným a obžalovaný začal na neho so E. V. vykrikovať urážky, napr. že to urobil naschvál a
začali nadávať na neho a rodinu. Obžalovaný povedal niečo ako „ nech mi príde mama riešiť veci“, načo
reagoval, že „aspoň mu má kto riešiť veci“. Čo sa týka samotného útoku, prvý krát ho obžalovaný strčil
na koleno a to z boku, keď stál pri jeho ľavej strane a chytil ho oboma rukami za ľavé plece a tlačil dole
na ľavý bok. On vtedy spadol na ľavé koleno. Druhý krát došlo k tomu tak, že sa zodvihol a spýtal sa

obžalovaného čo robí a on ho stiahol tým istým pohybom znovu za ľavé rameno a spadol na zem. Potom
tretíkráthochytilľavourukouspreduzakrkazozadumupodkopolnohyaonspadoldozaduhoreznačky.
Potom len cítil bolesť kľúčnej kosti. Počas tohto konfliktu nebol v blízkosti nikto okrem nich, ostatní boli na
druhej polke ihriska. Potom ako tretí krát spadol, už obžalovaného pri sebe neregistroval a prišla k nimučiteľkaL.,G.G.K.G.A.azačalihodvíhaťzozeme.Išieldokabinetutelesnejvýchovykdemutelocvikár
p. V. povedal, že mu nič nie je a že má prestať simulovať. Nemohol pohnúť rukou a len si ju držal. Neskôr
zavolal mame, že ho bolí ruka a išli na röntgen, tam mu povedali, že má niečo s kľúčnou kosťou a dali mu

fixáciu. Počas liečby sa nemohol ani pohnúť, lebo bolesť bola pri každom pohybe. Pri samoobslužných
činnostiach mu pomáhali rodičia. Začal sa cítiť lepšie niekedy na začiatku jesene, v júli a v auguste
nehral futbal a ani nechodil na tréningy. Mal aj nejaké modriny z pádu, ale už nevie kde. Nebol už do
koncaškolskéhorokavškoleaanivtomnasledujúcomškolskomrokusamuobžalovanýneospravedlnil.
S obžalovaným aj v minulosti mal nejaké konflikty a boli to nejaké rivality, napr. ho urážal so E. V. a na

telesnej boli nejaké zákerné fauly. Jeden, dvakrát to riešila aj mama v škole, vie, že tam bol prítomný on,
obžalovaný, mama a triedna. Škola to nijako neriešila, triedna vtedy asi napomenutím obžalovaného.
Ďalej uviedol, že počas konfliktu na obžalovaného nijako neútočil, mal snahu odísť. Keď sa prvý krát
zdvihol, tak hneď nasledoval druhý útok a tretí útok potom nastal tak, že urobil nejaké dva kroky smerom
od obžalovaného, keď zaútočil. Nepamätá si, že by obžalovanému niečo počas konfliktu hovoril. V čase
skutku bol chudší ako teraz a bol vtedy aj nižší, bol zrejme aj nižší od obžalovaného. Svedok ďalej poprel,

že by sa nejakým spôsobom vulgárne vyjadroval na matku obžalovaného. Na rozpory vo svojej výpovedi
z prípravného konania uviedol, že presnejšie priebeh skutku popísal na dnešnom hlavnom pojednávaní
aj čo sa týka druhého útoku. Tiež uviedol, že na lekárskych prehliadkach 28.6. a 12.7. neuvádzal bolesť
ramena, lebo vtedy bolesť nepociťoval.

Svedok E. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že to bolo na dvore a hrali futbal. K. do neho zozadu
narazil s kolenom a on spadol na zem, potom ešte videl ako si niečo medzi sebou dohovárali obžalovaný
a K., to bolo od neho nejakých l0 m. Počul ako K. nadáva na mamu obžalovaného, ale nevie presne
uviesť čo hovoril a začali sa navzájom strkať a vzájomne si nadávali. Ostatné si vzhľadom na odstup
času nepamätá.

Svedok F. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojej výpovede z prípravného konania,
kde vypovedal pravdu. Spomína si, že hrali futbal a on potom niekde odbehol. Pamätá si, že si
obžalovaný s K. navzájom nadávali, nejaké vulgarizmy. Obžalovaný hodil K. na zem, ale to nebolo, že by
ho bil na zemi alebo niečo také. Asi iba raz ho hodil. On bol od nich vzdialený možno tak 50 m a oni boli

pri druhej bráne. Počas futbalu boli určite nejaké fauly, je to súčasť hry, ale už si nespomína medzi kým.

Svedok G. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že K. nadával na mamu obžalovaného, čo obžalovaný
najprv zvládal. Chceli s obžalovaným odísť, keď K. začal nadávať na obžalovaného mamu a to už
obžalovaný nezvládol a začali sa biť. Keď uvádzal, že K. nadával na mamu obžalovaného myslel tým,

že kričal na obžalovaného, že ani mamu nemá, to považuje za nadávku. Iné vulgárne výrazy nepočul.
Na priebeh bitky si už nepamätá, bolo to však vzájomné. Potom ako K. ostal ležať na zemi, tak prišla
učiteľka a volali rodičom K..

Svedok G. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli v ten deň vonku v areáli školy a hral sa tam asi

futbal a pamätá si, že K. G. nejako strčil alebo potkol E. V., ktorý spadol na zem. On k nemu dobehol,
či sa mu niečo nestalo, mal pocit, že sa mu aj dych vyrazil a išli sa spolu prejsť okolo ihriska. Potom už
len videl ľudí ako idú do stredu ihriska a zhŕklo sa tam veľa ľudí. Alan ležal na zemi a ostatní stáli okolo
neho. To, čo tomuto predchádzalo vôbec nevidel. Nadávky žiadne nepočul, lebo sa zhováral so E. V. a
nedával veľmi pozor na to, čo sa deje okolo. Počas futbalu boli zrejme nejaké fauly, boli tam asi bodička,

narazenie plecom do druhého hráča. On bol na druhej strane ihriska a už len videl E. ležať na zemi a
hovorilo sa o tom, že je to faul a že by mal prípadne kopať penaltu

Svedok K. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že to bolo ku koncu školského roka a hrali futbal na
školskom dvore, boli dva tímy. K. G. skopol jeho brata E. V. a obžalovaný, ktorý bol v tíme s jeho bratom

sa ho zastal a spýtal sa K., že čo robí. K. mu z ničoho nič povedal nech sa nestarie a začal nadávať na
matku obžalovaného. Obžalovaný ho tiež začal slovne urážať. Alan začal strkať do obžalovaného, ten
sa len bránil, strčil ho, potom prešli k zadnej bránke, kde si nadávali a strhla sa tam väčšia bitka, kde
obžalovaný hodil K. o zem. Oni sa najskôr strkali v strede ihriska a potom prešli dozadu. Ďalej uviedol,
že videl, že K. sa tam zaháňal päsťami a obžalovaný ho chytil spredu za rebrá, za hrudník a hodil o zem.

Toto sa stalo jeden krát. Alan dopadol asi na ľavý bok. Potom K. zostal ležať na zemi, bolela ho kľúčna
kosť. Fyzicky silnejší v čase skutku bol asi obžalovaný. Alan hovoril, že obžalovaný nemá mamu, že je
sirota a povedal tiež vulgarizmus: „p....“. Obžalovaný to obracal s tým, že povedal napr. že tvoja mamaje „p....“ . Čo sa týka samotného skutku, stáli oproti sebe, obžalovaný chytil K. oboma rukami v oblasti
hrudníka po oboch bokoch rebier a hodil ho nabok na zem. Myslí, že na ľavý.

Svedkyňa Mgr. G. D., PhD. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola triednou učiteľkou obžalovaného a
poškodeného. Nebola priamym svedkom incidentu. Deti boli počas štvrtej hodiny na dvore s kolegyňou
L. a ona sa až následne dozvedela po hodine, že chlapci sa pobili a že K. dali obklad na ruku. Ona mala
mať s nimi potom hodinu a tam sa s obomi porozprávala a pýtala sa, čo sa stalo. K. mal na pleci mokrý
uterák a telocvikári mu vraj vyskúšali, či nemá niečo zlomené a vyzeralo, že nie a o to viac ju potom

prekvapil výsledok. Chlapci, keď sa ich pýtala jej povedali, že sa pochytili a vyzeralo to tak, že obaja
k tomu prispeli, na čo im vyčítala, prečo to takto riešili. K. sa počas vyučovania na ruku nesťažoval a
potom okolo 14:00 hod. jej volala K. mama, že prečo sme jej nezavolali. Vysvetlila jej, že nepovažovali
za potrebné ju ihneď volať keďže už bola posledná vyučovacia hodina a K. sa na ruku nesťažoval, bol
aj obedovať a obedoval s touto rukou. Potom už K. do školy na nasledujúci deň neprišiel. Svedkyňa
ďalej uviedla, že čo sa týka priebehu skutku, pokiaľ sa pýtala chlapcov, ktorým dôverovala v tom, že

by jej povedali pravdu, tak K. C. provokoval a týmto to bolo celé spôsobené. Má takú sprostredkovanú
informáciu, že keď už boli v konflikte, tak si nadávali vzájomne. Už predtým sa stalo, že sa K. mama
sťažovala v škole na nejaký incident medzi nimi, ktorý sa mal stať mimo budovy školy. Ale v triede nikdy
neriešili žiadny problém ani s jedným z nich. Riešilo sa niečo na telesnej výchove ak sa v rámci hry niečo
nedohodli, medzi nimi však ale vtedy nedošlo ku konfliktu. Z iniciatívy K. mamy mali stretnutie, ktorého sa

zúčastnili obaja chlapci, Alanova mama, ona a mama obžalovaného nie, lebo bola pracovne v zahraničí.
Natomtostretnutítouzavrelitak,žesachlapcibudúnavzájomignorovať,aksinavzájomnesedia.Preňu
to bolo celé zvláštne, pretože na druhý deň spolu zbierali smeti. Nemá vedomosť, že by mal obžalovaný
mať potýčky s inými deťmi. K. na druhý deň zostal doma a C. mal tiež na druhý deň úraz, ktorý utrpel v
súťaži, kde hral za ich triedu a boli tam aj staršie dievčatá, ktoré hrali a jedno dievča mu podkoplo nohu

a mal potom vyvrtnutý členok. Takže obaja boli do konca školského roka mimo školy. Mali vedomosť, že
K. rodičia to dali prešetriť polícii a oni už v škole neboli schopní vypočuť oboch, keďže neboli v škole a
vychádzali z toho, čo im povedali ostatní chlapci, z čoho vyplývalo, že C. nezaútočil agresívne a pre nič
za nič, uzavrelo sa to, že bolo C. udelené pokarhanie riaditeľom školy, toto bolo jeho jediné pokarhanie. S
chlapcami sa dohodla, že sa budú navzájom vyhýbať a aj v ďalšom školskom roku prebiehal intervenčný

program a boli aj asi 2-3 sedenia so školským psychológom zamerané na prosociálne správanie a riešilo
sa to tiež na etike. Do konca posledného školského roku nebol žiadny problém medzi nimi, ani chlapci to
už neriešili a keď sa ich pýtala, tak jej K. povedal, že sa navzájom ignorujú. Čo sa týka hodnotenia oboch
chlapcov, svedkyňa uviedla, že chlapci boli úplne rôzni, pochádzali z iných rodinných pomerov, kde K.
bol jedináčik a C. mal súrodencov. C. k nim prišiel v 5 ročníku a K. učila niektoré predmety od druhej

triedy. K. bol introvertnej povahy, málokoho si pustil k telu a nebol taký kamarátsky ku všetkým, ale si
starostlivo vyberal, koho si pustí bližšie, držal si svoje súkromie. C. bol vekovo starší od detí, lebo jeden
rok stratil tým, že chodil do školy v A. a bol aj statnejší, fyzicky zdatný a keby chcel, tak mohol ublížiť
ostatným kedykoľvek, lebo bol od nich silnejší. So žiadnym z nich však nemala žiadny problém a ani
nikto z ostatných vyučujúcich sa jej nikdy nesťažoval. C. mal možno cez prestávky vulgárnejší slovník,

ale ona toto priamo nepočula. Uviedla, že ani pre obžalovaného nebolo ľahké zapadnúť do kolektívu a
čo mali spoločné, bolo, že ani jeden z nich si nenašiel takého najlepšieho kamaráta v triede. K. možno
z dôvodu introvertnej povahy a C. možno preto, že vekovo nezapadal medzi nich. Mala ich oboch rada
a ani jeden jej nespôsobil nikdy žiadnu starosť.

Svedkyňa Mgr. C. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že učila túto triedu geografiu a hudobnú a bola to
ich posledná hodina pred koncom školského roka. Bol to vtedy horúci deň a horné triedy v škole sú také,
že v tomto teple sa tam nedá žiť a tak išli na školský dvor, chalani hrali futbal. Bola to trieda, s ktorou
nebol žiadny problém. Čo sa týka samotného incidentu videla len to, že K. bol na zemi a C. stál pri ňom
a po celý čas hrali futbal. Či došlo k nejakým slovným potýčkam, to nezaregistrovala. S chlapcami, ktorý

boli pri incidente sa zhovárala, ale každý hovoril niečo iné. Niektorí, že za to môže K. a niektorí, že C..
Bol aj krátky čas to tam riešiť, lebo už mala byť prestávka a mali sa presúvať na ďalšiu hodinu a aj ja
ona mala ísť vyučovať. Alan sa sťažoval, že ho bolí ruka a ešte riešili, či treba niečo súrne ohľadne tohto
riešiť, napr. zavolať záchranku. K. povedal, že môže byť ďalej na vyučovaní, že to zvládne. Povedala
mu, aby keď bude nejaký problém, prišiel za ňou alebo za triednou učiteľkou. Vie, že potom bol aj na

obede a išiel domov. Ďalej uviedla, že nikdy nezachytila v tejto triede žiadny problém. Učí celý druhý
stupeň a toto bola jediná trieda, kde nebolo treba niečo riešiť. Vôbec by ju nenapadlo, že sa toto stane.
Nemala ani s jedným z nich negatívnu skúsenosť. Boli obaja nápomocní a ochotní pomôcť.Znalec MUDr. G. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na záveroch znaleckého posudku, ktorý
podal v príprav. konaní. K. G.V. utrpel pri skutku izolované zranenie a to zlomeninu tela pravej kľúčnej
kosti s minimálnym posunom. Vo všeobecnosti zlomenina kľúčnej kosti vzniká pri akcerovanom páde

pohybujúceho sa tela narazením pravého pleca o podložku, prípadne prekážku. Ide o veľmi časté
zranenie, s ktorým sa prakticky denne stretávajú na urgentných príjmoch. Pri akcerovanom páde dôjde k
preneseniu energie nárazu na kľúčnu kosť, pričom energia je spotrebovaná, napr. ako keď je prehnutý,
zlomený konárik, teda energia pôsobí na kraj, ale zlomenina vznikne v strede. S ohľadom aj na výpovede
na dnešnom HP konštatuje, že poškodený mohol utrpieť zranenie tak, že bol uchopený za hornú časť

tela a hodený, sotený na zem s tým, že došlo ku kontaktu, resp. nárazu pravým plecom o podložku.
Mohlo to byť presne na bočnú stranu pleca, ale aj na zadnú časť, alebo prednú časť pleca. Samozrejme
zo samotného zranenia znalec nemôže určiť presne čo tomuto zraneniu predchádzalo. Čo sa týka liečby
tohto zranenia pri tomto veku pacienta je potrebná fixácia pravého ramena pripaženého k telu po dobu 3
týždňov, následne je možná nenásilná rehabilitácia plecového kĺbu a po 4 týždňoch je končatina funkčná
na plnú samoobsluhu. Doporučuje sa ešte prevencia kontaktných športov, pádov. U detí je možné po

6 týždňoch plná záťaž. Liečba v tomto konkrétnom prípade prebehla bez komplikácii. Znalec ďalej k
výpovediam svedkov na hlavnom pojednávaní uviedol, že pokiaľ tu bola prednesená verzia zo strany
posledného svedka K. V., keď obžalovaný mal poškodeného chytiť, zdvihnúť a hodiť na bok, pri takomto
útoku môže byť energia vyššia ako pri samotnom izolovanom páde a čo sa týka verzie poškodeného K.
G. na dnešnom HP, jedná sa o podobný mechanizmus zranenia a vzniká podobná kinetická energia ako

v prípade, ktorý popísal svedok K. V. a následok môže byť tiež identický. K tomuto zraneniu môže dôjsť
aj na bežnom trávnatom povrchu aký bol na ihrisku. Predchádzajúce prípadné strkania nemajú vplyv
na vznik tohto zranenia. Ďalej znalec uviedol, že čo sa týka verzie obžalovaného, túto verziu nemôže
so l00% istotou vylúčiť, ale pravdepodobnejšia verzia je tá, ktorú uvádzal na hlavnom pojednávaní
poškodený. Je pravdou, že k takémuto zraneniu môže dôjsť aj bez cudzieho zavinenia, pokiaľ však

mal poškodený spadnúť bez kontaktu s obžalovaným a ak chcel na obžalovaného útočiť asi mal ruky
vpredu a teda reflexne by došlo k prednastaveniu rúk pri tomto páde. V prípade, že keď nie je reflexné
prednastavenie rúk, mohlo by sa stať, že osoba nekoordinovane spadne, ale je toho názoru, že keď
nejaká osoba na niekoho útočí, tak bez kontaktu nepadne nekoordinovane na plece. Keď prepadne
osoba cez nejaké telo iného, lebo vznikne náhla prekážka, ide o to, že sa jedná o akcelerovaný pád a je

väčšiaenergiapridopadenapravéplece.Pokiaľvprípravnomkonaníuvádzalurčitézáveryvznaleckom
posudku, on to z rekonštrukcie pochopil tak, že vznikla u poškodeného nejaká prekážka, že zakopol
o telo obžalovaného resp. prepadol cez jeho telo. Pokiaľ by poškodený mal viesť útok tzv. bodíčko,
bodíček, a teda viesť útok voči obžalovanému telom bez použitia rúk znalec uviedol, že nemôže vylúčiť
ani tento spôsob vzniku zranenia u poškodeného, ale nepovažuje ho za pravdepodobný. Správne má

byť výška bolestného u poškodeného po zaokrúhlení 668 Eur.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku súd na hlavnom pojednávaní čítal aj zápisnicu o výpovedi poškodeného
- JUDr. K. G. za Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., ktorá uviedla, že si uplatňujú nárok na náhradu
škody za poskytnutú zdravotnú starostlivosť u ich poistenca K. G. vo výške 171,55 Eur.

Podľa § 269 Tr. poriadku sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi, a to znaleckým posudkom čl. 51-75,
lekárskesprávyčl.80-81,správaZŠčl.84-87,správanapoškodenéhoK.G.čl.88-90,znaleckýposudok
na obžalovaného čl. 145-169, znalecký poškodeného čl. 170-193, evidencia priestupkov čl. 133, register
trestov čl. 336, zápisnica o rekonštrukcii + fotodokumentácia čl. 194-211, register trestov čl. 410, register

priestupkov čl. 409.

Zo znaleckého posudku č. 161/2018 (čl. 51-75) súd zistil, že K. G. utrpel zlomeninu tela pravej
kľúčnej kosti s minimálnym posunom úlomkov, Žiadne iné zranenie nebolo objektivizované. Znalec v
znaleckom posudku uviedol, že vzhľadom na typ zranenia nie je možné presne popísať čo predchádzalo

pádu poškodeného a čo ho spôsobilo. Vo všeobecnosti zlomenina kľúčnej kosti môže vzniknúť aj pri
akcelerovanom páde na pravé plece, či rameno bez cudzieho zavinenia. Pri aktívnom hodení o zem
inou osobou a narazení pleca je telu udelená väčšia kinetická energia pri dopade na zem. Poškodený
môže padať dopredu, aj dozadu, dôležité je, že energia pádu sa spotrebuje v oblasti pravého pleca.

Zo správy Základnej školy C. C. F. zo dňa 28.06.2018 a zo dňa 08.11.2018, ktorú vypracovala triedna
učiteľka Mgr. G. D. vyplýva, že obžalovaný žije so svojou matkou a sestrami. Matka pracuje dlhodobo v
zahraničí, v čase jej neprítomnosti sa o neho stará starká. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, otec
obžalovaného nenavštevuje. Obžalovaný bol žiakom školy od školského roku 2015/2016, dosahovalpriemerné až slabé výsledky, prevažujúci stupeň klasifikácie je dobrý až dostatočný. Učí sa pod svoje
možnosti, pretože sa mu nechce. Na hodinách sa správa slušne. Po prestupe na školu si dlhšie zvykal,
lebo je medzi ním a spolužiakmi až dvojročný vekový rozdiel. V prvom polroku šk. roka 2017/2018

osobným pohovorom riešili konfliktné situácie, ktoré nastali medzi ním a spolužiakom K. G.. Na základe
incidentu, ku ktorému došlo 21.06.2018 bolo žiakovi udelené disciplinárne opatrenie - pokarhanie
riaditeľom školy za porušenie školského poriadku. Ďalej sa v správe uvádza, že obžalovaný patrí k
deťom, ktoré disponujú väčšou fyzickou silou (je starší a urastený) a obratnosťou v rôznych športoch.
Medzi deťmi je považovaný za siláka, ktorého niektorí rešpektujú, pre iných sa stáva terčom uštipačných

poznámok. Veľmi zle znáša urážlivé poznámky na svoju rodinu, najmä matku a vtedy reaguje impulzívne
apoužívavulgárnyslovník.Priosobnomrozhovoreskôrpôsobíneistoacitlivo,bolvždyochotnýpomôcť.

Zo správy Základnej školy C. C. F. zo dňa 08.11.2018, ktorú vypracovala triedna učiteľka Mgr. G. D.
vyplýva, že K. G. žije so svojimi rodičmi v spoločnej domácnosti, súrodencov nemá. Na vyučovanie chodí
pravidelne pripravený, dosahuje veľmi dobré výsledky. Jeho doterajšie hodnotenie v každom ročníku

boloprospelsvyznamenaním.Nahodineakučiteľomsasprávaslušne.Vtriednomkolektívepatrímedzi
deti, ktoré si ťažšie hľadajú svoje miesto, rozumie si s niektorými deťmi, pričom vyhľadáva skôr menej
výrazné, priebojné a nekonfliktné osobnosti, ale najlepšieho kamaráta nemá. Jeho záľubou je šport a
najviac futbal a občas sa stalo, že riešili slovné konflikty a nešportové správanie na hodinách telesnej
výchovy, ale po osobnom pohovore sa problémy medzi spolužiakmi upokojili. Ďalej zo správy vyplýva,

že Alan patrí medzi introvertné osobnosti, takmer vôbec sa nezdôveruje a ani pri osobnom rozhovore
častokrát nepovie čo si myslí a čo cíti. Veľmi dlho trvá kým začne niekomu dôverovať, aj dospelému. Ak
mu niekto nie je sympatický dáva to najavo. Je citlivý na seba i svoju rodinu, pretože ich má veľmi rád.
Ak mu na niekom záleží, veľmi rád a ochotne pomôže.

Zo znaleckého posudku č. 24/2019 znalca Mgr. Y. R. súd zistil, že intelektové schopnosti obžalovaného
sa pohybujú v pásme populačného priemeru. Jeho slovná zásoba je priemerná. Vedomostná úroveň
je v pásme širšej normy. Vývin osobnosti bol ovplyvnený fyzickou a emocionálnou absenciou otca, ako
aj fyzickou neprítomnosťou matky. K matke má výhradne pozitívny vzťah. V sociálnej oblasti nemá
problém nadväzovať aj udržať si priateľské vzťahy. Jeho sebavedomie nie je dostatočne pevné. Nie

je však zvýšene ovplyvniteľný ani manipulovateľný. Formát osobnosti je mierne zúžený, zameraný
hlavne na praktickú stránku života. Agresivita nepatrí k dominujúcim osobnostným črtám dieťaťa. Sklonu
ku skresľovaniu výpovedí neboli zistené. Pamäťové schopnosti v oblasti novopamäti sú priemerné až
nadpriemerné.Jeschopnýzapamätaťsiobsahprežitýchudalostí,hodnotiťhoajnáslednereprodukovať.
Mierne sklony k zamlčovaniu dôležitých skutočností s cieľom chrániť svoju osobu pre následkami

trestného konania vylúčiť nemožno. Nejedná sa však o hrubo skreslený popis reality. Tendencie ku
konfabuláciám sa nepotvrdili. Nie je zvýšene sugestibilný, manipulovateľný ani ovplyvniteľný.

Zo znaleckého posudku č. 23/2019 znalca Mgr. Y. R. súd zistil, že intelektové schopnosti K. G. sa
pohybujú pásme populačného nadpriemeru. Jeho slovná zásoba je priemerná až nadpriemerná. Jeho

sebavedomie je mierne znížené. V sociálnych kontaktoch nevystupuje submisívne a dokáže si obhájiť
vlastné postoje a názory. Nie je ľahko ovplyvniteľný ani manipulovateľný. Jeho psychický vývin prebiehal
štandardne, v úplnej a funkčnej rodine. Jeho vzťah k rodičom je pozitívny, má ich rád a záleží mu na tom,
abysamalidobre.Agresivitanepatríkjehodominujúcimosobnostnýmčrtám.Tendenciekuskresľovaniu
výpovedí, ani ich chorobný podklad sa nepotvrdili. Pamäťové schopnosti v oblasti novopamäti sú

priemerné až nadpriemerné. Pri popise skutku má tendencie prezentovať sa v priaznivejšom svetle.
Detailne popisuje konanie obžalovaného. To, čo mu predchádzalo si však dostatočne nepamätá.

Zo zápisnice o rekonštrukcii skutku súd zistil, že rekonštrukcia prebiehala dňa 08.04.2019 na školskom
ihrisku v areáli IV. Základnej školy C.. C.. F. za prítomnosti obžalovaného, poškodeného K. G., zástupcu

ÚPSVaR a psychologičky PhDr. N. I.. V rámci vykonanej rekonštrukcie obaja aktéri popísali priebeh
skutku ako aj miesto a spôsob ich konania, pričom z priebehu rekonštrukcie bola vyhotovená aj
fotodokumentácia.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na

šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 156 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste
verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného potrestá sa
odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 364 ods. 2 písm. c) Tr. zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemnásť rokov.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa
dopustil konania uvedeného v skutkovej vete rozsudku a konanie ml. obžalovaného právne kvalifikoval
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa

§ 364 ods. 2 písm. c) Tr. zákona.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní však súd upravil skutkovú vetu rozsudku,
aby táto bola v súlade s vykonaným dokazovaním pri zachovaní totožnosti skutku, keď priebeh skutku
bol maloletým poškodeným K. popísaný presnejšie na hlavnom pojednávaní a tento priebeh bol ustálený
aj v skutkovej vete rozsudku v zmysle výpovede maloletého poškodeného ako aj v súlade s výpoveďou

znalca, ktorý výpoveď poškodeného týkajúcu sa priebehu útoku označil za najpravdepodobnejšiu a ktorý
mechanizmus útoku zodpovedá aj vzniknutým zraneniam u mal. poškodeného.

Na hlavnom pojednávaní súd okrem obžalovaného, poškodenej C. G., zákonnej zástupkyne K. G. a
K. G. vypočul aj svedkov a to spolužiakov obžalovaného, ktorý boli prítomný pri futbalovom zápase

v deň skutku. Títo svedkovia boli vypočutí aj v prípravnom konaní, pričom sa jednalo o priamych
svedkov skutku a ktorí v čase výsluchu v prípravnom konaní boli vypočutí aj za prítomnosti sociálneho
kurátora a psychológa. Zároveň zo zápisnice o výsluchu maloletého svedka E. V. ( čl. 21-24) je
zrejmé, že tento svedok v čase výsluchu v prípravnom konaní dňa 18.10.2018 už dovŕšil 14 rokov
veku (nar. XX.XX.XXXX) a pred svojím výsluchom nebol poučený podľa § 131 ods. 1 Tr. poriadku a

to konkrétne o trestných následkoch krivej výpovede, hoci ide o trestne zodpovednú osobu. Rovnako
tomu bolo aj u svedka G. A. (nar. XX.XX.XXXX) pri výsluchu dňa 23.10.2018 (čl. 35-39), G. G. (U..
XX.XX.XXXX) pri jeho výsluchu dňa 23.10.2018 a pri výsluchu svedka K. V. (U.. XX.XX.XXXX) pri
výsluchu dňa 23.10.2018). Vzhľadom k tomu je súd toho názoru, že pri absencii úplného zákonného
poučenia svedkov sa jednalo o procesné pochybenie spôsobujúce relatívnu neúčinnosť tohto dôkazu,

pričom je súčasne zrejmé, že títo svedkovia boli priamymi svedkami skutku, ich výpoveď v prípravnom
konaní bola uskutočnená ešte pred vznesením obvinenia obžalovanému, pričom tento nemal v čase ich
výsluchu reálnu možnosť klásť týmto svedkom otázky, či už sám alebo prostredníctvom obhajcu. Je tiež
nepochybné, že v danej veci pri vznesení obvinenia sú splnené podmienky povinnej obhajoby podľa §
37 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku, nakoľko sa jedná o konanie proti mladistvému. Po vznesení obvinenia

obžalovanému už výsluchy svedkov vykonané neboli. Vzhľadom k týmto pochybeniam v prípravnom
konaní vyhovel návrhom obhajoby na vypočutie týchto svedkov na hlavnom pojednávaní.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil, že medzi obžalovaným a K. G. došlo
počas futbalového zápasu na pôde základnej školy C.. C.. F. v N. najprv k slovnému konfliktu, ktorý

následnevyvrcholildofyzickéhokonfliktu.ZvýpovedíobžalovanéhoakoajsvedkovE.V.,G.G.,K.V.adu
je zrejmé, že dôvodom konfliktu bol faul K. G. U. E. V.. Svojho kamaráta sa slovne zastal obžalovaný
a následne došlo k slovnému konfliktu medzi obžalovaným a K. G., kde K. slovne zaútočil na mamu
obžalovaného, ktorý na tento slovný útok zareagoval neprimerane a fyzicky zaútočil na K. G.. Uvedený
slovný útok na mamu obžalovaného zo strany K. G. potvrdili svedkovia E. V., G. G. K. K. K. V.. Uvedenú

skutočnosť potvrdila aj triedna učiteľka Mgr. G. D., PhD., ktorá uviedla, že sa od žiakov dozvedela, že
konflikt začal tým, že poškodený provokoval obžalovaného. Z ďalších výpovedí svedkov na hlavnom
pojednávaní je zrejmé, že priebeh samotného fyzického konfliktu medzi zúčastnenými každý z nich
ako aj svedkov popisoval inak. Obžalovaný ako aj svedok K. G. zhodne uviedli, že samotnému útoku,
pri ktorom došlo k zranenie predchádzali ešte dve sotenia zo strany obžalovaného. Následne sa ale

už výpovede obžalovaného a poškodeného líšia v tom, že obžalovaný uviedol, že sotil poškodeného
dvakrát do oblasti pliec, pričom mu stál zoči voči a sotil ho oboma rukami, poškodený spadol v oboch
prípadoch na zem, na chrbát. Poškodený uviedol, že v prvom prípade sotenia spadol na ľavé koleno a
v druhom prípade spadol na zem. Ostatní svedkovia na hlavnom pojednávaní tieto dva útoky popísať
nevedeli alebo si už na ne nespomínali. Samotný tretí útok, ktorý zanechal následky v podobe zlomeniny

kľúčnej kosti popísal obžalovaný tým spôsobom, že po druhom sotení odchádzal preč, K. sa postavil,
následne započul dupot, otočil sa a videl, že chce K. po ňom skočiť a napadnúť ho zozadu. Ako videl,
že chce po ňom skočiť, ako keby sa chcel odraziť od zeme, uhol sa, skrčil sa do ľavej strany a on
preletel cez neho, popri jeho pravom ramene a spadol na rameno, na pravý bok. Nespadol na ruky.Počas toho ako K. letel popri ňom, nedošlo medzi nimi k nijakému fyzickému kontaktu. Svedok K. G. to
popísal tak, že obžalovaný ho chytil ľavou rukou spredu za krk, zozadu mu podkopol nohy a on spadol
dozadu horeznačky. Uvedený priebeh skutku popisuje aj poškodená Mgr. C. G.. Svedok E. V. uviedol,

že sa vzájomne strkali. Svedok F. V. uvádzal, že videl ako sa obžalovaný s poškodeným vzájomne
bili, nadávali si a obžalovaný hodil poškodeného na zem. Svedok G. G. uviedol, že sa obžalovaný s
poškodeným začali biť, na priebeh si však nespomína. Svedok K. V. uvádza, že obžalovaný hodil K. o
zem tak, že poškodený sa zaháňal päsťami, obžalovaný ho chytil spredu za rebrá a hodil o zem. Toto sa
stalo jedenkrát. Vzhľadom na svedecké výpovede týchto svedkov súd ustálil priebeh skutku tak ako je

to uvedené v skutkovej vete rozsudku, t.j. obžalovaný chytil K. G. ľavou rukou v oblasti krku, podkopol
mu nohy, následkom čoho maloletý spadol dozadu na zem na chrbát, pričom tento si pri páde spôsobil
zranenie bližšie špecifikované v skutkovej vete rozsudku. K uvedenému priebehu skutku tak ako ho
popísal vo svojej výpovedi poškodený K. G. sa priklonil aj znalec MUDr. K., ktorý uviedol, že z hľadiska
mechanizmu útoku, verzia poškodeného K. G. je pravdepodobnejšia. Zároveň tiež znalec poukázal na
to, že aj v prípade pádu poškodeného, či už dozadu alebo dopredu, prípadne chytenia poškodeného

spredu za rebrá ako to popisoval svedok K. V. následok je v podstate identický.

Vsúhrnejevšakmožnézvýpovedísvedkovnahlavnompojednávaníustáliť,žekzraneniupoškodeného
došlo aktívnym konaním obžalovaného, pri fyzickom útoku voči poškodenému, pričom obžalovaný konal
minimálne v nepriamom úmysle, keď vedel, že fyzickým útokom voči poškodenému, ktorý bol od neho

mladší a váhovo ľahší môže tomuto ublížiť na zdraví. Zároveň sa konania voči poškodenému dopustil
na verejnosti, v areáli základnej školy za prítomnosti spolužiakov, t.j. osôb mladších ako 18 rokov.

Z vykonaného dokazovania je však zároveň zrejmé, že k fyzickému útoku obžalovaného na
poškodeného K. G. došlo z dôvodu, že obžalovaný neprimeraným spôsobom zareagoval práve na

slovné útoky poškodeného voči matke obžalovaného, čo v obžalovanom, aj vzhľadom k jeho rodinnému
prostrediu v ktorom žije, vyvolalo silné emócie a vzbudilo neprimeranú reakciu. O uvedenom svedčia aj
závery znaleckých posudkov znalca Mgr. Y. R., ktorý agresívne sklony nepotvrdil ani u obžalovaného
ani u poškodeného. Zároveň nepotvrdil ani sklony ku konfabuláciám. Znalec však konštatuje, že u
poškodeného je zároveň prítomná tendencia prezentovať sa v priaznivejšom svetle, keď detailne

popisuje konanie obžalovaného, ale to, čo mu predchádzalo si dostatočne nepamätá. Zároveň z
výpovedí svedkov vyplynulo, že útoky obžalovaného a poškodeného a to nielen tie slovné boli vzájomné,
keď svedok E. V. uviedol, že sa vzájomne strkali, svedok F. V.ada videl ako sa obžalovaný s poškodeným
vzájomne bili, nadávali si a svedok G. G. uviedol, že sa obžalovaný s poškodeným začali biť. Svedok
K. V. uviedol, že aj poškodený sa zaháňal päsťami.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v
ustanovení § 97 Tr. zákona, ktorý hovorí, že účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho
nariadnehoobčana,pričomtrestmázároveňpôsobiťnapredchádzanieprotiprávnychčinovaprimerane
chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k

začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Účelom ochranného opatrenia a výchovného opatrenia u mladistvého je kladne ovplyvniť duševný,
mravný a sociálny vývoj mladistvého so zreteľom na dosiahnutý stupeň jeho rozumového a mravného
vývoja, na jeho osobné vlastnosti, rodinnú výchovu a prostredie, z ktorého pochádza, a tým mladistvého

zároveň chrániť pred škodlivými vplyvmi a spoločnosť pred páchaním trestnej činnosti.

Pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na osobnosť
mladistvého,jehovek,rozumovúamravnúvyspelosť,zdravotnýstav,najehoosobné,rodinnéasociálne
pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu

mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.

Pri ukladaní trestu u mladistvého obžalovaného súd prihliadol na jeho vek v čase spáchania skutku, keď
obžalovaný v čase skutku dovŕšil vek 15 rokov, na jeho osobnosť, keď z vykonaných dôkazov je zrejmé,
že obžalovaný viedol pred spáchaním skutku ako aj v súčasnosti vedie riadny život, nemá a ani nemal

žiadny záznam v registri priestupkov ani v odpise registra trestov. Podľa správy sociálneho kurátora nad
maloletým nie je nariadený žiadny dohľad, ani výchovné opatrenie, v domácnosti obžalovaného neboli
zistené žiadne závažné skutočnosti ani nedostatky. Nie je vedený v evidencii mládeže s poruchami
správania. Rovnako podľa správy základnej školy ako aj z výsluchu triednej učiteľky obžalovanéhovyplynulo, že s obžalovaným nikdy nemala žiadny problém a ani nikto z ostatných vyučujúcich sa jej
nikdy nesťažoval. Mala ho rada a ani jeden (či už obžalovaný alebo poškodený) jej nespôsobili nikdy
žiadnu starosť. Uvedené potvrdila aj učiteľka Mgr. C. L.. V neposlednom rade o osobnosti obžalovaného

vypovedá aj vypracovaný znalecký posudkom znalcom z odboru Psychológia, klinická psychológia detí,
v ktorom znalec uviedol, že agresivita nepatrí k dominujúcim osobnostným črtám obžalovaného. Sklony
ku skresľovaniu výpovedí neboli zistené. Tendencie ku konfabuláciám sa nepotvrdili. V neposlednom
rade prihliadol aj na to, že ku skutku došlo dňa 21.06.2018, t.j. pred viac ako tromi rokmi pred vyhlásením
rozsudku.

Podľa § 98 písm. a) Tr. zákona, súd môže upustiť od potrestania mladistvého, ktorý spáchal prečin, jeho
spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave, ak vzhľadom na povahu spáchaného činu a na
doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na
jeho nápravu.

Vzhľadom ku všetkým uvedeným skutočnostiam mal súd za to, že u mladistvého obžalovaného je
možné postupovať podľa ustanovenia § 98 Tr. zákona a upustiť od jeho potrestania, keď má za to, že
obžalovaný, ktorý spáchal prečin, jeho spáchanie evidentne ľutuje, čo prejavil nielen počas prípravného
konania, ale aj viackrát v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní, hoci formálne nedošlo k
doznaniu k spáchaniu skutku (obžalovaný nepoprel fyzický útok voči poškodenému, avšak popisoval

pri treťom útoku iný priebeh skutku). Zároveň vzhľadom na život mladistvého pred spáchaním skutku
ako aj po jeho spáchaní, osobu mladistvého je zrejmé, že na neho nie je potrebné pôsobiť iným druhom
trestu ako aj vzhľadom na to, že k spáchaniu skutku došlo pred viac ako tromi rokmi a samotné trestné
konanie počas prípravného konania ako aj prejednanie veci pred súdom postačuje na jeho nápravu.

Podľa§287ods.1Tr.poriadkuuložilobžalovanémuajpovinnosťnahradiťpoškodenémuH.Q.D.,K..E..,
E. E. D. V. X, XXX XX R., B.: XX XXX XXX škodu titulom náhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť vo výške 171,55 Eur. Zároveň mu uložil povinnosť nahradiť škodu aj poškodenému K. G. (v
zastúpení zákonnou zástupkyňou - matkou Mgr. C. G.) titulom bolestného vo výške 668 €, tak ako bola
ustálená v znaleckom posudku MUDr. K. a ktorú si riadne a včas uplatnil.

Čo sa týka náhrady škody uplatnenej poškodeným nad rámec bolestného v tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že v prípravnom konaní si zákonná zástupkyňa Mgr. C. G. uplatnila škodu vo výške 5.000,-Eur.
Následne na prvom hlavnom pojednávaní dňa 08.06.2021 si poškodená uplatnila nárok na náhradu
škody vo výške, ktorá bola určená v znaleckom posudku. Následne na hlavnom pojednávaní dňa

15.10.2021 po vykonaní všetkých navrhovaných dôkazov uviedla, že si okrem bolestného uplatňuje aj
náhradu škody vo výške 3.000,-Eur titulom psychickej traumy a prípadnej majetkovej ujmy, ktorá mu bola
spôsobená,keďvdôsledkuúrazu,ktorýutrpelpoškodenýmuboloznemožnenézúčastniťsavýberového
konania, kde ak by bol úspešný, mohol postúpiť do vyššej ligy a mohol byť lepšie finančne ohodnotený.
Poškodený hrá futbal od svojich 5 rokov, bolo mu zranením znemožnené realizovať tieto svoje ambície.

Navrhla prípadne vykonať dokazovanie ohľadne ustálenia výšky tejto sumy. Vzhľadom na uvedené
súd návrhu splnomocnenkyne poškodeného na doplnenie dokazovania ustálením tejto sumy odmietol,
nakoľko ďalšie dokazovanie presahuje potreby trestného konania, predĺžilo by ho a to aj vzhľadom k
tomu, že sa jedná o konanie proti mladistvému a ku skutku došlo pred viac ako tromi rokmi, pričom
tento návrh podala splnomocnenkyňa poškodeného až v závere dokazovania. Súd teda vo zvyšnej časti,

pokiaľ si poškodený uplatňoval nárok na náhradu škody nad sumu bolestného určeného v znaleckom
posudku, v tejto časti odkázal poškodeného na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. poriadku.)
Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.